Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111241266
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1111241266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: B. Č. M., W.
B. K. Č.. XXX, XXX XX K., R.: XX XXX XXX, zast. advokátom JUDr. Marekom Duranom, Štefánikova
34, 949 01 Nitra, proti žalovaným: X/ V.. B. N., Y.K. X, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, X/ Š. N. N., W.
B. L. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, obaja zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kollár, s. r.
o., Lehotského 4, 811 06 Bratislava, IČO: 36 757 276, o zaplatenie 30.700,86 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV)
zo dňa 12. decembra 2019, č.k. 8C/43/2012-782, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

Žalovanému 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a žalovaným

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2011
od žalovaného 1/ domáhal zaplatenia 30.700,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z tejto sumy od 11.12.2008 do zaplatenia, dôvodiac tým, že so žalovaným 1/ uzavrel ústnu dohodu
o vykonaní rekonštrukčných prác na nehnuteľnosti žalovaného 1/ (tzv. naviac prác) vrátane dohody o
cene, na základe ktorej žalobca naviac práce riadne vykonal, žalovaný 1/ ich prevzal, ale vystavenú

faktúru č. 37251108 zo dňa 25.11.2008 na sumu spolu 924.894 Sk, splatnú 10.12.2008, nezaplatil a
vrátil ju s odôvodnením, že si práce uvedené v priloženom súpise vykonaných prác zo dňa 25.11.2008
u žalobcu neobjednal. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na návrh žalobcu (doručený 06.09.2012)
pripustil do konania vstup žalovaného 2/ a tiež zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť
žalobcovi istinu 30.700,86 eur s príslušenstvom, alebo žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi istinu
30.700,86 eur s príslušenstvom. Konštatoval, že žalobca následne rozšíril svoju právnu argumentáciu,
keď pôvodne v žalobe uvádzal, že sa proti žalovanému 1/ domáha zaplatenia faktúry titulom v apríli

2008 ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, na základe ktorej vykonal ako zhotoviteľ pre žalovaného 1/
ako objednávateľa naviac práce (dielo), za ktoré mu žalovaný 1/ po ich prebratí nezaplatil, pričom po
pripustení žalovaného 2/ do konania uviedol, že sa od žalovaného 1/ domáha zaplatenia žalovanej
sumy aj titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák.. Od žalovaného2/ sa žalobca domáhal zaplatenia rovnakej sumy titulom ústne uzavretej dohody o vykonaní naviac
prác na stavbe stavebníka žalovaného 1/ podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. zák.. Žalobca uviedol, že na
základe ústnej dohody so žalovaným 2/ (dodávateľom stavby) začal pre neho dňa 08.10.2007 vykonávať

stavebné práce na predmetnej stavbe, pričom z dôvodu potreby plynulosti výstavby bolo potrebné
vykonať aj iné ako dohodnuté a na základe rozpočtov odsúhlasené stavebné práce (naviac práce),
a preto sa žalobca a žalovaný 2/ niekedy koncom novembra 2007 ústne dohodli, že žalobca bude
vykonávať naviac práce, ktoré budú upresňované v priebehu stavby podľa potreby a budú nacenené
podľa platného cenníka stavebných prác Cenkros. Žalobca tvrdil, že žalovaného 2/ pri uzatváraní tejto

ústnej dohody zastupoval V. B., N.torý bol u žalovaného 2/ vo funkcii výrobného riaditeľa a prítomný
bol M. Ž.F. R.. B. Č.. Na základe tejto dohody žalobca vykonával naviac práce, ktoré boli priebežne
upresňované. Dňa 18.02.2008 prebehla kontrola a prevzatie naviac prác za účasti zástupcu žalovaného
X/ V. B. a žalovaného 1/ (naviac práce pokračovali až do marca 2008). Žalobca vystavil žalovanému 2/
faktúru na sumu spolu 924.894 Sk č. 37160908 zo dňa 16.09.2008, splatnú dňa 16.11.2008, ktorú mu
žalovaný 2/ vrátil z dôvodu neodsúhlasenia súpisu vykonaných prác žalovaným 2/ a žalovaným 1/, a

vzhľadom na uvedené nevie posúdiť, či vykonané práce neboli vyfakturované priamo žalovanému 1/ ako
investorovi. V prípade, ak by súd ustálil, že k uzatvoreniu takejto dohody medzi žalobcom a žalovaným 2/
nedošlo, domáha sa žalobca od žalovaného 1/ vydania bezdôvodného obohatenia, pretože vykonaním
naviac prác došlo k zvýšeniu hodnoty stavby.

3. Následne súd prvej inštancie podrobne uviedol obsah všetkých vyjadrení strán ako i ich argumentáciu.
Uviedol tiež, že žalovaní nárok žalobcu odmietli a vzniesli námietku premlčania, ktorú považoval žalobca
za nedôvodnú. Žalobca argumentoval, že žalovaný nie je fyzická osoba, ale v danej veci vystupuje ako
podnikateľ, a preto sa na vec vzťahuje Obchodný zákonník a nie Občiansky zákonník. Poukázal na to, že
žalovaný 1/ vložil dňa 05.12.2003 nehnuteľnosť a priľahlé pozemky do svojho podnikania s cieľom, aby

ich ako podnikateľ využíval a uhrádzal náklady spojené s ich prevádzkou, teda penzión sa stal súčasťou
jeho obchodného majetku (obchodné meno Farma Zelený dom). Mal za to, že voči žalovanému 1/ začala
plynúť štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka v marci 2008 po vykonaní naviac
prác a v čase podania žaloby na súd dňa 05.12.2011 neuplynula. Pri žalovanom 2/ začala štvorročná
premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka plynúť deň po splatnosti faktúry č. 37160908, teda

od 17.11.2008, a návrh na vstup žalovaného 2/ do konania bol súdu doručený dňa 06.09.2012, preto
nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému 2/ nie je premlčaný. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou
žalovaných, že naviac práce neboli vykonané vôbec, že neboli vykonané žalobcom, a že sú nesprávne
ohodnotené, keď mal za to, že fotografiami, videozáznamom, výpoveďou svojou a ním navrhnutých
svedkov ako aj ostatnými listinnými dôkazmi preukázal, že naviac práce boli vykonané, že boli vykonané

na základe ústnej dohody so žalovaným 2/, a že boli správne ohodnotené. Ak žalovaní na záver konania
listinnými dôkazmi - čestným vyhlásením V. Z. a spoločnosti BAU XANAX s. r. o. preukazovali, že naviac
práce boli vykonané, ale inými subjektami, tieto dôkazy žalobca odmietol ako účelovo vyrobené. Súd
prvej inštancie zhrnul aj argumenty žalovaného 1/, ktorý uviedol, že žalobcom vyfakturované naviac
práce si u neho nikdy neobjednal a tieto ani nikdy na stavbe vykonané žalobcom neboli. Zmluvu na

stavebnéprácetýkajúcesastavbyPenzión-FarmaZelenýdomuzatvorilspodnikateľomŠ.N.(žalovaný
2/) s tým, že sa budú vykonávať len v rozsahu a v cenách, ktoré žalovaný 1/ ako objednávateľ odsúhlasí.
Stavebné práce na stavbe (okrem tých, ktoré žalobca vykonal priamo pre neho, a za ktoré mu zaplatil)
vykonával žalobca ako subdodávateľ podnikateľa Š. N., pričom tento si voči žalovanému 1/ neuplatnil
žiadne platby naviac oproti tomu, čo bolo medzi nimi dohodnuté a riadne zaplatené. Ak by boli žalobcom

nejaké naviac práce nad rámec projektovej dokumentácie vykonané, čo podľa žalovaného 1/ neboli, tieto
si mal žalobca vyfakturovať voči podnikateľovi Š. N., pre ktorého pracoval ako subdodávateľ. Žalovaný
2/ uviedol, že mal so žalobcom uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej pre neho žalobca
vykonávalprácenastavbežalovaného1/,pričompoukončenítýchtoprácmásožalobcomvysporiadané
všetky vzťahy a nemá voči nemu žiadne podlžnosti. Žalobu považoval za vykonštruovanú, pretože

žalobca si žalovanú sumu uplatnil až po dlhšom časovom odstupe od ukončenia prác bez preukázania
právneho dôvodu. Medzi žalovanými 1/ a 2/ sú všetky záväzky vysporiadané a rovnako sú vysporiadané
všetky záväzky medzi žalovaným 2/ a žalobcom. Namietal, že potvrdenie V. B. zo dňa 26.02.2009, že
práce naviac boli vykonané a boli vykonané žalobcom (predložené žalobcom), je nepravdivé, pretože
V. B. vystavil toto potvrdenie pre žalobcu za žalovaného 2/ bez jeho vedomia a súhlasu a bez toho,

aby poznal skutkový stav na stavbe, pretože od februára 2008 na stavbe nebol. Žalovaný 2/ predložil
písomnévyjadrenieV.B.zodňa28.11.2012.Žalovaní1/a2/poukazovalivkonaníajnato,žezvýpovede
samotného žalobcu vyplýva, že mal naviac práce vykonať už v novembri 2007. Žalovaný 1/ potom
považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za premlčaný bez ohľadu na to, či sa nadanú vec vzťahuje Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník, pretože žalobca podal žalobu až dňa
05.12.2011. Argumentoval, že ak by aj teoreticky vzniklo bezdôvodné obohatenie, tak nie žalovanému
1/, ale fyzickým osobám, ktorí sú vlastníci nehnuteľnosti a nepredstavovalo by hodnotu naviac prác,

ale zhodnotenie celej nehnuteľnosti týmito naviac prácami. Žalovaný 2/ argumentoval, že on sám so
žalobcom žiadnu písomnú, ani ústnu zmluvu o naviac prácach neuzatvoril, pričom ak s ním mal podľa
tvrdenia žalobcu uzatvoriť ústnu zmluvu o naviac prácach V. B., ktorý mal konať v mene žalovaného
2/, toto žalovaný 2/ odmietol s tým, že V. B. nebol jeho zamestnanec, nebol poverený na uzatvorenie
takejto zmluvy, a jeho písomné vyjadrenie, kde uznal existenciu naviac prác, následne písomne i počas

svojho výsluchu zmenil.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu a žalovaných,
výsluchom M. R.. B. Č. (M. Ž.), V. B., B. B., W. W., znaleckým posudkom a výsluchom E. R.. O. V., T. O. E.
R.. V. L., a kontrolným znaleckým posudkom znaleckej organizácie FINDEX, s. r. o. a ustálil nasledovný
skutkový stav veci. Z výpisu zo živnostenského registra zistil, že žalobca je ako živnostník zapísaný

na Obvodnom úrade Nitra, a (okrem iného) podniká v predmete podnikania „staviteľ - vykonávanie
jednoduchých stavieb a poddodávok“ na základe oprávnenia od 02.04.2001, preto ustálil, že žalobca
v danom čase mal na tento predmet činnosti živnostenské oprávnenie. Ďalej ustálil, že žalovaný 2/ je
ako živnostník zapísaný na Okresnom úrade Bratislava a má (okrem iného) oprávnenie na vykonávanie
bytových a občianskych stavieb, dopravných stavieb, inžinierskych stavieb, priemyselných stavieb,

