Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010051
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7823010051.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 24.04.2024 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E., F. XXX, G. C.

j e v i n n ý,

že dňa 18.04.2020 o 17.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia Combi, ev. č. C. XXX

H., s prívesom zn. JSU P 600 V, ev. č. C. XXX I., v smere od mesta Rožňava na obec Brzotín, okres C.,
a na rovnom úseku cesty sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke,
čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov, polovicou svojho vozidla prešiel cez stredovú čiaru do protismeru, kde v protismere viedol
vodič B. J. osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia Combi, ev. e. K. XXX L. smerom z C. F. K., ktorý
s vozidlom pribrzdil a prešiel do protismeru – do jazdného pruhu obvineného, ktorého chcel obísť zľava,
abyzabránilzrážkevozidiel,aleobvinenýsasvozidlomvrátildosvojhojazdnéhopruhu,následkomčoho

došlo k zrážke týchto vozidiel, kde vozidlo zn. Škoda Fabia Combi bolo vymrštené do priekopy vľavo
a vozidlo zn. Škoda Felicia Combi zostalo v strede vozovky, pričom v dôsledku tejto nehody utrpel vodič
osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia Combi, ev. č. K. XXX L., B. J. zranenia, a to pomliaždenie
s odreninou kože v čelovej oblasti hlavy, pomliaždenie s odreninou na hrudníku a odreninu kože v oblasti
ľavého predkolenia, s dobou liečenia do 7 dní, spolujazdkyňa sediaca na zadnom sedadle za vodičom
C. J. utrpela zlomeninu vonkajšieho členka vpravo, s dobou liečenia od 6 do 8 týždňov, spolujazdkyňa
B. J. sediaca na zadnom sedadle utrpela pomliaždenia lebky – hlavy v oblasti záhlavia, otras mozgu,
stlačenie (kompresia) prednej hrudnej a brušnej steny a pomliaždenie pravej ruky a pravého členka,

s dobou liečby od 2 do 3 týždňov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania –
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. a súd ho

o d s u d z u j e :Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na

poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Trestného zákona súd obvinenému ukladá aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., IČO:
35 942 436, so sídlom Cintorínska 5, 949 01 F., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou B. B. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, N. C., s jej nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný

proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal dňa 03.03.2023 na obvineného A. B. obžalobu pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe zo dňa
03.03.2023, č. J. XXX/XX/XXXX-XX a aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 19.04.2023 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného A. B., svedka O. C. P. J., svedkov poškodených B. J., C. J., výsluchom znalcov O. Q. K.
a O. K. K. a na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 13.03.2024 súd vykonal dokazovanie výsluchom

znalca O. J. K. J., na hlavnom pojednávaní nariadenom dňa 24.04.2024 súd vykonal dokazovanie
výsluchomznalcaO.Q.R.avýsluchomsvedkaB.K.aoboznámilprocesnéstranysobsahompodstatnej
časti spisového materiálu.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.04.2023 obžalovaný A. B. vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku,

ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa
dopustil konania kladenému mu v obžalobe za vinu a k veci uviedol, že on ani nezaregistroval protiidúce
motorové vozidlo, ktoré skočilo pred jeho vozidlo, najprv išlo riadne, zrazu prešlo do jeho pruhu, pričom
on brzdil. Uviedol, že šiel na svojej strane cesty v strede cesty, nevedel uviesť ako blízko stredovej čiary
šiel, bolo to asi 20-30 cm. Pred jazdou užil na tlak liek izoptim.

Jednotliví poškodení zastúpení splnomocnencom poškodených na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že si
vadhéznomkonaníneuplatňujúžiadnuškodu,atútosibudúuplatňovaťvcivilnomkonaní.PoškodenýB.
J. taktiež vyhlásil, že si škodu v trestnom konaní neuplatňujú a že si ju budú uplatňovať v civilnom konaní.

Svedok O. C. P. na hlavnom pojednávaní, dňa 19.04.2023 uviedol, že on nevidel ako vozidlá
obžalovaného a poškodených šli pred zrážkou, videl však že sa míňajú a to od čerpacej stanice Shell
a ďalej uviedol, že v roku 2021 spadol zo štyroch metrov a odvtedy má problémy s pamäťou.

Svedok poškodený B. J. na hlavnom pojednávaní, dňa 19.04.2023 uviedol, že to bola tisícina sekundy

keď zaregistroval protiidúce vozidlo a musel zareagovať. Protiidúce vozidlo prešlo do jeho jazdného
pruhu v čase, keď už nevedel zrážke zabrániť. V tom čase sa s rodinou vracali z výletu, kľudne v pohode,
dodržiaval rýchlosť a cestu poznal. Na pravej strane jazdného pruhu bola priekopa a výjazd tvorený
plochým betónovým mostíkom. Oproti idúce vozidlo bolo úplne v jeho jazdnom pruhu avšak nevedel
uviesť kde presne bolo vo vzťahu k stredovej čiare. Na vysvetlenie rozporov, keď v prípravnom konaní

uviedol, že toto vozidlo bolo v polovici jeho vozidla v jeho jazdnom pruhu uviedol, že nepovedal že celévozidlo bolo v jeho jazdnom pruhu ale prechádzalo do jeho jazdného pruhu a bolo väčšou časťou priamo
oproti nemu, nevraví že šlo čelne ale sa plynule presúvalo na čelnú zrážku. Na pravej zadnej sedačke
sedela jeho maloletá dcéra a aby nedošlo k fatálnemu zraneniu dcéry aj vzhľadom na betónový výjazd sa

rozhodol urobiť iný manéver ako odbočovanie vpravo. Na otázku, či trvá na tom, že sa musel rozhodnúť
v tisícine sekundy uviedol, že to je obrazne povedané.

Svedkyňa poškodená C. J. na hlavnom pojednávaní, dňa 19.04.2023 uviedla, že protiidúce vozidlo bolo
celou časťou v ich jazdnom pruhu a to že jej manžel zakričal, „čo robí“ na čo sa ona pozrela pred seba.

