Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/204/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201253
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: LASER servis,
spol. s.r.o., so sídlom Lipová 3, 900 81 Šenkvice, IČO: 35 755 989, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990
516,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100940261/2021 zo
dňa 31.05.2021, č. 100940161/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100940037/2021 zo dňa 31.05.2021, č.
100939945/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100939866/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100939714/2021 zo dňa

31.05.2021 a č. 100939544/2021 zo dňa 31.05.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100940261/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100940161/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

III. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100940037/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100939945/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

V. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100939866/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

VI. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100939714/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

VII. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100939544/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

VIII. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2015, apríl 2015, júl 2015, september 2015, október 2015,
november 2015 a december 2015. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol

z daňovej kontroly č. 101741896/2020 zo dňa 13.11.2020 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“).
Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené
žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 11.01.2021.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100306228/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie I.“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi
ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 6 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2015. Žalovaný rozhodnutím č. 100940261/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej
len„napadnutérozhodnutieI.“)podľa§74ods.4daňovéhoporiadkupotvrdilprvostupňovérozhodnutieI.

3. Správca dane rozhodnutím č. 100306828/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie II.“) podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil rozdiel
v sume nadmerného odpočtu vo výške 6 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2015. Žalovaný rozhodnutím č. 100940161/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie II.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie II.

4. Správca dane rozhodnutím č. 100307370/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie III.“) podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil rozdiel
v sume nadmerného odpočtu vo výške 10 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2015. Žalovaný rozhodnutím č. 100940037/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie III.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie III.

5. Správca dane rozhodnutím č. 100308148/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie IV.“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil
rozdielvsume10000,00eurnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieseptember2015avyrubil

daň v sume 4 334,50 eura. Žalovaný rozhodnutím č. 100939945/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie IV.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie IV.

6. Správca dane rozhodnutím č. 100308806/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie V.“) podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil rozdiel

v sume nadmerného odpočtu vo výške 20 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2015. Žalovaný rozhodnutím č. 100939866/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie V.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie V.

7. Správca dane rozhodnutím č. 100309418/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie VI.“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil
rozdiel v sume 20 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 a vyrubil
daň v sume 9 692,40 eura. Žalovaný rozhodnutím č. 100939714/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie VI.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie VI.

8. Správca dane rozhodnutím č. 100309749/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie VII.“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu
určil rozdiel v sume 20 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015
a vyrubil daň v sume 13 328,08 eura. Žalovaný rozhodnutím č. 100939544/2021 zo dňa 31.05.2021
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie VII.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové

rozhodnutie VII.

9. Správca dane vo všetkých prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že na základe skutočností
a zistení v priebehu daňovej kontroly ako aj z predložených daňových a účtovných dokladov vyplynulo,
že všetky fakturované služby (propagácia žalobcu počas mediálnej kampane prebiehajúcej v súvislosti

s muzikálom DRACULA) sa týkali propagácie podujatia „DRACULA OPEN AIR – 2015“. Správca dane
preto dospel k záveru, že žalobca bol sponzorom predmetného podujatia, a že v prípade fakturovaných
služieb sa jednalo o propagáciu podujatia. Zo všetkých zistení správcu dane vyplynulo, že obsahom
fakturovaných služieb nebola propagácia žalobcu, ale informovanie o podujatí „DRACULA OPEN AIR– 2015“. Takáto forma prezentácie mala len informatívny charakter. Verejnosť sa len zo samotného
názvu nemohla dozvedieť, čím sa žalobca zaoberá a už vôbec nie vtedy, ak bolo v televízii, či rádiu
propagované len samotné podujatie.

10. Správca dane vo všetkých prvostupňových rozhodnutiach taktiež konštatoval, že v prípade
fakturovaných služieb nešlo o reklamu, ale o poskytnutie sponzorského príspevku, a že sponzorský
príspevok nie je predmetom dane. Predložené doklady samé osebe nepotvrdzovali, čo bolo účinkom
deklarovaných reklamných služieb na predmet podnikania žalobcu, ani že tieto zdaniteľné plnenia

boli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu. Ako vyplývalo
z predložených dokladov, k reklame o činnosti daňového subjektu neprišlo. Teda predmetné zdaniteľné
plnenia neprezentovali samotný daňový subjekt a jeho činnosti a neboli tak použité na dodávky tovarov
a služieb. Žalobca preto nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.

11. Žalovaný vo všetkých napadnutých rozhodnutiach konštatoval, že sa stotožňuje s tvrdením správcu

dane, ktorý uviedol, že obsahom predmetných služieb, resp. slovami finančných orgánov „obsahom
predložených dôkazov“ nebola propagácia žalobcu, ale informovanie o konaní muzikálu „DRACULA
OPEN AIR – 2015“. Takáto forma prezentácie mala len informatívny charakter.

