Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-8C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200107
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8423200107.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Michalom Gumanom, so sídlom kancelárie Hlavná 29,
Prešov, a advokátom Mgr. Karolom Ševecom, so sídlom kancelárie Hlavná 29, Prešov, proti žalovanej:
Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova
2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal ospravedlnenia zo strany žalovanej v znení „žalovaná Slovenská
republika konajúca Generálnou prokuratúrou SR porušila zákon voči A. B., rodné priezvisko B., nar.
XX.X.XXXX v D., bývajúcemu v C. E. XXX, B. D., občanovi Slovenskej republiky, a to tak, že skutok

posúdený najprv ako trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, zo spáchania ktorého
bol žalobca obvinený a trestne stíhaný nespáchal, a všetky rozhodnutia orgánov činných v trestnom
konaní vydané v tejto súvislosti boli rozhodnutiami nezákonnými. Rovnako nezákonne bol žalobca
obmedzený na osobnej slobode a vzatý do väzby, pričom v danom trestnom konaní žalovaný porušoval
svoje zákonné povinnosti, nedodržiaval zákonom stanovené lehoty, bol nečinným, zapríčiňoval prieťahy
a porušoval práva žalovaného a jeho konanie či opomenutie bolo aj nesprávnym úradným postupom, a
za taký postup v trestnom konaní sa žalobcovi ospravedlňuje,“ konanie zastavuje.

II. Žalobu v časti nároku na náhradu škody vo výške 4 400 eur z titulu rozhodnutia o väzbe zamieta.

III. Žalobu v časti o zaplatenie ušlého zisku 13 964,40 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur
zamieta.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal ospravedlnenia zo strany žalovaného v znení: „Žalovaný, Slovenská

republika konajúca Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky porušila zákon voči A. B., C.
priezvisko B., nar. XX.XX.XXXX v D., bývajúcemu v Rakúsoch č. 357 okr. D., občanovi Slovenskej
republiky a to tak, že skutok posúdený najprv ako trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1
TZ, zo spáchania ktorého bol žalobca obvinený a trestne stíhaný nespáchal, a všetky rozhodnutia
orgánov činných v trestnom konaní vydané v tejto súvislosti boli rozhodnutiami nezákonnými. Rovnako
nezákonne bol žalobca obmedzený na osobnej slobode a vzatý do väzby, pričom v danom trestnom
konaní žalovaný porušoval svoje zákonné povinnosti, nedodržiaval zákonom stanovené lehoty, bol

nečinným, zapríčiňoval prieťahy a porušoval práva žalovaného a jeho konanie či opomenutie bolo aj
nesprávnym úradným postupom, a za takýto postup v trestnom konaní sa žalobcovi ospravedlňuje.“
Ďalej sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej sumy vo výške 68.364,40 eur, ktorá pozostáva z náhrady
škody za nezákonnú väzbu vo výške 4.400 eur, ušlého zisku v sume 13.964,40 eur a náhradynemajetkovej ujmy v sume 50.000 eur. Ako príslušenstvo pohľadávky žalobca žiadal priznať úrok
z omeškania vo výške 7,50% ročne zo sumy 68.364,40 eur od 20.01.2023 do zaplatenia spolu
s náhradou trov konania.

2. V žalobe žalobca skutkovo tvrdil okolnosti svojho trestného stíhania a to, že dňa 03.05.2018 bolo voči
žalobcovi vznesené obvinenie a to pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona. Voči
tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú poverený prokurátor dňa 05.06.2018 zamietol. Žalobca
v žalobe ďalej tvrdil, že uznesením okresného súdu Kežmarok zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018

bol žalobca vzatý do väzby. Na podklade podanej sťažnosti Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
25.05.2018, sp. zn. 8Tpo/9/2018, zrušil pôvodné uznesenie Okresného súdu Kežmarok v časti, v ktorej
bol žalobca vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a ponechal ho vo
väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Uznesením Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 11.06.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018, bol žalobca prepustený z väzby na slobodu, pričom
súd zároveň prijal záruky dôveryhodných osôb ako aj písomný sľub obvineného za súčasného uloženia

povinnosti oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu každú zmenu miesta pobytu. Ďalej uznesením
prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 29.07.2019, č. Pv 251/18/7703-85 bolo podľa § 215
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené, pretože bolo nepochybné,
že skutok žalobca nespáchal.

