Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Petra Vysaníková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-4Sa/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200651
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:1022200651.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, právne zastúpenej: JUDr. Andrea Oroszová, advokátka so sídlom
v Košiciach, Žižkova 19, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tá so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 655 728 6395
0 zo dňa 14.03.2022 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 16.05.2022 doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu

dňa 17.05.2022, postúpenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu miestne príslušnému na
konanie (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 08.08.2022, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 655 728 6395 0 zo dňa 14.03.2022 a priznania náhrady trov konania.

administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. 655 728 6395 0
zo dňa 15.11.2021 (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) priznala žalobkyni invalidný
dôchodok od 15.11.2021 v sume 255,10 eur s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 461/2003
Z.z. alebo zákon o sociálnom poistení alebo zákon o SP) ako i na posudok posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 20.10.2021 (ako neoddeliteľnú
súčasť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa § 71

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nakoľko sa
žalobkyňa s týmto rozhodnutím nestotožnila, podala proti nemu odvolanie v ktorom namietala dátum
priznania invalidného dôchodku (t.j. 05.10.2021) a žiadala o opätovné prehodnotenie napadnutého
rozhodnutia a určenie dátumu vzniku invalidity na deň 05.10.2017.

3. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 655 728 6395 0 zo dňa 14.03.2022 (ďalej

aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie), ktorým odvolanie žalobkyne zamietol
a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15.11.2021. Žalovaný dôvodil tým, že
na základe žalobkyňou podaného odvolania, bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 22.12.2021, ktorý nevyhovelodvolaniu, a preto následne predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej
neprítomnosti dňa 04.03.2022 na základe dostupnej lekárskej dokumentácie. Podľa záverov znaleckého

posudku žalobkyňa bola od roku 2009 uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 80 % pre onkologické ochorenie (operačné odstránenie maternice a vaječníkov
pre karcinóm krčka maternice, s následnou recidívou karcinómu pošvy v IV. štádiu). Bola ožarovaná
a podrobila sa chemoterapeutickej liečbe. Po opakovaných kontrolných lekárskych prehliadkach bola
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená najprv na 50 %, a napokon dňa

11.07.2016 na 30 % so zdôvodnením dlhodobo pretrvávajúceho negatívneho onkogynekologického
nálezu. Žalobkyňa dňa 09.10.2017 opätovne požiadala o dávku sociálneho poistenia od 05.10.2017, t.j.
od kedy bolo realizované urologické vyšetrenie so záverom močovej inkontinencie III. stupňa, udávanej
subjektívne bez objektivizovania urodynamickým vyšetrením. Dňa 30.10.2017 pri kontrole zdravotnej
dokumentácie, ktorú žalobkyňa predložila na posudkové zhodnotenie, bola vyzvaná posudkovým
lekárom na doloženie chýbajúcich výsledkov vyšetrení (onkologické, biochemické, kolonoskopické

a urodynamické a sfinkteromanometrické vyšetrenie), ktoré na posudkové zhodnotenie nepredložila.
Z uvedeného dôvodu bola opakovane vyzývaná na predloženie uvedených vyšetrení (dňa 20.01.2021,
dňa 09.03.2021 a dňa 20.08.2021). Dňa 12.07.2019 sa žalobkyňa podrobila laparoskopickej operácii
s odstránením pravej obličky pre jej afunkciu, pričom v prepúšťacej správe z Urologickej kliniky Banská
Bystrica nebola zmienka o močovej inkontinencii. Až dňa 05.10.2021 bolo realizované urodynamické

vyšetrenie požadované na posudkové zhodnotenie, výsledkom ktorého bola zmiešaná inkontinencia
moču III. stupňa (úplná inkontinencia) bez nutnosti derivácie moču permanentným katétrom, teda
s používaním inkontinenčných pomôcok.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár stanovil
zmiešanú inkontinenciu III. stupňa, ktorú zaradil do kapitoly XI – choroby močovej sústavy, oddielu
B – choroby močových ciest, položky 4 – inkontinencia moču, písm. c/ – úplná inkontinencia moču
s prihliadnutím na etiológiu, riešená permanentným katétrom, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, z percentuálneho rozpätia

