Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 26, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-17C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117201475
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1117201475.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: T.. N.. Y.

U., B. XX.XX.XXXX, O. L. I. X, XXX XX I., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 105.000,- EUR

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 27.01.2017 sa žalobca
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej

len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) domáhal od žalovaného sumy 5.000,- EUR ako nemajetkovej ujmy.

2. V žalobe uviedol, že v dôsledku vymysleného trestného stíhania vedeného Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009, došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody od 12.04.2014 do
15.01.2015, v rozpore s článkom 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto
období požiadala zákonná sudkyňa v konaní sp. zn. 20Cb/161/2003 vedeného Okresným súdom
Bratislava V o predvedenie žalobcu na pojednávanie konané dňa 27.11.2014. Žalobca konštatoval, že

v súvislosti s predvedením na uvedené pojednávanie bol hrubo, kruto, neľudsky, ponižujúco, krajne
nehumánne a bez možnosti brániť sa putami spútaný, bez riadneho oblečenia naložený do auta,
prevezený z väznice na Okresného súdu Bratislava V, udržiavaný v zamrežovanej cele za sústavného
pokrikovania policajtami a vyhrážania sa násilnosťami a následne pred očami verejnosti a známymi
spoluobčanmi bol policajtami predvedený spútaný ako zviera na pojednávanie.

3. Žalobca ďalej uviedol, že nebyť nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I počas

vedenia trestného konania voči osobe žalobcu a nezákonného rozhodnutia o väzbe žalobcu, ktoré
pre nezákonnosť bolo zrušené a následne bol oslobodený spod obžaloby, by nebol predvádzaný
príslušníkmi Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu Bratislava (ďalej len „ÚVV Bratislava“)
na pojednávanie vedené Okresným súdom Bratislava V v konaní sp. zn. 20Cb/161/2003. Žalobca
ďalej konštatoval, že sudca v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/52/2009 JUDr. Mihál, nebol oprávnený
vydať súhlas na jeho predvedenie v putách na pojednávanie konané dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn.
20Cb/161/2003 z dôvodu, že sa nejednalo o neodkladný úkon a väzobné stíhanie sa ukázalo ako

nezákonné. Konštatoval, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I
došlo k zásahu do jeho integrity, do práva na súkromie, do práva na česť a dôstojnosť, do práva na
osobnú slobodu a bezpečnosť, keďže v daný deň sa musel proti svojej vôli podrobiť opakovanému
oňuchávaniu strážnym psom vlčiakom, takzvanému filcungu, vyzliekaniu donaha, prehliadkam zo stranypríslušníkov ÚVV Bratislava, v predklone s rukami nahor, prehliadku jeho genitálií a opakovanému
spútavaniu jeho osoby do železných pút, vláčeniu po chodbách väznice, z väznice do budovy Okresného
súdu Bratislava V a následnému vláčeniu po chodbách Okresného súdu Bratislava V. Predvádzanie

jeho osoby na pojednávanie a účasť na pojednávaní mali za následok útrapy, psychické strádanie,
vyvolaniepretrvávajúcichpocitovbezmocnostiabeznádeje,keďžesavočitýmtoútokomnemoholbrániť.
Žalobca v žalobe uviedol, že mu bolo vyhrážané sa trestným stíhaním pre trestný čin úteku, ak sa
nepodrobí praktikám príslušníkov útvaru ZVJS. Žalobca uviedol, že aj v čase podania žaloby sa v noci
budí a vynárajú sa mu spomienky na neľudské, nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s jeho osobou.

