Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-6C/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203578
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1112203578.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci žalobcu:

A. B., narodený XX.XX.XXXX bytom C. D. E. XX, F., zastúpený: JUDr. Edita Flaskárová, advokátka
so sídlom Popradská ul. č. 52, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto SR – Bratislava, so sídlom
Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, IČO: 00603481 o zaplatenie 6.135,58.- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.135,58 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo
sumy 6.135,58 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.03.02.2012 domáhal sa žalobca proti

žalovanému zaplatenia sumy 12.086.- eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 03.02.2009 do 31.12.2011. Po úprave žalobného návrhu ako i čiastočnom späťvzatí žaloby
si žalobca v konaní ďalej uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.02.2010 do
31.10.2010 vo výške 2896,01 € a v období od 01.01.2011- 31.2.2011 vo výške 3238,64 € spolu s
príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom pozemku par. č. XXXX/XX o výmere 766 m2, katastrálne

územie C. F. v podiele 1/2. Pozemok je situovaný v zastavanom území obce v mestskej časti C. F.. Je
plne zastavaný verejnou cestnou komunikáciou časti ulice G., ktorá sa priamo napája na výpadovku H.
XXX na smer I.. Žalovaný predmetný pozemok užíva cca 50 rokov, avšak nájomné zaplatil žalobcovi
len za obdobie od 01.11.2007 do 31.10.2008 na základe zmluvy o nájme pozemku á 10 Sk/ m2 / rok.
Žalobca považoval cenu nájmu za neprimerane nízku a preto poveril znalkyňu J. A. G. o stanovenie
všeobecnej hodnoty pozemku. Podľa záveru znaleckého posudku všeobecné nájomné predmetného
pozemku predstavuje za m2 / rok 10,846 €, čo činí u rozlohe 766 m2 čiastku 8.308 €/ rok. Žalovaný za

užívanie pozemku bez úhrady získal bezdôvodné obohatenie a podľa znaleckého posudku, ktorý určil
všeobecný nájom pozemku sa obohatil za obdobie od 3.02.2009 do 31.12.2011 celkom o 12 086 €.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.03.2012 žalobca vzal návrh v časti o zaplatenie 4.183,84
eura späť, na pojednávaní dňa 05.03.2024 následne uviedol. že išlo z jeho strany o mylne zaslanú
pôvodne podanú žalobu a preto tento omyl korigoval týmto podaním. Uznesením č.k. 62C/13/2012 z
9.3.2012 súd konanie v požadovanom rozsahu zastavil.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2012,
ktoré bolo doručené súdu dňa 04.06.2012 uviedol, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku - parcely
registra „C“ v k. ú. C. F., pare. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 766 m2 v podiele
1/2 zapísaného na LV č. XXXX. Na predmetnom pozemku sa nachádza komunikácia na ulici G.,ktorej vlastníkom je odporca ex lege, preto právny predchodca žalobcu za účelom majetkoprávneho
usporiadania pozemku uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX na
obdobie od 01.11.2007 do 31.10.2008 s nájmom vo výške 10 Sk/ m2 / rok. Po uplynutí doby nájmu

právny predchodca žalobcu neprejavil záujem o predĺženie doby nájmu, resp. uzatvorenie novej
nájomnej zmluvy. Keďže po uplynutí doby trvania nájmu dojednanej v Zmluve o nájme pozemku č.
XXXXXXXXXXXX, t.j. po 31.10.2008, žalovaný neprestal predmet nájmu užívať, pretože na pozemku
registra „C“ v k. ú. C. F., pare. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 766 m2, ktorého
spoluvlastníkom je žalobca, sa nachádza trvalá stavba - komunikácia, ktorej vlastníkom je žalovaný

ex lege, a žalobca, resp. právny predchodca žalobcu neuplatnil nárok na vypratanie predmetu nájmu,
Zmluva o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX sa ex lege konkludentnou formou obnovuje, a to za tých
istých cenových podmienok, t. j. za cenu 10 Sk/ m2 /rok (0,33 eur/ m2 /rok).

4. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu na podporu svojich tvrdení listinné dôkazy: list vlastníctva
č. XXXX G. I. K. C. L. M. G. F., kópiu z katastrálnej mapy, znalecký posudok J. A. G. číslo XXX/XXXX

zo dňa 25.02.2009. Žalovaný predložil súdu zmluvu o nájme pozemku číslo XXXXXXXXXXXX zo dňa
29.10.2007 uzavretú medzi prenajímateľmi A. B., I. B. a žalovaným podľa § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka na dobu určitú od 01.11.2007 do 31.10.2008 a geometrický plán. V priebehu konania žalobca
predložilsúdudoplnenieč.2znaleckéhoposudkuJ.N.G.č.XX/XXXXaznaleckýposudokJ.N.G.č.XX/
XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok pare. č. XXXX/XX, o výmere 766 m2, v

podiele 1/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C. F.,
okres F. J., vedený správou katastra pre L. M. G. F. na LV č. XXXX v období od 3.02.2010 do 31.12.2010
a od 01.01.2011 do 31.12.2011 a posudok znalca J. A. K. C., č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2013 . V priebehu
konania bolo taktiež nariadene vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku, ktorý vypracovala G. O.
D. G. B. č. XX/XXXX zo dňa 13.12.2013.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom sporových strán a predloženými listinnými dôkazmi o
nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2007, geometrickým plánom zo dňa 24.11.2006,
Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, Doplnením č. 2 k Znaleckému
posudku č. XX/XXXX, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX , Znaleckým posudkom znalca J. A. K. C. č.

XX/XXXX zo dňa 23.10.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti napísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie C. F., pare.
č. XXXX/XX, výmera 766 m2, druh zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/2. Pozemok je situovaný
v zastavanom území obce v mestskej časti C. F.. Je plne zastavaný verejnou cestnou komunikáciou

časti ulice G., ktorá sa priamo napája na výpadovku H. XXX na smer I.. Žalobca a žalovaný uzavreli
29.10.2007 Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol nájom predmetného
pozemku na dobu určitú od 01.11.2007 do 31.10.2008. Podľa čl. 2 bod 2 zmluvy sa strany dohodli,
že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody zmluvných strán uzatvorenej
najneskôr ku dňu skončenia nájmu. K predĺženiu doby nájmu na základe písomnej dohody zmluvných

strán nedošlo. Vzhľadom k uvedenému súd ustálil, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol
ukončený dňom 31.10.2008, žalovaný vec aj naďalej užíva a v konaní nebol preukázaný vznik iného
práva žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti žalobca uvedený pozemok v období od 03.02.2010 do
31.12.2011 užíval bez právneho dôvodu.

7. Zo znaleckého posudku znalkyne J. N. G., č. XX/XXXX súd zistil, že všeobecná hodnota pozemku
predstavuje 83287 eur a všeobecná hodnota vecného bremena za predmetný pozemok parc. Č.XXXX/
XX za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 je celkovo 3271,847 €.

8. Z doplnenia č.2 znaleckého posudku znalkyne J. N. G. č. XX/XXXX súd zistil, že všeobecná hodnota

vecného bremena v podiele 1/2 v období od 03.02.2010 - 31.12.2010 je vo výške 2896,01 € a v období
od 01.01.2011 - 31.2.2011 je vo výške 3238,64 € celkom všeobecná hodnota práv a závad za žalované
obdobie je 12847,- €. Nájom za pozemok v období od 03.02.2010 - 31.12.2010 by predstavoval sumu
7148,31 € a v období od 01.01.2011 - 31.2.2011 sumu 7286,96 €.

9. Zo znaleckého posudku G. O. D. P. F. G. B. zo dňa 12.12.2013 č. XX/XXXX ktorý bol
nariadený súdom ako kontrolný znalecký posudok a jeho úlohou bolo posúdenie správnosti stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemku, nájmu i vecného bremena za obdobie 03.02.2010 - 31.12.2010 a
01.01.2011-31.12.2011,akoipreskúmaniečivposudku č.XX/XXXXajehodoplneníč.2 bolastanovenásprávna výška koeficientu všeobecnej situácie zohľadnením lokality v ktorej sa pozemok nachádza ako
iprevereniesprávnostikoeficientov redukujúcichfaktorovsúdzistil,žepodľaznaleckéhoposudkuč.XX/
XXXX by všeobecná hodnota vecného bremena v podiele 1/2 v období od 03.02.2010 - 31.12.2010 bola

vovýške778,40€avobdobíod01.01.2011-31.2.2011 vovýške940,26€,čospoluzažalovanéobdobie
predstavuje 1720 eur. Nájom za pozemok v období od 03.02.2010 - 31.12.2010 by predstavoval sumu
2795,29 € a v období od 01.01.2011 - 31.2.2011 sumu 3384,85 €.Všeobecnú hodnotu pozemku určili
v posudku 31/2013 na 70801,38 eur. Výška koeficientu všeobecnej situácie bola v preskúmavanom
posudku č.XX/XXXX stanovená metodicky správne. Znalci v posudku č. XX/XXXX uviedli, že ak bol

tento koeficient v kontrolovanom posudku stanovený na hodnotu 1,4 bola táto hodnota zvolená zo
správneho intervalu hodnôt a koeficient sa preto javí sa ako primeraný. Výška koeficientov redukujúcich
faktorov bola taktiež stanovená metodicky správne, no javí sa ako mierne nadhodnotená, uviedli,
že znalkyňa dodržala vyhláškou stanovené intervaly a stanovené hodnoty koeficientov dostatočne
zdôvodnila. Stanovenie hodnôt jednotlivých premenných závisí od odborného odhadu a osobného
názoru znalca z uvedeného dôvodu, preto ani nie je možné konštatovať , že koeficient redukujúcich

faktorov je stanovený nesprávne.