60 % až 70 %. z dôvodu, že nie je nutná derivácia moču permanentným katétrom. Ostatné
dokumentované ochorenia, ale hlavne manometricky znížený pokojový aj voluntárny tonus zvieračov
a rektálna senzitivita ako dôsledok chemoterapeutickej a rádioterapeutickej liečby na oblasť panvy,
odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 70 %, naďalej s dátumom

vzniku invalidity dňom objektivizovania rozhodujúceho zdravotného ochorenia, to znamená dňom
realizovaného urodynamického vyšetrenia 05.10.2021.

5. Záverom žalovaný konštatoval, že posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú

podrobne popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 04.03.2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú
prílohu tohto rozhodnutia. Nakoľko v odvolacom konaní bolo preukázané, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 70 % od 05.10.2021, a nedošlo k zmene skutočnosti rozhodujúcich
pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, nebol splnený predpoklad na zmenu sumy invalidného
dôchodku, resp. výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom

poistení. V odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť
posúdenia svojho zdravotného stavu a rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok.

súdne konanie

6. Správnou žalobou zo dňa 16.05.2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného, a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a zistenie skutkového stavu

orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Dôvodila tým, že podstatnou
okolnosťou, ktorá mala mať vplyv na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne je, že žalobkyňa netrpí
len vážnym únikom moču, ale aj únikom stolice pričom ide o ochorenie, ktoré samo o sebe v tomto
spojení odôvodňuje priznanie plnej invalidity, resp. jej zvýšenie. V súvislosti so žiadaným dátumompriznania invalidity od 05.10.2017 žalobkyňa poukázala na urologické vyšetrenie zo dňa 05.10.2017 a na
predchádzajúce lekárske nálezy, ktoré žalovaný nezohľadnil aj napriek skutočnosti, že ich žalobkyňa
predložila, a to napr. nález urológa A. E. zo dňa 04.02.2021, podľa ktorého pretrváva inkontinencia

III. stupňa a aj stolice, požadované urodynamické vyšetrenie však nie je možné technicky zrealizovať
pre pretrvávajúci únik moču. A. E. požiadal o vyjadrenie ohľadom rektomanometrického vyšetrenia
A. F., podľa ktorého z urologického hľadiska sa stav javí skôr nezvratný a medikamentózne ťažko
ovplyvniteľný.

7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po pretrvávajúcich problémoch s únikom moču a stolice žalobkyňa
dňa 05.10.2017 absolvovala urologické vyšetrenie so záverom pretrvávajúca inkontinencia moču III.
stupňa a stolice. V uvedený deň žalobkyňa podala na Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava žiadosť
o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť osobne prevzala žalobkyni neznáma lekárka, ktorá rukou
nečitateľne napísala, aké lekárske nálezy má k žiadosti predložiť. Nakoľko žalobkyňa tieto poznámky
nevedela prečítať, požiadala na pobočke, aby posúdenie jej žiadosti vykonal posudkový lekár sociálneho

poistenia MUDr. Bánes, aby ju vyzval na predloženie potrebných lekárskych správ, a písomne ju
na posúdenie invalidity predvolal. Napriek žiadostiam, žalobkyňa a ani jej všeobecný lekár A. B.
neboli kontaktovaní. Až dňa 20.08.2021, t.j. po takmer 4 rokoch od podania žiadosti o priznanie
invalidity 05.10.2017, A.G. vyzval žalobkyňu na doloženie výsledkov z urodynamického a onkologického
vyšetrenia v lehote 21 dní. Žalobkyňa má za to, že v tom čase vzhľadom na deklarované lekárske

správy bolo nespochybniteľné, že invaliditu žiada priznať od 05.10.2017. Posudkový lekár už mal
k dispozícii požadované lekárske správy (žalobkyňa ich osobne predložila do pobočky Sociálnej
poisťovne) odôvodňujúce prehodnotenie priznanej invalidity, a preto ich opätovné žiadanie bolo podľa
názoru žalobkyne nadbytočné. Žalobkyňa z objektívnych dôvodov (čakanie na termíny vyšetrení) lehotu
stanovenú posudkovým lekárom nedodržala, čo vysvetlila v emailovej správe adresovanej sociálnej