3. Za nezákonné rozhodnutia žalobca považoval uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 03.05.2018,
uznesenie prokurátora zo dňa 05.06.2018 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia,
ďalej uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 03.05.2018 o vzatí žalobcu do väzby a nakoniec
uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.05.2018 o ponechaní žalobcu vo väzbe. Okrem toho, že
žalobca tieto rozhodnutia považoval za nezákonné, pričom všetky nadväzovali na nezákonné uznesenie

o vznesení obvinenia, orgánom činným v trestnom koní vytýkal aj ich postup v rozpore so zákonom.
Žalobca si vyčíslil nárok na zaplatenie ušlého zisku vo výške 13.964, 40 eur, ako priemernú mesačnú
mzdu zamestnanca v národnom hospodárstve, ktorá bola v roku 2018 v sume 1013 eur a v roku
2019 v sume 1092 eur. Za nezákonnú väzbu si žalobca s poukazom na judikatúru ESĽP uplatnil nárok
v sume 3.300 eur mesačne, celkovo tak za väzbu požadoval vyplatenie sumy 4.400 eur. V súvislosti

s nárokom na zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobca tvrdil, že nezákonným stíhaním a väzbou bol vyše
roka vystavený strachu z možného odsúdenia za skutok, ktorý nespáchal. Týmto trestným stíhaním
bolo vážne zasiahnuté do jeho osobného, rodinného a pracovného života. Žalobca poukazoval aj na
závažnosť trestného činu, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, ako aj trestnú sadzbu, ktorá mu za tento
trestný čin hrozila. Samotný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vo výške 50.000 eur.

4. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá neuznala nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu.
Žalovaná predovšetkým vzniesla hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu. Uviedla, že
uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo obhajcovi žalobcu v trestnom konaní doručené dňa
31.07.2019. Lehota na podanie žaloby na náhradu škody uplynula dňom 31.07.2022. Žalovaná v

rámci skutkových tvrdení podrobne popísala priebeh celého trestného stíhania voči osobe žalobcu,
pričom uzavrela, že voči osobe žalobcu nedošlo k nezákonnému postupu a k spôsobeniu ujmy z
dôvodu nesprávneho alebo nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Vo vzťahu k nároku na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe žalovaná vzniesla námietku nedostatku svojej pasívnej
legitimácie,pričommalazato,ževovzťahuktomutonárokumalobyťžalovanýmsubjektomMinisterstvo

spravodlivosti SR. Žalovaná popierala, že by vo veci žalobcu išlo o nezákonné trestné stíhanie. Za
morálnu satisfakciu žalobcu považovala žalovaná už samotné vydanie uznesenia o zastavení trestného
stíhania, ako aj to, že v následnom konaní bol skutočný páchateľ trestného činu postihnutý v rámci
súdneho rozhodnutia.

5. Podaním zo dňa 07.05.2024 žalobca zobral svoju žalobu späť v časti ospravedlnenia sa žalovanej
žalobcovi za nezákonné trestné stíhanie. Žalovaná na pojednávaní vyslovila súhlas so späťvzatím
žaloby v uvedenej časti.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z.. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.8. Podľa § 146 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu späť v časti ospravedlnenia zo strany žalovanej v znení „žalovaná
Slovenská republika konajúca Generálnou prokuratúrou SR porušila zákon voči A. B., rodné priezvisko
B., nar. XX.X.XXXX v D., bývajúcemu v C. E. XXX, B. D., občanovi Slovenskej republiky, a to tak, že
skutok posúdený najprv ako trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, zo spáchania
ktorého bol žalobca obvinený a trestne stíhaný nespáchal, a všetky rozhodnutia orgánov činných

v trestnom konaní vydané v tejto súvislosti boli rozhodnutiami nezákonnými. Rovnako nezákonne
bol žalobca obmedzený na osobnej slobode a vzatý do väzby, pričom v danom trestnom konaní
žalovaný porušoval svoje zákonné povinnosti, nedodržiaval zákonom stanovené lehoty, bol nečinným,
zapríčiňoval prieťahy a porušoval práva žalovaného a jeho konanie či opomenutie bolo aj nesprávnym
úradným postupom, a za taký postup v trestnom konaní sa žalobcovi ospravedlňuje,“, a žalovaná so
späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasila, súd konanie s poukazom § 146 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil

(výrok I.).

10. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol žalobca vykonať listinné dôkazy a to uznesenie o vznesení
obvineniazodňa03.05.2018,sp.zn,ČVS:ORP-97/VYS-KK-2018,zápisnicaOkresnéhosúduKežmarok
vo veci 2Tp/19/2018 zo dňa 11.06.2018, uznesenie o vzatí obvineného do väzby zo dňa 03.05.2018,

sp. zn. 2Tp/19/2018, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.05.2018, sp. zn. 8Tpo/9/2018,
uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11.06.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018, uznesenie Okresnej
prokuratúry Kežmarok zo dňa 05.06.2018, sp. zn. Pv 251/18/7703-22, uznesenie Okresnej prokuratúry
Kežmarok zo dňa 29.07.2019, č. Pv 251/18/7703-85 o zastavení trestného stíhania voči žalobcovi,
internetové články, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.10.2022

a odpoveď Generálnej prokuratúry zo dňa 19.01.2023. Okrem listinných dôkazov žalobca navrhol
vykonať výsluch žalobcu a svedkov, rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a priateľov, podľa
samostatnej písomnej špecifikácie. Žalovaná v konaní nenavrhla vykonať žiaden dôkaz.

11. Súd na pojednávaní rozhodol, že nevykoná dôkaz výsluchom žalobcu a to s poukazom na zásadu

hospodárnosti konania, kde vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu, by bol jeho
výsluch nadbytočný. Žalobca v priebehu sporu konkrétne neoznačil žiadne osoby, ktoré by mal súd
vypočuť v pozícii svedkov, preto súd výsluch rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a priateľov
nepovažoval za riadny návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, preto ani tieto dôkazy
neboli na pojednávaní vykonané.

12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 03.05.2018 uznesením vo veci ORP-97/VYS-KK-2018
bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že dňa 01.05.2018 v čase okolo 19.25 hod., na cyklistickom chodníku
nachádzajúcom sa za obcou Spišská Belá, okr. Kežmarok pristúpil k poškodenej, ktorú najprv zvalil na

zem, vyzliekol jej sveter, následne ju ťahal za vlasy dole brehom k blízkemu potoku, pričom jej hovoril,
že ju chce znásilniť, že s ňou chce mať sex, že s ňou chce mať sex do zadku, čomu sa ona bránila
krikom, kopmi a údermi, následne ju začal dusiť pravou rukou a od svojho konania upustil až potom, ako
zaregistroval blížiace sa osoby, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodenej drobné škrabance na
krku, chrbte, rukách a brade. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca ako obvinený sťažnosť. Uznesením

zo dňa 05.06.2018 poverený prokurátor túto sťažnosť zamietol. Ďalej nebolo sporné, že uznesením
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018, bol žalobca z dôvodov uvedených v
§ 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku vzatý do väzby. Na podklade podanej sťažnosti Krajský súd
v Prešove uznesením zo dňa 25.05.2018, sp. zn. 8Tpo/9/2018, zrušil pôvodné uznesenie Okresného
súdu Kežmarok v časti, v ktorej bol žalobca vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a)

Trestného poriadku a ponechal ho vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11.06.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018, bol žalobca
prepustený z väzby na slobodu, pričom súd zároveň prijal záruky dôveryhodných osôb ako aj písomný
sľub obvineného za súčasného uloženia povinnosti oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu každú
zmenu miesta pobytu.

13. Nakoniec sporným nebolo ani to, že uznesením zo dňa 29.07.2019 č. Pv 251/18/7703-85 prokurátor
Okresnej prokuratúry Kežmarok podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku trestné stíhanie voči
žalobcovi zastavil, pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchal žalobca. Rovnako sporné nebolotvrdenie žalovaného, že uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo obhajcovi žalobcu – F. G. H.
doručené dňa 31.07.2019.

14. Právne vzťahy medzi stranami sporu sa riadia ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z.
ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.
Žalobca si nárok uplatňoval z titulu existencie nezákonného rozhodnutia v rámci trestného konania,
pričom podľa uvedeného zákona štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci
nezákonným rozhodnutím s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.

15. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.)

16. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. (§ 4 ods. 1 písm.
f) zákona č. 514/2003 Z.z.)

17. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003
Z.z.)

18. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom
orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom
poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. (§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z.)

19. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich

mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že
neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína

príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr. (§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.)

20. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade,

ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c)

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods.
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu. (§ 17 zákona č. 514/2003 Z.z.)

21. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonanézadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.)

22. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie. (§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.)

23. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. (§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.)

24. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.(§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.)

25. Primárnou otázkou bola otázka, či v rámci trestného konania vedeného voči žalobcovi boli vydané
nezákonné rozhodnutia, ktoré boli príslušným orgánom zákonným spôsobom zrušené. Podľa tvrdenia
žalobcu mu škoda bola spôsobená vydaním rozhodnutia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči jeho
osobe a následným rozhodnutím prokurátora o zamietnutí sťažnosti žalobcu voči tomuto uzneseniu.

