Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 28, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-42C/657/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510229361
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Nemčeková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1510229361.39

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou PhD., v právnej veci

žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. E., zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom,
advokátom so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: F. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Ivanou Hutňanovou, advokátkou, so sídlom Krížna 38, 811 07
Bratislava, o určenie, že žalobkyňa je podielovou vlastníčkou nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

file_0.png

file_1.wmf

I. Súd určuje, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1 (jednej polovice)
nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec G.- A. C., okres G. H., zapísanej na liste vlastníctva č.
XXX vedenom Okresným úradom Bratislava – katastrálny odbor ako rodinný dom so súpisným číslom
XXX, postavený na pozemku parcely registra C s parcelným číslom XXX/X, o výmere 113 m2, druh
pozemku Zastavané plochy a nádvoria, ako aj podielovou spoluvlastníčkou drobných stavieb v podiele

1 ( jednej polovice) - studne a vonkajších úprav, tak ako sú opísané v znaleckom posudku F. C. I. č.
XXX/XXXX, ako aj plotu uličného, záhradného domčeku a bočného plotu postavených na pozemku
parcely registra C s parcelným číslom XXX/X, o výmere 435 m2, druh pozemku Záhrady nachádzajúci
sa v katastrálnom území C., obec G.- A. C., okres G. H., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

file_0.png

file_1.wmf

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 21.12.2010 domáhala proti žalovanému, aby súd určil, že
žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným číslom XXX, J.
K. J. L. M. XXX/X, o výmere 113 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria a pozemku s parcelou

číslo XXX/X, o výmere 435 m2, druh pozemku Záhrady, v katastrálnom území C., obec G., m.č. Jarovce,
okres G. H., zapísanej na LV číslo XXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra
preHlavnémestoSRBratislavuvspoluvlastníckompodieleoveľkosti1.Svojužalobuodôvodnilatým,že
sa so žalovaným spoznali v roku 2001 a začali tvoriť pár. V roku 2005 uzatvorili spolu manželstvo, ktorébolo 7.10.2009 tunajším súdom rozvedené. Počas trvania vzťahu sa dohodli, že budú spolu stavať dom.
Bolo to v roku 2002, i keď pozemok bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Účastníci sa dohodli na tom,
že si neurčia spoločné podiely k domu a tieto budú neskôr určené podľa výkonov, prác, investícií a pod.

Žalobkyňa sa podieľala na stavbe domu jednak finančne, a to konkrétne sumou čo sa týka iba domu,
ďalej sa podieľala prácami a výkonmi, a administratívnou činnosťou ohľadne vybavovania dokladov na
výstavbe rodinného domu, a taktiež sa podieľali na výstavbe jej rodinní príslušníci. Úver na dom vo výške
1 010 000,- Sk si bral iba žalovaný, a trval na tom, že jediným dlžníkom bude on. Žalobkyňa mala záujem
stať sa dlžníčkou, o čom sa vie vyjadriť pracovníčka zo Slovenskej sporiteľne. Bolo to v roku 2002.

Žalovaný od počiatku robil účelové kroky k tomu, že keby prípadne došlo k rozvodu manželstva, aby sa
nemohladomôcťakýchkoľvekmajetkovýchnárokovkdomu.Vroku2005bolžalovanývČínenaobdobie
3-5 rokov. Vzhľadom k tomu, že mali byť dokončené stavebné práce, žalobkyňa so žalovaným sa dohodli
na tom, že ona dokončí dom a administratívne náležitosti ohľadne domu a potom príde za ním do Číny.
Dopytovala sa, kedy sa bude konať zápis jej osoby ako spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti po
formálnej stránke, a keďže žalovaný bol v zahraničí, neskôr zase mal zdravotné problémy – psychického

charakteru, stále sa to odďaľovalo. Pri každom pokuse o otvorenie tejto témy sa mu psychicky zhoršoval
zdravotný stav. V júli 2005 po uzatvorení manželstva jej žalovaný zaslal prísľub e-mailom, kde bolo
deklarované, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a že sa podieľala finančne na
výstavbe rodinného domu v Jarovciach a preto len z technických príčin zahraničná služba v Šanghaji nie
je uvedené jej meno v liste vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti. O tomto by vedela dosvedčiť kolegyňa

žalobkyne, ktorá spolu s ňou sedela v kancelárii a rozprávali sa o tom. Žalovaný mal vzťah s inou ženou,
manželstvo účastníkov preto skončilo rozvodom v roku 2009. Účastníci spolu rokovali ako vyporiadať
vzájomné majetkové nároky, ale žalovaný neprejavoval záujem o uzavretie nejakej dohody. Keďže
neexistovala dohoda o výške spoluvlastníckych podielov predmetnej nehnuteľnosti, tak podiely oboch
účastníkov sú rovnaké. Naliehavý právny záujem žalobkyňa uviedla to, že bez tohto určenia by bolo

právo žalobkyne ohrozené, alebo by sa bez tohto určenia stalo postavenie vlastníka právne neistým.
V predmetnej právnej veci je postavenie žalobkyne ohľadne jej spoluvlastníckeho práva právne neisté,
keďže jej vzťah k rodinnému domu nie je zapísaný v Katastri nehnuteľností.

2. Žalobkyňa dňa 16.02.2017 podala návrh na rozšírenie žaloby o určenie spoluvlastníckeho práva

a žiadala, aby súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu o určenie, že žalobkyňa je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1 drobných stavieb, ktoré boli postavené v súvislosti s výstavbou rodinného
domu a to studne a vonkajších úprav, tak ako sú uvedené v znaleckom posudku F. C. I. č. XXX/XXXX vo
veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu zo dňa 13.09.2006, ako aj oplotenia, záhradného
domčeka a plotu bočného, keď toto príslušenstvo sa nezaznamenáva do katastra nehnuteľností a bez

určenia spoluvlastníckeho vzťahu aj k týmto veciam by bolo postavenie žalobkyne neisté, najmä
v budúcnosti v prípade možného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov.

3. Súd rozhodol uznesením zo dňa 17.02.2017 a pripustil zmenu žaloby v znení zo dňa 16.02.2017.
Uznesenie o pripustení zmeny žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2017.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že medzi stranami sporu nikdy
nedošlo k uzavretiu dohody o budúcom spoluvlastníctve k nehnuteľnosti, tak ako to deklaruje žalobkyňa.
Žalovaný stavbu rodinného domu začal uskutočňovať s úmyslom mať ju pre seba. Žalovaný nadobudol
pozemky, na ktorých je postavený rodinný dom na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva podľa H./XX zo dňa 03.09.1999 a to do výlučného vlastníctva. Už v tom čase po
nadobudnutí pozemkov do vlastníctva sa žalovaný rozhodol o výstavbe rodinného domu a mal v úmysle
stavbu rodinného domu nadobudnúť do svojho vlastníctva, pričom všetky jeho následné úkony v tom
čase smerovali k tomu, aby novopostavený dom nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Žalovaný
si dal v novembri 2002 vypracovať dokumentáciu stavby (projektový plán rodinného domu JUNIOR

54), na ktorej je uvedený žalovaný ako investor spolu s položkovým rozpočtom stavby. Žalovaný
požiadal žiadosťou zo dňa 22.11.2002 o poskytnutie hypotekárneho úveru na výstavbu rodinného
domu pričom zmluva číslo XXXXXXXXXX bola podpísaná dňa 20.12.2002 na výšku úveru v sume
1.010.000 Sk. Dňa 07.04.2005 žalovaný požiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu
„Rodinný dom JUNIOR 54“, pričom rozhodnutie, ktorým bolo povolené stavbu užívať bolo vydané

dňa 21.06.2005 pod číslom N./XX-XX-XX. Rozhodnutím číslo XXX/XXXX zo dňa 01.07.2005 bolo
určené pre stavbu rodinného domu súpisné číslo /orientačné číslo. Žalovaný tvrdil, že samotná účasť
žalobkyne na stavbe rodinného domu by na vznik spoluvlastníckeho vzťahu nestačila, a to aj keby
prípadne žalobkyňa poskytla značné materiálové alebo finančné prostriedky, či vlastnú prácu, ak nebolapred začatím stavby rodinného domu uzavretá medzi ňou a žalovaným dohoda pred začatím stavby
rodinného domu o spoločnej výstavbe rodinného domu a teda aj dohoda o založení podielového
spoluvlastníctva musí byť preukázaná. Poukázal na skutočnosť, že v inom súdnom konaní o vydanie

bezdôvodného obohatenia vystupovala žalobkyňa ako nevlastník predmetnej nehnuteľnosti, čo sa
javí tak, že žalobkyňa odôvodnenia uplatnených nárokov prispôsobuje podstate týchto nárokov. Teda
podľa potreby je vlastníčkou a podľa potreby nie je vlastníčkou. Avšak v tomto konaní je nevyhnutné,
aby žalobkyňa bola v pozícii spoluvlastníka nehnuteľnosti od samotného začiatku výstavby rodinného
domu, čo bolo v podstate vyvrátené tvrdením jej samotnej, že je nevlastník. Žalobkyňa nepreukázala

naliehavý právny záujem na určení spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda nepreukázala žiadny
hmotnoprávny základ pre takého určenie. Z tohto dôvodu navrhol, aby súd žalobu zamietol, a priznal
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Súd prvej inštancie dňa 17.10.2017 rozhodol rozsudkom tak, že určil, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1 (jednej polovice) nachádzajúcej sa v katastrálnom území C.,

obec G.- A. C., okres G. H., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava
– katastrálny odbor ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely registra
C s parcelným číslom XXX/X, o výmere 113 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, ako aj
podielovou spoluvlastníčkou drobných stavieb v podiele 1 ( jednej polovice) - studne a vonkajších úprav,
tak ako sú opísané v znaleckom posudku F. C. I. č. XXX/XXXX, ako aj plotu uličného, záhradného

domčeku a bočného plotu postavených na pozemku parcely registra C s parcelným číslom XXX/X,
o výmere 435 m2, druh pozemku Záhrady nachádzajúci sa v katastrálnom území C., obec G.- A. C.,
okres G. H., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%.

