Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/121/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200718
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200718.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: AXON PRO, s.r.o., so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava, IČO:
31 387 811, zastúpený: Mgr. Marcel Drgon, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 173 565, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100655027/2020 zo dňa 10.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100655027/2020 zo

dňa 10.03.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102627224/2019 zo dňa 15.11.2019 a vec
vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

alebo časti zo dňa 10.03.2017 oznámil Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00
Bratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi začatie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2016. Na základe
zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.04.2017 možno konštatovať, že poverený zástupca žalobcu
uviedol, že v kontrolovanom období vzniklo odpočítanie dane (i) z prijatých dodávateľských faktúr od
spoločnostiUNSECOs.r.o.,sosídlomKostolná-Záriečie535,91304Kostolná-Záriečie,IČO:36518956
(ďalej len „spoločnosť UNSECO“) za marketingové a reklamné služby súvisiace s podujatím športovec

roka, (ii) z faktúry od spoločnosti I. E. systems spol. s r.o., so sídlom Galvaniho 6, 821 04 Bratislava, IČO:
35 705 337 (ďalej len „spoločnosť I. E. systems“) za analytické, programátorské a testovacie práce, ako
(iii) aj z faktúry od spoločnosti MARVEL media s.r.o., naposledy so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831
06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 47 569 654 (ďalej len „spoločnosť MARVEL“) za propagáciu
a reklamu.

2. Dňa 12.06.2017 sa vykonal výsluch A. B. C., konateľa spoločnosti UNSECO, ktorý potvrdil,

že faktúru č. 20161280 v sume na základ dane XXX.XXX,XX eur a daň z pridanej hodnoty
(ďalej aj „DPH“) XX.XXX,XX eur pre žalobcu vyhotovil, predložil ju k nahliadnutiu, ako aj zmluvu
oposkytovaníreklamnýchslužiebzodňa23.11.2016uzatvorenúsožalobcom.Svedokpotvrdilzahrnutie
uvedenej faktúry do účtovníctva, k čomu predložil príslušné daňové a účtovné evidencie za 12/2016.K úhrade faktúry uviedol, že dňa 30.12.2016 bola prijatá čiastková úhrada vo výške XX.XXX,XX eur
a v nasledujúcich mesiacoch boli realizované ďalšie úhrady, pričom ku dňu výsluchu nebola celá
suma ešte uhradená. Svedok uviedol, že predmetom fakturácie bola prezentácia názvu a loga žalobcu

na podujatí Športovec roka 2016 a na súvisiacom reklamnom plnení, pričom podkladový materiál
k reklamnému plneniu bol odovzdaný dňa 12.06.2017 správcovi dane v súvislosti s iným preverovaním.
Výška odmeny bola určená pozíciou na reklamnom plnení – generálny reklamný partner a pridanou
hodnotou.

3. Dňa 12.07.2017 sa vykonal výsluch A. D. B., konateľa spoločnosti I. E. systems, ktorý potvrdil
vyhotovenie faktúr pre žalobcu (faktúra č. 16FV-237 a faktúra č. 16FV-238). Dňa 04.10.2017 sa vykonal
výsluch A. B. E., zamestnanca spoločnosti I. E. systems, ktorý uviedol, že v prípade zákazky pre
žalobcu sa jednalo o práce súvisiace s projektom ITMS2014+, pričom tento systém je v správe Úradu
podpredsedu vlády Slovenskej republiky.

4. Správca dane vydal protokol z daňovej kontroly č. 100452844/2018 zo dňa 27.02.2018, v ktorom
zhrnul svoje zistenia a konštatoval, že na základe vykonanej daňovej kontroly bol u žalobcu za
zdaňovacie obdobie december 2016 zistený rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur. Žalobca sa
k protokolu z daňovej kontroly vyjadril podaním zo dňa 28.03.2018.

5. Dňa 11.06.2018 sa vykonal výsluch D. F., bývalého konateľa spoločnosti MARVEL, ktorý uviedol, že
nakupoval reklamný priestor - napr. v Západoslovenskej televízii, na LED obrazovkách, v časopisoch,
billboardoch, posterscreenoch, letákov a na city lightoch. Tak ako tento reklamný priestor kupoval, tak
ho aj následne prezentoval / ponúkal svojim odberateľom a po vzájomnej dohode aj predával. Potvrdil
vyhotovenie faktúry č. 160279 pre žalobcu, pričom potvrdil aj jej zahrnutie do účtovníctva. Predmetom

fakturácie bola kampaň k turné D. roku, kde bol žalobca propagovaný, kampaň bola propagovaná aj
pred samotným podujatím. Billboardy boli umiestnené najmä v Bratislave, aj na východnom Slovensku
a výška odmeny bola stanovená za celý reklamný balík a bola odsúhlasená po vzájomnej dohode.

6. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101768003/2018 zo dňa 10.09.2018, ktorým vyrubil žalobcovi

rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume XXX.XXX,XX eur. Spomenuté rozhodnutie
bolo na podklade odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100475331/2019 zo dňa
19.02.2019, a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, kedy mal správca dane
došetriťukoncovýchdodávateľovodvysielaniereklamnýchspotov,resp.uverejnenieinzercievsúvislosti
s prezentáciou obchodného mena, resp. loga žalobcu. Správca dane mal zároveň došetriť, komu

fakturovali koncoví dodávatelia predmetné reklamné služby a zdokumentovať fakturačný tok na základe
kontrolných výkazov DPH.

7. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 102627224/2019 zo dňa 15.11.2019 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume XXX.XXX,XX eur na DPH za

zdaňovacie obdobie december 2016. Súčasne správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil žalobcovi daň v sume
XXX.XXX,XX eur. Rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2016 bol určený vo výške
XXX.XXX,XX eur.

8. Správca dane opísal vykonané úkony a následne vyhodnotil kontrolné zistenia. Správca dane na
základe všetkých zistených skutočností nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry č.
20161280 zo dňa 07.12.2016, ktorou spoločnosť UNSECO fakturovala „Marketingové a reklamné
služby v súvislosti s podujatím Športovec roka 2016“. Správca dane mal za to, že na základe
dokazovania nebolo preukázané, že služby spojené so zabezpečením marketingových a reklamných

služieb v súvislosti s podujatím Športovec roka 2016 boli žalobcovi reálne dodané spoločnosťou
UNSECO, pretože (i) na reklamnej kampani sa mali podieľať spoločnosti RUVIXON s.r.o. – E-BEM s.r.o.
– D.P.P. Medical s.r.o. – spoločnosť UNSECO – žalobca, pričom (i) spoločnosť RUVIXON s.r.o. je už
ex offo vymazaná, (ii) nie je známe, kto reklamnú kampaň vytvoril a navrhol, (iii) spoločnosť UNSECO
nepridala žiadnu pridanú hodnotu k predmetnému zdaniteľnému plneniu, tak ako ani spoločnosť D.P.P.

Medical s.r.o. a ani spoločnosti E-BEM s.r.o., (iv) podľa vyjadrení konateľov všetky spoločnosti iba
sprostredkovali dodanie reklamných služieb, (v) absentujú faktické úkony vykonané spoločnosťou
UNSECO pre žalobcu, konateľ spoločnosti UNSECO uviedol, že služby poskytol dodávateľ – spoločnosť
D.P.P. Medical s.r.o. a (vi) spoločnosti, ktoré sa mali podieľať na reklamnej kampani postupne zaniklialebo sa ich konateľmi stali občania iných štátov. Správca dane uviedol, že žalobca v prípade, že
si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry, na ktorej bol ako dodávateľ
uvedená spoločnosť UNSECO, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené

v deklarovanom rozsahu práve osobou uvedenou na faktúre. Na preukázanie hodnovernosti dodania
služby nie je postačujúce doloženie faktúry, ale najmä preukázanie, že fakturované služby boli skutočne
dodané v deklarovanom rozsahu (druhu, množstve a kvalite) práve týmto dodávateľom. Pokiaľ si
žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry za dodanie služby, kde nebola
preukázaná reálnosť samotného dodania služby osobou uvedenou na faktúre, došlo k porušeniu § 49

ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o DPH“).

9. Správca dane následne nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry č. 160279 zo
dňa 30.12.2016, ktorou spoločnosť MARVEL fakturovala „Kampaň AXON PRO na základe zmluvy
o propagácii a reklame zo dňa 10.09.2016.“ Na základe dokazovania nebolo preukázané, že služby

spojené so zabezpečením kampane AXON PRO boli reálne dodané žalobcovi spoločnosťou MARVEL,
vzhľadom k tomu, že deklarovaný dodávateľ nepreukázal vznik daňovej povinnosti, nepredložil žiadne
doklady, výzvy správcu dane neprevzal, na adrese sídla reálnu podnikateľskú činnosť nevykonával,
jedná sa o nedôveryhodný subjekt, nekomunikujúci so správcom dane, došlo k zmene konateľa
a majiteľa a k výmazu. Správca dane uviedol, že žalobca v prípade, že si uplatnil právo na odpočítanie

dane z pridanej hodnoty z faktúry, na ktorej bol ako dodávateľ uvedená spoločnosť MARVEL, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu práve osobou
uvedenou na faktúre. Na preukázanie hodnovernosti dodania služby nie je postačujúce doloženie
faktúry, ale najmä preukázanie, že fakturované služby boli skutočne dodané v deklarovanom rozsahu
(druhu, množstve a kvalite) práve týmto dodávateľom. Pokiaľ si žalobca uplatnil právo na odpočítanie

dane z pridanej hodnoty z faktúry za dodanie služby, kde nebola preukázaná reálnosť samotného
dodania služby osobou uvedenou na faktúre, došlo k porušeniu § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

