Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121204632
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1121204632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: T. Y., M.. XX.X.XXXX, T. XXXX/X, U.,
zastúpenému: Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 36
851 710, proti žalovanému: T.. J. Y., J., Š. XX, Q., zastúpenému advokátom Mgr. Patrikom Kachlíkom,
Štefánikova 14, Bratislava, o náhrady škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 16Csp/59/2021-132, zo dňa 21.3.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol žalobu, ako aj v
súvisiacom výroku o trovách konaniach, p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania o
d m i e t a .

III. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

IV. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému priznal voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
29.6.2021 domáhal náhrady škody vo výške 173.679,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 163.866,01 eura odo dňa 21.7.2016 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako právny zástupca v rámci výkonu advokátskej činnosti
poskytoval žalobcovi právne služby spočívajúce v spísaní a podaní žaloby a zastupovaní žalobcu v

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018, o náhradu škody proti
žalovanej E. Q. K. D. J. P. J..P.. pobočka zahraničnej banky (ďalej tiež „banka“), pričom pri výkone
advokátskeho povolania spôsobil žalobcovi škodu v súvislosti s jeho zastupovaním. V spore s bankou
žalovaný vychádzal z toho, že žalobca s právnym predchodcom E. Q. K. D. J. P. J..P.. uzatvoril dňa
15.11.2004Zmluvuobežnomúčte,nazákladektorejmalžalobcazriadenýbežnýúčetč.XXXXXXXXXX/
XXXX. Ako disponenta s účtom určil svojho brata I.. R.J. Y.. Banka listom zo dňa 22.4.2015, označeným
ako Výpoveď zmluvy o osobnom účte EUR č. XXXXXXXXXX/XXXX, vypovedala Zmluvu bez uvedenia

dôvodu a vyzvala ho na oznámenie zúčtovacích údajov, na ktoré žiada poukázať zostatok na účte, ktorý
predstavoval ku dňu 22.4.2015 sumu 156.771,64 eura. Výpoveď mu bola bankou zasielaná na adresu
D. XX, Q., odkiaľ sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát je údajne neznámy. Nakoľko žalobcovi
výpoveď nebola nikdy doručená a banka nevykonala žiadne ďalšie kroky za účelom oznámenia muVýpovede, o zrušení účtu nemal žiadnu vedomosť. Dňa 2.2.2018 sa do pobočky banky dostavil jeho
brat, ako disponent s účtom, ktorý mal záujem vykonať z účtu úhradu, ale banka mu oznámila, že
účet bol zrušený a všetky prostriedky boli prevedené a to na základe dvoch príkazov na úhradu zo

dňa 20.7.2016, na sumu 90.000 eur a sumu 73.866,01 eura. Žalobca a ani disponent U.. Y. však tieto
príkazy na úhradu zo dňa 20.7.2016 nezrealizovali. Príkazy mali byť v pobočke banky osobne podpísané
žalobcom dňa 20.7.2016, ale v uvedenom dátume sa nachádzal mimo územia SR a preto je vylúčené
aby príkazy banke zadal. Banka teda najprv bez uvedenia dôvodu zrušila jeho účet, túto skutočnosť
mu riadne neoznámila a následne umožnila, aby bola z účtu neoprávnene prevedená suma vo výške

163.866,01 eura. Žalobca uviedol, že vyzval banku na náhradu škody listom zo dňa 23.6.2018, banka
však oznámila, že žiadosti nevyhovuje. Vo veci bolo súčasne začaté aj trestné stíhanie na Krajskom
riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave, oddelenie kriminálnej polície, Č.F.: B.-XX/X-F.-Q.-XXXX, z
dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že škoda mu bola spôsobená úmyselne zo strany tretích
osôb. Obvinenie voči konkrétnej osobe však nebolo vznesené, stopa bankových prevodov končí na
bankových účtoch v Thajskom kráľovstve, s následným výberom z týchto účtov.

3. Dodal, že mal záujem vec riešiť súdnou cestou, z tohto dôvodu sa so žalovaným dohodli a uzavreli
zmluvu o poskytovaní právnych služieb s tým, že žalovaný vypracuje žalobu a bude ho zastupovať v
súdnom konaní, na ktorý účel udelil žalovanému aj plnomocenstvo na zastupovanie. Žalovaný následne
ako právny zástupca žalobcu podal dňa 29.6.2018 na súd žalobu, pričom konanie sa vedie na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018, avšak v žalobe nesprávne identifikoval pasívne vecne
legitimovaný subjekt, keď ako žalovaného označil E. Q. K. D. J. P. J..P.., pobočka zahraničnej banky.
Pobočka zahraničnej banky je však len organizačnou zložkou v zmysle § 21 ods. 3, v nadväznosti na §
7 Obchodného zákonníka, pričom organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, t. j. nemá spôsobilosť
na práva a povinnosti a nemôže byť stranou sporu. Žalovaný mal teda označiť ako pasívne legitimovaný

subjekt E. Q. K. D. J. P., J..P.. so sídlom Ž. XXXX/X, XXXXX U. X - L., Č. D., I.: XX XXX XXX. Z
uvedeného označenia je zrejmé, že nešlo o chybu v písaní a teda odstrániteľnú prekážku konania.
Dňa 22.5.2020 právny zástupca žalovaného - pobočky zahraničnej banky v konaní vedenom pod sp.
zn. 14Csp/56/2018 navrhol konanie zastaviť z dôvodu neodstrániteľnej vady spočívajúcej v nedostatku
procesnej spôsobilosti pobočky zahraničnej banky. Žalovaný však počas plynutia premlčacej doby v

spore s bankou nerozšíril žalobu o ďalší subjekt na strane žalovaného, resp. nepodal novú žalobu, čím
by zabránil zastaveniu konania z dôvodu nedostatku procesnej spôsobilosti na strane žalovaného a
následne premlčania nároku žalobcu voči banke. Objektívna lehota na premlčanie nároku žalobcu voči
banke začala plynúť dňa 20.7.2016 a tým, že žalovaný nesprávne označil žalovaný subjekt v spore s
bankou a následne svoju chybu nenapravil, zapríčinil premlčanie nároku žalobcu, ktorý sa premlčal v

trojročnej objektívnej premlčacej dobe dňa 20.7.2019. Žalovaný až dňa 8.9.2020, teda viac ako rok po
premlčaní nároku voči banke a po upozornení právneho zástupcu žalobcu, ku ktorému došlo ešte v
augustevroku2020,rozšírilžalobuoďalšísubjektnastranežalovaného.Súdvkonaní vedenompodsp.
zn. 14Csp/56/2018 dosiaľ nerozhodol o návrhu banky na zastavenie konania z dôvodu neodstrániteľnej
vady konania a ani o rozšírení žaloby o ďalší subjekt.

4. Dôvodil, že žalovaný ako advokát zodpovedá za škodu podľa § 18 ods. 2 a § 26
ods. 1 zákona o advokácii. Nesprávne označenie subjektu na strane žalovaného v spore s bankou a
následné neopravenie žaloby, resp. nepodanie novej žaloby v premlčacej lehote, je zásadnou vadou
zo strany žalovaného ako odborne spôsobilej osoby v oblasti práva. V spore s bankou je dôvodné

predpokladať, že súd zastaví konanie, keď žalovaný rozšíril žalobu o ďalší subjekt až dňa 8.9.2020,
teda až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty a je namieste predpokladať, že aj banka
vznesie námietku premlčania a žaloba bude voči banke zamietnutá. Mal za to, že žalovaný postupoval v
rozpore s odbornou starostlivosťou a s riadnym výkonom advokácie a tým mu spôsobil škodu, za ktorú
je priamo zákonne zodpovedný. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom

advokácie je zodpovednosťou objektívnou, teda bez ohľadu na zavinenie ide o zodpovednosť, ktorej
sa nemožno zbaviť. Predpokladom vzniku zodpovednosti nie je zavinenie advokáta a neprichádza do
úvahy ani jeho vyvinenie tým, že by advokát preukázal, že škodu nezavinil. Žalobca bol názoru, že ak
by žalovaný správne označil žalovaného v spore s bankou, resp. keby pred uplynutím premlčacej lehoty
správne rozšíril žalobu o ďalší subjekt na strane žalovaného, tak by žalobca so svojim nárokom voči

