Rozsudok – Ostatné ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Karol Rihák

Legislation area – Obchodné právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B4-12Cb/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121536211
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6121536211.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

Brauner a spol. v.o.s., so sídlom Koreničova 13, 811 03 Bratislava, IČO: 31 337 601, zast.: LG Iuris
s..ro., so sídlom Trenčianska 56/D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 253 690, proti
žalovanému: S.I.A.N., spol. s r.o., so sídlom Bystrická 36, 841 07 Bratislava, IČO: 36 790 711, o
zaplatenie 49.339,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.02.2022 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by

žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 49.339,50 eura. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je nájomcom
nehnuteľností parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 21878 m2 a
pare. č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 10730 m2, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra "C", pre katastrálne územie Devínska Nová Ves a to na
základe nájomnej zmluvy uzavretej v roku 1993 s vlastníčkami nehnuteľnosti A. C. a S. D.. Žalobca
uzavrel so žalovaným dňa 12.04.2016 Zmluvu o uskladnení zeminy na pozemku, na základe ktorej
bol žalovaný oprávnený uložiť na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X zeminu v rozsahu stanovenom

stavebným povolením. Účelom navezenia a rozhrnutia zeminy bolo vyrovnanie terénu na pozemkoch.
Žalovaný sa zaviazal, že uložená zemina bude zodpovedať svojím zložením požiadavkám uvedeným
v Rozhodnutí Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie. Žalovaný mal v
zmysle zmluvy ukončiť uloženie zeminy najneskôr do 31.08.2021. Odplata za uloženie zeminy bola
medzi zmluvnými stranami stanovená vo výške 1,50 eura za 1 m3 zeminy a bez dane z pridanej hodnoty.
Množstvo navezenej zeminy malo byť určené na základe výškopisu zisteného geodetom. Geodetické
zameranie zeminy výškopisom sa uskutočnilo počas trvania zmluvného vzťahu niekoľkokrát. Prvýkrát

sa uskutočnilo zameranie pred začatím navážania v marci 2016 a následne po navážke v júni 2017,
apríli 2018 a novembri 2019. Priebežným meraním sa konkretizoval priebežný stav navezenej zeminy
a uvedený údaj mal vplyv aj na fakturáciu, nakoľko žalobca na základe údajov z výškopisov vystavoval
žalovanému faktúry za uskladnenie zeminy. Žalobca v roku 2016 fakturoval žalovanému spolu dvomi
faktúrami navezenú zeminu v celkovom objeme 9423 m3. V roku 2017 boli vystavené žalovanému dve
faktúry za navezenú zeminu v celkovom objeme 19224 m3. Celkovo žalovaný uhradil za uskladnenú
zeminu v objeme 28647 m3 sumu vo výške 42.970,50 eura. K 11.04.2018 bolo geodetickým výškopisom

zistené, že uskladnená zemina predstavuje objem 54590 m3 a teda rozdiel na zaplatenie bol v danom
čase v objeme 25943 m3 navezenej zeminy. K 12.12.2019 bol vyhotovený geodetický výškopis, ktorý
na základe predošlých výpočtov zobrazoval objem navezeného materiálu medzi 03/2016 - 04/2018 v
objeme 54590 m3 a z rozdielu meraní navezeného materiálu medzi 04/2018 - 11/2019 v objeme 6950m3 vyšiel výsledný objem celkovo navezenej zeminy v objeme 61540 m3. V zmysle zmluvy bola odmena
za uskladnenie zeminy stanovená vo výške 1,50 eura za 1 m3 atak dlžná suma, ktorá ostáva uhradiť
žalovanému je vo výške 49.339,50 eura za 32893 m3 objemu navezenej zeminy, ktorú však žalovaný

ani po výzvach neuhradil.