10. Zo znaleckého posudku znalca J. A. K. C., č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2013 bol nariadený súdom v
konaní vedenom pod sp. zn. 25C 105/2010 a jeho úlohou bolo preskúmanie či v posudku č.XX/XXXX
bola stanovená správna výška koeficientu všeobecnej situácie zohľadnením lokality v ktorej sa pozemok

nachádza ako i preverenie správnosti koeficientov redukujúcich faktorov súd zistil, že tieto sú v posudku
XX/XXXX určené správne, preto znalec nepotreboval za potrebné určiť nové koeficienty.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.11.2016 č.k.
6C/13/2012-321 zastavil konanie v v časti o zaplatenie 1.007,398-EUR, žalobu zamietol, žalovanému

trovy konania nepriznal a žalobcu zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy konania štátu. Odvolací
súd rozsudkom sp.zn 5co/98/2015 -335 z 28.03.2017 toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Uznesením sp.zn 7Cdo/25/2018 z 29.11.2018 dovolací súd obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, s tým, že nárok žalobcu mal byť posúdený nie ako nárok na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaaleakonároknanáhraduzanútenéobmedzenievlastníckychprávvlastníkov

pozemkov pod stavbami podľa zákon č. 66/2009 Z.z..

12. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie riadiac sa právnym názorom dovolacieho súdu
vec opätovne právne posúdil a rozhodol.

13. Právny vzťah medzi stranami sporu upravuje zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri
majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie
územné celky a o zmene niektorých zákonov. Žalobca po rozhodnutí NSSR upresnil, že sa domáha
nároku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vo výške 2896,01 € a v období od
01.01.2011 - 31.2.2011 je vo výške 3238,64 €, ktorú odvodil z doplnenia č.2 k znaleckému posudku č.

XX/XXXX J. N. G., určenú ako všeobecná hodnota vecného bremena v podiele 1 za dané obdobie.

14.Podľačl.l§1ods.1zákonač.66/2009Z.z.tentozákonupravujeusporiadanievlastníckychvzťahovk
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím

umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

15. Podľa čl. l § 2 ods.1 cit. Zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovo právneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou

náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a
rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom
katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytuje
v rámci územia obce.

16. Podľa ods. 2, ak sa neuplatní postup podľa ods.1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku
pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.17. Podľa ods. 3, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových
úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých
pozemkových úprav.

18. Podľa čl. l § 3 ods.1 veta prvá zákona č. 66/2009 Z.z. konanie o nariadení pozemkových úprav z
dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na
žiadosť vlastníka stavby.

19. Podľa čl. l § 4 ods. 1 zákona 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného

bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ods.2, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území.

20.Ododňa01.07.2009,kedyzákonč.66/2009Z.z.nadobudolúčinnosť,tedadošlokzmenevprávnom
vzťahu medzi vlastníkmi pozemkov a obcami alebo VÚC ako vlastníkmi stavieb na týchto pozemkoch
v tom zmysle, že pokiaľ užívanie pozemkov obcami a VÚC bolo do 30.06.2009 uskutočňované bez
právneho dôvodu, od 01.07.2009 vzniklo zo zákona oprávnenie obcí a VÚC takéto pozemky užívať, a
to na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

21. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „..nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“

22. Zákon teda neumožňuje, aby ktokoľvek (hoci by sa jednalo o obec alebo VÚC) užíval pozemky

iných osôb bez právneho dôvodu a / alebo bez primeranej náhrady, čím vzniká nárok na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva aj vlastníkom pozemkov pod stavbami vymedzenými v zákone č.
66/2009 Z. z.

23. Pre posúdenie charakteru nároku vlastníkov pozemkov pod stavbami podľa zákona č. 66/2009 Z. z.

je dôležité aj obdobie, v ktorom dochádzalo k obmedzeniu vlastníckeho práva.