12. Žalovaný vo všetkých napadnutých rozhodnutiach taktiež konštatoval, že na základe zistení správcu

dane nebolo preukázané uskutočnenie fakturovaných služieb tak, ako to bolo uvedené na jednotlivých
faktúrach. K dodaniu služby od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. reálne nedošlo, dodávateľovi
nevznikla daňová povinnosť a odberateľovi (žalobcovi) nevzniklo právo na odpočítanie dane.

13. Žalovaný vo všetkých napadnutých rozhodnutiach napokon konštatoval, že správca dane pri

výkone daňovej kontroly a následnom vyrubovacom konaní postupoval v zmysle platných právnych
predpisov, zisťoval nezrovnalosti skutkového stavu s údajmi uvedenými v daňovom priznaní, pričom
vychádzal aj z účtovných a daňových dokladov predložených žalobcom ako aj z jednotlivých ustanovení
relevantnýchprávnychpredpisov.Správcadaneprivýkonedaňovejkontrolyskúmalsplneniepodmienok
pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom zistil, že tieto zo strany žalobcu pri zdaniteľných

obchodoch fakturovaných spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o. splnené neboli, a tým mu nevzniklo právo
na odpočítanie dane.

II.
Žaloba

14. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.08.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. 100940261/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100940161/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100940037/2021
zo dňa 31.05.2021, č. 100939945/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100939866/2021 zo dňa 31.05.2021,
č. 100939714/2021 zo dňa 31.05.2021 a č. 100939544/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej spolu len

„napadnuté rozhodnutia“), ich zrušenia a vrátenia vecí na ďalšie konania ako aj priznania práva na
náhradu trov konania.

15. Žalobca bol napadnutými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach z dôvodu, že tieto rozhodnutia
vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia vecí, ako aj z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal

žalovaný za základ pre tieto rozhodnutia, bol v rozpore s dôkazmi, ktoré boli žalobcom predložené
za účelom preukázania ním tvrdených skutočností. Keďže napadnuté rozhodnutia boli vydané na
identickom skutkovom základe a týkali sa tých istých účastníkov, pričom boli obsahovo zhodné, z dôvodu
hospodárnosti žalobca žiadal, aby správny súd preskúmal zákonnosť týchto rozhodnutí v spoločnom
konaní.

16. Finančné orgány neuznali nárok žalobcu na odpočítanie dane (v jednotlivých zdaňovacích
obdobiach)zdodávateľskýchfaktúrvystavenýchspoločnosťouNOBOXMEDIA,s.r.o.zadodanieslužby,
ktorou bola reklama žalobcu v súvislosti s kultúrnym podujatím „DRACULA – MUZIKÁL“. Podkladom
pre dodanie služby, ktorá spočívala v prezentácii obchodného mena – loga žalobcu v súvislosti

s reklamnou kampaňou kultúrnych podujatí, a to konkrétne podujatia „DRACULA – MUZIKÁL“, bola
písomná zmluva, ktorá definovala rozsah práv a povinností zmluvných strán, označenie mediálnych
nosičov, na ktorých malo byť zverejnené logo žalobcu, spôsob fakturácie za realizáciu služby, platobné
podmienky, ako aj definovanie povinnosti dodávateľa, ktorá spočívala v odovzdaní dôkazu o naplnenípredmetu zmluvy, ktorou bola hodnotiaca správa, ktorej súčasťou bola fotodokumentácia, CD nosiče,
tzn. dôkazy preukazujúce samotnú realizáciu zdaniteľného plnenia. Tieto dôkazy boli správcovi dane
v rámci výkonu daňovej kontroly predložené.

17. Dodávateľ reklamy disponoval reklamnými právami v rozsahu zverejnenia subjektov na mediálnych
nosičoch, ktoré zverejňovali aj reklamu daného druhu kultúrneho podujatia, miesto a čas jeho konania.
Reklamné práva dodávateľ reklamy nadobudol na základe písomných zmlúv od organizátora tohto
kultúrneho podujatia, ktorou v danom prípade bola spoločnosť SILVIA PRODUCTION, s.r.o. Aj týmito

dôkazmi správca dane disponoval.