poisťovni, v prílohe ktorej zaslala lekársku správu A. E. zo dňa 08.09.2021 o plánovanom urodynamickou
vyšetrení v Banskej Bystrici. Dňa 05.10.2021 sa žalobkyňa podrobila u A. A. urologickému vyšetreniu
a správu obratom zaslala Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava. Z odborného posudku o invalidite
zo dňa 20.10.2021 však zistila, že dňa 16.09.2021 bolo konanie prerušené. Žalobkyňa má za to, že
neboli splnené podmienky odôvodňujúce prerušenie konania, o ktorom nebola kompetentným orgánom

upovedomená. Žalobkyni nie sú zrejmé ani dôvody, pre ktoré bol jej zdravotný stav posudzovaný
v neprítomnosti, nakoľko v posudku absentujú niektoré relevantné diagnózy (napr. únik stolice)
a zmienky o absolvovaných vyšetreniach a pre posúdenie zdravotného stavu rozhodujúcich lekárskych
správach (napr. správa A. E. zo dňa 04.02.2017). Podľa názoru žalobkyne odborný posudok o invalidite
zo dňa 20.10.2021 je nedostatočným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo

dňa 15.11.2021. Posudok nereflektuje relevantné lekárske závery z obdobia pred podaním žiadosti
žalobkyne zo dňa 09.10.2017, opomína absolvovanie lekárskych vyšetrení požadovaných posudkovým
lekárom sociálneho poistenia MUDr. Bánesom so závermi potvrdzujúcimi zhoršenie zdravotného stavu
a odôvodňujúcimi prehodnotenie invalidity žalobkyne. Žalobkyňa záverom popísala svoj zlý zdravotný
stav a ťažkosti, ktoré jej ochorenie spôsobuje v bežnom živote.

8. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 19.09.2022, v ktorom uviedol,
že záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.03.2022 bol
odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo
dňa 04.03.2022. Zdôraznil, že posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami

dokumentovanými klinickou medicínou, pričom zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih,
a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné röntgenologicky, či inými
zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej
činnosti. K pochybnostiam žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie dátumu vzniku
invalidity a určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neboli posudkovým lekárom

sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené žalovaný uviedol,
že nie sú relevantné, a sú vyvolané subjektívnym presvedčením žalobkyne. Posudkový lekár uvedeným
postupom dospel k záveru, že z lekárskych nálezov v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by
rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, resp. zaradeniu medzi ťažšie formy tohto ochorenia, od iného dátumu. Žalovaný mal

za to, že žalobkyňa nepreukázala k odvolaniu doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné
dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia.9. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe bolo žalobkyni doručené dňa 13.10.2022. Žalobkyňa
nevyužila právo na podanie repliky.

10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci

príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-4Sa/14/2022.

11. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 30.07.2024. Pojednávania sa zúčastnili poverený
zástupca žalovaného a právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá ospravedlnila neúčasť žalobkyne na
pojednávaní. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trvá na podanej žalobe. Poukázala na to, že
posudkoví lekári sa nezaoberali všetkými lekárskymi správami, ktoré predložila. Žalobkyňa nebola

upovedomená o tom, že sa konanie prerušuje, a preto neboli splnené predpoklady na ukončenie konania
podľa zákona o sociálnom poistení. Zástupca žalovaného reagoval, že žalobkyni bolo listom oznámené,
že v mimoriadnych prípadoch sa môže lehota na rozhodnutie predĺžiť o ďalších 60 dní. Nakoľko nebolo
možné posúdiť zdravotný stav žalobkyne bez predložených lekárskych nálezov konanie sa prerušilo
a žalobkyňa bola požiadaná aby sa podrobila lekárskym vyšetreniam. Na otázku súdu, kde je výzva

