Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/154/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200480
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Dariny Štoffovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa)
v právnej veci žalobcu: KLARITY, s. r. o., Bôrická cesta 3047/107, 010 01 Žilina, IČO: 46 543 970, zast.
Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101715082/2022 zo dňa 09. 06. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.
101715082/2022 zo dňa 09.06.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102457246/2021 zo dňa
02.12.2021 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový
orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“)
za zdaňovacie obdobie apríl 2020. V zmysle Oznámenia o daňovej kontrole č. 101152252/2020 zo
dňa 09.07.2020 daňová kontrola začala dňa 06.08.2020 (ďalej len „Oznámenie o daňovej kontrole“).

Oznámenie o daňovej kontrole sa vrátilo správcovi dane späť s poznámkou poštového doručovateľa
„zásielka neprevzatá v odbornej lehote“, deň uloženia zásielky bol 13.07.2020. Oznámenie o daňovej
kontrole bolo žalobcovi doručené podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) 15.-ty deň od uloženia zásielky, t.j. dňa 28.07.2020. Počas výkonu daňovej kontroly žalobca
dňa 16.06.2021 zaslal dodatočné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za kontrolované
zdaňovacie obdobie apríl 2020 zaevidované pod č. 6/06734688/2021. Uvedené podanie správca dane

s poukazom na § 16 ods. 9 Daňového poriadku považoval za nepodané, o čom zaslal žalobcovi
oznámenie č. 101076175/2021 zo dňa 21.06.2021. Žalobca dňa 06.07.2021 podal všeobecné podanie
zaevidované pod č. 6/07852129/2021, ktorého prílohou bola faktúra č. 20301047 na sumu 652,16 eur
(základ dane 34,85 eur, 20% DPH 6,97 eur; 610,34 eur prenos daňovej povinnosti) od dodávateľa A-Z
PLOTOVÉ CENTRUM s.r.o., Hollého 744, 905 01 Senica, IČO: 46 068 660. Predmetná faktúra nebola
zahrnutá do záznamov žalobcu vedených podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) a v podanom dodatočnom daňovom priznaní si
žalobca neuplatnil právo na odpočet dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákon o DPH, a preto žalobcovi
vzniklo právo na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH vo výške 6,97 eur.2. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101167697/2021 zo dňa 07.07.2021
(ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou bola výzva správcu dane na vyjadrenie k zisteniam uvedeným

v Protokole v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Protokol bol žalobcovi doručený dňa
29.07.2021. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním zaevidovaným správcom dane pod
č. 6/09473163/2021. Správca dane prerokoval pripomienky žalobcu k Protokolu na pojednávaní dňa
18.11.2021, o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102295345/2021.

3. Správca dane dňa 02.12.2021 vydal rozhodnutie č. 102457246/2021, ktorým žalobcovi vyrubil
rozdiel dane v sume 6 780,03 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020, daň vyrubená
dodatočným daňovým priznaním doručeným dňa 25.06.2020 vo výške 30 261,65 eur, daň zistená
správcom dane vo vyrubovacom konaní vo výške 37 041,68 eur, rozdiel dane v sume 6 780,03 eur
(ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“). Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca
v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2020 deklaroval dodanie tovaru a služby podľa § 8 a § 9

Zákona o DPH v riadku 03 dodatočného daňového priznania v sume 198 250,00 eur a priznal daň z
dodania tovaru a služby v riadku 04 v sume 39 650,00 eur. K odpočítaniu dane podľa § 49 až 52 a §
54 až § 54d Zákona o DPH v riadkoch 20, 21 a 23 dodatočného daňového priznania žalobca deklaroval
odpočítanie dane celkom podľa § 49 až 52 a § 54 až 54d Zákona o DPH, v riadku 20 v zníženej sadzbe
v sume 30,75 eur, v riadku 21 v základnej sume 9 788,35 eur, z toho odpočítanie dane podľa § 51 ods.

1 písm. a) Zákona o DPH uvedené v riadku 23 v základnej sadzbe predstavovalo sumu 9 388,35 eur.

4. Správca dane uviedol, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2020 prijal od
dodávateľa Bond7, s.r.o., Košická 52/A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 889 755
(ďalej len „Bond7, s.r.o.”) päť dodávateľských faktúr. Jednalo sa o nasledovné faktúry:

- faktúra č. 0604202001 zo dňa 06.04.2020, základ dane v sume 9 450 eur, DPH 20 % v sume 1 890,-
eur, suma celkom 11 340,- eur, ktorou bolo vyúčtované dodanie schodiskového obojstranného zábradlia
pre 30 schodov,
- faktúra č. 0904202001 zo dňa 09.04.2020, základ dane v sume 9 200,- eur, DPH 20% v sume 1 840,-
eur, suma celkom 11 040,- eur, ktorou bolo vyúčtované dodanie oceľových balkónových striešok,

- faktúra č. 1304202001 zo dňa 13.04.2020, základ dane v sume 5 190,- eur, DPH 20 % v sume 1 038,-
eur, suma celkom 6 228,- eur, ktorou bolo vyúčtované dodanie vchodových striech, PP korugovanej rúry
400x6000 a kanalizačnej rúry 400x9,8x5000,
- faktúra č. 1404202001 zo dňa 14.04.2020, základ dane 5 955,- eur, DPH 20 % v sume 1 191,- eur, suma
celkom 7 146,- eur, ktorou bolo vyúčtované dodanie studeného asfaltu vrecovaného 25 kg a plastových

kotviacich klincov,
- faktúra č. 1604202001 zo dňa 16.04.2020, základ dane 4 140,- eur, DPH 20 % v sume 828,- eur, suma
celkom 4 968,- eur, ktorou bolo vyúčtované dodanie plotových tvárnic.

5. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie apríl 2020, ktoré uplatnil z nákupu tovaru, ktorý je predmetom faktúr č. 0604202001, č.
0904202001, č. 1304202001, č. 1404202001 a č. 1604202001 od dodávateľa Bond7, s.r.o. z titulu
účasti žalobcu na daňovom podvode. Správca dane uviedol, že v danom prípade hoci žalobca splnil
formálne aj materiálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona, došlo
k podvodnému konaniu a k daňovému úniku na predchádzajúcom stupni obchodu, pričom daň, ktorú

si žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt odpočítal nebola do štátneho rozpočtu reálne odvedená.
Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 24.09.2020 vypočul konateľa žalobcu A. B.
C., o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101479065/2020. Konateľ žalobcu sa vyjadril
k predmetu činnosti žalobcu (kúpa a následná rekonštrukcia nehnuteľností a zmena ich účelu na bytové
jednotky za účelom ich následného predaja) ako i k tomu, že má jedného zamestnanca, a to asistenta

p. A. D., pričom žalobca má prenajaté kancelárske priestory od spoločnosti BCSJ, s.r.o. na adrese E. F.
XXX, G. a využíva prenajatú časť areálu spoločnosti Stavby pre ľudí s.r.o. na Štrkovej ulici 44 v Žiline. V
období apríl 2020 až do spísania Zápisnice o ústnom pojednávaní žalobca vykonával podľa výpovede
jej konateľa podnikateľskú činnosť na vlastnej stavbe, kúpenej na jeseň roku 2016, v obci Turčianske
Jaseno, okres Martin. Finančné prostriedky k výkonu činnosti žalobcu požičal žalobcovi samotný konateľ

p. C.. Stavebný denník k tejto rekonštrukcii nehnuteľnosti žalobca neviedol. Vo vzťahu k dodávateľskej
spoločnosti Bond7, s.r.o. konateľ žalobcu vypovedal, že H. I. (konateľa dodávateľskej spoločnosti Bond
7, s.r.o.) pozná osobne, pričom pri osobnom stretnutí vo februári 2020 mu ponúkol zabezpečenie
materiálu, ktorý v tom čase bolo problematické kúpiť (obmedzený chod prevádzok vzhľadom na COVID19). Konateľ žalobcu ďalej vypovedal, že si v obchodnom registri vo februári 2020, kedy bol obchod
dohadovaný, preveril či p. H. I. je konateľom spoločnosti Bond7, s.r.o. V apríli 2020 bol p. C. upozornený
p. I. na personálne zmeny v spoločnosti Bond7, s.r.o. na poste konateľa s tým, že p. I. bude naďalej

spoločnost' Bond7, s.r.o. zastupovat' prostredníctvom udelenej generálnej plnej moci. Nového konateľa
Bond 7, s.r.o. p. C. nepozná a ani dôvod personálnej zmeny. Objednávky pre spoločnosť Bond 7, s.r.o.
vytvoril p. C. a fyzicky ich odovzdal p. I. v ich kancelárii v Žiline, p. I. mu ich podpísal. Jednu objednávku
odovzdalkoncomfebruára2020,druhúvpolovicimarca2020.Kjednotlivýmtovaromp.C.uviedol,žebol
odovzdaný na dohodnutom mieste po telefóne, v areáli spoločnosti Stavby pre ľudí, s.r.o. Žilina na ulici

Štrková 44, pričom preberania tovaru sa zúčastnil p. D. za žalobcu a za spoločnosť Bond 7, s.r.o. konateľ
- H. I.. Následne bol tovar prevezený zo Žiliny do H. J. a použitý na stavbe v bytovom dome s výnimkou
plastových kotviacich klincov a tvárnic, ktoré žalobca predal. Konateľ žalobcu nevedel uviesť, kto faktúry
vystavil a podpísal. Faktúry p. C. odovzdal osobne p. I., pričom konateľ žalobcu si ani raz nevšimol, že
na faktúrach je uvedený zlý dátum dodania a na túto skutočnosť bol upozornený účtovnou kanceláriou.
Konateľ žalobcu volal s konateľom dodávateľskej spolčonosti Bond7, s.r.o., aby faktúry opravil v súlade

so skutkovým stavom. Opravené faktúry boli žalobcovi zaslané mailom a preposlané p. E.. Správca
dane v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101479065/2020 zo dňa 24.09.2020 uviedol doklady, ktoré
boli predložené správcovi dane pri miestnom zisťovaní v účtovnej spoločnosti ebecon, s.r.o., J. Milca
788/5, 010 01 Žilina, IČO: 46 881 387 uvedené v Zápisnici o miestnom zisťovaní č. 101131037/2020 zo
dňa 07.07.2020, ktoré si správca dane ponechal na účely výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020 u žalobcu a tiež dokumenty, ktoré konateľ žalobcu predložil
v rámci výkonu miestneho zisťovania pri ústnom pojednávaní dňa 07.07.2020 (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 101140033/2020). Správcovi dane boli zo strany žalobcu predložené ďalšie doklady dňa
09.10.2020adňa23.10.2020,atoRozhodnutieostavebnompovolenívydanéobcouTurčianskeJaseno
č. j. 217/366/2018-Ďu zo dňa 11.12.2018, knihy analytickej evidencie, súpis vykonaných prác za mesiac

apríl 2020 - bytový dom Turčianske Jaseno, vykonávajúca organizácia STAV-BAin, s.r.o., Trnavská
1355/4, 010 08 Žilina, IČO: 47 396 164 (ďalej len „STAV-BAin, s.r.o.“), dodávateľská faktúra č. 07/2020
od dodávateľa STAV-BAin, s.r.o. na sumu 2 000,- eur, generálna plná moc zo dňa 03.04.2020 udelená
spoločnosťou Bond7, s.r.o. H. I., skice výrobkov s rozmermi, odberateľská faktúra OF 2020/07/02 a
dodací list, dokument označený ako „Doplnenie Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101479065/2020

zo dňa 24.09.2020“, Zmluva o pôžičke-LV2019 uzatvorená medzi veriteľom A. B. C. a žalobcom ako
dlžníkom zo dňa 28.01.2019 vrátane jej Dodatku č. 1 a č. 2, Zmluva č. 18/2019 o nájme nebytových
priestorov uzatvorená medzi prenajímateľom Stavby pre ľudí, s.r.o. a žalobcom ako nájomcom zo dňa
04.03.2019 a Znalecký posudok č. 42/2019.

6. Správca dane poukázal na to, že z predložených dokladov a porovnaním výpovede konateľa žalobcu
zo dňa 24.09.2020 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101479065/2020) a zo dňa 07.07.2020 v rámci
miestneho zisťovania (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101140033/2020) zistil, že Rozhodnutie
o stavebnom povolení č. j. 217/366/2018-Ďu zo dňa 11.12.2018 záväzne stanovovalo vedenie
stavebnéhodenníka,hocikonateľžalobcuvosvojejvýpovedizodňa24.09.2020uviedol,žetoneboloich

povinnosťou a stavebný denník na stavbe – bytovom dome v Turčianskom Jasenove žalobca neviedol.
Správca dane tiež poukázal na to, že z výpovede konateľa žalobcu v rámci miestneho zisťovania dňa
07.07.2020 vyplynulo, že tovar vykladal p. I. na stavbe v Turčianskom Jasene, pričom ak bol konateľ
žalobcu na stavbe prítomný tovar si prevzal osobne a ak nebol prítomný tovar bol zložený na pozemku
stavby a keď konateľ žalobcu prišiel, tak si ho potom skontroloval. V rámci výpovede dňa 24.09.2020

konateľ žalobcu ako miesto prevzatia tovaru uvádzal areál spoločnosti Stavby pre ľudí, s.r.o. v Žiline na
ulici Štrková 44, pričom preberania sa zúčastnil za žalobcu p. A. D. a za spoločnosť Bond7, s.r.o. p. H.
K.. Ďalej správca dane zistil na základe odpovede na jeho výzvu č. 101566788/2020 zo dňa 12.10.2020
adresovanú obci H. J., že Rozhodnutie - stavebné povolenie č. 217/366/2018-Ďu zo dňa 11.12.2018
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2019.

7. Správca dane sa v rámci dokazovania obrátil s výzvou č. 102018010/2020 zo dňa 22.12.2020
aj na Mestský úrad Martin s požiadavkou o zaslanie kópie stavebného denníka k stavbe „Zmena
využitia nebytových priestorov na byty, nadstavba a prístavba” na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/X,
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX L. M. H. J. ako i dokumentácie z ústneho konania spojeného s miestnym

zisťovaním spolu s fotodokumentáciou, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.01.2020 a bolo podkladom pre
vydanie Kolaudačného rozhodnutia č. 958/546/2019-Ďu zo dňa 21.02.2020. V rámci odpovede prijatej
dňa 19.01.2021 na predmetnú výzvu boli správcovi dane doručené nasledovné dokumenty: i) preberací
protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce s označením dátumu začatia preberacieho konania01.12.2019, dátumom dokončenia prác podľa zmluvy 31.12.2019 a s uvedeným dohodnutým termínom
vypratania staveniska po ukončení realizácie verejnej práce do dňa 31.01.2020, ii) čestné prehlásenie
zhotovitel'a STAV-BAin, s.r.o. Žilina zo dňa 08.11.2019, že stavba „Zmena využitia nebytových priestorov

na byty, nadstavba a prístavba“, nachádzajúca sa na adrese H. J. XXX, XXX XX H. J. pre žalobcu
bola vykonaná podl'a projektovej dokumentácie spolu s jej dodatkami v zmysle projektu, iii) zmluva
o dielo na prípravu a realizáciu prác uzavretá podľa § 536 a násl. Obchodného zákonníka medzi
zhotoviteľom STAV-BAin, s.r.o. a objednávateľom (žalobcom) zo dňa 30.09.2018 začiatok montáže
01.10.2018, ukončenie montáže 31.12.2019, iv) záznam z kolaudačného konania na stavbu „Zmena

využitia nebytových priestorov na byty, nadstavba a prístavba”, konaného dňa 10.01.2020 spolu s
prezenčnou listinou, pričom pri súpise vád a nedorobkov, termín odstránenia neboli uvedené žiadne
vady ani nedorobky, v) geometrický plán na zameranie prístavby k stavbe na pozemku L. N. O.
XXX/X ku kolaudačnému konaniu zo dňa 10.09.2019, vi) záväzné stanovisko Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva so sídlom v Martine č. HŽP 2019/02150 zo dňa 16.12.2019. Z predložených
dokumentov správca dane zistil, že realizácia stavby „Zmena využitia nebytových priestorov na byty,

nadstavba a prístavba“ zhotoviteľom STAV-BAin, s.r.o. bola v zmysle čestného prehlásenia zhotoviteľa
zo dňa 08.11.2019 vykonaná podľa projektovej dokumentácie spolu s dodatkami v zmysle projektu.
Prebracie konanie začalo v zmysle preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce dňa
01.12.2019 a práce boli dokončené dňa 31.12.2019 s termínom vypratania staveniska po ukončení
realizácie verejnej práce do dňa 31.01.2020. Predmet plnenia v zmysle Zmluvy o dielo (bod 4, ods.