18. So záverom žalovaného nebolo možné súhlasiť, keďže nemal oporu v relevantnej právnej úprave,
ktorá skutočnosť bola premietnutá aj v samotných odôvodneniach jednotlivých napadnutých rozhodnutí,
ktoré boli zmätočné, a v ktorých absentovali akékoľvek logické právne úvahy žalovaného vo vzťahu
k predloženým dôkazom. Súčasne žalovaný disponoval informačným systémom, v ktorom boli zápisnice

o vypočutí svedkov a konateľov spoločností, ktoré dodali predmetnú službu, výpoveď konateľky
spoločnosti SILVA PRODUCTION, s.r.o., memorandum o spolupráci, ako aj iné dôkazy týmito svedkami
predložené v rámci ich vypočutí, pričom svedkovia skutočnosti uvádzané žalobcom potvrdili. V iných
identických konaniach, avšak u iných daňových subjektov, ktorých logá boli predmetom dodania služby,
čo vyplývalo z fotodokumentácie, boli takéto dôkazy, ako všeobecne známe skutočnosti pre správcu

dane, použité.

19. Nebolo zrejmé, ktoré dôkazy mali byť preukázaním sponzoringu, keďže z poskytnutej služby
nevyplýval základný účel sponzoringu. Základným účelom sponzoringu je predovšetkým propagácia
poskytovateľa sponzorského príspevku, tzn. ich priamy vzťah, čo v danom prípade absentovalo. Taktiež

nebolo zrejmé, ktorý subjekt mal byť prijímateľom sponzorského príspevku, keďže žalobca zaplatil
za službu svojmu dodávateľovi titulom zmluvy o reklame, výsledkom čoho bol určitý hmotný produkt.
Závery žalovaného boli iba v rovine akéhosi všeobecného konštatovania, že sa nejednalo o reklamu,
ale o sponzoring, a to bez akejkoľvek logickej súvislosti vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu
veci, ktorý bolo potrebné vyvodzovať na podklade vykonania predložených dôkazov. Išlo pritom nielen

ozmluvuafaktúru,aleajomonitoring,DVD,odvysielanievtelevíznychmédiách,rozhlasovýchmédiách,
zverejnenie v denníkoch, týždenníkoch a mesačníkoch, zverejnenie na bilboardoch, LED obrazovke,
tzn. dôkazy o rozsahu poskytnutej služby, ktoré je nevyhnutné vykonať a vyhodnotiť vo vzájomných
súvislostiach. Tieto dôkazy ale vyhodnotené neboli.

20. Žalovaný síce vo vzťahu k vyššie uvedeným dôkazom uviedol, že správca dane k svojmu záveru
dospel na základe ich vykonania, avšak v daňovom spise, v protokole a ani v samotnom rozhodnutí
nie je zmienka o akomkoľvek vykonaní dôkazov, ktorými správca dane disponoval. To potom znamená,
že absentovali dôkazy, o ktoré správca dane svoje skutkové závery oprel. Absentoval ich obsah a ich
význam pre vyslovenie záverov o nerealizovaní reklamy. V administratívnom spise tiež absentovala

výzva správcu dane, akým spôsobom mal žalobca odstrániť jeho pochybnosti.

21. V preskúmavaných právnych veciach došlo k svojvoľnému prekvalifikovaniu poskytnutej služby.
Predmetom zmluvy o reklame bola výlučne prezentácia žalobcu, a to umiestnením jeho loga na
mediálnych nosičoch, na ktorých súčasne bola informácia o konaní kultúrneho podujatia, čo bolo

žalobcom v daňovom konaní nielen tvrdené, ale aj preukázané predloženými dôkazmi.

22. Žalovaný ani správca dane nevedeli riadnym spôsobom zdôvodniť, že išlo o sponzoring. Bolo
v rozpore so zákonom, aby žalovaný zdaniteľné plnenie, ktoré spĺňalo všetky znaky reklamnej služby
vyhodnotil ako sponzoring, a to preto, lebo sa tak rozhodol a nezdôvodnil, prečo deklarované plnenie

nie je reklamnou službou.

23. Základným rozdielom medzi sponzorským odkazom a reklamou je postavenie strán, ktoré vstupuje
do komerčno-komunikačných vzťahov. Reklama je obchodným vzťahom, kde v prípade vysielania
vstupujú do vzťahu vysielateľ ako poskytovateľ média a klient/zadávateľ reklamy, ktorý vysielateľovi

platí za poskytnutý/predaný vysielací priestor a čas. Vzťah je rovnocenný a založený na obojstrannom
prospechu, v rámci ktorého sa propaguje produkt, pričom sponzorský odkaz predstavuje verejný odkaz
o darcoch alebo daroch s tým, že nejde o obchodný vzťah.24. Sponzorovanie a odvysielanie sponzorského odkazu sú dve odlišné veci. Sponzorovanie je
komplexná činnosť, ktorá presahuje samotný obsah vysielania, pričom sponzorský odkaz je konkrétna
samostatná časť vysielania (programová zložka/komunikát), ktorý však nemá zákonnú definíciu.