banke uspel. Vznikla mu preto škoda spočívajúca v sume žalovanej istiny voči banke 163.866,01 eura s
príslušenstvom (zákonné úroky z omeškania, zaplatený súdny poplatok). Taktiež mu hrozí vznik škody
v súvislosti s eventuálnou povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia
banke a škoda mu vznikne aj v súvislosti s dodatočnými nákladmi, ktoré by inak nemusel vynaložiť ato najmä nutnosťou zaplatiť súdny poplatok a zmluvné trovy právneho zastúpenia. Argumentoval, že
v danom prípade boli súčasne naplnené predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného pri výkone
advokátskej činnosti a to výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a

výkonom advokácie. Voči žalovanému si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla, resp. do
budúcna vznikne v súvislosti s výkonom advokátskeho povolania žalovaného v spore s bankou, resp.
s tým súvisiacimi konaniami, vrátane vynaložených nákladov s tým spojených. V dôsledku konania
žalovaného, mu v príčinnej súvislosti s procesne nesprávne podanou žalobou v spore s bankou, vznikla
škoda minimálne vo výške 163.866,01 eura s príslušenstvom, zákonnými úrokmi z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 163.866,01 eura odo dňa 21.7.2016 do zaplatenia, trovy konania spočívajúce v
súdnom poplatku vo výške 9.831,50 eura, ktorý zaplatil v spore s bankou; náhrada škody tak predstavuje
sumu 173.679,51 eura. Žalobca zároveň navrhol prerušiť konanie podľa § 164 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a to do právoplatného skončenia sporu s bankou, t. j. konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018, keď uviedol, že výsledok sporu s bankou
predstavuje prejudiciálnu otázku, ktorá má význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci.

5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovému stavu zistil, že obchodná spoločnosť E. Q. P. J..P.., I.: XX XXX XXX, bola dňa
1.12.2013 vymazaná z obchodného registra, keď sa ako slovenská zanikajúca spoločnosť podieľala
na cezhraničnom zlúčení so zahraničnou nástupníckou spoločnosťou E. Q. K. D., J..P.. Nástupnícka

spoločnosť E. Q. K. D. J..P.. bude mať podľa návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení sídlo v Č.
D., čo vyplynulo z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vložka
číslo 34/B obchodnej spoločnosti E. Q. P. J..P.., I.: XX XXX XXX. Dňa 1.12.2013 bol v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I zapísaný podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku
zahraničnej osoby) UnI. Q. K. D. J. P., J..P.., pobočka zahraničnej banky so sídlom Š. X/A, XXX XX Q.;

I.: XX XXX XXX.

6. Podľa potvrdenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14Csp/56/2018, bol dňa 4.7.2018 súdom
prijatý návrh na začatie konania v spore žalobcu T. Y. proti žalovanému E. Q. K. D. J. P., J..P..
pobočka zahraničnej banky, o zaplatenie sumy 163.866,01 eura s príslušenstvom. V danom konaní

právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 20.5.2020 požiadal súd, aby po preskúmaní existencie
procesných podmienok prebiehajúce súdne konanie v zmysle § 62 C. s. p. zastavil, keď uviedol, že s
odkazom na § 161 C. s. p. je súd povinný ex offo skúmať splnenie procesných podmienok konania a
to v ktoromkoľvek štádiu. Dôvodil, že žalobca označil ako žalovaného subjekt E. Q. K. D. J. P., J..P..
pobočka zahraničnej banky, ktorý je organizačnou zložkou obchodnej spoločnosti E. Q. K. D. J. P.,

J..P.., zahraničnej osoby so sídlom Ž. XXXX/X, U. X - L. XXX XX, Č. D., I.: XX XXX XXX. Česká
spoločnosť E. Q. K. D. J. P., J..P. vo vzťahu k pobočke vykonáva práva a povinnosti jej zriaďovateľa.
Poukázal na to, že žalobcom označený subjekt (pobočka) je organizačnou zložkou podniku zahraničnej
osoby, ktorá v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky nemá vlastnú právnu subjektivitu a teda
nemá ani spôsobilosť na práva a povinnosti. Absencia subjektivity na strane žalovaného sa prejavuje v

absencii procesnej subjektivity žalovanej strany a tento nedostatok nevyhnutnej procesnej podmienky
predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, v dôsledku ktorej je súd povinný prebiehajúce konanie
obligatórne zastaviť.

7. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018, právny zástupca

žalobcu v podaní zo dňa 4.9.2020 navrhol súdu, aby v nadväznosti na priebeh trestného konania v
zmysle § 79 C. s. p. pripustil vstup ďalšieho subjektu na strane žalovaného a to: E. Q. K. D. J. P., J..P.., Ž.
XXXX/X,U.X-L.XXXXX,I.G.:XXXXXXXX,Č.D..Následnepodanímzodňa7.7.2021označenomako
urgencia požiadal súd, aby začal vo veci konať, rešpektujúc najmä zásadu rýchlosti civilného procesu,
aby urýchlene rozhodol o pripustení rozšírenia počtu účastníkov na strane žalovaných a vo veci nariadil

pojednávanie a tiež požiadal, aby mu súd, rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti civilného procesu a
súvisiacu judikatúru, doručoval vyjadrenia žalovaného tak, aby bola medzi stranami zachovaná tzv.
rovnosť zbraní. V podaní tiež uviedol, že žalobou zo dňa 29.6.2018 sa domáhal zaplatenia sumy
163.866,01 eura s príslušenstvom. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 22.1.2019, na ktoré
reagoval žalobca replikou zo dňa 11.3.2019 a následne odpovedal žalovaný duplikou zo dňa 3.5.2019.

Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 5.6.2019. Podaním zo dňa 4.9.2020 žiadal
žalobca z právnej opatrnosti rozšíriť počet účastníkov na strane žalovaných, pričom duplika žalovaného
zo dňa 3.5.2019 bola posledným podaním žalovaného, ktoré súd žalobcovi zaslal.8. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel
k záveru, že žaloba na náhradu škody spôsobenej žalovaným pri výkone advokátskeho povolania nie
je dôvodná. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je právnym zástupcom žalobcu v

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018, ktoré sa týka sporovej veci
žalobcu T. Y. (žalobca i v tomto konaní) proti žalovanému E. Q. K. D. J. P., J..P.. pobočka zahraničnej
banky, o zaplatenie sumy 163.866,01 eura s príslušenstvom, pričom žalovaný nesporoval žalobcom
uvádzané skutkové okolnosti v žalobe ohľadne skutočností za ktorých mala žalobcovi voči žalovanému
v spore sp. zn. 14Csp/56/2018 vzniknúť škoda, ktorej náhrady sa v danom konaní domáha.

9.Podľaskutkovýchtvrdenížalobcu,ktoréžalovanýnepoprelaktorésúdprvejinštanciepodľa§151ods.
1 C. s. p. považoval za nesporné, žalobca s právnym predchodcom E. Q. K. D. J. P. J..P.. uzatvoril dňa
15.11.2004Zmluvuobežnomúčte,nazákladektorejmalžalobcazriadenýbežnýúčetč.XXXXXXXXXX/
XXXX. Ako disponenta s účtom určil svojho brata I.. R. Y.. Banka bez uvedenia dôvodu listom zo dňa
22.4.2015 označeným ako Výpoveď zmluvy o osobnom účte EUR č. XXXXXXXXXX/XXXX vypovedala

Zmluvu a vyzvala žalobcu na oznámenie zúčtovacích údajov, na ktoré žiada poukázať zostatok na účte,
ktorý predstavoval ku dňu 22.4.2015 sumu 156.771,64 eura. Výpoveď bola bankou zasielaná žalobcovi
na adresu D.W. XX, Q., odkiaľ sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát je údajne neznámy.
Nakoľko žalobcovi výpoveď nebola nikdy doručená a banka nevykonala žiadne ďalšie kroky za účelom
oznámenia Výpovede žalobcovi, o zrušení účtu nemal žalobca žiadnu vedomosť. Dňa 2.2.2018 sa do

pobočky banky dostavil brat žalobcu, ako disponent s účtom, ktorý mal záujem vykonať z účtu úhradu,
avšak banka mu oznámila, že účet bol zrušený a všetky prostriedky z účtu boli prevedené a to na
základe dvoch príkazov na úhradu zo dňa 20.7.2016, na sumu 90.000 eur a sumu 73.866,01 eura,
pričom žalobca a ani disponent p. Y. tieto príkazy zo dňa 20.7.2016 nezrealizovali. Príkazy mali byť
v pobočke banky osobne podpísané žalobcom dňa 20.7.2016, žalobca sa však v uvedenom dátume

nachádzal mimo územia Slovenskej republiky a preto bolo vylúčené, aby tieto príkazy banke zadal.
Banka najprv bez uvedenia dôvodu zrušila účet žalobcu, túto skutočnosť žalobcovi riadne neoznámila
a následne umožnila, aby bola z účtu neoprávnene prevedená suma 163.866,01 eura, preto žalobca
vyzval banku na náhradu škody listom zo dňa 23.6.2018, banka však oznámila, že žiadosti nevyhovuje.
Vo veci bolo súčasne začaté trestné stíhanie na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave,

oddelenie kriminálnej polície, Č.: B.-XX/X-F.-Q.-XXXX z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že
škoda bola žalobcovi spôsobená úmyselne zo strany tretích osôb. Obvinenie voči konkrétnej osobe
však nebolo vznesené, stopa bankových prevodov končila na bankových účtoch v Thajskom kráľovstve
s následným výberom z týchto peňažných účtov. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalobca v
procesnom postavení žalobcu podal na Okresnom súde Bratislava I dňa 4.7.2018 voči žalovanému

E. Q. K. D. J. P., J..P.. pobočka zahraničnej banky žalobu na zaplatenie sumy 163.866,01 eura s
príslušenstvom, titulom náhrady škody. Konanie je vedené pod sp. zn. 14Csp/56/2018, dosiaľ nie je
právoplatne skončené, pričom vo veci doposiaľ nebol nariadený termín pojednávania či predbežného
prejednania sporu.