4.1.) medzi zhotoviteľom - STAV-BAin, s.r.o. a žalobcom ako objednávateľom mal byť dodaný v termíne
od 01.10.2018 (začiatok montáže) do 31.12.2019 (ukončenie montáže). V zázname z kolaudačného
konania na stavbu neboli v časti „Súpis vád a nedorobkov, termín odstránenia“ uvedené žiadne vady
ani nedorobky.

8. Správca dane uviedol, že v súvislosti s daňovou kontrolou na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2020 u žalobcu vypočul konateľa dodávateľskej spoločnosti Bond7, s.r.o. - H. I. dňa
10.02.2021, o čom vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100233123/2021. Pán H. I. bol
konateľom dodávateľskej spoločnosti v období od 11.01.2019 do 03.04.2020 s tým, že novým konateľom
P. E. mu bola udelená generálna plná moc na obdobie od 03.04.2020 do 31.07.2020. K predmetu

podnikateľskej činnosti spoločnosti Bond7, s.r.o. H. I. uviedol, že v období február 2020 — apríl 2020
vykonávala táto spoločnosť obchodnú činnosť — kúpa, predaj, pričom ako nový konateľ a spoločník sa
rozhodol zmeniť sídlo spoločnosti pri kúpe. K sídlu dodávateľskej spoločnosti na adrese Košická 52/
A v Bratislave uviedol, že adresa je virtuálna. Osobne nikdy na ulici Košická 52/A v Bratislave nebol
a všetky záležitosti riešil elektronicky, pričom dal splnomocnenie spoločnosti Davis&Morgan, ktorá mu

prenajala priestory, aby mu preberala zásielky. Ďalej uviedol, že spoločnosť Bond7, s.r.o. mala skladový
priestor v prenájme na ulici Štrková v Žiline od spoločnosti Stavby pre ľudí s.r.o. V období február
2020 — apríl 2020 nemala spoločnosť Bond7, s.r.o. žiadnych zamestnancov. V období výkonu funkcie
konateľa p. Šebestom spoločnosť Bond7, s.r.o. nevlastnila žiaden hmotný a nehmotný majetok, resp.
nemala žiadne materiálno-technické vybavenie. Doklady a účtovníctvo spoločnosti Bond7, s.r.o. (ktoré

bolo vedené externe p. K.) H. I. odovzal dňa 03.04.2020 v Bratislave v Avione na parkovisku novému
konateľovi - p. P. E. v zmysle preberacieho protokolu. K predaju spoločnosti Bond7, s.r.o. H. I. uviedol,
že si podal inzerát, že chce predať firmu, pričom P. E. sa mu ozval na e-mail E., ktorý uviedol v inzeráte.
Tiež uviedol, že emailová adresa bola zrušená. K dôvodu predaja spoločnosti Bond7, s.r.o. tvrdil, že
bola predaná z dôvodu COVID 19 a potreby peňazí. K obchodnej spolupráci so žalobcom vypovedal,

že konateľa žalobcu (A. B. C.) pozná dlhšie, nakoľko vyrastali na rovnakom sídlisku. Vo februári roku
2020 mu konateľ žalobcu uviedol, že stavia bytovku za Martinom a má problém s dodaním materiálu
na stavbu. H. I. na to reagoval tak, že konateľovi žalobcu uviedol, že osloví svojich známych, keď mu
dá konateľ žalobcu podklady a nákresy. Za predmet obchodnej spolupráce medzi spoločnosťou Bond7,
s.r.o.ažalobcomoznačilmateriálnastavbu,ktorýboldodanýžalobcovitak,akojeuvedenénafaktúrach.

PripreberanítovaruvystupovalzažalobcuA.D..Zmluvapodpísanánebola,ibaobjednávky(vyhotovené
boli asi dve). Nákresy a podklady dodal konateľ žalobcu asi koncom februára, resp. začiatkom marca.
Predajná cena tovaru bola stanovená dohodou. Tovar mal byť použitý na stavbe v Turčianskom Jasene,
pričom H. I. na obhliadke nehnuteľnosti, kde mal byť tovar použitý, nikdy nebol. Objednaným tovarom
pred objednávkou od žalobcu H. I. nedisponoval. Pôvod tovaru nevedel uviesť. Tovar nadobudol od

spoločnosti Compacto, s.r.o. v období apríl 2020, ktorú zastupoval p. J. L., na základe udelenej plnej
moci. H. I. tiež vypovedal, že sa s J. L. v marci dvakrát stretol osobne v Bratislave v Starom Meste
v kaviami, doniesol mu podklady, pričom J. L. uviedol, že to vybaví. Následne H. I. J. L. volal, že má
veci, ktoré potrebuje a že mu ich dovezie na určené miesto, a to na sklad na Štrkovej ulici 44 v Žiline.Výšku dodávateľských faktúr si H. I. nepamätal, k spôsobu ich úhrad uviedol, že úhrady prebehli v
hotovosti po zaplatení od jeho odberateľa. Úhrady odberateľských faktúr vystavených pre žalobcu č.
0604202001, č. 0904202001, č. 1304202001, č. 1404202001 a č. 1604202001 prebehli prevodom na

účet. Oprávnenie na vystavovanie a podpisovanie faktúr za spoločnosť Bond7, s.r.o. v apríli 2020 mal
H. I. podľa generálneho splnomocnenia, ale faktúry mohol vystavovať aj nový konateľ p. E.. Faktúry
odovzdal H. I. v kancelárii konateľa žalobcu (A. B. C.) na Bôriku. Spoločnosť Compacto, s.r.o. dodala
tovar priamo do areálu, kde H. I. mal prenajatý priestor na ulici Štrková v Žiline od spoločnosti Stavby
pre ľudí, s.r.o. a kde si ho osobne prevzal. Prepravu zabezpečila spoločnosť Compacto, s.r.o., náklady

súvisiace s prepravou boli v cene tovaru. K vlastníctvu vozidiel, ktoré uskutočnili prepravu, sa nevedel
vyjadriť. Tovar bol odovzdaný osobou, ktorá viedla vozidlo, ktorým bol tovar prepravený. Meno takejto
osoby H. I. nevedel uviesť a ani to v akom vzťahu bola táto osoba k spoločnosti Compacto, s.r.o.. Tovar
za žalobcu osobne prevzal A. D. z miesta, kde bol pôvodne zložený. Tovar bol dodaný žalobcovi bez
prepravy. K prevzatiu tovaru od spolčonosti Compacto, s.r.o. a následnému odovzdaniu žalobcovi došlo
vždy v priebehu toho istého dňa. K duplicite faktúr s jedinou odlišnosťou spočívajúcou v dátume dodania

tovaru H. I. uviedol, že on vystavil a podpísal tieto faktúry, pričom ide o preklep v počítači, ktorý si všimol
konateľ žalobcu, a preto H. I. faktúry opravil a osobne ich doručil konateľovi žalobcu. Ďalej H. I. uviedol,
že v súvislosti s predmetnými dodávkami tovaru pre žalobcu vznikla spoločnosti Bond7, s.r.o. daňová
povinnosť na dani z pridanej hodnoty, ktorú deklarovali na faktúrach a táto bola deklarovaná v daňovom
priznaní na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie.

9. Správca dane poukázal na to, že z dostupných údajov informačného systému finančnej správy
zistil, že dodávateľ Bond7, s.r.o. podal za zdaňovacie obdobie apríl 2020 na dani z pridanej hodnoty
dňa 25.05.2020 daňové priznanie. Daňová povinnost' vyplývajúca z predmetného daňového priznania
bola uhradená. Správca dane využil v rámci dokazovania v súlade s § 24 Daňového poriadku

písomností získané zo spisu daňového subjektu Bond7, s.r.o. Z nich vyplývajúce zistenia použil pri
výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020 u žalobcu, a to
zistenie z Rozhodnutia o zrušení registrácie pre daň z pridanej hodnoty č. 100222004/2021 zo dňa
08.02.2021, z ktorého je zrejmé, že spoločnosť Bond7, s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, na
výzvy nereaguje, opakovane nie je zastihnuteľná na adrese sídla, miesta podnikania ani na adrese

prevádzkarne.SprávcadanezrušilspoločnostiBond7,s.r.o.registráciupredaňzpridanejhodnotyaurčil
deň28.02.2021,uplynutímktoréhoprestalbyťplatiteľomdane.OuvedenomsprávcadanespísalÚradný
záznam č. 100484241/2021 zo dňa 24.03.2021. Správca dane poukázal i na to, že žiadal predloženie
účtovnýchdokladov,dokumentovapísomnostíodspoločnostiBond7,s.r.o.,avšakbezúspešne.Zásielka
adresovaná súčasnému konateľovi spoločnosti Bond7, s.r.o. p. P. E. sa vrátila späť správcovi dane s

poznámkou poštového doručovateľa „neznámy”. Doručenie bolo vykázané podľa § 31 ods. 4 Daňového
poriadku, žiadne doklady predložené neboli. Nekontaktnosť spoločnosti Bond7, s.r.o. a jej konateľa
(Libora Bezděka) podľa správcu dane vyvracajú vierohodnost' a preukaznosť dokladov a odôvodňujú
pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených.

10. Správca dane ďalej poukázal na to, že výzvou č. 100490546/2021 zo dňa 25.03.2021 sa obrátil
na spoločnosť Compacto, s.r.o. za účelom poskytnutia infomácií (označenia osôb, ktoré boli oprávnené
za zdaňovacie obdobie apríl 2020 zastupovať spoločnosť) a zároveň za účelom predloženia účtovných
dokladov. Písomnosť sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Doručenie
bolo vykázané podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane využil dôkazné prostriedky podľa

§ 24 Daňového poriadku, a to účtovné a daňové doklady predložené k výkonu daňovej kontroly na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020 u daňového subjektu Compacto, s.r.o.. Kontrolou
týchto dokladov bolo zistené, že spoločnosť Compacto, s.r.o. nemá vo svojom účtovníctve zaúčtované
faktúry vystavené pre spoločnosť Bond7, s.r.o.. O uvedenom správca dane vyhotovil Úradný záznam č.
101043833/2021 zo dňa 15.06.2021. Správca dane ďalej dopytoval výzvou č. 100491013/2021 zo dňa

25.03.2021 a opakovanou výzvou č. 100621853/2021 zo dňa 16.04.2021 bývalého konateľa spoločnosti
Compacto, s.r.o. (v období od 30.03.2017 do 08.10.2020) p. Q. N. I., aby označil osoby, ktoré boli
oprávnené za zdaňovacie apríl 2020 zastupovať spoločnost' Compacto, s.r.o. a preukázal, na základe
akého oprávnenia, pričom správca dane žiadal o zaslanie účtovných a daňových dokladov spoločnosti
Compacto, s.r.o. za obdobie január 2020 — apríl 2020. Dňa 20.04.2021 a dňa 10.05.2021 z e-mailovej

schránky N. správca dane prijal oznámenie, kde p. Q. N. I. oznamuje, že so žalobcom v apríli 2020
spoločnosť Compacto, s.r.o. neobchodovala. Compacto, s.r.o. neobchodovala ani so spoločnosťou
Bond7, s.r.o.. Pán Q. N. I. tiež uviedol, že nikto nemal vystavenú plnú moc na zastupovanie. Súčasne
prílohou emailu zo dňa 10.05.2021 bol zoznam prijatých a vydaných faktúr spoločnosti Compacto,s.r.o. (úhrady ku dňu 31.12.2020, dátum od 01.01.2020 do 30.04.2020, strediská všetky, dátum tlače
10.05.2021).

11. Správca dane tiež poukázal na to, že požiadal Finančné riaditeľstvo SR o poskytnutie kontrolného
výkazu spoločnosti Bond7, s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2020, z ktorého je zrejmé, že spoločnosť
Bond7, s.r.o. má vedené v podanom kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie apríl 2020 v časti Al
odberateľské faktúry č. 0604202001, č. 0904202001, č. 1304202001, č. 1404202001 a č. 1604202001
vystavené pre žalobcu a v časti B2 má uvedeného dodávateľa Compacto, s.r.o., čo však nepreukazuje

časť Al (cudzie) kontrolného výkazu spoločnosti Compacto, s.r.o.. Správca dane nepovažoval potom aj
s poukazom na vyjadrenie p. Q. N. I. (konateľ spoločnosti Compacto, s.r.o. v období od 30.03.2017 do
08.10.2020) za preukázané, že spoločnosť Compacto, s.r.o. obchodovala v zdaňovacom období apríl
2020 so spoločnosťou Bond7, s.r.o. Spoločnost' Compacto, s.r.o. nemala v zdaňovacom období apríl
2020 žiadneho splnomocneného zástupcu, za spoločnosť jednal konateľ Q. N. I..

12. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že v rámci daňovej kontroly vykonal i ďalšie
šetrenia, a to síce obrátil sa výzvou č. 101879395/2020 zo dňa 01.12.2020 na spoločnosť STAVEA,
s.r.o., od ktorej žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2020 prijal dodávateľskú faktúru č.
20/003/100, ktorou mu bola vyúčtovaná inžinierska činnosť na ukončení kolaudácie stavebnej zákazky
Bytový dom 8 bj Turčianske Jaseno z obdobia 03-04/2020 v sume 10 320,00 eur (20 % DPH 1 720,00

eur). Spoločnosť STAVEA, s.r.o. uviedla, že v zdaňovacom období 1. a 2. štvrťrok roku 2020 vykonávala
bežnú stavebnú dodávateľskú činnosť a inžiniersku činnosť pri výstavbe bytového domu 8 bj Turčianske
Jaseno. Na výkon inžinierskej činnosti mala spoločnosť STAVEA, s.r.o. uzatvorenú so žalobcom Zmluvu
o dielo č. 100/2019 zo dňa 25.06.2019. Služby inžinierskej činnosti v zmysle vystavenej faktúry č.
20/003/100 vykonával osobne A. Q. L. ako konateľ spoločnosti. Evidencia inžinierskej činnosti sa

nevykonávala. Dokladmi o vykonanej inžinierskej činnosti boli súpisy vykonaných prác, ktoré tvorili
prílohu vystavených faktúr. Inžinierska činnosť bola vykonávaná aj po termíne 26.02.2020, t. j. po
kolaudácii stavby, (napr. zápis bytov do katastra nehnuteľnosti, určenie spoluvlastníckych podielov bytov
na spoločných častiach a na pozemku, zabezpečenie dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby,
odstránenie kolaudačných závad a pod.). Súčasťou správcom dane prijatej odpovede na jeho výzvu

od spoločnosti STAVEA, s.r.o. bolo predloženie viacerých dokladov, a to Zmluva o dielo č. 100/2019
uzatvorená medzi žalobcom a zhotovitel'om STAVEA, s.r.o. zo dňa 25.06.2019, odberatel'ská faktúra č.
20/001/100asúpisvykonanýchprác,odberatel'skáfaktúrač.20/003/100asúpisvykonanýchprác,výpis
z bankového účtu vedeného v N. E. K., R., IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, výpis č. 7 a č. 9,
kniha záväzkov, stav k 15.12.2020, okruh DP, od dátumu vystavenia 01.01.2020, do dátumu vystavenia

30.06.2020, od 01.01.2020 do 30.06.2020, kniha pohľadávok, stav k 30.06.2020, okruh OF, od dátumu
vystavenia 01.01.2020, do dátumu vystavenia 30.06.2020, od 01.01.2020 do 30.06.2020, rekapitulácie
a evidencie DPH za zdaňovacie obdobie l. a 2. štvrťrok 2020. Spoločnosť STAVEA, s.r.o. tiež správcovi
dane uviedla, že v čase január 2020 — február 2020 v zmysle súpisu vykonaných prác k faktúre č.
20/001/100 vykonala pre žalobcu pravidelnú kontrolu realizácie stavebných prác — dokončovacie práce,

prípravu kolaudačného konania (stavebný úrad, požiarna ochrana, TURVOD, SSE, Úrad verejného
zdravotníctva), zabezpečenie vodovodnej prípojky a vodomernej šachty, zabezpečenie internetového
pripojenia, zápis spoluvlastníckych podielov bytov do katastra na stavbe v Turčianskom Jasenove.