6. Voči rozhodnutiu podal žalovaný dňa 20.12.2017 odvolanie.

7. Krajský súd Bratislava dňa 30.09.2021, rozhodnutie napadnuté odvolaním zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

8. Vo svojom rozhodnutí uviedol, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
zhodnotil zistený skutkový stav veci a na základe posúdenia veci znovu rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil tak, aby bolo v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami s poukazom na ustanovenie
§220 ods.2 Csp.

9.Okresnýsúd nariadilpozrušeníveciKrajskýmsúdom Bratislava,novépojednávanienaktoromvyzval
strany sporu, aby navrhli dôkazy v konaní, ktoré žiadajú vykonať. Žalobkyňa preto navrhla opätovný
výsluch strán sporu, t.j. žalobkyne, žalovaného a prehratie DVD zo svadby jej syna v roku 2001, ktorý
preukáže, že spolu so žalovaným už v tej dobe tvorili pár.

10. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavoval, svoju neúčasť opakovane ospravedlňoval nepriaznivým
zdravotným stavom, súd preto konal a rozhodol podľa § 180 Csp v neprítomnosti žalovaného.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a listinnými dôkazmi založenými
v súdnom spise a to:

- rozsudkom OS BA V zo dňa 7.10.2009, č.k. 8C 140/2009 – 22,
- mailom zo dňa 14.7.2005, z mailovej adresy žalovaného /B./,
- výpisom z účtu žalobkyne z VÚB ku dňu 13.5.2005,
- výpisom z LV č. XXX,
- zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2002,

- odpoveďou so súhlasom projektovej dokumentácie z 14.10.2003,
- žiadosťou žalovaného o vyjadrenie k povoleniu stavby zo dňa 27.5.2003,
- rozhodnutím o povolení užívania stavby zo dňa 21.6.2005,
- rozhodnutím o určení súpisného čísla zo dňa 1.7.2005,
- výpisom z účtu žalovaného zo K. k dátumu 31.3.2005,

-fotokópioupoznámkovéhoblokuspoznámkamiovýstavberodinnéhodomuaojednotlivýchkontaktoch
na robotníkov a dodávateľov,
- fotokópiou - ZP č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom F. C. I. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
rodinného domu - záver znaleckého posudku na rodinný dom v Jarovciach súp. č. XXX na B. N. XX,- záznamami o zistených skutkových okolnostiach (spísané podľa § 7 ods. 1 advokát. poriadku) s B. G.,
nar. XX.XX.XXXX, synom odporcu a s O. A., P. G., nar. XX.XX.XXXX, dcérou odporcu,
- zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na byt odporcu na G. N. M. XX v BA zo dňa

20.12.2002 a
- zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na byt na J. Q.
M. XX, súp. č. XXXX, ktorý je v spoluvlastníctve odporcu a jeho brata F. C. G.,
-notárskouzápisnicouzodňa25.03.2003spísanúnotáromC.A.L.ozriadenízáložnéhoprávaasúhlasu
s exekúciou v zmysle exekučného poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu,

- zápisom o napustení plynu a odvzdušnení plynovodu spoločnosťou MONTOPLYN – H.,
- žiadosťou na zrealizovanie prípojky a montáže meradla adresovanú SPP BA, a.s. dňa 26.07.2004,
- technickou správou projektu plynofikácie s dátumom 07/2004, kde je uvedený ako investor F. B. G.,
- vyjadrením BVS k plynovodnej prípojke zo dňa 29.09.2003,
- žiadosťou o predĺženie garáže na projekte JUNIOR 54Z na zadnú hranicu domu zo dňa 11.04.2003,
- žiadosťou o povolenie plynového kotla ústredného vykurovania – stanovisko zo dňa 26.02.2003

(adresovaná Magistrátu Hl. m. SR BA odd. živ. prostredia),
- technickou správou (architektúra) k stavbe rodinného domu JUNIOR 54 (pristavaná garáž) s dátumom
11/2002,
- projektom rodinného domu - označenie projektu s investorom F. B. G. s dátumom 11/2002,
- povolením na napustenie plynu do odberného plynového zariadenia (OPZ) zo strany SPP, a.s. zo dňa

18.11.2004, kde je uvedený ako odberateľ F. B. G.,
- montážnym listom meradla na odber plynu zo strany SPP, a.s. zo dňa 18.11.2004 s uvedením
odberateľa F. B. G.,
- potvrdením o preskúšaní komína zo dňa 26.04.2005 vydané Okres. úradom BA V pod č. N./XX-XX
s uvedením fyzickej osoby B. G.,

- žiadosťou o vyjadrenie k povoleniu stavby zo dňa 27.05.2003 adresovaná BVS s názvom investora
F. B. G.,
-technickousprávouzodňa07.03.2003nazameraniepolohopisnéhoavýškopisnéhoplánuvkat.území
C. p.č. 203/1 zo dňa 07.03.2003, kde je uvedený investor F. B. G.,
- dôkazom o tom, že žalobkyňa používala a odosielala e-mailové správy z e-mailovej adresy odporcu

(B.),
- zmluvou o dielo zo dňa 19.05.2005,
- zmluvou o dielo č. R. XX/XX zo dňa 18.02.2005,
- žiadosťou o zavedenie el. prípojky zo dňa 18.08.2005,
- žiadosťou o zápis stavby do LV zo dňa 08.07.2005,

- žiadosťou o pridelenie súpisného a orientačného čísla zo dňa 29.06.2005,
- žiadosťou o povolenie prevádzkovania plynového kotla ústredného vykurovania – stanovisko zo dňa
27.06.2005,
- čestným prehlásením K. A. zo dňa 15.04.2005 (zhotoviteľ elektroinštalácie v celom dome),
- čestným prehlásením K. M. (zhotoviteľ maliarských a pokladačských prác v celom dome) zo dňa

15.04.2005,
- čestným prehlásením P. I. (zhotoviteľ zabezpečovacieho systému v dome) zo dňa 15.04.2005,
- prepisom súkromného stavebného denníka.
- zmluvou o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 19.7.2003 uzavretou medzi žalovaným a zhotoviteľom –
spoločnosťou TITAN – RAŠ, s.r.o.,

- fotografiami žalobkyne a žalovaného s dátumom 2001, 2002, jún 2004, jún 2006, august 2007, október
2007,
- Vyhlásenie H. S. /konateľ spoločnosti Tondach Slovensko/ zo dňa 16.12.2015,
- čestným prehlásením F. P. T. zo dňa 15.12.2015,
- čestným prehlásením F. C. C. zo dňa 21.12.2015,

- potvrdením K. M. zo dňa 29.1.2005,
- zmluvou o dielo č. XXXXX zo dňa 24.9.2005, uzatvorená so žalovaným a dodávateľom KOVO TRADE
Slovakia, s.r.o.,
- príjmovým pokladničným dokladom zo spoločnosti KOVO TRADE,
- dokladmi k úhradám žalobkyne od septembra 2003 do novembra 2004 /prehľad rodinný dom, výbery

v hotovosti od 9/2003 – 11/2004/
- výpismi z účtu žalobkyne od 9/2003 – 11/2004,
- potvrdením o predaji akcií spoločnosti Slovnaft zo dňa 7.1.2004,- potvrdením o výplate medziúveru z prvej stavebnej zo dňa 17.5.2004 na účet žalobkyne a výpis z účtu
PSS, a.s.
- protokolom o výmene akcií na meno v nominálnej hodnote 100,- Sk za jeden kus akcie v hodnote

50.000,- Sk,
- rozhodnutím valného zhromaždenia spol. Slovintegra, a.s. o výplate dividendy za rok 2003 a 2004
- žiadosťou o zasielanie dividend na bankový účet žalobkyne,
- potvrdením C. R. zo dňa 24.9.2003 o prevzatí 61.000,- Sk o žalovaného,
- potvrdením od K. A. na sumu 44.000,- Sk,

- dokladmi k úhradám žalobkyne /výpis z jej účtu ku dňu 14.4.2005/, kde je uvedená suma 18.000,- Sk
za doplatenie schodov,
- dokladmi k úhradám žalobkyne /výpis z jej účtu ku dňu 14.2.2005/, kde je uvedená suma 36.700,- Sk
zo dňa 15.2.2005 a suma 37.000,- Sk zo dňa 22.2.2005 – obe platba za schody,
- dokladmi k úhradám žalobkyne /výpis z jej účtu ku dňu 13.5.2005/, kde je uvedená suma 17.000,- Sk
– doplatok za okná,

- výpisom z účtu žalobkyne ku dňu 14.2.2005 s uvedením sumu 263.173,- Sk ako výplata za pracovné
výsledky u zamestnávateľa Slovnaft, a.s.,
- potvrdením o platbe 17.674,- Sk spoločnosti PRESPOR /malta + dlažba/,
- potvrdením o platbe 12.168,- Sk spoločnosti PRESPOR /dlažba/,
- potvrdením o platbe 162,50 Sk spoločnosti PRESPOR /ytong/,

- potvrdením o platbe 1.339,- Sk spoločnosti PRESPOR /plotová doska/,
- potvrdením o platbe 26.514,- Sk spoločnosti PRESPOR /vymývaná dlažba a záhradný obrubník/,
- potvrdením o platbe 4.720,- Sk spoločnosti PRESPOR /tvárnice/,
- potvrdením o platbe 4.694,50 Sk spoločnosti PRESPOR /tvárnice/,
- potvrdením o platbe 792,- Sk spoločnosti PRESPOR /tvárnice okrové/,

- potvrdením o platbe 2.730,- Sk spoločnosti PRESPOR /vymývaná dlažba/,
- potvrdením o platbe 7.371- Sk spoločnosti PRESPOR /plotová doska/,
- dokladom o úhrade sumy 957,- Sk spoločnosti STAVENA /stavebné lepidlo/,
- dokladom o úhrade sumy 572,- Sk spoločnosti BAUMAX / stavebné lepidlo/,
- výpisom z účtu žalobkyne ku dňu 13.5.2005,