2. Žalobca v konaní navrhol vykonať nasledovné dôkazy: Výpis z OR SR - Brauner a spol. v.o.s. (č.l.
13), Výpis z OR SR - S.I.A.N., spol. s r.o. (č.l. 14), Výpis z LV č. XXXX (č.l. 15), Stavebné povolenie (č.l.
17), Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa 12.08.2016 (č.l. 20), Zmluva o uskladnení zeminy

na pozemku (č.l. 22), Faktúra č. 516 (č.l. 23), Príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.07.2016 (č.l. 24),
Faktúra č. 317 (č.l. 25), Faktúra č. 1317 (č.l. 26), Výškopisné zameranie (č.l. 27), Odsúhlasenie zostatku
odplaty (č.l. 29), Pokus o zmier (č.l. 30), Opätovný pokus o zmier (č.l. 31).

3. Voči vydanému platobnému rozkazu spisová značka 33Up/1315/2021 zo dňa 22.11.2021 podal
žalovaný odpor. Žalovaný odôvodnil odpor tým, že žalobca dňa 12.06.2018 oznámil listom žalovanému

Odsúhlasenie zostatku odplaty, na základe ktorého stanovil objem uskladnenej navezenej zeminy,
za ktorú nebola žalovaným uhradené odplata, v množstve 25943 m3, čo v zmysle uvedenej zmluvy
predstavuje odmenu vo výške 38.914,50 eura bez DPH. Žalovaný dňa 22.06.2018 listom oznámil
žalobcovi, že s uvedeným vyčíslením zostatku nesúhlasí, nakoľko ten nezohľadňuje tzv. nakyprenie
zeminy, a teda koeficient nakyprenia zeminy, ktorý je stanovený v rozsahu 1,2 - 1,3, čo znamená,

že objem zeminy stanovenej žalovaným, na základe výškopisu je v konečnom dôsledku väčší o cca
20-30% oproti skutočnému stavu. Koeficient nakyprenia zeminy je stanovený v technických normách pre
výkopovéazemnépráce.Žalobcasakuvedenémuvyjadreniužalovanéhonijakopísomnenevyjadril,iba
na osobných stretnutiach so žalovaným deklaroval záujem vyriešiť celú situáciu a zohľadniť navezené
množstvo zeminy o uvedený koeficient nakyprenia. Výškopis zo dňa 11.12.2019, žalovanému nikdy

nebol predložený.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zmluvy, v zmysle ustanovenia článku V. ods. 4) "Odplatu dohodnutú
v odseku 1 ukladateľ zaplatí poskytovateľovi na základe faktúry, ktorú poskytovateľ vyhotoví za každý
kalendárny štvrťrok do desiatich dní nasledujúceho kalendárneho štvrťroku na základe údajov zistených

podľa odseku 1." Žalobca nevystavil na žalovaného žiadnu faktúru za účelom uhradenia odmeny
za uloženie navezenej zeminy, ktorej uhradenia sa domáha platobným rozkazom. V zmysle zmluvy
medzi žalovaným a žalobcom, je žalobca povinný vystaviť faktúru a to na základe údajov zistených
podľa výškopisu. Vzhľadom ku skutočnosti že medzi oboma stranami dodnes nedošlo k odsúhlaseniu
reálneho množstva navezenej uloženej zeminy, žalobca nemá žiadny podklad na základe, ktorého by

vedel, či mohol vystaviť na žalovaného uvedenú faktúru. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný je
obchodnou spoločnosťou, a je teda účtovnou jednotkou, účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva,
je povinný zahrnúť takúto faktúru do svojho účtovníctva, a uhradiť akúkoľvek platbu iba na základe
riadne vystavenej a zaevidovanej faktúry, tak ako to vykonal v rokoch 2016 a 2017, keď uhrádzal
odmenu žalobcovi iba na základe žalobcom vystavenej faktúry. Nakoľko nedošlo v vystaveniu faktúry

na žalovaného, nie je určená ani splatnosť dlhu žalovaného, nemôže byť preto žalovaný v omeškaní s
platením svojho dlhu. Z uvedeného dôvodu neexistuje reálny základ pre úhradu úroku z omeškania vo
výške 8% ročne počnúc od 01.05.2021 až do zaplatenia.