Žalobca v žalobe konštatoval, že uplatnená suma nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- EUR za prežité
psychické a fyzické utrpenie z násilného konania voči žalobcovi opísaného v žalobe vo vzťahu k jeho
predvedeniu na pojednávanie konané dňa 27.11.2014 je primeraná a spravodlivá. Nároku sa žalobca
domáhal v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v nadväznosti na znenie Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

4. Žalobca žalovaného požiadal o predbežné prerokovanie nároku žiadosťou zo dňa 02.03.2015, ktorej
obsah doplnil písomným podaním zo dňa 22.04.2015. Žalovaný nároku žalobcu nevyhovel.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade konštatoval, že konanie by malo byť v zmysle § 166
ods. 1 CSP spojené s konaniami sp. zn. 6C/3/2017, 7C/1/2017, 17C/4/2017, 17C/8/2017 a 10C/5/2017,

nakoľko ide o konania vedené na základe žalôb totožného žalobcu proti totožnému žalovanému z
rovnakých skutkových dôvodov, ktoré sa líšia výlučne tým, že vždy ide o predvedenie žalobcu na iné
súdne pojednávania počas trvania väzby žalobcu.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon č. 514/2003 Z.z. stanovuje podmienky, pri splnení ktorých štát

zodpovedá za škodu, pričom žalobca splnenie týchto podmienok nepreukázal. Prvou podmienkou je
existencia nesprávneho úradného postupu, pričom žalobca nepreukázal, že by pri predvedení žalobcu
došlo k nesprávnemu úradnému postupu; z pohľadu žalovanej ide len o jeho subjektívne pocity a
žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a už vôbec nie dôkazné bremeno. Zo žaloby nie je zrejmé, či
žalobca namieta samotné vykonanie eskorty alebo spôsob jej vykonania. Keďže sa však žalobca

nachádzal v ÚVV Bratislava a bol predvolaný na pojednávania, bolo možné jeho účasť zabezpečiť
výlučne predvedením. Žalovaný žiadal žalobu z tohto dôvodu zamietnuť dôvodu. Žalovaný tiež uviedol,
žežalobcanepreukázalvzniknemajetkovejujmy,vdôsledkučohonepreukázalaaninemoholpreukázať
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy.

7. Uznesením č.k. 17C/4/2017-92 zo dňa 03.10.2017 súd zamietol návrh žalovaného na spojenie konaní
uvedených v odseku 5 vyššie.

8. V podaní zo dňa 15.09.2019 doručenom súdu dňa 18.09.2019 žalobca rozšíril žalobný návrh o sumu
100.000,- EUR titulom ublíženia mu na zdraví s trvalými následkami a rapídnym znížením kvality života

v dôsledku predvedenia na pojednávanie dňa 27.11.2014. Na pojednávaní konanom dňa 09.11.2021,
na ktorom súd mohol o jeho návrhu rozhodnúť, žalobca na priamu otázku akej výšky nemajetkovej
ujmy sa domáha uviedol, že „zostáva pri sume 5.000,- EUR“ (č.l. 189). Následne na pojednávaní dňa
23.11.2022 (č.l. 223) žalobca uviedol, že žiada, aby súd jeho podanie z 15.09.2019 postúpil žalovanému
napredbežnéprerokovanienárokuvzmysle §15zákonač.514/2003Z.z.Žalovanýstakýmtopostupom

nesúhlasil, nakoľko uviedol, že by išlo o obchádzanie zákona. Podaním zo dňa 03.02.2023 žalobca
opätovne navrhol rozšírenie žaloby na 105.000,- EUR, a to v dôsledku toho, že bolo po 02.09.2014
flagrantne porušované jeho právo na osobnú slobodu a bezpečnosť, čo žalobca ťažko psychicky znášal
a strádal z jeho opakovaného znásilnenia obuškom do konečníka za asistencie vlčiaka ako súčasti
krutého a hrubého neľudského a ponižujúceho invazívneho zaobchádzania dňa 27.11.2014, čo malo za

následok opakované infarkty a 3 operácie srdca, prežitú traumu, pričom ku dnešnému dňu je žalobca
v liečení. Žalovaný následne podaním zo dňa 22.03.2023 vzniesol voči rozšírenej žalobe námietku
premlčania, nakoľko uviedol, že ak bol daný návrh na rozšírenie žaloby dňa 15.09.2019, tento bol vzatý
späť vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 09.11.2022. Žalobca tak svoj nárok rozšíril až podaním
zo dňa 03.02.2023, pričom keďže žalobca svoj nárok odvíja od predvedenia na pojednávanie dňa