- výpisom účtu žalobkyne ku dňu 14.2.2005 s uvedením sumy 31.000,- Sk zo dňa 30.6.2005 / záloha
za plot Roloplast/ - čl. 499
- Výpis účtu žalobkyne ku dňu 14.2.2005 ku dňu 14.7.2005 s uvedením sumy 31.047,- Sk dňa
19.7.2005, /doplatok za plot Roloplast/ - č.l. 500
- výpisom z účtu žalobkyne zo dňa 14.6.2005 na sumu 18.440,- Sk/ platba za žalúzie/ - č.l. 504

- faktúrou č. XXXXXXXXXX za zapojenie stavebnej prípojky na sumu 5.340,- Sk, spolu s potvrdenkou
o úhrade tejto sumy z účtu žalobkyne – č.l. 506,
- výpisom z účtu ku dňu 31.8.2005 na sumu 5.340,- Sk /elektrická prípojka Jarovce/,
- faktúrou č. XXXXXXXXX na sumu 4.747,50 Sk za bezpečnostný zámok
- výpisom z účtu žalobkyne k 14.6.2005 /poistka na dom vo výške 3.622,- Sk a suma 8.995,- Sk – daň

zo stavby/ č.l. 511,
- plnomocenstvom na zastupovanie žalovaného žalobkyňou zo dňa 13.6.2005,
- plnomocenstvom na zastupovanie žalovaného dcérou žalobkyne /E. B./ zo dňa 13.6.2005,
- fotografiami záhrady /plastový plot, murovaný plot, dvojkrídlová brána, vymývateľná dlažba, pergola
+ veľký drevený kvetináč/

- výpismi z účtu žalovaného preukazujúce čerpanie hypoúveru žalovaným – č.l. 560 – 563,
- daňovým dokladom – faktúry za financovanie hrubej stavby domu spoločnosti TITAN – RAŠ, s.r.o.,
- správou zo spoločnosti Slovnaft, z odd. IT o tom, že dňa 14.7.2005 došiel na mailovú adresu žalobkyne
mail,
- odborným stanoviskom k hodnote drobných stavieb tvoriacich príslušenstvo rodinného domu č. X/

XXXX.
- DVD zo svadby syna žalobkyne - L. B.
a zistil, že dňa žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX na A. U. H. G.- L.
G.. Manželstvo zaniklo rozvodom (rozsudok Okresného súdu Bratislava V., č.k. 8C/140/2009 zo dňa
07.10.2009). Žalobkyňa sa so žalovaným spoznala v roku 2001 a spolu začali žiť. Žalobkyňa pred

uzatvorením manželstva so žalovaným od konca roku 2004 z peňažných prostriedkov vo svojom
výlučnom vlastníctve investovala do výstavby nehnuteľnosti: (rodinného domu, súpisné číslo XXX
v katastrálnom území C., obec G. - A. C., okres Bratislava V. a X- izbového bytu číslo XX, J. X. L. G. D.
J. G. N. M. XX, K. M. D. XXXX v Katastrálnom území L., V. G. H., obec G. - m.č. L.). V konaní nebolosporné, že žalovaný nadobudol pozemky, na ktorých je postavený rodinný dom v Jarovciach, na základe
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa H./XX zo dňa 03.09.1999 a to do
svojho výlučného vlastníctva. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný si dal v novembri 2002 vypracovať

dokumentáciu stavby (projektový plán rodinného domu JUNIOR 54), na ktorej je uvedený žalovaný
ako investor spolu s položkovým rozpočtom stavby a podal žiadosť zo dňa 22.11.2002 o poskytnutie
hypotekárneho úveru na výstavbu rodinného domu, pričom zmluva číslo XXXXXXXXXX bola podpísaná
dňa 20.12.2002 na výšku úveru 1.010.000Sk. V konaní nebolo sporné ani to, že hrubú stavbu rodinného
domu stavala stavebná spoločnosť TITAN RAŠ, s.r.o, .a to na základe zmluvy o zhotovení diela

„rodinného domu Junior 54 Hrubá stavba + priečky a prípojka inžinierskych sietí so začiatkom stavby
22.07.2003 a ukončením hrubej stavby dňa 30.09.2003, pričom v tomto termíne bola hrubá stavba
zhotoviteľom zhotovená. Dňa 07.04.2005 žalovaný požiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia na
stavbu „Rodinný dom JUNIOR 54“, pričom rozhodnutie, ktorým bolo povolené stavbu užívať bolo vydané
dňa21.06.2005podčíslomN./XX-XX-XX.RozhodnutímčísloXXX/XXXXzodňa01.07.2005bolourčené
pre stavbu rodinného domu súpisné číslo /orientačné číslo. Sporným v konaní zostala otázka dohody

o vzniku spoluvlastníctva k rodinnému domu. Na stavbe domu sa podieľali obe strany sporu a to
finančnými investíciami do domu, jednak fyzickou prácou a administratívnym vybavovaním. To, že sa
žalobkyňa podieľala na výstavbe aj finančne mal súd preukázané listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný
nerozporoval a to prevodmi z jej účtu na účty zhotoviteľov alebo dodávateľov stavby, pričom tieto peniaze
boli použité na výstavbu rodinného domu

- dňa 22.02.2005 platby za schody vo výške 37.000 Sk- č.l. 483,
- dňa 03.05.2005 doplatenie za schody vo výške 18.000 Sk- č.l. 482,
- dňa 25.05.2005 doplatok za okná vo výške 17.000 Sk- č.l. 486,
- dňa 30.06.2005 záloha za plot Roloplast vo výške 31.000 Sk - č.l. 499,
- dňa 19.07.2005 doplatok za plot vo výške 31.047 Sk - č.l. 500,

- dňa 10.06.2005 zaplatenie žalúzií vo výške 18.440 Sk - č.l. 504,
- dňa 12.09.2005 platba za elektrickú prípojku Jarovce vo výške 5.340 Sk - č.l. 507,
- dňa 17.06.2005 platby za poistku za dom vo výške 3.622 Sk - č.l. 511,
- dňa 17.06.2005 platba za daň zo stavby vo výške 8.995 Sk - č.l. 511,
- platby za stavebný materiál v spoločnosti PRESPOR v celkovej výške 66.671 Sk- č.l. 489 až 494,

- dňa 04.06.2005 platba za stavebný materiál v Baumaxe vo výške 572 Sk – č.l. 496,).
Žalobkyňa preukázala, že dostala dňa 10.03.2005 finančné prostriedky zo spoločnosti SLOVNAFT a.s.
(jej zamestnávateľ) vo výške 263.173 Sk – č.l. 488. Žalobkyňa taktiež preukázala, že komunikovala
s dodávateľmi ohľadne výstavby domu napr. s pánom P. I. - ohľadne montáže bezpečnostného
zariadenia do domu (č.l. 164), s pánom M., ktorý robil podlahy a maľovku v dome, s pánom A., ktorý

robil elektroinštaláciu, uzatvárala zmluvu o dielo so spoločnosťou EXCELENT dňa 19.05.2005, ktorej
predmetom bolo vyhotovenie veci a vykonanie služby – č.l. 297. Svedok F. C. E. potvrdil, že žalobkyňa
vyberala materiály a interiéry a minimálne tri krát robila väčšie výbery hotovosti, na výplatu robotníkov
a na nákup vecí do exteriéru okolo domu (v Baumaxe).

12. Naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu žalobkyňa preukázala tým, že bez tohto určenia
by bolo právo žalobkyne ohrozené, alebo by sa bez tohto určenia stalo postavenie vlastníka právne
neistým. V predmetnej právnej veci je postavenie žalobkyne ohľadne jej spoluvlastníckeho práva právne
neisté, keďže jej vzťah k rodinnému domu nie je zapísaný v Katastri nehnuteľností.

13. Žalobkyňa sa na pojednávaní dňa 22.03.2023 vyjadrila a uviedla, že so žalovaným sa zoznámila
v roku 2001 na jar. Vždy na Valentína oslavovali výročie. Tým, že bola vdova a on bol tiež sám, tak
sa začali stretávať a po nejakých týždňoch začali spolu bývať. Nemali partnerov a preto to pociťovali
tak, že je to správne. Zo začiatku bývali u nej v byte na Podzáhradnej, kde mal žalovaný skriňu, v nej
mal osobné veci. Bývala s nimi ešte jej neplnoletá dcéra E. B.. Nakupovali spolu, spolu upratovali,

varili, navštevovali rôznych známych, zúčastňovali sa rodinných osláv a rôznych pracovných akcií z jeho
alebo z jej strany. Keď začali stavať rodinný dom, tak prespávali aj na jeho byte na G. N., pretože to
mali bližšie do C.. Fungovali ako spoločná domácnosť. Žalovaný nemal tú domácnosť tak vybavenú,
pretože býval sám, fungovali väčšinou u nej v byte a všetky tie potrebné veci k domácnosti zariaďovali
spoločne. Už v tom období chodievali na ten pozemok do C., vtedy tam bola len záhrada. Boli tam

stromy, oberali ovocie. Potom sa rozhodli, že na tom pozemku si chcú postaviť domček, ona to celé len
uvítala, pretože tiež žila na dedine. V lete 2002 začali pozerať rôzne domčeky, začali rozmýšľať, aký
domček si postavia. Chodili po dedinách a niekedy sa stalo, že zazvonili na nejaký rodinný dom, ktorý
sa im páčil, či by sa nedal pozrieť aj z vnútra. Neskôr si vybrali typ domu v EUROLINE, to znamenáprojekt rodinného domu aj z rozpočtom, tak sa dohodli, že budú ten dom stavať spoločne. Túto dohodu
urobili v lete 2002, že budú spolu stavať, bola to ústna dohoda. Nemali presné pravidlá, akou mierou sa
kto pričiní (prácou, financiami, vybavovaním), tak potom sa určí podiel na dome. O tejto stavbe vedeli