Sedela vzadu a jazdu manžela vnímala. Cestu priamo nesledovala, tú videla len keď jej manžel zakričal,
vyhla sa do stredu a v tom uvidela protiidúce vozidlo. Manžel sa chcel vyhnúť vozidlu a vybočil do ľavého
jazdného pruhu, ona chcela chrániť dcéru ale nestihla to, ich vozidlo už v tom čase brzdilo. K zrážke
došlo v jazdnom pruhu obžalovaného, ktorý sa v tom čase spamätal a chcel sa vrátiť späť do svojho
jazdného pruhu, vozidlo stočil späť a v tom narazil do nich.

Z výpovede znalca Ing. Dušana Kožiaka na hlavnom pojednávaní, dňa 19.04.2023 vyplynulo, že
vypracoval znalecký posudok na základe požiadavky právneho zástupcu obžalovaného. Uviedol, že
vychádzal z dvoch variant nehodového deja, pričom pri oboch uviedol, že ich nevie potvrdiť ani vyvrátiť.
Z technického hľadiska nevedel jednoznačne preukázať, či vozidlo prešlo polkou svojho pôdorysu pred
nehodou do protismerného jazdného pruhu. Mohlo prejsť maximálne polkou ale nie celou šírkou, čo by

bolo technicky neprijateľné. A. B. J. mal minimálne pokiaľ reagoval včas 2,3 sekundy na rozhodovanie.
Pri výpočte vychádzal z miesta zrážky, ktoré ustálil na základe stopy č. 2 ako aj z výpočtu po zrážke.
Obaja vodiči jazdili tesne vedľa stredovej čiary, jazdili vľavo pri stredovej čiare aj jeden aj druhý
jazdili tak. V tomto bola technika jazdy zlá pri oboch variantoch. Avšak nevedel potvrdiť ani vylúčiť
ztechnickéhohľadiskaanijedenzvariantov.VyhýbaniesavodičaB.J.zrážkevyhodnotilakonesprávne,

na čas rozhodnutia mal 1 sekundu a on to vie vyhodnotiť či už správne alebo nesprávne. Čo sa týka
vozidla obžalovaného, to podľa znalca nenechalo na mieste nehody žiadnu brzdnú dráhu aj napriek
tomu, že nemá ABS, čiže keby brzdil mal by zanechať viditeľnú stopu. Uviedol, že o brzdení vozidla
(obžalovaného) škoda Felicia nie sú dôkazy o vozidle škoda Fabii áno. V čase pred zrážkou šiel vodič
škoda Fabie max. 70 km/h a v čase zrážky mal 38 km/h, čiže jednoznačne brzdil. Pri vozidle škoda

Felicia nevedel uviesť či brzdilo.

Z výpovede znalca Ing. Karola Kotelesa na hlavnom pojednávaní, dňa 19.04.2023 vyplynulo, že svoj
znalecký posudok s odstupom času hodnotí ako nedostatočný. Jednoznačne vedel potvrdiť, že zatiaľ čo
o pohybe vozidla škoda Fabia pred zrážkou je jednoznačný dôkaz ako prebiehal a ako sa vyvíjal, tak pre

vozidlo škoda Felicia neexistuje taký podklad, ktorý by svedčil o tom ako sa toto vozidlo pred zrážkou
pohybovalo. Bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bolo, že vodič škoda Felicia pri jazde prešiel
čiastočne do proti smerného jazdného pruhu, tak že sa nachádzal stredom vozidla na deliacej čiare,
na čo reagoval vodič škoda Fabia tak, že sa snažil vyhnúť vľavo, na čo reagoval obžalovaný tak, že sa
celkom vrátil späť do svojho jazdného pruhu a následne došlo k zrážke. Znalec zotrval na tomto závere

a dodal, že presah stredovej čiary je možný ako uvádza ale nie je možné ho potvrdiť, že tam nie je žiadna
stopa, ktorá by to mohla potvrdiť. Taktiež dodal, že upravuje svoj záver, že prešiel do protismeru, nevie
to potvrdiť ani vylúčiť. Znalec teda podstatným spôsobom zmenil uvedené závery svojho znaleckého
posudku, nakoľko dospel k inému hodnoteniu prekročenia, resp. neprekročenia stredovej čiary. Uviedol,
že je nelogické vyhýbať sa protiidúcemu vozidlu vľavo, bol tým určite ovplyvnený, že si myslel, že vodič

(obžalovaný) bol v protismere napriek tomu, že na to nemal žiaden dôkaz.

Súd následne na návrh prokurátora pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline, a to za účelom podania znaleckého posudku, ktorému uložil zodpovedať na otázky tak, ako
je to uvedené v uznesení o pribratí znaleckého ústavu na č.l. 736-737. Tento znalecký Ústav zaslal

žiadaný znalecký posudok súdu až dňa 29.01.2024, s tým, že súd tento posudok ihneď preposlal
procesným stranám na oboznámenie sa s jeho obsahom a požiadal ich o vyjadrenie, či žiadajú osobný
výsluch znalca zastupujúceho tento Ústav, pričom na žiadosť obhajcu obžalovaného, súd na hlavnom
pojednávaní dňa 13.03.2024 osobne vypočul znalca Ing. Pavla Kohúta, PhD. (zast. uvedený znalecký
ústav), z ktorého výsluchu vyplynulo, že Ústav vypracoval dve varianty nehodového deja a to variant

A., pri ktorom vozidlo obžalovaného škoda Felicia sa trvale pohybovalo vo svojom jazdnom pruhu, pri
ktorom došlo k prejazdu vozidla poškodeného B. J. škoda Fabia do protismerného jazdného pruhu,
pričom uviedol, že sa jedná o variant síce technicky možný, avšak pri ktorom nie je žiadne technické
vysvetlenie pre správanie sa vodiča vozidla škoda Fabia, ktorý začal reagovať intenzívnym brzdením,po ktorom ostali zanechané brzdné stopy. Taktiež variant B., pri ktorom došlo k prejazdu vozidla škoda
Felicia do protismerného jazdného pruhu, pričom pri tomto variante je technicky vysvetliteľné správanie
sa reakcie vodiča škoda Fabia. Pri tomto deji nehodového deja (variant B.) je podľa znalca možné tiež

vysvetliť jednotlivé jazdné úkony, zapadajú do seba a na seba nadväzujú. Znalec taktiež uviedol, že
z technického hľadiska možno vyhodnotiť, že vodič vozidla škoda Fabia reagoval na vzniknutú situáciu
skôr, resp. že vodič vozidla škoda Felicia nereagoval, z čoho možno usudzovať, že sa krátkodobo
nemusel venovať vedeniu svojho motorového vozidla. Pri variante B. znalec uviedol, že technika jazdy
vodiča škoda Fabia bola z technického hľadiska správna, nakoľko mal možnosť rozpoznať, že nemôže

