Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200627
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci
žalobcu: RI – NO, export-import, s.r.o., A.H.Škultétyho 7, 990 01 Veľký Krtíš, IČO:36 027 324, právne
zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom AK Sovietskych Hrdinov 200/33, 089 01 Svidník proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101727656/2022 zo dňa 10.06.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102906115/2022

zo dňa 26.10.2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Daňového úradu Banská
Bystrica č. 101727656/2022 zo dňa 10.06.2022 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane) vykonal u žalobcu - daňového subjektu RI-
NO, export – import, s. r. o., DIČ: XXXX XXX XXX, IČ DPH SK20 200 73 198, nám. A.H. Škultétyho
7, 990 01 Veľký Krtíš (ďalej len „RI – NO, export – import, s.r.o.“) daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2020, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100116621/2022
zo dňa 19.01.2022. Protokol z daňovej kontroly, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole bol kontrolovanému daňovému subjektu RI – NO, export – import, s.r.o. doručený
dňa 04.02.2022.

2. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2020 uplatnil právo na odpočítanie
dancelkom podľa § 49 až 52 a § 52 až 54d zákona č. 222/2004 Z. z. o daní z priadnej hodnoty (ďalej
len „zákona o DPH“) v daňovom priznaní na rok 2021 vo výške 48 239,95 EUR a rok 2023 vo výške
35 512,55 EUR.
3. Kontrolovaný daňový subjekt RI – NO, export-import, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období
október 2020 odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od daňového subjektu Millix,
s.r.o., Turbínová 13, Bratislava 831 04, IČO: 52 243 354, DIČ: XXXX XXX XXX, IČ DPH SK21 209 743

94 (ďalej len „Millix s.r.o.“), na základe prijatých faktúr:
- Faktúra č. 0522020 zo dňa 19.10.2020.
- Faktúra č. 0582020/01 zo dňa 26.10.2020.
- Faktúra č. 0592020 zo dňa 30.10.2020.4. Správca dane rozhodnutím č. 101727656/2022 zo dňa 10.06.2022 rozhodol podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. (ďalej aj „daňový poriadok“) tak, že vyrubil daňovému subjektu RI – NO, export – import,

s.r.o., DIČ: XXXX XXX XXX, IČ DPH SK20 200 73 198, nám. A.H. Škultétyho 7, 990 01 Veľký Krtíš
rozdiel dane v sume 15 000 EUR, slovom pätnásťtisíc eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2020.
5. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie.
6. O odvolaní rozhodol žalovaný – Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.

102906115/2022zodňa26.10.2022tak,žepodľa§74ods.4zákonač.563/2009Z.zvzneníneskorších
predpisov rozhodnutie správcu dane číslo 101727656/2022 zo dňa 10.06.2022 potvrdil.
7. V odôvodnení sa žalovaný stotožnil s názorom správcu dane, keď mal za to, že žalobca nepreukázal
nárok na uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Millix, s.r.o., keď správca
dane počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistil skutočnosti, ktoré spochybňujú
tvrdenia žalobcu a sú dôkazom toho, že zdaniteľnými obchodmi v zmysle preverovaných faktúr

uskutočnenými dodávateľom Millix, s.r.o. (§ 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)
a § 19 ods. 2 zákona o DPH) nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr vystavaných spoločnosťou
Millix, s.r.o.

Správna žaloba

8. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného,
pričom žiadal predmetné rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
9. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c),
e) a písm. g) zákona č.162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“), a teda žalobca

má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a súčasne
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
10.Vodôvodnenísprávnejžalobyžalobcakonkretizovaldôvodynezákonnostinapádanéhorozhodnutia,

pričom uviedol, že počas daňovej kontroly došlo k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku,
podľa ktorého mal správca dane informovať žalobcu o pochybnostiach o správnosti alebo pravdivosti
predložených dokladov a vyzvať ho, aby tieto nejasnosti objasnil alebo opravil. Žalobca tvrdil, že správca
dane nespochybnil poskytnutie služieb spoločnosťou Millix s.r.o., a túto pochybnosť mu neoznámil, ani
ho nevyzval na jej odstránenie, čo bolo už predtým namietané v odvolaní zo dňa 10. augusta 2022.

11. Žalobca následne citoval dôvody neuznania odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou
Millix s.r.o., ktoré uviedol správca dane v protokole z daňovej kontroly č. 100116621/2022 zo dňa
19.01.2022. Mal za to, že z tvrdení správcu dane uvedených v protokole jednoznačne vyplýva, že
správca dane odmietol priznať odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Millix s.r.o. z
dôvodu údajnej nezrovnalosti v dátume uzavretia kúpnej zmluvy č. 2020/P/99/180801. Správca dane

tvrdil, že zmluva bola uzatvorená 18.03.2020, zatiaľ čo žalobca preukázal, že zmluva bola uzatvorená
18.08.2020, a to výpisom z centrálnej evidencie zmlúv ČR. Správca dane mal nesprávne pochopiť
dátum na kúpnej zmluve, čo viedlo k jeho pochybnostiam. Žalobca tieto pochybnosti už počas daňovej
kontroly vyvrátil tým, že predložil správne údaje a odstránil pochybnosti o pravdivosti dokladov. Žalobca
poukázal na to, že z dokumentov vyhotovených správcom dane počas daňovej kontroly, konkrétne

z výziev a oznámenia, nevyplýva, že by správca dane oznámil žalobcovi svoju pochybnosť o tom,
že „sprostredkovanie obchodu s podnikom Lesy ČR, s.p. nebolo vykonané spoločnosťou Millix s.r.o.“.
Žalobca tvrdil, že správca dane ho nevyzval na odstránenie tejto pochybnosti.
12. Žalobca upozornil, že sa až zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27. apríla 2022 dozvedel,
že správca dane akceptoval dátum 18. august 2020 ako správny dátum uzavretia kúpnej zmluvy č.