aj ich známy aj rodinní príslušníci. Začali chodiť okolo toho, začali zisťovať a vybavovať jednotlivé
veci. Boli nadšení z toho, že idú stavať a zároveň začali riešiť stavebné povolenie a úver v banke, kde
oslovili ich známu pani A., ona ich informovala, čo a ako. O stavebné povolenie požiadal len žalovaný,
pretože on vlastnil ten pozemok. Ona v tom nevidela žiadny problém. Aj o stavebný úver žiadal len on,
aj keď ona bola ochotná sa na tom tiež podieľať. Stavebný úver si zobral len on aj z toho dôvodu, že

založil svoj byt na G. N. a má taký dojem, že založil aj byt svojej mamy (on už bol vlastníkom aj spolu
s bratom). Žalovaný si teda zobral úver a ostatné sa malo financovať z ich úspor a platov, čo potvrdila
aj svedkyňa A.. Po zhotovení hrubej stavby, keď už sa dalo preložiť záložné právo z jeho bytu na ten
dom, už vtedy chcela byť spoludlžníčkou, aby nebol zaťažený jeho byt. To sa nakoniec neuskutočnilo,
takže tam zostal len on sám ako dlžník, čo potvrdila aj pani A. ako svedkyňa. Neskôr hľadali firmu, ktorá
by tento dom postavila, našli spoločnosť TITAN-RAŠ, s. r. o. a na základe cenovej ponuky sa podpísala

zmluva o dielo, predtým museli pripraviť ten pozemok na stavbu, to znamená zlikvidovať tú záhradu,
vyrúbať stromy, pripraviť ten pozemok na stavbu, na čom sa podieľali aj pán A. a aj jej syn. Bola pri
každej jednej činnosti, ktorá sa tam uskutočnila, aj pri tom ako žalovaný podpísal zmluvu o dielo s pánom
S., ktorý bol konateľom firmy TITAN-RAŠ. Pri podpise zmluvy o dielo sa začala hrubá stavba, finančne
sa hrubá stavba realizovala z tohto hypotekárneho úveru (časť tejto hrubej stavby). Ona medzitým

zabezpečovalainéorganizačnéveci,komunikovalaspaniS.,ktorárobilaúčtovníctvospoločnostiTITAN-
RAŠ. Pripravovala nejakú kávu a nápoje na stavbu. Stavba sa začala realizovať 22.07.2003, chodili
spolu so žalovaným na stavbu pozerať ako sa to vyvíja. Boli tam často a medzitým sa pripravovali iné
veci. Po nejakých nezhodách sa zmluva o dielo so spoločnosťou TITAN- RAŠ ukončila a medzitým sa
zabezpečovali napr. tehly na stavbu. Ona vybavovala objednávky, zároveň robila aj sekretárske práce,

realizovala stretnutia. Keď sa začala stavba 22.07.2003, založila aj spolu zo žalovaným tzv. stavebný
denník, kde mali napísané kontakty na jednotlivých dodávateľov a rôzne iné kontakty aj na živnostníkov.
Žalovaný sám písal vlastnou rukou do tohto denníka, boli to úvodné strany a neskôr písala všetko ona až
po koniec stavby. Má poznámku aj z obdobia, keď odchádzala za žalovaným do Činy v auguste 2005,
ešte vybavovala elektronické hodiny ako aj žiadosť ku kolaudácii v C. aj k zápisu stavby na Kutlíkovej

ulici. Tento jej stavebný denník je vlastne prierezom celej tej stavebnej činnosti a jej účasti na tej stavbe.
Žalovaný mnohokrát ani nepoznal tých ľudí, s ktorými ona komunikovala. V jeho výpovediach mnohokrát
spochybnil tie mená, že ich nepozná alebo že nepracovali, ale ona si všetkých vybavuje a tieto tvrdenia
žalovaného vyvrátila. Hrubá stavba sa robila na základe zmluvy o dielo tou spoločnosťou TITAN-RAŠ
a neskôr svojpomocne. Táto zmluva bola predčasne ukončená, to znamená, že sa urobili len obvodové

mury a priečky, a neskôr nastúpili živnostníci, ktorí následne robili inžinierske siete, krov, strechu aj
pokrytie, tieto robila jedna firma REPOSTAV. Už v septembri 2003 nastúpili na tieto práce živnostníci.
24.09. sa zabezpečovalo drevo na krov, potom sa zabezpečovalo pokrytie krovu a ona dňa 24.09. aj
urobila úhradu za celú strechu, o čom predložila aj dôkaz; výpis z účtu aj potvrdenie o prevzatí peňazí:
64.000 Sk. Aj keď nebola spoludlžníčkou úveru, aj tak sa podieľala na hrubej stavbe. Po hrubej stavbe

nasledovali ďalšie veci, ktoré sa robili, ako výkopové práce, ako trativod, prívod vody do domu, kopala
sa studňa, na čom sa podieľali rodinní príslušníci, čo aj potvrdili svedeckými výpoveďami a neskôr
živnostníci, napr. pán A., ktorý robil elektroinštaláciu a doťahovala s ním neskôr aj elektrické hodiny. Pán
S., ktorý robil kúrenie a vodu. Ďalej pán M., ktorý robil podlahy a maľovku, ktorý tiež vydal prehlásenie,
že spolu vyberali materiály. Ďalej pán I., ktorý robil bezpečnostné zariadenie na dome, s týmito ľuďmi

bola v dennodennom kontakte a komunikovala s nimi. Tá stavba, to bol proces, ktorý trval od leta 2003,
až kým neodišli do Činy. Zároveň sa dohodli so žalovaným, že budú rekonštruovať jeho byt, ktorý bol
v jeho vlastníctve na G. N., pretože rodinný dom v Jarovciach chceli dať do prenájmu diplomatickému
zboru a preto začali rekonštrukciu toho bytu, aby mali kde bývať, keď prídu na dovolenku na Slovensko.
V tomto závere, keď sa už chystala odísť do Činy, tak ešte vybavovala realitných maklérov, ktorí

prichádzali do rodinného domu na obhliadky, ešte sa robili ukončovacie práce: plot, chodníky, dlažba
a zároveň sa rekonštruoval ten byt a nával týchto povinností prispel k tomu, že nebola zapísaná na LV
ako spoluvlastník.

14. Žalovaný bol v tej dobe už v Číne a ona to bez neho nechcela riešiť. On ju ubezpečoval, že to

vybavia, keď sa vrátia na dovolenku na Slovensko a v súvislosti s tým poslal aj e-mail, „že sa podieľala
finančne na výstavbe rodinného domu, ale z technických príčin (zahraničná služobná cesta v Šanghaji)
nie je uvedené meno mojej zákonitej manželky A. na LV uvedenej nehnuteľnosti“.15. Svedkyňa Q. G., P. Q., matka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1981 kúpili jej rodičia
záhradu. V roku 1999 prikúpil žalovaný čiastku k tej záhrade a plánoval tam stavať rodinný dom pre
seba a svoje deti. Na to si zobral hypotéku. V roku 2003 začal stavať dom a založil svoj a bratov byt.

Hrubú stavbu vyplácal sám on z hypotéky. Ostatné vyberal z vkladnej knižky. Hrubú stavbu rodinného
domu stavala firma. Ostatné vo vnútri robili ďalší robotníci a väčšinou jej rodina a nevedela uviesť či
tam robila i žalobkyňa. Robil tam i žalobkynin syn a okrem toho jej rodina. Bol tam napr. jej vnuk, syn
jeden, druhý syn, švagor, brat a synovec. Ona tam prítomná nebola, ale vie to od rodiny, že tam boli.
Jej vnuk žalovaného syn je v Prahe už asi 10 a viac rokov a žalovaného dcéra O. chodila do školy,

čiže oni na stavbe nepomáhali.

16. Svedkyňa F. C. E. E. B., dcéra žalobkyne vypovedala, že bývala so žalobkyňou v byte, keď sa
zoznámila so žalovaným. Neskôr bola súčasťou ich domácnosti. Vie, ako prebiehala celá výstavba
ohľadne domu. Mama z práce utekala do Jaroviec, dvíhala telefóny, ohľadne jednotlivých prác, lebo
žalovaný mal v tej dobe psychické problémy. Od začiatku to bolo jasné, že to mal byť ich spoločný

dom. Vždy sa hovorilo ideme do nášho domu, vždy sa hovorilo o našom dome. Všade chodili žalobkyňa
so žalovaným spolu, čo sa týka vybavovania a vyberania do domu. Žalovaný nechcel sám chodiť,
niekedy s ním chodievala ona, napr. vyberať škridlu mimo Bratislavy. Keď žalovaný odcestoval do Číny
ona chodila spolu so žalobkyňou. Chodievali napr. na stavbu kontrolovať robotníkov. Taktiež sa robila
rekonštrukcia bytu žalovaného. Žalobkyňa bola na miestnom úrade v Jarovciach ohľadne pridelenia

súpisného a orientačného čísla a pracovníčka z úradu, ktorá ju tam poznala a vedela, že chodí na stavbu
sa jej pýtala, prečo nie je zapísaná aj ona ako spoluvlastník. Vtedy jej žalobkyňa telefonovala, že čo
má urobiť, lebo nemali presne dohodnuté podiely na dome a ona je povedala, aby sa tam zapísala,
lebo neskôr môžu byť s tým problémy. Predtým ako odišiel žalovaný do Číny udelil plnú moc žalobkyni
a jej na všetky právne úkony súvisiace s domom aj s bytom, čiže ak by nemohla ísť žalobkyňa mala ísť

ona. Počas výstavby rodinného domu aj potom bolo všetko na žalobkyni. Ona žalovanému napr. išla
vybrať jeho lieky k jeho psychiatrovi, neposlal jeho dcéru ani jeho matku, ale ju, čiže to svedčí o tom,
že mal v nich dôveru. Žalobkyňa sa podieľala na výstavbe rodinného domu napr. výkopovými prácami.
Potom boli jednotlivé dodávateľské práca, ktoré už robili živnostníci. Neskôr upratovala dom, napr. po
robení parkiet, po maľovke, vždy tam fyzicky pracovala. Žalovaný si obviazal ruku a tvrdil, že ho bolí

z tenisu a že už nemôže robiť. Dispozičné riešenie domu a interiér chodili vyberať spolu strany sporu,
ale žalovaný to prevažne nechával na žalobkyňu, čo si vyberie. Žalobkyňa a žalovaný začali tvoriť pár
v roku 2001, vie to pretože v septembri 2001 už bol žalovaný na bratovej svadbe. Zoznámili sa niekedy
na jar 2001. Bývali striedavo na Bulíkovej alebo na Podzáhradnej ul. Ich vzťah bol dosť intenzívny.
Ona sa zúčastňovala spolu s jej vtedajším priateľom, ktorý je teraz jej manželom fyzických prác, napr.

odstraňovali tapety trojvrstvové, bola to dosť namáhavá práca. Rekonštrukcie bytu sa zúčastňovala
preto, lebo v tom čase žalobkyňa spolu so žalovaným ako mali odísť do Číny chceli prenajať rodinný
dom, ktorý postavili a keďže z Číny sa mali vracať 1x za rok na dlhšie obdobie za tým účelom sa robila
rekonštrukcia bytu žalovaného, aby mali kde bývať.