zastaviť do miesta zrážky, kedy je okrem brzdenia správne vykonať aj vyhýbanie sa, pričom vodič v čase
svojej reakcie nemohol vedieť aký bude ďalší pohyb vozidla škoda Felicia a že sa toto vozidlo môže
vrátiť naspäť do svojho jazdného pruhu, čiže to, že sa vodič škoda Fabia vyhýbal do protismerného
jazdného pruhu (a teda vľavo) nemožno označiť za nesprávny prvok v jeho technike jazdy. Znalec
uviedol, že v oboch prípadoch (variantách) bolo konanie obžalovaného oneskorené, z čoho podľa
znalca vyplýva krátkodobé nevenovanie sa vedenia vozidla. V prípade variantu A. vyhodnotil znalec že

technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča škoda Fabia, pričom pri
tomto variante sa jednalo o nevysvetliteľnú reakciu vodiča škoda Fabia na ktorú nebol žiadny podnet
a v prípade variantu B. bol technickou príčinou nehodového deja nesprávna technika jazdy vodiča škoda
S.. Znalec uviedol, že vodič vozidla škoda Fabia začal reagovať na kolíznu situáciu v okamihu kedy sa
nachádzal 46,7 m pred miestom zrážky a do okamihu zrážky mu ostávalo 2,7 sekundy kedy sa vozidlo

škoda Felicia nachádzalo vo vzdialenosti 59,7 m pred miestom zrážky, pričom pri variante A. na túto
reakciu nebol dôvod a pri variante B. na túto reakciu dôvod bol. Vodič škoda Fabia sa pohyboval bližšie
k ľavému kraju, bližšie k stredovej deliacej čiare, čo nie je neobvyklá technika jazdy, ak vodič prechádzal
ľavotočivou zákrutou a čo sa týka vodiča škoda Felicia tak znalec uviedol, že tento sa pohyboval buď
tesne pri stredovej deliacej čiare alebo že zasahoval do protismerného jazdného pruhu a uskutočnil

vjazd späť do svojho jazdného pruhu, čo však výpočtami nebolo zistiteľné, avšak to, že vozidlo škoda
Felicia bolo tesne pri stredovej čiare, vie tak, že tak bolo aj v okamihu zrážky, čiže sa buď muselo
pohybovať tesne pri stredovej čiare alebo sa muselo vracať. Na otázku, či boli zachytené brzdné stopy
vozidla škoda Felicia pred zrážkou znalec uviedol, že nie, pričom uviedol, že je to vysvetliteľné tým, že
vodič nemusel brzdiť, čo vyplýva že mal väčšiu rýchlosť. Na reakciu vodiča vozidla škoda Fabia znalec

uviedol, že tento nemal k dispozícii signály, čo sa stane v budúcnosti pred ním, čiže nemohol vedieť
ako sa bude pohybovať vozidlo škoda Felicia, či zotrvá v smere pôvodnej jazdy alebo sa vráti späť,
pričom mal na reakciu krátky čas a musel sa rýchlo rozhodnúť. Z toho, že vodič škoda Fabie začal
pri rýchlosti 77 km/h reagovať intenzívnym brzdením možno usudzovať, že sledoval situáciu v cestnej
premávke, pretože reagoval skôr ako vodič vozidla škoda Felicia, je tu nadväznosť týchto úkonov, aj

pre ich uskutočniteľnosť iba v prípade jedného variantu a to v prípade, že vozidlo škoda Felicia bolo
vprotismernomjazdnompruhu,vprípadeženebolo,taknejestvujepretovysvetlenie.Vprípadevariantu
B., všetko do seba zapadá a jestvuje vysvetlenie pre reakciu vodiča škoda Fabia na nadväznosť jeho
úkonov ktoré urobil, v prípade variantu A. nejestvuje vysvetlenie pre tieto jazdné úkony. Znalec uviedol,
že variant B. je variantom významne pravdepodobnejším, nakoľko pri tomto variante jestvuje logické

vysvetlenie jednotlivých jazdných úkonov a pri variante B. toto logické vysvetlenie absentuje, kedy
nie je bežné v cestnej premávke začať reagovať intenzívnym brzdením a prejazdom do protismeru
v prípade, kedy nie je žiadna kolízna situácia, čo sa v bežnej premávke vôbec nedeje. Znalec na otázku,
či zohľadňoval všetky výpovede poškodeného B. J. a teda jednak, že raz uvádzal, že vozidlo škoda
Felicia jazdilo polovicou vozidla v protismere a raz uvádzal, že celým svojim obsahom, znalec uviedol,

že zohľadňovali všetky výpovede a že sa nedá technicky zistiť, či zasahoval polovicou alebo celou
svojou šírkou, pričom uviedol, že technicky je prijateľné že mohol zasahovať aj vo väčšom rozsahu ako
len polovicou vozidla. Na otázku, či mohol nastať nehodový dej tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi
poškodená C. J., znalec uviedol, že jej výpoveď považuje za bezproblémové opísanie ako náhleho deja,
kde narážame na subjektivitu nehodového deja pre pozorovateľa, ktorý mohol nehodový dej opísať ako

náhly, kde nehodový dej prebiehal do 3 sekúnd.
Znalec sa taktiež vyjadril v konaní k skôr vypracovaným a prezentovaným znaleckým posudkom
Ing. Kožiaka a Ing. Kotolesa, pričom uviedol, že rozdiel medzi ich posudkom (znaleckého ústavu)
a posudkom Ing. Kotolesa je stopa č. 3, ktorú tento znalec zohľadnil a ktorú podľa názoru znalca nebolo
správne zohľadniť, keďže nesúvisela s predmetným nehodovým dejom, čo viedlo k jeho nesprávnym

záverom. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Kožiaka znalec uviedol, že tento síce správne spracoval 2
varianty nehodového deja, avšak svoje závery ohľadom jednotlivých variant formuloval ako rovnocenné,
pričom neuviedol podmienky, kedy je ktorý variant technicky prijateľný a že tieto varianty nemožno
považovať za rovnocenné.Z výpovede znalca Ing. Daniela Hlubeňa PhD., na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2024 vyplynulo, že
predmetom jeho skúmania bola Micro SD karta Samsung evo plus 32, z ktorej vytvoril kópiu a na ktorej

skúmal a vyhľadával záznamy a ich údaje, pričom znaleckým skúmaním zistil, že boli zistené videá, zo
dňa 18.04.2020 a že táto karta bola dňa 18.04.2020 vložená do nejakého zariadenia, ktoré v prípade,
že sa jej nepozdávala štruktúra súborového systému tak to poopravovala, kedy mohlo dôjsť k prepisu
pôvodných súborov. Znalec nezistil fyzické poškodenie súborov.