10. Ďalej uviedol, že žalovaný sporoval uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu, že žalobca
nepreukázal a ani netvrdil, že mu reálne vznikla škoda v dôsledku pochybenia žalovaného. Poukázal
na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, že mu žiadna škoda nevznikla, táto mu len môže vzniknúť v
budúcnosti a to za predpokladu ak v spore s bankou súd konanie zastaví voči doposiaľ označenému
žalovanému, nepripustí rozšírenie počtu účastníkov na strane žalovaného a ak by pripustil pristúpenie

ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, tak by bolo dôvodné predpokladať, že tento vznesie
námietku premlčania uplatneného a súd žalobu zamietne. Žalovaný uviedol, že žaloba v prejednávanej
vecijetedazaloženávýlučnenahypotetickýchúvaháchžalobcubezreálnehohmotnoprávnehozákladu.
Jedinouškodou,ktorúžalobcautrpelješkodavovýške163.866,01eura,ktorúvšakžalobcovinespôsobil
žalovaný, ale žalovaná banka v konaní vedenom pod sp. zn. 14Csp/56/2018. Namietol, že medzi

stranami sporu v prejednávanej veci neexistuje právny vzťah, nakoľko je zrejmé, že žalobcovi v súvislosti
s postupom žalovaného nevznikla absolútne žiadna škoda. Mal za to, že až v prípade ak by žalobca
zaznamenal procesný neúspech v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018, ktoré bude právoplatne skončené,
bolo by možné hodnotiť či procesný neúspech žalobcu zapríčinil žalovaný a do akej miery. Konanie
sp. zn. 14Csp/56/2018 však stále prebieha a predikovať v tomto štádiu konania výsledok súdneho

konania a uplatňovať náhradu škody je mimoriadne predčasné. Žalovaný uzavrel, že medzi stranami
sporu absentuje základný predpoklad uplatneného nároku a to vznik škody na strane žalobcu v priamej
príčinnej súvislosti s postupom žalovaného.11. Konštatoval, že žalobca nesporoval tvrdenie žalovaného, že pre rozhodnutie v prejednávanej veci
je potrebné k ustáleniu výslednej výšky škody právoplatné skončenie konania sp. zn. 14Csp/56/2018,
mal však za to, že je dôvodné predpokladať, že súd konanie vo vzťahu k žalovanej spoločnosti E.

Q. K. D. J. P., J..P.. pobočka zahraničnej banky zastaví z dôvodu neodstrániteľnej vady konania
a že i v prípade ak by súd v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 povolil rozšírenie subjektu na strane
žalovaného, žalovaný vznesie námietku premlčania a tým by nárok voči banke zanikol. Žalobca ako
jediný dôvod podania žaloby v prejednávanej veci uviedol procesnú opatrnosť vzhľadom na skutočnosť,
že je možné objektívne predpokladať, že spor sp. zn. 14Csp/56/2018 bude trvať dlhší čas a teda žaloba

v prejednávanej veci bola podaná preventívne, aby sa ochránil pred akýmkoľvek premlčaným nárokom
vyplývajúcim zo škody spôsobenej žalovaným.

12. Ozrejmil, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej
povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie, ktoré sa prezumuje. Žalovaný ako advokát žalobcu zodpovedá žalobcovi ako klientovi za

škodu, ktorú mu spôsobí v súvislosti s výkonom advokácie podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii. Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. ide o objektívnu zodpovednosť.
Predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu je vznik škody, skutočnosť, že škoda bola
spôsobená advokátom klientovi v súvislosti s výkonom advokácie a príčinná súvislosť medzi konaním/
postupom advokáta a vznikom škody, kedy škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Žalobcom bola voči žalovanému v prejednávanej
veci uplatnená náhrada škody vo výške 173.679,51 eura, ktorá predstavuje sumu, ktorú si žalobca
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018 uplatňuje voči inému
subjektu a to E. Q. K. D. J. P., J..P.. pobočka zahraničnej banky, ako náhradu škody vo výške 163.866,01
eura a sumu 9.831,50 eura ako náhradu za zaplatený súdny poplatok. Žalobca sa náhrady škody

voči žalovanému domáhal z dôvodu, že podľa jeho názoru mu škoda v uplatnenej výške vznikne,
nakoľko vzhľadom na nesprávny postup žalovaného ako advokáta v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018
nebude úspešný a označenému žalovanému súd neuloží povinnosť zaplatiť náhradu uplatnenej škody.
Nesprávny postup žalovaného v prejednávanej veci mal spočívať v tom, že ako žalovaného v konaní
vedenom pod sp. zn. 14Csp/56/2018 označil subjekt bez právnej subjektivity a postup, keď žalovaný

ako advokát označil zodpovedný subjekt až po uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na
náhradu škody s tým, že žalobca mal za to, že žalovaným bude úspešne vznesená námietka premlčania.
Doplnil, že konanie vedené pod sp. zn. 14Csp/56/2018 nie doposiaľ právoplatne skončené, súd vo veci
dosiaľ nezastavil konanie tak ako to predpokladá žalobca a žalobu ani nezamietol, nakoľko doposiaľ ani
nerozhodol o pripustení pristúpenia ďalšieho subjektu na strane žalovaného. Sumarizáciou uvedeného

mal za to, že tvrdenie žalobcu o preukázanom nesprávnom postupe žalovaného v súvislosti s výkonom
advokácie v inom súdnom konaní nebolo jednoznačne bez ďalšieho zo strany žalobcu preukázané.

13. Ďalej uviedol, že druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči
advokátovi je preukázanie vzniku uplatnenej škody a jej výšky. Vo vzťahu k vzniku škody poukázal na to,

že podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa poškodenému uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk), pričom škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná peniazmi. Výška uplatnenej náhrady škody predstavuje sumu, ktorej sa žalobca
nedomôže voči zodpovednému subjektu a sumy, ktorá predstavuje náklady žalobcu v súvislosti so
zaplateným súdnym poplatkom za podanú žalobu, ktorá ako predpokladá žalobca, bude zamietnutá,

resp. konanie o nej bude zastavené. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,
že by mu vôbec ku dňu rozhodnutia súdu v tejto prejednávanej veci nejaká (akákoľvek) škoda v
dôsledku postupu žalovaného ako advokáta vznikla, keď si uplatňoval náhradu škody, ktorú doposiaľ
v dôsledku konania či nekonania žalovaného neutrpel, len v súvislosti s uplatnenou náhradou škody
predpokladal, že mu v budúcnosti vznikne. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, keď nepreukázal,

že ku škode v jeho majetkovej sfére došlo a o akú sumu došlo k zmenšeniu jeho majetku. Ak žalobca
nepreukázal vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť, nepreukázal ani o akú sumu sa jeho majetok zmenšil.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že ak dosiaľ nebolo v konaní vedenom pod sp. zn. 14Csp/56/2018
právoplatne rozhodnuté, nie je možné ustáliť či vôbec žalobcovi z ním uvádzaných dôvodov škoda
vznikne, či nebude žalobca so svojim nárokom voči banke úspešný a ak aj nebude, v akej sume nebude

úspešný. Mal preto za zrejmé, že až v prípade prípadného neúspechu žalobcu v uvedenom konaní bude
možné po vykonanom dokazovaní ustáliť prípadnú zodpovednosť žalovaného za neúspešné uplatnenie
nároku žalobcu na náhradu škody. Záverom skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody,
nepreukázal, že mu škoda vznikla a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uvedeného,pričom dal do pozornosti § 217 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

14. Dôvodil, že ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie
príčinnej súvislosti medzi postupom advokáta pri výkone advokátskej činnosti a vznikom majetkovej
ujmy, ku ktorej na ozrejmenie uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia
príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou a vzniknutou majetkovou ujmou. V
právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci

ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho postupu
advokáta, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k
nesprávnemu postupu, nevznikla by ani majetková ujma. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej ujmy v dôsledku ním tvrdeného
nesprávneho postupu žalovaného, nakoľko nepreukázal vznik škody. Dodal, že žalobca neuniesol

dôkaznébremenonapreukázanievznikunímtvrdenejmajetkovejujmyvdôsledkunesprávnehopostupu
žalovaného, teda nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi ním uplatnenou náhradou škody a
nesprávnym postupom žalovaného advokáta zastupujúceho žalobcu v inom konaní, v dôsledku ktorého
postupu žalobca nebol v konaní o náhradu škody úspešný.