27.11.2014, uplynula 3-ročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
dňa 27.11.2017, a teda nárok žalobcu bol v čase podania návrhu na rozšírenie žaloby premlčaný (a to
aj v prípade, ak by bol vznesený už podaním zo dňa 15.09.2019).9.Uznesenímvyhlásenýmnapojednávanídňa26.01.2024súdpripustilzmenužalobnéhonávrhutak,že
žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 105.000,- EUR. Súd zmenu žaloby pripustil, nakoľko
žalobca zmenou žaloby zmenil len výšku žalovaného nároku, a výsledky doterajšieho konania tak mohli

byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP a contrario).

10.Súdvkonanívykonalžalobcomnavrhnutélistinnédôkazy:listSociálnejpoisťovnezodňa05.12.2013
(č.l. 13), email JUDr. T. zo dňa 29.05.2014 (č.l. 14), list žalobcu zo dňa 26.09.2014 adresovaný OS
BA I (č.l. 15), uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/1/2015 o prepustení žalobcu z

väzby na slobodu zo dňa 15.01.2015 (č.l. 16 až 18), potvrdenie ÚVV Bratislava zo dňa 18.03.2015
(č.l. 19), potvrdenie o konaní pojednávania na OS BA V dňa 27.11.2014 a o predvedení žalobcu na
toto pojednávanie zo dňa 06.03.2015 (č.l. 20), žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 02.03.2015 a 22.04.2015 (č.l. 21 až 23), oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2To/135/2015 zo dňa 21.04.2016 (č.l. 24 až 25), nálezy Ústavného súdu sp. zn.
II.ÚS 244/2015-46 a II.ÚS 579/2015-54 o porušení práv žalobcu zo dňa 02.07.2015 a dňa 17.12.2015

(č.l. 26 až 56), potvrdenie o prepustení z výkonu väzby zo dňa 15.01.2015 (č.l. 57), úradný záznam OS
BA I zo dňa 03.11.2014 (č.l. 108) a zdravotná dokumentácia žalobcu z ÚVV Bratislava za roky 2014 až
2015 (č.l. 271 až 280).

11. Súd na základe vykonaného dokazovania, resp. na základe tvrdení strán pokladal za nesporné,

že žalobca bol odo dňa 02.09.2014 do 15.01.2015 vo väzbe. Dôvody a zákonnosť tejto väzby neboli
predmetom tohto konania, resp. neboli dôvodom uplatneného nároku, súd ich tak v tomto konaní
neskúmal. Zároveň pokladal za nesporné, že žalobca bol dňa 27.11.2014 pracovníkmi Zboru väzenskej
a justičnej stráže predvedený na pojednávanie v konaní sp. zn. 20Cb/161/2003 vedenom na vtedajšom
Okresnom súde Bratislava V. V konaní bolo sporné, či toto predvedenie bolo realizované zákonným

spôsobom a či pri ňom žalobca utrpel tvrdenú nemajetkovú ujmu.

12. Súd návrh žalobcu preskúmal a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok
žalobcu nie je dôvodný a žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. „Štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.“

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.: „Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa
§ 4 a 11 .“

15. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.: „Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je
tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.“

16. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.: „Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.“

17. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.: „Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušeniealebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.“

18. Podľa § 47 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. (spravovací a kancelársky
poriadok) v znení účinnom k 27.11.2014: „Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa
predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby
so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť
písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením.“