Následne bol v zmysle § 270 ods. 2 Tr. por. na žiadosť obhajcu prehratý obrazový záznam – externý
hard-disk originálu znalca, ktorý obsahoval údaje z predmetnej, zaistenej mico SD karty, pričom boli
zároveň prehraté obrazové záznamy sa tam nachádzajúce s dátumom 18.04.2020, pričom posledným
záznamom bol obrazový záznam na kruhovom objazde v Rožňave smerom od Dobšinej na smer Košice.
Záznam z dopravnej nehody s uvedeným dátumom nehody sa na tomto dôkaze nevyskytoval.

ZvýpovedesvedkaB.K.nahlavnompojednávanídňa24.04.2024vyplynulo,žedošielnamiestonehody
ako príslušník ORPZ, v Rožňave, kde bol poškodený B. J. a nejaký pán s PhD. titulom, ktorý tvrdil že je
svedok ale nevidel priebeh nehody, kedy mu B. J. na mieste povedal, že mu vošlo auto do protismeru
a keďže nebolo možné na mieste zistiť príčinu nehodového deja zavolal znalca Ing. Kotolesa, ktorý hneď
prišiel a ako prvotného možného vinníka určil B. J. a keďže ten bol príslušníkom PZ zavolal na miesto aj

inšpekciu, pričom vykonával obhliadku miesta. Vykonal náčrtok s fotodokumentáciou, zaistil SD kartu,
ktorá bola vo vozidle Fabia a bola mimo kameru niekde na kapote, hasiči mu ukázali kde je, on ju odfotil
tak ako je na obrázku z fotodokumentácie. Po príchode na policajný útvar sám osobne vložil zaistenú SD
kartu do počítača, načítalo mu záznamy po kruhový objazd na Štítnickej ulici, čo bol posledný záznam
na SD karte, ostatné záznamy boli poškodené, pričom nehodu na zázname vidieť nebolo. Po vložení

SD karty do mechaniky počítača sa ho tento opýtal, či má niečo opraviť, klikol že áno, pričom vedel čo
robí a bol si istý, že týmto nedôjde k zmazaniu, prepisu či zneškodneniu záznamov.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi:

- znalecký posudok č. 59/2020, znalca MUDr. Z. Sidora, PhD., na č.l. 561-578, z ktorého vyplynulo,
že u poškodeného B. J. boli vyšetreniami diagnostikované jednotlivé zranenia, ktoré sú z lekárskeho
hľadiska zranenia ľahké s dobou liečby 7 dní, ku ktorým s vysokou pravdepodobnosťou došlo pri
dopravnej nehode nárazom čela a ľavého predkolenia do pevných tupých prekážok, pričom ich vznik
iným spôsobom je nepravdepodobný. Bodové ohodnotenie týchto zranení 5 bodov v zmysle zákona č.

437/2004 Z.z.. U poškodenej C. J. boli diagnostikované zranenia stredne ťažké s dobou liečby 6 až 8
týždňov, ktorých vznik možno potvrdiť pri dopravnej nehode a iný vznik zranení je nepravdepodobný.
Bodové ohodnotenie týchto zranení 40 bodov v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.. U poškodenej B. J.
boli diagnostikované zranenia ľahké s dobou liečby 2 až 3 týždňov, ktorých vznik možno potvrdiť pri
dopravnej nehode a iný vznik zranení je nepravdepodobný. Bodové ohodnotenie týchto zranení 50

bodov v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.. U obžalovaného A. B. boli diagnostikované zranenia ľahké,
ktorých vznik možno potvrdiť pri dopravnej nehode a iný vznik zranení je nepravdepodobný. Bodové
ohodnotenie týchto zranení 30 bodov v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.,

- znalecký posudok KaEÚ PZ Košice, čes:ppz-keu-exp-2020/1473, z ktorého vyplynulo, že znaleckým

skúmaním sa potvrdilo poškodenie pravého predného kolesa (plášťa a ráfika) vozidla škoda Felícia,
ktoré vznikli v dôsledku nárazu kolesa na pevný predmet s hranami. Taktiež sa potvrdilo poškodenie
pravého predného kolesa (plášť a ráfik) vozidla škoda Fabia, ktoré vznikli v pôsobením predmetu
s hranami. V obidvoch prípadoch možno konštatovať, že k uvedeným poškodeniam nedošlo samovoľne
ale v následkom zrážky,

- znalecký posudok KaEÚ PZ Bratislava, čes:ppz-ba-exp-2020/10203, z ktorého vyplynulo, že
predmetom znaleckého skúmania bola micro SD pamäťová karta zn. samsung 32 evo plus, č. MB-
MC32G, pričom z nej bol vyhotovený export obrazových súborov – príloha č. 2 DVD nosiče,

- záznam z dopravnej nehody, na č. l. 131-134, z ktorého vyplynulo, že došlo k dopravnej nehode dňa
18.04.2020 o 17:20 hod. mimo obec C., na št. ceste I/16 v km 377,800, cesta I triedy č. XX, 377,8
km z doteraz nezistených príčin vodič vozidla škoda Fabia combi v smere od mesta Rožňava smerom
na mesto Košice prešiel do protismernej časti vozovky vľavo pričom pravou prednou časťou narazil dopravej prednej časti protiidúcemu vozidlu škoda Felicia combi, pričom ako účastníci nehody boli uvedení:
B. J., C. J.. B. J. a A. B. a ako svedok C. P.,

- zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou a náčrtkom, na č. l. 135-147,
z ktorých vyplynuli informácie o situácii na mieste, opis stôp, fotografie jednotlivých vozidiel po zrážke,
fotografie stôp a pozície vozidiel vzhľadom na ich polohu a parametre vozovky,

