Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100505
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0724100505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystrici,vkonanípredsudkyňouJUDr.Ing.LindouKovandovou,LL.M.,vprávnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 23.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. januára 2024
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. novembra 2023 z r u š u j
e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu
(100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 08.09.2023 podal žalobca žiadosť o predčasný starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od
09.09.2023 (žiadosť bola spísaná dňa 08.09.2023, nakoľko dátum 09.09.2023 bol dňom pracovného

voľna).

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bola žiadosť žalobcu podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
zamietnutá z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 09. septembru 2023 nie je
vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že k 09.09.2023 žalobca získal
na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok celkovo 6 949 odpracovaných dní, čo je
19 rokov a 14 dní, ktorých presný rozpis vyplýva z priloženého osobného listu dôchodkového poistenia.
Suma predčasného starobného dôchodku tak podľa výpočtu a pri zohľadnení v prílohe uvedených
období dôchodkového poistenia u žalobcu, určená k 09.09.2023, predstavuje 334,10 EUR, pričom suma
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu k rozhodnému dňu je 268,88 EUR mesačne, t. j. 1,6
násobok tejto sumy predstavuje 430,20 EUR, teda žalobca nesplnil podmienky nároku na predčasný

starobný dôchodok.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal
rozpor prepočtu a údajov v osobnom liste dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu prvostupňovéhorozhodnutia s listom Sociálnej poisťovne zo dňa 05.09.2006 – informácie o stave individuálneho účtu
poistenca k 31.12.2003, ktorý to list žalobca priložil k podanému odvolaniu. Ďalej namietal, že z jeho
obdobia dôchodkového poistenia nemožno vylúčiť obdobie od 01.06.1993 do 30.06.2002 a toto by

správne malo byť započítané, pretože zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca
podľa § 6 s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona
o sociálnom poistení. Uvádzal, že ust. § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku
na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného
zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil

podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú
dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žalobca poukazoval v odvolaní na
čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol vyhlásený
v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Z.z. s tým, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka
prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom

poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na
určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného
dôchodku. Žalobca uviedol, že pri zohľadnení všetkých príslušných období dôchodkového poistenia má
ku dňu, od ktorého žiada priznanie predčasného starobného dôchodku, odpracovaných spolu 15 951
dní, čo je 43 rokov, 8 mesiacov a 16 dní. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 a predložil vlastný výpočet sumy dôchodku. V závere odvolania
ešte dal do pozornosti, že si chce uplatniť nárok na zníženie dôchodkového veku u muža, ktorý sa narodil
po 31.12.1957, v rozsahu 6 mesiacov, pretože dôchodkový vek nemožno znížiť jeho manželke.

5. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom jej generálneho riaditeľa ako príslušného

odvolacieho orgánu a to rozhodnutím č. 610 708 6381 0 zo dňa 23.01.2024 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

6. Odvolací orgán vyhodnotil postup prvostupňového orgánu ako správny. Zopakoval závery
prvostupňového orgánu, že žalobca získal k 09.09.2023 spolu 6 949 dní obdobia dôchodkového

poistenia a získanie ďalšieho takéhoto obdobia nebolo preukázané. Uzavrel, že žalobca nezískal
najmenej 40 odpracovaných rokov. Ďalej uviedol, že do dosiahnutia dôchodkového veku žalobcovi
chýbalo 365 dní. Zopakoval výpočet obsiahnutý v prvostupňovom rozhodnutí, poukázal na to, že suma
životného minima k 09.09.2023 je 268,88 EUR mesačne, t. j. 1,6 násobok tejto sumy predstavuje 430,20
EUR a výška dôchodku žalobcu po výpočte je len 334,10 EUR, nie je teda vyššia ako 1,6 násobok

životného minima a nedošlo tak k splneniu jednej z podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok
podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

7. Ďalej v napadnutom rozhodnutí odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bol priznaný
od 01. septembra 2015 výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov. Na vznik tohto nároku a jeho výšku mu bola zohľadnená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01.10.1981 do 30.09.1983 a doba služobného pomeru colníka od 01.06.1993 do
31.08.2015. Uvedené obdobia výkonu základnej vojenskej služby a služobného pomeru colníka neboli
podľa napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení žalobcovi zohľadnené pre nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy, nakoľko

uvedené doby boli zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok a preto sa nepovažujú za obdobie
dôchodkového poistenia. Ide pritom o obdobie spolu 24 rokov a 97 dní.