2020/P/99/180801. V zápisnici tiež správca dane uviedol, že získal informácie z iného spisu z daňovej
kontroly na dani z pridanej hodnoty vykonávanej u žalobcu za iné zdaňovacie obdobie, a to konkrétne
z odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, z ktorej vyplývalo, že služby podľa faktúr č.
0522020, 0582020/01, 0592020 neboli poskytnuté dodávateľom Millix s.r.o., ale iným dodávateľom, a
to spoločnosťou RI – NO, export-import, s.r.o.

13. Žalobca namietal, že správca dane až v zápisnici o ústnom pojednávaní, ktorá bola vyhotovená po
ukončení daňovej kontroly, vyslovil záver, že služby podľa faktúr neboli vykonané spoločnosťou Millix
s.r.o., pretože pri uzatváraní zmlúv s podnikom Lesy ČR nebol nikto zo spoločnosti Millix s.r.o. prítomný.
Žalobca v tejto súvislosti do predmetnej zápisnice uviedol, že fakt, že konateľ Millix s.r.o. nebol prítomnýpri obchodných rokovaniach, neznamená, že spoločnosť nesprostredkovala uzavretie kúpnej zmluvy.
Uviedol, že práve aktivity spoločnosti Millix s.r.o. boli nevyhnutné na nadviazanie obchodných vzťahov
s Lesmi ČR a umožnili mu presadiť sa aj na českom trhu s drevnou hmotou a tiež, že pri uplatňovaní

odpočtu dane postupoval v súlade so zákonom. Tieto tvrdenia sú podľa žalobcu ľahko overiteľné a
preukázateľné.
14. Žalobca poukázal na to, že správca dane aj napriek vyjadreniu žalobcu vydal rozhodnutie č.
101727656/2022 zo dňa 10. júna 2022, v ktorom už neuviedol nezrovnalosti v dátume uzavretia kúpnej
zmluvy, ktoré boli pôvodným dôvodom na odmietnutie odpočtu dane. Správca dane sa odvolával

na pochybnosti uvedené v Oboznámení č. 102599210/2021 zo dňa 20. decembra 2021, ktoré však
neobsahovalo žiadnu pochybnosť o tom, že by služby podľa faktúr neboli poskytnuté spoločnosťou Millix
s.r.o., a správca dane ani nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností v súlade s § 46 ods. 5 Daňového
poriadku.
15. Žalobca sa odvolával na judikát Najvyššieho správneho súdu SR č. 18/2022, ktorý podľa žalobcu
potvrdzuje, že podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže dôjsť k prenosu dôkazného bremena na

daňový subjekt iba v prípade, že správca dane vykoná výzvu na odstránenie pochybností. Výzva môže
byť zaslaná písomne alebo oznámená počas ústneho pojednávania, ale musí byť vykonaná ešte pred
ukončením daňovej kontroly. Ak sa tak nestane, dôkazné bremeno neprechádza na daňový subjekt.
16. Žalobca namietal, že v priebehu daňovej kontroly na neho dôkazné bremeno neprešlo, pretože
správca dane neoznámil svoje pochybnosti o tom, že služby podľa faktúr vystavených spoločnosťou

Millix s.r.o. mu boli skutočne dodané, a nevyzval ho, aby tieto pochybnosti odstránil. Žalobca tvrdil, že
preukázal, že kúpnu zmluvu uzatvoril so spoločnosťou Lesy ČR dňa 18. augusta 2020, čím vyvrátil
tvrdeniesprávcudaneotom,žeMillixs.r.o.nemohlasprostredkovaťuzavretiezmluvy,pretožemandátna
zmluva medzi žalobcom a Millix s.r.o. bola podpísaná dňa 01. mája 2020.
17. Žalobca argumentoval, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nespochybňoval činnosti

spoločnosti Millix s.r.o. vykonávané pre žalobcu na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01. mája 2020, ale
len dátum uzavretia kúpnej zmluvy. Správca dane neuznal odpočítanie dane, pretože predpokladal, že
kúpna zmluva bola uzavretá dňa 18. marca 2020, čo znemožňovalo účasť Millix s.r.o. podľa mandátnej
zmluvy. Po ukončení kontroly však správca dane akceptoval dôkaz od žalobcu (výpis z centrálnej
evidencie zmlúv ČR), že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 18. augusta 2020, čím odpadol pôvodný

dôvod pre neuznanie odpočítania dane. Správca dane však až po skončení kontroly uviedol nový dôvod,
atožeponazretídospisuzinejdaňovejkontrolyzistil,žezástupcaspoločnostiMillixs.r.o.sanezúčastnil
rokovaní pri uzatváraní zmluvy s podnikom Lesy Českej republiky, s.r.o.. Tento dôvod však nebol počas
kontroly oznámený žalobcovi, a ani nebol predmetom výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím
došlo k porušeniu zákona a nezákonnosti daňovej kontroly a následných rozhodnutí.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
18. Žalovaný sa ku správnej žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 13. februára 2023. Na margo
žalobcovej námietky o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane má podľa §
44 ods. 1 a 2 daňového poriadku právo vykonávať daňovú kontrolu na účely zisťovania skutočností