Ako ďalšie nezákonné rozhodnutia žalobca označil uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo dňa
03.05.2018ovzatížalobcudoväzbyanakoniecuznesenieKrajskéhosúduvPrešovezodňa25.05.2018
o ponechaní žalobcu vo väzbe. Uvedené rozhodnutia v rámci trestného konania procesným postupom
zrušené neboli. Žalobca si tak svojou žalobou uplatnil nároky na náhradu škody voči štátu a to na
podklade dvoch právnych titulov s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa tohto ust. štát

zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom okrem iných za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím a
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe. Žalobca tak žiadal nahradiť
škodu ktorá mu vznikla jednak v dôsledku vydania uznesenia o vznesení obvinenia a jednak v dôsledku
rozhodnutia súdu o väzbe.

26. Z judikatúry možno ustáliť, že nárok na náhradu škody v prípadoch trestného stíhania, ktoré skončilo
zastavením trestného stíhania, resp. oslobodením spod obžaloby sa posudzuje podľa ustanovení § 5
anasl.zákonač.514/2003Z.z.aidetedaoškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímorgánu verejnej
moci, kde v prípade, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba

prihliadnuť na konkrétne okolnosti a dôvody a vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. V takomto prípade nárok na náhradu škody spôsobenú začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4M Cdo 15/2009). V prípadoch zastavenia trestného stíhania, resp.
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, je potrebné akcentovať hlavne na to, že je rozhodujúce, že

obvinený čin, ktorý sa mu kládol za vinu nespáchal, trestné stíhanie nemalo byť vôbec vedené a v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. ide o zodpovednosť štátu za výsledok trestného konania, kde v takomto prípade
je možné považovať všetky predchádzajúce rozhodnutia v rámci trestného konania za nezákonné bez
toho, aby formálne tieto rozhodnutia boli zrušené príslušným orgánom vzhľadom na faktický charakter
neuznania viny obžalovaného, ktorým sa konštatuje nezákonnosť trestného stíhania. Nárok na náhradu

škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením,
je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Rozhodujúcim meradlom
opodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je preto neskorší výsledok trestného konania.

27. Nie je možné akceptovať názor, podľa ktorého je daná zodpovednosť štátu za škodu iba

v prípade zrušenia uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť a nie aj v prípadoch
zastavenia trestného konania či oslobodenia spod obžaloby. Tento výklad je výkladom formalistickým,
príliš reštriktívnym a ústavne nekonformným, pretože uprednostňuje formu vyslovenia „nezákonnosti“
trestného stíhania a neberie do úvahy, že z hľadiska zásahu do osobnostných práv a súkromnej sféry
jednotlivca sú formy vyslovenia „nezákonnosti“ trestného stíhania celkom irelevantné. (Nález Ústavného

súdu ČR z 28. augusta 2007, sp. zn. IV.ÚS 62/05)

28. Zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby má totiž rovnaký následok ako
zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, pretože predpoklad o spáchaní trestnéhočinu obvineným nebol potvrdený. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.10.2003, sp. zn. 25Cdo
1220/2003)

29. V tomto konkrétnom spore uznesením zo dňa 29.07.2019 č. Pv 251/18/7703-85 prokurátor Okresnej
prokuratúry Kežmarok podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku trestné stíhanie voči žalobcovi
zastavil, pretože bolo nepochybné, že skutok žalobca nespáchal. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu
prax súdov možno konštatovať, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo nezákonné a všetky rozhodnutia
vydané v rámci trestného konania je taktiež možné považovať za nezákonné. S poukazom na dôvod

zastavenia trestného stíhania, kedy bolo vylúčené, aby žalobca bol páchateľom trestného činu, ktorý sa
mu kládol za vinu, došlo postupom orgánov činných v trestnom konaní k vydaniu takého rozhodnutia,
ktoré v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. spĺňa podmienky nezákonnosti. Samotný nárok žalobcu na
náhradu škody je tak daný a zodpovednosť štátu v tomto prípade je objektívna.

30. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je možné uplatňovať len voči štátu,

pričom v tomto prípade koná v mene Slovenskej republiky Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
Zákon 514/2003 Z.z. za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia označuje štát. Právna úprava
obsiahnutá v tomto zákone je tak založená na princípe jediného výlučného nositeľa zodpovednosti
za škodu, ktorým je štát, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej exekutívnej funkcie.
Štát je teda subjektom zodpovednosti za škodu a zákon vymedzuje orgány, z činnosti ktorých pri

výkone verejnej moci mohla zodpovednosť štátu vzniknúť. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá
za seba, ale za subjekt, ktorý škodu, či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo
orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu. Pretože štát zodpovedá
za tieto orgány, ony samy nie sú subjektom zodpovednostného vzťahu. Otázka, ktorý orgán štátu
vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného štátu konať, nie je otázkou

pasívnej legitimácie žalovaného; zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatkov
procesných podmienok konania. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14.12.1966, sp. zn. 6Cz 192/66,
R48/1967).
31.Vprípadežalobcudošloknezákonnémurozhodnutiuvtrestnomkonaní,kdeorgányčinnévtrestnom
konaní sú prokurátor a policajt, pričom policajtom sa na účely trestného poriadku rozumie aj vyšetrovateľ

policajnéhozboru.Trestnéstíhaniesazačínavydanímuznesenia,ktorépolicajtdoručíprokurátoroviaak
je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že čin spáchala určitá osoba, policajt bez
meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí prokurátorovi. Dozor nad dodržiavaním
zákonnosti vykonáva prokurátor, je oprávnený dávať záväzné pokyny vyšetrovateľovi, osobne vykonať
jednotlivý úkon, vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci a iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní

podať obžalobu. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Práve
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v rámci stanoveného postupu predbežne prerokovala nárok
žalobcu na náhradu škody, pričom tento nárok neuspokojila predovšetkým z dôvodu, že nároky žalobcu

boli v celom rozsahu premlčané
32. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaná v spore namietla premlčanie nároku žalobcu na
náhradu škody.
33. Nakoľko medzi stranami nebolo sporné, že uznesenie o zastavení trestného stíhania voči žalobcovi
bolo jeho obhajcovi doručené dňa 31.07.2019, vo vzťahu k nárokom na zaplatenie náhrady škody

pozostávajúcej z náhrady škody za nezákonnú väzbu vo výške 4.400 eur, ušlého zisku v sume 13.964,40
eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 50.000 eur začala žalobcovi plynúť subjektívna 3 ročná
premlčacia lehota dňa 01.08.2019, a táto lehota uplynula dňom 01.08.2022. Až po uplynutí premlčacej
doby dňa 13.10.2022 si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody u žalovaného a dňa 20.01.2023
na súde. Nakoľko si žalobca svoj nárok na súde uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, súd

žalobu hodnotí ako nedôvodnú v celom rozsahu. Len pre úplnosť súd dodáva, že právna úprava zákona
č. 62/2020 Z.z. tzv. lex corona sa na daný právny vzťah nevzťahuje, nakoľko v prípade nárokov žalobcu
nešlo o také peňažné nároky, ktorým v rozhodnom období končila premlčacia doba, resp. žalobca nemal
v rozhodnom období sťažený prístup k orgánu verejnej moci, ktorý je príslušný na prejednanie nároku
na náhradu škody. Nakoľko sú peňažné nároky žalobcu premlčané v celom rozsahu, súd žalobu v časti

náhrady škody za nezákonnú väzbu, a nároku na náhradu ušlého zisku a nemajetkovej ujmy zamietol
v celom rozsahu.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.35. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

36. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
37. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

38. Žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť v rozsahu uplatneného nároku na ospravedlnenie
zo strany žalovanej. Späťvzatie žaloby, aj čiastočné, je zásadne chápané ako procesné zavinenie
žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie
zastavené. Súd však vždy musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. O zavinení
strany treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku, pričom
zodpovednosť súd skúma na oboch procesných stranách. Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá

späť len pre správanie žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby v plnom rozsahu zachoval v intenciách
žalobného nároku, vtedy nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný. Ak však vezme žalobca
v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide o procesné zavinenie
na strane žalobcu.
39. O trovách konania v časti, ktorá bola zastavená, súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle

ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
K zastaveniu konania došlo pre správanie žalobcu, ktorý vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť a to
bez uvedenia dôvodu a bez toho, aby žalovaný splnil čoho sa v intenciách žalobného petitu domáhal.
40. V zamietnutej časti žaloby s poukazom na zásadu úspechu v spore v plnom rozsahu nárok na
náhradu trov vznikol žalovanej.

41. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu (v rátane časti v ktorej bolo konanie zastavené),
avšak podľa obsahu spisu jej žiadne trovy konania nevznikli. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z čl.
17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania
najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady

trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane - žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPoprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.