25.Vsúvislostisošíreníminformácievoformereklamy,tzn.produktu,tedaajnázvuspoločnostivoforme
loga, bolo nevyhnutné poukázať na to, že slovenská právna úprava pojem „logo“ nepozná a preto „logo“
predstavuje akékoľvek grafické stvárnenie názvu spoločnosti (produkt v zmysle zákona o reklame), ktoré
môže byť obohatené o piktogram.

26. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu služby,
existenciu predložených dôkazov, existenciu úhrady na účet dodávateľa, u ktorého vznikla daňová
povinnosť z dodaných služieb, ktorej nesplnenie, resp. samotná neexistencia jej vzniku u dodávateľa
nebola žalovaným ani len tvrdená. Z obsahu napadnutých rozhodnutí nebolo možné vyvodiť záver,
v čom žalovaný vzhliadol nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, a to vo vzťahu

k predloženým dôkazom zo strany žalobcu, ktorými došlo k preukázaniu služby, jej rozsahu ako aj
dodávateľa. Z napadnutých rozhodnutí ďalej nevyplývalo, ako tieto dôkazy ovplyvnili hodnotiaci úsudok
žalovaného pre vyvodenie záveru o sponzoringu.

27. Otázka vzájomnej súvislosti dane na vstupe a dane na výstupe bola riešená nielen judikatúrou

slovenských súdov, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie. K otázke
prínosu reklamy sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžf/64/2016, na ktorý
žalobca poukazoval počas celého konania. Súvislosť dane zaplatenej na vstupe vo vzťahu k výdajom
vynaloženým za účelom budúcich príjmov, ktoré v konečnom dôsledku dosiahnuté neboli, riešil Súdny
dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-249/17 (Ryanair), z ktorého bolo možné vychádzať. Ak

žalovaný tvrdil, že v predmetných právnych veciach išlo o sponzoring, skúmanie hmotnoprávnej
podmienky ekonomického prínosu reklamy bolo nelogické.

III.
Vyjadrenie žalovaného

28. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.10.2021 konštatujúc, že trvá na svojich záveroch
uvedených v napadnutých rozhodnutiach, a že sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými
žalobcom. Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke bola vec
posúdená správne. Napadnuté rozhodnutia ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu boli v medziach

žaloby v súlade so zákonom.

29. Finančné orgány pri posudzovaní predmetu zdaniteľného plnenia vychádzali zo zistení v rámci
daňovej kontroly a svoje rozhodnutia opodstatnene odôvodňovali citáciou právneho názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 3Sž/17/2014, pričom ale svoje závery

neopierali len o právny názor prezentovaný v tomto rozsudku. Finančné orgány opreli svoje argumenty
o právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn. 3Sž/17/2014
v tej časti, kde táto súdna inštancia tvrdí, že o reklamu ide vtedy, ak je odvysielaná informácia
natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu. Naopak o reklamu nepôjde vtedy, ak
odvysielaná informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha

sponzora o vytvorenie alebo udržanie dobrého mena sponzora alebo svojich výrobkov u divákov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sž/17/2014 taktiež uviedol, že základným účelom
sponzorovania je v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene
zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov vytvoriť, resp. udržať dobré
meno sponzora a jeho produktov. A práve tento účel slúži ako základné odlišujúce kritérium medzi

reklamou a sponzorovaním.

30. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu
alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom odkaze
výrazové prostriedky takto nie je možné použiť, teda nie je možné v ňom použiť reklamné prvky.

Žalovaný sa v tomto smere stotožnil s názorom správcu dane, že v danom prípade nešlo o reklamu, ale
o poskytnutie sponzorského príspevku zo strany žalobcu.31. Nebolo pochybením, ak orgán verejnej správy pri vysvetľovaní pojmov reklama a sponzorský
odkaz poukázal na znenie zákona o vysielaní a retransmisii a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorá z týchto ustanovení vychádzala.