5. Žalovaný v konaní navrhol vykonať nasledovné dôkazy: Vyjadrenie k zostatku (č.l. 41 druhá strana),

Zmluva o uskladnení zeminy na pozemku (č.l. 42).

6. K odporu sa vyjadril, žalobca, pričom uviedol, že je síce pravdou, že pri ťažbe zeminy z terénu
dochádza k nakypreniu, avšak nie v rozsahu, ktorý uvádza žalovaný. Bezprostredne po vykopaní tam
nakyprenie zeminy je, avšak potom čo sa navezie na skládku sa buldozérom rozhrnie, potom sa navezie

ďalšia zemina, rozhrnie buldozérom a tak sa proces opakuje. K sadaniu zeminy preto dochádza už len
samotnou navážkou a tým, že po zemine chodia ťažké stroje a ďalším faktorom je samovoľné sadanie
zeminy, ktoré sa postupom času stáva výrazným a nakyprenie môže predstavovať cca 1% až 3%, teda
úplne zanedbateľné percento. V žiadnom prípade nie je nakyprenie 20% až 30% tak ako to uvádza
žalovaný a v prípade, že sa odvoláva na technické normy pre výkopové a zemné práce je potrebné

uviesť aj konkrétne normy. Žalobca potvrdil, že nevystavoval žalovanému faktúry, nakoľko žalovaný so
žalobcom nekomunikoval a žalobca nemal záruku, že k úhrade faktúr zo strany žalovaného príde v
dátume splatnosti, avšak žalobca by bol povinný splniť si aj tak svoje daňové povinnosti bez ohľadu či
by prišlo k uhradeniu týchto faktúr.Podľa § 269 ods. 2) Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

Podľa § 10 zákona číslo 431/2002 Z. z. o účtovníctve je faktúra účtovným dokladom, pričom podľa ods.
2 tohto zákonného ustanovenia je účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného
odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého

jednotlivého účtovného prípadu.

7. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď nebolo sporné, že medzi stranami
sporu existoval zmluvný vzťah uvedený v žalobe, žalovaný aj uhrádzal čiastkové faktúry. Spornou ostala
len otázka, či je uplatnený nárok dôvodný alebo nie.

8. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že mu nikdy nebola vystavená
faktúra na žalovanú sumu, pričom podľa zmluvy bolo medzi stranami sporu dohodnuté, že ukladateľ
- žalovaný zaplatí poskytovateľovi - žalobcovi odplatu na základe faktúry, súd dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná. Žalobca pritom potvrdil, že faktúru nevystavil, nakoľko mal obavy, že nebude
žalovaným uhradená, pritom on by si musel splniť svoje daňové povinnosti. Súd sa teda stotožnil so

žalovaným, že nárok je nedôvodný nakoľko bez vystavenej faktúry ani nemohol prípadnú zmluvnú
povinnosť splniť. Vystaviť faktúru bola zmluvná aj zákonná povinnosť žalobcu. Žalobca dokonca
porušil zákon o účtovníctve, keď nevystavil účtovný doklad - faktúru bezodkladne po skutočnosti, ktorú
mal dokumentovať. Nevystavením faktúry žalobca porušil zmluvu a spôsobil, že žalovaný nemal na
základe čoho zaplatiť požadovanú sumu. Povinnosť vystaviť faktúru žalobcovi vyplýva aj z jednotlivých

ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Bez vystavenia faktúry teda žalovanému
nevznikla povinnosť úhrady žalovanej sumy a nemohol sa dostať ani do omeškania s plnením záväzku.
Vzhľadom k uvedenému záveru súdu, nebolo ďalej vykonávané pre jeho nadbytočnosť dokazovanie v
tom smere, či fakturovaná suma zodpovedá navezenej zemine vzhľadom na nakyprenie pôdy, teda či
je výška uplatnenej sumy dôvodná.

9. Z uvedených dôvodov súd o podanej žalobe rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.

10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný

úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 C.s.p.):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.