všetko od 14.10.1992.
Z faktúry č. 37251108 zo dňa 25.11.2008, splatnej 10.12.2008, na sumu 924.894 Sk vyplýva, že žalobca
vo faktúre uviedol, že žalovanému 1/ fakturuje za naviac vykonané stavebné práce na stavbe. V popise
vo faktúre žalobca uviedol - stavebné práce a dodávky na základe súpisu vykonaných prác. Z obsahu
faktúry nevyplýva, že by súpis vykonaných prác, ktorý je uvedený v popise faktúry, bol prílohou tejto

faktúry, keďže nie je uvedený v časti faktúry príloha (ako príloha je uvedený iba mail zo dňa 03.04.2008).
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca so žalobou predložil i mail zo dňa 03.04.2008 a súpis
vykonaných naviac prác vyhotovený žalobcom dňa 25.11.2008, v ktorom je ako objednávateľ uvedený
žalovaný 1/ a zhotoviteľ žalobca. Žalovaný 1/ žalobcovi túto faktúru listom zo dňa 05.12.2008 vrátil
a fakturovanú sumu nezaplatil s odôvodnením, že si práce uvedené v priloženom súpise vykonaných

prác a vyfakturované faktúrou u žalobcu neobjednal. Uviedol, že všetky práce na stavbe, ktoré si
objednal u žalovaného 2/ a samostatne u žalobcu, boli riadne vykonané, prevzaté a zaplatené. Z faktúry
č. 37160908 zo dňa 16.09.2008, splatnej 16.11.2008, na sumu 924.894 Sk vyplýva, že žalobca vo
faktúre uviedol, že žalovanému 2/ fakturuje za naviac vykonané stavebné práce. V časti faktúry popis
je uvedené - stavebné práce a dodávky na základe súpisu vykonaných prác. Súpis vykonaných prác

naviac zo dňa 16.09.2008 predložil počas konania žalobca s tým, že k predmetnej faktúre priložený a je
totožnýsvyššieuvedenýmsúpisom.Prílohoufaktúrymábyťfotodokumentáciaprácnaviac.Porovnaním
oboch vyššie uvedených faktúr súd prvej inštancie ustálil, že ide o rovnaké práce v rovnakej cene, iba
prílohou jednotlivých faktúr sú iné doklady. Žalovaný 2/ túto faktúru dňa 30.09.2008 žalobcovi vrátil s
tým, že dôvodom vrátenia je neodsúhlasenie súpisu vykonaných prác žalovaným 2/ a žalovaným 1/, a

vzhľadom na uvedené nevie posúdiť, či vykonané práce neboli vyfakturované priamo žalovanému 1/
ako investorovi.
Z Oznámenia o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením s nariadením ústneho pojednávania
a miestneho zisťovania obce Topoľčianky č. 1209/2009 - 002- LK348 zo dňa 31.08.2009 zistil, že
žalovaný 1/ podal ako stavebník dňa 13.07.2009 žiadosť o predĺženie lehoty dokončenia stavby Penzión

- Farma Zelený dom, uskutočňovanej na základe stavebného povolenia č. 419/2007- 004-LK vydaného
dňa 16.08.2007 príslušným stavebným úradom obcou Topoľčianky, právoplatného dňa 10.09.2007.
Vyvodil, že zmena stavby pred jej dokončením sa realizovala žalovaným 1/ ako stavebníkom a na
základe stavebného povolenia. Vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú žalovaný 1/ a jeho manželka V.. Q. N.,
obaja v jednej polovici.

Konštatoval, že bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom R.. O. V. (z odboru Stavebníctvo,
odvetvieOdhadhodnotystavebnýchprác),pričomzmyslomotázokpoloženýchznalcovibolo,abyznalec
určil, či boli na stavbe vykonané práce naviac uvedené v súpise prác zo dňa 16.09.2008, aký je ich
rozsah a aká je ich hodnota. Znalec v znaleckom posudku č. 2/2016 zo dňa 29.03.2016 uviedol, že
predložené video a fotodokumentácia pre neho neboli dostatočným podkladom na to, aby mohol určiť,

či boli na stavbe zrealizované práce ako sú uvedené v súpise vykonaných prác zo dňa 16.09.2008.
Hodnotu naviac prác vykonaných žalobcom nie je možné určiť, pretože nie je možné preukázateľne
určiť, či, kedy, ktoré a v akom rozsahu boli na stavbe zrealizované, ani kto ich zrealizoval. Ani ak
by mal k dispozícii projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie stavby by na jej základe nebolomožné preukázateľne a zodpovedne potvrdiť kedy a ktoré práce naviac vykonal žalobca. Na základe
predložených podkladov nedokázal určiť, či žalobcom špecifikované naviac práce boli skutočne ním
vykonané. Znalec v odpovediach na otázky uviedol, že medzi účastníkmi výstavby neexistuje žiadna

zmluva o dielo a ani zmluvný položkový rozpočet stavby, ktorý by presne definoval rozsah a cenu
jednotlivých stavebných prác a materiálov na stavbe, konštatoval, že nie je možné určiť, aký rozsah
stavebných prác a materiálov bol dohodnutý a ktoré práce je možné považovať ako tzv. práce naviac
resp. práve mimo zmluvu o dielo. Znalec sa pri výsluchu pridržiaval svojich záverov uvedených v
znaleckom posudku.

Znalecká organizácia z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty stavených prác FINDEX, s.
r. o., v znaleckom posudku č. 32/2018 zo dňa 23.04.2018 v odpovedi na otázku č. 1 (Je možné
preukázateľne a zodpovedne potvrdiť, kedy a ktoré práce a tzv. naviac práce vykonal žalobca podľa
projektovej dokumentácie vydanej pre stavebné povolenie na stavbe?) uviedla, že žalobca na stavbe
vykonával stavebné práce v období od začiatku októbra 2007 do polovice marca 2008. V tomto období
boli zrealizované všetky práce, vrátane tzv. naviac prác. Žalobca vykonal stavebné práce na stavbe.

Jednalo sa o práce v súvislosti s rekonštrukciou, nadstavbou a prístavbou pôvodného rodinného domu.
Pôvodný dom bol prízemný, čiastočne podpivničený objekt, z ktorého bola pri prestavbe odstránená
šikmástrecha,bolazrealizovanáprístavbanaúrovniprízemiavzadnejčastidomuanáslednenadstavba
ďalšieho podlažia s novou strechou. Žalobca nevykonal kompletne celé stavebné dielo v zmysle
projektovej dokumentácie, ale len jeho časť (tzv. hrubej stavby). Konkrétne žalobca vykonal búracie

práce a demolácie, zemné práce, betonárske práce, murárske práce, omietkárske práce, práce pri
kladenípodlahovýchkonštrukcií,izolatérskepráce,tesárskepráce,prácklampiarske,prácenatieračské.
Ostatnéstavebnéprácepotrebnépreúplnédokončeniestavebnéhodielabolivykonanéprostredníctvom
iných zhotoviteľov resp. svojpomocne. Znalecká organizácia v odpovedi na otázku č. 2 (Aká je hodnota
prác a tzv. naviac prác na stavbe, ktoré preukázateľne vykonal žalobca podľa projektovej dokumentácie

vydanej pre stavebné povolenie s prihliadnutím na kvalitu vykonaných prác, miesto a čas vykonania
prác?) uviedla, že v posudzovanom prípade nebola uzatvorená písomná zmluva o dielo, ani iná dohoda
o cene. Ústne dohody uzatvorené v čase výstavby sú dnes interpretované rôzne a nie je možné z
nich jednoznačne stanoviť aký bol presne dohodnutý rozsah stavebných prác, predmet plnenia, aký
bol dohodnutý termín realizácie stavebných prác, začiatok a koniec výstavby, aká bola dohodnutá cena

za stavebné dielo, aké boli dohodnuté platobné podmienky. Znalecká organizácia ďalej v odpovedi na
otázku č. 3 (Boli na stavbe žalobcom špecifikované naviac práce vykonané skutočne žalobcom? Ak
áno, vykonal ich žalobca v súlade s projektovou dokumentáciou vydanou pre stavebné povolenie?)
uviedla, že žalobca na predmetnej stavbe vykonával stavebné práce, ktoré však nie je možné rozdeliť
na naviac práce, menej práce, pôvodné práce a podobne. Fotografickou dokumentáciou z obdobia

realizácie stavby žalobca preukázal, že stavebné práce ním špecifikované ako naviac práce vykonal.
Jedná sa o stavebné práce vykonané v súvislosti s rekonštrukciou, nadstavbou a prístavbou pôvodného
rodinného domu (malý a veľký balón, chody do suterénu). Všetky práce vykonávané žalobcom boli
realizované pre splnenie projektového zámeru, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie, vychádzajúc z
projektu na stavebné povolenie. Znalecká organizácia uviedla, že na otázku č. 4 (Mohli byť naviac práce

súčasťou už vopred objednaných, vykonaných a zaplatených stavebných prác vykonaných žalobcom
podľa projektovej dokumentácie vydanej pre stavebné povolenie? Ak áno, v akom rozsahu?) nie je
možné jednoznačne odpovedať. Na otázku č. 5 (Boli na stavbe vykonané žalobcom aj práce nad rámec
projektovej dokumentácie vydanej pre stavebné povolenie? Ak áno, v akom rozsahu a v akej hodnote
s prihliadnutím na kvalitu vykonaných prác, miesto a čas vykonania prác?) uviedla, že všetky práce

na stavbe vykonával žalobca podľa projektovej dokumentácie, ktorá riešila rekonštrukciu, nadstavbu a
prístavbu existujúceho rodinného domu. Iná projektová dokumentácia nebola vypracovaná, napríklad
na zmenu stavby alebo rozšírenie stavby, čo by predstavovalo práce naviac. Na stavbe neboli žalobcom
vykonanéprácenadrámecprojektovejdokumentácieresp.pretútostavbunebolvypracovanýrealizačný
projekt, ktorý by riešil všetky potrebné technické podrobnosti výstavby. Znalecká organizácia na otázku

č. 6 (Boli na stavbe vykonané stavebné práce podľa súpisu prác zo dňa 05.12.2007 (1. etapa) a to najmä
s ohľadom na fotodokumentáciu, videodokumentáciu, stavebný denník a projektovú dokumentáciu?)
uviedla, že po desiatich rokoch od ukončenia realizácie stavebných prác znalec nedokáže jednoznačne
potvrdiť, či všetky práce uvedené v podrobných položkových výkazoch boli na stavbe vykonané.
Túto skutočnosť môže potvrdiť stavebný dozor (alebo stavbyvedúci), ktorý bol na stavbe prítomný v

čase vykonávania stavebných prác, kedy boli zistiteľné a kontrolovateľné aj také činnosti, ktoré po
dokončení stavby už nie sú viditeľné. Znalecká organizácia na otázku č. 7 (Vyčíslite hodnotu vykonaných
stavebných prác podľa súpisu prác zo dňa 05.12.2007) uviedla, že hodnota stavebných prác podľa
súpisu prác žalobcu, prepočítaná podľa cenníka stavebných prác CENEKON 2008 je 32.632,53 eur.Znalecká organizácia na otázku č. 8 (Boli na stavbe vykonané stavebné práce podľa súpisu prác zo
dňa 26.02.2008, a to najmä s ohľadom na fotodokumentáciu, videodokumentáciu, stavebný denník
a projektovú dokumentáciu?) uviedla, že po desiatich rokoch od ukončenia realizácie stavebných

prác znalec nedokáže jednoznačne potvrdiť, či všetky práce uvedené v podrobných položkových
výkazoch boli na stavbe vykonané. Túto skutočnosť môže zodpovedne potvrdiť stavebný dozor (alebo
stavbyvedúci, ktorý bol na stavbe prítomný v čase vykonávania stavebných prác, kedy boli zistiteľné a
kontrolovateľné aj také činnosti, ktoré po dokončení stavby už nie sú viditeľné. Znalecká organizácia
ďalej na otázku č. 9 (Vyčíslite hodnotu vykonaných prác podľa súpisu prác zo dňa 26.02.2008, 2.