32. Žalovaný opodstatnene odôvodňoval svoje rozhodnutia citáciou z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/42/2017, v ktorom sa riešila otázka, či žalobca uniesol dôkazné
bremeno a či preukázal, že predmetné zdaniteľné obchody použil alebo použije na uskutočnenie
svojich zdaniteľných obchodov. V tomto rozsudku sa uvádzalo, že z predložených dôkazov vyplývalo,

že obchody mali informatívny charakter, informovali o názve, dátume a mieste konania podujatia
a na všetkých bol žalobca medializovaný len ako reklamný partner. Žiaden z predmetných dôkazov
nepropagoval výrobky žalobcu, nerealizoval odkaz verejnosti o existencii a vlastnostiach výrobkov
alebo služieb žalobcu za účelom ich uplatnenia na trhu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
sp. zn. 3Sžfk/42/2017 okrem iných uviedol, že podľa všeobecnej definície pojmu „reklamný partner“
je reklamným partnerom ten, kto zabezpečuje reklamu okolo podujatia. V zmysle uvedeného

a zmluvy o zabezpečení reklamných služieb bola však reklamným partnerom predmetného podujatia
spoločnosťNOBOXMEDIAs.r.o.,ktorápriamoaleboprostredníctvomsvojhododávateľazabezpečovala
propagáciu podujatia „DRACULA – MUZIKÁL“ formou spracovania letákov, pozvánok, citylightov
a oznamov na LED obrazovkách a inzerciou v tlači. V žiadnom z predložených informačných materiálov
o uskutočnení predmetnej akcie sa nenachádzala propagácia činností a výrobkov žalobcu, ktorý sa tak

stal propagátorom akcie, avšak nie propagátorom vlastných výrobkov.

33. Sponzoring možno charakterizovať ako peňažnú alebo inú formu podpory poskytnutú za dohodnutú
protislužbu. Sponzoring je teda príspevok s protiplnením. Sponzorský príspevok je možné preukázať
najčastejšie na základe zmluvy o reklame, kedy príjemca vykáže činnosti smerujúce k naplneniu

marketingových cieľov sponzora. V danom prípade však žalobca nepreukázal, že zo strany realizátorov
propagovanej akcie došlo k propagácii činností a výrobkov žalobcu ako reklamného partnera podujatia.
Nebolo preukázané, že jeho reklamné partnerstvo malo vplyv na jeho obchodnú činnosť v zmysle § 49
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o dani z pridanej hodnoty“).

34. Prihliadnuc na charakter a na účel spoločensko – kultúrneho podujatia „DRACULA – MUZIKÁL“,
a teda i cieľ jeho návštevy širokou verejnosťou, nemožno uvedené podujatie charakterizovať ako
platformu typickú pre obchodné stretnutie na reklamné účely, slúžiace na prezentáciu výrobných
produktov a podnikateľských služieb, s cieľom ich uplatnenia na trhu s následnou možnosťou

nadväzovania a uzatvárania obchodných vzťahov medzi zúčastnenými podnikateľskými subjektmi,
prípadne spotrebiteľskou verejnosťou. Činnosť žalobcu nebola tak všeobecne známa, že by samotné
logo žalobcu v divákoch kultúrneho podujatia evokovalo jeho obchodnú a výrobnú činnosť, a teda
by samo o sebe podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch. Žalovaný sa preto stotožnil
so stanoviskom správcu dane, ktorý prijal záver, že takáto forma prezentácie mala len informatívny

charakter, že žalobca bol sponzorom predmetného podujatia, pretože sa jednalo o propagáciu podujatia.

IV.
Replika

35. Žalobca v replike zo dňa 01.12.2021 uviedol, že kontroly oprávnenosti odpočítania dane prebiehali
voči všetkým spoločnostiam, ktorých logá v grafickej podobe obsahujúcej názov spoločnosti, boli
zverejnené na mediálnych nosičoch, na ktorých súčasne bola reklama týkajúca sa konania podujatia
„DRACULA OPEN AIR 2015“. V rámci daňových kontrol týkajúcich sa viacerých daňových subjektov bol
vyslovený identický záver, že ide o sponzoring, pričom v každej veci absentovali logické zdôvodnenia, na

základe akých dôkazov a súvislostí sa dospelo k danému záveru. Úvahy správcov dane, ktoré následne
potvrdzoval žalovaný, boli nekonzistentné, rozporné a bez logických súvislostí, ktoré skutočnosti
nesporne zakladali nezákonnosť týchto rozhodnutí.

36. Podstatnou otázkou v danom spore bola z hľadiska zákona o dani z pridanej hodnoty otázka, či

dodaná služba formou šírenia informácie o žalobcovi zverejnením jeho obchodného mena na rôznych
nosičoch je reklamou alebo sponzoringom, čo je podstatné z pohľadu posudzovania hmotnoprávnych
podmienok pre účely odpočítania dane, pre účely naplnenia podstaty zdaniteľného plnenia, a to dodania
služby za odplatu.37. Z vyjadrenia žalovaného predovšetkým vyplýva, že žalobcovi bola dodaná služba, čo z pohľadu
zákona o dani z pridanej hodnoty predstavuje zdaniteľné plnenie – dodanie služby. Zo žiadneho tvrdenia

žalovaného nevyplýva opak, a to že žalobca bol poskytovateľom finančného plnenia, sponzorského,
ktoré by malo na seba viazať protiplnenie vo forme propagácie žalobcu, a to osobou, ktorej bol
sponzorský príspevok poskytnutý.