15. Poznamenal, že žalobca v žalobe bez akéhokoľvek odôvodnenia navrhol vykonať dokazovanie
pripojením spisu Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 14Csp/56/2018, pričom rozhodol,
že navrhnuté dokazovanie nevykoná z dôvodu, že žalobca neuviedol na preukázanie akých sporných
skutkových tvrdení má byť uvedené dokazovanie vykonané, resp. na preukázanie akých skutočností
je vykonanie tohto dokazovania nevyhnutné. Argumentoval, že žalobca nijakým spôsobom relevantne

nezdôvodnil návrh na vykonanie tohto dokazovania, neuviedol čo má byť ním požadovaným
dokazovaním preukázané a z akých dôvodov nie je v jeho možnostiach listinu, ktorú považoval za
nutné predložiť, sám zabezpečiť, keď je stranou sporu aj v konaní vedenom pod sp. zn. 14Csp/56/2018
a teda bolo v jeho možnostiach predložiť z uvedeného spisu listinné doklady, resp. ich kópie,
ktoré považoval za nutné. Bez ohľadu na uvedené považoval vykonanie takéhoto dokazovania za

nadbytočné, nakoľko nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie
opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku, pričom skutočnosti tvrdené žalobcom ohľadne konania
pod sp. zn. 14Csp/56/2018 neboli medzi stranami sporu sporné.

16. Zdôraznil, že strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje

tvrdenia. V prípade, že si strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia platí, že neuniesla bremeno tvrdenia.
Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená
existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo
veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej

strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Dôvodil, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie vzniku škody v uplatnenej výške, keď nepreukázal, že mu škoda v dôsledku
ním vytýkaného nesprávneho postupu žalovaného ako jeho právneho zástupcu (advokáta) v inom
konaní vznikla. Záverom zosumarizoval, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku voči
žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy titulom nároku na náhradu škody, nepreukázal vznik škody

a jej výšky a preto za použitia § 18 ods. 2, § 26 ods. 1, ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a §
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

17. Konštatoval, že žalobca zároveň s podanou žalobou navrhol prerušenie konania podľa § 164 C.
s. p. do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 14Csp/56/2018 dôvodiac, že by bolo

nehospodárne a neúčelné, aby sa bez právoplatného rozhodnutia v označenej veci pokračovalo v tomto
konaní ďalej a naviac mal za to, že súd prvej inštancie nemôže urobiť iné vhodné opatrenie. Žalobca
argumentoval, že sú dané podmienky na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania pod
sp. zn. 14Csp/56/2018, nakoľko v danom konaní sa rieši právna otázka, ktorá má zásadný vplyv na
rozhodnutie v tomto konaní, keď si bol vedomý toho, že pre rozhodnutie v prejednávanej veci je potrebné

právoplatné skončenie označeného konania, bez skončenia ktorého nie je možné ustáliť výslednú výšku
škody. Záverom dodal, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby sa bez právoplatného rozhodnutia
vo veci sp. zn. 14Csp/56/2018 ďalej pokračovalo v prejednávanej veci. Žalovaný s prerušením konania
do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 14Csp/56/2018 nesúhlasil a uviedol, ženedôvodnosť žaloby nemožno zhojiť prerušením konania, nakoľko žalobca si uplatňuje neexistujúci
nárok. Bol názoru, že je absurdné a právne neprípustné iniciovať súdne konanie výlučne z dôvodu
procesnej opatrnosti pred premlčaním, keď uplatnený nárok ešte nevznikol, nakoľko nárok sa nepremlčí

skôr ako vôbec vznikne.

18. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že § 164 C. s. p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné
opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber,

resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv.
predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení sporu, je ale
potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb (Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku)
a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán sporu rýchlejšia a účinnejšia.

Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje
vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Fakultatívne prerušenie konania prichádza do úvahy len
vtedy, ak iné súdne konanie môže vyriešiť otázku, ktorá je po skutkovej a právnej stránke rovnaká
ako tá, ktorá je predmetom prejednávanej veci. Prerušenie konania podľa § 164 C. s. p. má zamedziť
tomu, aby súdy rozhodovali o tej istej otázke rozdielne. Ustanovenie § 164 C. s. p. musí súd vykladať a

uplatňovať v súlade s Čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť,
že prerušením konania stráca strana sporu právo na to, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu
podľa § 164 C. s. p. preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy
SR a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 21/2000).

19. Dôvodil, že z hľadiska meritórneho rozhodnutia v prejednávanej veci, rozhodnutie súdu o náhrade
škody uplatnenej žalobcom voči inému subjektu subjektu, nie je konaním v ktorom sa rieši otázka, ktorá

má význam podľa § 164 C. s. p. pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Stotožnil sa s procesnou
obranou žalovaného, že neexistencia uplatneného práva sa nedá zhojiť prerušením konania. Konanie
v prejednávanej veci a konanie sp. zn. 14Csp/56/2018 má vlastné skutkové a právne otázky, ako
hmotnoprávne a aj procesnoprávne a prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
pod sp. zn. 14Csp/56/2018 by odporovalo zásade hospodárnosti. Prisvedčil žalovanému, že žalobca

podal žalobu predčasne, keď mu žiadna škoda v čase podania žaloby a ani v čase rozhodnutia súdu
prvej inštancie nevznikla. Mal za to, že až po právoplatnom skončení konania sp. zn. 14Csp/56/2018
bude možné jednoznačne ustáliť či žalobcovi vôbec vznikol nárok na náhradu škody voči žalovanému a v
akej výške. V danom prípade však nejde o otázku, na vyriešenie ktorej by mal konanie prerušiť, nakoľko
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom v danom čase

žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Uzavrel, že žalobca neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by
bolo dôvodné konanie prerušiť. Súd prvej inštancie bol názoru, že prerušenie konania v prejednávanej
veci by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keď by súd nepostupoval v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, nepredchádzal by zbytočným prieťahom, konal by
nehospodárne a zbytočne by neprimerane zaťažoval strany sporu. Záverom zhrnul, že podmienky na

prerušenie konania podľa § 164 C. s. p. neboli splnené a preto návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018
za použitia § 164 a § 162 ods. 3 C. s. p. ako nedôvodný zamietol, pričom o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,
ods. 2 C. s. p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,
samostatným rozhodnutím.

21. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo prerušiť konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, žesúd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamaženapadnutérozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz pripojením súdneho spisu v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018. Dôvodil, že vykonaním uvedeného
dôkazu by súd prvej inštancie zistil, že uvedené konanie sa zo strany žalovaného ako jeho právneho
zástupcu nedá nijakým spôsobom zhojiť a teda došlo k porušeniu povinnosti žalovaného ako advokáta

konať s odbornou starostlivosťou. Rovnako by zistil, že žalovaný spôsobenú vadu v konaní v rámci
premlčacej lehoty neodstránil. Uviedol, že predmetný dôkaz by zároveň slúžil aj na poukázanie
skutočnosti, že súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 nekoná hospodárne a postupuje v
rozpore s Civilným sporovým poriadkom, t. j. nezastavil konanie ex offo hneď na začiatku po podaní
žaloby, pri obligatórnom skúmaní procesných podmienok konania (§ 161 C. s. p. v spojení s Čl. 17
Základných princípov C. s. p.).