13. V rámci ďalšieho šetrenia vykonaného v rámci daňovej kontroly správca dane v odôvodnení

rozhodnutia poukázal i na to, že dopytoval výzvou č. 101885027/2020 zo dňa 02.12.2020 a opakovanou
výzvou č. 100016583/2021 zo dňa 07.01.2021 dodávateľa stavebných prác pre žalobcu, a to spoločnosť
STAV-BAin,s.r.o.spožiadavkounazaslaniedokladov.Naopakovanúvýzvusprávcadaneprijalodpoveď
dňa 21.01.2021, v ktorej spoločnosť STAV-BAin, s.r.o. uviedla, že sa v období 01/2019 — 12/2019,
01/2020 - 04/2020 zaoberala stavebnými prácami, pričom obchodná spolupráca so žalobcom bola

nadviazaná dohodou. Medzi spoločnosťou STAV-BAin, s.r.o. a žalobcom bola podpísaná Zmluva o dielo
dňa 30.09.2018, pričom stavebné práce boli realizované od 08.10.2018 do 30.04.2020 a cena práce
bola stanovená ústnou dohodou. Práce boli vykonané vlastnými zamestnancami a tiež v subdodávke,
pričom stavebné práce v apríli 2020 boli vykonávané vlastnými zamestnancami. K stavebnému denníku
spoločnosť uviedla, že tento bol požadovaný a vzápätí uviedla, že stavebný úrad Martin stavebný

denník nepožadoval. Súčasťou odpovede spoločnosti STAV-BAin, s.r.o. boli aj predložené doklady
vymenované na str. 20 až 21 rozhodnutia správcu dane. Správca dane poukázal na čas plnenia v zmysle
predloženej Zmluvy o dielo medzi zhotoviteľom STAV-BAin, s.r.o. a žalobcom ako objednávateľom, ktorý
boldohodnutýnaobdobieod01.10.2018do31.12.2019,akoinato,žesúpisvykonanýchprácadodávokza obdobie apríl 2020 má odlišnú štruktúru (je vyplnený na tlačive, ktoré vydáva firma EkonSpo — A. C.
N. bežne dostupnom v maloobchodnej sieti) oproti ostatným predloženým súpisom, ktoré majú štruktúru
tabuľky vypracovanej pravdepodobne v počítačovom programe, a ktoré sú opečiatkované pečiatkami

oboch spoločností a taktiež sú podpísané za obe zmluvné strany s výnimkou obdobia január — marec
2020, kedy nebol doložený žiaden súpis vykonaných prác a dodávok pre žalobcu. Súpisu vykonaných
prác za apríl 2020 tiež chýba pečiatka za odberateľa a dátum na strane dodávateľa. Správca dane
tiež uviedol, že stavebný denník k predmetnej stavbe v H. J. nebol spoločnosťou STAV-BAin, s.r.o.
predložený.

14. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti so záverom, že odoprie nárok na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa Bond7, s.r.o. z titulu účasti žalobcu na daňovom podvode
na DPH. Správca dane vykonal aplikáciu Axel Kittel testu – testu existencie daňového podvodu, keď
na štyri kumulatívne otázky si správca dane odpovedal kladne. Správca dane poukázal na to, že
sa konateľ žalobcu a konateľ dodávateľskej spoločnosti Bond7, s.r.o. poznali osobne pred začiatkom

obchodnej spolupráce, keďže vyrastali na rovnakom sídlisku. Ďalej poukázal na začiatok jednorazovej
spolupráce medzi žalobcom a Bond7, s.r.o. vo februári 2020 ohľadom zabezpečenia materiálu na
stavbu v Turčianskom Jasene a na časový chronologický nesúlad, keďže termín prvého stretnutia
konateľa žalobcu s konateľom Bond7, s.r.o. je neskorší ako termín dokončenia prác a vypratania
staveniska vyplývajúci z Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zaslaného obcou

Turčianske Jaseno (dátum začatia preberacieho konania stavby dňa 01.12.2019, dátum dokončenia
prác dňa 31.12.2019 s vyprataním staveniska do 31.01.2020). V tomto smere ďalej správca dane
poukazoval i na Zmluvu o dielo medzi zhotovitel'om STAV-BAin s.r.o. a žalobcom ako objednávateľom,
keď v bode 4.1 sa zhotoviteľ zaviazal, že dodá objednávatelovi predmet plnenia podla ods. 2.1 tejto
zmluvy v termíne: začiatok montáže: 01.10.2018, ukončenie montáže: 31.12.2019 (žiaden dodatok

k zmluve nebol predložený). Správca dane poukázal i na to, že stavba v Turčianskom Jasene
bola právoplatne skolaudovaná (Kolaudačné rozhodnutie č. j. 958/546/2019-Ďu zo dňa 21.02.2020
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2020), a to na základe ústneho konania spojeného s miestnym
zisťovaním, uskutočneného dňa 10.01.2020. K stavbe sa kladne vyjadrili: Regionálny úrad verejného
zdravotníctva, Kuzmányho 27, 036 01 Martin, ORH azz, V. Žingora 30, 036 01 Martin. Stavebný

úrad konštatoval, že stavba je postavená podľa projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia,
odsúhlasenej v kolaudačnom konaní, pričom závady v kolaudačnom rozhodnutí neboli uvedené žiadne.
Správcovi dane neboli s poukazom na uvedené zrejmé z časového hľadiska dôvody obstarania
stavebného materiálu na nehnuteľnosť, ktorá bola skolaudovaná bez závad. Stavebný denník nebol
počas daňovej kontroly správcovi dane predložený ani žalobcom, ani obcou Turčianske Jaseno, ani

zhotoviteľom stavby, hoci stavebník bol povinný ho viesť. Správca dane ďalej poukázal na rozpor vo
výpovedi konateľa žalobcu (p. B. C.) ohľadom miesta prevzatia tovaru, keď dňa 07.07.2020 uviedol,
že tovar vyložil konateľ dodávateľskej spoločnosti Bond7, s.r.o. na stavbe v Turčianskom Jasene,
pričom ak bol p. B. C. (konateľ žalobcu) na stavbe prítomný tovar si prevzal osobne. Dňa 24.09.2020
však uviedol, že tovar bol prevzatý v areáli spoločnosti Stavby pre ľudí, s.r.o. v Žiline na ulici Štrková

44 a za žalobcu sa preberania tovaru zúčastnil zamestnanec žalobcu p. A. D.. Ďalej správca dane
poukázal na virtuálne sídlo dodávateľskej spoločnosti Bond7, s.r.o., absenciu zamestnancov i majetku
a jej predaj prostredníctvom inzerátu a nepredloženej mailovej komunikácie dňa 03.04.2020 (t. j. v
preverovanomzdaňovacomobdobí)občanovistrvalýmpobytomvČeskejrepublike,ktorýjepresprávcu
dane nekontaktný. Napriek kúpe spoločnosti Bond7, s.r.o. pánom H. I. v januári 2019 došlo k jej

následnému odpredaju v apríli 2020, t. j. v časovom rozpätí len 16 mesiacov. Zároveň správca dane
uviedol, že nebola potvrdená výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti o tom, že za spoločnosť
Compacto, s.r.o. konal p. J. L., keďže podľa zistení správcu dane na základe odpovede bývalého
konateľa Compacto, s.r.o. p. Q. N. I. na výzvu správcu dane č. 100621853/2021 zo dňa 16.04.2021
nikto nemal vystavenú plnú moc na zastupovanie a spoločnosť Compacto, s.r.o. so spoločnosťou

Bond7, s.r.o. neobchodovala. Realizáciu obchodov nepotvrdili údaje z kontrolných výkazov, účtovné a
daňové dokumenty spoločnosti Compacto, s.r.o. a tiež ani spomenutá odpoveď na výzvu zaslaná zo
strany bývalého konateľa spoločnosti Compacto, s.r.o. Q. N. I.. Spoločnosť Compacto, s.r.o. v podanom
kontrolnom výkaze DPH neuviedla spoločnosť Bond7, s.r.o. ako svojho odberateľa. Správca dane
na základe skutočností, ktoré zistil a vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach kladne

odovedal na prvú otázku Axel Kittel testu, a to síce, či z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol
daňový únik. Únik na dani z pridanej hodnoty bol dôsledkom podvodného konania v obchodnom reťazci
Compacto, s.r.o.- Bond7, s.r.o. – žalobca. Posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli s únikom na
dani z pridanej hodnoty spojené, pričom správca dane poukazoval na to, že konateľ žalobcu (A. B.C.) sa dlhodobo pozná s bývalým konateľom spoločnosti Bond7, s.r.o. (H. I.) a bol preukázaný časový
nesúlad medzi nadobudnutím tovaru a štádiom výstavby predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň konateľ
spoločnosti Compacto, s. r. o. p. I. potvrdil, že spoločnosť Bond7, s.r.o. nepozná a nevystavoval pre

túto spoločnosť faktúry, rovnako ani nikoho nesplnomocnil konať za spoločnosť. K vedomosti žalobcu
o existencii daňového podvodu správca dane uviedol, že žalobca vedel, mohol vedieť, resp. musel
vedieť, že posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s podvodným konaním. Žalobca nedodržal
zásadu starostlivosti riadneho hospodára, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ,
ako aj v rozpore s § 135a a § 194 Obchodného zákonníka a nevykonal všetky kroky, ktoré bolo od

neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach poznačených
podvodom vo vzťahu k DPH. Základným znakom riadneho obchodovania spoločnosti je aj znalosť
svojich obchodných partnerov. Správca dane tiež uviedol, že obchodných partnerov si daňový subjekt
vyberá sám a na vlastné riziko. Je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu,
aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju
podnikatel'skú činnosť. Správca dane uviedol, že v uvedenom prípade sa jednalo o spoluprácu žalobcu

s novým obchodným partnerom, teda išlo o začínajúcu obchodnú spoluprácu, nakoľko stavebný materiál
dovtedy žalobca nakupoval od iných dodávateľov. Spoločnost' Bond7, s.r.o. nebola subjektom, ktorého
hlavnou činnost'ou bolo obstaranie špecializovaného stavebného materiálu, nepôsobila dlhoročne na
trhu v dodaní stavebného materiálu, nemala zriadené sídlo, kde by reálne vykonávala svoju ekonomickú
činnosť, išlo o virtuálne sídlo spoločnosti, kde na uvedenej adrese sídla spoločnosti má zriadené

sídlo množstvo iných spoločností (o tejto skutočnosti sa mohol žalobca dozvedieť prostredníctvom
internetových zdrojov, prípadne osobnou návštevou sídla spoločnosti), spoločnosť Bond7, s.r.o. bola v
apríli 2020 predaná novému konateľovi českej národnosti. Podľa správcu dane už uvedené skutočnosti
mali žalobcu primäť k zvýšenej obozretnosti pri výbere obchodného partnera. Pokiaľ by si žalobca overil
svojho obchodného partnera, mohol prijať potrebné opatrenia za účelom vylúčenia účasti na podvodnom

konaní. Žalobca nevykonal dostatočné preventívne a kontrolné opatrenia, aby zabránil svojej účasti na
nedovolenom daňovom úniku. Žalobca mal právo pýtať sa svojho dodávateľa na jeho subdodávateľov
ako aj na pôvod tovaru, s ktorým sa má obchodovať. Správca dane mal za to, že žalobca je jedným z
článkov reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku na DPH a ktoré boli spojené vo
vzťahu k DPH s podvodom. K daňovému povodu došlo podľa správcu dane na predchádzajúcom stupni

dodávateľského reťazca. Správca dane poukázal na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach
C-439/04 a C-440/04 účastníkov Axel Kittel a Recolta Recycling. Súčasne správca dane uviedol i to,
že v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101079713/2021 zo dňa 22.06.2021 oboznámil v tom čase
splnomocnenú zástupkyňu žalobcu (A. S. E.) so šetreniami správcu dane vykonanými v rámci daňovej
kontroly DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020 a s ich dopadom na výsledok predmetnej daňovej

kontroly.

15. Žalobca proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie zo dňa 21.01.2022 (zaevidované pod č.
6/00612097/2022). O podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 101715082/2022 zo dňa 09.06.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že

rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol dôvody podaného
odvolania a následne zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania,
ako aj dôvody rozhodnutia správcu dane tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu
dane (ako aj v bodoch 3 - 14 tohto rozsudku). Žalovaný odvolacie námietky žalobcu považoval za
neopodstatnené. Poukázal na správcom dane vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že stavba

nehnuteľnosti, na ktorej mal byť použitý stavebný materiál (schodiskové obojstranné zábradlie pre
30 schodov, oceľové balkónové striešky, vchodové strechy, PP korugovaná rúra, kanalizačná rúra,
studený asfalt vrecovaný, plotová tvárnica) obstaraný od deklarovaného dodávateľa Bond7, s.r.o. v
apríli 2020, bola ukončená najneskôr dňa 10.01.2020, kedy sa uskutočnilo kolaudačné konanie bez
závad. Ďalej uviedol, že uvedené skutočnosti zakladajú dôvodnú pochybnosť o reálnej existencii

sporných plnení, o riadnom podnikateľskom dôvode sporných faktúr a ich ekonomickom opodstatnení
a poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-460/17 Valériane. Ďalej žalovaný uviedol, že v
preskúmavanom prípade došlo k daňovému úniku, pričom daň, ktorú deklarovaný dodávateľ Bond7,
s.r.o. fakturoval žalobcovi, reálne neodviedol do štátneho rozpočtu, pretože si súvisiacu daň na výstupe
znížil prostredníctvom fiktívnych faktúr, avšak v prípade, ak sa plnenie reálne neuskutočnilo, nie je

žiaden dôvod preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní, pretože vedomosť je zrejmá.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane informoval žalobcu o zistených skutočnostiach, z
ktorých vyplýva, že plnenie, ktoré žalobca prijal, bolo poznačené podvodom a taktiež o objektívnych
skutočnostiach, z ktorých vyplýva, že žalobca o podvodnom konaní mal a musel vedieť. Žalobca malpodľa žalovaného vedomosť o tom, v akom rozsahu znáša dôkazné bremeno, pričom správca dane
umožnil žalobcovi splniť si svoju dôkaznú povinnosť a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ktoré zo
svojej pozície nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia.