10. Správca dane na strane 19 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že nespochybňuje
uskutočnenie služieb uvedených na faktúrach č. 20161280 zo dňa 07.12.2017 a č. 160279 zo

dňa 30.12.2016 ako takých, ale spochybňuje však skutočnosť, že služby boli dodané tak, ako to
bolo deklarované – teda subjektmi, ktoré boli uvedené na faktúrach. Správca dane konštatoval, že
zdokumentované zistenia o nekontaktnosti subjektov vyvracajú hodnovernosť a preukaznosť faktúr
a zakladajú odôvodnenú pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti.

11. Správca dane uviedol, že nebolo jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca
služby v skutočnosti prijal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú skutkové tvrdenie žalobcu o tom,
že predmetné služby boli dodané spoločnosťou UNSECO, resp. spoločnosťou MARVEL. Žalobca
neuskutočnil žiadne ani len minimálne preverenie svojich obchodných partnerov. Žalobca napriek tomu,
že každému z dodávateľov za poskytnuté reklamné služby zaplatil XXX.XXX,XX eur, nepredložil žiaden

dôkaz, ktorým by preukázal, že spravil opatrenia, aby sa ubezpečil, že odpočítanie dane si uplatnil
oprávnene a na preukázanie tejto skutočnosti bude schopný zniesť dôkazné bremeno.

12. Následne správca dane poukázal na komparáciu reklamných kampaní a konštatoval nevyváženosť
medzi obsahom a rozsahom poskytnutých reklamných a propagačných služieb na jednej strane a ich

cenou na strane druhej, ktorú žalobca akceptovateľne nezdôvodnil. Správca dane poukázal na to, že
žalobca za reklamné a propagačné služby zaplatil veľmi vysokú čiastku (XXX.XXX,XX eur), pritom však
ekonomickú návratnosť takýchto investícií nevyhodnocoval, resp. neanalyzoval. Právo odpočítať daň
má platiteľ v takom rozsahu, v akom súvisí s jeho ekonomickou činnosťou, t. j. prijaté tovary, resp. služby
majú mať priamu a bezprostrednú väzbu na uskutočnené zdaniteľné plnenia.

13. Správca dane uzavrel, že sa jednalo o transakcie, ktoré nemali ekonomické opodstatnenie a zotrval
na porušení § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia neboli
uskutočnené spoločnosťou UNSECO a spoločnosťou MARVEL. Preverovanie u koncového dodávateľa
– spoločnosti B & D, s.r.o. nebolo možné z dôvodu zániku spoločnosti a z dôvodu nesúčinnosti bývalého

konateľa tejto spoločnosti. Nebolo možné zistiť, kto logo žalobu na jednotlivé zložky reklamnej kampane
umiestnil, komu boli následne tieto reklamné výstupy fakturované.14. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16.12.2019, v ktorom uviedol,
že (i) osoby uvedené na faktúrach sú osobami, ktoré zmluvné vzťahy medzi žalobcom a dodávateľmi
zabezpečili, (ii) daňová povinnosť u dodávateľov vznikla a zaplatením dane bola aj realizovaná, (iii)

žalobca poskytol všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a (iv) žalobca vyčerpal
všetky svoje dôkazné možnosti a už týmito bola preukázaná reálnosť zabezpečenia reklamných služieb
dodávateľmi a s tým súvisiaci zákonný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

15.Napodkladepodanéhoodvolaniavydalžalovanýrozhodnutieč.100655027/2020zodňa10.03.2020
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval
konanie pred správcom dane, závery prvostupňového rozhodnutia, odvolanie a následne uviedol svoju
argumentáciu.

16. Žalovaný uviedol, že ťažiskom odvolacích námietok bolo spochybňovanie zákonnosti vykonaného
dokazovania v rámci preverovania uplatnených zdaniteľných plnení, spochybňovanie správnosti
vyhodnotenia skutkového stavu na základe jednotlivých zistení, ako aj tvrdenie o neprimeranom prenose
dôkazného bremena na žalobcu, ktorý si podľa jeho názoru splnil svoju dôkaznú povinnosť.