- evidenčná karta vodičov, na č. l. 157-164, z ktorých vyplynulo, že tak obžalovaný ako aj poškodený

B. J., sú oprávnenými držiteľmi vodičských oprávnení, nemajú zadržaný vodičské oprávnenie, pričom
obžalovaný sa dopustil 3 priestupkov za porušovanie vzpp a poškodený B. J. sa nedopustil žiadneho
priestupku,

- lekárske správy, na č. l. 165-289, z ktorých vyplynuli zranenia vzniknuté pri predmetnej dopravnej
nehode a liečba u poškodených C. J., B. J., B. J. a obžalovaného A. B.,

- zápisy o dychových skúškach, na č. l. 190, z ktorých vyplynulo, že dňa 18.04.2020, v čase o 18:02
hod, teda tesne po skutku nemali tak obžalovaný ako aj poškodený B. J. pozitívny výsledok na alkohol
v dychu,

-zápisnicaoobhliadkevozidielsfotodokumentáciou,nač.l.291-302,zktorýchvyplynulo,žeobevozidlá
(škoda fabia combi a škoda felicia combi) sa v danom čase nachádzali na OR PZ v Rožňave, že tieto
boli riadne obhliadnuté, odfotografované a boli zaistené vecné stopy,

- charakteristiky, na č. l. 634, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný je ženatý a má dvoch dospelých synov,

žije nekonfliktným a usporiadaným životom,

-vyčíslenieliečebnýchnákladov,nač.l.689-697,zktorýchvyplynulo,žepoškodenáQ.T.J.,H.,navrhuje
aby súd uložil v odsudzujúcom rozsudku obžalovanému povinnosť uhradiť za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť a náklady konania za B. J. sumu 2.539,44 eur, za C. J. sumu 8.331,09 eur a za B. J. sumu

33,86 eur,

- lustrácia CESDaP, na č. l. 690-691, 825, z ktorej vyplynul jeden záznam – priestupok obžalovaného
na úseku cestnej dopravy,

- lustrácia RT, na č. l. 824, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

K výroku o vine obžalovaného:

V konaní bol zistený skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku o ktorom súd nemal
dôvodné pochybnosti, resp. mal za dostatočne preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil
všetky obligatórne a zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, a to po
stránke subjektívnej ako i objektívnej. Z tejto protiprávnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný priamo

výpoveďami poškodených B. J. a C. J. a taktiež v konaní vypracovaným znaleckým posudkom Ústavu
súdneho inžinierstva v Žiline. Vinu obžalovaného a dôvodnosť podanej obžaloby preukazujú aj listinné
dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Skutočnosť, že došlo (kde a kedy) k dopravnej nehode
preukazuje aj záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta činu, náčrtok z miesta nehody,
fotodokumentácia z miesta nehody, zápisy o skúške na alkohol, ktoré boli negatívne, lekárske správy

a ďalšie znalecké posudky popísané vyššie.

Pri zisťovaní zavinenia pri prečine ublíženia na zdraví spáchaného účastníkom cestnej premávky pri
dopravnej nehode je v prvom rade potrebné objasniť okolnosť, či boli alebo neboli dodržané pravidlá
cestnej premávky stanovené právnym predpisom. Z hľadiska trestnej zodpovednosti páchateľa za

spôsobený následok je však rozhodujúce, či páchateľ súčasne vedel, alebo vedieť mal a mohol, že
porušením pravidiel cestnej premávky bude konať takým spôsobom a za takých okolností, že tým môže
vyvolať následok uvedený v osobitnej časti Trestného zákona, pretože len tak je možné vyvodiť jeho
nedbanlivostné zavinenie v zmysle ust. § 16 písm. a), b) Tr. zákona. Súd má za to, že obžalovaný porušilpri vedení svojho osobného motorového vozidla ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke, podľa ktorého vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu
v cestnej premávke a že svojím konaním z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Toto porušenie

predmetnej povinnosti vyplýva jednak z výpovede poškodeného B. J. ale aj výpovede poškodenej C.
J. ale podporne aj z výpovede znalca Ing. P. Kohúta PhD., ktorý uviedol, že z technického hľadiska
možno vyhodnotiť, že poškodený ako vodič reagoval na vzniknutú situáciu skôr, resp. že obžalovaný
ako vodič nereagoval vôbec alebo neskoro, z čoho možno usudzovať, že sa krátkodobo nemusel
venovať vedeniu svojho motorového vozidla. Naopak poškodený B. J. reagoval na situáciu včas a to

intenzívnym brzdením a vyhýbaním sa vľavo, čo je v rozpore s tvrdením obžalovaného, ktorý tvrdil, že
ani nezaregistroval protiidúce vozidlo, ktoré skočilo pred jeho vozidlo.
Z výpovede obžalovaného a poškodeného B. J. ako vodičov je zrejmé, že si boli plne vedomí povinnosti
plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a teda tak obžalovaný ako aj
poškodený B. J. ako vodiči vedeli, alebo vedieť mali a mohli, že porušením pravidiel cestnej premávky
budú konať takým spôsobom a za takých okolností, že tým môžu vyvolať následok uvedený v osobitnej

časti Trestného zákona. Ako už bolo vyššie uvedené, existencia tejto povinnosti u obžalovaného bola
nepochybná daná a to z viditeľnej stredovej deliacej čiary vymedzujúcej jednotlivé jazdné pruhy, ale aj
z významu (hlavnej) cesty, po ktorej sa on a poškodení pohybovali.

Keďže v konaní boli prezentované len dve varianty nehodového deja a to jednak prezentované

obžalovaným a jednak obžalobou (resp. poškodenými) súd pri hodnotení všetkých dôkazov vychádzal
len z uvedených variant a nie iných. Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu preukázaná
predovšetkým výpoveďou poškodeného B. J. a poškodenej C. J., ktorí podrobne popísali ako a za
akých okolností došlo k dopravnej nehode, pričom súd nemal žiadny rozumný dôvod hlavne s ohľadom
na závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline (resp. výpovede znalca O. J. K.