Žalovaný sa vyjadril k námietkam žalobcu uplatneným v odvolaní nasledovne: k časti A/ odvolania
onačenom ako „Základné údaje – priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania“ uviedol, že
sa k nej nevyjadruje, nakoľko odvolávajúci sa chronologicky len popisuje priebeh daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania. Žalovaný tiež poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania boli dodržané všetky zákonom stanovené lehoty. K časti B/ odvolania označenej ako „Zhrnutie

transakcie, ktorú správca dane spochybnil v rámci daňovej kontroly, tak ako to vyplýva z Protokolu
a následne bez zmeny aj z odôvodnenia Rozhodnutia“ v rámci ktorej žalobca namietal, že správca
dane nepostačujúco a nejednoznačne odôvodňuje vedomostnú stránku žalobcu o zapojení sa do
zdaniteľných obchodov s podvodným konaním, žalovaný uviedol, že má za to, že správca dane počas
výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyhodnotil a použil všetky zistené skutočnosti a
postupoval v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Postup správcu dane označil za súladný

s Daňovým poriadkom. Žalovaný poukázal na to, že správca dane počas vyrubovacieho konania
vypočul bývalého konateľa spoločnosti Compacto, s.r.o. p. Q. N. I. (Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 101981879/2021 zo dňa 20.10.2021), ktorý nepotvrdil realizáciu obchodov uskutočnených medzi
spoločnosťami Compacto, s.r.o. a Bond7, s.r.o., naopak uviedol, že spoločnosť Bond7, s.r.o. nepozná a
spoločnosťCompacto,s.r.o.nedodalastavebnýmateriálspoločnostiBond7,s.r.o..Počasvyrubovacieho

konania neboli zistené, resp. preukázané iné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok daňovej kontroly.
Žalovaný ďalej poukazoval na vykonanie rozsiahleho šetrenia správcom dane počas výkonu daňovej
kontroly, pri ktorom postupoval v zmysle platných právnych predpisov a zákonov a prihliadal na všetko,
čo bolo zistené a zaoberal sa všetkými zistenými skutočnosťami, pričom nevyžadoval od žalobcu, aby
nad rámec preukázal skutočnosti týkajúce sa vzťahu jeho dodávateľov a subdodávateľov. Správca dane

preveroval predmetný obchod nielen na základe predložených dokladov, ale aj na základe výpovedí
svedkov. Na základe objektívnych skutočností, ktoré zistil a vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach prijal záver, že žalobca je súčasťou podvodného reťazca a vedel, mohol vedieť alebo
musel vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k
DPH. Rozhodnutie správcu dane považoval žalovaný za vydané v súlade s ustanoveniami Daňového

poriadku. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane odoprel nárok na odpočítanie dane z titulu účasti
žalobcu na daňovom podvode. K časti C/ odvolania označenej ako „Daňová kontrola – Vyjadrenie
daňového subjektu k postupom správcu v nadväznosti na porušenie ustanovení § 46 ods. 8 nadväzujúc
na § 3 ods. 3 daňového poriadku – zistenia, tvrdenia k Protokolu“, v ktorej žalobca namietal začiatok
daňovej kontroly, ktorý bol podľa žalobcu už dňa 07.07.2020, kedy správca dane prevzal prevažnú

časť dokladov k výkonu daňovej kontroly v účtovnej kancelárií ebecon, s.r.o., žalovaný uviedol, že
je nedôvodná. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu žalovaný
nevzhliadol pochybenie správcu dane pri začatí daňovej kontroly. Daňová kontrola bola začatá v súlade
s ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom uvedeným v Oznámení správcu dane o daňovej kontrole,
t.j. dňa 06.08.2020. Žalovaný poukázal na to, že správca dane v predmetnom Oznámení správcu

dane o daňovej kontrole uviedol, že doklady predložené správcovi dane pri miestnom zisťovaní v
účtovnej spoločnosti ebecon, s.r.o., Jána Milca 788/5, Žilina uvedené v Zápisnici o miestnom zisťovaní č.
101131037/2020 zo dňa 07.07.2020 si ponecháva na účely výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020. Žalovaný poukázal na zásady, ktoré sa uplatňujú v daňovom
konaní, a to zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, ktoré správca dane

dodržal. Zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie
nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho
úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a

schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní porušenie § 46 ods. 8 nadväzujúc na § 3 ods.
3 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade so základnou zásadou
správy daní uvedenou v § 3 ods. 3 Daňového poriadku (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Žalovaný

poukázal na to, že dôkazná sila zistených skutočností spočíva práve v ich vzájomnej súvislosti. Správca
dane sa snažil úplne a presne zistiť skutkový stav veci, snažil sa zaobstarať si pri výkone daňovej
kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, vykonal formálnu kontrolu dokladov, skutkový stav veci a realitu
vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Správca dane viedol dokazovanie, pričomdbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom
viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V časti D/ odvolania označeného ako „Daňová kontrola –
Vyjadrenie Daňového subjektu k zisteniam uvedeným v Protokole“ žalovaný uviedol, že sú totožné s

námietkami vo vyjadrení žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly a správca dane sa k ním vyjadril v
Zápisnici o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov č. 102295345/2021 zo
dňa 18.11.2021, pričom žalovaný sa so stanoviskom správcu dane k vzneseným námietkam stotožňuje
a vznesené námietky žalobcu považuje za nedôvodné. V časti E/ odvolania označenej ako „Daňová
kontrola – Závery správcu dane uvedené v Protokole“ žalobca namietal, že tvrdenie správcu dane, že

preukázal dodanie tovaru formálnym spôsobom, ho uviedlo do neistoty ohľadom ďalšieho dokazovania,
keď nebolo zrejmé, či správca dane spochybňuje materiálnu existenciu tovaru, žalovaný poukázal na
spoluprácu žalobcu počas celého výkonu daňovej kontroly so správcom dane a uviedol, že správca dane
v Protokole a ani v napadnutom rozhodnutí nepopiera existenciu tovaru fakturovaného na faktúrach
č. 0604202001, č. 0904202001, č. 1304202001, č. 1404202001 a č. 1604202001. Žalovaný k tomuto
bodu odvolania poukázal na to, že správca dane argumentoval, že žalobca nedodržal zásadu riadneho

hospodára a nevykonal také opatrenia, ktorými by sa v rozumnej miere uistil, že sa nezúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty. Správca dane vo svojich argumentáciách
uviedol a žalovaný sa s uvedeným stotožnil, že nielen virtuálne sídlo spoločnosti Bond7, s.r.o., ale
aj skutočnosť, že k vzniku obchodnej spolupráce so spoločnosťou, ktorá nemá zamestnancov, nemá
majetok, v čase obchodných transakcií mení spoločníka i konateľa, mala viesť žalobcu k ostražitosti

pri predmetnej realizácii preverovaných transakcií. Zistené skutočnosti mohli byť indíciami, ktoré samé
osebe nie sú síce nezákonné, ale vo svojom súhrne a vo vzájomných súvislostiach však preukazujú, že
žalobca o svojom zapojení do podvodu mohol, mal alebo musel vedieť. Na základe vyššie uvedených
skutočností považoval žalovaný vedomostnú stránku žalobcu za danú. K časti F/ odvolania označenej
ako „Vyrubovacie konanie – Zhrnutie zistení uvádzaných v Protokole a v Rozhodnutí, ktoré sú pre účel

daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania ťažiskové“ a k časti G/ odvolania označenej
ako „Vyrubovacie konanie – Zhrnutie zásadných porušení zákonnosti správcom dane v Rozhodnutí“
žalovaný uviedol, že žalobca v týchto častiach uvádza zhrnutie zistení uvádzaných v Protokole a
v rozhodnutí správcu dane, ktoré sú pre účely daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
ťažiskové. Tvrdenia a dôkazy uvedené v Protokole a napadnutom rozhodnutí správcu dane považoval

žalovaný za jednoznačné, vyhodnotené v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Podľa žalovaného
žalobcovi nebolo pri výkone daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní upreté žiadne ústavné právo.
Odvolacienámietkybolipodľažalovanéhovznesenévovšeobecnejrovine,pretoichžalovanýpovažoval
za neopodstatnené. V časti H/ odvolania označenej ako „Vyrubovacie konanie – Vyjadrenie daňového
subjektu k zisteniam v Rozhodnutí“ žalobca namietal nedostatočné preskúmanie jednotlivých dôkazov

a ich vzájomnú súvislosť, rozpor záveru správcu dane s platnou legislatívou (Zákonom o DPH, zákonom
č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákonom č. 479/2009
Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a Ústavou Slovenskej republiky). Ďalej žalobca namietal rozpor rozhodnutia správcu dane s § 3 ods.
1, 3, § 63 ods. 2 a 5, § 68 ods. 3 Daňového poriadku, pričom správca dane súdnu prax aplikuje len

čiastkovo s tým, že závery správcu dane sú v rozpore s eurokonformným výkladom. Žalovaný uviedol,
že správca dane počas výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania dostatočne
preskúmal jednotlivé dôkazy, skúmal ich vzájomnú spojitosť a jednoznačnosť. Správca dane na základe
objektívnych skutočností, ktoré zistil a vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach prijal
záver, že žalobca je súčasťou podvodného reťazca a vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť, že

sa svojím plnením zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej
hodnoty. Závery správcu dane nie sú v rozpore s eurokomformným výkladom. Správca dane odoprel
nárok na odpočítanie DPH z titulu účasti žalobcu na daňovom podvode. Podľa žalovaného výsledok
vyrubovacieho konania má v plnom rozsahu oporu v dôkazoch využitých pri správe daní a je jediným
objektívnymvýsledkomvyrubovaciehokonania.VčastiI/odvolaniaoznačenejako„Vyrubovaciekonanie

– Rozhodnutie – daňový subjekt Bond7, s.r.o.“ sa žalobca všeobecne vyjadroval k dôkaznému bremenu
a namietal, že nie je zrejmé ako správca dane identifikoval daňový únik, ako bol vyčíslený, pričom
správca dane neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by daňový únik práve u spoločnosti Compacto, s.r.o.
preukazoval. Žalobca poukazoval aj na nedostatky v identifikácii obchodného reťazca a v identifikácii
skutočností, ktoré sú v rozpore s primeraným chovaním podnikateľského subjektu. K primeranej miere

opatrnosti žalobca v odvolaní uviedol, že nebol k preukázaniu uvedeného správcom dane vyzvaný,
pričom poukázal na to, že v čase obchodovania s Bond7, s.r.o. mal s touto spoločnosťou korektné
vzťahy a považoval ju za dôveryhodnú, pričom v čase priebehu obchodnej transakcie nevykazovala
žiadne znaky nepoctivého obchodníka v nadväznosti na obchodné právo a verejne dostupné informácie(v registri dlžníkov vo februári 2020 sa spoločnosť Bond7, s.r.o. nenachádzala). Nedostatky v tejto
spoločnosti podľa odvolacích námietok žalobcu nie je možné považovať za nesplnenie dôkaznej
povinnosti žalobcu, pričom okolnosti, ktoré sú zrejmé dnes nie sú totožné s tými, ktoré boli a mohli

byť žalobcovi známe v čase obchodovania. Žalobca namietal aj nedostatok identifikácie konkrétnych
skutkových okolností prepojenia dodávky stavebného materiálu s daňovým únikom a nepreukázanie
vedomostnej stránky žalobcu ohľadom účasti na daňovom podvode. Žalovaný uviedol, že v reťazci
bolo preukázané, že došlo k daňovému úniku a že žalobca mal vedomosť o tom, že sa zapája do
podozrivej obchodnej transakcie, keď pri nákupe predmetného tovaru vedel, že stavba je ukončená a

tiež pokiaľ sa žalobca bez predchádzajúcich skúseností s obchodovaním s predmetnými komoditami
a bez náležitého preverenia dodávateľskej spoločnosti, pôvodu a určenia tovaru zapojil do takéhoto
obchodovania, prevzal na seba riziko účasti na konaní spojenom s nedovoleným daňovým únikom,
ktorého daňovým následkom je nepriznanie odpočítania DPH z týchto transakcií. Žalovaný uviedol, že
žalobca si zaobstaral stavebný materiál k predmetnej stavbe od rôznych dodávateľov a až v čase po
kolaudácii tejto nehnuteľnosti začal obchodnú spoluprácu s novým dodávateľom stavebného materiálu.

Jednalo sa o nového dodávateľa stavebného materiálu. Základným znakom riadneho obchodovania
spoločnosti je aj znalosť svojich obchodných partnerov. Obchodných partnerov si daňový subjekt vyberá
sám a na vlastné riziko. Je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme
minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú
činnosť. Odvolávajúci sa mal právo pýtať svojho dodávateľa na jeho subdodávateľov, ako aj na pôvod

tovaru, s ktorým sa má obchodovať. Žalovaný skonštatoval, že správca dane uniesol dôkazné bremeno,
ktoré v prípade podvodu bolo na ňom. V časti J/ odvolania označenom ako „Vyrubovacie konanie
– Podporná judikatúra v nadväznosti na skutočnosti vyplývajúce z obsahu Rozhodnutia“ žalobca
poukazoval na rozsudky Súdneho dvora EÚ a v časti K/ odvolania označenej ako „Vyrubovacie konanie
– Záver“ žalobca uviedol svoj nesúhlas so závermi správcu dane a navrhol rozhodnutie správcu dane

zrušiť alebo zmeniť tak, že žalobcovi bude priznané právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. K týmto
častiam odvolania žalovaný uviedol, že sú nedôvodné a že správca dane zistil dostatočné objektívne
dôkazy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenia
zakladajúce nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú súčasťou podvodu. Pokiaľ žalobca
poukazoval na niekoľko rozsudkov Súdneho dvora EÚ, tak žalovaný k tomu uviedol, že správca dane

môže aplikovať rozsudky len ak sa jedná o skutkovo prípad (pozn. správneho súdu: žalovaný mal
zrejme na mysli skutkovo totožný alebo obdobný prípad), a žalovaný tiež podotkol, že rozsudok je
záväzný len v konkrétnom prípade. Rovnako k časti odvolania, v ktorej žalobca teoretizoval o zneužití
práva žalovaný uviedol, že správca dane v danom prípade neprijal záver, že sa v predmetnom prípade
jednalo o zneužitie práva. Rozhodnutie správcu dane napokon žalovaný potvrdil, nakoľko skonštatoval,

že odvolacie námietky žalobcu nezaložili dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci
správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa
24.06.2022.