8. Odvolací orgán uviedol, že zosúladil svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov,

ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby
do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa
považuje za výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok. Týmto poistencom je pri určení výšky
starobného dôchodku potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely
výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť

v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Podľa evidenčného materiálu však doba pracovnej činnosti colníka
od 01.10.1981 do 30.09.1983 a od 01.06.1993 do 31.08.2015 bola zaradená do III. pracovnej kategórie,
nie do zvýhodnenej pracovnej kategórie, preto nie je možné tu aplikovať uvedený postup podľa § 274
zákona o sociálnom poistení a následné krátenie dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru.9. K čestnému vyhláseniu predloženému žalobcom k ním podanému odvolaniu o tom, že manželke
nemožnoznížiťdôchodkovývektitulomzohľadneniavýchovydieťaťaažesipretototozníženieuplatňuje

žalobca, odvolací orgán poukázal na to, že v čestnom vyhlásení nie je uvedený dôvod, pre ktorý
nemožno znížiť dôchodkový vek manželke žalobcu, poukázal na § 60a ods. 5, § 65 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení a na dôvodovú správu k zákonu č. 321/2019 Z. z. ako aj na to, že podľa registra
fyzických osôb je žalobca ženatý a že nie je preukázané, že si manželka neuplatní starostlivosť o dieťa
na určenie dôchodkového veku.

10.Vzáverenapadnutéhorozhodnutiaodvolacíorgáneštepoukázalnato,žekontrolouprvostupňového
rozhodnutia bolo zistené, že učebný pomer od 01.09.1976 do 31.12.1976 bol žalobcovi zhodnotený pod
znakom „G“, pričom správne mal byť zhodnotený pod znakom „A“ s hrubým zárobkom 4 800 Sk, preto
k napadnutému rozhodnutiu priložil aj opravený osobný list dôchodkového poistenia.

Správna žaloba, žalobné body

11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania oboch rozhodnutí Sociálnej
poisťovne, tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia a navrhoval tieto zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie z dôvodu, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa mu pri výpočte predčasného
starobného dôchodku nezarátala odpracované roky a to 43 rokov 8 mesiacov a 16 dní, aj keď
v evidencii sú preukázateľne uvedené všetky odpracované roky. Dôkazom o tejto skutočnosti je
Individuálny účet poistenca k 31.12.2003, ktorý bol žalobcovi doručený Sociálnou poisťovňou spolu

s listom podpísaným predsedom Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne E. F. G. dňa 05.09.2006, v ktorom
sú uvedené odpracované roky žalobcu od roku nástupu na prípravu na zamestnanie 01.09.1997 až
do 30.06.2002, vymeriavacie základy a osobné mzdové body za odpracované obdobia, pričom súčet
období dôchodkového poistenia ku dňu 30.06.2002 podľa tohto dokumentu predstavuje 9 434 dní, t. j.
25 rokov a 309 dní.

13. Žalobca poukázal na to, že od 01.07.2002 vstúpil do osobitného systému sociálneho zabezpečenia
podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a od tohto obdobia
odvádzal poistenie v zmysle uvedeného zákona. Namietal, že Sociálna poisťovňa mu vypočítala sumu
predčasného starobného dôchodku nesprávne, pretože mu nezapočítala všetky doby poistenia, znížila

mu počet odpracovaných rokov a nepostupovala podľa § 67 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z..
Podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že odpracoval viac ako 40 rokov a teda mu malo byť za
každých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového
veku znížených 0,3 % nie 0,5 %, ďalej mu nesprávne vypočítala osobný mzdový bod, pretože mu
nezapočítala osobné mzdové body za obdobie zamestnania od 01.01.2023 do 31.08.2023. Poskytol

vlastný výpočet sumy predčasného starobného dôchodku, poukázal na § 68 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z.z.,namietolaj,žeSociálnapoisťovňaneakceptovala§3ods.1antidiskriminačnéhozákonaadopustila
sa voči nemu diskriminácie a tým, že mu vymazala odpracované roky z individuálneho účtu sociálneho
poistenia mu spôsobila škodu.