etapa) odpovedala, že hodnota stavebných prác podľa súpisu prác žalobcu, prepočítaná podľa cenníka
stavebných prác CENEKON 2008 je 25.047,19 eur. Znalecká organizácia na otázku č. 10 (Boli na stavbe
vykonané stavebné práce podľa súpisu prác zo dňa 25.11.2008 (naviac práce), a to najmä s ohľadom
na fotodokumentáciu, videodokumentáciu, stavebný denník a projektovú dokumentáciu?) odpovedala,
že po desiatich rokoch od ukončenia realizácie stavebných prác znalec nedokáže jednoznačne potvrdiť,
či všetky práce uvedené v podrobných položkových výkazoch boli na stavbe vykonané. Túto skutočnosť

môže zodpovedne potvrdiť stavebný dozor alebo stavbyvedúci, ktorý bol na stavbe prítomný v čase
vykonávania stavebných prác, kedy boli zistiteľné a kontrolovateľné aj také činnosti, ktoré po dokončení
stavby už nie sú viditeľné. Na otázku č. 11 (Vyčíslite hodnotu vykonaných stavebných prác podľa súpisu
prác zo dňa 25.11.2008 (naviac práce)) znalecká organizácia uviedla, že hodnota stavebných prác
podľa súpisu prác žalobcu, prepočítaná podľa cenníka stavebných prác CENEKON 2008 je 27.126,75

eur. Znalecká organizácia na otázku č. 12 (Vyčíslite hodnotu všetkých vykonaných stavebných prác
zrealizovaných žalobcom na posudzovanom diele) uviedla, že odhadovaná hodnota stavebných prác
zrealizovaných žalobcom na posudzovanom diele je 97.300 eur. Ide o odborný odhad nákladov žalobcu,
nejedná sa o presnú špecifikáciu skutočne vynaložených nákladov.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní vo vyjadrení k tomuto kontrolnému znaleckému posudku

mali za to, že nepreukázal tvrdenia žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno, keď nevie žiadnym
hodnoverným dôkazom preukázať jeho tvrdenia. Žalobca mal zas za to, že znalecká organizácia
jednoznačne uviedla, že všetky naviac práce sú prácami, ktoré boli vykonané podľa projektovej
dokumentácie, že žalobca nevykonal práce nad jej rámec, a že vykonával činnosti, ktoré priamo súviseli
s realizáciou stavby, že ich vykonal žalobca, a že ich vykonanie preukázal fotografickou dokumentáciou,

a že hodnota naviac prác stanovená žalobcom je korektná resp. hodnota naviac prác je v skutočnosti
dokonca vyššia.

5. Vec posúdil právne podľa ust. § 1 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2 a 3, § 451 ods. 1 a 2 Obč.
zák., § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 a 2, § 387 ods. 1 a 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397, § 536 ods. 1, 2 a

3, § 537 ods. 1, 2 a 3, § 538 Obch. zák. a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Vyhodnotil,
že žalobca na svoje tvrdenia o tom, že so žalovaným 1/ ústne uzavrel zmluvu o dielo, na základe
ktorej ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného 1/ ako objednávateľa naviac práce, neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal uzatvorenie zmluvy o dielo vo veci naviac prác so žalovaným 1/. Uviedol, že
žalobca tvrdil uzavretie ústnej dohody o prácach naviac a o cene niekedy na jeseň 2007, pričom ústnu

dohodu zdôvodňoval korektnosťou ich vzťahov. O ústnej dohode medzi žalobcom a žalovaným 1/ o
naviac prácach bol podľa žalobcu vykonaný písomný záznam v stavebnom denníku, ktorý však žalobca
nepredložil. Naviac práce riadne vykonával a žalovaný 1/ ich prevzal (žalobca neuvádzal konkrétne
kedy to bolo, zjavne v priebehu mesiaca február, marec 2008). Vystavenú faktúru za práce naviac v
sume 924.894 Sk mu žalovaný 1/ nezaplatil a faktúru vrátil z dôvodu, že práce uvedené v priloženom

súpise vykonaných prác zo dňa 25.11.2008 si u žalobcu neobjednal. Žalovaný 1/ tvrdil, že so žalobcom
žiadnu zmluvu, týkajúcu sa vykonania naviac prác nikdy neuzatvoril. Uzatvoril s ním iba samostatné
zmluvy o dielo týkajúce sa stavby a všetky žalobcom vystavené faktúry zaplatil, čo nebolo v konaní
sporné. Stavebné práce na stavbe, (okrem tých, ktoré žalobca vykonával pre žalovaného 1/ na základe
medzi nimi uzatvorených samostatných zmlúv) vykonával žalobca ako subdodávateľ pre žalovaného

2/, nie priamo pre žalovaného 1/. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil,
že žalobca nepreukázal existenciu zmluvy, ktorú mal uzatvoriť ústne so žalovaným 1/ na jeseň 2007
týkajúcu sa vykonávania naviac prác. Tu zdôraznil, že i sám žalobca v konaní (zjavne z dôvodu uznania
dôkaznej núdze) viac preukazoval, že takúto ústnu zmluvu uzatvoril so žalovaným 2/.

6. Ak sa žalobca od žalovaného 1/ domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. (majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu), vyhodnotil, že ani v tomto prípade žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno
dokazovania. Uviedol, že žalobca za majetkový prospech, ktorý mal žalovaný 1/ získať plnením bezprávneho dôvodu, považoval cenovú hodnotu naviac prác, a nie zhodnotenie celej nehnuteľnosti
prípadným vykonaním naviac prác. Poukázal na to, že žalobca tvrdiac, že naviac práce vykonal, uviedol,
že nakoľko obaja žalovaní dohodu popreli, bol nútený rozšíriť svoju argumentáciu proti žalovanému 1/,

ktorý bol stavebníkom a spoluvlastníkom stavby v jednej polovici, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
tvrdiac, že vykonaním naviac prác došlo k zhodnoteniu stavby. Konštatoval, že žalovaný 1/ rozporoval
samotné vykonanie naviac prác, a ak aj boli vykonané, tak v závere konania preukazoval, že tieto
naviac práce vykonali iné subjekty (V. Z. a spol. BAU XANAX, s. r. o.) a nie žalobca. Súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, že žalobca nepreukázal, že skutočne naviac práce

na stavbe realizoval. Vychádzajúc najmä zo znaleckého posudku znalca R.. O. V. i z kontrolného
znaleckého posudku, ktorých úlohou bolo určiť, či boli na stavbe vykonané práce naviac uvedené v
súpise prác zo dňa 16.09.2008, aký je ich rozsah a aká je ich hodnota, a či boli vykonané žalobcom,
ustálil, že nie je možné jednoznačne uviesť, ustáliť, že vykonané naviac práce boli skutočne vykonané
žalobcom. Najmä s poukazom na odpoveď znaleckej organizácie na otázku, či boli na stavbe vykonané
stavebné práce podľa súpisu prác zo dňa 25.11.2008 (naviac práce), a to najmä s ohľadom na

fotodokumentáciu, videodokumentáciu, stavebný denník a projektovú dokumentáciu? (odpoveď: po
desiatich rokoch od ukončenia realizácie stavebných prác znalec nedokáže jednoznačne potvrdiť, či
všetky práce uvedené v podrobných položkových výkazoch boli na stavbe vykonané. Túto skutočnosť
môže zodpovedne potvrdiť stavebný dozor alebo stavbyvedúci, ktorý bol na stavbe prítomný v čase
vykonávania stavebných prác, kedy boli zistiteľné a kontrolovateľné aj také činnosti, ktoré po dokončení

stavby už nie sú viditeľné, a či boli vykonané žalobcom), mal za to, že žalobca dostatočne nepreukázal,
že naviac práce skutočne vykonal on. Pripustil, že existuje určitá miera pravdepodobnosti, že naviac
práce boli skutočne vykonané, a že boli vykonané žalobcom, a to o to viac, že na záver konania
sám žalovaný 1/ preukazoval, že naviac práce zrealizovali iné subjekty a nie žalobca, čím pripustil
vykonanie naviac prác. Tu poukázal na to, že zo znaleckých posudkov vyplýva, že znalci nemali k

dispozícii stavebný denník zo stavby a v oboch prípadoch nebola vykonaná obhliadka nehnuteľnosti,
pričompripustil,že existenciastavebnéhodenníkaaobhliadkanehnuteľnosti,bymožnomohlaodstrániť
pochybnosti a rozpornosti, či naviac práce boli skutočne žalobcom vykonané. Z týchto dôvodov žalobu
voči žalovanému 1/ zamietol.

7. Žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy od žalovaného 2/ titulom
ústne uzatvorenej zmluvy o dielo (dohody o vykonaní naviac prác na stavbe) podľa ust. § 536 ods. 1
Obch. zák. vyhodnotil za nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepreukázal
uzatvorenie zmluvy o dielo vo veci naviac prác so žalovaným 2/. Žalobca tvrdil, že na základe ústnej
dohody zo dňa 08.10.2007 pre žalovaného 2/ vykonával na stavbe stavebné práce, počas vykonávania

ktorých bolo potrebné vykonať aj iné, naviac práce, ktoré neboli dohodnuté a odsúhlasené na základe
rozpočtov pôvodne dohodnutých stavebných prác, preto sa žalobca a žalovaný 2/ (E.Ú. V. B.) niekedy
koncom novembra 2007 ústne dohodli (za prítomnosti syna žalobcu), že žalobca bude vykonávať naviac
práce, ktoré budú upresňované v priebehu stavby podľa potreby a budú nacenené podľa platného
cenníka stavebných prác Cenkros. Žalobca tvrdil, že na základe tejto dohody vykonával naviac práce,

ktoré boli priebežne upresňované a dňa 18.02.2008 prebehla kontrola a prevzatie naviac prác za účasti
zástupcu žalovaného X/ V. B.Č. a žalovaného 1/, pričom naviac práce na stavbe pokračovali až do
marca 2008. Žalobcom vystavenú faktúru v žalovanej výške žalovaný 2/ nezaplatil a vrátil z dôvodu
neodsúhlasenia súpisu vykonaných prác žalovaným 2/ a žalovaným 1/, a vzhľadom na uvedené nevie
posúdiť, či vykonané práce neboli vyfakturované priamo žalovanému 1/ ako investorovi. Súd prvej