17. Svedok A. L. B., syn žalobkyne vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobkyňa so žalovaným sa poznali od
roku 2001 a tvorili spolu pár. Vedel to preto, lebo v 2001 sa ženil a už boli na jeho svadbe. Riešili svoju
budúcnosť. Na pozemku, ktorý vlastnil žalovaný stavali dom. On im tam tiež pomáhal, keď mu žalobkyňa
zavolala, že treba niečo pomôcť, také skôr pomocné práce, niekedy zavolal aj kamarátov a išiel. O tomto
spore vie toľko, že žalovaný dlží žalobkyni peniaze. On sám povedal, keď boli spolu na stretnutí, že si je

vedomí toho, že dlží nejaké peniaze, ale že chce so žalobkyňou žiť v spoločnej domácnosti a ona bude
po ňom dediť, aby to ďalej neriešili. Žalobkyňa bola stále na stavbe rodinného domu a on v prípade,
že bolo treba niečo pomôcť. Pamätal si napr., že vykladali kusy dreva na krov, alebo nejaké pomocné
práce. Žalobkyňa a žalovaný stavali dom spoločne a chceli v ňom spolu bývať a spolu ho mať. Žalobkyňa
investovala finančné prostriedky do domu aj do bytu. Vyberala peniaze z účtu jednak menšie, niekedy aj

väčšie čiastky a investovala ich. Svedok uviedol, že vie o e-maily, ktorý písal žalovaný žalobkyni, vždy
to bolo tak, že spolu stavali ten dom a majú byť spoluvlastníci.

18. K. H. Q., strýko žalovaného uviedol, že vie o tom, že žalovaný staval rodinný dom. Tento rodinný
dom staval pre seba a

pre svoje deti. Mali tam záhradu pri pozemku žalovaného a chodieval mu pomáhať na túto stavbu.
Žalovaný ho oslovil, že či by som mu neprišiel pomôcť na stavbu. On o tom nikdy nepočul, že by mala
polovica domu patriť žalobkyni, aspoň pred ním sa o tom nikdy nerozprávali. Žalobkyňu nikdy nevidel na
stavbe pracovať, videl iba ako varila kávu, alebo zohrievala párky. Jediný krát videl na stavbe pracovaťjej syna. Žalobkyňa mu volala až pri dokončovacích prácach, keď sa robili chodníky okolo domu, aby
išiel do Prievozu pre stroje na rezanie dlaždíc a vecí ohľadne toho, ale predtým mu nevolala. Nemal
vedomosť o tom, že by žalobkyňa finančne prispievala na dom.

19. Svedkyňa: F. O. A., priateľka žalobkyne vypovedala, že žalobkyňa sa so žalovaným zoznámila v roku
2001, začali spolu žiť a robiť si plány a začali spolu stavať dom s tým, že budú dom spoločne užívať.
Ako vybavovali a stavali dom žalovaný si začal vybavovať cestu do Číny. Všetky veci a vybavovanie
robotníkov ohľadne domu riešila žalobkyňa. V čase výstavby rodinného domu sa so žalobkyňou aj menej

stretávali,lebomalamenejčasu,vzhľadomktomu,žestavalirodinnýdomabývalačastonatejtostavbe.
Žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti. Ona v tom čase robila hypo poradcu v K. K. a chodili
sa za ňou pýtať ohľadne hypotéky. Na stretnutia chodili spolu a žalovaný sa rozhodol, vzhľadom k tomu,
že mal dosť vysoký príjem, že on bude výlučným dlžníkom a zakladal iba svoje vlastné nehnuteľnosti
ako záloh. Keď sa vrátili z Číny v roku 2006/2007 chceli urobiť zmenu predmetu zabezpečenia. Dovtedy
bol zálohom byt, ktorý vlastnil pravdepodobne žalovaný so svojim bratom a po návrate z Číny urobili

zmenu zálohu, pričom zálohom na hypoúver bol rodinný dom v Jarovciach. V tej dobe žalovaný nechcel,
aby žalobkyňa vstúpila do úverového vzťahu. Úver bol splácaný zo strany žalovaného a nechcel, aby
sa aj žalobkyňa stala spoludlžníčkou. V rodinnom dome v Jarovciach mali bývať spoločne aj s dcérou
žalobkyne. Žalobkyňa vždy, keď spolu telefonovali vždy niečo hľadala nakupovala a vie o tom, že
vyberala aj z účtu a mala aj svoje úspory, z ktorých niečo hradila. Svedkyňa uviedla, že vedela o tom,

že v lete 2002 bola uzavretá ústna dohoda o spoluvlastníctve k rodinnému domu v C..

20. Svedkyňa F. B. A., bývalá kolegyňa žalobkyne, uviedla, že sedela so žalobkyňou v jednej kancelárii
tak to s ňou prežívala. Stavať začali ešte skôr ako boli manželia, neskôr sa stali manželmi. Po tom to
dopadlo tak ako to dopadlo, neskôr som sa dozvedela, že majú spor ohľadne majetku, keďže žalobkyňa

tam vložila nemalé finančné prostriedky. Neskôr bol žalovaný v Číne a bremeno dokončovania celej
stavby bolo na žalobkyni. Keď sa vrátili z Číny istú dobu im to fungovalo, potom nastali problémy,
ale o kým sa nevedela bližšie vyjadriť. Žalobkyňa vychovala dve deti bez muža nakoľko ovdovela.
Predstavovala si, že žalovaný je muž, ktorého si našla na celý život. Dosť ju prekvapilo ako sa zachoval
žalovaný, keďže sa hrdil aký je veľký kresťan a chodí do kostola. Nehnuteľnosť v Jarovciach stavala

žalobkyňa spolu so žalovaným. Stavali to spoločne, len ju upozorňovala na to, aby si to dali po právnej
stránke do poriadku, keďže do toho vložila nemalé finančné prostriedky. Žili v spoločnej domácnosti,
chodili spolu nakupovať. Keďže sedeli v spoločnej kancelárii bavili sa o stavbe každý deň. Vždy jej
rozprávala čo vybavovala, aké veci ohľadne domu. Na niektorých veciach, na ktorých chceli ušetriť
pracoval syn žalobkyne. Vie, že niektoré veci na dome aj financovala. Okrem domu v C. robili aj

prestavbu bytu na G. H. G.. Svedkyňa uviedla, že vie o e-maily, ktorý písal žalovaný žalobkyni. Bolo
to tak, že ona išla zapísať na kataster vlastnícke právo ohľadne rodinného domu v C. a ako vlastníka
zapísala iba žalovaného. Ona sa jej pýtala, prečo nezapísala ako vlastníka aj seba a ona odpovedala,
že nechcela to urobiť bez vedomia žalovaného. Potom jej asi vnukla nejaké podozrenie, následne na to
volala alebo písala žalovanému a on ju týmto e-mailom uistil, že všetko bude v poriadku. Tento e-mail

videlaukazovalajejhonamonitore.KeďsavrátilizČínyzačalinormálnefungovaťakorodina.Žalobkyňa
nechcela naliehať na žalovaného so zápisom jej vlastníckeho práva k rodinnému domu, pretože tvrdila,
že žalovaný nebol na tom dobre zdravotne po psychickej stránke. Ona jej medzi rečou spomínala, aby si
todaladoporiadkuataktiežnaňunaliehalaijejrodinaapotomtovyústilodorozvodu.Svedkyňauviedla,
že mala vedomosť o tom, že bola uzavretá ústna dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným o založení

spoluvlastníctva k rodinnému domu.