14. Namietal aj to, že žalovaná nepripustila jeho čestné vyhlásenie k zníženiu dôchodkového veku
za výchovu dieťaťa. Uviedol, že jeho manželka si nemôže uplatniť zníženie dôchodkového veku,
pretože je štátna občianka Českej republiky, tam aj pracuje a právny poriadok Českej republiky zníženie
dôchodkového veku neumožňuje. V čestnom vyhlásení dôvod síce neuvádzal, ale to preto, že zákon mu
takúto povinnosť neukladá a žalovaná ho neupovedomila o potrebe doplniť čestné vyhlásenie o dôvod,

pre ktorý si jeho manželka zníženie dôchodkového veku nemôže uplatniť.

15. Napokon žalobca opakovane namietal, že žalovaná mu do doby poistenia nezapočítala dobu výkonu
služobného pomeru s tým, že táto mu bola zohľadnená pre nárok na výsluhový dôchodok. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 a namietal, že nezohľadnenie

doby služobného pomeru je v rozpore s citovanou judikatúrou. V závere ešte doplnil, že žalovaná
prehliadla aj tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. bol žalobca poistencom Sociálnej
poisťovne a prijatím citovaného zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby
dôchodkového poistenia.Vyjadrenie žalovanej k žalobe

16. Žalovaná v jej vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva
a žiadala, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Zopakovala závery z prvostupňového a z napadnutého rozhodnutia o tom, že k 09.09.2023 žalobca
na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok získal 6 949 odpracovaných dní, teda 19

rokov a 14 dní, že od 01.09.2015 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z.z., pričom na vznik tohto nároku a pre jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01.10.1981 do 30.09.1983 a doba služobného pomeru colníka od 01.06.1993
do 31.08.2015, uviedla, že ku dňu 09.09.2023 suma predčasného starobného dôchodku žalobcu
nepresahovala 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čím nesplnil jednu
z podmienok na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..

18. Ďalej uviedla, že žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systéme
dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, celková započítaná
doba výkonu služby pre nárok na výsluhový dôchodok činila 24 rokov a 97 dní a podľa žalovanej
táto zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo

viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003
Z.z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný
príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok alebo výsluhový
dôchodok. Týmto poistencom je pri určení výšky starobného dôchodku potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení

výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach.

19. Žalovaná namietala, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore č. 128 a preto
neprichádza do úvahy ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v časti VI. - Spoločné ustanovenia.

20. Žalovaná uviedla, že doba pracovnej činnosti colníka bola zaradená do III. pracovnej kategórie a že
aj z tohto dôvodu nemožno aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z..

21. Námietka žalobcu, ktorou poukazoval na individuálny účet poistenca, je podľa žalovanej nedôvodná,

pretože informácia o stave individuálneho účtu poistenca nemusí obsahovať kompletné údaje o tzv.
náhradných dobách (napr. starostlivosť o dieťa, vojenská služba) a o dobách štúdia.

22. V závere žalovaná zhrnula, že jej postup pri rozhodovaní o predčasnom starobnom dôchodku
žalobcu bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na

základe ktorých bolo rozhodnuté.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

23.Žalobcavreplikezopakovalzosprávnejžaloby,žežalovanámuprivýpočtepredčasnéhostarobného

dôchodku nezarátala všetky odpracované roky, nezapočítala mu osobný mzdový bod za obdobie roka
2023, vymazala mu z individuálneho účtu poistenca dobu poistenia od 01.06.1993 do 30.06.2002. Bolo
preukázané, že žalobca odpracoval spolu 43 rokov 8 mesiacov a 16 dní a teda mu mala znížiť 0,3
% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a nie 0,5 %. Žalovaná nevzala do úvahy žiadosť o predčasný dôchodok po

odpracovaní 40 rokov, ale riešila len predčasný dôchodok pre skorší odchod o jeden rok. Neobstojí
argument, že doba od 01.06.1993 do 30.06.2002 bola žalobcovi zhodnotená pri výpočte výsluhového
dôchodku. Žalobca namietal, že počas výkonu služby colníka odvádzal poistné do sociálneho systému
a tieto finančné prostriedky boli určené na výplatu dôchodku a zabezpečenie v starobe. Pokiaľ žalovaná
nepovažuje obdobie od 01.06.1993 do 30.06.2002 za dobu dôchodkového poistenia, tak jej potom

uvedené prostriedky nepatria a mala by ich žalobcovi vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia aj
s infláciou (každoročnou valorizáciou) a úrokmi.24. Pokiaľ žalovaná uvádza, že zosúladila svoju aplikačnú prax s judikatúrou Najvyššieho súdu SR
žalobca uviedol, že ak by tomu tak bolo, nezamietla by žalovaná jeho žiadosť o predčasný starobný
dôchodok. Namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovanou a opakovane poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta
a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č.
461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len
na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného

dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí
zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných
systémoch dôchodkového poistenia.