inštancie poukázal na to, že žalovaný 2/ potvrdil, že mal so žalobcom uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo,
na základe ktorej pre neho žalobca vykonával práce na stavbe žalovaného 1/, pričom tvrdil, že po ich
ukončení nemá voči žalobcovi žiadne podlžnosti. Žalovaný 2/ uviedol, že sám so žalobcom žiadnu
ústnu dohodu o naviac prácach neuzatvoril. Namietal, že žalobcom predložené potvrdenie V. B. zo dňa
26.02.2009, že práce naviac boli vykonané a boli vykonané žalobcom, je nepravdivé, pretože V. B.,

ktorý vystavil toto potvrdenie pre žalobcu za neho, ho vystavil bez jeho vedomia a súhlasu a bez toho,
aby poznal skutkový stav na stavbe, pretože od februára 2008 na stavbe nebol, pričom predložil súdu
písomné vyjadrenie V. B. zo dňa 28.11.2012. Súd prvej inštancie z výsluchov žalobcu, jeho M. R.. B. Č.
F. V. B. zistil, že žalobca a jeho syn zhodne uviedli, že niekedy na jeseň 2007 sa žalobca sa dohodol s V.
B., že žalobca vykoná na stavbe naviac práce, ale V. B. to počas výsluchu nepotvrdil a spochybnil vyššie

uvedené potvrdenie zo dňa 26.02.2009, keď uviedol, že sa nepamätá, či podpísal toto potvrdenie, a že
mu to možno pripravila sekretárka. Uviedol, že bol na stavbe len do februára 2008. Vypovedal, že nebol
zamestnancom žalovaného 2/, ale živnostník. Žalobca jeho výpoveď namietal s tým, že so žalovaným
2/ stále spolupracuje, a preto svoj názor v tejto veci zmenil a počas výsluchu klamal. Uviedol, že V. B.mal v danom čase, i keď nie písomne, oprávnenie konať za žalovaného 2/, čo aj pri realizácii celého
diela vykonával. U žalovaného 2/ bol v pozícii výrobného riaditeľa a bol žalovaným 2/ poverený na jeho
zastupovanie a samotný žalovaný 2/ uviedol, že mal s V. B.Á. v danom čase uzatvorenú ústnu dohodu o

spolupráci, na základe ktorej V. B. vykonával činnosti súvisiace s podnikateľskou činnosťou žalovaného
2/. Uviedol, že V. B. s ním v mene žalovaného 2/ aj pri iných ako naviac prácach komunikoval v mene
žalovaného 2/, priebežne upresňoval rozsah prác a pravidelne vykonával obhliadku stavby. Že nikdy
nebol zamestnancom žalovaného 2/, považoval žalobca za bezvýznamné, pretože za žalovaného 2/
pripravoval rekonštrukciu stavby, zadával pokyny, bol prítomný pri kontrole prác, dennodenne vykonával

dozornastavbevmenežalovaného2/,bolprítomnýpripreberaníprácžalovaným1/,vmenežalovaného
2/preberalivracalfaktúryzauskutočnenéstavebnépráce.Vyjadrilnázor,žeakbyžalovaný2/nesúhlasil
s tým, ako ho pri realizácii diela V. B. zastupuje, určite by s ním skončil spoluprácu. Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca nepreukázal existenciu akejkoľvek dohody, resp.
zmluvy, ktorú mal na jeseň 2007 ústne uzatvoriť so žalovaným 2/ ohľadom vykonávania naviac prác.

8. Uviedol, že žalovaný 2/ vzniesol aj námietku premlčania. Podľa žalovaného 2/ začala plynúť
premlčacia doba už v novembri 2007, kedy boli podľa výpovede žalobcu zo dňa 11.06.2015 naviac práce
vykonané, a teda v novembri 2011 štvorročná premlčacia doba uplynula, pričom žalobca si voči nemu
uplatnil svoj nárok na súde až 06.09.2012. Súd prvej inštancie právne posúdil, že podľa ust. § 391 ods.
1 Obch. zák. začína pri právach vymáhateľných na súde premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právo

mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Prijal záver, že žalobca si mohol svoj
nárok proti žalovanému 2/ uplatniť na súde najneskôr v marci 2008, kedy, ako sa javí z vykonaného
dokazovania, by naviac práce mali byť skončené (vychádzajúc z výsluchu samotného žalobcu). Ak by
vychádzal z toho, že naviac práce boli skončené v marci 2008, tak už od 01.04.2008 si mohol žalobca
proti žalovanému 2/ uplatniť svoj nárok na súde, ale uplatnil si ho až dňa 06.09.2012, teda po 4-ročnej

premlčacej lehote. Vyhodnotil, že berúc do úvahy začiatok plynutia premlčacej doby od 01.04.2008 (nie
od novembra 2007 ako to uvádzal žalovaný 2/) je nárok žalobcu proti žalovanému 2/ titulom podľa ust.
§ 536 ods. 1 Obch. zák. premlčaný. Preto žalobu žalobcu proti žalovanému 2/ zamietol.

9. Za medzi stranami sporné súd prvej inštancie vyhodnotil, či žalobca zažaloval žalovaného 1/ ako

fyzickú osobu V.. B. N., Z. Y. X, XXX XX Z., tak ako to uvádzal žalovaný 1/, alebo ako podnikateľa,
tak ako to uvádzal žalobca počas konania. Uviedol, že žalobca v žalobe označil žalovaného 1/ ako
JU.. B. N., Y. X, XXX XX Z., a nie ako fyzická osoba - podnikateľ, JU.. B. N., Y. X, XXX XX Z., R.: XX
XXX XXX. Konštatoval, že žalovaný 1/ mal za to, že ho žalobca označil ako fyzickú osobu, a preto sa
pri titule vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. na ním vznesenú

námietku premlčania aplikuje ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. (právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil) a nie ustanovenie § 387 ods. 1 Obch. zák. (právo sa premlčí
uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom) a ust. § 397 Obch. zák. (ak zákon neustanovuje pre
jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky). Pre prípad aplikácie Obchodného zákonníka mal

žalovaný 1/ za to, že premlčacia doba začala plynúť už v novembri 2007, kedy podľa žalobcu boli naviac
práce vykonané (výpoveď žalobcu zo dňa 11.06.2015), a teda v novembri 2011 uplynula, pričom žaloba
bola na súd podaná až 05.12.2011. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca podaním doručeným
súdu dňa 10.08.2015 doplnil identifikačné údaje o žalovanom 1/ o jeho IČO a teda úplné označenie
žalovaného 1/ je V.. B. N., Y. X, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX. Uviedol, že žalobca preukazoval, že stavba

Penzión - Farma Zelený dom, ktorého je žalovaný 1/ podielovým spoluvlastníkom spolu s manželkou
(každý v jednej polovici) je súčasťou obchodného majetku podnikateľa V.. B. N., keď dňa 05.12.2003
nehnuteľnosť a priľahlé pozemky vložil do podnikania žalovaného 1/ s cieľom, aby ich ako podnikateľ
využívalauhrádzalnákladyspojenésichprevádzkou,t.j.penziónsastalsúčasťouobchodnéhomajetku
podnikateľa, živnostníka a samostatne hospodáriaceho roľníka zapísaného do evidencie samostatne

hospodáriaceho roľníka podľa zákona č. 219/1991 Zb., (obchodné meno Farma Zelený dom), a že
žalovaný 1/ používa stavbu na podnikateľské účely. Súd prvej inštancie ustálil, že z listinného dôkazu
faktúry č. 37251108 vyhotovenej žalobcom dňa 25.11.2008 na sumu 924.894 Sk, vyplýva, že faktúra je
adresovaná odberateľovi V.. B. N.L., Y. X, XXX XX Z., R.: XXXXXXXX, X.: XXXXXXXXXX, R. X.: M..
Prijal záver, že žalovaný 1/ vystupuje v danej veci ako fyzická osoba - podnikateľ podľa ustanovenia §

2 ods. 2 Obch. zák., a preto sa na premlčanie vznesené žalovaným 1/ budú vzťahovať ust. § 387 ods.
1 a § 397 Obch. zák., teda štvorročná premlčacia doba. Posúdil, že žalobca si mohol oba svoje nároky
(titulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,titulomzaplateniacenyzavykonanédielo)protižalovanému
1/ uplatniť na súde najneskôr v marci 2008, kedy, ako sa javí z vykonaného dokazovania by naviac prácemali byť skončené (vychádzajúc z výsluchu samotného žalobcu). Nakoľko žalobca podal žalobu na súd
dňa 05.12.2011, nie je nárok žalobcu proti žalovanému 1/ titulom podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. zák. a
titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. premlčaný.

10. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a
v konaní úspešným žalovaným priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie

a navrhol ho zrušiť alebo zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že
súd prvej inštancie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami nevysporiadal a svoje rozhodnutie
odôvodnil nedostatočne a jednostranne, keď ignoroval početné dôkazy, ktoré žalobcom uplatnený nárok
preukazovali a zohľadnil iba tvrdenia žalovaných. Mal za to, že súd dospel na základe rozsiahleho
dokazovania k nelogickým a nesprávnym skutkovým záverom a uplatňovaný nárok aj nesprávne právne
posúdil.Súdutiežvytkol,žesanevysporiadalsosvedeckýmivýpoveďamipreukazujúciminárokžalobcu,

a aj pri znaleckom dokazovaní odpovede znalca, ktoré jeho nárok potvrdzovali, selektívne ignoroval
(rovnako tak videozáznam a fotografie), a tiež nebral do úvahy, že žalovaní tvrdenia žalobcu o vykonaní
stavebných prác de facto uznali. Rozsudok preto považoval za nesprávny a konanie žalovaných za
špekulatívne. Zopakoval celý skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu žaloby. Uviedol, že žalovaný
1/ sa ako podnikateľ dohodol so žalovaným 2/ ako generálnym dodávateľom na rekonštrukcii stavby

- penziónu Farma Zelený dom v Topoľčiankach, pričom žalobca vykonával na základe ústnej dohody
ako subdodávateľ žalovaného 2/ na penzióne stavebné a rekonštrukčné práce. Okrem toho vykonával
práce na penzióne aj priamo pre žalovaného 1/, tiež na základe ústnych zmlúv o dielo s ním uzavretých.
Zopakoval, že v priebehu rekonštrukcie penziónu musel žalobca vykonať ďalšie práce, ktoré neboli
dohodnuté ani uvedené v rozpočtoch stavebných prác, avšak išlo o práce, bez ktorých by nebol penzión

prevádzky schopný (napr. dodávka a montáž elektrickej prípojky, zateplenie doskami, polystyrén,
izolovanie protizemnej vlhkosti penetračným náterom a pritavením, vymurovanie zábradlia 11,5 P+D,
obmurovka a primurovka, PORFIX - pivničné schodisko, alebo práce na vnútornej omietke hrubej
nad ním). Zdôraznil, že všetky tieto práce vykonal žalobca a je zrejmé, že žalovaní o ich vykonávaní
museli mať vedomosť, keďže ich bolo nutné vykonať pre riadnu funkčnosť penziónu, pričom o nich

aj komunikovali e-mailami a označovali ich za tzv. naviac práce. Dňa 18.02.2008 prebehla kontrola a
prevzatie stavebných prác za účasti žalobcu, žalovaného 1/ a V. B. (výrobného riaditeľa žalovaného 2/).
Práce na penzióne pokračovali aj naďalej až do marca 2008. Žalobca vystavil žalovanému 2/ faktúru
č. 37160908 na zaplatenie 924.894 Sk (30.700,86 eur) s dátumom splatnosti 16.11.2008 za práce
naviac, ktorá mu bola žalovaným 2/ vrátená, a preto vystavil faktúru č. 37251108 zo dňa 25.11.2008

na zaplatenie rovnakej sumy žalovanému 1/, keď vychádzal z toho, že ak faktúru odmieta zaplatiť
žalovaný 2/, práce by mal uhradiť žalovaný 1/, na ktorého penzióne boli práce vykonané, keďže táto
stavba vrátane pozemkov bola vložená do obchodného majetku žalovaného 1/ ako podnikateľa a aj
náklady na rekonštrukciu uhrádzal žalovaný 1/ ako podnikateľ. Poukázal na to, že B.. B. vykonával na
stavbe dozor a bol pri prevzatí prác, pričom dňa 26.02.2009 v mene žalovaného 2/ písomne uznal, že