Žaloba

16. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote (24.08.2022) domáhal preskúmania
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane za zdaňovacie obdobie
apríl 2020 a tvrdil, že existujú dôvody ich nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

17. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie
a súčasne aj pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť. Poukázal na Rozsudok sp. zn. 4 Sž 34/97, 4 Sž
35/97 zo dňa 28. novembra 1997 (R 75/1998), Rozsudok sp. zn. 8 Sžf 14/2012 zo dňa 26. marca
2013, Rozsudok sp. zn. 5 Sžf 3/2012 zo dňa 29. októbra 2012, Rozsudok sp. zn. 5 Sžf 23/2016 zo

dňa 26. januára 2017, Rozsudok sp. zn. 5 Sžf 22/2016 z dňa 26. apríla 2018, z ktorých vyplýva, že v
daňovom konaní sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí vysporiadať so všetkými
námietkami uvedenými v odvolaní. Uvedenému záveru podľa žalobcu zodpovedá zákonná dikcia ust.
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku, pričom vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutí poukázal ďalej
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 290/2015 zo dňa 7. októbra 2015, Nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 403/03 zo dňa 17. augusta 2003, Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 83/2014 zo dňa 30. novembra 2016 a Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžfk 17/2019 zo dňa 28. apríla 2020. Žalobca namietal, že vzniesol
v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane viacero špecifických námietok a žiadne odpovede na ne vnapadnutom rozhodnutí žalovaného nedostal, resp. žalovaný reagoval všeobecnými frázami. V tomto
smere odkázal na str. 6 a 26 odvolania. Ďalej namietol, že už rozhodnutie správcu dane je nedostatočne
odôvodnené, pričom vlastné závery správcu dane (formulované zväčša všeobecne) sa nachádzajú len

na str. 29 rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že vo vyjadrení k Oboznámeniu so zisteniami s ev.
č. 607657724/2021 zo dňa 30.06.2022 navrhol vypočuť J. L., A. E. (konateľa spoločnosti STAV-BAin,
s.r.o.) a A. D., pričom správca dane žiaden z výsluchov uvedených žalobcom nevykonal a s obsahom
vyjadrenia žalobcu sa nevysporiadal ani v Protokole ani v rozhodnutí správcu dane. Na navrhovanom
výsluchu svedkov A. E. i A. D. mal pritom žalobca zotrvať i v rámci jeho vyjadrenia k zisteniam uvedeným

v Protokole, pričom žiadal preveriť aj existenciu tovaru fyzicky na stavbe a opakovane vyžiadať stavebný
denník od spoločnosti STAV-BAin, s.r.o.. Ďalej žalobca namietal, že správca dane obsah vyjadrení
žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole ani nereprodukuje a ani sa s nimi nevysporiadal, čo
je v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Poukazoval vo väzbe na povinnosť správcu dane
umožniť daňovému subjektu uniesť dôkazné bremeno a s tým spojené vykonanie daňovým subjektom
navrhovaných dôkazov tiež na bod 35. odôvodnenia Rozsudku veľkého senátu správneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2020 zo dňa 18. mája 2021. Žalobca poukazoval
na str. 8 odvolania proti rozhodnutiu správcu dane ohľadom námietky prekročenia lehoty na vykonanie
daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku postupom správcu dane a tiež citoval časti
svojho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane zo str. 11 a 12 ohľadom námietky voči správcom dane
uvádzanejabsenciistavebnéhodenníkaakonštatovanéhočasovéhonesúladudodaniaspornéhotovaru

po kolaudácii stavby. Ďalej žalobca tiež citoval časti svojho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane
zo str. 15 ohľadom námietok k odpovedi od spoločnosti STAVEA, s.r.o., na výzvu správcu dane, zo str.
16 a 17 ohľadom námietok k súpisu prác za obdobie apríl 2020 spochybňovanému správcom dane
a poukázal na to, že na str. 18-23 odvolania brojil aj proti „odpovediam“ správcu dane na 4 základné
otázky Axel Kittel testu. Žalobca ďalej citoval časť odvolania zo str. 28, ktorým namietal samotný tvrdený

daňový únik. Ďalej citoval to, čo uvádzal v odvolaní na str. 29, 30-32. Žalobca v tejto súvislosti potom
namietal, že žalovaný neposkytol ne relevantné odvolacie námietky odpoveď.

18. Žalobca vzhliadol nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného aj pre jeho nezrozumiteľnosť
a zmätočnosť. Žalobca uviedol, že hoci sa žalovaný na jednej strane stotožnil so záverom správcu dane,

že žalobca je súčasťou podvodného reťazca a vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť, že sa svojím
plnenímzúčastňujenaplnení,ktoréjesúčasťoupodvodu,tiežkonštatovaldôvodnúpochybnosťoreálnej
existencii sporných plnení a poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-460/17,
ktorý sa vyslovene týka fiktívnych dodávok tovaru (neexistencie tovaru). Žalobca tiež poukazoval na
to, že hoci žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade sa nejednalo o zneužitie práva v rozpore

s uvedeným ďalej tvrdil, že žalobca a deklarovaný dodávateľ Bond7, s.r.o. vzájomný obchodný vzťah
účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca
oprávnený. Žalobca tiež s poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf
31/2016 zo dňa 17. októbra 2017 uviedol, že spochybnenie reálnosti fakturovaného plnenia ako takého
alebo prípadne zneužitie práva formou daňového zvýhodnenia sú odlišné a vzájomné nezlúčiteľné

skutkové podstaty (dôvody) nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, než účasť
žalobcu na podvodnom konaní na DPH. Žalobca tiež poukazoval na Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 347/2018 zo dňa 17. júna 2020 a Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 297/2019 zo dňa 22. decembra 2020, keď ustálenie existencie
fakturovaného plnenia musí vždy predchádzať prípadnému odopretiu nároku na odpočítanie DPH z

dôvodu účasti na podvode na DPH alebo z dôvodu zneužitia práva. Poukazoval tiež na Rozsudok
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.8Sžfk62/2019zodňa8.júla2020,RozsudkyNajvyššieho
správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 347/2018 zo dňa 17. júna 2020 alebo sp. zn. 3 Afs
308/2017 zo dňa 11. júla 2019. Žalobca mal za to, že žalovaný rozširuje dôvody nepriznania, resp.
odopretia nároku na odpočítanie DPH žalobcovi až v napadnutom rozhodnutí, čím došlo aj k odňatiu

procesných práv žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. a) a f) v spojení s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, a to
najmä v súvislosti s § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Tieto „nové“ pochybnosti, resp. závery žalovaného
žalobcovi neboli počas celého priebehu daňovej kontroly (ale ani vyrubovacieho konania) oznámené.
Žalovaný ako odvolací orgán nemôže v rozhodnutí potvrdzujúcom vyrubenie rozdielu dane uvádzať
ďalšie dôvody nepriznania/odopretia práva na odpočítanie DPH, s ktorými nebol žalobca v priebehu

daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania oboznámený a nebolo mu umožnené sa k nim vyjadriť a
tieto prípadne vlastnými tvrdeniami a dôkazmi vyvrátiť. Žalobca s odkazom na bod 58. odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 57/2016 zo dňa 28. marca 2018, bod
62. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 1/2018 zo dňa 27.septembra 2018, bod 20. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10
Sžfk 1/2018 zo dňa 24. októbra 2018, bod 54. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3. septembra 2019 a aktuálny judikát Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022 poukázal na to, kedy
vzniká daňovému subjektu dôkazné bremeno, a to v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom
a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu, pričom povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku musí správca dane splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní
protokolu z nej; v opačnom prípade k prenosu dôkazného bremena nedochádza.

19. Ďalšia žalobná námietka sa týkala porušenia ustanovení o konaní pred správcom dane, keď žalobca
namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktoré má za následok nezákonnosť a
absolútnu procesnú nepoužiteľnosť Protokolu. Žalobca poukázal na definíciu procesu daňovej kontroly
v zmysle bodu 22. odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžfk
34/2018 zo dňa 5. marca 2020 a na zásadu zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu

dane smerujúcich voči kontrolovanému daňovému subjektu (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Sžfk 3/2018 zo dňa 21. februára 2019, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Sžfk 18/2018 zo dňa 13. februára 2019). Žalobca poukázal na to, že správca
dane rozhodné dôkazné prostriedky (doklady daňového subjektu) získal a zhromaždil za kontrolované
zdaňovacie obdobie júl 2018 a začal vykonávať dokazovanie smerujúce k prevereniu zdaniteľných

obchodov v danom zdaňovacom období, pričom takýmto postupom ratione materiae dochádza k výkonu
daňovej kontroly ešte pred formálnym oznámením o jej začatí. Správca dane začal podľa žalobcu
najneskôr 07.06.2020 bez formálneho začatia daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie apríl
2020vykonávať„prevereniedodávateľsko-odberateľskýchvzťahovžalobcuzazdaňovacieobdobieapríl
2020“, pričom telefonicky „vyťažoval“ žalobcu, od ktorého požadoval účasť na ústnom pojednávaní zo

strany jeho konateľa, predloženie dokladov za dané zdaňovacie obdobie apríl 2020, ako aj vykonanie
miestneho zisťovania. Správca dane uskutočnil so žalobcom ústne pojednávanie, o ktorom spísal
Zápisnicu č. 101140033/2022 zo dňa 07.07.2020 (na ktorom boli správcovi dane odovzdané desiatky
dokladov), ako aj miestne zisťovanie, o ktorom spísal Zápisnicu č. 101131037/2020 zo dňa 07.07.2020,
na ktorom prevzal ďalšie desiatky dokladov za zdaňovacie obdobie apríl 2020. Ďalšie početné doklady

si potom správca dane vyžiadal doručiť od žalobcu dodatočne, ktoré mu žalobca predložil podaním s
ev. č. 606299974/2020 zo dňa 14.07.2020, ktorého súčasťou boli okrem iného aj objednávky tovaru
od dodávateľa Bond7, s.r.o.. Zistenia z tejto činnosti a úkonov správcu dane boli potom použité i
v Protokole a v rozhodnutí správcu dane. Pri preverovaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov za
zdaňovacie obdobie apríl 2020 konali tí istí zamestnanci správcu dane (A. O., A. T., A. L.), ktorým

bolo následne vydané Poverenie na výkon daňovej kontroly č. 101150005/2020 zo dňa 9. júla 2020.
Žalobca považoval za nepochopiteľné, aký druh štátno-mocenskej činnosti vykonávali zamestnanci
správcu dane u žalobcu v čase od 7. júla 2020 do 6. augusta 2020, keď ešte oficiálne nebola
daňová kontrola začatá, pričom napriek tomu však už fakticky daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie
obdobie apríl 2020 vykonávali. Toto konanie správcu dane považoval žalobca za také, že ním došlo

neprípustným spôsobom k predĺženiu lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keďže fakticky už mesiac
pred oficiálnym začatím daňovej kontroly bolo vykonávané „preverovanie zdaniteľných obchodov“
či „dodávateľsko-odberateľských vzťahov“ za apríl 2020. Žalobca namietal, že Daňový poriadok
nepredpokladá a neupravuje žiadne „prípravné“ štádium pred začatím daňovej kontroly, ktoré by
malo povahu predkontrolného „preverovania zdaniteľných obchodov“ či „dodávateľsko-odberateľských

vzťahov“ s uskutočňovaním ústnych pojednávaní, miestnych zisťovaní, vyžadovaním predkladania
daňových a účtovných dokladov a pod. Postup správcu dane žalobca označil za taký, že sa dostáva
do napätia s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca odkazoval na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. júna 2010 poukazujúci na následky nedodržania
zákonnej lehoty na vykonanie (ukončenie) daňovej kontroly (daňová kontrola nie je vykonaná v súlade

so zákonom a protokol z nej má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom
konanínemožnopoužiť).Podľažalobcu,akbysaakceptovalopredkontrolné„preverovaniezdaniteľných
obchodov“, ktoré ešte nie je daňovou kontrolou, znamenalo by to, že správca dane môže požadovať
od daňového subjektu predkladanie účtovných dokladov, uskutočňovať s ním miestne zisťovania či
ústne pojednávania za účelom zisťovania skutočností pre správne určenie výšky dane za konkrétne

zdaňovacie obdobie a vykonávať ďalšie úkony, ktoré sa inak realizujú v rámci daňovej kontroly, prakticky
neobmedzene dlhý čas pred oficiálnym začatím daňovej kontroly bez toho, aby bol nútený postupovať
bez zbytočných prieťahov za účelom dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods.
10 Daňového poriadku. Žalobca v nadväznosti na uvedené namietal nedodržanie lehoty na vykonaniedaňovej kontroly, keďže táto (predstavujúca obmedzenia žalobcu a zásah do jeho individuálnej sféry) v
skutočnosti (de facto) trvala už najneskôr od 7. júla 2020, od kedy aj mala byť formálne začatá, do 29.
júla 2021, keď bol žalobcovi doručený Protokol, čiže vyše roka. Postup správcu dane od 7. júla 2020 do

oficiálneho začatia daňovej kontroly subsidiárne žalobca označil za taký, že bol realizovaný bez opory v
zákone a predstavoval obchádzanie ustanovení Daňového poriadku o daňovej kontrole, a preto všetky
dôkazy a zistenia zadovážené správcom dane v tomto období sú poznačené nezákonnosťou.

20. Žalobca tiež namietal nekompletnosť administratívneho spisu, pričom uviedol, že po nahliadnutí

do administratívneho spisu prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 16. augusta 2022 zistil, že
súčasťou predloženého administratívneho spisu neboli dokumenty z miestneho zisťovania, keď tieto
boli predložené až dodatočne na výslovnú žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu. Žalobca tiež
namietol, že správca dane na str. 17 rozhodnutia poukazuje na „účtovné a daňové doklady predložené
k výkonu daňovej kontroly daňového subjektu Compacto, s.r.o., evidované pod č. 128038/2021
z 25. marca 2021“, z ktorých má vyplývať, že spoločnosť Compacto, s.r.o., nemá vo svojom

účtovníctve zaúčtované faktúry pre spoločnosť Bond7, s.r.o., avšak žiadne doklady predložené k výkonu
daňovej kontroly daňového subjektu Compacto, s.r.o., na ktoré poukazuje správca dane, súčasťou
administratívneho spisu (ani Úradného záznamu č. 101043833/2021 zo dňa 15. júna 2021) nie sú.
Z obsahu administratívneho spisu nie je podľa žalobcu overiteľné ani tvrdenie správcu dane, že
spoločnosť Bond7, s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, na výzvy nereaguje, je nezastihnuteľná na

adresesídla,keďžesprávcadanevtejtovecispoločnostiBond7,s.r.o.nedoručovalžiadnuvýzvuanivoči
nej neuskutočnil nijaký iný úkon, vrátane miestneho zisťovania, takže sa sám ani nemohol presvedčiť
o údajnej nekontaktnosti tejto spoločnosti.

21. Žalobca rovnako namietol nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav nezodpovedajúci §

24 ods. 2 Daňového poriadku a nesprávne právne posúdenie veci. Hodnotenie dôkazov považoval
žalobca za tendenčné, vykonané dôkazy boli spochybnené len hodnotiacim úsudkom správcu dane, a
to v neprospech žalobcu. Ďalej poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Sžf 108/2009 zo dňa 18. mája 2010. Hodnotenie dôkazov nemôže prebiehať účelovo tak, že niektoré
dôkazy, a to tie, ktoré sú v prospech daňového subjektu, správca dane opomenie či potlačí a vyzdvihne

tie, ktoré sú mu v neprospech (bod 53. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 5 Afs 60/2017 zo dňa 30. januára 2018). Žalobca aj v rámci týchto žalobných námietok
zopakoval, že navrhol vykonať výsluchy svedkov (Klimáčka, Nesselmanna, Baču), ktorí by sa mohli
a mali vyjadriť k okolnostiam spornej obchodnej transakcie, a to i na účely jej posudzovania optikou
podvodného konania na DPH. Daňové orgány tieto dôkazné návrhy žalobcu odignorovali, čím skutkový

stav veci nebol zistený úplne. Zásadné zlyhanie daňových orgánov žalobcia vzhliadol i vo vyriešení
kľúčových štyroch otázok, ktoré musia byť kumulatívne kladne zodpovedané na to, aby mohlo byť
daňovému subjektu odopreté právo na odpočítanie DPH z dôvodu účasti na podvode. Žalobca poukázal
na § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 31/2016 zo dňa 17. októbra 2017, formuláciu štyroch otázok, ktoré

musia byť všetky kumulatívne kladne zodpovedané, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet dane
z pridanej hodnoty z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, pričom ich zodpovedanie
považoval za nedostatočné. Žalobca uviedol, že dôkazné bremeno zaťažovalo daňové orgány, ktoré ho
neuniesli. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (Axel
Kittel) a v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 (Mahagében a Dávid) a vo veci C-18/13 (Maks Pen

EOOD) a vo veci C-277/14 (PPUH Stehcemp).