25. Pokiaľ žalovaná uvádza, že zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho
súdu SR v prípade zaradenia do I. alebo II. kategórie funkcií, v danom prípade nie je potrebné riešiť

kategorizáciu a ani Dohovor č. 128, keďže sa colníctvo do týchto kategórií nezaraďuje.

26. K tvrdeniu žalovanej, že žalobcova námietka o poukazovaní na individuálny účet poistenca je
nedôvodná, žalobca uviedol, že v individuálnom účte poistenca sú uvedené všetky doby poistenia spolu
s osobným vymeriavacím základom, všeobecným vymeriavacím základom a dokonca je tam uvedený

aj osobný mzdový bod, z čoho je zrejmé, že žalovaná týmito údajmi disponuje, má ich vo svojej evidencii
a je nepochopiteľné, že ich svojvoľne upravuje alebo vymazáva.

27. V závere repliky žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru nie je rozhodnutím,
lebo nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. a je len fotokópiou písomnosti, ktorá

bola žalobcovi doručená. Naďalej žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

28. Žalovaný k replike žalobcu, doručenej mu dňa 14.08.2024, dupliku nepodal.

Relevantná právna úprava

29. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), obdobie dôchodkového poistenia je aj
obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im

priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu.
30. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre
príslušný ročník znížený o
a) 6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,

b) 12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,
c) 18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.
31. Podľa § 65 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na
určenie dôchodkového veku žene, zohľadní sa mužovi, ktorý dieťa vychoval.
32. Podľa § 69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, predčasný starobný dôchodok po dovŕšení

dôchodkového veku je starobný dôchodok.
33. Podľa § 60a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, to isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa
zohľadní len raz a len jednému poistencovi.
34. Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na

dôchodkovúdávku,svýnimkoukalendárnychrokovpred1.januárom1984,aktentozákonneustanovuje
inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.
2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno
určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
35. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na predčasný starobný

dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40
odpracovaných rokov ac)sumapredčasnéhostarobnéhodôchodkujevyššiaako1,6-násobkusumyživotnéhominimaprejednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma predčasného starobného dôchodku sa určí
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o
a) 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku, ak ide o poistenca, ktorý nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov; §

63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako,
b) 0,3 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku, ak ide o poistenca, ktorý získal najmenej 40 odpracovaných rokov;
§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako; ak dôchodkový vek poistenca nie je známy, za
dôchodkový vek tohto poistenca sa na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku považuje
posledný určený všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu detí a zvýšený o dva mesiace za

každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a príslušného ročníku, pre ktorý bol určený
posledný všeobecný dôchodkový vek.

37. Podľa § 67 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, na účely nároku na predčasný starobný dôchodok
je odpracovaným rokom rok dôchodkového poistenia okrem

a) obdobia podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c), za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové
poistenie,
b) doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia.

38. Podľa § 195 zákona o sociálnom poistení,

(1)OrganizačnázložkaSociálnejpoisťovnepredvydanímrozhodnutiapostupujetak,abypresneaúplne
zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činnosti.

(3) Na žiadosť Sociálnej poisťovne sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a
právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
(4) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.
39. Podľa § 196 zákona o sociálnom poistení,

(1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede
účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky,
správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred

výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch
nepravdivej výpovede.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu,96a) ak
je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
(4)Účastníkkonania,fyzickáosobaaleboprávnickáosobazúčastnenánakonaní,ktorímajúlistiny,ktoré

môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
(5) Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky,
mikrografickejtechnikyainejpodobnejtechnikynamiestooriginálulistiny,podľaktoréhobolivyhotovené.
(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je

povinnávykonaťajinédôkazy,ktoréúčastnícikonanianenavrhli,aksúpotrebnénazistenieaobjasnenie
skutočného stavu veci.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
40. Podľa § 197 zákona o sociálnom poistení,

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie
účastníka konania.(2) Čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni všeobecný
záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením
nemožno nahradiť znalecký posudok.