19. Pokiaľ ide o časť žalobného návrhu v sume 100.000,- EUR, ktorá bola pripustená uznesením na
pojednávaní dňa 26.01.2024, tento nárok nie je dôvodný, nakoľko žalobca nesplnil svoju povinnosť
v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a svoj nárok vopred predbežne neprerokoval s
príslušným orgánom v zmysle tohto zákona. Žalobca súdu preukázal, že podaniami zo dňa 02.03.2015
a 22.04.2015 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy,

a toto sa vzťahovalo na žalobcom tvrdené dôvody nároku (neľudské zaobchádzanie pri predvedení
na pojednávanie dňa 27.11.2014), avšak predmetom tejto žiadosti žalobcu bola len pôvodne žalovaná
nemajetková ujma vo výške 5.000,- EUR. V zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. je podanie
žiadosti o predbežné prerokovanie nevyhnutnou podmienkou možnosti poškodeného domáhať sa
nároku na súde, pričom pri podaní žiadosti je nevyhnutné zachovať totožnosť tak predmetu nároku,

ako aj jeho výšky. Žalobca súdu preukázal predbežné prerokovanie nároku vo výške 5.000,- EUR, nie
však neskôr žalovaného nároku vo výške 100.000,- EUR. Žalobca tak nepreukázal splnenie obligatórnej
podmienky úspešnosti žaloby o náhradu škody spôsobenej štátom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a
v tomto rozsahu tak súd musel nevyhnutne žalobu zamietnuť. Súd pre úplnosť uvádza, že sa nestotožnil
s právnym názorom žalovaného, že nesplnenie podmienky predbežného prerokovania je procesnou

podmienkou a súd by mal v takom prípade konanie v zmysle § 161 ods. 2 CSP zastaviť. Podľa názoru
súdu ide o takú podmienku, ktorej nesplnenie je dôvodom na zamietnutie žaloby.

20. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu prednesenú na pojednávaní dňa 23.11.2022, keď žalobca uviedol, že
žiada, aby súd jeho podanie z 15.09.2019 týkajúce sa práve žalovanej sumy 100.000,- EUR postúpil

Ministerstvu spravodlivosti SR na predbežné prerokovanie nároku, túto súd vyhodnotil ako irelevantnú.
Súd nie je doručovacím orgánom a nemá povinnosť postupovať podania strán konania tretím subjektom.
Vzmysle§4ods.3zákonač.514/2003Z.z.platí,žeakbolnároknanáhraduškodyuplatnenýnaorgáne,
ktorý nie je príslušný vo veci konať, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Toto ustanovenie sa však vzťahuje na orgány uvedené v § 4 ods.

1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. orgány, ktoré vo všeobecnosti môžu byť príslušnými orgánmi
na zastupovanie štátu v zmysle uvedeného zákona, ale v danom konkrétnom prípade príslušnými nie
sú. Táto povinnosť sa ale v žiadnom prípade nevzťahuje na súd, ktorý za žiadnych okolností nie je
orgánom príslušným na zastupovanie štátu. Uvedené platí o to viac, že predbežné prerokovanie návrhu
je v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. obligatórnou podmienkou na začatie konania na súde,

a z tohto dôvodu by bolo absurdné, aby mal súd v prebiehajúcom konaní povinnosť robiť pre žalobcu
doručovací orgán vo vzťahu k žiadosti o predbežné prerokovanie. Ak by mal súd takúto povinnosť,
negovalo by to celý zmysel predbežného prerokovania.

21. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by žalobu v tejto časti nezamietol z vyššie uvedeného dôvodu, bol

by ju zamietol pre na základe námietky premlčania uplatnenej žalovaným. Nárok žalobcu sa odvíja
od predvedenia na pojednávanie dňa 27.11.2014. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa
právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Premlčacia
doba tak uplynula dňa 27.11.2017. Súd pritom vychádzal z toho, že nárok na zaplatenie sumy 100.000,-
EUR uplatnil žalobca až podaním zo dňa 03.02.2023, nakoľko predchádzajúci návrh z podania zo dňa

15.09.2019 vzal na pojednávaní dňa 09.11.2021 späť skôr, ako o jeho pripustení súd rozhodol. Zároveň
však platí, že aj v prípade, ak by nárok žalobca uplatnil už dňa 15.09.2019, bol by tento nárok k tomuto
dňu taktiež premlčaný. Rovnako súd dodáva, že žalobu v tejto časti je zároveň dôvodné zamietnuť z
identických dôvodov, pre ktoré súd zamietol aj pôvodný žalobný nárok vo výške 5.000,- EUR (viď odseky
22 až 28 nižšie).