22. Žalobca sa ďalej v správnej žalobe venoval štyrom otázkam Axel Kittel testu, pričom uviedol,
že v konaní zostalo nevyriešené či a k akému konkrétnemu daňovému úniku, v akej výške a v
ktorom subjekte v rámci reťazca došlo (1. otázka), pričom správca dane a žalovaný k tejto otázke

uvádzajú vo svojich rozhodnutiach vzájomne protichodné závery. Správca dane vylúčil v tomto smere
spoločnosť Bond7 s.r.o., ktorá podala za zdaňovacie obdobie apríl 2020 na dani z pridanej hodnoty
dňa 25.05.2020 daňové priznanie, pričom daňová povinnosť bola uhradená. Správca dane v rozhodnutí
jasne neuviedol, u ktorého subjektu a v akej konkrétnej výške došlo k daňovému úniku a iba z formulácie
„na predchádzajúcom stupni obchodného reťazca nebola daň priznaná, odvedená a zaplatená do

štátneho rozpočtu“ sa nie celkom jednoznačne javí, že daňový únik (neuvedeného rozsahu) mal zrejme
podľa správcu dane nastať v spoločnosti Compacto, s.r.o. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí na
str. 17 konštatoval, že k daňovému úniku došlo u spoločnosti Bond7 s.r.o.. Podľa žalobcu sa jedná o
nezrozumiteľné a zmätočné zmiešavanie podvodného konania na DPH s žalovaným prezentovanýmtvrdením o fiktívnosti plnenia. Zníženie vlastnej daňovej povinnosti „prostredníctvom fiktívnych faktúr na
vstupe“ nepredstavuje daňový únik na účely podvodného konania na DPH v zmysle judikatúry Súdneho
dvora EÚ, keďže nejde ani o nepriznanie DPH v daňovom priznaní ani o neodvedenie (priznanej)

DPH. Žalobca tiež uviedol, že v prípade, ak v spoločnosti Bond7 s.r.o. malo podľa žalovaného dôjsť k
účelovému zníženiu vlastnej daňovej povinnosti na DPH „prostredníctvom fiktívnych faktúr na vstupe“,
v takom prípade by bolo možné prípadne uvažovať o zneužití práva formou daňového zvýhodnenia
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 31/2016 zo dňa 17. októbra 2017).
Vo vzťahu k 2. otázke (Je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?) žalobca namietal

s poukazom na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs 60/2017 zo dňa
30. januára 2018 (bod 61.), že daňové orgány podvodné konanie, ku ktorému malo dôjsť v reťazci,
nijako nešpecifikovali ani nepreukázali, a preto ani druhá otázka nebola náležite zodpovedaná. Za
neuspokojivú označil žalobca i odpoveď na 3. otázku (Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené?). Pri 4.
otázke žalobca poukázal na to, že ide o zisťovanie preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci

zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej
účasti na daňovom podvode, pričom tieto opatrenia nie sú všeobecne definované (bod 46. odôvodnenia
Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 31/2016 zo dňa 17.10.2017). Môže však
ísť iba o také opatrenia, ktoré od daňového subjektu možno rozumne požadovať (bod 45. odôvodnenia
Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 31/2016 zo dňa 17.10.2017). Vyriešenie

4. otázky v odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov považoval žalobca za všeobecné, resp. uviedol,
že sa žalobcovi kladú za vinu skutočnosti, ktoré nastali až po uskutočnení zdaniteľného plnenia, čo
je vylúčené (bod 63. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5
Afs 60/2017 zo dňa 30. januára 2018). Žalobca namietol, že pokiaľ správca dane uvádza, že mohol
uskutočniť osobnú návštevu sídla spoločnosti dodávateľa, resp. „mal právo“ pýtať sa svojho dodávateľa

na jeho subdodávateľov, ako aj na pôvod tovaru, s ktorým sa má obchodovať, z uvedeného nie je zrejmé,
čo správca dane vyvodzuje z prípadného nevyužitia tohto „práva“ (ktoré sám vymedzuje ako „právo“ a
nie ako „povinnosť“). Ďalej žalobca citoval časť svojho odvolania zo strán 30 až 32. Daňové orgány si
podľa žalobcu vystačili so všeobecnými konštatáciami a úvahami, ktoré nie sú nijako konkretizované na
okolnosti danej veci, na daný druh tovaru, obdobie uskutočnenia zdaniteľných plnení (prvá fáza šírenia

ochorenia COVID-19 na jar 2020) spojené s nedostatkom sporného materiálu, na špecifiká daného
odvetvia (stavebníctvo). Takýmto spôsobom daňové orgány neuniesli dôkazné bremeno. Ďalej žalobca
poukázal na závery uvedené v Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Afs
49/2019 zo dňa 27. októbra 2020, pričom správca dane ani žalovaný vo veci neuviedli ani nepreukázali
neobvyklosť daných dodávok, napr. z hľadiska výšky ceny, splatnosti faktúr, platieb (všetky faktúry boli

žalobcom uhradené bezhotovostne na účet dodávateľa v banke) a nepreukázali, že by tieto transakcie
prebiehali za krajne neobvyklých či nelogických podmienok. Výber nového dodávateľa bol spôsobený
vzniknutou nedostatkovou situáciou na trhu v dôsledku pandémie. Žalobca napokon uzavrel, že v rámci
svojich dôkazných povinností a svojho dôkazného bremena preukázal všetky skutočnosti, ktoré sú
Zákonom o DPH (interpretovaným v súlade s rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ) vyžadované v

súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie DPH, pričom sú to daňové orgány, ktoré neuniesli dôkazné
bremeno svojich tvrdení o účasti žalobcu na podvodnom konaní na DPH. Rozhodnutie žalovaného tak
vychádza podľa žalobcu i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal vo veci nariadiť
pojednávanie a navrhol správnemu súdu, aby rozhodnutie žalovaného i správcu dane zrušil a vrátil vec
správcovi dane na ďalšie konania a priznal mu voči žalovanému náhradu trov konania 100%.

Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 02.02.2023 navrhol žalobu zamietnuť a
nepriznaťžalobcovináhradutrovkonania,pričomzotrvalnasvojejargumentáciíuvedenejvnapadnutom

rozhodnutí. Podľa žalovaného správca dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu,
na základe ktorého možno presvedčivo konštatovať, že žalobca a deklarovaný dodávateľ Bond7,
s.r.o. vzájomný obchodný vzťah účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia,
na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený. Rozhodnutie správcu dane podľa žalovaného obsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný nesúhlasil s tým, že sa

v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Uviedol,
že predmetná skutočnosť je žalobcom v správnej žalobe namietaná len vo všeobecnej rovine. K
žalobnej námietke, že v konaní neboli vypočutí žalobcom navrhovaní svedkovia (J. L., A. E. a A. D.)
žalovaný uviedol, že vypočutie menovaných by nemalo vplyv na správcom dane prijatý záver, pretože jenepochybné, že v danom prípade došlo k daňovému úniku. K namietanému odňatiu procesných práv
žalobcupodľa§45ods.1písm.a)af)vspojenís§46ods.5Daňovéhoporiadkužalovanýuviedol,žeide
o neopodstatnenú žalobnú námietku, pretože správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly oboznámil

splnomocnenú zástupkyňu žalobcu so šetreniami správcu dane a vzniknutými pochybnosťami dňa 22.
06. 2021, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní. Ďalšie žalobné námietky žalovaný považoval
za identické s odvolacími námietkami, ku ktorým sa žalovaný vyjadril v napadnutom rozhodnutí na strane
16 a 17.

Replika žalobcu

24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného opravil chyby v písaní v texte správnej žaloby. Vyjadrenie
žalovaného k správnej žalobe kopíruje podľa žalobcu obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Žalobca nesúhlasil s tým, že jeho žalobná námietka nevysporiadania sa s odvolacími námietkami
by bola len vo všeobecnej rovine. Námietky voči nedostatočnému odôvodneniu napadnutého

rozhodnutia žalovaného sú podľa žalobcu formulované jasne a konkrétne. Žalobca zotrval na tvrdení,
že sa nelogicky a nepochopiteľne zmiešavajú rôzne navzájom nezlúčiteľné pochybnosti ako dôvody
pre odopretie nároku žalobcu na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Bond
7, s.r.o.. Žalobca poukázal na to, že treba zreteľne rozlíšiť situácie, keď odpočítanie DPH nemôže
byť uznané preto, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo alebo preto, že došlo k zneužitiu

práva, resp. preto, že došlo k daňovému podvodu. Nutnou podmienkou zneužitia práva je ako
v prípade podvodu na DPH existencia zdaniteľného plnenia. V napadnutom rozhodnutí žalovaného
absentuje dôsledné rozlíšenie medzi tým, či k neuznaniu odpočítania DPH došlo preto, že sa
deklarované zdaniteľné plnenia neuskutočnili alebo preto, že tieto transakcie boli kvalifikované
ako zneužitie systému DPH alebo ako súčasť podvodu na DPH. Zmätočnosť a vnútorná protirečivosť

a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného je zdôrazňovaná aj poukazom žalovaného
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-460/17 (Valériane). Zmätočnosť vlastných záverov
mal žalovaný multiplikovať i vo vyjadrení k správnej žalobe, kde uviedol, že v prípade, ak sa
plnenie reálne neuskutočnilo, nie je žiaden dôvod preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom
konaní, pretože vedomosť je zrejmá. Žalobca ďalej v replike uviedol, že žalobcovi neboli správcom

dane oznámené žiadne pochybnosti o reálnej existencii sporných plnení, ktoré uviedol žalovaný
až v napadnutom rozhodnutí, pričom oboznámenie žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 22. 06. 2021
smerovalo výlučne k tvrdeniu správcu dane, že sporné plnenia boli súčasťou podvodu na DPH.
Na oboznámenie správcu dane voči daňovému subjektu so zistenými skutočnosťami a vzniknutými
pochybnosťami v priebehu daňovej kontroly musia byť kladené adekvátne kvalitatívne požiadavky

tak, aby mal daňový subjekt ešte počas daňovej kontroly konkrétne vymedzené a identifikované
skutočnosti spochybnené správcom dane, na ktoré bude následne zamerané vyrubovacie konanie.
Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6Afs/156/2020
zo dňa 06. 12. 2022. Žalobca ďalej uviedol, že sa podrobne vyjadroval vo svojom odvolaní k tomu,
že stavebný materiál v zmysle dodávateľských faktúr bol žalobcovi dodaný až po kolaudačnom konaní

k novostavbe, avšak bez odozvy v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Nad rámec správnej žaloby
žalobca v replike pre úplnosť uviedol, že správca dane sa nezaoberal tým, či sporný tovar bol
súčasťou projektovej dokumentácie stavby a či jeho zabudovanie do stavby nemohlo nastať po vydaní
kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie na predmetnú stavbu a užívanie bytov sa týkalo
iba stavby ako takej, ale neobsahovalo časti vzťahujúce sa na exteriér. Daňové orgány podľa žalobcu

nevysvetlili, prečo nemohli byť na stavbe vykonané akékoľvek iné činnosti a dodávky materiálu aj neskôr,
teda po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Žalobca poukázal na obvyklú stavebnú prax, že ak ide
o bytové jednotky, tak kolaudačné rozhodnutie potvrdzuje iba účel samotnej stavby, ale ďalšie úpravy
nie sú zakázané. Ďalej žalobca v replike uviedol, že je bežné, že pri kolaudácii stavebník používa tzv.
dočasné prvky a pred predajom ich nahradí do konečného stavu. Obdobný prípad nastal i v prípade

realizácie stavby v obci Turčianske Jaseno, keď na podnet žalobcovho dodávateľa - spoločnosti
STAVEA, s.r.o. došlo k výmene niektorých prvkov na stavbe. Žalobca uviedol, že tieto skutočnosti
ozrejmoval daňovým orgánom, avšak bez efektu. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť STAV-BAin,
s.r.o. potvrdila, že stavebné práce na danej zákazke boli realizované do 30. 04. 2020. Záver o účasti
žalobcu na podvodnom konaní na DPH žalobca nepovažoval za preukázaný. Tvrdenie o daňovom úniku

nebolo daňovými orgánmi riadne špecifikované a preukázané. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva,
že okolnosť, na ktorom článku dodávateľského reťazca mal nastať daňový únik nebola objasnená
jednotne a ani preskúmateľne. Žalovaný tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k správnej
žalobe, iba opakuje tvrdenie o daňovom úniku, ktoré bližšie nesubstancuje ani nepreukazuje. Žalobcapoukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8Afs/49/2019 zo dňa 27.
10. 2020, sp. zn. 6 Afs/150/2020 zo dňa 28. 04. 2020, sp. zn. 2 Afs/297/2019 zo dňa 22. 12. 2020,
sp. zn. 5 Afs/60/2017 zo dňa 30. 01. 2018. Žalobca zotrval na svojej argumentácii ohľadom náležitého

nezodpovedania otázok tzv. Axel Kittel testu. Daňovými orgánmi nebola tvrdená a ani preukázaná
žiadna vedomosť žalobcu o subdodávateľovi jeho dodávateľa, ktorým mala byť spoločnosť Compacto,
s.r.o.. Žalobca sa zapojil iba do zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Bond7, s.r.o., nie s jej
údajným subdodávateľom Compacto, s.r.o., ktorého žalobca nepoznal (žalobca poukázal na Rozsudok
NajvyššiehosúduSRsp.zn.1Sžf/31/2016zodňa17.10.2017aRozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.

5 Sžf/49/2010 zo dňa 30. 06. 2011). Žalobca tiež zopakoval, že daňové orgány neuviedli a nepreukázali
dostatočne relevantné objektívne okolnosti svedčiace o tom, že žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť
o tom, že prijal plnenia v reťazci zasiahnutom daňovým podvodom. Z obsahu administratívneho spisu
je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca dlhodobo podniká v stavebníctve, takže nešlo u neho o vstup
do nového a neznámeho obchodného segmentu, ktorý by si vyžadoval zvýšenú mieru opatrnosti.
K spoločnosti Bond 7, s.r.o. žalobca uviedol, že existuje od roku 2009 a medzi predmet jej podnikania

patriliokreminýchkúpatovarunaúčelyjehopredajakonečnémuspotrebiteľovi(maloobchod)aleboiným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné
práce pri realizácii exteriérov a interiérov či prípravné práce k realizácii stavby. K sídlu spoločnosti
Bond 7, s.r.o. na virtuálnej adrese žalobca uviedol, že virtuálne či registračné sídlo, za ktoré spoločnosť
uhrádza poskytovateľovi dohodnutý poplatok či nájomné, nepredstavuje porušenie právneho predpisu

ani nekalé či nepoctivé konanie. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že obchodná spoločnosť
môže vykonávať svoju podnikateľskú činnosť len z priestorov vlastného registrovaného sídla. K predaju
dodávateľskej spoločnosti Bond 7, s.r.o. v apríli 2020 žalobca uviedol, že konal s konateľom H. I.,
ktorý bol zapísaný v obchodnom registri ako konateľ a spoločník spoločnosti Bond7, s.r.o. až do 20.
06. 2020. H. I. vo svojej výpovedi ako svedok pred správcom dane potvrdil dodanie sporného tovaru

žalobcovi a tiež uviedol, že do 31. 07. 2020 mal od nového konateľa udelenú generálnu plnú moc
na konanie za danú spoločnosť. Žalobca ďalej uviedol, že objektívna okolnosť, ktorá mala založiť
podozrenie o chystanom podvode na DPH, musí nastať a byť zistiteľná ešte pred uskutočnením
zdaniteľného plnenia (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs/297/2019
zo dňa 22. 12. 2020). Správca dane nepredložil a nepreukázal žiadne ďalšie konkrétne objektívne

okolnosti svedčiace tomu, že žalobca vedel alebo vedieť mohol a mal o podvodnom konaní na DPH
v dodávateľskom reťazci, pričom daňové orgány nepreukázali, že obchodné transakcie uskutočňované
žalobcom prebiehali za podmienok krajne neobvyklých a nelogických. K miere zachovania opatrnosti,
resp. obozretnosti žalobca zopakoval svoje tvrdenia uvedené v správnej žalobe na strane 26 až 28.
Žalobca nakoniec uzavrel, že venoval pri preverovaní obchodných partnerov dostatočnú odbornú

starostlivosť, pričom z informácií, ktoré žalobca v tom čase mal a ktoré sa z dostupných zdrojov dali zistiť
o dodávateľovi Bond7, s.r.o. nemohol vedieť alebo predpokladať, že táto spoločnosť a jej subdodávatelia
sú nedôveryhodní, nespoľahliví a že si neplnia svoje povinnosti voči štátu, ale aj voči obchodným
partnerom. Žalovaný možnosť podať dupliku na repliku žalobcu nevyužil.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

25. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa§13ods.1SSPvecprejednalnanariadenompojednávanídňa12.09.2024,naktoréboliúčastníci
konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní

vopred ospravedlnil a uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania nariadeného na deň 12.09.2024.
Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok správny súd pojednával v neprítomnosti žalovaného (§
114 SSP). Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca sa v plnom
rozsahu pridržiava podanej správnej žaloby a dôvodov v nej uvedených. Právny zástupca súčasne vo
vzťahu k tvrdeniu o nemožnosti zmiešavania dôvodov pre odpretie práva na odpočet DPH poukázal

na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, a to na rozsudky vydané po podaní
správnej žaloby žalobcom vo veci vedenej pod sp. zn. 2Sfk/5/2022 a sp. zn. 25Sfk/ 31/2022.