23. Argumentoval, že nakoľko súd prvej inštancie nevykonal dôkaz pripojením spisu v konaní vedenom
pod sp. zn. 14Csp/56/2018, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku nevykonaných,
resp. nie úplne vykonaných dôkazov, keď pripojením predmetného súdneho spisu by mal minimálne
preukázané uhradenie súdneho poplatku zo strany žalobcu, resp. prejudiciálne posúdenie nároku

žalobcu v kontexte neodstrániteľnej vady konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie opomenul, že okrem
prípadnej náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v konaní vedenom pod sp. zn. 14Csp/56/2018
mu vznikla škoda aj úhradou advokátskej odmeny žalovanému, resp. takýto nárok vrátane výdavkov
žalovanému vznikol v zmysle § 24 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Bol názoru,
že súd prvej inštancie predčasne dospel k tomu, že škoda nevznikla.

24. Súdu prvej inštancie vytkol aj nesprávne právne posúdenie veci, keď mal za to, že boli naplnené
predpoklady zodpovednosti žalovaného ako advokáta za nesprávne označenie subjektu na strane
žalovaného ako organizačnej zložky, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
14Csp/56/2018. Poukázal na to, že už v okamihu vydania napadnutého rozhodnutia mu vznikla škoda

minimálne čo sa týka zaplateného súdneho poplatku, vlastných trov konania (trovy právneho zastúpenia,
poplatky za poštovné, preklady z cudzieho jazyka) ako aj náhrada trov konania banky v konaní sp.
zn. 14Csp/56/2018. Zotrval na tom, že nesprávne označenie subjektu na strane žalovaného ako
organizačnej zložky je neodstrániteľnou vadou konania, ktorú súd posudzuje ex offo.

25. Mal za to, že uvedený stav vznikol aj v dôsledku prieťahov na strane Okresného súdu Bratislava I v
konaní sp. zn. 14Csp/56/2018, v ktorom aj napriek urgencii sporových strán súd dlhodobo nekoná. Aj v
dôsledku tejto situácie podľa názoru žalobcu došlo k premlčaniu ním uplatneného nároku, ktoré v konaní
sp. zn. 14Csp/56/2018 namietal právny zástupca žalovanej strany. Dodal, že ak by súd v konaní sp. zn.
14Csp/56/2018 konal bez zbytočných prieťahov, konanie by zastavil pri skúmaní procesných podmienok

konania krátko po podaní žaloby v roku 2018 a existovala by ešte možnosť, aby žalovaný napravil svoju
chybu a uplatnil v mene žalobcu opätovne nárok na náhradu škody ešte pred uplynutím premlčacej
lehoty. Aj z uvedených dôvodov oprávneného očakávania dlhoročne trvajúceho sporu a právnej neistoty,
si preto uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému v tomto konaní, aby nedošlo k premlčaniu
žiadnych potencionálnych nárokov, aj vrátane tých, ktoré vznikli už samotným nesprávnym podaním

žaloby (napr. advokátske trovy, súdne trovy).

26. V kontexte skutočnosti, že pri rozhodovaní vo veci samej ešte stále nedisponoval rozhodnutím súdu
vo veci sp. zn. 14Csp/56/2018, požiadal súd prvej inštancie o prerušenie konania v zmysle § 164 C.
s. p. do právoplatného ukončenia konania vedeného pod sp. zn. 14Csp/56/2018. Bol názoru, že ide o

najvhodnejší spôsob vyriešenia situácie, berúc do úvahy prieťahy v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018, ako
aj celkovú zaťaženosť Okresného súdu Bratislava I. Opätovne poukázal na to, že po štyroch rokoch
nebolo vo veci vytýčené ani jedno pojednávanie, navyše predmetný súd mal konanie hneď po podaní
žaloby zastaviť, nakoľko mal hneď skúmať procesné podmienky konania. O prerušenie konania žiadal
aj z dôvodu, že nebolo možné finálne ustáliť výslednú výšku škody. Konanie vedené na Okresnom súde

Bratislava I sp. zn. 14Csp/56/2018 priamo súvisí s tunajším konaním, keďže podľa jeho výsledku by
sa musela buď v ňom alebo v tomto konaní ako prejudiciálna otázka preukazovať či mu vznikla škoda
zo strany žalovanej banky. Doplnil, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov možno predpokladať,
že nedôjde k zhojeniu zjavnej vady žalovaného, preto z procesnej opatrnosti považoval za potrebnéza účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov iniciovať konanie voči žalovanému a
súčasne za účelom ustálenia výšky škody ho prerušiť až do právoplatného skončenia konania sp. zn.
14Csp/56/2018. Vzhľadom na uvedené mal za to, že sú splnené požiadavky potrebné na prerušenie

konania do právoplatného ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
14Csp/56/2018, nakoľko nie je vhodné a hospodárne, aby sa rozhodovalo o totožnej otázke na podklade
tých istých skutkových okolností odlišne, keďže to vážnym spôsobom oslabuje princíp právnej istoty.
Navyše by nebolo hospodárne, aby musel znovu podávať žalobný návrh (vzhľadom na evidentnú
procesnú vadu žalovaného). Vzhľadom na nadmernú zaťaženosť Okresného súdu Bratislava I, resp.

predvídateľných počiatočných prieťahov v dôsledku plánovaných organizačných zmien v súvislosti so
súdnou reformou (vznik Mestských súdov v Bratislave) mal za to, že najvhodnejšou možnosťou je
prerušenie konania, než odznova podávať novú žalobu (a čakať na procesné úkony súdu vrátane
vytýčenia prvého termínu pojednávania).

27. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu v súvislosti s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nepripojil

spis sp. zn. 14Csp/56/2018, dal do pozornosti odsek 15 napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie
zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnil nepripojenie spisu, pričom toto rozhodnutie bolo v súlade s
ustanoveniami Civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania. Poukázal na to, že žalobca
ani raz nevysvetlil, aké sporné skutkové okolnosti majú byť pripojením spisu odstránené, keďže
skutkový stav medzi stranami sporu ani nebol sporný, sporné bolo len právne posúdenie vzniku škody.

Taktiež nevysvetlil, čo malo byť pripojením spisu preukázané a najmä prečo listiny zo spisu sp. zn.
14Csp/56/2018, ktoré považoval za dôležité, nepredložil súdu sám, keďže v označenom konaní je
účastníkom konania. Mal za zrejmé, že žalobca zanedbal pred súdom prvej inštancie svoje povinnosti
náležite vysvetliť a odôvodniť potrebu pripojenia spisu, resp. nevyužil možnosť dôležité dokumenty z
tohto spisu predložiť sám a svoju pasivitu sa snažil zhojiť v odvolacom konaní, až v ktorom uviedol, ktoré

skutočnosti mali byť pripojením spisu preukázané, čo vyhodnotil ako neprípustné, keďže mal dostatok
času v konaní na súde prvej inštancie odôvodniť potrebu vykonania predmetného dôkazu.

28. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie v závere odseku 15 napadnutého
rozsudku uviedol, že ak by aj spis pripojil, bolo by to nadbytočné, nakoľko „navrhnuté dokazovanie

nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti
žalobcom uplatneného nároku a naviac skutočnosti tvrdené žalobcom ohľadne konania sp. zn.
14Csp/56/2018 neboli medzi stranami sporu sporné“, s čím sa stotožnil. Dodal, že zo spisu sp. zn.
14Csp/56/2018 vyplýva len to, že žalobca zastúpený žalovaným ako svojím advokátom podal žalobu
voči bývalej banke žalobcu, pričom vo veci sa neuskutočnilo ani len prvé pojednávanie alebo predbežné

prejednanie sporu, preto je vylúčené aby predmetný spis preukazoval, že žalobcovi spôsobil škodu. Z
uvedených dôvodov považoval za nesprávny záver žalobcu, že odmietnutím pripojenia spisu sp. zn.
14Csp/56/2018 bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.

29. Argumentoval, že žalobca stále odmieta akceptovať fakt, že mu v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018

nevznikla žiadna škoda. V uvedenom konaní nebol procesne neúspešný v dôsledku úkonov žalovaného,
nakoľko vo veci nebolo nariadené ani len prvé pojednávanie. Doplnil, že jeho prípadnú zodpovednosť
za škodu žalobcu bude možné posúdiť až po právoplatnom skončení konania vedeného pod sp. zn.
14Csp/56/2018, ktoré skončí procesným neúspechom žalobcu zavinením žalovaného. Posudzovať
preto, či v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 došlo k porušeniu jeho povinnosti ako advokáta konať s

odbornou starostlivosťou, mal v súčasnom štádiu daného konania za absolútne bezpredmetné.