potrebných pre správne určenie dane. Zároveň je povinný podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku
zabezpečiť, aby tieto skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný len na návrhy
daňového subjektu. Na tento účel môže využiť všetky prostriedky, ktoré nie sú v rozpore s právnymi
predpismi.
19. Uviedol tiež, že podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku je daňový subjekt povinný preukázať

skutočnosti ovplyvňujúce správne určenie dane, ako aj údaje v daňovom priznaní a ďalších podaniach.
Dôkazné bremeno spočíva primárne na daňovom subjekte, no podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku
správca dane vedie dokazovanie a zabezpečuje, aby skutočnosti potrebné na správu daní boli zistené
čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká právo na odpočet dane v deň, keď vznikne daňová povinnosť

pri tovare alebo službe. Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 a 2 dňom dodania tovaru alebo
služby. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) môže platiteľ odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na svoje
dodávky, ak je daň uplatnená iným platiteľom a platiteľ má faktúru podľa § 71 zákona o DPH.
21. Žalovaný vyslovil, že faktúra a to, že ju vystavil platiteľ DPH, nie sú dostatočné na preukázanie
uskutočnenia dodania tovaru alebo služby. Daňový subjekt musí predložiť hodnoverné a overiteľné

dôkazy o reálnom plnení, ktoré správca dane môže preveriť. V prípade žalobcu nebolo preukázané, aké
konkrétne plnenie bolo dodané, ani že dodanie služby deklarované na faktúre bolo reálne vykonané,
najmä keď dodávateľ, spoločnosť Millix s.r.o., bola dňa 05. marca 2021 zrušená a dňa 30. marca 2021
vymazaná po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ. Žalobca, ako odberateľ, musí preukázať,že zdaniteľné plnenie sa skutočne uskutočnilo. Pre odpočítanie dane nestačí predložiť faktúru, ale je
potrebné, aby dodanie tovaru alebo služby bolo skutočne realizované, musí prísť k dodaniu tovaru alebo
služby dodávateľom na faktúre uvedeným a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti.

22. Žalovaný argumentoval, že daňový subjekt musí pri uplatnení nároku na odpočítanie DPH preukázať
reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, a práve osobou uvedenou na faktúre, nie len predložením
faktúry. Žalobca ako dôkaz dodania fakturovaného plnenia predložil faktúru ( bez zákonných náležitostí )
a tvrdil, že fakturované plnenie mu bolo dodané. Faktúra samotná nestačí ako dôkaz, ak nie je
podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Daňový subjekt nesie dôkazné bremeno a musí mať

dostatočné podklady na preukázanie uskutočnenia obchodu. Správca dane skúma nielen formálne
náležitosti dokladov, ale aj zhodu so skutočným plnením. Správca dane nie je povinný dokazovať
uskutočnenie obchodu, len overovať predložené dôkazy. Ak daňový subjekt nesplní všetky podmienky
na odpočet, najmä preukázanie reálneho plnenia, nemôže si nárok na odpočet uplatniť. Dôkazné
bremeno je na daňovom subjekte, a ak svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, odpočet dane nebude
uznaný, pričom žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho

správneho súdu SR č. k. 2Sžf4/2009 z 23.06.2010, 3Sžf/100/2012 z 11.06.2013, 1Sžfk/92/2020 z
01.07.2022 a 4Sžfk/40/2021 z 27.06.2022. Podľa žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepreukázal reálne dodanie fakturovaného plnenia, a správca dane pri daňovej kontrole nezistil, že
došlo k uskutočneniu obchodu podľa predložených dokladov. Faktúry za sprostredkovanie obchodu v
oblasti lesníctva neobsahovali dostatočné informácie, a navyše dodávateľ Millix s.r.o. bol zrušený. Preto

správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH vo výške 15 000 eur z dodávateľských faktúr
od dodávateľa Millix s.r.o..
23. Žalovaný mal za to, že správca dane viedol daňovú kontrolu v súlade s daňovým poriadkom a
v úzkej spolupráci so žalobcom, pričom opakovane žiadal o predloženie dokladov, dôkazov a tiež
vysvetlení k pochybnostiam správcu dane. Žalobca sa vyjadril k protokolu, ale nepredložil dôkazy, ktoré

by spochybnili zistenia správcu dane. Správca dane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti individuálne
a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo.
24. Žalovaný upozornil, že žalobca mal počas daňovej kontroly právo a povinnosť vyjadrovať sa k
preverovaným skutočnostiam, a to buď spontánne, alebo na základe výziev správcu dane. Tento postup
bol potrebný, pretože faktúry, z ktorých žalobca uplatnil odpočet, neobsahovali zákonné náležitosti a

nebolo jasné, aké služby a v akom rozsahu mali byť poskytnuté deklarovaným dodávateľom.
25. Správca dane zistil, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie DPH vo výške 15 000 eur z faktúr
za sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva od dodávateľa Millix s.r.o. a žalobca si tak tento odpočet
dane z dodávateľskej faktúry uplatnil neoprávnene. Odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane,
keď dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu a v

súlade so zákonom, bez podstatných procesných chýb, ktoré by porušovali práva žalobcu.
26.Žalovanýkunámietkežalobcuoporušeníust.§46ods.5Daňovéhoporiadkuzostranysprávcudane
tvrdil, že dodávateľské faktúry od Millix s.r.o. neobsahujú požadované náležitosti, ako je identifikácia
predmetu, rozsahu a druhu plnenia, odkaz na zmluvu či prílohu, z ktorej by identifikácia predmetu a
rozsahu fakturovaného plnenia vyplývala, čo spôsobuje pochybnosti o reálnosti zdaniteľného plnenia.