26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalšíchveciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.27. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

28. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“),

29. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

30. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období (1)
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania
deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom
dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

31. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

32.Podľa§51ods.1písm.a)ZákonaoDPHprávonaodpočítaniedanepodľa§49môžeplatiteľuplatniť,
ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

33. Podľa § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia správcu dane
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy

štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 44 ods. 1 Ďaňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.36. Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

37. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 a 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa

tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis1) neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo

pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie

odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.

38. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020
vo výške 6 780,03 eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

39. Pokiaľ bolo obsahom žalobných námietok v bode II. správnej žaloby prvotne prezentovanie názoru
žalobcu, že v daňovom konaní sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí vysporiadať
so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a všeobecný odkaz na judikatúru vzťahujúcu sa ku
kvalitatívnym požiadavkám na odôvodňovanie rozhodnutí súdov a orgánov verejnej správy, správny súd
uvádza, že z takto všeobecne formulovanej časti správnej žaloby, ktorá má konštatačný charakter, nie

je možné vyvodiť konkrétnu žalobnú námietku žalobcu, ktorá by umožňovala správnemu súdu súdny
prieskum. Žalobca však následne v ďalších častiach správnej žaloby bodu II. konkretizoval a špecifikoval
(aj s presnou citáciou príslušných častí odvolania proti rozhodnutiu správcu dane) odvolacie námietky,
s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, pričom takto konkrétne formulované
námietky už súdny prieskum umožňovali a správny súd k nim jednotlivo nižšie uvádza nasledovné

stanovisko.

40. Ako dôvodnú správny súd vyhodnotil žalobnú námietku, ktorou žalobca v správnej žalobe
vyčítal žalovanému nevysporiadanie sa s odvolacou námietkou spočívajúcou v nepreskúmateľnostirozhodnutia správcu dane. Vo väzbe na túto žalobnú námietku žalobca i konkrétne poukázal
na stranu 6 (časť B/ odvolania) a na stranu 26 odvolania (časť H/ odvolania), kde odvolaciu
námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane žalobca uplatnil. Správny súd z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný sa osobitne touto odvolacou námietkou
nezaoberal.Správnysúdpoukazujenato,ževkonštatačnejčastinapadnutéhorozhodnutiažalovaného,
v rámci ktorej žalovaný reprodukoval obsah jednotlivých častí podaného odvolania žalobcu proti
rozhodnutiu správcu dane sa vznesenie námietky nepreskúmateľnosti ako súčasť obsahu bodu B/
odvolania žalobcu ani nespomína. Žalovaný sa vo vzťahu k odvolacím námietkam obsiahnutým v bode

B/ odvolania vyjadruje na str. 16 až 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom len všeobecne
konštatuje správnosť postupu správcu dane, poukazuje na výsluch konateľa spoločnosti Compacto,
s.r.o. (Q. N. I.) vo vyrubovacom konaní a napokon uzatvára, že rozhodnutie správcu dane je v
súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obsiahnutým v bode H/
odvolania žalobcu sa žalovaný vyjadruje na str. 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V tejto časti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa nenachádza žiadne vlastné vysporiadanie sa žalovaného

s odvolacou námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane, nakoľko žalovaný sa obmedzil
len na všeobecné konštatovanie o dostatočnosti vykonaného dokazovania zo strany správcu dane
a o správnosti ním vykonaného vyhodnotenia dôkazov.

41. Žalobca v rámci bodu II. správnej žaloby ďalej namietal, že sa stalo nemožným dostať zo strany

daňových orgánov odpoveď na jeho vyjadrenia a námietky. Tieto námietky žalobca následne bližšie
špecifikoval ako návrhy na vykonanie viacerých dôkazov, a to síce návrhy na výsluch svedkov J. L.,
A. E. a A. D.. Žalobca vyčítal správcovi dane, že tento obsah jeho námietok, návrhov a pripomienok
(vznesených v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania) ani len formálne nereprodukoval
a nijako sa s nimi nevysporiadal, čo je v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. I predmetnú žalobnú

námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd
preukázané, že žalobca vzniesol návrhy na dokazovanie, vrátane návrhov na výsluch menovaných
svedkovvpriebehudaňovejkontrolypodanímzodňa29.06.2021(zaevidovanýmsprávcomdanepodev.
č.6/07657724/2021)avpriebehuvyrubovaciehokonaniaprostredníctvomvyjadreniakProtokoluzodňa
10.09.2021 (zaevidovaým správcom dane pod ev. č. 6/09473163/2021). Správny súd nespochybňuje,

že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku je to správca dane, kto vedie dokazovanie a môže pristúpiť
k tomu, že hoci boli vznesené zo strany daňového subjektu návrhy na dokazovanie, že predmetné
navrhnuté dôkazy nevykoná. Pokiaľ však správca dane takto postupuje, musí minimálne v záujme
preskúmateľnosti jeho rozhodnutia uviesť aké návrhy na dokazovanie boli vznesené a zdôvodniť prečo
tieto navrhnuté dôkazy nevykoná, čo v uvedenom prípade, ako na to dôvodne v správnej žalobe

poukazoval žalobca, v rozhodnutí správcu dane absentuje a následne sa s odvolacou námietkou
nepreskúmateľnostirozhodnutiasprávcudaneztohtodôvodunevysporiadalanižalovaný.Vodôvodnení
rozhodnutia správcu dane sa na str. 27 vo vzťahu k podaniu žalobcu zo dňa 29.06.2021 (ev. č.
6/07657724/2021), ktorého súčasťou boli i návrhy na vykonanie dookazovania výsluchom svedkov
uvádza len to, že správca dane podanie žalobcu prijal dňa 30.06.2021 a zobral ho na vedomie.

Na rovnakej strane odôvodnenia rozhodnutia správcu dane sa správca dane ďalej obmedzil len na
konštatovanie, že pripomienky žalobcu k Protokolu prerokoval dňa 18.11.2021, o čom spísal zápisnicu,
pričom sa s pripomienkami žalobcu riadne vysporiadal. Správny súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia správcu dane nemožno zistiť, čo bolo obsahom vyjadrenia žalobcu k Protokolu, aké
pripomienky vzniesol a že súčasťou tohto vyjadrenia k Protokolu boli aj dôkazné návrhy žalobcu (vrátane

výsluchu svedkov). Správca dane len lakonicky konštatoval, že žalobca predložil v zákonom stanovenej
lehote pripomienky k Protokolu a že ich správca dane prerokoval (o čom vyhotovil zápisnicu), avšak
v odôvodnení rozhodnutia nijako neozrejmil to, ako sa s týmito návrhmi na dokazovanie vysporiadal.
Napriek skutočnosti, že žalobca predmetnú vadu rozhodnutia správcu dane riadne namietol v odvolaní
na str. 35 (časť I, I.3. odvolania), keď uviedol, že: „Daňový subjekt v rámci vyjadrenia k Protokolu

uviedol okrem iného aj Dôkazy a námietky a pripomienky ako aj ďalšie návrhy. Správca dane sa však
vyjadreniami Daňového subjektu v Rozhodnutí nezaoberá a ani neuvádza k nim žiadne stanovisko, iba
konštatuje, že pripomienky považuje za prerokované.“, tak sa s ňou žalovaný v napadnutom rozhodnutí
na str. 18 a 19, kde uvádza svoju argumentáciu k odvolacím námietkam žalobcu obsiahnutým v bode
I odvolania, nijako nevysporiadal. Takýmto postupom žalovaný zaťažil i v tejto časti svoje rozhodnutie

vadou nepreskúmateľnosti.

42. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre
nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, ktorými brojil protizáverom správcu dane vo vzťahu k absencii vedenia stavebného denníka na stavbe v obci Turčianske
Jasenoavovzťahukčasovémunesúladudodaniaspornéhostavebnéhomateriálu.Žalobcašpecifikoval
v správnej žalobe odvolacie námietky poukazom na strany 11 až 12 odvolania (časť D/ odvolania), ako

aj citáciou príslušných častí odvolania. Správny súd uvádza, že žalovaný vo vzťahu k týmto odvolacím
námietkam obsiahnutým v bode D/ odvolania v napadnutom rozhodnutí súhrnne uviedol len toľko, že
odvolacie námietky žalobcu sú totožné s námietkami žalobcu vznesenými vo vyjadrení k Protokolu
z daňovej kontroly a že sa k nim vyjadril správca dane v Zápisnici o ústnom pojednávaní vo veci
prerokovania pripomienok a dôkazov č. 102295345/2021 zo dňa 18.11.2021 s tým, že žalovaný sa so

stanoviskom správcu dane stotožňuje. Správny súd i túto žalobnú námietku vyhodnotil ako dôvodnú,
nakoľko možno prisvedčiť žalobcovi v tom, že to, ako argumentoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí
vo vzťahu ku konkrétne vzneseným odvolacím námietkam nepredstavuje náležité vysporiadanie sa
s nimi. Správny súd nevylučuje, že žalovaný môže odkázať na to, že sa stotožňuje so stanoviskom
správcu dane, nakoľko v administratívnom konaní platí tzv. jednota konania, avšak ako už správny
súd uviedol v bode 41. tohto rozsudku, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia neozrejmil, čo

bolo obsahom pripomienok žalobcu k Protokolu a tiež ani to, ako sa s nimi v rámci ich prejednania vo
vyrubovacom konaní vysporiadal. Správca dane vo svojom rozhodnutí nezaujal žiadnu úvahu vo vzťahu
k námietkam vzneseným žalobcom k zisteniam uvedeným v Protokole, t.j. k posúdeniu (ne)dôvodnosti
pripomienok, či návrhov na dokazovanie predložených žalobcom na základe výzvy podľa § 46 ods.
8 Daňového poriadku. Správca dane na str. 27 odôvodnenia rozhodnutia síce poukázal na realizáciu

procesného úkonu prerokovania pripomienok predložených žalobcom k Protokolu dňa 18.11.2021,
pričom bez akéhoľvek ďalšieho bližšieho zdôvodnenia len skonštatoval, že „sa s pripomienkami
daňového subjektu riadne vysporiadal“. Správca dane bol však povinný v meritórnom rozhodnutí jednak
uviesť argumentáciu žalobcu vo vyrubovacom konaní a následne vysvetliť prečo napriek žalobcom
vzneseným pripomienkam k Protokolu zotrval na svojich zisteniach uvedených v Protokole a pristúpil

k vydaniu rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, ktorým žalobcovi vyrubil podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ sa správca dane obmedzil len na poukaz na vykonanie
procesného úkonu podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku spočívajúcom v prerokovaní pripomienok
daňového subjektu k Protokolu, tak i v tejto časti svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a zaťažil ho
vadou nepreskúmateľnosti, pričom uvedený nedostatok napriek konkrétnej odvolacej námietke žalobcu

proti rozhodnutiu správcu dane následne neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní.

43. Žalobca tiež osobitne namietal vo väzbe na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov i
nevysporiadanie sa s odvolacou námietkou na str. 15, 16 a 17 odvolania, pričom tieto odvolacie námietky

sú rovnako súčasťou bodu D/ odvolania, keď vo vzťahu k všetkým odvolacím námietkam obsiahnutým
v bode D/ odvolania žalovaný súhrne uviedol len to, že sú totožné s námietkami žalobcu v rámci
podaného vyjadrenia k Protokolu a správca dane sa k nim vyjadril v Zápisnici o ústnom pojednávaní vo
veci prerokovania pripomienok a dôkazov č. 102295345/2021 zo dňa 18.11.2021. Správny súd i v tejto
časti konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného výlučne odkazom na Zápisnicu

o ústnom pojednávaní zo dňa 18.11.2021 bez ďalšieho, je nedostatočné.

44. Žalobca v správnej žalobe namietol v rámci vznesenej žalobnej námietky nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného ďalej to, že na str. 18 až 23 odvolania (časť E) podrobne namietal proti
„odpovediam“ správcu dane na štyri základné otázky Axel Kittel testu. Z obsahu podaného odvolania

(časť E/) vyplynulo, že žalobca vzniesol vo vzťahu k správcom dane vykonanej aplikácií Axel Kittel
testu viaceré konkrétne odvolacie námietky. Žalobca vo vzťahu k 1. otázke Axel Kittel testu uvádzal
argumentáciu ohľadom nejednoznačného identifikovania článku obchodného reťazca, na ktorom došlo
k daňovému úniku ako i to, že pre nepriznanie nároku na odpočet DPH len samotný daňový únik
nepostačuje. Vo vzťahu k 2. otázke žalobca rozsiahlo argumentoval na str. 19 až 21 odvolania, pričom

namietal najmä nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, na ktorých daňový
podvod spočíval s tým, že poukazoval na to, že hoci je v súčasnosti dodávateľská spoločnosť Bond7,
s.r.o. nekontaktná, tak uvedené neznamená, že i v apríli 2020 (v čase realizácie obchodnej spolupráce
medzi žalobcom a Bond7, s.r.o.) táto spoločnosť nevykonávala podnikateľskú činnosť, pričom z výsluchu
H. I. vyplynulo, že jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Bond7, s.r.o. a neskôr splnomocnenou

osobou v čase obchodovania bol práve on. Žalobca v odvolaní namietol aj to, že aktuálna nekontaktnosť
dodávateľskej spoločnosti Bond7, s.r.o. nie je relevantná, ak podľa správcu dane nastal daňový únik
u subdodávateľskej spoločnosti Compacto, s.r.o. ako i to, že je neakceptovateľné uprednostnenie
vyrubeniadaneutohodaňovéhosubjektu,uktoréhojetozhľadiskavymáhateľnostiprávajednoduchšie.Vo vzťahu k zodpovedaniu 3. otázky Axel Kittel testu správcom dane žalobca v odvolaní namietal
na str. 21 a 22 odvolania, pričom uviedol, že správca dane spojenie posudzovaných zdaniteľných
obchodov s únikom na dani z pridanej hodnoty odôvodňoval len osobnou známosťou konateľa žalobcu

s konateľom dodávateľskej spoločnosti a nevysvetlil, v čom skutočne spočíva spojitosť kúpy tovaru
žalobcom od spoločnosti Bond7, s.r.o. s podvodným konaním pri nepriznaní a neodvedení DPH
spoločnosťou Compacto, s.r.o.. Vo vzťahu k 4. otázke týkajúcej sa skúmania subjektívnej stránky, tzv.
vedomostného testu, žalobca v odvolaní argumentoval, že správca dane vo väzbe na preventívne
a kontrolné opatrenia, ktoré mal žalobca prijať a neprijal, poukázal len na skutočnosť virtuálneho sídla

dodávateľskej spoločnosti Bond7, s.r.o.. Žalobca tiež v odvolaní namietal, že správca dane v rámci
vyrubovacieho konania neprihladal na vyjadrenia žalobcu. Žalovaný sa vo vzťahu k časti E/ odvolania
(obahujúceho odvolacie námietky žalobcu vo väzbe na zodpovedanie otázok Axel Kittel testu správcom
dane) vyjadril na str. 17 až 18 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný skonštatoval, že žalobca bol počas
výkonu daňovej kontroly súčinný a že správca dane v Protokole ani v rozhodnutí nepopieral existenciu
fakturovaného tovaru. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane argumentoval nedodržaním