PhD.) ich výpovediam neveriť. Poškodený B. J. popísal, že do jeho jazdného pruhu prechádzalo vozidlo
obžalovaného a že musel na túto situáciu reagovať, pričom na ňu reagoval brzdením a vyhýbaním
sa vľavo. Aj keď tento svedok v prípravnom konaní uviedol, že vozidlo obžalovaného prešlo do jeho
jazdného pruhu polovicou svojej šírky a následne na hlavnom pojednávaní uviedol, že celou šírkou,
súd túto okolnosť nevyhodnotil ako významne rozpornú, keďže tento svedok túto okolnosť - rozpor

vysvetlil ďalej tým, že nepovedal že celé vozidlo bolo v jeho jazdnom pruhu ale že plynule prechádzalo
do jeho jazdného pruhu a bolo väčšou časťou priamo oproti nemu, nevravel že šlo čelne ale sa plynule
presúvalonačelnúzrážku,čobolosúladnéajsvýpoveďouznalcaIng.P.KohútaPhD..Poškodenýpodľa
názoru súdu logicky vysvetlil rozpor vo svojom tvrdení, kedy sa mu protiidúce, pohybujúce sa vozidlo
z ľavotočivej zákruty mohlo javiť tak, že je v jeho jazdnom pruhu aj vo väčšom rozsahu ako prvotne

uviedol. Okrem toho samotný znalec Ing. P. Kohút túto okolnosť zodpovedal tak, že technicky sa nedá
zistiť, či vozidlo škoda Felicia zasahovalo polovicou alebo celou šírkou, že technicky je prijateľné, že
mohlo zasahovať aj vo väčšom rozsahu ako polovicou svojej šírky. Súd však vychádzal z pôvodného
tvrdenia poškodeného, ktorý túto okolnosť vysvetlil tým, že protiidúce vozidlo sa plynule presúvalo do
jeho jazdného pruhu. Je možno až nemožné žiadať od poškodeného s odstupom 3 rokov presný detail

o tom kde presne k deliacej čiare sa vozidlo nachádzalo v čase keď musel rýchlo reagovať na vzniknutú
situáciu kedy sa mu takáto situácia mohla javiť zo subjektívneho pohľadu s odstupom času inak.

Súd ďalej podporne vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline
resp. výpovede znalca Ing. P. Kohúta PhD. na hlavnom pojednávaní, ktorý pribral do konania z dôvodu

návrhu prokurátora a toho, že znalec Ing. K Kotoleš zmenil na hlavnom pojednávaní podstatným
spôsobom závery svojho znaleckého posudku ako aj z dôvodu, že závery druhého znalca Ing. D.
Kožiaka boli nejednoznačné, kde stavali obe varianty na rovnocennú úroveň a za takých okolností
nebolo možné náležite zistiť skutkový stav a vo veci rozhodnúť. Znalec Ing. P. Kohút PhD. na hlavnom
pojednávaní uviedol, že rovnako ako znalec Ing. D. Kožiak vychádzal z dvoch variant nehodového

deja (a to nehodového deja popísaného podľa obžalovaného – variant A. a podľa nehodového deja
popísaného poškodeným B. J., resp. C. J. – variant B.), pričom podstatným záverom tohto znalca bol
záver, že nemožno považovať variant A. a variant B. za rovnocenné, resp. rovnako pravdepodobné,
pričom znalec uviedol že variant B. podľa vodiča vozidla škoda Fabia (poškodeného) je variantom
významne pravdepodobnejším, čo vyplýva zo samotného nehodového deja, kde v zmysle variantu

B. dochádza k logickej nadväznosti jednotlivých jazdných úkonov vodičov, pričom pri variante A,
popísanom obžalovaným nedochádza k logickej nadväznosti jednotlivých jazdných úkonov vodičov.
Znalec ďalej uviedol, že pri variante A. nemal poškodený akýkoľvek technický dôvod na takto popísanú
situáciu reagovať ani brzdením a ani vedením vozidla vľavo do jazdného pruhu obžalovaného a takátojeho reakcia by bola technicky nelogická a nezodpovedala by podstaveniu vozidla obžalovaného.
Tento znalec zároveň vysvetlil dôvody pre ktoré nepovažoval závery pôvodných znaleckých posudkov
za správne a preto súd ďalej vychádzal práve zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho

inžinierstva v Žiline, ktoré si aj osvojil. Inak povedané, aj keď znalec nevedel jednoznačne určiť -
potvrdiť ako nehodový dej prebiehal a kto zapríčinil kolíznu situáciu, vedel však uviesť, že nehodový
dej tak ako ho uviedol poškodený je variantom významne pravdepodobnejším, kde na seba jednotlivo
a logicky nadväzujú jednotlivé jazdné úkony oboch vodičom zatiaľ čo pri nehodovom deji popísanom
obžalovaným nejestvuje technické a logické vysvetlenie jazdných a technických reakcií poškodeného,

ktorý nemal akýkoľvek rozumný a technický dôvod reagovať popísaným spôsobom. Súd na tomto mieste
poznamenáva, že v konaní nezistil iný ako poškodeným popísaný dôvod na jeho reakciu brzdením
a vyhýbaním sa vľavo. Je úplne nelogické, že bez technického dôvodu - príčiny, akým bol práve prejazd
obžalovaného do jazdného pruhu poškodeného, by poškodený reagoval práve uvedeným spôsobom,
ešte k tomu s tým, že vo vozidle mal manželku a maloletú dcéru, ktorých by tak bezdôvodne ohrozil
na ich živote, či zdraví. Znalec uviedol, že poškodený spozoroval kolíznu situáciu v čase 2,7 sekundy

a 46,7 metra pred zrážkou, pričom obžalovaný ju rozpoznal až keď sa vracal do svojho jazdného
pruhu alebo ju nerozpoznal vôbec, čoho následkom mohla byť práve okolnosť, že vozidlo obžalovaného
na mieste nehody nezanechalo stopy brzdenia. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že vie s určitosťou
ustáliť, že reakcia obžalovaného bola v prípade oboch posudzovaných variant oneskorená, čo dal
do jednoznačnej súvislosti s krátkodobým nevenovaním sa vedeniu vozidla obžalovaným. Obhajca

obžalovaného v záverečnej reči namietal, resp., spochybnil závery Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline,
resp. znalca Ing. P. Kohúta PhD., keď uviedol, že tento znalec právne posudzoval skutočnosti, ktoré
prináležia súdu, vykonával hodnotenie otázok a riešil právne otázky. Súd takúto námietku vyhodnotil
ako neopodstatnenú, pričom uvádza, že predmetný znalecký posudok a jeho závery sú plne v súlade
s platnými zákonmi, kde uvedený znalec zrozumiteľne, jasne a odborne zodpovedal všetky položené

otázky, pričom súd nezistil, že by tento znalec právne vyhodnocoval dôkazy, práve naopak, znalec
vyhodnocoval nehodový dej s technického hľadiska a v plnej miere sa vyhýbal právnemu hodnoteniu
otázok, ktoré prináležia iba súdu.