žalobca realizoval práce podľa súpisu vykonaných prác v hodnote fakturovanej sumy 30.700,86 eur.
Žalovaní mu dlžnú sumu odmietli uhradiť, preto proti nim podal žalobu. Uviedol presný výpočet dôkazov,
ktoré boli pred súdom vykonané na preukázanie toho, že žalobca vykonal na penzióne stavebné
práce podľa súpisu z 25.11.2008 v hodnote 30.700,86 eur. Uviedol, že napriek tomu, že žalobca svoj
nárok preukázal podrobným súpisom prác, písomným potvrdením výrobného riaditeľa žalovaného 2/,

svedkami, fotografiami, videozáznamom a znaleckým dokazovaním, súd jeho žalobu zamietol.
Zdôraznil, že žalovaní v priebehu konania tvrdili, že práce podľa súpisu z 25.11.2008 na penzióne
vôbec neboli vykonané, sú nesprávne ohodnotené vo výške 30.700,86 eur, a že tieto práce žalobca
nevykonal. Ku koncu konania pred súdom však svoju obranu zmenili a súdu predložili čestné vyhlásenie
z 12.10.2017 od spoločnosti BAU-XANAX, s.r.o. a čestné vyhlásenie V. Z. z 09.08.2019, z ktorých je

zrejmé, že práce podľa súpisu žalobcu z 25.11.2008 na penzióne vykonané boli, že ich cena je určená
správne, ale že práce podľa súpisu vykonala spoločnosť BAU-XANAX, s.r.o., ako dar pre žalovaného 1/,
L.. V. Z.. Vo vzťahu k týmto vyhláseniam tvrdil, že sú zjavne falošné a bol do nich nekvalitne skopírovaný
žalobcom vyhotovený súpis prác z 25.11.2008. Poukázal tiež na to, že žalovaní si pritom nevšimli, že v
čestnom vyhlásení z 12.10.2011 je uvedená aj položka č. 29 (dodávka a montáž el. prípojky), hoci ďalším

čestným vyhlásením z 09.08.2019 V. Z. potvrdil, že túto elektrickú prípojku údajne vyhotovil on. Tento
logický rozpor iba potvrdzuje absurdnosť tvrdení žalovaných. Naviac spoločnosť BAU-XANAX, s.r.o.
bola v čase predloženia dôkazov písaná na maďarského občana a nemala konateľa, takže žalobca je
presvedčený, že ide o mŕtvu spoločnosť, ktorú vlastní tzv. biely kôň (čestné vyhlásenie vydal B.. M., ktorýbol konateľom koncom roka 2017, ale nie v čase vykonávania prác a čestné vyhlásenie vydal údajne
po takmer 10-tich rokoch od ich vykonania). Vyjadril presvedčenie, že čestné vyhlásenie z 12.10.2017
je antedatovaný „dôkaz“, ktorý je kombináciou klamstiev a amatérskej fotokópie súpisu prác žalobcu z

25.11.2008. Poprel aj pravdivosť čestného vyhlásenia V. Z.. Zdôraznil, že keďže žalovaní už nemohli
popierať vykonanie prác podľa súpisu žalobcu, preto predložili uvedené čestné vyhlásenia, avšak okrem
nich ničím nepreukázali, že by tieto práce vykonala spol. BAU-XANAX, s.r.o., ani darovanie prác a
ani vykonanie prác V. Z.. Súdu prvej inštancie potom vytkol jeho nelogický záver o tom, že vykonanie
prác na penzióne preukázané nebolo, čo je v rozpore s tvrdeniami všetkých strán aj v rozpore s

vykonanýmznaleckýmdokazovaním.Skutkovýzáversúdu,ževykonanieprácnapenziónepodľasúpisu
z 25.11.2008 nebolo preukázané, teda zjavne odporuje vykonanému dokazovaniu. Súd v rovnakom
bode 21. odôvodnenia uvádza, že žalobca nepreukázal, že by tieto práce na penzióne vykonal on. Tento
záver žalobca rozporuje a jeho právny zástupca uviedol opätovne všetky dôkazy, ktorými vykonanie
prác preukázal a zdôraznil, že jediným dôkazom o vykonaní prác treťou osobou, spoločnosťou BAU-
XANAX, s.r.o., L.. V. Z. sú dve čestné vyhlásenia, ktoré žalovaní predložili po ôsmich rokoch od začatia

súdneho konania a 11-tich rokoch od vykonania prác. Tu poukázal aj na to, že čestné vyhlásenie BAU-
XANAX, s.r.o. bolo údajne vystavené dňa 12.10.2017, a preto považoval za nepochopiteľné, že žalovaní
ešte vo svojom vyjadrení zo dňa 20.09.2018 označili súpis prác z 25.11.2008 za fiktívny (hoci práve
tento súpis prác bol skopírovaný do čestného vyhlásenia). Naviac aj znalec ustanovený súdom výslovne
potvrdil, že práce na penzióne vykonal žalobca. Súdu preto opätovne vytkol jeho záver o tom, že žalobca

vykonanie prác na penzióne nepreukázal. Tu namietal, že súd nevyhodnotil výpovede M. B. F. W., ani
e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu ohľadom sporných prác, že ignoroval záver znaleckého
posudku č. 32/2018, nezohľadnil fotografie a videozáznam, ktoré žalobca predložil v konaní. Súd sa
naviac nevysporiadal s absurdnou obranou žalovaných, keď len stroho skonštatoval, že nimi predložené
čestné prehlásenia môžu nasvedčovať tomu, že práce boli vykonané, avšak na odstránenie rozporov by

ešte bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie. Uzavrel, že súd jednoznačné dôkazy preukazujúce jeho
nárok ignoroval a všetky dôkazy ohodnotil jednostranne v prospech žalovaných.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu poukázal na to, že súd uviedol, že nemal preukázané uzavretie
ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/ alebo 2/, a preto posudzoval uplatňovaný nárok ako
bezdôvodné obohatenie žalovaného 1/. Podľa súdu žalobca považoval za majetkový prospech, ktorý je

žalovaný 1/ povinný vydať žalobcovi, hodnotu prác podľa súpisu z 25.11.2008, a nie zhodnotenie celej
nehnuteľnosti, na ktorej sa práce vykonali. S touto interpretáciou súdu nesúhlasil, keď poukázal na to,
že žalovaný 1/ zaradil penzión do svojho obchodného majetku a náklady spojené s jeho prevádzkou
uhrádzal ako podnikateľ, pričom bezdôvodné obohatenie spočívalo v zhodnotení celého obchodného
majetku žalovaného 1/ ako podnikateľa, avšak žalovaný 1/ za zhodnotenie jeho obchodného majetku

žalobcovi nič nezaplatil. Zopakoval, že svoj nárok riadne preukázal.

12. Žalovaní navrhli vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Pridržali sa všetkých svojich písomných a ústnych vyjadrení a nimi predložených dôkazov
a rozsudok považovali za správny a hodnoverne odôvodnený. S tvrdeniami žalobcu v odvolaní sa

nestotožnili a zdôraznili, že žalobca nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o jeho zmätočných tvrdeniach.
Odmietli všetky tvrdenia žalobcu, keď zdôraznili, že v priebehu 8 rokov trvania súdneho sporu súd
prvej inštancie vyhovel všetkým návrhom žalobcu na dokazovanie, avšak žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Mali za to, že súd konal so sporovými stranami rovnako, pričom pripustil aj vykonštruované
dôkazy navrhnuté žalobcom, ale ani tieto jeho tvrdenia nepotvrdili. Naviac žalobca mal v zmysle čl.

8 a § 153 ods. 1 C.s.p. predložiť všetky dôkazy včas, teda už v žalobe. Mali za to, že súd zistil
skutkový stav správne, a že žalobca žiadne zo svojich tvrdení nepreukázal, jeho tvrdenia boli umelo
vykonštruované, a aj preto boli vyvrátené tvrdeniami a dôkazmi žalovaných. Hodnotenie dôkazov súdom
považovali za správne, ako aj zamietnutie žaloby, pretože žalobca si celý spor umelo vymyslel. V
konaní nebolo hodnoverne preukázané, že by mal žalovaný 1/ akýkoľvek zmluvný vzťah so žalobcom

vo veci žaloby a ani to, že by žalobca niekedy v minulosti na stavbe žalovaného 1/ vykonával stavebné
práce v rozsahu naviac prác. Stavebné práce, ktorých zaplatenie si žalobca uplatňuje, boli vykonané
tretími osobami, čo aj žalovaní nimi predloženými dôkazmi hodnoverne preukázali. Uviedli, že žalobca
si práce naviac vymyslel s cieľom bezdôvodne sa na ich úkor obohatiť (pretože tieto práce vykonali iné
osoby). Tvrdenia žalobcu označili za klamstvá a zopakovali, že neuniesol v konaní dôkazné bremeno.