30. Ako absurdný vyhodnotil záver žalobcu o tom, že nakoľko súd prvej inštancie nevykonal
dôkaz pripojením spisu, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže ak súd prvej inštancie
nevykonal dokazovanie, je vylúčené, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym

skutkovým záverom. Taktiež ako absurdnú vyhodnotil argumentáciu žalobcu, že pripojením spisu sp.
zn. 14Csp/56/2018 by mal súd prvej inštancie preukázanú úhradu súdneho poplatku, resp. prejudiciálne
posúdenie nároku žalobcu v spore s bankou. Uviedol, že zaplatenie súdneho poplatku v konaní sp.
zn. 14Csp/56/2018 nebolo medzi stranami konania sporné a je zrejmé z faktického stavu veci (konanie
po podaní žaloby pokračovalo). Zároveň poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku v konaní sp.

zn. 14Csp/56/2018 je vo vzťahu k prejednávanej veci úplne bezpredmetné, tak, ako aj prejudiciálne
posúdenie nároku žalobcu v spore s bankou, keďže neexistuje nárok, ktorý by mal byť prejudiciálne
posúdený, nakoľko žalobcovi žiadna škoda nevznikla.31. K argumentácii žalobcu o škode v dôsledku úhrady advokátskej odmeny za zastupovanie v spore
vedenom pod sp. zn. 14Csp/56/2018 dal do pozornosti, že nárok na náhradu trov konania a právneho
zastúpenia súd priznáva v rozhodnutí vo veci samej na základe pomeru úspešnosti strán sporu. Pre

merito prejednávanej veci je nevyhnutné právoplatné ukončenie konania sp. zn. 14Csp/56/2018, z čoho
bude zrejmé, či v danom konaní skutočne pochybil a v dôsledku toho žalobcovi vznikla škoda. Ak bude
žalobca v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 neúspešný zavinením žalovaného, žalobcovi môže vzniknúť
nárok na náhradu škody (napr. za stratu žalovanej sumy, príslušenstva, za trovy konania a právneho
zastúpenia), pričom všetky zložky škody môžu vzniknúť len v rovnakom okamihu a to právoplatným

ukončením konania sp. zn. 14Csp/56/2018, preto odmietol argumentáciu žalobcu, že už v okamihu
vydania napadnutého rozhodnutia mu vznikla škoda pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku,
trov právneho zastúpenia, hotových výdavkov a nároku na náhradu trov konania protistrane. Zdôraznil,
že v danom konaní nebolo ani len nariadené prvé pojednávanie, nieto ešte rozhodnuté o náhrade trov
konania. Zároveň poznamenal, že žalobca ničím nepreukázal, že zaplatil za právne služby v konaní sp.
zn. 14Csp/56/2018 a že záver súdu prvej inštancie o tom, že „škoda nevznikla“ nemôže predstavovať

odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. (nevykonanie navrhnutých dôkazov). Doplnil,
že nevykonanie navrhnutého dokazovania vylučuje možnosť, že by súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

32. Nesúhlasil ani so žalobcom uplatnenou námietkou nesprávneho právneho posúdenia a jeho

argumentáciou k tejto námietke. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnosť úvah žalobcu čo
do právneho posúdenia zrozumiteľne, dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil v odsekoch 12 až 16
napadnutého rozsudku, ktoré závery vychádzajú zo správneho výberu, výkladu a aplikácie tých právnym
noriem, ktoré sa na vec vzťahujú, pričom zároveň aj rešpektujú konštantnú rozhodovaciu prax súdov,
v zmysle ktorej súdy predbežné žaloby zamietajú. Bol preto názoru, že postup súdu prvej inštancie

čo do právneho posúdenia nemožno v žiadnom prípade považovať za nesprávne posúdenie veci.
Striktne odmietol aj argumentáciu žalobcu, že žalobu podal ešte pred skončením konania sp. zn.
14Csp/56/2018 z dôvodu „právnej opatrnosti a ochrany nárokov pred premlčaním“, keďže nárok sa
nemôže premlčať ešte pred tým, ako vznikne. Dodal, že žalobca neidentifikoval žiadne pochybenie súdu
prvej inštancie, ktoré by napĺňalo niektorý z uvedených odvolacích dôvodov, keď len zopakoval svoju

doterajšiu argumentáciu, ktorá nemá oporu v právnej teórii, praxi, ani v ustálenej rozhodovacej činnosti
súdov.

33.Žalobcavodvolacejreplikezotrvalnadôvodochuvedenýchvodvolaní.Konštatoval,žejenesporným
faktom, že „zažalovanie“ (označenie) subjektu bez procesnej subjektivity (v danom prípade organizačnej

zložky) spôsobuje ex offo zastavenie konanie a ide o takú procesnú vadu, ktorú nemožno zhojiť, pričom
medzi stranami sporu zrejme nie je sporné, že žalovaný ako právny zástupca žalobcu v konaní sp. zn.
14Csp/56/2018označilakožalovanýsubjekt-organizačnúzložku,t.j.subjektbezprocesnejsubjektivity.
Rovnako je faktom, že ak súd v uvedenom spore s bankou konanie zastaví, pohľadávka voči žalovanej
banke už bude premlčaná (bez ohľadu na režim posudzovania podľa predpisov občianskeho alebo

obchodného práva) a tak škoda (v podobe premlčania nárokov voči banke, vynaložených trov konania,
eventuálne ďalších trov konania v prípade nutnosti opätovne žalovať banku pre zastavenie konania,
vrátane procesného neúspechu a nutnosti hradiť náhradu trov konania žalovanej strane v dôsledku
námietky premlčania ako aj nutnosti vynaložiť trovy konania z titulu zodpovednosti žalovaného ako
advokáta v regresných konaniach) sa mu len zvyšuje.

34. Zároveň uviedol, že žalovanému dal v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 príležitosť (tým, že mu
nevypovedal plnomocenstvo), aby „zachránil spor“ (ak je toho názoru, že postupoval s odbornou
starostlivosťou, t. j. že súd nezastaví konanie z dôvodu nedostatku procesnej pasívnej legitimácie,
resp. ak je toho názoru, že spor sa dá „skonvalidovať“ a navyše nárok nebude premlčaný, napriek

námietkamzostranyžalovanejbanky).Akvšakžalovanýnapriektomuspor„nezachráni“,vtomtokonaní
po právoplatnom prerušení konania sa môže pokračovať (výška škody bude ustálená), resp. spor by sa
urýchlil vzhľadom k tomu, že žaloba je už podaná a súd realizoval potrebné prvotné procesné úkony. V
prípade „záchrany“ sporu je najmenej zo strany žalobcu realizovať späťvzatie tohto žalobného návrhu
(za predpokladu neexistencie žiadnej škody). Ak by aj súd v prejednávanej veci právoplatne zamietol

žalobný nárok (ako predčasne podaný), žalovaný tým nič nedosiahne, keď voči nemu podá nová žalobný
návrh (s požiadavkou ešte vyššej náhrady škody minimálne v dôsledku medzitým vyšších trov konania),
apeloval preto na žalovaného, aby uplatnenú škodu uhradil.35. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na skutočnosť, že žalobca nijako nereagoval na jeho
podrobnú argumentáciu k podanému odvolaniu preukazujúcu, že podané odvolanie žalobcu je
nedôvodné, preto mal za to, že konkludentne túto skutočnosť uznáva. Do pozornosti dal vzájomný

rozpor a nesprávnosť tvrdení žalobcu, ktorý uviedol, že v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 zažaloval
organizačnú zložku banky, ktorá nemá právnu subjektivitu, čoho následkom bude ex offo zastavenie
konania pre procesnú vadu, ktorú nemožno zhojiť, na druhej strane uviedol, že žalovanému dal možnosť
„zachrániť“ spor nevypovedaním plnomocenstva, čo si navzájom odporuje, keďže podľa tvrdení žalobcu
zažalovanie organizačnej zložky zhojiť nemožno.