Tieto faktúry nevyhovujú zákonným požiadavkám pre odpočítanie DPH v zmysle ustanovenia § 74 písm.
f) zákona o DPH, no žalobca od deklarovaného dodávateľa Millix s.r.o. takto vystavené faktúry i tak
akceptoval, nežiadal od od Millix s.r.o. ich opravu, resp. doplnenie a následne si ich uplatnil na odpočet,
hoci mal tieto nedostatky zistiť už pri podávaní daňového priznania.
27. Keďže predložené faktúry neobsahovali zákonné náležitosti, správca dane vyzval žalobcu na

predloženie dokladov (aj na zmluvu, na ktorú sa odvolávajú faktúry), ako aj na vysvetlenia týkajúce
sa fakturovaných plnení (aké obchody boli uzatvorené na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01. mája
2020, akého sprostredkovania obchodu sa týkali faktúry vystavené spoločnosťou Millix s.r.o., ako bola
stanovená výška odmeny pre spoločnosť Millix s.r.o.). Žalobca však nepredložil dostatočné vysvetlenie,
len všeobecne tvrdil, že „kontakty na obchodnú spoluprácu s podnikom Lesy České republiky, s.p.

boli založené činnosťou spoločnosti Millix s.r.o., v mene ktorej konal pán A. B., konateľ“. Správca
dane vyjadril pochybnosti o fakturovaných plneniach a vyzval žalobcu, aby doplnil údaje a vysvetlil
nejasnosti v rámci daňovej kontroly. Žalobca reagoval vyjadrením, v ktorom opäť všeobecne tvrdil,
že jeho spoluprácu s Lesmi ČR zabezpečovala spoločnosť Millix s.r.o. a uviedol detaily o zmluvách
uzavretých s podnikom Lesy České republiky, s.p. v rokoch 2020. Takisto poprel, že by sa spoločnosti

Millix s.r.o. a Svenska, s.r.o. podieľali na sprostredkovaní kúpnej zmluvy č. 2020/P/99/180801, pričom
spomenul mandátnu zmluvu so Svenska, s.r.o., ktorá bola uzatvorená dňa 30. novembra 2020. Žalovaný
skonštatoval, že žalobca na výzvy správcu dane na špecifikáciu plnení a preukázanie ich reálneho
dodania dodávateľom aj na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane žalobca poskytol len odpovedevšeobecného charakteru, ku ktorým nepredložil ďalšie doklady preukazujúce jeho tvrdenia a neozrejmil
obsah, druh a rozsah fakturovaných plnení, ani spôsob ich poskytnutia. Teda pochybnosti o správnosti
a obsahu predložených faktúr, z ktorých si uplatňoval odpočítanie dane neodstránil.

28. Podľa žalovaného, správca dane v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní postupoval v súlade s
daňovým poriadkom, opakovane vyzýval žalobcu, a to aj formou výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, na predloženie dokladov, dôkazov a vysvetlení k pochybnostiam. Po vyhodnotení vyjadrenia
žalobcu k protokolu konštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy ani vysvetlenia, ktoré by ovplyvnili
zistenia uvedené v protokole daňovej kontroly.

29. Opäť upozornil, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu
podstatu veci, t. j. reálne dodanie služieb tak, ako to bolo deklarované v predložených listinných
dôkazoch, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré je primárne na daňovom subjekte, a tak nemohol byť
nárok na odpočet dane uznaný. Správca dane nie je povinný poučovať daňový subjekt o dôkazoch, ktoré
má predložiť. Daňový subjekt má zodpovednosť za preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia
a za obstaranie dôkazov. Na základe uvedeného žalovaný považoval námietku žalobcu v súvislosti

s dokazovaním správcu dane za neopodstatnenú, pretože správca dane v rámci daňovej kontroly
preveroval všetky predložené doklady, hodnotil ich nielen po formálnej stránke, ale preveroval ich
skutočný obsah.
30. K žalobcovmu tvrdeniu o tom, že jediným dôvodom, pre ktorý správca dane odmietol priznať
žalobcovi odpočítanie dane z faktúr vystavených jeho dodávateľom spoločnosťou Millix s.r.o. boli

„údajné“ nezrovnalosti v dátume uzavretia kúpnej zmluvy č. 2020/P/99/180801, pričom správca dane v
priebehu celej daňovej kontroly až do jej ukončenia doručením predmetného protokolu dňa 04. februára
2022 tvrdil, že predmetná kúpna zmluva č. 2020/P/99/180801 bola uzatvorená dňa 18. marca 2020,
zatiaľ čo žalobca tvrdil a v priebehu daňovej kontroly nado všetku pochybnosť preukázal výpisom z
centrálnej evidencie zmlúv ČR, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 18. augusta 2020,

žalovaný uviedol, že táto vec bola vyriešená už v čase vydávania rozhodnutia, keď správca dane vo
svojom rozhodnutí k dátumu uvedenému na Zmluve č. 2020/P/99/180801 uviedol, že samotný daňový
subjekt vo svojom vyjadrení priznal, že tento dátum nie je veľmi dobre čitateľný a následne správca dane
overoval tento dátum cez centrálny register zmlúv Českej republiky a zároveň nazretím do daňového
spisu z vykonávanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty u žalobcu za iné zdaňovacie obdobie