24. Pokiaľ obce a VÚC užívali cudzie pozemky pred 30.06.2009, dochádzalo k užívaniu pozemkov
bez právneho dôvodu, čím sa obec alebo VÚC v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov dopustili bezdôvodného obohatenia. V takomto

prípade vznikol vlastníkom pozemkov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

25. Zákon č. 66/2009 Z. z. neustanovuje spôsob určenia finančnej náhrady v načrtnutých prípadoch,
avšak presnejší obraz pomáha utvárať rozhodovacia prax súdov v sporoch, ktorých predmetom je
určenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva na základe zákona č. 66/2009 Z. z.

26. V početných súdnych konaniach sa súdy zaoberali napr. otázkou, či je v prípade obmedzenia
vlastníckeho práva v dôsledku vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č.
66/2009 Z. z. možné poskytnúť vlastníkovi pozemku náhradu za zriadenie vecného bremena aj vo forme
opakovaného plnenia alebo iba jednorazovo.

27. V uvedenej otázke sa rozhodovacia prax súdov v posledných rokoch, rozdielne od stavu v čase
podania žaloby, prikláňa k možnosti poskytnutia jednorazovej náhrady. Najvyšší súd SR ako dovolací
súd obdobnú otázku týkajúcu sa priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena riešil
v rozsudku z 24. marca 2015, sp. zn. 7 Cdo/26/2014, ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016, sp.

zn. 3 Cdo/49/2014, ktoré rozhodnutie bolo aj uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 pod č. R 73/2016. V tomto rozhodnutí bol vyslovený právny záver,
že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. je
nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Finančnánáhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová, nemá teda charakter opakovaného
plnenia, rovnako III. ÚS 272/2022.

28. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva.Dedeniesazaručuje.Podľaods.4,vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckehopráva
jemožnéibavnevyhnutnejmiereavoverejnomzáujme,atonazákladezákonaazaprimeranúnáhradu.

29. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

30. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

31. V konaní po rozhodnutí NSSR nebolo sporné, čo je jeho predmetom a ako sa má kvalifikovať
žalobcom požadovaný nárok. Nebolo sporné, že by vo vzťahu k dotknutým pozemkom boli realizované
postupy za účelom majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov. Žalovaný na pojednávaní
dňa 05.03.2024 uznal, že žalobca má nárok na istú finančnú satisfakciu, no nestotožnil sa s jej

požadovanou výškou. Pridržiaval sa svojich doterajších podaní v ktorých tvrdil, že žalobcom predložené
znalecké posudky nie sú pre konanie použiteľné, pretože stanovujú výšku obvyklého nájmu. Poukazoval
na znalecký posudok č.XX/XXXX podľa ktorého náhrada za posudzované obdobie by mala byť 1720 eur.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že výšku nároku je potrené posúdiť v zmysle posudku J. G. č.XX/XXXX
a jeho doplnku č.2 z 05.11.2012, ktoré všeobecnú hodnotu vecného bremena za posudzované obdobie

stanovila na 6135,58 Eur, s tým, že jej posudky a postupy už boli preskúmané i v iných obdobných
konaniach na súde, pričom posudok č.XX/XXXX bol vypracovaný úplne zbytočne bol drahý a v konaní
nemôže byť použitý nakoľko obsahuje elementárne matematické chyby.

32. Žalovaný na pojednávaní 05.03.2024 nenamietal dôvodnosť žalobcovho nároku i napriek
rozhodovacej praxi súdov v posledných rokoch a uviedol, že si je vedomý , že zatiaľ žalobcovi
neposkytol žiaden náhradný pozemok a že žalovaný by mal mať nárok na istú finančnú odplatu, súd sa
preto zaoberal už len je výškou .

33. Pri posudzovaní výšky náhrady plnenia súd vychádzal zo znaleckého posudku predloženého
žalobcom t.j. znaleckým posudkom vypracovaným J. N. G., č. XX/XXXX ktorý pri určení výšky náhrad
vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku. Posudok bol vypracovaný na patričnej odbornej výške zrozumiteľným
a jasným postupom a záverečným výpočtom. Znalec v doplnení č.2 znaleckého posudku č. XX/XXXX

určil, že všeobecná hodnota vecného bremena v podiele 1/2 v období od 03.02.2010 - 31.12.2010 je vo
výške 2896,01 € a v období od 01.01.2011 - 31.2.2011 je vo výške 3238,64 € .