(3) V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného
vyhlásenia.
41. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

42. Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení,

(1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
(2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý
vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného
predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia

sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
43. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967,
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“), ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky

podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

44. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec preskúmal postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia
pojednávania. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná
vec je konaním v sociálnej veci a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203

ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové
rozhodnutie je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vrátiť vec orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

45. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.11.2024.

46. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým táto zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu
o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že jeho suma určená k 09.09.2023 nie je vyššia ako 1,6-
násoboksumyživotnéhominimaprejednuplnoletúfyzickúosobu. Základnouanajdôležitejšouspornou

otázkou medzi účastníkmi konania bola možnosť či nemožnosť započítania doby služobného pomeru
colníka do obdobia dôchodkového poistenia.

47. Správne orgány pre nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy žalobcovi
nezohľadnili dobu základnej vojenskej služby od 01.10.1981 do 30.09.1983 a dobu služobného pomeru

colníka od 01.06.1993 do 31.08.2015 (spolu 24 rokov a 97 dní) s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods.
5 zákona o sociálnom poistení, nakoľko tieto obdobia boli žalobcovi zohľadnené pre nárok na výsluhový
dôchodok a preto sa podľa žalovanej nepovažujú za obdobie dôchodkového poistenia. Žalovaná tiež
namietala, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore č. 128 a preto neprichádza do
úvahy ani aplikácia jeho článku 33.

48. Žalobca s výpočtom správnych orgánov nesúhlasil a namietal, že nezohľadnenie predmetných
období je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, počas tohto obdobia žalobca
odvádzal poistné na dôchodkové zabezpečenie a jeho nezapočítanie považoval za nezákonné, čonásledne viedlo k nesprávnemu výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku a nesprávnemu
rozhodnutiu.

49. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že judikatúra ohľadne započítania doby služby do
obdobia dôchodkového poistenia pri priznávaní starobných dôchodkov príslušníkom silových rezortov
(poberateľom príspevkov za službu, výsluhových príspevkov, výsluhových dôchodkov) prešla určitým
vývojom a bola rozporná, čo viedlo k tomu, že sa stala predmetom zjednocovania a neskôr aj nielen
v spojitosti so starobnými dôchodkami, ale aj s predčasnými starobnými dôchodkami, nakoľko aj

predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného čl. 33) Dohovoru č.
128. V súčasnosti je už táto judikatúra stabilizovaná a za kľúčový v tomto smere správny súd považuje
rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo
dňa 05.06.2024.

50. V zmysle rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024:

„27. V tomto ohľade sa veľký senát stotožnil s rozsudkom NS SR sp. zn. 10So/41/2015, podľa ktorého
aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného čl. 33) Dohovoru
a ak by Sociálna poisťovňa nezapočítala do doby dôchodkového poistenia aj doby služby, nebolo

by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný
dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1
zákona o sociálnom poistení).
28. Výsluhový dôchodok priznaný podľa z. č. 328/2002 Z. z. má však tiež povahu starobnej dávky,
avšak z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru, keďže je

dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení
dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení (rovnako napr. rozsudok NS
SR sp. zn. 1So/16/2017), resp. aj po priznaní predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na súbeh
nárokov na dve dávky rovnakého druhu (starobné dávky) potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru
prichádza do úvahy krátenie pri výpočte predčasného starobného dôchodku, a to už pri jeho priznaní,

keďže prepočítanie predčasného starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nie je
podľa zákona o sociálnom poistení možné (rovnako rozsudok sp. zn. 7So/32/2011), s výnimkou § 69
a ods. 2 (ak dôchodca po priznaní predčasného starobného dôchodku pracoval). V tomto ohľade je
potrebné podporne aplikovať judikatúru vzťahujúcu sa na krátenie starobných dôchodkov poberateľov
výsluhových dôchodkov. Najskôr je potrebné vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku v čase

vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo
všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok
krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z
osobitnéhosystémusociálnehozabezpečenia(delenec)asúčtudobypoisteniavovšeobecnomsystéme
poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Po tomto krátení

je potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku vykonať zníženie podľa príslušných ustanovení
o určení sumy predčasného starobného dôchodku (§ 68 zákona o soc. poistení).
29. Podľa názoru veľkého senátu teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov
poberateľom výsluhových dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď
bola zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny

dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných
dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných
starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok
je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a
pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní

starobných dôchodkov. Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak
by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok,
poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o
starobný dôchodok.