- december 2020. Na základe získaných informácií z Registra zmlúv a z odpovede Českej finančnej
správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií správca dane zistil, že správny dátum je 18. august
2020 a Zmluva č. 2020/P/99/180801 bola podpísaná týmto dňom. Správca dane v rozhodnutí potom
uviedol, že predmetné zistenie nemá vplyv na konečný výsledok daňovej kontroly.
31. Správca dane získal dôkaz spochybňujúci tvrdenie žalobcu, že obchod bol sprostredkovaný

spoločnosťou Millix s.r.o.. Z odpovede Českej daňovej správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií
vyplynulo, že za Lesnú správu Telč a Ledeč nad Sázavou rokoval obchodný referent (Lesy ČR, s.p.),
zatiaľ čo za žalobcu jednal iba konateľ C. D..
32. Správca dane zaslal dňa 20. decembra 2021 žalobcovi Oznámenie skutočností zistených pri
daňovej kontrole, v ktorom ho vyzval, aby sa vyjadril k zisteným pochybnostiam a predložil ďalšie

dôkazy. Pochybnosti sa týkali vybraných zdaniteľných obchodov, pričom správca dane poukázal aj na
pochybnosti, ktoré boli zistené na základe nazretia do spisu daňového subjektu RI – NO, export-import,
s.r.o. (žalobcu), kde bola vykonávaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie
obdobie - december 2020, týkajúce sa mandátnych zmlúv zo dňa 01.mája 2020 a dňa 30.novembra
2020 uzatvorených medzi žalobcom a dvoma spoločnosťami (Millix s.r.o. a Svenska, s.r.o.), ktoré mali

nezávisle od seba sprostredkovať rovnakú kúpnu zmluvu č. 2020/P/99/180801 zo dňa 18. augusta 2021
medzi Lesy ČR a žalobcom. Správca dane požiadal o vysvetlenie, prečo sa na sprostredkovanie použili
dve spoločnosti, pričom žalobca neuviedol logické zdôvodnenie tejto situácie, ani prečo rovnaká kúpna
zmluva bola sprostredkovaná dvoma rôznymi subjektmi.
33. Žalovaný znova poukázal na skutočnosť, že správca dane počas daňovej kontroly vyzval žalobcu

na predloženie dôkazov a vysvetlení k preverovaným plneniam, vrátane využitia inštitútu nahliadnutia
do spisu. Avšak nezískal dôkazy preukazujúce nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry od
spoločnosti Millix s.r.o. Žalobca poskytol len všeobecné informácie o obchodnej spolupráci s touto
spoločnosťou, ktorá mala podľa jeho tvrdení viesť k uzatvoreniu zmluvy s Lesy Českej republiky, s.p..
Žalobca však nevysvetlil podrobnosti, ani nedoložil dôkazy o skutočnom plnení.

34. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že správca dane neoznámil žalobcovi svoje pochybnosti
o tom, že služby na základe faktúr vystavených spoločnosťou Millix s.r.o. mu boli skutočne touto
spoločnosťou dodané a že nevyzval žalobcu, aby tieto jeho pochybnosti odstránil, žalovaný opäť
argumentoval, že správca dane predložil dôkaz, ktorý vyvracia tvrdenia žalobcu o sprostredkovaníobchodov spoločnosťou Millix s.r.o.. Po nazretí do spisu daňového subjektu – žalobcu, kde bola
vykonávaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobie - december 2020
a odpovedi Českej daňovej správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií, zistil, že rokovania so

spoločnosťou Lesy ČR viedol len konateľ žalobcu, C. D.. Tento dôkaz spochybňuje žalobcovu verziu, že
obchod sprostredkovala spoločnosť Millix s.r.o.. Navyše, správca dane zistil, že kontakty na Lesy ČR sú
verejne dostupné na internete, vrátane šablóny kúpnej zmluvy na dodávku dreva. Žalovaný i na tomto
mieste poukazoval na skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď
počas výkonu daňovej kontroly nepredložil dôkazy a vysvetlenia na preukázanie splnenia zákonných

podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH pričom poukazoval na
judikatúruNajvyššiehosúduSRvovecisp.zn.2Sžf/4/2009zodňa23.júna2010vspojenísrozhodnutím
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. februára 2011, tiež na rozsudky Najvyššieho
súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014 či 2Sžf/28/2010 z 18. mája 2011.
35. Žalovaný skonštatoval, že považuje námietky žalobcu ohľadom dokazovania správcu dane za
neopodstatnené. Správca dane počas daňovej kontroly preveroval všetky predložené doklady, nielen po

formálnejstránke,aleajichobsah.PriposudzovanínárokunaodpočetDPHsasprávcadanezameriaval
nielen na existenciu faktúr, ale aj na materiálny podklad, ktorý musí byť súčasťou uskutočneného
zdaniteľného plnenia. Ak plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené, samotná faktúra nie je dostatočná na
odpočítanie DPH. Správca dane postupoval v súlade so zákonom o DPH a daňovým poriadkom, pričom
sa aktívne spolupracoval so žalobcom a poskytol mu priestor na predloženie dôkazov, ktoré by podporili

správnosť jeho nároku na odpočet.
36. V závere svojho vyjadrenia žalovaný opäť upozornil a zhrnul, že žalobca počas daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a ani k tejto žalobe neuviedol a nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné
dôkazy,ktorébypreukazovalireálnedodaniefakturovanýchslužieb-sprostredkovanieobchoduvoblasti
lesníctva, dodávateľom Millix s.r.o. uvedeným na predložených dodávateľských faktúrach. Uvedené

plnenia tak boli (na dodávateľských faktúrach) a aj zostali po daňovej kontrole bez bližšej špecifikácie
čo do obsahu, rozsahu, aj priebehu deklarovaných plnení, z ktorých si žalobca napriek tomu uplatnil
sporné odpočítanie dane. Z uvedených dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa Millix s.r.o.
nie je možné jednoznačne identifikovať dostatočne určitým spôsobom predmet plnenia (napr. druh a
rozsah služby) medzi žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou Millix s.r.o..