21. Svedok F. E., zať žalobkyne vypovedal, že žalobkyňa a žalovaný pred uzatvorením manželstva
začali spolu stavať dom. Mali medzi sebou určitú dohodu. Potom ako tento dom postavili, žalovaný
odmietol splniť túto dohodu a dom dal zapísať iba na seba. Žalobkyňa i žalovaný spolu bývali, spolu žili

a odkedy ich poznal žili spolu v jednej domácnosti. Keď sa on dostal do ich rodiny výstavba rodinného
domu v Jarovciach už bola v plnom prúde. Keď boli niekde so známymi bavili sa len o tej výstavbe.
Bolo to 10 alebo 11 rokov dozadu. Žalobkyňa pri výstavbe riešila väčšinu vecí, objednávala, zariaďovala
a zháňala materiál. Žalovanému sa veľmi nechcelo to veľmi vybavovať, nechával to na žalobkyňu
alebo na jeho manželku, ktorá je dcérou žalobkyne. Potom prišla pre žalovaného pracovná ponuka

so S. a potom sa to celé skomplikovalo, všetky veci ohľadne domu nechal dovybavovať žalobkyni
a žalobkyňa nakoniec odišla za žalovaným do Šanghaja. Keď sa vrátili nasťahovali sa do tohto domu
o niekoľko mesiacov a podokončovali všetky veci. Žalobkyňa vypomáhala aj on vypomáhal. Žalobkyňa
napr. vyberala materiál a interiéry. Spolu so žalobkyňou riešili vonkajšie úpravy okolo domu, to bolov období, keď už žalovaný bol odcestovaný v Šanghaji. Vie o tom, že žalobkyňa minimálne trikrát robila
väčšie výbery hotovosti. Vyplatila robotníkov. Boli niekoľkokrát v Baumaxe a tam platila za tie exteriérové
veci okolo domu. Nevie presne uviesť o aké sumy pri tých väčších výberoch sa jednalo, ale vie, že jeho

manželka jej to vyčítala, že prečo všetko platí. Na to jej žalobkyňa odpovedala, že majú so žalovaným
dohodu, že on si zobral úver, z ktorého financoval prvú časť výstavby a že zvyšnú časť bude financovať
ona zo svojich úspor. Čo sa týka stavby domu stavali ho oni dvaja spolu a bývali tam oni dvaja. V období
keď boli odcestovaný v Šanghaji plánovali tento dom prenajať, ale nakoniec toto sa neuskutočnilo,
pretože sa predčasne vrátili zo Šanghaja a opäť tam bývali oni dvaja. Mali dohodu, že vlastnícke podiely

si určia podľa toho, kto sa akou mierou podieľal na výstavbe rodinného domu. E-mailový prísľube
žalovaný posielal ho s Číny ako nejaké ubezpečenie. To všetci riešili ako veľkú kauzu. Žalovaný odišiel
do Číny a žalobkyňa všetko dovybavovala a keď prišlo na zapisovanie vlastníkov k rodinnému domu do
katastra úradníčka sa jej spýtala, koho ma zapísať na LV. Žalobkyňa sa jej pýtala čo má robiť, že nemá
presne vyšpecifikovaný podiel k rodinnému domu. Často telefonovala so žalovaným, ktorý jej povedal,
že najskôr sa má určiť podiel k rodinnému domu a potom sa to dá zapísať. Potom ako žalovaný odišiel

do Číny pomáhal žalobkyni pri exteriérových prácach, fyzicky nie, ale tým, že priviezol materiál, napr.
dlažbu, pomáhal ju vykladať. Pomáhal na rekonštrukcii bytu žalovaného, tam tiež pomáhal odnášať
nejaké veci a prinášali sanitu, dlažbu.

22. Svedkyňa L. W. H., bývalá kolegyňa žalobkyne vypovedala, že v novembri 2004 nastúpila pracovať

do Slovnaftu, pričom žalobkyňa sa stala jej kolegyňou. Sedeli spolu v jednom priestore ešte s ďalšom
kolegyňou a pomaly sa dostávala do obrazu, že žalobkyňa má partnera a že spolu stavajú rodinný
dom v Jarovciach. V roku 2005 v prvej polovici sa viacej dozvedela o tempe a spôsobe výstavby
a stavania. Žalobkyni volali rôzny robotníci, ktorí robili na stavbe aj ona im volávala naspäť. Často
sa s nimi radila, aký obklad, alebo dlažbu, plot, zábradlie má vybrať a taktiež ohľadom dokončovania

stavby. Na internete si prezerali kuchyne a kuchynské vybavenia. Vybavovala a chodila veľa robiť.
Chodila veľmi skoro do práce, pretože mali pretože mali pružnú pracovnú dobu a skoro odchádzala,
aby mohla ísť na stavbu. Často nakupovala potraviny a chodila variť pre robotníkov na stavbu. Žalovaný
často chodieval za ňou do zamestnania, niekedy prišiel už na obed a zostal až do konca pracovnej
doby. Stávalo sa, že sa spolu so žalovaným bavila o výstavbe rodinného domu a on povedal, že A.

to vie lepšie ako on. S kolegyňou boli na kolaudácii domu. Žalobkyňa chodila ustarostená do práce
a videla, že má zničené ruky od roboty. Pýtala sa žalobkyne či majú vysporiadané spoluvlastníctvo
k tomu rodinnému domu a ona jej odpovedala, že sú dohodnutí so žalovaným na podieloch, podľa
výšky príspevku, každý svojím dielom. Potom žalobkyňa so žalovaným uzatvorili manželstvo, ale stále
nemali vyriešené spoluvlastníctvo k rodinnému domu, a žalobkyňa sa vyjadrila v tom zmysle, že nemal

na to čas. Upozorňovala ju na to, že nech si to dajú do poriadku a jedného dňa im víťazoslávne
ukázala monitor, na ktorom bola správa o spoluvlastníctve k majetku. Ako archivárka vedela, že toto
nestačí, ale ona to považovala za dostatočný dôkaz. Potom odišla za žalovaným do Číny a keď sa vrátili
začali problémy. Žalobkyňa často niečo vyberala, chodila po turniketoch v našej práci máme bankomaty,
z ktorých vyberala peniaze a spomínala, že ide platiť to a to. Jedenkrát sa stalo, že nevedela poslať

platbu cez internetbanking a ona jej pri tom pomáhala, bola to platba za obklady, dlažbu a omietky. Vie,
že to bola vyššia suma, ale presnú sumu si nepamätala, to bolo ešte v Slovenských korunách. Svedkyňa
sa vyjadrila, že videla e-mail v ktorom jej žalovaný prisľúbil polovicu domu, žalobkyňa bola spokojná
a šťastná, že môže veriť svojmu už vtedy manželovi.

23.SvedokE.A.,bývalýsusedažalobkynevosvojejvýpovediuviedol,žesačastosúčastníkmistretávali
ako rodiny. Zo začiatku to bolo každé 3 týždne, neskôr to bolo vo frekvenciách 1; 1,5 mesiaca. Spolu
sa stretávali aj na nejakých svadbách. On je technicky zdatný človek a veľmi sa rozprávali o stavbe
domu. Dozvedel sa o tom, že chcú stavať dom a od začiatku to chápal tak, že ho budú stavať spolu. Boli
u nich za manželkou, rozprávali sa o hypotéke, žalovaný tvrdil, že si zoberie na hrubú stavbu hypotéku

a že ostatné budú financovať spolu. V prípravnom konaní výstavby sa zúčastnil aj on brigády a matne
si pamätal, že sa pripravoval terén k výstavbe a žalobkyňa tam v nejakej šope vzadu varila kávu. Vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným chápal ako veľmi intenzívny a dôverný. Po hrubej stavbe zostali ostatné
veci na starosti hlavne žalobkyni. Ona bola hlavnou aktérkou, je to organizačný typ. Žalovaný sa viackrát
vyjadril, že bez Magdušky by to nezvládol. Sťažoval sa, že mu nikto z rodiny nepomáha a že všetko je

veľmidrahé.Vieotom,ženapr.plynmurobilpánQ.(strýko),alevýkopymuselazorganizovaťžalobkyňa.
Žalovaný chcel odísť pracovať do zahraničia. Pripravoval sa na to, ale niekto z ministerstva mu nechcel
dať súhlas k tomu, aby odišiel. Nakoniec mu ten súhlas dal, ale žalovaný mal obavy, pretože nevedel
dobrejazykanevedelpracovaťspočítačom.Nevedelnapríkladkobyčajnémue-mailupripojiťaniprílohu(vie o tom, že E. – dcéra žalobkyne i žalobkyňa mu pomáhali s dokumentmi do práce, prostredníctvom
počítača). V tomto období prerábali ešte i byt na G. N., ktorý patril žalovanému a dohodli sa tak, že
tento byt na G. dokončia a žalobkyňa odíde za odporcom do Číny. Žalobkyňa bola vdova a poberala

vdovský dôchodok. Žalovaný žalobkyňu prehovoril, aby sa za neho vydala a tak vlastne prišla o tento
vdovský dôchodok. Žalovaný sa z Číny vrátil veľmi skoro, nebol tam žiadne 4 roky. Tu chodil po lekároch,
lebo mal depresiu, triasol sa, bral lieky. V tom období sa veľmi málo stretávali. Dali ho v práci na nižšiu
funkciu a neskôr z ministerstva zahraničných vecí odišiel na ministerstvo dopravy a medzi žalobkyňou
a žalovaným to začalo škrípať. Podľa jeho názoru ten dom stavali spolu a mali tam aj bývať spolu.

Hrubú stavbu financoval žalovaný cez hypotekárny úver a viem, že žalobkyňa znášala celú domácnosť
a réžiu dvoch bytov a podieľala sa finančne i na nákupe niektorých vecí. V Slovnafte mala dobrý príjem
a mala aj vdovský dôchodok a viem, že všetky financie išli
na výstavbu rodinného domu.

24. Svedkyňa A. X., bývalá starostka v obci C. v rámci svojej výpovede uviedla, že plnila iba úlohy

v rámci kompetencií stavebného úradu. O predmete tohto sporu nevedela nič. Miestny úrad plnil aj úlohu
stavebného úradu, išlo napr. o žiadosti o stavebné povolenia, o kolaudačné rozhodnutia a podobne. V.
C. mala v tej dobe asi 1.200 obyvateľov. Každý tam o každom vedel. Už i z toho dôvodu, že vyrastali
spoločne od malička. Ona ako starostka mala taký zvyk, že si každé ráno obehla dedinu a vedela, čo
sa kde deje. Nikdy do detailov nezisťovala, kto sa na stavbách nachádza, ale v prípade predmetného

domu sa na dome vždy nachádzali dvaja kľúčový pracovníci a to pán Q. a pán A., ktorý bol murárom.
Boli tam aj iní, ale ona nezisťovala kto je kto. Žalovaného pozná asi 30 rokov a doklady k rodinnému
domu vybavoval iba žalovaný, lebo sa zastavil na kus rečí, tak ako každý iný. Žalobkyňu nikdy nevidela,
nikdy jej nebola ani predstavená. Na stavbe ju nikdy nevidela. Ona so žalobkyňou nič neriešila.