36. Vzhľadom k apelu žalobcu na zaplatenie uplatneného nároku uviedol, že právny vzťah žalobcu
a banky v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 zo zmluvy o bežnom účte sa má spravovať Obchodným
zákonníkom a to z dôvodu, že ide o tzv. absolútny obchod a tiež v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka preto, že to je na prospech žalobcu ako spotrebiteľa. Uvedené platí aj pre premlčanie nároku,
keďže právna úprava podľa Obchodného zákonníka je pre žalobcu priaznivejšia. Ak by sa vychádzalo z

názoru žalobcu, že dňa 20.7.2016 začala plynúť premlčacia lehota jeho nároku voči banke, táto uplynula
najskôr dňa 20.7.2020. Zároveň dal do pozornosti, že žalobca dna 16.2.2020 udelil svojmu právnemu
zástupcovi v prejednávanej veci plnomocenstvo na zastupovanie aj v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018,
v ktorom bol splnomocnený na všetky právne úkony, pričom právny zástupca ho prijal až po štyroch
mesiacoch, dňa 25.6.2020. Dňa 2.7.2020, teda takmer 3 týždne pred premlčaním nároku bola udelená

substitučná plná moc T.. Ľ. K. na nahliadnutie do súdneho spisu, ktorým najneskôr sa mohol substitút
právneho zástupcu žalobcu dozvedieť, že v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 prišlo k žalobcom tvrdenému
pochybeniu žalovaného. Doplnil, že právny zástupca žalobcu v prejednávanej veci sa však s podstatným
obsahom spisu sp. zn. 14Csp/56/2018 reálne oboznámil oveľa skôr, keďže ho na osobnom stretnutí
dňa 10.2.2020 požiadal o zaslanie žaloby, vyjadrenia k žalobe, repliky a dupliky podaných v konaní

sp. zn. 14Csp/56/2018, ktorú mu zaslal dňa 27.2.2022. Právny zástupca žalobcu Lansky, Ganzger,
Jacko & Partner, s. r. o. preto už odo dňa 27.2.2020 vedel, že nárok v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018
uplatnil žalovaný proti organizačnej zložke banky, teda mu nič nebránilo včas napraviť prezentované
pochybenie, čo však nespravil. Z uvedeného dôvodu mal za to, že ak v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018
žalobcovi vznikne škoda, žalobca, resp. jeho právny zástupca Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s. r.

o., bude za škodu zodpovedný rovnako ako žalovaný.

37. Žalobca v dodatočnom podaní doručenom súdu dňa 25.5.2023 uviedol, že Okresný súd Bratislava I
uznesením č. k. 14Csp/56/2018-357, zo dňa 4.5.2023, zastavil konanie, zamietol návrh žalobcu zo dňa
4.9.2020 na pripustenie vstupu na strane žalovaného E. Q. K. D. J. P., J..P.. zahraničnej osoby, so sídlom

Ž.V. XXXX/X, U. X - L. XXX XX, Č. D., I.: XXXXXXXX a žalovanému priznal náhradu trov konania vo
výške 100 %. Dodal, že rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Z odôvodnenia vyplýva, že T..
J. Y., advokát, vypracoval a podal žalobu pri poskytovaní právnych služieb žalobcovi voči organizačnej
zložkebanky,ktoránemáprocesnúsubjektivitu,pričomideoneodstrániteľnúvadukonania.Zuvedených
dôvodov mal za to, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou a spôsobil mu škodu minimálne

vo výške 173.679,51 eura (pozostávajúcu zo žalovanej istiny v spore s bankou vo výške 163.866,01 eura
a zaplateného súdneho poplatku vo výške 9.831,50 eura, ako aj zo zákonných úrokov z omeškania),
pričom zároveň bude musieť zaplatiť žalovanej strane 100 % trov konania. Doplnil, že samotný žalovaný
uznal nepriamo svoje pochybenie, keď ho e-mailom zo dňa 9.5.2023 informoval o zastavení konania s
tým, že ako najvhodnejší prostriedok sa mu javí podanie novej žaloby a poznamenal, že v ďalšom konaní

by musel vynaložiť aj ďalšie trovy konania (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia), čím sa jeho
škoda ešte zvýši. Navyše bol názoru, že podanie novej žaloby je bezpredmetné, nakoľko žalobný návrh
je evidentne premlčaný, keď v dôsledku toho, že žaloba nebola podaná riadne a včas, nedošlo podľa
judikatúry k pretrhnutiu premlčacej lehoty. K podaniu pripojil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.
k. 14Csp/56/2018-357, zo dňa 4.5.2023.

38. Žalovaný v súvislosti s dodatočným vyjadrením žalobcu zotrval na svojej argumentácii. Dôvodil, že
žalobca vychádza z mylného záveru, že mu svojim postupom v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 spôsobil
škodu, avšak spôsobenie škody bude možné posúdiť až po právoplatnom ukončení uvedeného konania,
ktoré však stále prebieha, nakoľko uznesenie o zastavení napadol odvolaním zo dňa 22.5.2023, preto

mal za to, že podaná žaloba je minimálne predčasná. S poukazom na § 442 Občianskeho zákonníka,
na právne závery uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4MCdo/23/2008, ako
aj na zadefinovanie práva na plnenie a žaloby na plnenie v odbornej literatúre (Števček a kol., Civilný
sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck 2016, str. 476 a str. 497) uviedol, že škodou sa rozumie skutočnáškoda a ušlý zisk; skutočnou je škoda, ktorá už nastala v majetkovej sfére poškodeného a zmenšila
jeho majetkový stav, teda škoda, ktorá už vznikla a je reálna. Žalobou na plnenie sa teda možno
domáhať ochrany porušeného práva, ktoré už existuje. Vychádzajúc z vyššie uvedeného argumentoval,

že žalobcovi dosiaľ nevznikla žiadna skutočná škoda v dôsledku postupu žalovaného ako jeho právneho
zástupcuvkonanísp.zn.14Csp/56/2018;medzistranamisporutiežneexistujeakýkoľvekhmotnoprávny
vzťah z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva žalobcu. Zopakoval, že žalobcovi
v prejednávanej veci absentuje žalobný dôvod, jedna z dvoch základných zložiek žalobného nároku
a doplnil, že žalobca sa domáha plnenia nároku, ktorý objektívne neexistuje a nevyplýva zo žiadneho

hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu. Na základe uvedeného mal za to, že žaloba je absolútne
nedôvodná, pričom tento nedostatok nie je možné zhojiť prerušením konania. Nemožno totiž uplatňovať
neexistujúce právo a žiadať o ňom viesť konanie a ani prerušenie konania nezhojí fakt, že konaniu chýba
základný atribút a to nárok, o ktorom sa má konať.

39. Zároveň informoval, že ako právny zástupca žalobcu (dosiaľ s platným plnomocenstvom na

zastupovanie voči banke na vymáhanie škody) podal novú žalobu za účelom vymoženia škody vo výške
163.866,01 eura s príslušenstvom, ktorú žalobcovi spôsobila banka E. - totožný nárok bol predmetom
konania sp. zn. 14Csp/56/2018. Ak teda aj uznesenie o zastavení nadobudne právoplatnosť, žalobca
uplatnenýnárokvočibankenestratí,alebuderiadnevymáhanýďalejvnovozačatomkonaní.Bolnázoru,
že nárok žalobcu voči banke nie je premlčaný, keď s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka

premlčacia doba nároku voči banke neplynula počas konania sp. zn. 14Csp/56/2018 a ani s ohľadom na
fakt,žežalobcasiškoduuplatnilajvtrestnomkonaní,ktorédosiaľprebieha(viďR31/1974).Pretovylúčil,
že svojím postupom v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 spôsobil žalobcovi škodu a zároveň vylúčil, že by
žalobcovi škodu spôsobil v minulosti, pretože podaním novej žaloby opravil administratívne pochybenie
a zažaloval zahraničnú banku, pričom nárok voči banke premlčaný nie je. Záverom uviedol, že v prípade

podanej novej žaloby na vymoženie nároku žalobcu voči banke nejde o prekážku litispendencie,
pretože konanie sp. zn. 14Csp/56/2018 prebieha voči organizačnej zložke banky ako voči žalovanému,
ktorá nemá právnu subjektivitu. Nové konanie prebieha voči „materskej banke“ so sídlom v Českej
republike, ktorá je riadnym subjektom práva s procesnou spôsobilosťou. K vyjadreniu pripojil odvolanie
voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14Csp/56/2018, zo dňa 4.5.2023.

40. Žalovaný v následnom podaní doručenom súdu dňa 11.8.2023 poukázal na skutočnosť, že v zmysle
uznesenia Ústavného súdu SR, zo dňa 13.12.2022, sp. zn. IV. ÚS 651/2022, „ak k zastaveniu konania
došlo v dôsledku toho, že protistrana nemá právnu a ani procesnú subjektivitu, nemožno jej logicky
priznať náhradu trov konania, pretože nie je nositeľom procesných práv a povinností, na ktorých je

založené rozhodovanie o náhrade trov konania“. Dôvodil, že hoci súd prvej inštancie v uznesení sp. zn.
14Csp/56/2018, zo dňa 4.5.2023, tvrdí, že žalovaný nemá procesnú subjektivitu, výrokom III. mu priznal
nárok na náhradu trov konania, čo odporuje judikatúre, právnej teórii aj praxi.

41. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa§385ods.1acontrarioC.s.p.,keďžesanejednalooprípad,vktorombybolopotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 31.10.2023 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

42. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

43. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa
preukázania naplnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, s akcentom na preukázanie
vzniku škody odvolací súd podotýka, že ide o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne

vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby.

44. V nadväznosti na námietku žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam o nepreukázaní predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu,najmä o nepreukázaní vzniku škody, keď si nepripojil spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
14Csp/56/2018 a že vec nesprávne právne posúdil; odvolací súd konštatuje, že žiadne pochybenie či už
v hodnotení skutkového stavu, alebo v právnom posúdení v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie, resp. z obsahu spisu nezaznamenal.

45. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
strán konania a s argumentami žalobcu sa v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne vysporiadal

a uviedol, prečo na ne neprihliadol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne rozviedol
rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, uviedol výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré
precízne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu.

46. Odvolací súd pripomína, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, v súlade s ktorou
je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňu nadväzujúcou dôkaznou
povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z
prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je

povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej
sa domáha (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019). Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Súd je oprávnený
založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami a to, čo strany nepredložia,
nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Procesnej strane teda hrozí pri nesplnení dôkaznej

povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non
probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

47. V prípade uplatneného nároku spočívalo na žalobcovi dôkazné bremeno preukázať pravdivosť ním
tvrdených skutočností zakladajúcich uplatnený nárok, teda preukázať naplnenie všetkých predpokladov

zodpovednosti advokáta za škodu, ktorými sú činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a
príčinná súvislosti medzi činnosťou advokáta a vznikom škody.

48. Odvolací súd v zhode s argumentáciou žalovaného, ako aj so závermi súdu prvej inštancie
zdôrazňuje, že v prípade nesprávneho označenia žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018, ako žalobcom označenej povinnosti, ktorú mal žalovaný ako
jeho právny zástupca v označenom konaní porušiť a v dôsledku ktorej malo byť konanie zastavené, je
vznik škody závislý od toho, či dotknuté súdne konanie je právoplatne skončené. Aj keď žalobca predložil
uznesenie Okresného súdu Bratislava I
č. k. 14Csp/56/2018-357, zo dňa 4.5.2023, nebolo medzi stranami konania sporné, že toto dosiaľ

nenadobudlo právoplatnosť, pričom až po právoplatnom skončení dotknutého konania bude možné
ustáliť, či došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ktorý si ako škodu voči žalovanému uplatnil
nielen pohľadávku voči banke, ktorá bola predmetom konania sp. zn. 14Csp/56/2018, ale aj v danom
konaní zaplatený súdny poplatok, ktorých posúdenie ako škody je závislé od právoplatného výsledku
označeného konania.

49. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu o možnosti súdu prejudiciálne posúdiť dôvodnosť
žaloby pripojením spisu sp. zn. 14Csp/56/2018; odvolací súd uvádza, že aj v prípade prejudiciálneho
posudzovania naplnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú mal spôsobiť
žalobcovi pri výkone advokátskej činnosti je možné konštatovať, že žalobca nepreukázal naplnenie

týchto predpokladov, nakoľko k tvrdeniam o dôvodnosti nároku voči banke nepredložil žiaden dôkaz,
ktorý by umožnil preskúmať, či by pri riadnom postupe advokáta so svojím nárokom uspel a v
akom rozsahu. Žalobca má povinnosť nielen v podanej žalobe tvrdiť, ale aj preukázať dôvodnosť
svojej pohľadávky, čo však neurobil, pričom unesenie dôkazného bremena v danom prípade nie je
konvalidované žiadosťou žalobcu o pripojenie spisu, keď súd prvej inštancie správne uviedol, že ako

strane v konaní vedenom pod sp. zn. 14Csp/56/2018 žalobcovi nič nebránilo, aby predložil všetky
potrebné doklady na preukázanie ním tvrdených skutočností.50. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že súd môže strane konania poskytnúť súčinnosť pri
získaní dôkazného prostriedku postupom podľa § 189 C. s. p. vtedy, ak strana (i) navrhla na preukázanie
svojich tvrdení dôkaz, ktorý nemá k dispozícii, pretože ho má v dispozícii tretia osoba, (ii) objektívne nie

je v možnostiach strany dôkaz od tretej osoby získať, resp. tretia osoba, ktorá má dôkaz v dispozícii
ho odmieta strane poskytnúť, (iii) dôkaz je nevyhnutný pre zistenie skutkového stavu veci, (iv) strana
označí subjekt, ktorému má súd uložiť, aby dôkaz predložil. Všetky uvedené podmienky musia byť
splnené kumulatívne, pretože v prípade, ak by splnené neboli a súd by iniciatívne obstarával dôkazy
v prospech jednej sporovej strany, takáto vlastná iniciatíva súdu by bola spôsobilá vystaviť súd riziku

porušenia zásady nestrannosti súdu, ale aj rovnosti procesných strán. V danom prípade žalobca mal
ako strana v konaní vedenom pod sp. zn. 14Csp/56/2018 prístup do spisu a mohol predložiť všetky
listiny preukazujúce ním tvrdené skutočnosti. Nešlo teda o dôkaz, ktorý by objektívne nebolo v jeho
možnostiach získať, a preto neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz
pripojením spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14Csp/58/2016.

51. Na margo námietky žalobcu smerujúcej k výške uplatnenej škody v tom, že okrem trov žalovaného,
ktoré bude musieť v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 zaplatiť, bude musieť uhradiť aj advokátsku odmenu
žalovaného ako jeho právneho zástupcu v dotknutom konaní; odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobca si v prejednávanej veci vyčíslil náhradu škody pozostávajúcu zo sumy 163.866,01 eura, ktorá
predstavuje žalovanú istinu voči banke v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018 a v danom konaní zaplatený

súdny poplatok vo výške 9.831,50 eura, predmetom konania v prejednávanej veci teda nie sú ani trovy
žalovanej banky, ani advokátska odmena žalovaného za zastupovanie v konaní sp. zn. 14Csp/56/2018.

52. S poukazom na vyššie uvedené, neboli skutočnosti uvádzané žalobcom vzhľadom na predčasnosť
žaloby a neunesenie dôkazného bremena dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku spôsobilé zmeniť

správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; keďže žalobca v podanom
odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také,
ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku a preto rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

53. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

54. Podľa § 357 písm. n) C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení

konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.

55. Podľa § 386 písm. c) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

56. Je potrebné uviesť, že o návrhu na prerušenie konania súd rozhoduje uznesením, nakoľko nejde o
rozhodnutie vo veci samej v zmysle § 212 C. s. p. a aj v prípade, ak sa takéto rozhodnutie stane súčasťou
rozsudku vo veci samej, rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania má charakter uznesenia. Civilný
sporový poriadok proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých prípadoch, ktoré
sú taxatívne vymedzené v

§ 357 C. s. p. Odvolanie žalobcu smeruje aj proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania, ktoré rozhodnutie nie je medzi uzneseniami, proti ktorým je odvolanie
prípustné [odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie
prerušené podľa § 164 C. s. p. a § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p.], z čoho vyplýva, že proti rozhodnutiu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné.

57.Uvedenýzáverplatíajnaprieknesprávnemupoučeniusúduprvejinštancievnapadnutomrozhodnutí
o možnosti podať odvolanie aj voči výroku III., ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu
na prerušenie konania. Skutočnosť nesprávneho poučenia o prípustnosti opravného prostriedku proti
napadnutému uzneseniu zo strany súdu prvej inštancie totiž nezakladá procesnú legitimáciu jeho

uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je zo zákona (ex lege) vylúčená. Z uvedených dôvodov odvolací súd
podľa § 386 písm. c) C. s. p. odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh
na prerušenie konania odmietol.58. Podľa § 164 C. s. p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

59. Žalobca v podanom odvolaní opätovne navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/56/2018, pričom návrh odôvodnil
obdobne ako v podanej žalobe tým, že nie je vhodné a hospodárne rozhodovať o totožnej otázke na
podklade rovnakých skutkových okolností a že do právoplatného skončenia označeného konania nie

je možné finálne ustáliť výšku škody. Za situácie, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré
by zakladali dôvodnosť návrhu na prerušenie konania, o ktorom už za zhodnej argumentácie súd prvej
inštancie rozhodol v napadnutom rozhodnutí a vo vzťahu k rozhodnutiu o návrhu na prerušenie konania
súdom prvej inštancie neuplatnil ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 C. s. p., odvolací súd návrh
žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).