Záver
30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného
dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobnýdôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako
aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako
ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods.

2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad §
60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému
zvýhodneniuosôbpoistenýchvosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia,ktorépožiadaliostarobný
dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom
v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na

rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“
51. Z vyššie citovaného rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že na
účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia
započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na
určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného
dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z., čo však nebol prípad žalobcu v tejto veci. Správny súd sa

v plnom rozsahu s takýmto právnym názorom veľkého senátu stotožňuje. Keďže Sociálna poisťovňa
uvedený právny názor v tu posudzovanej veci nerešpektovala, jej postup bol nezákonný a správny súd
vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom nesprávnosti nezapočítania doby služby (doby výkonu základnej
vojenskej služby ako aj doby služobného pomeru) do obdobia dôchodkového poistenia ako dôvodnú.

52. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že zjednotila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k poistencom, ktorým sa zachovávajú nároky zo
zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a že týmto osobám započítava do obdobia
dôchodkového poistenia aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a následne sumu
starobného dôchodku kráti podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, no pracovná činnosť colníka, ktorú

vykonával žalobca, bola zaradená do III. pracovnej kategórie, preto uňho tento postup žalovaná
neaplikovala, správny súd poukazuje na to, že v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, tento nerozlišuje, či išlo o činnosti
zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie alebo nie a jeho závery tak sú podľa názoru správneho
súdu aplikovateľné aj na prípady colníkov, resp. osôb vykonávajúcich službu v III. pracovnej kategórii,

ako tomu bolo v prípade žalobcu. Správny súd tak považuje za nesprávny právny názor žalovanej, ak
tvrdí, že v tomto prípade nie je možné započítať dobu služby do obdobia dôchodkového poistenia a že
nie je možné potom následne takto stanovenú výšku dôchodku krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128. Práveže taký postup by bol v zmysle vyššie citovaných záverov veľkého senátu správny. Ak tak
žalovaná nepostupovala, je to dôvodom pre zrušenie napadnutého (aj prvostupňového) rozhodnutia.

53. Pokiaľ žalobca namietal nesúlad údajov uvádzaných v Osobnom liste dôchodkového poistenia
priloženého k prvostupňovému rozhodnutiu či k napadnutému rozhodnutiu s údajmi uvedenými v
Informácii o stave individuálneho účtu poistenca k 31.12.2003, správny súd po preskúmaní týchto
žalobcom predložených listín, ako aj po preskúmaní obsahu spisového materiálu, zistil, že údaje

v týchto dokumentoch sa líšia práve v tom, že v osobnom liste dôchodkového poistenia ako
prílohe preskúmavaných rozhodnutí absentuje obdobie výkonu základnej vojenskej služby žalobcu od
01.10.1981 do 30.09.1983 a doba jeho služobného pomeru colníka od 01.06.1993 do 31.08.2015, ako
to vyplýva aj z textu preskúmavaných rozhodnutí, k čomu sa už správny súd vyjadril vyššie. Za ostatné
obdobia sú počty odpracovaných dní, vymeriavacie základy ako aj osobné mzdové body v Osobnom

liste dôchodkového poistenia a v Informácii o stave individuálneho účtu poistenca k 31.12.2003 totožné.

54. K námietke žalobcu o tom, že mu bol nesprávne vypočítaný osobný mzdový bod, pretože mu
Sociálna poisťovňa nezapočítala osobné mzdové body za obdobie zamestnania od 01.01.2023 do
31.08.2023, správny súd poukazuje na znenie § 63 ods. 6, prvá veta zákona o sociálnom poistení, podľa

ktorého rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky
pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych
rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalobcovi v tu posudzovanom prípade
mal vzniknúť nárok na dôchodkovú dávku (predčasný starobný dôchodok) v roku 2023, preto v tomto
smere správny súd nevzhliadol pochybenie na strane žalovanej, že pri určovaní hodnoty osobného

mzdového bodu nezohľadňovala osobné mzdové body dosiahnuté v roku 2023.