25. Svedok F. H. A., kamarát žalovaného vypovedal, že má oprávnenie vykonávať stavebné dozory
na stavbe. V roku 2002 začal žalovaný uvažovať o stavbe rodinného domu. On mu vysvetlil, že
stavebný dozor bude potrebovať vtedy, keď dom bude stavať svojpomocne, ale keďže on dom staval
prostredníctvom dodávateľskej firmy, tak stavebný dozor nepotrebuje, ale dohodli sa, že mu bude
pomáhať ako priateľ. Kontroloval napr. kvalitu stavby, jednotlivé rozpočty aj platenia, to ako bude celá

stavba vyzerať od základov. Musel poznať projektovú dokumentáciu a pamätá si, že stavebné povolenie
bolo vydané na meno žalovaného. Boli tam nejaké problémy ohľadom stavebných základov, s ktorými
žalovanému pomáhal. Boli aj ďalšie problémy, najmä čo sa týka komína a krbu. Boli väčšie chyby pri
stavbe strechy, kde došlo k najväčšej hádke medzi stavebnou firmou a objednávateľom – žalovaným.
Na kolaudačnom konaní nebol pozvaný. Ešte raz bol u žalovaného, keď robili plot. Svedok uviedol, že

žalobkyňu nepozná. Všetky výkopové práce boli zadané firme, ktorá ich vykonávala. Nevie o tom, že by
to robil niekto iný a je nelogické, aby tieto práce robil niekto iný, keď už boli zaplatené príslušnej firme.
On bral za vlastnícka rodinného domu žalovaného.

26. Svedok W. S. vo svojej výpovedi uviedol, že bol k tomuto výsluchu čiastočne donútený aj

zmanipulovaný.Boloslovenýžalobkyňou,ktorásasnímchcelastretnúťakeďžestavbarodinnéhodomu
v Jarovciach sa realizovala pred viac ako 10 rokmi nevedel o čo sa jedná a o koho sa jedná. Dohodli
sa, že sa stretnú v jeho firme, kde ho žalobkyňa oboznámila so skutočnosťami, ktoré sa týkali výstavby
rodinného domu v Jarovciach. Chcela od neho, aby jej napísal čestné prehlásenie, že sa zúčastňovala
výstavby rodinného domu v C.. Asi po pol hodine sa rozišli. Na to prišiel domov a tam mu manželka

hovorila, že volala žalobkyňa a chcela na neho telefonický kontakt. Na to sa so ženou doma pohádali
a mal z toho niekoľko dní tichú domácnosť. Za 1 – 2 týždne žalobkyňa volala znova, že sa chce stretnúť.
On jej povedal, že sa s ňou nemá o čom baviť. V ten deň, alebo na druhý deň volala žalobkynina dcéra,
že keď sa nechce stretnúť so žalobkyňou nech sa stretne aspoň s ňou. Na to mu jej právna zástupkyňa
poslala list a chcela, aby dal prehlásenie, že sa zúčastňovala na stavbe rodinného domu. On si na

žalobkyňu vôbec nerozpamätal. Výstavbu rodinného domu v Jarovciach robil na základe zmluvy o dielo
uzatvorenej so žalovaným a rokoval ohľadne tejto stavby so žalovaným. On chodil na stavbu, videl tam
aj žalobkyňu, ktorá doniesla minerálku alebo kávu.

27. Zo záznamu o zistených skutkových okolnostiach spísaných dňa 12.11.2013 s O. A., dcérou

žalovaného súd zistil, že si pamätá, len toľko, že žalovaný chcel stavať rodinný dom a mal našetrené
nejaké peniaze. Na stavbe bola niekoľko krát stále s tým, že dom stavia jej otec a že tento dom bude
patriť jej a jej bratovi. Otec nikdy nevravel, že dom stavia spolu s pani B., ktorá vtedy nebola ani jeho
manželkou (č.l. 170 ).28. Zo záznamu o zistených skutkových okolnostiach spísaných dňa 08.11.2013 s B. G., synom
žalovaného súd zistil, že mu otec nikdy nehovoril, že rodinný dom stavia spolu s pani B., teda, že aj

ona by mala byť vlastníkom rodinného domu. Podľa jeho vedomostí rodinný dom stavala nejaká firma
a otcovi pri stavbe pomáhala otcova rodina, najviac strýko H. Q. a otcovi známi. On o žiadnej dohode,
ktorú mal uzatvoriť jeho otec s pani B. o tom, že rodinný dom budú vlastniť spolu nikdy nepočul a ani
otec sa mu o takejto dohode nikdy nezmienil ( č.l. 168).

29. Z čestného prehlásenia K. A. zo dňa 15.04.2015 súd zistil, že realizoval elektroinštaláciu v interiéri
ako aj v exteriéri rodinného domu v Jarovciach na základe objednávok žalobkyne, ktorá s ním
komunikovala ohľadne prác a materiálu a uskutočňovala aj finančnú úhradu za predmetné práce
a materiál (č.l. 303).

30. Z čestného prehlásenia K. M. zo dňa 08.10.2015 súd zistil, že realizoval maliarske a pokladacie

práce v priebehu mesiaca marec 2005 v rodinnom dome v Jarovciach a objednávateľom týchto práca
a materiálu bola žalobkyňa, ktorá s ním ohľadne toho aj komunikovala a a bola prítomná aj pri realizácii
prác (č.l. 304).

31. Z čestného prehlásenia P. I. zo dňa 24.06.2015 súd zistil, že realizoval rôzne pomocné práce

v rodinnom dome v C. J. B. N. M. XX, žalobkyňa s ním ohľadne týchto prác komunikovala a bola prítomná
pri výkone týchto prác ( č.l.305).

32. Z vyhlásenia H. S. zo dňa 16.12.2015 súd zistil, že osobne rokoval so žalovaným na dodávke a
dovoze materiálu na stavbu rodinného domu konkrétne materiálu na zastrešenie jeho stavby, nepozná

meno B., ani sa s týmto menom pri objednávke pre rodinný dom žalovaného nestretol ( č.l. 354).

33. Z čestného prehlásenia F. P. T. zo dňa 15.12.2015 súd zistil, že žalovaný je jeho dlhoročný kamarát
a keď začal stavať rodinný dom dal mu cenové ponuky na niektoré práce. Vybavil mu dobrú cenu aj
montáž plastových okien. Všetky stretnutia a rokovania absolvoval so žalovaným, nepozná meno B. a

nikdy sa s ňou v súvislosti so stavbou rodinného domu nestretol.

34. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi žalovaným a K. K., W. dňa
20.12.2002 súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 1.010,000 Sk.

35. Zo zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnych zmlúv uzatvorených
medzi žalovaným a K. K., W. dňa 20.12.2002 a 20.10.2006 súd zistil, že bola uzatvorená dohoda
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa.

36. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným, jeho bratom F. C. G. a K. K., W. dňa 30.12.2002 súd zistil, že bola uzatvorená dohoda
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa.

37. Z rozhodnutia A. M. G. –C., č. N. K. XXX-XXX/XX-XX-XX zo dňa 21.06.2005 mal súd preukázané
povolenie užívania stavby: rodinného domu JUNIOR 54, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie tým
istým úradom č. rozhodnutia N. XXXX-XXX/XX-XX-XX dňa 05.07.2003.

38. Dňa 13.06.2005 žalovaný splnomocnil žalobkyňu na všetky právne úkony najmä preberanie

doporučenej pošty, uzatváranie nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť (č.l. 516).

39. Dňa 13.06.2005 žalovaný splnomocnil dcéru žalobkyne na všetky právne úkony najmä preberanie
doporučenej pošty, uzatváranie nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť (č.l. 517).

40. V znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalec F. C. I. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného
domu súp. č. XXX K. L., B. XX a pozemkov na par. č. XXX/X, XXX/X, katastrálne územie C. určil
všeobecnú hodnotu stavieb sumou 5.286 586,17 Sk a všeobecnú hodnotu pozemkov sumou 1.709
760,00 Sk.41. Z odborného stanoviska č.X/XXXXX vypracovaného F. L. G., znalcom zapísaným v odbore
stavebníctvo, odvetvie statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností vypracovaným dňa 05.09.2017

súd zistil, že všeobecná hodnota drobných stavieb tvoriacich príslušenstvo rodinného domu v G. J. L.
M. XXX/X, v katastrálnom území C., obec G.- m. č. C., okres G. H. C. konkrétne oplotenie pozemku
a záhradný prístrešok je 11.300,00 Eur ( č.l. 617).

42. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie prehratím jednotlivých statí z priloženého DVD zo svadby

syna žalobkyne L. B., ktorá sa konala dňa 29.09.2001. Z tohto záznamu (napr. z DVD č.1, minúta 3:02),
mal súd preukázané, že na tejto svadbe bol žalovaný medzi najbližšími ľuďmi ( jednalo sa o odobierku),
ďalej v 53:49 minúte na DVD č.1, v 19:20 minúte na DVD č.2. Žalovaný žiadnym spôsobom súd
nepreukázal a nevyvrátil tvrdenia žalobkyne o tom, že už v tej dobe spolu tvorili partnerskú dvojicu a ani
jeho tvrdenie o tom, že bol na svadbe iba ako šofér.

43. Podľa článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

44. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku právna istota je stav, v ktorom každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších

súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

45. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

46. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím,
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

47. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihladia na vôľu toho, kto právny
úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

48. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

49. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho
orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je dňom právoplatnosti

rozhodnutia.

50. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

51. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

52. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

53. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

54.Podľa§132ods.1 Civilnéhosporovéhoporiadkuvžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na

ich preukázanie a žalobný návrh.

55. Podľa §132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.56. Podľa §132 ods.,3 Civilného sporového poriadku žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

57. Podľa §137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

58. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

59. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo.

60. Citované ustanovenie § 132 Civilného sporového poriadku stanovuje dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.

Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom

neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného

bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnostitotoprávovylučujúce(tedaajprípadnérovnaképrávožalovaného)súzáležitosťoužalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

61. V prejednávanej veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že spolu so žalovaným uzatvorili dohodu
ospoluvlastníctvepopr.zasplneniaakýchpodmienoksadohodlinavznikuspoluvlastníctvaarodinnému

domu.

62. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

63. V prípade tu prejednávanej žaloby išlo o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. o
určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP o určenie, či tu právo je alebo nie je. Keďže naliehavý
právny záujem na danom určení nevyplýva z osobitného predpisu, je potrebné ho preukazovať, pretosúd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení spoluvlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Právny záujem žalobkyne musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j.
naliehavý,pričomposúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácierozhodujúcich

skutočností. Žalobkyňa je potom povinná tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav
ohrozenia práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno
odstrániťinak,lenurčovacímvýrokom,pričomjestvujepotrebaodstráneniatejtoneistotyresp.ohrozenia
práva alebo právneho vzťahu.

64. V tejto veci podávala žalobu žalobkyňa a naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že bez tohto
určenia by bolo právo žalobkyne ohrozené, alebo by sa bez tohto určenia stalo postavenie vlastníka
právne neistým. V predmetnej právnej veci je postavenie žalobkyne ohľadne jej spoluvlastníckeho práva
právne neisté, keďže jej vzťah k rodinnému domu nie je zapísaný v Katastri nehnuteľností.

65. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)

právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri
takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu
spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná
určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj

napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska
opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje
žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami, a zároveň

objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý
tento spor vyrieši (rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 6.12.2012).

66. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je teda daný najmä tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie

stalo neistým. Ak sa žalobkyňa domáha určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, pri
ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný (v tomto prípade žalovaný), má vo
vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím
na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky, je odôvodnený
záver, že právne postavenie žalobkyne je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia by jej

právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva
spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch, medzi
žalobkyňou a žalovaným.

67. Vlastníkom novo vzniknutej resp. vytvorenej stavby je jej stavebník v občianskoprávnom zmysle teda
osoba, ktorá mala v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva (NS SR 3MCdo/4/2013, NSR22/
Cdo1174/2001). Stavebník, v tomto prípade žalobkyňa, nemusí byť totožný so stavebníkom v zmysle
správneho práva. Ak je stavebníkov v občianskoprávnom zmysle viac, stáva sa takto vzniknutá stavba
predmetom ich spoluvlastníctva. Dohoda o tom nemusí byť v písomnej forme. Medzi stranami sporu

došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu.
Žalobkyňa a žalovaný ešte pred vznikom stavby žili spolu ako partneri, čo mal súd preukázané zo
svedeckých výpovedí svedkov ( svedkyne E. E. B., A. B., F. O. A., F. A., F. E., E. A.) ako aj z video
záznamu zo svadby syna žalobkyne L. B. (č.l.353), z ktorého mal súd preukázané, že žalobkyňa
a žalovaný tvorili partnerskú dvojicu už v roku 2001. Žalobkyňa preukázala že spolu so žalovaným tvorila

dvojicu aj spoločnými fotografiami vyhotovenými pri príležitosti rôznych akcii a spoločenských podujatí,
akonapr.golfovýturnajvlete2001,zosvadbydcéryrodinnýchznámychvoktóbri2002,zoslavy50-tych
narodením rodinného známeho v júni 2004, kde sa spolu so žalobkyňou držia za ruky, oslava promócií
žalobkyninej dcéry v júni 2006, oslava 50- tých narodenín žalovaného v auguste 2007, oslava 50 - tychnarodenín žalobkyne v októbri 2007 (č.l. 339 až 348). Tieto fotografie zachytávajú spoločné momenty zo
života žalobkyne a žalovaného ako dvojice v určitom období, pričom žalobkyňa nimi preukazuje svoje
tvrdenie, že spolu so žalovaným tvorili partnerskú dvojicu už od roku 2001.

68. Súd má za to, že tento dôkazný materiál jasne a bez akýchkoľvek pochýb preukazuje tvrdenie
žalobkyne, že spolu žili ako partneri. Priamy svedkovia dohody o založení podielového spoluvlastníctva
neboli a ani nemohli byť, keďže žalobkyňa uvádzala, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov.
Avšak spoločné konanie žalobkyne a žalovaného smerujúce k výstavbe a kolaudácii rodinného domu

v Jarovciach jasne dokazuje ich spoločnú vôľu, ktorou bola výstavba rodinného domu a následne ich
spoločné bývanie v tomto dome, čo sa aj uskutočnilo. Z dokazovania vyplynulo, že stavbu vykonávali
strany sporu spoločne, svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že žalobkyňa sa aktívne podieľala na
výstavbe rodinného domu, jednak finančne, jednak vlastnou prácou či už fyzickou alebo vybavovaním
administratívnych vecí (svedkovia: E. E. B., A. B., F. A. F. A., F. E., E. A.). Zároveň mal súd svedeckými
výpoveďami potvrdené, že na stavbe sa aktívne fyzickými prácami zúčastňovali aj rodinný príslušníci

žalobkyne (svedkovia Q. G., H. Q., A. L. B.). I napriek tomu, že žalovaný nevedel presne ustáliť výšku
investícii žalobkyne, potvrdil že sa finančne podieľala na výstavbe rodinného domu a rekonštrukcii
jeho bytu (viď č.l. 136 a pojednávanie zo dňa 17.10.2017), kde uviedol, že žalobkyňa investovala do
rodinného domu okolo 100 000 Sk a do bytu na Bulíkovej cca.10.000 Eur. V konaní nebolo sporné, že
žalobkyňainvestovalafinančnéprostriedkyajdobytužalovanéhonaG.N.M.XX,M.G.XXH.G..Nebolo

preukázané, že by žalovaný vystupoval sám ako stavebník, práve naopak žalobkyňa preukázala, že sa
aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu. Počas konania žalovaný menil výpovede, vypovedal
účelovo, nejednoznačne až vyhýbavo, dokonca tvrdil, že so žalobkyňou pred uzatvorením manželstva
ani netvorili pár, uvádzal, že nevedel prečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do výstavby
domu a do rekonštrukcie jeho bytu. Zároveň spochybňoval jej vnesené financie ako aj jej prácu na

dome a prácu jej rodinných príslušníkov na dome. Snažil sa presvedčiť súd, že na stavbe domu robili
okrem hrubej stavby (ktorú realizovala stavebná spoločnosť) len jeho rodinný príslušníci a zároveň
spochybňoval svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalobkyňou s odôvodnením, že to je predsa jej
rodina a ako taký sú nedôveryhodný.

69. Dokazovaním nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli, že žalobkyňa pomôže žalovanému
so stavbou, prácami i finančne a preto bude môcť stavbu iba užívať. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného,
že spolu so žalobkyňou netvorili partnerskú dvojicu už pred uzatvorením manželstva a že nevedel, prečo
žalobkyňainvestovalafinančnéprostriedkydorodinnéhodomuabytunaG.N.H.G..Tvrdeniažalobkyne
o tom, že spolu žili už od roku 2001 a spolu realizovali výstavbu rodinného domu boli presvedčivé,

konzistentné, podložené jednotlivými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Pre súd bolo naopak veľmi
ťažké uveriť teórii žalovaného o tom, že nevie prečo investovala žalobkyňa finančné prostriedky, svoj
čas a námahu do výstavby rodinného domu a rekonštrukcie bytu.

70. Vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu

uskutočnil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom mať ju pre seba (pozri napr. nález Ústavného
súdu ČR z 25. septembra 1997, sp. zn. III. ÚS 336/96). Nie je rozhodujúce, komu bolo adresované
rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe
vzniknutejspoločnoučinnosťouviacerýchosôbtrebavychádzaťzobsahudohodyuzavretejmedzitýmito
osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo, len ak je z jej obsahu

(prípadne s prihliadnutím na ďalšie zistené skutočnosti) zrejmé, že účastníci dohody chceli založiť
spoluvlastnícky vzťah. Nie je potrebné, aby sa účastníci dohodli na výške podielov (R 16/1983).21

71. Pokiaľ stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu,
pričom z okolnosti veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto

osôb (ako v prípade iba výpomoci so stavebnými prácami), nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi v
občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.
Tak to bude najmä pokiaľ viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe uskutoční stavbu na účely jej
spoločnéhoužívaniaapodieľasanajejvznikuvlastnouprácou,akoajdodanímmateriálu,akzokolností,
pokiaľ ide o vlastnícke vzťahy k stavbe, nevyplýva niečo iné. Skutočnosť, že sa stavebníci dohodli len na

„spoločnom užívaní“, bez toho, aby čokoľvek dojednali o vlastníctve k stavbe, ešte nevylučuje vznik ich
spoluvlastníctva. Pri posudzovaní takýchto hraničných prípadov treba vždy prihliadať na všetky okolnosti
veci (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1174/2001).72. Skutočnosť, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané iba na meno žalovaného
nezakladávýlučnévlastníctvovzmysleobčianskoprávnom,vlastníkomvytvorenejstavbyjejejstavebník
v občianskoprávnom zmysle, teda osoba, ktorá mala v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva.

Stavebník v tomto zmysle nemusí byť totožný so stavebníkom v zmysle správneho práva, resp.
s účastníkom stavebného konania (rozhodnutie NS sp. zn. 22 CDo 1174/2001).

73. Ak v dobe, keď došlo i uzatvoreniu manželstva dňa 03.06.2005 už boli vykonané na stavbe prvky
dlhodobej životnosti (najmä zvislé a vodorovné konštrukcie, strecha a schodisko) prípadne väčšina

ostatných prvkov na stavbe, môžeme povedať, že za trvania manželstva je dokončovaná už existujúca
vec, a v tomto prípade pripadá stavba do podielového spoluvlastníctva strán sporu i napriek tomu, že boli
manželmi. Ak podiely spoluvlastníkova neboli dohodnuté inak, sú rovnaké - §137 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (rozhodnutie RC 44/1993 – zbierka soudních rozhodnutí a stanovísk).

74.Vychádzajúczvyššieuvádzanýchskutočnostísúddospelkzáveru,žežalobažalobkynebolapodaná

dôvodne a preto jej súd v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

75. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

76. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

77. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, keďže

žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

78. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

79. Súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať
odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených

relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo
vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými
v priebehu konania stranami sporu.

Poučenie:

file_0.png

file_1.wmf

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom

súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).