Navyše, ako už bolo vyššie uvedené, správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
získal dôkazy, ktoré spochybňujú tvrdenia žalobcu a dokazujú, že zdaniteľné plnenia na základe faktúr č.
0522020, č. 0582020/01, č. 0592020 vystavených spoločnosťou Millix s.r.o. neboli uskutočnené. Nebolo
preukázané, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou Lesy ČR, s.p. bola sprostredkovaná. Z
odpovede Českej daňovej správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo, že za Lesy ČR

rokoval obchodný referent a za žalobcu konateľ C. D., čím sa vyvrátilo tvrdenie o sprostredkovaní
obchodu spoločnosťou Millix s.r.o..
37. Žalovaný mal za to, že správca dane v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní postupoval v súlade
s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Zistený skutkový stav správne vyhodnotil, a preto odvolací
orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane ako vecne a právne správne. Žalobca však v žiadnom z konaní

nepredložil dôkazy, ktoré by spochybnili zistený skutkový stav. Na základe toho žalovaný nezistil dôvody
na zrušenie napadnutého rozhodnutia č. 102906115/2022 zo dňa 26. októbra 2022, naďalej na ňom
trvá a navrhol žalobu zamietnuť.

Replika žalobcu

38. Žalobca v replike zo dňa 08. marca 2023 opäť poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly správca
dane nikdy neinformoval žalobcu o pochybnostiach týkajúcich sa sprostredkovania obchodu s podnikom
Lesy ČR, s.p. spoločnosťou Millix s.r.o., a nevyzval ho na odstránenie týchto pochybností. Tento
postup sa neobjavuje v žiadnych dokumentoch správcu dane, konkrétne v jeho výzvach a oznámení
zo dňa 19. februára 2021, 21. októbra 2021 a 20. decembra 2021. Žalobca tiež odkázal na stanovisko

Najvyššieho správneho súdu SR, konkrétne na rozsudok sp. zn. 10Sžfk/53/2019 zo dňa 16. februára
2022, z ktorého podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku
vyžaduje, aby správca dane svoje pochybnosti o obchodných prípadoch deklarovaných kontrolovaným
daňovým subjektom uviedol jasne, úplne a presne tak, aby kontrolovaný daňový subjekt vedel a mohol
tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť.

39. Žalobca tvrdil, že výzvy č. 100288678/2021 zo dňa 19. februára 2021 a č. 102002514/2021 zo
dňa 21. októbra 2021 boli vyhotovené správcom dane za účelom splnenia povinností žalobcu podľa §
45 ods. 2 písm. d) a e) Daňového poriadku. V písomnosti č. 102599210/2021 zo dňa 20. decembra
2021, označenej ako „Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole“, správca dane vyjadrilpochybnosti o vzťahu medzi uzatvorením zmluvy medzi Lesy ČR, s.p. a spoločnosťou RI – NO, export-
import, s.r.o. a mandátnou zmluvou medzi Millix s.r.o. a RI – NO, export-import, s.r.o.. Správca dane
v oznámení uviedol, že z predložených dokladov vyplýva, že zmluva medzi Lesy ČR a RI – NO, export-

import, s.r.o. bola uzatvorená pred mandátnou zmluvou a na základe toho tvrdil, že Millix s.r.o. nemohol
sprostredkovať obchod s Lesy ČR dňa 18. marca 2020, pretože podľa mandátnej zmluvy mohol túto
činnosť vykonávať až od 01. mája. 2020.
40. Žalobca poznamenal, že ak mal správca dane pochybnosti o obchodných transakciách medzi
žalobcom a spoločnosťou Millix s.r.o., týkali sa výlučne „rozporu“ v dátumoch uzatvorenia mandátnej

zmluvy a kúpnej zmluvy. Tento „rozpor“ medzi dátumami správca dane neoznámil žalobcovi v súlade s §
46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca na oznámenie reagoval svojím vyjadrením zo dňa 30. decembra
2021, v ktorom predložil výpis z centrálnej evidencie zmlúv Českej republiky. Tento výpis jednoznačne
a preukázateľne potvrdil, že kúpnu zmluvu č. 2020/P/99/180801 uzatvoril žalobca s podnikom Lesy ČR,
s.p. až 18. augusta 2020, teda po uzatvorení mandátnej zmluvy so spoločnosťou Millix s.r.o. dňa 01.
mája 2020.