Súd celkovo pri ustálení nehodového deja (príčinného vzťahu a porušenia povinností vyplývajúcimi zo

zákona) vychádzal ako už uviedol primárne z priamych dôkazov, a to z výpovedí poškodeného B. J. a C.
J. a podporne aj zo záverov znaleckého posudku, resp. výpovede znalca z Ústavu súdneho inžinierstva
v Žiline Ing. P. Kohúta PhD. a čo sa týka ustálenia zranení spôsobených poškodeným ako kvalifikačného
znaku daného trestného činu vychádzal najmä znaleckého posudku MUDr. Zoltána Sidora, PhD., pričom
súd podotýka, že uvedené zranenia neboli zo strany obžalovaného nijakým spôsobom rozporované. Zo

znaleckého posudku MUDr. Z. Sidora PhD. je nepochybné, že poškodená C. J. v dôsledku predmetnej
nehody utrpela vážnu poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, s dobou liečenia 6 až 8 týždňov, počas ktorých
táto porucha ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej bolesťami až stredne veľkej intenzity. V
zmysle § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zákona teda poškodená utrpela ťažkú ujmu na zdraví.

Obžalovaný (resp. obhajca) v konaní namietal nesprávnu reakciu poškodeného B. J. vyhýbaním sa
vozidlom vľavo. Podľa názoru súdu však nemožno vyčítať poškodenému, že v tejto situácii, keď
oprávnene predpokladal zrážku s vozidlom obžalovaného, jeho nesprávnu reflexnú reakciu vyhnúť sa
tomu vybočením vľavo, keďže sa jedná o prirodzený pud sebazáchovy v situácii, ktorá neumožňuje z
dôvodu rýchlosti sledu udalostí dlhšie zvažovanie. Samotný znalec Ing. P. Kohút PhD. túto okolnosť

zodpovedal tak, že to že sa poškodený vyhýbal doľava nepovažuje za nesprávne, nakoľko sa o tom
poškodený rozhodoval v čase, kedy nemohol vedieť ako sa bude celá situácia následne meniť,
poškodený nemal také technické signály na základe ktorých by mohol a vedel jednoznačne vyhodnotiť,
že vozidlo obžalovaného nebude pokračovať v prejazde do jeho jazdného pruhu, čiže nemohol vedieť,
že ak by viedol vozidlo vpravo, dokázal by sa minúť s vozidlom obžalovaného. Samotný poškodený pri

svojom výsluchu uviedol, že vozidlo obžalovaného vnímal tak, že sa plynule presúvalo do jeho jazdného
pruhu a preto musel na takúto situáciu reagovať. Súd na tomto mieste poznamenáva, že ak vodič
reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jeho
pravidiel, tak že nezabránil dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo možné nehode predísť,
možno ho činiť zodpovedným za dopravnú nehodu len vtedy, ak mu za voľbu nesprávneho riešenia

situácie je možné pričítať zavinenie, čo v danom prípade aj vzhľadom na vyššie uvedené nemožno.
Aplikujúc závery z vyššie uvedeného na posudzovaný prípad potom platí, že poškodený vedúci svoje
vozidlo po hlavnej ceste vo svojom jazdnom pruhu, nemohol nesprávnu techniku jazdy obžalovaného
a jeho následne jazdné úkony predvídať a tým, že obžalovaný prejazdom do jeho jazdného pruhuvytvoril prekážku, resp. vyvolal kolíznu situáciu, na ktorú on musel reagovať v priebehu otázky 2,7
sekundy v už uvedenej vzdialenosti od jeho vozidla, tak poškodeného podľa názoru súdu nemožno
robiť zodpovedným za nesprávnu voľbu riešenia vzniknutej situácie, kedy namiesto vyhýbania sa vpravo

zvolil v snahe zabrániť priamemu stretu vozidiel vyhýbaním sa vľavo. Inak vyjadrené, nie je pochýb o
tom, že ide o jeden skutkový dej, v rámci ktorého predchádzajúca dielčia udalosť (prejazd vozidlom
obžalovaného do jazdného pruhu poškodeného) je príčinou tej nasledujúcej (vyhýbací manéver vpravo
a zrazenie poškodených), preto je nutné na tento dej nahliadať ako na jeden celok. Podstatné pritom je,
že úhybný manéver poškodeného nebol ani čiastočne vyvolaný jeho nejakým protiprávnym konaním,

keďže sa len podľa svojich síl snažil odvrátiť, resp. zmierniť bezprostredne hroziaci stret vozidiel. Z
toho potom vyplýva, že všetky následky, ku ktorým behom nehodového deja došlo, sú v príčinnej
súvislosti iba s prvotným nedbanlivostným konaním obžalovaného, preto je zodpovednosť potrebné
pričítať v plnej miere výhradne jemu. Takýto výklad je súladný s právnou teóriou i praxou, podľa ktorej
konanie páchateľa má povahu príčiny následku aj vtedy, ak okrem neho k následku viedlo aj konanie
ďalšej osoby, lebo príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku

konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie
páchateľa zostáva takou príčinou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť je totiž
daná aj vtedy, ak vedľa príčiny, ktorá bezprostredne spôsobila následok, pôsobila aj ďalšia príčina.
Konanie páchateľa, i keď je len článkom reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku
i vtedy, pokiaľ by následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby (R 72/1971, R 37/1975). Ak

teda obžalovaný, resp. jeho obhajca upozorňoval na nesprávny úhybný manéver poškodeného a teda
jeho účasť na nehodovom deji v podobe jeho neadekvátnej reakcie, tak s týmto sa súd s poukazom
na vyššie uvedené nemohol stotožniť, lebo poškodenému nemôže ísť na ťarchu, že si nepremyslel
a v tak krátkom čase nepredvídal ten najvhodnejší manéver, keď musel nejakým spôsobom reagovať
defacto okamžite. Ak sa obhajca obžalovaného na tomto mieste odvolával na ust. § 18 zák č. 8/2009 Z.z.