Ak žalobca poukazuje na svojich svedkov, týchto považovali za nedôveryhodných, keďže sú zároveň
zamestnancami žalobcu, pričom ku skutočnostiam z r. 2007 mali prvýkrát vypovedať až v r. 2019. Keďže
svedkovia neboli zo strany súdu prvej inštancie poučení v zmysle C.s.p., nemôže sa na ich svedecké
výpovede prihliadať. Naviac, bez navádzania právneho zástupcu žalobcu sami ani nič relevantné uviesťnevedeli.Uviedli,ženemajúanivedomosťotom,žebytietofyzickéosobyniekedyvminulostivykonávali
akúkoľvek činnosť na stavbe žalovaného 1/. Ďalej poukázali na to, že žalobca nemal v rokoch 2007 -
2008 žiadne oprávnenie na vykonávanie stavebnej činnosti v rozsahu ním uvádzaných „naviac prác“,

takže ich v tom čase ani nemohol vykonávať bez páchania trestnej činnosti nedovoleného podnikania.
Uviedli, že žiaden súdny znalec, ktorý vyhotovil znalecký posudok, nikdy na stavbe žalovaného 1/
nebol a ani žiaden znalec v súdnom konaní neuviedol, že by žalobcom mylne tvrdené „naviac práce“
tento aj reálne vyhotovil. Súdni znalci sa v znaleckých posudkoch obmedzili len na konštatovanie, že
pravdepodobne stavebné práce mohli byť vykonané, aby stavba stála, ale nevedia určiť, kto a kedy

ich vykonal a v dnešnej dobe sa to ani nedá zistiť. Fotografie a videozáznam predložené žalobcom
považovali žalovaní za umelý podvrh, keďže tieto neboli nikdy vyhotovené na stavbe žalovaného 1/.
Uviedli, že nikdy neuznali tvrdenia žalobcu o vykonaní naviac prác, pretože tieto boli preukázateľne
vykonané inými osobami a žalobca požaduje zaplatenie prác, ktoré sám nikdy nevykonal a ani nemohol,
pretoženemalžiadnezákonnéoprávnenienapredmetnéstavebnépráce,čožalovanílistinnýmidôkazmi
zo živnostenského registra žalobcu aj preukázali. Mali za to, že konanie žalobcu má pravdepodobne

znaky trestného činu podvodu. Do pozornosti dali skutočnosť, že žalobca si prvýkrát vystavil faktúru za
ním tvrdené práce naviac po vyše roku, ako údajne malo dôjsť k ich vykonaniu. Aj sám žalobca pred
súdom vypovedal, že naposledy bol na stavbe žalovaného 1/ niekoľko kalendárnych mesiacov predtým
ako malo dôjsť k vykonaniu ním tvrdením naviac prác, čím sám žalobca pred súdom potvrdil, že vo veci
jeho nároku v zmysle žaloby klame. Zdôraznili, že žalobca počas celého konania nepredložil ako dôkaz

ani jednu faktúru za stavebný materiál a ani o prípadných dodávateľoch v danom období. Zámerne
tiež neuviedol, že si nemohol žiadne práce ani materiál účtovať v zmysle cenníka Cenecom, nakoľko
žalovaný 2/ poskytoval žalobcovi v minulosti zľavy minimálne 20 % a viac na stavebné materiály, a preto
boli ceny tvrdené žalobcom značne nadhodnotené, čo potvrdil aj znalecký posudok jedného zo znalcov.
Aj žalobca potvrdil, že mal so žalovaným 2/ dohodu, že bude pre neho na všetkých stavbách vykonávať

stavebné práce v cenách znížených o 20% oproti cenníkovým cenám. Mali za to, že žalobca sa chcel
na ich úkor bezdôvodne obohatiť a pravdepodobne sfalšoval podpis B.. B. na dôkaze, ktorý predložil,
keďže B.. B. pred súdom ako svedok vypovedal, že na stavbe žalovaného 1/ neboli zo strany žalobcu
vykonané žiadne práce naviac.
Poukázali na to, že v konaní vzniesli aj námietku premlčania a ohľadom bezdôvodného obohatenia

argumentovali, že toto by mohlo vzniknúť len vlastníkovi stavby zapísanému na LV. Ak by bolo
preukázané, že skutočne došlo k vyhotoveniu žalobcom vymyslených naviac prác, tak sa mohli
bezdôvodne obohatiť len dve fyzické osoby, ktoré boli a aj sú vlastníkmi predmetnej stavby, a na ktoré sa
vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a dvojročná premlčacia doba, pričom tieto fyzické osoby
ani neboli účastníkmi tohto súdneho konania. V tejto súvislosti zdôraznili, že žalovaný 1/ má stavbu len

v dočasnom užívaní, je dočasne vložená na účely podnikania, a preto aj teoreticky sporné bezdôvodné
obohatenie, ak by bolo dokázané, mohli mať jedine vlastníci stavby zapísaní na LV.
Zdôraznili, že stavebné práce v rozsahu naviac prác, ktorých vykonanie si klamlivo uplatňuje žalobca
vykonala spoločnosť BAU-XANAX, s.r.o. a elektrickú prípojku vykonal Jozef Bielik, pričom sa nejedná o
duplicitne uvádzané vyhotovenie elektrickej prípojky, čo preukázali čestnými vyhláseniami. Zopakovali,

že žalobca nepreukázal, že by mal v spornom období oprávnenie na stavebnú činnosť a špecializované
stavebné práce, ani že by mal dodávateľov, ktorí by mohli žalobcom tvrdené naviac práce v danom
obdobívykonať.Nepreukázal,žebyniekedyvspornomobdobínakupovalstavebnýmateriálnevyhnutný
na vykonanie naviac prác a ani ich vykonanie na stavbe žalovaného 1/. S poukazom na skutočnosť, že
sám žalobca pred súdom uviedol, že k údajným prácam naviac malo dôjsť v novembri 2007, žalovaní

uviedli, že vzniesli námietku premlčania, pretože žaloba bola podaná žalobcom až 05.12.2011, teda po
márnom uplynutí dvojročnej (Obč. zák.), ako aj štvorročnej (Obch. zák.) premlčacej doby. Keďže nárok
žalobcu je premlčaný, ďalšie súdne konanie považovali za nehospodárne.
Zopakovali, že ani jeden zo žalovaných si u žalobcu nikdy neobjednal ani ústne, ani písomne žiadne
naviac práce, že v súdnom konaní preukázali, že žalobca nemal v rokoch 2007 a 2008 oprávnenie

na stavebnú činnosť, stavbu komínov a ani na elektrikárske práce, a že medzi žalobcom a nimi nebol
uzatvorený žiadny zmluvný vzťah na žalobcom tvrdené naviac práce.
Žalovaný 2/ uviedol, že ním vykonávané stavebné práce na stavbe skončili najneskôr po februári 2008,
pričom do februára 2008 bol predmetným stavebným projektom zo strany žalovaného 2/ poverený V. B.
V., avšak po februári 2008 už B.. B.Á. nebol oprávnený na tomto projekte robiť akúkoľvek stavebnú alebo

inú činnosť na účet žalovaného 2/. Sám B.. B. ako svedok pred súdom vypovedal, že po februári 2008
už na stavbe nebol a nevie, čo sa s ňou ďalej dialo. Žalovaný 2/ mal za to, že ak B.. B. niečo dohodol,
resp. podpísal po februári 2008 so žalobcom, tak musel konať jedine vo vlastnom mene a na vlastný
účet. Žalovaný 2/ o žiadnych prácach naviac nevie a všetky práce, na ktorých sa so žalobcom dohodola boli riadne vykonané, žalobcovi riadne a včas zaplatil. Tu opäť poukázal na to, že B.. B. ako svedok
pred súdom uviedol, že si nie je vedomý toho, že by žalobca na predmetnej stavbe vykonával práce
naviac, a že žiadne práce na predmetnej stavbe nevykonal žalobca a v prípade písomného potvrdenia

ide o podvrh, resp. mohol konať pod hrubým nátlakom zo strany žalobcu. Žalovaný 2/ tiež zdôraznil,
že žalobca nikdy nepredložil ako dôkaz stavebný denník z predmetnej stavby, nakoľko daný dôkaz
by hodnoverne preukázal, že žalobca klame, že vykonal práce naviac. Žalobca si podľa žalovaných
po takmer roku od skončenia prác u žalovaného 2/ vymyslel súpis naviac prác na predmetnej stavbe,
ktorých zaplatenie si začal uplatňovať po niekoľkých rokoch v tomto súdnom konaní, hoci v skutočnosti

dané práce vykonali úplne iné subjekty a to BAU-XANAX, s.r.o. a V. Z. (podnikateľ), ktoré na rozdiel
od žalobcu mali v danom čase oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Vo vzťahu k svedkom, ktorých
výsluch žalobca navrhol v r. 2019, žalovaný 2/ uviedol, že si nie je vedomý toho, že by tieto osoby boli
kedykoľvek v minulosti na predmetnej stavbe. Títo svedkovia sú zamestnanci žalobcu (subdodávatelia),
a teda zaujatí, pričom ani nevedeli opísať, čo, kde a kedy mali na predmetnej stavbe robiť. Svedok č.
2 uviedol, že počul ako vlastník stavby hovoril Č., že žiadne naviac práce tam nie sú vykonané. Ani

jeden predvolaný a vypočutý svedok neuviedol žiadne vykonávanie naviac prác, ktorých zaplatenie si
žalobca uplatňuje v konaní. Žalobca pritom ani nepredložil žiadne relevantné faktúry od svedkov a ani
súpis ich prác z daného obdobia, ani žiadnu pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi svedkami a žalobcom a
ani žiadnu Zmluvu o dielo. Žalobca nepredložil ani žiadne faktúry o dodávkach stavebného materiálu na
stavbe žalovaného 1/. Žalovaní zopakovali svoj názor, že fotky a videozáznam predložené žalobcom sú

podvrh a nie sú zo stavby žalovaného, a že žalobca neuniesol v predmetnom konaní dôkazné bremeno.

13. V reakcii na vyjadrenie žalovaných zotrval žalobca na svojom odvolaní a zopakoval všetky svoje
argumenty v ňom uvedené, ako aj tvrdenie, že svoj nárok riadne preukázal dôkazmi. Opätovne poukázal
aj na absurdnú obranu a nelogické tvrdenia žalovaných. Zopakoval aj svoj názor o porušení jeho

práva na spravodlivý proces tým, že sa súd prvej inštancie nedostatočne a v niektorých častiach
dokonca vôbec nevysporiadal s jeho zásadnými tvrdeniami a ním vyprodukovanými dôkazmi (tu uviedol
opätovne výpočet dôkazov, ktoré súd nevyhodnotil, resp. nezohľadnil). Zotrval tiež na tvrdení, že sa
súd nevysporiadal s absurdnou obranou žalovaných, ktorí predložili čestné prehlásenie spol. BAU-
XANAX, s.r.o., ktorá mala údajne vykonať práce na penzióne, pričom do tohto čestného prehlásenia

bol skopírovaný ním vyhotovený súpis prác z 25.11.2008, ktorý žalovaní spochybňujú ako fiktívny.
Porušenie svojho práva na spravodlivý proces videl aj v tom, že ním predložené dôkazy a argumenty
považoval za zásadné, a preto sa s nimi mal súd vysporiadať, a ak to neurobil, porušil jeho právo na
spravodlivý proces. Ďalej sa vyjadril k tvrdeniu žalovaných o nehodnovernosti fotografií a videozáznamu.
Ak žalovaní tvrdia, že tieto neboli vyhotovené počas vykonávania prác na penzióne, poukázal na to, že

fotografie zachytávajú jeho a jeho subdodávateľov práve na penzióne, ktorý je aj jasne rozpoznateľný
a rovnako tak aj na videozázname. M. B. F. W. identifikovali na fotografiách žalobcu aj samých seba
ako aj práce na penzióne. Ak žalovaní tvrdili nedôveryhodnosť výpovede žalobcu a svedka Č. W.., ktorí
tvrdili vyhotovenie týchto dôkazov pri vykonávaní prác podľa súpisu a potvrdili, že nikto okrem žalobcu
a subdodávateľov práce na penzióne nerealizoval, zdôraznil, že žalovaní nepreukázali, že by sa tretie

osoby zdržovali na stavbe penziónu. Odmietol tvrdenie žalovaných, že na potvrdení o vykonaní prác
podľa súpisu zo dňa 26.02.2009 sfalšoval podpis výrobného riaditeľa, keď sám tento výrobný riaditeľ na
pojednávaní dňa 09.04.2015 potvrdil, že sa jedná o jeho podpis. Ak žalovaní tvrdili, že súpis vykonaných
prác z 25.11.2008 nie je hodnoverný, poukázal na to, že tento bol skopírovaný do čestného prehlásenia
spol. BAU-XANAX, s.r.o., ktorým žalovaní preukazujú, že práce mala vykonať táto spoločnosť. Mal