z roku 2017, ktorou bola žalobkyňa vyzvaná na doloženie lekárskych nálezov a ako správny orgán
postupoval od roku 2017 do roku 2021, zástupkyňa žalovaného reagovala, že nakoľko spisy sú v ústredí
a zástupkyňa je z pobočky, predpokladá že to mohlo byť tak, že prvé tlačivo vypísal všeobecný lekár,
kde aj bolo uvedené aké lekárske nálezy treba doplniť. Lekárske správy žiada posudkový lekár od
všeobecného lekára. Právna zástupkyňa žalobkyne opätovne poukázala na to, že v odbornom posudku

o invalidite neboli zahrnuté správy z predchádzajúceho obdobia pred rokom 2021. Ďalej uviedla, že
žalobkyňa predložila všetky správy Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava, pričom žiadosti o vydanie
kópii jej nebolo vyhovené. Súd odročil pojednávanie a určil žalobkyni lehotu 1 mesiac na predloženie
lekárskych správ resp. zoznamu lekárskych správ, ktoré podľa názoru žalobkyne neboli zohľadnené
v lekárskom posudku.

12. Žalobkyňa v podaní zo dňa 22.08.2024 opätovne poukázala na skutočnosť, že žalovaný pochybil
pri určovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, čo viedlo k nesprávnemu určeniu mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň predložila žiadanku na vyšetrenie obličiek
– MAG 3 zo dňa 05.10.2017, lekárske správy A. B. E., urologická ambulancia zo dňa 15.08.2018,

dňa 26.09.2018,dňa 12.12.2018, dňa 17.04.2019, dňa 23.07.2019, dňa 08.09.2021, lekársku správu z
urologickejambulancieMiramed,s.r.o.zodňa30.09.2021,lekárskusprávuA.C.H.,C.,gastroenterológa
zo dňa 23.06.2021, výsledok CT vyšetrenia abdomenu + malej panvy so zameraním na hrubé črevo
zo dňa 26.10.2018.

13. Žalovaný k podaniu žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 16.09.2024 najmä uviedol, že s námietkami
žalobkyne nesúhlasí. Vo vzťahu k predloženým lekárskym správam poukázal na § 135 Správneho
súdneho poriadku a mal za to, že postup pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol
správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach.

14.Súdpokračovalvpojednávanídňa,26.11.2024zaúčastiprávnejzástupkynežalobkyneazástupkyne
žalovaného. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zo strany žalovaného nebolo podané podstatné
vyjadrenie k predloženým lekárskym správam s poukazom na urologickú správu zo dňa 05.10.2017,
ktorá je podľa názoru právnej zástupkyne žalobkyne rozhodujúca pre posúdenie invalidity, ako aj
s poukazom na listinu zo Sociálnej poisťovne, prehliadka zisťovacia zo dňa 26.10.2017, ktorá deklaruje

diagnózu zmiešaná inkontinencia moču a stolice. Vyjadrenie zo dňa 18.09.2024 zo strany žalovaného je
podľa názoru právnej zástupkyne len zoskupením určitých všeobecných informácií a citácií zákonných
ustanovení, žalovaný však nereaguje ani na jednu lekársku správu, konkrétne neuvádza a bližšie
nevysvetľuje nečinnosť žalovaného v procese posúdenia určenia miery poklesu zárobkovej činnosti
žalobkyne, teda nevyjadril sa k rozhodujúcemu obdobiu, od ktorého žalobkyňa žiada priznať mieru

poklesu zárobkovej činnosti, teda od dátumu 05.10.2017. Zástupkyňa žalovaného konštatovala, že
aj keď žalobkyňa podala žiadosť o priznanie invalidity k 05.10.2017, ale až k 05.10.2021 doložila
urodynamické vyšetrenie, ktoré je základným a rozhodujúcim faktorom pre to, aby jej mohla byť priznanáinvalidita.Vnálezoch,naktoréprávnazástupkyňažalobkynepoukázalabolakonštatovanáinkontinencia
všeobecným lekárom, pričom až urodynamické vyšetrenie je základom pre stanovenie invalidity.

právny názor správneho súdu

15. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199

a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa
26.11.2024, kde dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na
náhradu trov konania nepriznal.

16. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 655 728 6395 0 zo

dňa 15.11.2021 priznala žalobkyni od 05.10.2021 invalidný dôchodok vo výške 255,10 eur mesačne,
pretože žalobkyňa bola na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 20.10.2021 uznaná za invalidnú z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe žalobkyňou
podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 22.12.2021 a lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne ústredie, so sídlom v Prešove dňa 04.03.2022, ktorí zotrvali na vyššie uvedenom závere
a nezistili dôvod na zmenu dátumu vzniku invalidity 05.10.2021 a ani dôvodu zmeny miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne určenej na 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Z uvedeného dôvodu žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a

potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

17. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

19. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

20. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

23. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinoudlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

24. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

25. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového

poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

28. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred

vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

29.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich

tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

30. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

31. Podľa § 227 ods. 3 veta prvá zákona o sociálnom poistení, poistenec je povinný príslušnej
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku,
trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

32. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

33. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj SSP), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

34. Správny súd primárne považuje za nevyhnutné poukázať na to, že posudzovanie zdravotného stavu
fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou– medicínskou. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov
posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia
(§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť

vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k
prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,
na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je
nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa

len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre
danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a
svoje posudkové závery náležite odôvodní (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Ssk/73/2021 zo dňa 21.09.2022, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Ssk/83/2022 zo dňa 20.12.2023).

35. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala prehodnotenia jej zdravotného stavu posudkovými
lekármi sociálneho poistenia a priznania plnej invalidity resp. invalidity vo vyššom rozsahu v akom bola
priznaná správnymi orgánmi, a to s dátumom vzniku invalidity dňa 05.10.2017 (urologické vyšetrenie
zo dňa 05.10.2017).

36. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch zo dňa 20.10.2021, dňa
22.12.2021adňa04.03.2022zhodne,akorozhodujúcezdravotnépostihnutiežalobkyneurčili:zmiešanú
inkontinenciu III. stupňa, ktorú zaradili do kapitoly XI – choroby močovej sústavy, oddielu B – choroby
močových ciest, položky 4 – inkontinencia moču, písm. c/ – úplná inkontinencia moču s prihliadnutí na

etiológiu, riešená permanentným katétrom, prílohy 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, z percentuálneho rozpätia 60 % až 70 % z dôvodu,
že nie je nutná derivácia moču permanentným katétrom, ale iba používanie inkontinenčných pomôcok.
Za ostatné dokumentované ochorenia, ale hlavne manometricky znížený pokojový aj voluntárny tonus
zvieračov a rektálnu senzitivitu ako dôsledok chemoterapeutickej a rádioterapeutickej liečby na oblasť

panvy, zvýšili mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71
zákona o sociálnom poistení. Vo svetle uvedeného žalobkyni boli zhodnotené aj zdravotné problémy
súvisiace s únikom stolice, a to navýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10
%. Dátum vzniku invalidity bol určený na 05.10.2021, kedy bolo vykonaním urodynamického vyšetrenia
objektivizované rozhodujúce zdravotné ochorenie žalobkyne. Posudkoví lekári sociálneho poistenia

vychádzali z týchto odborných lekárskych nálezov: urologické vyšetrenie A. B. E. zo dňa 05.10.2017,
vyšetrenie z hospitalizácie na Urologickej klinike FNsP Banská Bystrica od 11.07.2019 – 16.07.2019,
kardiologické vyšetrenie A. I. J. zo dňa 18.11.2020, gastroenterologické vyšetrenia A. A. F. zo dňa
03.12.2020 a zo dňa 04.02.2021, anorektálna manometria A. C. H. zo dňa 23.06.2021, urodynamické
vyšetrenie A. K. A. zo dňa 05.10.2021.

37. Posudkový lekár sociálneho poistenia vo svojom odbornom lekárskom posudku podľa názoru súdu
zohľadnil všetky zdravotné postihnutia žalobkyne vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych
nálezov,pričomvyhodnotil,žepreuvedenérozhodujúcezdravotnépostihnutiemierapoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne dosahuje 60 % a pre iné zdravotné postihnutia je miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Mieru schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť preto správne stanovil podľa § 71
ods. 8 zákona o sociálnom poistení na 70 %. Podľa názoru súdu predložené posudky posudkových
lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi
lekárov – špecialistov, ako aj zdravotnou dokumentáciou a sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo

svojich záveroch.