ocestnejpremávkevzmyslektoréhosavodičiprotiidúcichvozidielvyhýbajúvpravo,včasavdostatočnej
miere. Ak sa nemôžu bezpečne vyhnúť, prednosť v jazde je povinný dať ten vodič, na ktorého strane
jazdy je prekážka alebo zúžená vozovka. Súd k tomu uvádza, že predmetné ustanovenie rieši výlučne
situáciu vyhýbania sa protiidúcich vozidiel a nerieši kolíznu situáciu, kde by logicky pri prísnom dodržaní
uvedeného ustanovenia dochádzalo až k bizarným situáciám, kedy by vodiči boli za každých okolností

a teda aj život ohrozujúcich situácii povinní reagovať na každú kolíznu situáciu iba jediným úhybným
manévrom a to vyhýbaním sa vpravo.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom a to analýzu kamery poškodeného B. J.
nachádzajúcu sa v čase nehody vo vozidle škoda Fabia – znaleckým skúmaním z dôvodu, že to v danom

čase (1. hlavné pojednávanie) považoval za predčasné, kedy uvedené okolnosti bolo možné zistiť aj
z iných navrhnutých dôkazov, pričom následne bol v konaní vypočutý znalec Ing. D. Hlubeň PhD., ktorý
ozrejmoval okolnosti Micro SD karty, nachádzajúcej sa v tejto kamere. Splnomocnenec poškodených
taktiež upustil od vykonania vyššie uvedeného dôkazu. Okrem toho procesné strany nemali žiadne
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Súd vyhodnotil námietku obhajcu obžalovaného, že vo veci konal vecne nepríslušný vyšetrovateľ
z dôvodu, že poškodený B. J. bol príslušníkom PZ a teda jednotlivé úkony a teda okrem iného aj
uznesenie o začatí trestného stíhania mala robiť príslušná inšpekcia PZ ako neopodstatnenú.

K výroku o treste, škode a iným výrokom

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v
ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Základná trestná sadzba v prejednávanej veci vzhľadom na výrok o vine predstavovala jeden až päť

rokov odňatia slobody podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona.

Súd na strane obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že pred spáchaním skutku viedol
riadny život [§ 36 písm. j) Tr. zákona], pričom pri tomto závere vychádzal súd z toho, že obžalovaný
doteraz nebol súdne trestaný (v odpise registra trestov nemá žiadny záznam), v registri priestupkov má
evidovaný jeden záznamy z roku 2019 na úseku cestnej premávky. Priťažujúcu okolnosť súd na strane

obžalovaného nezistil žiadnu. Vzhľadom na prevažujúci počet poľahčujúcich okolností, horná hranica
trestnej sadzby sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znížila o jednu tretinu a konkrétna trestná sadzba u
obžalovaného tak predstavovala 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov odňatia slobody.

Pre naplnenie účelu trestu s prihliadnutím na závažný následok (viaceré ujmy na zdraví), ktoré obvinený

zavinil, mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, teda na dolnej hranici. Takto uložený
trest odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, na dolnej hranici
trestnej sadzby, keďže vzhľadom na osobu obžalovaného a to, že doposiaľ nebol súdne trestaný, na
jeho pozitívnu charakteristiku a na charakter trestnej činnosti spočívajúcej v nedbanlivostnom konaní
obžalovaného, postačuje hrozba jeho výkonom.

Obžalovanému taktiež súd uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu
24 mesiacov. Podstatou protiprávneho konania obžalovaného totiž bolo, že sa trestnej činnosti dopustil v
súvislosti s vedením motorového vozidla, teda s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie (vodičské
oprávnenie). V dôsledku zavineného konania obžalovaného došlo k závažnému následku v podobe

ťažkého následku na zdraví. Zároveň obžalovaný svojou jazdou porušil zásadne aj povinnosti vodiča a
jeho zavineným konaním došlo k dopravnej nehode s následkom na zdraví poškodených. Preto podľa §
61 ods. 1 Tr. zákona bolo nevyhnutné uložiť mu aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel. Súd pri rozhodovaní o jeho výmere podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona vychádzajúc z trestnej sadzby
1 až 7 rokov (hornej zníženej podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona o jednu tretinu), mu uložil trest vo výmere

24 mesiacov, teda pod stredom trestnej sadzby.

Súd má za to, že takto uložené tresty dostatočne zohľadňujú okolnosti spáchaného skutku ako aj
osobu obžalovaného a sú spravodlivé a dostatočné na to, aby splnili účel sledovaný Trestným zákonom
v tom, že nimi bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia, zabránia

obžalovanému v páchaní trestnej činnosti a uložený trest zákazu činnosti zvlášť v páchaní trestnej
činnosti tohto charakteru a súčasne naplnia prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom
pôsobení trestov na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov

Súd sa zaoberal aj s tzv. materiálnym korektívom upraveným v § 10 ods. 2 Tr. zák. keď ustálil, že

závažnosť súdeného prečinu je najmä vzhľadom na okolnosti prípadu, charakter porušenej dôležitej
povinnosti a spôsobené následky v podobe ťažkej ujmy na zdraví vyššia ako nepatrná.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

O otázke náhrady škody čo sa týka poškodených B. J., C. J.. B. J. a K.. J. súd nerozhodoval, keďže
uvedení poškodení si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnili (s tým, že si ho uplatnia
v civilnom konaní) a Q. T. J., H., ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch
na liečbu poškodených, súd odkázal na civilný proces, jednak z dôvodu, že poškodená sa ani v jednomprípade nedostavila na hlavné pojednávanie a aj vzhľadom na dĺžku času od jej uplatnenia a samotného
rozhodnutia súdu, tento nemal aktuálne informácie o prípadnej náhrady tejto škody napr. zo zákonného
poistenia motorových vozidiel a keďže k tejto výške a jednotlivým položkám nebolo túto poškodenú

možné vypočuť, resp. by si to vyžiadalo ďalšie úkony nad rámec už vykonaných, súd túto poškodenú
s jej nárokom odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na civilný proces.

Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).