38. Z dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt, ako aj dôkazov z informačného systému správcu

dane, bolo zrejmé, že mediálna kampaň kultúrneho podujatia bola vykonávaná inou reklamnou
agentúrou, ktorá predala časť reklamných práv dodávateľovi služby pre žalobcu, čo bolo preukázané
a konštatované samotným žalovaným. Na základe uvedeného dodávateľ služby zabezpečil šírenie
informácie o žalobcovi vo forme zverejnenia jeho obchodného mena (loga ako grafického vyobrazenia
názvu spoločnosti) na dojednaných nosičoch, ku ktorým disponoval právami získanými titulom zmluvy
od spoločnosti, ktorá bola organizátorom kultúrneho podujatia. Rozsah poskytnutej služby dodávateľom

žalobcu bol preukázaný dôkazmi, ktoré správca dane nespochybnil.

39. Oproti tvrdeniu, že žalobca bol propagátorom kultúrneho podujatia, a že teda bol sponzorom
organizácie daného podujatia, stálo tvrdenie, že žalobca nepreukázal prínos reklamy (teda dodaného
zdaniteľného plnenia) pre účely svojich zdaniteľných plnení. Ak žalovaný tvrdil danú skutočnosť,

potvrdzoval tým, že dodanie služby, v rozsahu deklarovanom žalobcom, nemohlo byť spochybnené.

40. Zverejnené logo žalobcu predstavovalo grafické zobrazenie jeho názvu „Laser servis“, ktorý
nesporne vyvolával u verejnosti predstavu, že išlo o činnosť súvisiacu so servisom tlačiarní, pričom pri
jednoduchom zadaní daného názvu do internetového vyhľadávača sa vyroloval okamžite názov danej

spoločnosti, a to so sídlom, mapou jej sídla a s uvedenou činnosťou. Samotný názov spoločnosti bol
tak spojený s jej činnosťou.

41. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike nevyužil.

V.
Konanie na správnom súde

42. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou

od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý
prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho
súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/204/2021, 1S/205-210/2021
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená
pod sp. zn. BA-1S/204/2021, BA-1S/205-210/2021.

43. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s
§ 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného
vrátane konaní, ktoré predchádzali ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 19.11.2024.

VI.
Relevantné právne predpisy

44. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

45. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.46.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

47. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

48. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

49. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

50. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

51. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

52. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov
zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

53.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

54. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

55. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

56. Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.57. Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

58. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

59. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v

tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

60. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

61. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov
o vyrubení rozdielu dane žalobcovi a o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu, resp. o určení

rozdielu na dani z pridanej hodnoty. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú
žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní týchto rozhodnutí
a v konaniach, ktoré predchádzali ich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi
a ustálenou súdnou praxou.

62. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných
orgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na
odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré
nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému
dane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú

zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, resp.
odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
(alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému
podvodu, či k zneužitiu práva. Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva na
odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom

dokazovania či inštitútom dôkazného bremena.

63. Z rozhodnutí finančných orgánov je zrejmé, že tie v preskúmavaných právnych veciach dospeli
k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na
odpočítanie dane. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok osobitnú pozornosť

prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre
priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.

64. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o DPH
rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných

tovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčelyjehoekonomickejčinnosti(iii).Právonaodpočítaniedane
pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i len jedna z vyššie
uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená, právo
na odpočítanie dane môže byť odopreté.

65. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je

bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje
povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú
mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť
daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedypreukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu
požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne
nemožné.

66. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i)
povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom
uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok
a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.

Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt
preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy
nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového
subjektujednoznačnevyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé,

že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri
predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt
uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené.

67. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov

správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje
predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie

ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom
rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

68. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj
preskúmavané právne veci.

69. Z prvostupňových rozhodnutí správny súd zistil, že tieto sa zameriavajú v prevažujúcom rozsahu
na stanovenie rozdielov medzi sponzoringom a reklamou, pričom správca dane opakovane vyjadruje
stanovisko, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že plnenia žalobcu predstavovali sponzorský
príspevok, čo je dôvodom na odmietnutie práva na odpočítanie dane. So závermi správcu dane sa

žalovaný v napadnutých rozhodnutiach stotožnil. Podľa žalovaného mala forma prezentácie žalobcu
len informatívny charakter s tým, že žalobca bol sponzorom predmetného podujatia. K propagovaniu
činnosti žalobcu v rámci služieb poskytovaných žalobcovi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. nedošlo.