22. Pokiaľ ide o pôvodne žalovaný nárok vo výške 5.000,- EUR, súd v tejto časti žalobu zamietol,
nakoľko žalobca nepreukázal splnenie ani základnej podmienky pre jeho priznanie, a to nesprávny
úradný postup, ktorý by mohol viesť k nároku na náhradu škody. Z obsahu žaloby súd ustálil, že žalobcaza nesprávny úradný postup pokladá nezákonné konanie sudcu v trestnej veci č.k. 5T/52/2009 vedenej
na Okresnom súde Bratislava I od 02.09.2014 do 15.01.2015, v dôsledku čoho bol žalobca nezákonne
voväzbe,anáslednenesprávnyúradnýpostupprivykonanínezákonnéhopredvedenianapojednávanie

dňa 27.11.2014.

23. Nesprávny úradný postup spočívajúci v postupe sudcu v trestnej veci č.k. 5T/52/2009 súd nepokladal
v konaní za sporný, nakoľko tento bol konštatovaný tak v uznesení Krajského súdu Bratislava sp. zn.
1Tos/1/2015 zo dňa 15.01.2015, ktorým bol žalobca okrem iného okamžite prepustený z väzby na

slobodu, ako aj v nálezoch Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 244/2015-46 a II.ÚS 579/2015-54. Tento
nesprávny úradný postup ale nie je v konaní relevantný, nakoľko žalobcom tvrdená nemajetková ujma
celkom zjavne nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s týmto postupom. Dôsledkom tohto postupu
mohlo byť výlučne to, že žalobca bol vo väzbe, pričom akákoľvek náhrada škody vyplývajúca priamo
z tejto skutočnosti nebola predmetom tohto konania. Žalobca svoj nárok v konaní odvodzoval od
ním tvrdenej nezákonnosti eskorty na civilné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo počas jeho väzby.

Samotná väzba teda nebola a nemohla byť príčinnou prípadnej nemajetkovej ujmy žalobcu; tou mohla
byť jedine prípadná nezákonnosť, resp. nesprávny úradný postup súvisiaci s predvedením žalobcu na
civilné pojednávanie. Žalobca v konaní ani netvrdil, že ujma mu vznikla v dôsledku samotnej väzby,
resp. vo väzbe. Súd konštatuje, že väzba len vytvorila predpoklad na to, aby musel byť žalobca
následne predvedený na civilné pojednávanie. Možno tak uzavrieť, že akýkoľvek prípadný nesprávny

úradný postup v trestnom konaní vedúci k väzbe žalobcu nemohol byť v priamej príčinnej súvislosti
so žalobcom tvrdenou nemajetkovou ujmou. Pre úplnosť súd uvádza, že z tohto dôvodu sa vôbec
nezaoberal skutočnosťou, či by v danom prípade vôbec bolo možné nároky žalobcu odvodzovať od
nesprávneho úradného postupu.

24. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v samotnom predvedení na pojednávanie v konaní
sp. zn. 20Cb/161/2003 vedenom na Okresnom súde Bratislava V dňa 27.11.2014, v tomto prípade
nemôže ísť o nesprávny úradný postup. Ako už súd uviedol, v konaní bolo nesporné, že žalobca bol
v čase tohto predvedenia vo väzbe v ÚVV Bratislava. Keďže žalovaný bol vo väzbe, nebolo možné
v zmysle § 47 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. v znení účinnom k