41. Vo vyjadrení zo dňa 30. decembra 2021 žalobca tiež vysvetlil, že kontakty na obchodnú spoluprácu
s podnikom Lesy České republiky, s.p. boli založené činnosťou spoločnosti Millix s.r.o., pričom v mene
tejto spoločnosti konal pán A. B., konateľ. Žalobca uviedol, že v máji a júni 2020 boli uzatvorené zmluvy
s podnikom Lesy ČR na oblastnom riaditeľstve v Jihlave a dňa 18. augusta 2020 bola uzatvorená
zmluva v sídle podniku v Hradci Králové. Tvrdenie správcu dane, že obaja mandatári (Millix s.r.o. a

Svenska, s.r.o.) sa podieľali na sprostredkovaní kúpnej zmluvy č. 2020/P/99/180801, žalobca považuje
za neopodstatnené, pričom zdôraznil, že mandátna zmluva so spoločnosťou Svenska, s.r.o. bola
uzatvorená až dňa 30. novembra 2020. Túto skutočnosť žalobca oznámil kontrolným pracovníkom
správcu dane vo svojom vyjadrení zo dňa 09. novembra 2021. Žalobca však vo vyjadrení zo dňa 30.
decembra 2021 požiadal kontrolných pracovníkov správcu dane, že v prípade ak aj naďalej pretrvávajú

nejaké pochybnosti, aby mu boli tieto oznámené aj spolu s dôkazmi, ktoré tieto pochybnosti vyvolali, aby
ich mohol vyvrátiť. Na toto vyjadrenie zo strany správcu dane neprišla žiadna reakcia a daňová kontrola
bola ukončená dňa 04. februára 2022 doručením protokolu č. 100116621/2022 zo dňa 19. januára 2022
žalobcovi.
42. K tvrdeniu žalovaného o tom, že „...V priebehu vyrubovacieho konania správca dane nazrel do

spisu daňového subjektu RI – NO, export-import, s.r.o. (žalobcu), kde bola vykonávaná daňová kontrola
dane z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobie - december 2020.“, žalobca uviedol, že týmto
tvrdením žalovaný potvrdil, že správca dane dospel k záveru o nespôsobilosti sprostredkovateľa Millix
s.r.o. pri obchodoch s českými odberateľmi až počas vyrubovacieho konania, keď zistil, že jednanie s
českými odberateľmi neprebehlo cez zástupcu Millix s.r.o., ale priamo cez konateľa žalobcu Vladimíra

Nociara. Žalobca opakovane zdôraznil, že sa o spochybnení účasti Millix s.r.o. na obchodných prípadoch
dozvedel až počas ústneho pojednávania dňa 27. apríla 2022, teda po ukončení daňovej kontroly, pri
prerokovaní svojich pripomienok k protokolu č. 100116621/2022, z ktorého bola vyhotovená zápisnica
č. 101075206/2022.
43. Žalobca opätovne poukázal na svoje vyjadrenie zaznamenané do predmetnej zápisnice

a skonštatoval, že aj napriek jeho jasnému vyjadreniu správca dane naďalej zotrval na tvrdení,
že spoločnosť Millix s.r.o. nesprostredkovala obchodné vzťahy medzi žalobcom a jeho českými
dodávateľmi. Tento záver správca dane uviedol až vo vyrubovacom konaní, po ukončení daňovej
kontroly, čo považuje za porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa žalobcu k prenosu dôkazného
bremena zo správcu dane na žalobcu nedošlo, čím došlo k neodstrániteľnej vade daňovej kontroly, čo

následne spôsobilo nezákonnosť vyrubovacieho konania a rozhodnutia o vyrubení dane. Žalobca preto
považoval vyjadrenie žalovaného zo dňa 13. februára 2023 za nedostatočné na vyvrátenie dôvodnosti
jeho žaloby zo dňa 16. decembra 2022.

Posúdenie podstatných skutkových dôvodov a právnych argumentov

44. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)
uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod

spisovou značkou 75S/81/2022 vedie na Správnom súde Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/81/2022.
45. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
5.12.2024. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní plne pridržal podanej žaloby a navrhol, aby
správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež správcu dane zrušil a vec vrátil orgánu verejnejsprávynižšiehostupňanaďalšiekonanie.Žalovanýnarozdielodžalobcunavrholžalobuakonedôvodnú
zamietnuť, keď mal za to, že boli dodržané všetky procesné postupy v zmysle Daňového poriadku.
46. Na nariadenom pojednávaní správny súd vykonal v zmysle § 124 ods. 1 SSP dokazovanie

oboznámením podstatného obsahu listí, a to: Výzvy zo dňa 19.02.2021 v zmysle § 45 ods. 2 písm. d),
Výzva v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) zo dňa 22.10.2021 č. 102003896/2021, Oznámenie skutočností
zistených pri daňovej kontrole č. 102599210/2021 zo dňa 20.12.2021 v zmysle § 46 ods. 5. Daňového
poriadku a Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 27.04.2022.
47. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby
(§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného
azároveňrozhodnutieorgánuverejnejsprávynižšiehostupňa,podľa§191ods.1písm.g)SSPvspojení
s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
48. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
49. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil

alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
50. Na úvod správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy, a to vrátane preskúmania zákonnosti
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu a ktorý zákonnosť nadväzujúcich rozhodnutí podmieňuje.
Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
51. Predmetom konania pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.10.2022, ktorým

potvrdil rozhodnutie správcu zo dňa 10.06.2022.
52. Správny súd zástava názor, že žalobca logicky postavil do popredia súdneho prieskumu otázku
procesného postupu správcu dane predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia, keďže za predpokladu, že
procesné pochybenie bude možno považovať za závažné, nezostane správnemu súdu nič iné ako
konštatovať nezákonnosť celého rozhodnutia, a to bez potreby zohľadnenia ďalších námietok žalobcu.