17. Žalovaný uviedol, že samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, ak nie je predložená
reálnym dodaním tovaru a služieb, nezakladá právo na odpočítanie dane na uvedenej faktúre. Splnenie
formálnej podmienky je síce jednou z podmienok na uznanie odpočítania dane, tieto doklady však
musia byť odrazom reálneho obchodu. Správca dane v uvedenom prípade nepriznal žalobcovi právo

na odpočítanie dane od dodávateľov – spoločnosti UNSECO a spoločnosti MARVEL, pretože žalobca
porušil podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pričom dodávateľom nevznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH.

18. Žalobca nepovažoval za potrebné získať o dodávateľoch referencie, neoveril si ich, nezaujímal sa

o to, kto konkrétne dodal reklamné produkty, nemal záujem sa dozvedieť o dodávateľských vzťahoch.
Správca dane zistil, že sa jednalo o transakcie, ktoré nemali ekonomické opodstatnenie a porušil § 49
ods. 1 Zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené dodávateľmi
– spoločnosťou UNSECO a spoločnosťou MARVEL – dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z titulu
dodania služby, pretože žiadne služby nedodali. Všetky deklarované dodávateľské a subdodávateľské

spoločnosti, ktoré správca dane preveroval, prestali so správcom dane komunikovať, boli vymazané,
zanikli zlúčením alebo boli prevedené na iných štátnych príslušníkov. Správca dane nemohol zistiť, kto
jednotlivé zložky reklamnej kampane vyrobil, kto logo žalobcu na jednotlivé zložky reklamnej kampane
umiestnil a komu boli následne tieto reklamné výstupy fakturované.

19. Žalovaný poukázal na to, že zmluva uzatvorená so spoločnosťou UNSECO je klamlivá, pretože táto
spoločnosť sa nezaoberala v rámci svojej podnikateľskej činnosti marketingom a reklamnou činnosťou,
nemala oprávnenie spolupodieľať sa na organizácii podujatia Športovec roka. Všetky spoločnosti
v reťazci, s výnimkou žalobcu, nezamestnávali zamestnancov, nevlastnili majetok, mechanizmy,
technológiu, dopravné prostriedky, skladové priestory. Do obchodného reťazca boli umelo vložené

subjekty nedisponujúce personálnym ani materiálnym vybavením, čím nepreukázali, že mali vytvorené
reálne predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti. Vo vytvorenom reťazci sa nachádzali rizikové
subjekty, ktoré boli nekontaktné, so správcom dane nekomunikovali, nepreberali poštu a nepodávali
daňové priznania.

20. Žalobca reálne nadobudnutie služby od spomenutých dodávateľov nepreukázal. Správca dane
preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, pričom dôvodom pre obmedzenie
práva žalobcu na odpočítanie dane bolo porušenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 Zákona
o DPH. Žalovaný ako odvolací orgán sa zaoberal mierou zavinenia na strane žalobcu, pričom dospel
k záveru, že v prípade, ak bolo preukázateľne zistené, že plnenie na kontrolovanom stupni obchodu

nemá reálny základ a ekonomické opodstatnenie, pričom nebolo dodané tak ako bolo deklarované, tak
bolo logické, že žalobca o tejto skutočnosti musel vedieť a svojim konaním v obchodnom styku narušil
riadne fungovanie spoločného systému DPH.21. Žalovaný uviedol, že fakturované služby mali byť na niektorom stupni obchodného reťazca
dodávateľom alebo subdodávateľmi reálne uskutočnené. Do obchodného reťazca boli umelo vložené
ďalšie subjekty nedisponujúce personálnym ani materiálnym vybavením. Zo strany dodávateľov neboli

preukázané a predložené vecné dôkazy, ktoré by preukazovali alebo potvrdzovali skutočné obstaranie
služby.

22. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nespochybnil, že akcie Športovec roka 2016 a Mejdan
roku reálne prebehli. Správca dane však identifikoval, že sa nejednalo o reklamu, ale o sponzorstvo, pri

ktorom by platiteľ nemal právo na odpočítanie DPH. Žalovaný uviedol, že uvedenie loga žalobcu nespĺňa
kritériá reklamy, nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci
svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Podujatia uvedeného druhu neboli typickou platformou pre
obchodné stretnutia na reklamné účely a nebolo preukázané, že by sa na týchto akciách prezentovala
podnikateľská činnosť žalobcu.