55. Námietku žalobcu o tom, že bolo preukázané, že odpracoval viac ako 40 rokov a teda mu malo byť
za každých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkovéhoveku znížených 0,3 % nie 0,5 %, vyhodnotil správny súd ako dôvodnú a to s poukazom na ustanovenie
§ 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Je zrejmé, že žalovaná postupovala podľa písmena a)
predmetného zákonného ustanovenia, keď žalobcovi znižovala sumu dôchodku o 0,5 % za každých

začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového
veku. Dôvodom tohto postupu žalovanej bolo, že vychádzala z toho, že žalobca odpracoval 19 rokov
a 14 dní, teda menej ako 40 rokov. Avšak, ak by žalovaná zohľadňovala pri výpočte sumy predčasného
starobného dôchodku aj obdobie služby žalobcu, žalobca by mal odpracovaných viac ako 40 rokov
asprávnybytakmalbyťpostuppodľa§68ods.1písm.b)zákonaosociálnompoisteníatedaznižovanie

o 0,3 % tak, ako to namietal aj žalobca.

56. Napokon k námietke žalobcu o tom, že žalovaná neuznala ním predložené čestné vyhlásenie o tom,
že manželka žalobcu si neuplatní zníženie dôchodkového veku za starostlivosť o dieťa a preto si ho
uplatnil žalobca, správny súd uvádza, že podľa § 65 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa výchova
dieťaťa zohľadní vždy prednostne žene. Mužovi sa zohľadní výchova dieťaťa len vtedy, ak ju nie je

možné započítať žene. Ako to namietala aj žalovaná, v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 321/2019
Z. z. mužovi je možné zohľadniť starostlivosť o dieťa na určenie dôchodkového veku len vtedy, ak ju
z objektívnych dôvodov nie je možné zohľadniť žene, napríklad z dôvodu smrti ženy pred dosiahnutím
dôchodkového veku. Uvedený názor žalovanej je síce správny, avšak smrť ženy nemusí byť jediným
objektívnym dôvodom, ide len o príklad uvádzaný dôvodovou správou a pokiaľ žalobca v konaní žiadal

zohľadniť starostlivosť o dieťa na určenie dôchodkového veku jemu, pretože manželke ju zohľadniť
nemožno, podľa správneho súdu je nepostačujúce túto námietku „vybaviť“ len strohým konštatovaním,
že nie je preukázané, že manželka žalobcu si neuplatní starostlivosť o dieťa na určenie dôchodkového
veku bez vykonania na to potrebného dokazovania. Z napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, aké
dokazovanie v tomto smere žalovaná vykonala a či vôbec nejaké vykonala. Správny súd poukazuje

na ustanovenia § 195 až 197 zákona o sociálnom poistení, pri aplikácii ktorých bolo povinnosťou
žalovanej pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zisťovať skutočný stav veci a neobmedziť sa len
na konštatovanie o tom, že nie je preukázané, že si zníženie dôchodkového veku manželka žalobcu
neuplatní bez zisťovania konkrétneho dôvodu, napriek tomu, že tento v čestnom vyhlásení nebol bližšie
špecifikovaný. Bolo nevyhnutné aj v tomto smere vykonať náležité zisťovanie skutočného stavu veci a

následne podľa toho rozhodnúť (či už v prospech alebo neprospech žalobcu) a rozhodnutie aj v tejto
časti preskúmateľným spôsobom odôvodniť.

57. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP
rozhodnutie žalovanej ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu, že

vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie
konanie.

58. Po vrátení veci sú orgány verejnej správy viazané právnym názorom správneho súdu obsiahnutom
v tomto rozhodnutí a vec znova preskúmajú a rozhodnú s tým, že najskôr vypočítajú teoretickú sumu

starobného dôchodku v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky
doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), t.j. aj
dobuzohľadnenúprepriznanievýsluhovéhodôchodkuataktovypočítanýdôchodokbudúkrátiťvzmysle
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia

aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Po tomto krátení je
potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku vykonať zníženie podľa príslušných ustanovení
o určení sumy predčasného starobného dôchodku (§ 68 zákona o soc. poistení). Rovnako sa správne
orgányriadnevysporiadajúsmožnosťoučinemožnosťouzníženiadôchodkovéhovekuužalobcutitulom
starostlivosti o dieťa a svoje rozhodnutia náležite odôvodnia.

59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).