70. Z rozhodnutí finančných orgánov je zrejmé, že tie v preskúmavaných právnych veciach považovali

za rozhodujúce posúdenie charakteru služieb poskytovaných žalobcovi spoločnosťou NOBOX MEDIA,
s.r.o. s tým, že pokiaľ tieto služby mali charakter sponzoringu, žalobcovi právo na odpočítanie dane
z faktúr vystavených touto spoločnosťou nevzniklo. Takéto východisko postupu a úvah finančných
orgánov však vyplývalo z nesprávnej interpretácie relevantnej právnej úpravy a nevyhnutne viedlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu preskúmavaných právnych vecí.

71. V zmysle aktuálnej správnej súdnej praxe „odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru
dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia
sťažovateľovhologaapredmetujehočinnostinapropagačnýchmateriálochanasamotnýchkoncertoch,
je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním)

dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje
špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu
dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože
služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavenízdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a
bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou
činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku“ (rozsudok Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022 publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 17/2022).

72. V nadväznosti na aktuálnu správnu súdnu prax správny súd tiež pripomína, že zákon o dani
z pridanej hodnoty „na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou

a sponzoringom v tom zmysle, že by povedzme služby spojené zo zabezpečením sponzorského
odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov
neupravujú daňové predpisy, ale zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o reklame“), resp. zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“). Podľa zákona o reklame
sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s

obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom
za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o reklame).
Pojemsponzoringdefinujezákonovysielaníaretransmisiiakoplnenieurčenénapriamealebonepriame
financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s
cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity

právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a
retransmisii). Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z
nich zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej
protihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho
produktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke

je primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity. Naproti tomu jasným ekonomickým
cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu. Rozhodujúcou je kladné zodpovedanie otázky,
či ide o službu, ktorú sťažovateľovi poskytol platiteľ dane a či ju sťažovateľ použil alebo použije na
svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Teda či služba dodávateľa priamo
a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto

prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa ... pre záver o
zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo
sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.
Na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie
je rozhodujúce, či túto službu nazveme sponzoringom alebo reklamou. Zákon o DPH totiž explicitne

zo svojho režimu služby spojené so sponzorským odkazom nevyníma. Pre posúdenie oprávnenosti
odpočtu DPH daňovým subjektom nie je v samotnej podstate veci rozhodujúci charakter sťažovateľom
zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb sťažovateľa alebo s
jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si sťažovateľ mohol oprávnene odpočítať DPH z takto
deklarovanej reklamnej služby musí byť preukázané, že mala priamy a bezprostredný súvis s jednou

alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou
činnosťou“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa
28.02.2022).

73.Priposúdenízákonnostiodpočítaniadanezoslužbyprijatejoddodávateľatedaniejerozhodujúceto,

či táto služba predstavovala reklamu alebo sponzoring (pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy,
hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie), ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb žalobcu
alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Závery žalovaného ohľadom rozlišovania reklamy a
sponzoringu na účely zákona o dani z pridanej hodnoty a faktického vylúčenia služieb sponzoringu z
možnosti odpočítania dane podľa zákona o dani z pridanej hodnoty preto predstavujú nesprávne právne

posúdenie veci. Z pohľadu príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty o vzniku daňovej
povinnosti a práva na odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné plnenia na vstupe nemožno z hľadiska
ekonomickej činnosti a napĺňania účelu podnikania medzi týmito dvoma kategóriami a prezentovaním
činnosti podnikateľského subjektu robiť rozdiel.

74. Finančné orgány sa teda mali zamerať na preukázanie dodania služieb žalobcovi zo strany
spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, a v prípade
preukázania ich dodania, bez ohľadu na ich formálne kategorizovanie ako reklamy alebo sponzoringu,
mali skúmať, či tieto služby priamo a bezprostredne súviseli s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcualebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť jeho všeobecných ekonomických nákladov.
V tomto smere správny súd z rozhodnutí finančných orgánov a administratívneho spisu zistil, že finančné
orgány dodanie služieb žalobcovi zo strany spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. nespochybnili, keď ich

„iba“ odlišne kategorizovali. Ďalej však už potom neskúmali, či tieto služby priamo a bezprostredne
súviseli s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako
súčasť všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Finančné orgány totiž mali za to, že predmetné
služby mali charakter sponzoringu, a že tak k reklame o činnosti žalobcu neprišlo, v dôsledku čoho tieto
služby neboli použité na dodávky tovarov a služieb. Takáto zjednodušená úvaha finančných orgánov

(vychádzajúca z nesprávneho právneho posúdenia preskúmavaných právnych vecí) však nemohla
obstáť.