23. Žalobca prostredníctvom dodávateľov účelovo predstieral dodanie preverovaných služieb, avšak
bez riadneho ekonomického opodstatnenia a s cieľom optimalizácie daňových povinností. Vykonaným
dokazovaním boli preukázateľne spochybnené doklady a dôkazy žalobcu na kontrolovanom stupni
obchodu, ktorými žalobca predstieral splnenie zákonných predpokladov v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Zákona
o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, avšak bez ekonomického opodstatnenia,

pričom vykonštruované obchodné transakcie boli účelovo predstierané s cieľom získať neoprávnený
daňový prospech v podobe optimalizácie daňových povinností DPH.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

24. Žalobca podal správnu žalobu zo dňa 13.05.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal
preskúmaniazákonnostinapadnutéhorozhodnutia,prvostupňovéhorozhodnutia,ichzrušeniaavrátenia
veci na ďalšie konanie.

25. Žalobca uzavrel, že v oboch prípadoch zabezpečenia služieb došlo v súlade s ustanoveniami
zmlúv k vystaveniu faktúr až po uskutočnení podujatí a k úhrade predmetných faktúr až po preukázaní
uskutočnenia plnení zo strany spoločnosti UNSECO a spoločnosti MARVEL, pričom táto skutočnosť
nebola zo strany daňových orgánov nikdy spochybnená, ale ani riadne zohľadnená.

26.Žalobcapoukázalnato,žeposkytnutiežiadnehozkonkrétnychplnenínebolozostranysprávcudane
a ani žalovaného spochybnené. Žalobca uviedol, že orgány finančnej správy nevenovali dokumentom
– hodnotiacej správe, resp. monitoringu reklamy, žiadnu pozornosť, a to aj napriek tomu, že sa jednalo
o zásadné dôkazy. Poukázal na to, že podľa zmlúv uzavretých s dodávateľmi žalobcu sa títo zaviazali,
že pre žalobcu zabezpečenia reklamné služby a propagáciu a nie že ich priamo sami, svojou činnosťou

vykonajú. Žalobca podotkol, že faktúry vystavené dodávateľmi žalobcu obsahovali výslovný odkaz na
uzavreté zmluvy, a teda prirodzene boli vystavené za plnenia zodpovedajúce obsahu tej-ktorej zmluvy.
Žalobca tak mal za to, že je nutné dospieť k záveru, že (i) ak bolo zabezpečenie reklamných služieb
zmluvnedojednanésdodávateľmižalobcuazároveň,(ii)nebolototoplneniežalobcomdohodnutésinou
osobou, a zároveň (iii) bola reklama a propagácia obchodného mena žalobcu v značnom rozsahu na

území Slovenskej republiky a s mediálnym dosahom na prakticky celú populáciu Slovenskej republiky
preukázane realizovaná, mohlo sa tak jedine stať pričinením a na základe činnosti dodávateľov žalobcu.
Zo žiadneho dôkazu v daňovom konaní nevyplynulo, že by si dodávatelia svoje zmluvné povinnosti
neplnili a z vyjadrení osôb konajúcich za dodávateľov a tretích osôb vyplynulo, že túto činnosť vykonali.

27. Dodávatelia žalobcu neboli povinní priamo fyzicky vykonať reklamné služby sami, ich záväzok
spočíval v zabezpečení takýchto služieb, a preto mohli na ich zabezpečenie využiť subdodávateľsky
služby iných spoločností, čo sa aj stalo.

28. Následne sa žalobca vyjadril k charakteru zabezpečených služieb – reklama vs. sponzoring.

Poukazuje na to, že žalovaný uvádza argumentáciu, a to, že v danom prípade sa nejedná o reklamu,
ale o sponzorstvo, pri ktorom, na rozdiel od reklamy, by ale platiteľ nemal právo na odpočítanie DPH.
K danému žalobca odkázal na ním citovanú judikatúru, z ktorej vyvodil, že aj mediálna prezentácia
loga spoločnosti a obchodného mena spoločnosti, a to dokonca na podujatiach prakticky totožnéhocharakteru, predstavuje reklamné služby a jedná sa o protihodnotu finančného plnenia, ktorú žalobca
poskytol dodávateľom na základe vystavených faktúr, z ktorých si uplatnil odpočet DPH.

29. Žalobca namietol diskriminačný postup voči jeho osobe, kedy poukázal na to, že exkluzívnym
partnerom podujatia Športovec roka 2016 bola aj spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť,
a.s., voči ktorej podľa vedomosti žalobcu žalovaný napriek zjavne skoro rovnakému skutkovému stavu
nekonal.