27.11.2014jehoprítomnosťnapojednávanízabezpečiťinak,akojehopredvedením.Samotnévykonanie
predvedenia tak nemôže byť nesprávnym úradným postupom a z obsahu žaloby ani nevyplývalo, že
by žalobca tvrdil opak. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil potrebu svojej účasti na
pojednávaní vo veci sp. zn. 20Cb/161/2003. V takom prípade nemôže byť jeho predvedenie nesprávnym
úradným postupom, nakoľko išlo o štandardnú a jedinú zákonnú možnosť ako zabezpečiť jeho fyzickú

prítomnosť na pojednávaní. Keďže žalobca v konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu, ktorý by mohol byť v príčinnej súvislosti so žalovanou nemajetkovou ujmou, súd žalobu
zamietol.

25. Súd však pre úplnosť konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy, a

žalobu by tak bol zamietol aj z tohto dôvodu. Žalobca v konaní tvrdil, že nemajetková ujma mu vznikla
ako dôsledok ním tvrdeného neľudského a krutého zaobchádzania, očuchávania vlčiakom, spútaním,
fyzickým týraním a pod.

26. Tieto skutočnosti ale žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca v žalobe, a neskôr najmä

v podaní zo dňa 03.02.2023 tvrdil, že bol pri eskorte opakovane znásilnený obuškom do konečníka
(č.l. 248), resp. s ním bolo rôznymi inými spôsobmi kruto a neľudsky zaobchádzané. Takéto konanie
by sa podľa súdu muselo nevyhnutne bezprostredne prejaviť na zdravotnom stave žalobcu. V
zdravotnej dokumentácii žalobcu vyžiadanej súdom z ÚVV Bratislava práve na žiadosť žalobcu sa
však nenachádzajú žiadne relevantné zmienky o násilí páchanom na žalobcovi, resp. a akýchkoľvek

zdravotných problémoch súvisiacich s predvedením. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že dňa
27.11.2014, t.j. v deň predvedenia, bol žalobca vyšetrený internistom, pričom v zázname je uvedené
„Pobolievanie chrbáta inak dobre“. Z takéhoto záznamu súd nepokladá za preukázané žiadne zdravotné
dôsledky predvedenia na žalobcu. Zároveň je zo zdravotnej dokumentácie zrejmé, že žalobca mal
subjektívne bolesti chrbta dlhodobo, a to tak pred predvedením (napr. záznam zo 04.11.2014), ako aj

po ňom (záznam z 11.12.2014). Z dôkazu navrhnutého samotným žalobcom tak neboli preukázané
žiadne zdravotné následky údajného neľudského správania pracovníkov ZVJS. Žalobca po doručení
zdravotnej dokumentácie do spisu neuviedol žiadny konkrétny záznam, ktorý by mal preukazovať ním
tvrdené skutočnosti.27. Pokiaľ ide o ostatné žalobcom tvrdené skutočnosti, tieto žalobca rovnako žiadnym hodnoverným
spôsobom neosvedčil. V prípade, ak by bolo so žalobcom zaobchádzané tak kruto a neľudsky ako

to tvrdí v žalobe, bolo by logickým dôsledkom, že žalobca na takéto kruté a neľudské zaobchádzanie
podá vedeniu ÚVV Bratislava alebo iné príslušné orgány sťažnosť, čo však žalobca nepreukázal a
ani netvrdil. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa podstaty žaloby, t.j. neľudského a
krutého zaobchádzania, z ktorého mala vychádzať utrpená ujma a teda nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy, nenavrhol v žalobe žiadne dôkazy. K vykonaniu predvedenia žalobca až v podaní zo dňa