V tomto smere sa preto správny súd zameral na posúdenie námietky nesprávnej aplikácie ustanovenia
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku, a to v konkrétnosti na nedodržanie povinnosti vymedzenia pochybností
správcu dane vo vzťahu ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly.
53. Pokiaľ ide o znenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, správny súd zastáva názor, že
už samotný gramatický výklad tohto ustanovenia dáva jednoznačnú odpoveď na nastolenú otázku, keď

výslovne uvádza, že „Ak vzniknú pochybnosti..., oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému
daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,...“. Je teda nesporné, že ustanovenie § 46
ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť
kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených
dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby

neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne
zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho
pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu
spíše zápisnicu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk 10/2020 z

24. februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky 2/2022 pod č. 18/2022).
54. Na to, aby správca dane vôbec mohol realizovať povinnosti vyplývajúce mu z citovaného
ustanovenia, musí pochybnosti nadobudnúť a tieto si ustáliť. Zatiaľ ide o jeho vnútorné procesy
naviazané na vyhodnocovanie predložených tvrdení a dokladov. Následne svoje pochybnosti musí jasne

a zreteľne naformulovať (teda prejaviť navonok) a iba tak ich môže daňovému subjektu oznámiť. Až
následne, a to v spojitosti s presne vymedzenými pochybnosťami, môže pristúpiť k výzve na odstránenie
pochybností, a to vhodným spôsobom, ktorý zvolí. Logická postupnosť uvedeného procesu pritomneumožňuje vynechať ani jeden článok, pretože by tým bol popretý základný účel tohto ustanovenia,
ktorým je odstránenie konkrétnych a nie len akýchkoľvek domnelých pochybností.
55. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Sžfk/31/2020 zo dňa 26.10.2022: ,,Prejavenie pochybností pritom nemá byť
samoúčelné, ale má upozorniť daňový subjekt na presné okolnosti, ktorých spornosť správca dane zistil
a práve tieto nejasnosti majú spoločne, teda vo vzájomnej súčinnosti, odstrániť (neopomínajúc dôkazné
bremeno daňového subjektu). Výzva na odstránenie prezentovaných pochybností má potom skôr iba
demonštratívne inštruovať daňový subjekt, akým najvhodnejším spôsobom tieto pochybnosti odstrániť

(t.j. čo je sporné a čo treba preukázať). Zároveň treba mať na pamäti, že je to predovšetkým daňový
subjekt, ktorý pozná okolnosti preverovaného plnenia najlepšie a sporné skutočnosti môže vedieť
preukázať aj inými tvrdeniami a dôkazmi, na ktoré správca dane vo výzve ani nepamätal. Nie je preto
možné od neho spravodlivo očakávať, že bude, tak povediac „slepo“, nasledovať výzvy správcu dane
bez toho, aby mu bolo oznámením náležite ozrejmené, za akým účelom sú mu tieto výzvy adresované.“
56. Dôraz na povinnosť správcu dane riadne naplniť zmysel ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového

poriadku akcentuje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk
10/2020 z 24. februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 18/2022, v ktorom konštatoval, že: „Len použitím postupu podľa §
46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania
k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Výzva podľa § 46

ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo
pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca
dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. Povinnosti podľa §
46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly,
a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.“

57. S konkretizáciou na prejednávanú vec a po zohľadnení vyššie uvedených zistení správny súd dospel
k záveru, že pochybením správcu dane spočívajúcom v nedostatočnom sledovaní zámeru ustanovenia
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku a tým pádom v jeho porušení, sa dopustil vady v procesnom postupe,
ktorá však nespôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly ako celku. V jej dôsledku však nedošlo k prenosu
dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane tak, ako to správca dane predpokladal a

súčasne preto nevznikla daňovému subjektu povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane, nakoľko de
facto o nich ani nevedel.
58. Ak správca dane hodlal založiť svoje rozhodnutie na konštatovaniach o nepreukázaní tvrdených
skutočností zo strany daňového subjektu v tom smere, že zdaniteľné obchody v zmysle preverovaných
faktúr neboli uskutočnené dodávateľom Millix s.r.o. tieto stratili zákonný podklad, v dôsledku

nesprávneho vykonania oznamovacej povinnosti o vzniknutých pochybnostiach. Oznámenie správcu
dane zo dňa 19.02.2021, zo dňa 22.10.2021 a zo dňa 20.12.2021 nemožno v zmysle ich obsahu
považovať za zákonné oznámenie pochybností správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Až zo zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 27.04.2022 k prerokovaniu pripomienok k Protokolu č.
100116621/2022 zo dňa 19.01.2022 je zrejmé, že pochybnosti správcu dane spočívali v spochybnení

osoby deklarovaného dodávateľa – Millix s.r.o, ktorým predmetné služby v zmysle sporných faktúr mali
byť uskutočnené.
59.Správcadane,akoajžalovanýnepostupovalivsúladesichpovinnosťamiaukrátilidaňovýsubjektna
jeho právach, ktoré mu pri daňovej kontrole prináležia. V priebehu daňovej kontroly došlo k podstatnému
pochybeniu v procesnom postupe správcu dane, a to nesplnením povinnosti zakotvenej v § 46 ods. 5

Daňového poriadku, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej
60. V dôsledku procesného pochybenia správcu dane, ktoré správny súd vyhodnotil za tak závažné,
že má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu
dane, sa už správny súd nevenoval posúdeniu ďalších námietok, nakoľko by to bolo, z dôvodu povahy

procesnej vady, predčasné.

61. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd priznal voči žalovanému náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP. O výške trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

62. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).