75. Pokiaľ ide o samotné preukázanie dodania služieb žalobcovi zo strany spoločnosti NOBOX MEDIA,
s.r.o., správca dane v prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt
bol v prípade uvedeného podujatia len medializovaný ako reklamný partner (napr. prvostupňové

rozhodnutie I., str. 15, prvostupňové rozhodnutie II., str. 14, prvostupňové rozhodnutie III., str. 14,
prvostupňové rozhodnutie IV., str. 15, prvostupňové rozhodnutie V., str. 14, prvostupňové rozhodnutie
VI., str. 15, prvostupňové rozhodnutie VII., str. 15). Inými slovami, správca dane pripustil medializáciu
žalobcu ako reklamného partnera uvedeného podujatia. Je tak zrejmé, že správca dane mal dodanie
služieb žalobcovi zo strany spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. za preukázané. Napokon samotný

žalovaný v napadnutých rozhodnutiach konštatoval, že správca dane nespochybnil dodanie služieb
zo strany spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., ale spochybnil označenie tejto služby ako reklamy pre
žalobcu (napadnuté rozhodnutia, str. 6). Žalovaný sa s týmto záverom správcu dane v napadnutých
rozhodnutiach stotožnil.

76. Pokiaľ ide o otázku, ktorá bola v preskúmavaných právnych veciach kľúčovou, t. j. otázku súvisu
predmetných služieb dodaných žalobcovi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. s ďalšími dodávkami
tovarov a služieb žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou, správny súd pripomína, že
existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou alebo
viacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane je v zásade potrebná na

to, aby sa priznalo zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe a tiež na určenie
rozsahu takéhoto práva. Právo na odpočítanie dane sa rovnako priznáva zdaniteľnej osobe dokonca aj
pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou alebo
viacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane, ak náklady na predmetné
služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými

prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a
bezprostredne súvisia s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby. V týchto intenciách vykladá
relevantnú právnu úpravu ostatne aj Súdny dvor Európskej únie [napr. v rozsudku vo veci C-696/22
zo dňa 13.06.2024 (C SPRL), ods. 86 až 88]. Ak teda finančné orgány odopreli právo žalobcu na
odpočítanie dane bez toho, aby sa riadne zaoberali otázkou súvisu predmetných služieb dodaných

žalobcovi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. s ďalšími dodávkami tovarov a služieb žalobcu alebo s
jeho celkovou ekonomickou činnosťou, a to aj v intenciách záverov rozhodovacej praxe Súdneho dvora
Európskej únie, ich rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia predmetných vecí.

77. V nadväznosti na poukaz finančných orgánov na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky správny súd uvádza, že vzhľadom na právny názor prezentovaný v rozsudkoch Najvyššieho
správnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn. 2Sžfk/31/2019zodňa31.01.2022asp.zn.10Sžfk/57/2019
zo dňa 28.02.2022 je potrebné považovať právny názor prezentovaný v predmetných rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za prekonaný.

78. Na základe vyššie uvedeného, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok,
správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutia vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia otázky splnenia zákonných podmienok pre vznik práva žalobcu na
odpočítanie dane, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutia zrušil
a veci vrátil žalovanému na ďalšie konania.

79. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobca dôvodne namietal aj nelogickosť argumentácie
finančných orgánov, ktoré na jednej strane konštatovali, že predmetné služby mali charakter
sponzoringu, pričom sponzorský príspevok podľa finančných orgánov nebol predmetnom dane, a nadruhej strane konštatovali, že žalobca nepreukázal, čo bolo účinkom deklarovaných reklamných služieb
na predmet jeho podnikania, pričom táto otázka by mohla byť relevantná len vo vzťahu k službám,
ktoré boli predmetom dane. Táto zmätočnosť v argumentácii finančných orgánov však bola primárne

dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia preskúmavaných právnych vecí. Správny súd preto
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a nie
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

80. V ďalších konaniach bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku

a s poukazom na jeho odôvodnenie bude jeho úlohou opätovne zvážiť, či je na základe zisteného
skutkového stavu možné prijať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu,
berúc do úvahy, že nie je možné a priori vylúčiť služby sponzoringu z možnosti odpočítania dane
podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Úlohou žalovaného teda bude znova posúdiť všetky aspekty
hmotnoprávnych aj formálnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane u žalobcu a svoje
rozhodnutia riadne odôvodniť.

81. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

82. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý zaneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.