za to, že svoj nárok konzistentne preukazoval dôkazmi, ktoré si nijak neodporujú a logicky ako celok
jeho nárok preukazujú. Na druhej strane žalovaní na začiatku tvrdili, že práce podľa súpisu prác z
25.11.2008 vyhotoveného žalobcom vôbec neboli na penzióne vykonané a v ich písomnom vyjadrení zo
dňa 20.09.2018 označili tento súpis prác za fiktívny. Následne po 11.tich rokoch od vykonania prác tvrdili,
žeprácebolivykonané,aležetietovykonalaspoločnosťBAU-XANAX,s.r.o.aakojedinýdôkazpredložili

jej čestné prehlásenie v ktorom je skopírovaný súpis prác z 25.11.2008, ktorý predtým označili za fiktívny.
Zdôraznil, že žalovaní neustále menili svoju obranu a nelogicky popierali to, čo neskôr sami potvrdzovali,
pričom ich jediným dôkazom sú fiktívne čestné vyhlásenia. Ak žalovaní tvrdia, že nepreukázal svoj nárok
napr. predložením faktúr od svojich dodávateľov, zdôraznil, že súdu spolu s vyjadrením z 19.07.2019
doložil faktúry od svojich dodávateľov. Odmietol aj žalovanými vznesené námietky premlčania, keď

mal za preukázané, že nárok ním uplatňovaný vznikol v súvislosti s podnikateľskou činnosťou aj jeho
(žalobcu) aj žalovaných. Bolo preukázané, že penzión, na ktorom boli práce vykonávané bol vložený
do obchodného majetku žalovaného 1/, ktorý v súvislosti s jeho rekonštrukciou uhrádzal faktúry ako
podnikateľ. Preto sa akékoľvek nároky premlčia najskôr v 4-ročnej premlčacej dobe, ktorá začínaplynúť najskôr od momentu, kedy boli práce, ktoré sú predmetom sporu ukončené. Odmietol tvrdenie
žalovaných, že by jeho nárok mal byť premlčaný, ako aj ich úvahy o aplikácii 2-ročnej premlčacej doby
podľa Občianskeho zákonníka.

14. Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvali na všetkých svojich predchádzajúcich
tvrdeniach, ktoré aj zopakovali a rozviedli, podrobne rozpísali všetky dôvody, pre ktoré majú rovnaký
názor ako súd, že žalobca neuniesol na svoje tvrdenia dôkazné bremeno. V súdnom konaní podľa
ich názoru žiadne právo žalobcu porušené nebolo keďže sám žalobca nehospodárne predlžoval

trvajúce konanie za účelom umelej tvorby dôkazov. Zopakovali všetky nimi v predchádzajúcom vyjadrení
uvedené argumenty, pričom naviac poukázali na to, že sám žalobca v čl. 3 ods. 5 svojho vyjadrenia
priznáva, že sfalšoval podpis B.. B. na dôkaze, ktorý sám teda vytvoril a predložil žalobca za účelom
preukázania jeho klamlivých tvrdení. V tejto súvislosti potom konštatovali, že žalobca pravdepodobne
sfalšoval aj iné dôkazy za účelom jeho bezdôvodného obohatenia sa na ich úkor. Zdôraznili, že B..
B. sa na pojednávaní vyjadril, že nevie čo podpisoval, ale že žalobca žiadne naviac práce na stavbe

žalovaného 1/ nevykonal, a že ak niečo podpísal, tak len vo svojom mene a na svoj účet - V. B.
V.. Zároveň sa B.. B. vyjadril, že v prípade potvrdenia predloženého žalobcom ide o podvrh, nakoľko
on je fyzická osoba - podnikateľ a nikdy nebol a ani nie je zamestnancom, ani výrobným riaditeľom
žiadneho zo žalovaných a túto skutočnosť si účelovo vymyslel žalobca. Žalovaní považovali za vysoko
pravdepodobné, že žalobca rovnakým spôsobom sfalšoval aj vyhotovenie súpisu prác, ktorý predložil

ako svoj dôkaz, nakoľko predmetné stavebné práce vykonali pre žalovaného 1/ iné subjekty a v iných
časových termínoch. Poukázali opäť na čestné vyhlásenie spol. BAU-XANAX, s.r.o. a V. Z.. Odmietli aj
tvrdenie žalobcu, že jeho nárok je preukázaný aj znaleckými posudkami, keďže žiaden súdny znalec v
posudku nikdy neuviedol, že by žalobca vykonal akékoľvek naviac práce na stavbe žalovaného 1/. Súdni
znalci neriešili otázku, ktorý subjekt tieto práce vykonal, pretože nedisponovali ani reálnymi podkladmi zo

stavby, ktorú nikdy nevideli, ani zoznamom dodávateľov a ich pracovnými úlohami a harmonogramom.
Znalecké dokazovanie nemohlo nič hodnoverne preukázať, čo sa aj potvrdilo v záveroch znaleckých
posudkov. Súdni znalci ani nemali informácie, či si žalovaný u žalobcu niečo objednal, či sa žalovaný so
žalobcom dohodol na cene a či žalobca reálne na stavbe žalovaného 1/ bol v období, za ktoré si vystavil
klamlivú faktúru. Nebolo pritom ani preukázané, že žalobca ju eviduje v účtovníctve a či z nej odviedol

príslušnú DPH. Nebolo tiež preukázané, či žalobca reálne vykonal stavebné práce, na ktoré nemal
zákonom požadované oprávnenie a ani subdodávateľov, ktorí by ním disponovali. Vo zvyšku zotrvali
na svojich predchádzajúcich argumentoch. Nárok žalobcu považovali za premlčaný, keďže k údajným
prácam naviac malo podľa samotného žalobcu dôjsť v novembri 2007, pričom žalobu žalobca podal
na súd až 05.12.2011, teda po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby. Keďže vzniesli námietku premlčania,

ďalšie súdne konanie považovali za neúčelné a nehospodárne.

15. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie žalovanej sumy
s príslušenstvom, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému 2/ (Š. N. N.) potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v tejto časti pre neunesenie dôkazného

bremena žalobcom, ktorý nepreukázal uzavretie zmluvy o dielo vo vzťahu k naviac prácam a prihliadnuc
na žalovaným 2/ vznesenú námietku premlčania pre premlčanie uplatneného nároku. Odvolací súd s
týmto jeho právnym záverom súhlasí. Žalobou uplatnený nárok voči žalovanému 1/ zamietol, keď nemal
za preukázané vykonanie „prác naviac“ na stavbe žalovaného 1/ žalobcom, keď zároveň v súvislosti so
žalovaným 1/ vznesenou námietkou premlčania konštatoval, že tento žalobou uplatnený nárok nie je

premlčaný. Tu dospel odvolací súd k opačnému záveru, a to o premlčaní žalobcom voči žalovanému 1/
uplatneného nároku, a preto, i keď z iných dôvodov, napadnutý rozsudok aj v tejto časti potvrdil.

17. Predmetom sporu v prejednávanej veci je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s
príslušenstvom (za ním vykonané naviac práce na stavbe žalovaného 1/), ktorý si uplatnil samostatne

voči žalovanému 1/ a samostatne voči žalovanému 2/. Ide teda o tú istú peňažnú sumu, ktorú
požaduje samostatne zaplatiť jednak od žalovaného 1/, ako i od žalovaného 2/. Žalovaných 1/ a 2/
nežiadal zaviazať na zaplatenie solidárne, ale žiadal uloženie povinnosti zaplatiť mu žalovanú sumu
s príslušenstvom toho zo žalovaných 1/ a 2/, u ktorého bude preukázaná pasívna vecná legitimácia vtomto spore. I keď je takáto žaloba prípustná, je zrejmé, že žalobca s ňou nemohol uspieť voči obom
žalovaným a bol si vedomý toho, že voči jednému zo žalovaných bude jeho žaloba určite zamietnutá.

18. Odvolací súd po oboznámení sa so súdnym spisom zistil, že žalobca si svoj nárok najskôr uplatnil
len voči žalovanému 1/ tvrdiac, že so žalovaným 1/ v neuvedenom čase („po ukončení prístavbových
prác“) uzavrel ústnu zmluvu o dielo, ktoré on vykonal, ale žalovaný 1/ mu zaň nezaplatil (podľa žaloby).
Následne v záujme ochrany svojich práv rozšíril okruh žalovaných o žalovaného 2/ (zhotoviteľa stavby,
pre ktorého žalobca vykonával stavebné a rekonštrukčné práce ako subdodávateľ), keď uviedol, že

mu za vykonané dielo ani jeden zo žalovaných nezaplatil, hoci cit. „zmluva o dielo bola uzatvorená“,
pričom neuviedol, s ktorým zo žalovaných mala byť zmluva o dielo uzavretá (č.l. 44). Na pojednávaní
dňa 19.09.2013 právny zástupca žalobcu tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzavretá ústna
zmluva o dielo v apríli 2008. Uviedol tiež, že nakoľko nebola uzavretá žiadna perfektná zmluva, žalobca
žaluje žalovaného 1/ na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný 1/
vzniesol námietku premlčania. Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní tiež uviedol, že žalobca

plnil v domnení, že pokračuje vo výkone prác ako subdodávateľ žalovaného 2/ (č.l. 74 a nasl.). Na
pojednávaní dňa 15.04.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným 1/
oficiálna zmluva uzavretá nebola, a že žalovaný 1/ si ako objednávateľ uplatňoval úpravy a zmeny, a
že si u žalobcu koncom roka 2007 objednal práce na základe ústnej objednávky výrobného riaditeľa
žalovaného 2/ (V. B.). Osobne si žalovaný 1/ práce neobjednal. Súpis prác (ktorý je predmetom sporu)

nebol žalovaným 1/ odsúhlasený, lebo žalobca nemal vedomosť o tom, že vzťah medzi žalovanými 1/
a 2/ zanikol. Práce pôvodne žalobca fakturoval žalovanému 2/ tvrdiac, že súpis prác bol odsúhlasený
zástupcom žalovaného 2/. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že voči žalovanému 2/ bol vzťah
založený na základe konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným 2/ v októbri
2007ajejpredmetomboliajnaviacpráce.Totožalovaný2/napojednávanípoprelauviedol,žežalobcom

fakturované práce naviac neboli predmetom zmluvy o dielo a u žalobcu si ich neobjednal (objednal si
ich žalovaný 1/). Právny zástupca žalobcu reagoval, že žalovaný 2/ uviedol v globále pravdu. Žalovaný
1/ poukázal na to, že za práce, ktoré si on u žalobcu objednal, aj zaplatil (č.l. 84 a nasl.). Následne
žalobca zmenil právneho zástupcu, ktorý tvrdil, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo medzi žalobcom
a žalovaným 1/, ale medzi žalobcom a žalovaným 2/ a následne o naviac prácach medzi žalobcom a B..