30. Žalobca tak súhrnom uviedol, že napadnuté rozhodnutia (i) vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, (ii) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, (iii) skutkový
stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným ako
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej.

IV.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

31. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.07.2020 (ďalej len „vyjadrenie“) a uviedol,

že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane
a v prípade, ak zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným,
potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Zákona
o DPH. Daňový subjekt musí preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou
uvedenou na faktúre a správca dane skúmal predovšetkým tú skutočnosť, či služby reálne dodal

žalobcovi deklarovaný dodávateľ. Reálne nadobudnutie služieb žalobca od dodávateľov nepreukázal.

32.Žalovanýuviedol,ževšetkydeklarovanédodávateľskéasubdodávateľskéspoločnosti,ktorésprávca
dane preveroval, prestali so správcom dane komunikovať, boli vymazané, zanikli zlúčením alebo boli
prevedené na iných štátnych príslušníkov. Správca dane nemohol zistiť, kto jednotlivé zložky reklamnej

kampane vyrobil, kto logo žalobcu na jednotlivé zložky reklamnej kampane umiestnil a komu boli
následne tieto reklamné výstupy fakturované.

33. Žalovaný poukázal na to, že zmluva uzatvorená so spoločnosťou UNSECO je klamlivá, pretože táto
spoločnosť sa nezaoberala v rámci svojej podnikateľskej činnosti marketingom a reklamnou činnosťou,

nemala oprávnenie spolupodieľať sa na organizácii podujatia Športovec roka. Všetky spoločnosti
v reťazci, s výnimkou žalobcu, nezamestnávali zamestnancov, nevlastnili majetok, mechanizmy,
technológiu, dopravné prostriedky, skladové priestory. Do obchodného reťazca boli umelo vložené
subjekty nedisponujúce personálnym ani materiálnym vybavením, čím nepreukázali, že mali vytvorené
reálne predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti. Vo vytvorenom reťazci sa nachádzali rizikové

subjekty, ktoré boli nekontaktné, so správcom dane nekomunikovali, nepreberali poštu a nepodávali
daňové priznania. Žalovaný sa zaoberal mierou zavinenia na strane žalobcu, pričom dospel k záveru,
že v prípade, ak bolo preukázateľne zistené, že plnenie na kontrolovanom stupni obchodu nemá
reálny základ a ekonomické opodstatnenie, pričom nebolo dodané tak, ako bolo deklarované, tak bolo
logické, že žalobca o tejto skutočnosti musel vedieť a svojim konaním v obchodnom styku narušil riadne

fungovanie spoločného systému DPH.

34. Žalobca prostredníctvom dodávateľov účelovo predstieral dodanie preverovaných služieb, avšak
bez riadneho ekonomického opodstatnenia a s cieľom optimalizácie daňových povinností. Vykonaným
dokazovaním boli preukázateľne spochybnené doklady a dôkazy žalobcu na kontrolovanom stupni

obchodu, ktorými žalobca predstieral splnenie zákonných predpokladov v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Zákona
o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, avšak bez ekonomického opodstatnenia,
pričom vykonštruované obchodné transakcie boli účelovo predstierané s cieľom získať neoprávnený
daňový prospech v podobe optimalizácie daňových povinností DPH.

35. K vyjadreniu zaslal žalobca repliku zo dňa 04.08.2020, v rámci ktorej zotrval na svojej žalobnej
argumentácii a ohradil sa voči tvrdeniu o účelovo dodaných preverovaných službách. Žalobca následne
predložil podanie zo dňa 08.11.2022, prílohou ktorých boli rozhodnutia Krajského súdu v Prešove,
ktorými podporil svoju argumentáciu.36. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

V.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

37. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/121/2020.

38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec
vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

39. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 13.11.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za

splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

40. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu a žalobca, ktorí zotrvali na svojej žalobnej
argumentácii.

41. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá

sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

44. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá

je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

45. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

46. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.48. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

49. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

50. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

51. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých orgány finančnej správny nepriznali

žalobcovi právo na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období – december 2016. Žalobca mal
za to, že žalovaný a správca dane na podklade zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne
závery. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a následne žalovaný postupovali
pri vyrubení rozdielu DPH v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Na
podklade podanej žaloby správny súd vyvodil, že podstatnými žalobnými námietkami žalobcu bolo, že

orgány finančnej správy (i) na jednej strane nespochybnili existenciu služieb, (ii) ale na druhej strane
nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu nemožnosti preverenia pôvodu týchto služieb
u dodávateľov a subdodávateľov, pričom poukázali na účelovo predstierané dodanie predmetných
služieb. Správny súd tak zameral súdny prieskum v prizme uvedených žalobných námietok.

52. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022

alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom
konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia
materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva
ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok
odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového

podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza
z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

53. Na podklade vyššie uvedeného správny súd v stručnosti poukazuje na základné teoretické
východiská vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane.

54. Nárok na odpočítanie dane vzniká za predpokladu splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane upravených v čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane
sú: (i) poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba (t.j. status osoby dodávateľa), (ii) predmetné

plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (iii) prijaté
plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pri materiálnej existencii plnenia ide
o najpodstatnejšiu hmotnoprávnu podmienku – preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby,
pričom vo vzťahu k jej preukázaniu dôkazné bremeno zaťažuje osobu, ktorá si odpočítanie dane
uplatňuje.Splneniedôkaznéhobremenanespočívaibavjehoformálnejdeklaráciipredloženímdokladov

s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom
podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. K dôkaznému bremenu správny súd
v podrobnostiach ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru kasačného ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016,
sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 9Sžfk/1/2019

zo dňa 21.04.2020, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019;
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, sp. zn. III.
ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 a sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017).55. Správny súd súčasne uvádza, že závery daňových orgánov o tom, že v prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna
existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú bez ďalšieho predpokladom

na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH, t. j. osoba uskutočňujúca zdaniteľné plnenie musí
byť zhodná s osobou uvedenou na faktúre, boli prekonané judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie. Na podklade uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie hmotnoprávnou podmienkou odpočtu totiž nie je stotožnenie skutočného dodávateľa
so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou.

Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu dane z pridanej
hodnoty, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu o tom,
že hmotnoprávne požiadavky boli splnené. Dôkazná situácia tak ako vyplýva z administratívneho
spisu, kedy bola preukázaná materiálna existencia plnenia, v podobe dodaných služieb – ktoré potvrdil
ako žalovaný, tak aj správca dane, spolu so žalobcom, ako aj so zástupcami spoločnosti UNSECO
a spoločnosti MARVEL, nenaznačuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane

z pridanej hodnoty. Súčasne je zrejmé, že akcie Športovec roka 2016 a Mejdan roka sa uskutočnili
a súčasne z administratívneho spisu vyplýva, že tento obsahuje dokumentáciu (fotodokumentáciu),
z ktorej je zrejmé, že žalobca, resp. logo žalobcu bolo na týchto akciách prezentované.

56. Podstatnou žalobnou argumentáciou žalobcu sú tie žalobné body, v ktorých namieta, že preukázal

reálnu existenciu materiálneho plnenia v tom zmysle, že deklarované plnenie bolo skutočne dodané a,
že správca dane spochybňuje dodanie služieb iba na tom základe, že dodanie služieb sa malo realizovať
subdodávateľsky, nie priamo jednotlivými dodávateľmi a že nebolo zrejmé, kto tieto služby skutočne
vykonal – teda kto jednotlivé zložky reklamnej kampane vytvoril, kto logo žalobcu na jednotlivé zložky
reklamnej kampane umiestniť a komu boli následne tieto reklamné výstupy fakturované.

57. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ,
prípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery
správcu dane a žalovaného, ktorí spochybnili to, že spoločnosť UNSECO a spoločnosť MARVEL

žalobcovi deklarované služby dodali. Správny súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor Európskej
únie v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha
právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie
služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti
sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný.

Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba,
ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému
dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda
nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo
služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla

aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku
na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa
vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu, na základe ktorej vzniklo právo
na odpočítanie dane, použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie
dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť

jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022).

58. Správny súd v nadväznosti na námietku žalobcu, že správca dane spochybnil dodanie služieb

poukazom na nezrovnalosti ohľadom dodania služieb subdodávateľsky, uvádza, že len na podklade
spochybnenia okolností týkajúcich sa dodávateľských alebo subdodávateľských článkov reťazca
nemožno automaticky bez ďalšieho zamietnuť nárok na odpočet DPH, a preto aj túto žalobnú námietku
vyhodnotil ako dôvodnú. Takéto zamietnutie by prichádzalo do úvahy za predpokladu, že je právne
dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode

alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa
dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom
stupni uvedeného dodávateľského reťazca. V prejednávanej veci však z administratívneho konania
vrátane priebehu dokazovania zavŕšeného rozhodnutiami daňových orgánov nevyplynulo, že by sav tomto konaní vôbec vyskytla otázka daňového podvodu. Správny súd súčasne uvádza, že obchodné
vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľmi – spoločnosťou UNSECO a spoločnosťou MARVEL neboli
postavené na tom, že títo dodávatelia mali povinnosť jednotlivé zložky reklamnej kampane vytvoriť alebo

logo žalobcu na jednotlivé zložky reklamnej kampane umiestniť.