34. K námietkam žalovaného k znaleckému posudku č. . XX/XXXX a jeho doplneniu č. 2 súd uvádza,
že posudok vypracovaný súdnou znalkyňou J. N. G., bol vypracovaný na dostatočnej odbornej úrovni,

zrozumiteľným a jasným postupom a záverečným výpočtom. V súlade so stanoviskom MS SR zo
dna 13.08.2015 k výkladu ustanovení vyhlášky č. 492/2004 Z.z. V predmetnom stanovisku MS SR
jednoznačne uviedlo, že v prípade stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalec túto stanoví bez
zohľadnenia existencie vecného bremena a hodnotu veci určí ako nájomný vzťah. Námietky žalovaného
vo vzťahu voči vypočítanej výške nájmu ako aj vecného bremena ako aj k stanoveniu koeficientov,

z ktorých žalovaný namietal koeficient všeobecnej situácie a koeficient redukujúcich faktorov súd
považoval za nedôvodné, prednesené v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti poskytnúť plnenie v
preukázanej výške. Znalecký posudok č.XX/XXXX vypracovaný J. N. G. a správnosť jeho záverov
overoval i znalec J. A. K. C., ktorý v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2013,nariadený
súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 25C 105/2010 a jeho úlohou bolo preskúmanie či v posudku č.XX/

XXXX bola stanovená správna výška koeficientu všeobecnej situácie zohľadnením lokality v ktorej sa
pozemok nachádza ako i preverenie správnosti koeficientov redukujúcich faktorov znalec K. uviedol, že
žalovaným namietané koeficienty v posudku č XX/XXXX sú určené správne, pričom znalec nepotreboval
za potrebné určiť nové koeficienty. Súd čiastočne neprihliadol na znalecký posudok G. O. D. P. F. G. B. zodňa 12.12.2013 č. XX/XXXX , nariadený súdom ako kontrolný znalecký posudok v tomto konaní ktorého
úlohou bolo posúdenie správnosti stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku za obdobie 03.02.2010
- 31.12.2010 a 01.01.2011-31.12.2011, pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej ceny za vecné bremeno

v žalovanom období, keď vychádzal z jeho záverov, podľa ktorých výška koeficientu všeobecnej situácie
bola v preskúmavanom posudku č.XX/XXXX stanovená metodicky správne. Znalci v posudku č. XX/
XXXX uviedli, že ak bol tento koeficient v kontrolovanom posudku stanovený na hodnotu 1,4 bola
táto hodnota zvolená zo správneho intervalu hodnôt a koeficient sa preto javí sa ako primeraný.
Výška koeficientov redukujúcich faktorov bola taktiež stanovená metodicky správne, no javí sa ako

miernenadhodnotená,uviedli,žeznalkyňadodržalavyhláškoustanovenéintervalyastanovenéhodnoty
koeficientov dostatočne zdôvodnila a nie je možné konštatovať , že koeficient redukujúcich faktorov je
stanovený nesprávne .Ak v konaní súd disponoval dvoma kontrolnými posudkami, ktoré oba vyhodnotili
postup znalkyne J. N. G. pri určovaní koeficientov ( a na ich základe stanovených odhadov) za
správny, pričom poukazovali na to, že stanovovanie hodnôt jednotlivých premenných v posudku
závisí od odborného odhadu a osobného názoru znalca, pričom i postup znalcov v posudku č. XX/

XXXX je len ich osobným odhadom, nebolo preto dôvodné závery posudku č.XX/XXXX vrátane jeho
doplnenia č. 2 odmietnuť ako nepoužiteľné a nesprávne. Súd sa stotožnil i s procesnou obranou
žalobcu, že znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný dvomi znalcami G. B. G. P. F. práve stanovil
koeficient redukujúceho faktora tak, že ponížil hodnotu pozemku zastavanosťou, ktorú nespôsobil
vlastník pozemku, ale žalovaný, a okrem toho, napriek tomu že posudok vypracovali dvaja znalci má

matematické chyby v počítaní, preto je nepoužiteľný, k týmto námietkam sa žalovaný nijak nevyjadril,
preto tieto skutkové tvrdenia žalobcu bolo možné považovať v konaní za nesporné.

35. Úroky z omeškania súd priznal v súlade so žalobou, nakoľko v konaní bolo preukázané, že sa
žalovaný s poskytnutím plnenia dostal do omeškania počnúc dňom 01.01.20211, t.j. po uplynutí lehoty

na plnenie na základe výzvy žalobcu ( v konaní nebolo sporné). Výška úrokovej miery 9% ročne bola
určená v súlade s vykonávacím predpisom k § 517 ods.2 Obč. zák. a úrokovou sadzbou ECB.

36. O trovách konania súd rozhodol na základe zásady úspechu podľa § 255 ods.1 CSP a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

37. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého
malštátpodľavýsledkovkonaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrovkonania,ktoréplatil.Občiansky
súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok,
zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o

trovách štátu, rozhodol podla čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo
výroku III. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému a to
podľa rozsahu jeho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.