38. Zo znenia § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že poistenec je povinný organizačnej
zložke preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku. Bolo teda úlohou nie lekára, aležalobkyne, aby predložila akékoľvek ďalšie lekárske nálezy. Podľa § 184 zákona č. 461/2003 Z.z. sa
dávkové konanie (teda aj konanie vo veci invalidného dôchodku) začína na základe písomnej žiadosti
fyzickej osoby s tým, že je to v prvom rade táto fyzická osoba, ktorej prislúcha povinnosť predložiť všetky

podklady (v tomto prípade lekárske správy) pojednávajúce o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré
následne posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti (§ 196
ods. 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.).

39. Ďalej správny súd uvádza, že i keď správny orgán prvého stupňa pochybil, keď v roku 2017

nevydal rozhodnutie o prerušení konania a napriek tomu nekonal, a až dňa 22.01.2021 bola žalobkyni
opätovne adresovaná výzva na predloženie potrebných lekárskych nálezov z odborných vyšetrení, a tiež
rozhodnutie o prerušení konania nebolo vydané ani dňa 16.09.2021, v tejto súvislosti súd konštatuje,
že rozhodnutie správneho orgánu nie je možné zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili
sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania
(teda žalobkyňu). Dôvodom na zrušenie rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na

správnosť a zákonnosť rozhodnutia. V danom prípade by pre žalobkyňu odstránením formálnej vady a
zopakovaním odvolacieho konania nedošlo k vecne inému alebo výhodnejšiemu rozhodnutiu, nakoľko
je zrejmé, že zo strany žalobkyne neboli predložené potrebné vyšetrenia, teda urodynamické vyšetrenie,
ktoré žalobkyňa absolvovala až v roku 2021. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že nie
je dôvodné pre procesnú vadu administratívneho konania napadnuté rozhodnutie zrušovať.

40. K námietke žalobkyne týkajúcej sa dátumu vzniku invalidity stanovenej posudkovým lekárom
sociálneho poistenia, teda deň 05.10.2021, súd uvádza, že tento sa zhoduje s dňom, kedy
bolo preukázateľne realizované rozhodujúce urodynamické vyšetrenie žalobkyne so záverom
zmiešanej močovej inkontinencie III. stupňa. Vychádzajúc z posudkového spisu, ktorý je súčasťou

administratívneho spisu vedeného správnymi orgánmi vo veci žalobkyne, súd má za preukázané, že
uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu žalobkyne, bolo objektivizované až vykonaním uvedeného vyšetrenia. Zároveň súd poukazuje na
to, že z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je pri kapitole XI– CHOROBY MOČOVEJ SÚSTAVY
uvedené „Všeobecné posudkové hľadisko“, podľa ktorého miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť sa určí podľa stupňa aktivity zápalového procesu, rozsahu zmien, laboratórnych
výsledkov, porúch funkcie uropoetického systému, ktoré treba zistiť špeciálnymi funkčnými skúškami
(napr. určením kreatinínu, vyšetrením glomerulárnej filtrácie a koncentračnej schopnosti, urografie,
urodynamickým vyšetrením, endoskopiou, sonografiou). Aj z uvedeného je zrejmé, že na ustálenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v prípade ak ide o choroby močovej sústavy, sú

potrebné špeciálne funkčné skúšky medzi ktoré patrí aj urodynamické vyšetrenie, ktoré bolo vykonané
v prípade žalobkyne dňa 05.10.2021.

41. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou
medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd

si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobkyňa hodnotila svoj zdravotný
stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie jej zdravotného
stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a

zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

42. Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný v súlade s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení
bez jej osobnej účasti, a to v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19, v
záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia.

43. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa
svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O
objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať
a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke

relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Z
uvedených dôvodov považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa za vecne správne a zákonné, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 SSP zamietol.44. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo

na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.