03.02.2023 navrhol ako dôkaz výsluch pracovníkov ZVJS realizujúcich predvedenie; takýto dôkaz
však súd nevykonal, nakoľko by bol nehospodárny, keďže nie je predpoklad, že by pracovníci ZVJS
preukazovali neľudské a kruté zaobchádzanie so žalobcom z ich strany, a bez existencie akéhokoľvek
iného dôkazu preukazujúceho nezákonné zaobchádzanie so žalobcom počas jeho predvedenia nemal
takýto výsluch žiadny význam. Žalobca tak do konania nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce kruté
a neľudské zaobchádzanie, resp. ostatné ním tvrdené skutočnosti vzťahujúce sa na predvedenie na

pojednávanie dňa 27.11.2014. Na okraj ešte súd dodáva, že vzhľadom na väčší počet obdobných
žalôb, ktoré žalobca podal na základe rovnakých skutkových tvrdení, len vo vzťahu k predvedeniam
na pojednávania konané iné dni (viď súdne konania uvedené odseku 5 vyššie, ktoré označil žalovaný
a žalobca jeho tvrdenia nerozporoval), by takéto správanie voči žalobcovi malo byť podľa žalobcu zo
strany pracovníkov ZVJS štandardom, a v takom prípade súd nepokladá za reálne, že by sa žalobca na

takýto postup štátnych orgánov dlhodobo formálne nesťažoval.

28. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu a
spôsobenej nemajetkovej ujme, súd žalobu zamietol a ostatnými tvrdeniami žalobcu sa nezaoberal.
Rovnako sa nezaoberal výškou žalobcom požadovanej nemajetkovej ujmy.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalobcom.
Súd nepripojil ku konaniu trestný spis sp. zn. 5T/52/2009 vedený bývalým Okresným súdom Bratislava
I, nakoľko o nesprávnosti úradného postupu sudcu v tomto trestnom konaní nemal na základe
žalobcom predloženého uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/1/2015 zo dňa 15.01.2015

pochybnosti; zároveň ale táto okolnosť nebola v konaní podstatná. Z rovnakého dôvodu nevykonal
výsluch žalobcom navrhnutých svedkov k okolnostiam konania sudcu v tomto trestnom konaní (JUDr.
Fulcová, JUDr. Matušková, JUDr. Chvojková, JUDr. Filo, Ing. Mikóczi). Nepripojil taktiež spis z konania
sp. zn. 20Cb/161/2003 vedeného bývalým Okresným súdom Bratislava V, nakoľko v konaní nebolo
sporné, že v tomto konaní bol žalobca predvolaný na pojednávanie a iné skutočnosti z tohto spisu

nemohli byť pre konanie relevantné; z rovnakého dôvodu nevypočul ani svedkov navrhnutých vo vzťahu
k tomuto konaniu (sudkyňa JUDr. Tamášiová, Ing. Henkel). Súd v konaní nevypočul ako svedkov
rodinných príslušníkov žalobcu, nakoľko žalobca ich žiadal vypočuť k následkom údajného konania
pracovníkov ZVJS na žalobcu a k nemajetkovej ujme, ktorá z toho žalobcovi vznikla, avšak samotné
konanie pracovníkov ZVJS nebolo v konaní preukázané. Súd do konania nepribral znalca z odboru

zdravotníctvo, nakoľko to nepovažoval za potrebné; do konania boli pripojené zdravotné záznamy
z ÚVV Bratislava z rokov 2014 a 2015, ktoré sú pre konanie dostatočné a tvrdenia žalobcu nimi
nie sú preukázané. Súd nakoniec nevykonal ani dokazovanie fotografiami predloženými žalobcom na
pojednávaní dňa 26.01.2024, ktoré mali preukazovať štandardný spôsob osobnej prehliadky väzňov pod
dohľadom Červeného kríža, nakoľko v konaní nebolo sporné, že ak by pracovníci ZVJS postupovali vo

vzťahu k žalobcovi tak, ako tvrdil, išlo by o nehumánne správanie, resp. postup v rozpore s väzenskými
predpismi. Súd tak nepokladal za relevantné preukazovať, ako má prehliadka väzňa vyzerať.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bol plne úspešný žalovaný,

ktorý by tak mal právo na priznanie trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní
žiadne trovy nevznikli, súd druhým výrokom tohto rozsudku rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho

doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.