59. Ako vyplýva zo zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou UNSECO (ktorá sa nachádza
v administratívnom spise), spoločnosť UNSECO sa zaviazala komplexne poskytnúť reklamné služby
pre žalobcu a za týmto účelom uviesť logo, obchodné meno, respektíve iné označenie žalobcu na

reklamných a propagačných kampaniach a pod. Súčasne z tejto zmluvy (čl. II, bod 2.7) vyplýva, že
spoločnosť UNSECO mohla tieto služby vykonávať aj subdodávateľsky. Úlohou spoločnosti UNSECO
tak nebolo vytvoriť jednotlivé zložky, ale zabezpečiť uvedenie týchto jednotlivých zložiek, čo ako vyplýva
z administratívneho spisu, nebolo spochybnené.

60. Súčasne, ako vyplýva zo zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou MARVEL (ktorá sa taktiež

nachádza v administratívnom spise), spoločnosť MARVEL sa zaviazala zabezpečiť propagáciu
a reklamu žalobcu, najmä formou uverejnenia loga alebo názvu žalobcu, čo ako vyplýva
z administratívneho spisu, nebolo spochybnené. Správny súd tak námietku týkajúcu sa uskutočnenia
zdaniteľných plnení dodávateľmi žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú.

61. Správny súd ďalej vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku, týkajúcu sa charakteru zabezpečených
služieb. Tu správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý vo svojej
rozhodovacej činnosti už niekoľkokrát uviedol, že rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu
(sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby nie je pre odpočet DPH významné. Napríklad
v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 zo dňa 27.07.2023 v bode 39 uviedol, : „pre záver o zákonnosti

odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring,
pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.“ Ďalej
v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo dňa 27.06.2023 v bode 24 konštatoval, : „zákon č. 222/2004 Z.
z. na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom
zmysle, že by boli služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu zákonom explicitne vylúčené

zo všeobecného režimu DPH.“ Obdobne je v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22.03.2023 v bode
41kasačnýsúdtohonázoru,že„naúčelyprávnehoposúdenia,čisidaňovýsubjektmôžeodpočítaťDPH
z prijatej reklamnej služby, nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring
alebo reklamu“ (ďalej pozri napríklad aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Sfk/58/2022 zo dňa 27.06.2024).

62. Z hľadiska práva na odpočítanie DPH je rozhodujúcou práve odpoveď na otázku, či služba
dodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia
do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Správny
súd ďalej podotýka, že rovnako nie je z hľadiska vplyvu na výkon práva na odpočítanie DPH

relevantnýmanianalyzovanienárastuobratudaňovéhosubjektuvčasovomobdobípododaníreklamnej
služby. Uvedené právne závery vychádzajú z niekoľkých rozsudkov kasačného súdu (napr. sp. zn.
10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Sžfk/9/2021
zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo dňa 26.10.2023 alebo sp. zn. 2Sfk/93/2022 zo
dňa 30.11.2023), v zmysle ktorých nie je pre odpočet DPH podstatné, či plnenie nazveme sponzorským

odkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná
službamalapriamyabezprostrednýsúvissjednoualeboviacerýmizdaniteľnýmitransakciamidaňového
subjektu na výstupe. Žalobná námietka tak bola vyhodnotená ako dôvodná.

63. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom

na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou finančných
orgánov znova prejednať vec žalobcu, viazaní názorom správneho súdu a poskytnúť mu relevantné
a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Orgány finančnej správy budú v ďalšom
konaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii)

spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou
finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne
oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi
preukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebomal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných
stupňoch), ktorého bol súčasťou alebo či došlo k zneužitiu práva.

64. Nad rámec vyššie uvedeného a na okraj správny súd poukazuje aj na to, že je súčasne nevyhnutné
odlišovať umelé navyšovanie zdaniteľného plnenia od neexistencie zdaniteľného plnenia. Zdaniteľné
plnenie a cena zdaniteľného plnenia sú dve odlišné právne kategórie, z ktorých existencia zdaniteľného
plnenia má objektívny charakter, jeho cena sa však spravidla určuje dohodou strán o cene plnenia.
Zmluvné strany ako účastníci daňovej transakcie môžu slobodne určovať výšku ceny zdaniteľného

plnenia na základe konsenzu zmluvných strán (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/25/2022 zo dňa 30.11.2023).
65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

66. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).