B. ako zástupcom žalovaného 2/, čo žalovaný 2/ poprel. Aj žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na svoje tvrdenia a nepreukázal, že so žalovaným 2/ uzavrel ústnu zmluvu o dielo ohľadom
vykonávania naviac prác a tento svoj záver aj dostatočne vysvetlil a zdôvodnil. Odvolací súd s týmto
jeho záverom súhlasí a odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti. Napokon, žalobca

vo svojom odvolaní tento záver súdu prvej inštancie ani nijak nenapadol a nesporoval. Ak potom súd
prvej inštancie nemajúc preukázané uzavretie ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným 2/
prihliadol na žalovaným 2/ vznesenú námietku premlčania a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, nie
je mu čo vytknúť. Správne aplikoval ust. § 391 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého začína pri právach
vymáhateľných na súde premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento

zákon neustanovuje niečo iné. Správne tiež ustálil začiatok plynutia premlčacej doby na deň 01.04.2008,
keď prihliadnuc na výsluch samotného žalobcu vyvodil, že naviac práce mali byť skončené najneskôr
v marci 2008. Dňa 01.04.2008 si preto mohol žalobca proti žalovanému 2/ uplatniť svoj nárok na súde.
Keďže žalobca podal žalobu voči žalovanému 2/ až dňa 06.09.2012, urobil tak po uplynutí 4-ročnej
premlčacej doby (§ 397 Obch. zák.) a jeho nárok je premlčaný. So zamietnutím žaloby voči žalovanému

2/ ako i z dôvodmi, pre ktoré bola žaloba v tejto časti zamietnutá, sa odvolací súd stotožňuje. Žalobca
žiadne argumenty proti záveru súdu prvej inštancie o premlčaní ním voči žalovanému 2/ uplatneného
nároku v odvolaní neuviedol a vôbec sa premlčaniu nevyjadril, hoci išlo o dôvod zamietnutia jeho
žaloby voči žalovanému 2/. V odvolaní sa zameral na podľa jeho názoru nesprávne hodnotenie dôkazov
vo vzťahu k naviac prácam, ktoré viedlo súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru o nepreukázaní

vykonania naviac prác žalobcom.

19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti odvolací súd uvádza, že
premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno súdnu vymáhateľnosť nároku
odvrátiť námietkou. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych

a obchodnoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom upríslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v súdnom konaní má za následok, že súd nemôže

oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Takáto situácia nastala aj v prejednávanej veci, keď si žalobca
uplatnil svoje nároky voči žalovanému 2/ žalobou na súde oneskorene, po uplynutí premlčacej doby,
pričom žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania. Ak žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému 2/ na
súde až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby počítanej od momentu, kedy sa právo mohlo uplatniť na
súde, jeho právo sa premlčalo a súd nemohol jeho žalobe voči žalovanému 2/ vyhovieť. Keďže žalobca

v súvislosti so zamietnutím nároku proti žalovanému 2/ pre premlčanie neuviedol v odvolaní žiadne
námietky ani argumenty, odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto
časti naň poukazuje a nepovažuje za potrebné správne závery v ňom vyslovené opakovať. Súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak žalobu žalobcu smerujúcu proti žalovanému 2/ zamietol. Odvolací súd
dodáva, že práve žalobca musí sledovať plynutie premlčacích dôb tak, aby svoje právo v stanovenej
lehote vykonal, alebo uplatnil proti žalovanému 2/ žalobou na súde, a to v zmysle zásady, že právo patrí

bdelým. Keďže si žalobca v posudzovanej veci uplatnil žalobou na súde už premlčaný nárok, nemohlo
byť vzhľadom na dôvodné vznesenie námietky žalovaným 2/, jeho žalobe vyhovené. Preto odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému 2/ ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti zamietnutia žaloby proti žalovanému 1/ dospel
odvolací súd k záveru, že vo výroku je napadnutý rozsudok správny, a preto ho aj v tejto časti potvrdil.
Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ ústnu zmluvu o dielo
(keď žalobca zmenil svoju argumentáciu a od tohto svojho pôvodného tvrdenia ustúpil) a preto posúdil
nárok uplatnený žalobcom proti žalovanému 1/ ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Po

vyhodnotení, že žalovaným 1/ vznesená námietka premlčania neobstojí, a že nárok žalobcu, ktorý si
žalobca uplatnil voči žalovanému 1/ titulom vydania bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný, prijal
záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na stavbe žalovaného 1/ vykonal
práce naviac. Práve tento záver súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní sporoval, keď mal za to, že
riadne preukázal dôkazmi, že ním v súpise prác uvedené práce naviac vykonané boli, a tiež, že ich

vykonal práve on, pričom súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne vyhodnotenie dôkazov, opomenutie
dôkazov, nelogickosť jeho hodnotení a samotný nesprávny záver o neunesení dôkazného bremena. I
keď sa odvolací súd s týmito odvolacími námietkami žalobcu v celom rozsahu stotožnil a jednostranné,
nelogické a jednoducho nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo dôvodom na zrušenie napadnutého
rozsudku v časti zamietnutia žaloby smerujúcej voči žalovanému 1/ a vrátenie veci súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, dospel k záveru o dôvodnosti žalovaným 1/ vznesenej námietky premlčania a
vyhodnotiac žalobcom voči žalovanému 1/ uplatnený nárok za premlčaný, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie aj v tejto časti potvrdil.

21. Súd prvej inštancie za spornú ustálil otázku, či žalobca žaloval žalovaného 1/ ako fyzickú osobu,

čo tvrdil žalovaný 1/, alebo ako podnikateľa, čo tvrdil žalobca. Od posúdenia tejto otázky sa odvíja aj
následná aplikácia správneho právneho predpisu pri právnom posúdení premlčania práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dôvodnosti žalovaným
1/ vznesenej námietky premlčania. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že podľa ust. § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil, a že podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka platí, že ak zákon neustanovuje pre jednotlivé
práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný 1/ vystupuje v
danej veci ako fyzická osoba - podnikateľ podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto
premlčanie posudzoval podľa ust. § 387 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka, aplikoval štvorročnú

premlčaciu dobu a po ustálení začiatku plynutia premlčacej doby na deň 01. 04. 2008, kedy si žalobca
mohol proti žalovanému 1/ uplatniť svoje nároky na súde, a dospel k záveru, že ak žalobca žalobu proti
žalovanému 1/ podal na súd dňa 05.12.2011, uplatnený nárok premlčaný nie je. Všetky závery, ktoré súd
prvej inštancie v tomto smere prijal, sú uvedené vyššie v bode 9. tohto rozsudku. Odvolací súd dospel
k opačnému záveru ako súd prvej inštancie.

22. Zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v žalobe označil žalovaného 1/ ako fyzickú
osobu V.. B. N., Y. X, XXX XX Z., štátne občianstvo slovenské. Tu považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že žalobca označil žalovaného 1/ správne a všetkými náležitosťami tak, ako bolo potrebné vzmysle ust. § 79 ods. 1 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku označiť fyzickú osobu.
Ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. jednoznačne rozlišovalo medzi fyzickou osobou a fyzickou osobou
podnikateľom. Podľa ust. § 79 ods. 1 vety 1 až 5 O.s.p. sa konanie sa začína na návrh. Návrh má

okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia
a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať
názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná

osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba
zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné
meno,sídloaidentifikačnéčíslo,akjepridelené.Zuvedenéhojenepochybné,žeidentifikáciaúčastníkov
konania je osobitnou náležitosťou žaloby. V prípade, ak je účastníkom konania fyzická osoba, musí
byť v žalobe identifikovaná menom, priezviskom, bydliskom a údajom o štátnom občianstve. Tieto
náležitosti sú stanovené obligatórne. Ak je účastníkom konania fyzická osoba podnikateľ, návrh (žaloba)

ju musí identifikovať obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je Štatistickým úradom
Slovenskej republiky pridelené. Žalobca bol pri podávaní žaloby na súd zastúpený advokátom, ktorý
v žalobe žalovaného 1/ identifikoval menom, priezviskom, bydliskom a údajom o štátnom občianstve,
teda jednoznačne ako fyzickú osobu. V žalobe netvrdil, že je žalovaný 1/ podnikateľom, ani k nej
nepriložilvýpiszoživnostenskéhoaleboinéhoregistražalovaného1/aúrokzomeškaniasiuplatnilpodľa

Občianskehozákonníkaasúvisiacichpredpisov(aniepodľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,podľa
ktorého v znení do 31.12.2008 platilo, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky

Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka). I
keď si žalobca samozrejme mohol uplatniť úrok z omeškania nižší podľa svojho uváženia, odvolací súd
uvedené uvádza len na podporu svojich argumentov o označení žalovaného 1/ ako fyzickej osoby.

23. Žalovaný bez odkladu, hneď vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust.

§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po vznesení námietky
premlčania reagoval právny zástupca žalobcu tvrdením, že nárok nie je premlčaný, pretože žalovaný
1/ vystupoval ako podnikateľ. Označenie žalovaného 1/ v súlade so svojou argumentáciou nezmenil.
Urobil tak až nový právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 10.08.2015, v ktorom (v
záujme predchádzania budúcim sporom o určení žalovaného 1/) zmenil označenie žalovaného 1/ tak,

že ho označil obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom. Odvolací súd zastáva názor,
že nejde o žiadne doplnenie údajov o žalovanom 1/, ktorý bol predsa v žalobe identifikovaný úplne a v
súlade s požiadavkou ust. § 79 ods. 1 O.s.p. ako fyzická osoba, ale o úplnú zmenu žalovaného subjektu
po vznesení námietky premlčania.

24.Podľaust.§107ods.1Obč.zák.saprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčíza
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Žalobca vystavil žalovanému 1/ faktúru na zaplatenie žalovanej sumy, splatnú dňa 10.12.2008,
ktorú žalovaný 1/ nezaplatil. V deň nasledujúci po jej splatnosti, ktorá márne uplynula, mal žalobca
vedomosť o tom, že žalovaný 1/ sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a začala mu plynúť premlčacia

doba na uplatnenie svojho nároku na súde. Táto premlčacia doba uplynula dňa 11.12.2010 a ak žalobca
podal žalobu proti žalovanému 1/ na súd až dňa 05.12.2011, podal ju po uplynutí premlčacej doby.
Premlčaný nárok nebolo možné žalobcovi priznať vzhľadom na žalovaným 1/ účinne vznesenú námietku
premlčania. Odvolací súd pripomína, že žalobca bol zastúpený advokátom. Ak nový právny zástupca
žalobcu v snahe odvrátiť premlčanie žalobcom uplatneného nároku tvrdiac, že ide len o upresnenie

žalovaného 1/ podaním zo dňa 10.08.2015 úplne zmenil žalovaný subjekt a tvrdil, že žalobca žaluje
žalovaného 1/ ako podnikateľa označeného obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom,
odvolací súd uvádza, že právny zástupca žalobcu identifikoval žalovaného 1/ náležitosťami podľa ust. §
79 ods. 1 O.s.p. ako podnikateľa po prvýkrát až dňa 10.08.2015. Je potom nepochybné, že aj v prípade
aplikácie štvorročnej premlčacej doby podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka a súdom prvej inštancie

ustáleného dňa počiatku plynutia premlčacej doby 01.04.2008, je nárok žalobcu premlčaný (premlčacia
dobauplynuladňa01.04.2012).Keďžesúdprvejinštanciežalobuprotižalovanému1/zamietol,rozhodol
vo výroku vecne správne, a preto, i keď z iného dôvodu, odvolací súd napadnutý rozsudok aj v tejto
časti podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovaným 1/ a 2/, plne úspešným v odvolacom konaní, priznal proti

neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania

(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).