zásadyriadnehohospodáraanevykonanímopatrení,ktorýmibysavrozumnejmiereuistil,žesažalobca
nezúčastňuje podvodu. Žalovaný tiež uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou správcu dane, ktorý
poukázal na to, že nielen virtuálne sídlo spoločnosti Bond7, s.r.o., ale i absencia zamestnancov, majetku
a zmena konateľa a spoločníka v čase obchodných transakcií mala žalobcu viesť k ostražitosti pri
realizácií preverovaných transakcií a tieto skutočnosti mohli byť indíciami, ktoré vo svojom súhrne a vo

vzájomnýchsúvislostiachpreukazujú,žežalobcaosvojomzapojenídopodvodumohol,malalebomusel
vedieť. Správny súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
i v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia vo vzťahu k odvolacím námietkam na str. 18
až 23 odvolania, ako dôvodnú. Žalovaný náležite nereagoval na konkrétne vznesené odvolacie námietky
žalobcu. Vo vzťahu k odvolacej námietke (smerujúcej k 1. otázke Axel Kittel testu) spočívajúcej v

nedostatočnejidentifikáciičlánkuobchodnéhoreťazca,naktoromdošlokdaňovémuúnikuvobchodnom
reťazci sa žalovaný v rámci príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorou reagoval na
odvolacie námietky pod bodom E/ odvolania, nevyjadril. Žalovaný v inej časti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia (str. 16) uviedol (hoci sa stotožnil s rozhodnutím správcu dane a rozhodnutie správcu
dane potvrdil), že: „Je nepochybné, že v preskúmavanom prípade došlo k daňovému úniku, pričom

daň, ktorú deklarovaný dodávateľ Bond7, s.r.o. fakturoval odvolávajúcemu sa reálne neodviedol
do štátneho rozpočtu, pretože si súvisiaciu daň na výstupe znížil prostredníctvom fiktívnych faktúr,
avšak v prípade, ak sa plnenie reálne neuskutočnilo, nie je žiaden dôvod preukazovať vedomosť
odvolávajúceho sa o podvodnom konaní, pretože vedomosť je zrejmá.“ Takto formulované vyjadrenia
žalovaného smerujú k tomu, že žalovaný identifikoval daňový únik u dodávateľskej spoločnosti Bond7,

s.r.o., teda na inom stupni obchodného reťazca, než samotný správca dane. Správca dane v rámci
obchodného reťazca Compacto, s.r.o. – Bond7, s.r.o. – žalobca skonštatoval, že daňový únik vznikol
na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca, pričom z uvedeného možno vyvodiť, že daňový
únik vznikol podľa správcu dane na inom stupni ako na stupni žalobca (objednávateľ) a jeho priamy
dodávateľ (spoločnosť Bond7, s.r.o.), t.j. u subdodávateľskej spoločnosti Compacto, s.r.o.. Žalovaný

teda nielenže nereagoval na odvolacie námietky žalobcu ohľadom nenáležitého vysporiadania sa
správcu dane so zodpovedaním 1. otázky Axel Kittel testu (a v tomto smere je potom dôvodná žalobná
námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov), ale súčasne v tejto
časti žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie i vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, keďže
identifikoval iný článok obchodného reťazca, na ktorom mal vzniknúť daňový únik, než správca dane

a tento svoj odklon nijako neozrejmil. Ani vo vzťahu k odvolacím námietkam ohľadom nenáležitého
vysporiadania sa správcu dane so zodpovedaním 2. otázky Axel Kittel testu nemožno v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nájsť zodpovedajúcu a adresnú argumentáciu. Žalovaný síce na str. 10
napadnutého rozhodnutia konštatuje, že „dňa 03.04.2020 odovzdal p. I. všetky doklady spoločnosti
Bond7, s.r.o. novému konateľovi p. P. E. a podpísal generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti

Bond7, s.r.o. do dňa 31.07.2020. Predmetná generálna plná moc bola podľa predloženého dokumentu
„Generálna plná moc“ podpísaná dňa 03.04.2020 s overovacou pečiatkou Českej pošty, s. p. zo dňa
12.05.2020“, ale tieto skutkové zistenia žalovaný nijako nevyhodnocuje vo väzbe na vznesenú odvolaciu
námietku žalobcu, ktorou sa bránil voči kladnému zodpovedaniu 2. otázky Axel Kittel testu správcom
dane, že hoci dochádzalo k personálnym zmenám v dodávateľskej spoločnosti Bond7, s.r.o., tak pán H.

I. bol v čase obchodovania so žalobcom splnomocnenou osobou na konanie v mene tejto spoločnosti.
Správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov ako i vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť už na začiatku vo vzťahu
k vysporiadaniu sa s odvolacími námietkami ohľadom nenáležitého zodpovedania 1. otázky Axel Kitteltestu správcom dane, nemohol sa potom preskúmateľne vysporiadať ani s odvolacími námietkami vo
vzťahu k nenáležitému zodpovedaniu nasledujúcich zvyšných troch nadväzujúcich otázok Axel Kittel
testu správcom dane.

45. Ako dôvodnú správny súd vyhodnotil tiež žalobnú námietku, ktorou žalobca v správnej žalobe vyčítal
žalovanému nevysporiadanie sa s odvolacou námietkou na str. 28 odvolania. V rámci tejto odvolacej
námietky jednak žalobca uviedol argumentáciu ohľadom nejasnej identifikácie vzniku daňového úniku
u subdodávateľskej spoločnosti Compacto, s.r.o. a tiež namietal nevyčíslenie sumy daňového úniku

správcom dane. Správny súd uvádza, že žalovaný vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa
absencie numerického vyčíslenia daňového úniku neposkytol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žiadne vysvetlenie. Za odôvodnenú vo svetle žalovaným založenej zmätočnosti ohľadom identifikácie
stupňa obchodného reťazca, na ktorom došlo k daňovému úniku (žalovaný uviedol vznik daňového
úniku u spoločnosti Bond7, s.r.o.), potom správny súd považoval i žalobnú námietku, ktorou žalobca
v správnej žalobe vyčítal žalovanému nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami na str. 29 odvolania

(ktoré v správnej žalobe citoval na str. 8 a 9) a v rámci ktorých namietal i vznik daňového úniku
u subdodávateľskej spoločnosti Compacto, s.r.o.. Pokiaľ žalobca namietal v rámci vznesenej žalobnej
námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného i to, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho
odvolacími námietkami zo strany 30 až 32 odvolania (časť I/ odvolania), tak i v tejto časti je námietka
žalobcu dôvodná. Žalobca na predmetných stranách odvolania rozsiahlo argumentuje v prospech

zachovania obvyklej miery opatrnosti žalobcom pri obchode so spoločnosťou Bond7, s.r.o.. Osobitne
sa venuje napr. neštandardnosti dodaného tovaru (malo sa jednať o atypické stavebné prvky),
prichádzajúcej situácii spôsobenej ochorením COVID 19 a tiež tomu, že disponoval informáciou, že
v spoločnosti Bond7, s.r.o. nastanú zmeny v osobe konateľa s tým, že získal tiež informáciu, že p.
I. bude naďalej zastupovať spoločnosť Bond7, s.r.o. prostredníctvom udelenej generálnej plnej moci.

Správnysúdkonštatuje,žežalovanýnakonkrétneformulovanéodvolacienámietkyadresnenereagoval,
prípadne sa vyjadroval len vo všeobecnej rovine, pričom správny súd uvádza, že kvalitatívnu stránku
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti reakcie žalovaného na tieto odvolacie
námietky (str. 30 až 32 odvolania) je nevyhnutné preskumávať práve vo svetle kvalitatívnej stránky
vznesených odvolacích námietok zo strany žalobcu, ktoré si vyžadujú adresnú reakciu zo strany

žalovaného. V nadväznosti na uvedené potom správny súd vyhodnotil i túto žalobnú námietku ako
dôvodnú.

46. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného aj preto, že
sa žalovaný nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou ohľadom prekročenia lehoty na vykonanie

daňovej kontroly, túto žalobnú námietku považoval správny súd za nedôvodnú a v tejto časti nie je
rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný na str. 17 napadnutého
rozhodnutia uviedol, že daňová kontrola bola začatá v súlade s § 46 ods. 1 Daňového poriadku, a to
dňomuvedenýmvOznámenísprávcudaneodaňovejkontrole,t.j.dňom06.08.2020.Žalovanýodkazom
na § 46 ods. 1 Daňového poriadku správne poukázal na Daňovým poriadkom prezumovaný spôsob

začatia daňovej kontroly, a to dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole s tým, že
predmetné Oznámenie obsahovalo i konkrétny deň začatia daňovej kontroly. Súčasne sa žalovaný
vyjadril, že v Oznámení o daňovej kontrole bolo uvedené, že doklady predložené správcovi dane pri
miestnom zisťovaní zo dňa 07.07.2020 si ponecháva na účely výkonu daňovej kontroly, čím reagoval
na argumentáciu žalobcu v odvolaní, v rámci ktorej sa žalobca (nedôvodne) domáhal určenia počiatku

daňovej kontroly od dátumu spísania zápisníc a prevzatia dokladov v rámci využitia inštitútu miestneho
zisťovania správcom dane.

47. Správny súd uvádza, že podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie,
ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“ Správny súd
s poukazom na to, čo uviedol v bodoch 40. až 45. tohto rozsudku konštatuje, že rozhodnutie žalovaného
vo vzťahu k výroku, ktorým potvrdzuje rozhodnutie správcu dane, neobsahuje riadne a dostatočné
odôvodnenie. Súčasne správny súd konštatuje, že s poukazom na to, čo uviedol v bode 41. tohto

rozsudku i rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty,
neobsahuje riadne a dostatočné odôvodnenie, a preto obe rozhodnutia daňových orgánov (žalovaného
ako i správcu dane) nie sú v súlade s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku.48. Žalobca tiež v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre
nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľnosť a zmätočnosť rozhodnutia žalovaného žalobca videl v tom, že hoci
sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, ktorý nepriznal právo na odpočet DPH z dodávateľských

faktúr od spoločnosti Bond7, s.r.o. z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode, súčasne konštatoval
i dôvodnú pochybnosť o reálnej existencii sporných plnení, poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-460/17 (Valériane), ktoré sa týka fiktívnych dodávok tovaru a tiež konštatoval,
že žalobca a deklarovaný dodávateľ Bond7, s.r.o. vzájomný obchodný vzťah účelovo predstierali
s cieľom získania daňového zvýhodnenia. Správny súd k predmetnej žalobnej námietke uvádza, že

túto vyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd dáva do pozornosti, že odpočítanie DPH môže byť v zmysle
judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie i kasačného súdu obmedzené v prípadoch, ak
zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému
podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní
potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami (i) preukazovaním materiálnych podmienok
odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie

uplatneného odpočtu. Pre úplnosť správny súd zdôrazňuje, že odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne
odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní
materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri
preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného

reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

49. Správca dane konštatoval vo svojom rozhodnutí na str. 28, že žalobca splnil formálne aj materiálne
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH v zmysle zákona. Súčasne správca dane
jednoznačne uviedol, že odopiera nárok na odpočítanie DPH z titulu účasti žalobcu na daňovom

podvode. Napriek skutočnosti, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, s ktorým sa stotožnil,
pričom na str. 17 napadnutého rozhodnutia poukazoval i na to, že správca dane v Protokole
ani v rozhodnutí existenciu fakturovaného tovaru nepopiera, v napadnutom rozhodnutí zmätočne
uviedol i formulácie (na ktoré dôvodne poukazuje v správnej žalobe žalobca), ktoré smerujú tak
k spochybneniu reálnej existencie sporných plnení (str. 15, 16 napadnutého rozhodnutia žalovaného),

t.j. k nesplneniu druhej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH ako i k zneužitiu
práva v dôsledku predstierania obchodného vzťahu medzi spoločnosťou Bond7, s.r.o. a žalobcom
s cieľom získania daňového zvýhodnenia (str. 19 napadnutého rozhodnutia žalovaného). Srávny
súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je potom nezrozumiteľné a chaotické, keďže
na jednom mieste (str. 17) uvádza, že správca dane nepoprel existenciu fakturovaného tovaru a

na iných miestach (str. 15 a 16) uvádza dôvodné pochybnosti o reálnej existencii sporných plnení,
o riadnom podnikateľskom dôvode sporných dodávateľských faktúr a ich ekonomickom opodstatnení
a tiež poukazuje na obchádzanie daňovej povinnosti, či predstieranie obchodného vzťahu s cieľom
získania daňového zvýhodnenia (str. 19). S poukazom na vyššie popísanú vnútornú nekonzistentnosť
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného potom žalobca dôvodne v bode II. správnej žaloby namieta aj

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť.

50. Žalobca v správnej žalobe v rámci bodu II. vzniesol i námietku nedodržiania procesného postupu
správcom dane. Žalobca namietal, že vzhľadom na rozšírenie dôvodov nepriznania nároku na
odpočítanie DPH žalovaným, ktoré boli žalobcovi prvýkrát oznámené až napadnutým rozhodnutím

žalovaného, došlo k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku a k odňatiu žalobcových práv podľa § 45
ods. 1 písm. a) a f) Daňového poriadku. Aj vo vzťahu k tejto žalobnej námietke správny súd konštatuje
jej dôvodnosť, pričom i na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že otázky splnenia podmienok na
odpočet DPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné
stotožňovať a kombinovať. Daňové orgány na základe daňovej kontroly buď oznamujú pochybnosti

týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré daňovému subjektu jasne a
zrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno
daňovéhosubjektu)alebokonštatujúzáveroúčastidaňovéhosubjektunadaňovompodvodeasúpotom
zaťažené preukazovaním participácie daňového subjektu na daňovom podvode (dôkazné bremeno
daňových orgánov). Vo vzťahu k problematike nepriznania práva na odpočet DPH v dôsledku zneužitia

práva sa tiež jedná o dôkazné bremeno daňových orgánov, pričom správny súd vo všeobecnosti uvádza,
že ide o aktivity daňového subjektu, ktorými sleduje získanie neoprávnenej daňovej výhody alebo sa
rôznymi spôsobmi snaží vyhnúť daňovým povinnostiam, pričom k priamemu porušovaniu právnychpredpisov nedochádza, avšak dochádza k ich vedomému a zámernému obchádzaniu s cieľom získať
načrtnuté výhody.

51. Správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal
prostredníctvom ústneho pojednávania, o ktorom spísal Zápisnicu č. 101079713/2021 zo dňa
22.06.2022, oboznámenie žalobcu so šetreniami správcu dane, pričom z obsahu tejto zápisnice
vyplynulo, že správca dane oboznámil daňový subjekt pred vydaním Protokolu z daňovej kontroly
so skutočnosťami, ktoré vedú správcu dane k nepriznaniu práva na odpočet DPH, pričom tieto

skutočnosti sa viazali výlučne na dôvod pre odopretie práva na odpočet DPH z titulu účasti žalobcu
na daňovom podvode a nie z titulu nesplnenia niektorej z hmotnoprávnych podmienok na odpočet
DPH, resp. z titulu zneužitia práva. V daňovej kontrole nebolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
pre odpočet DPH a ani zneužitie práva spomenuté, a to ani v Zápisnici č. 101079713/2021 zo dňa
22.06.2022 a tiež ani v rozhodnutí správcu dane. Pochybnosti ohľadom existencie materiálneho plnenia
a tiež ohľadom skutočností vedúcich k záveru o zneužití práva žalobcom sa po prvýkrát objavujú

(ako na to dôvodne poukazuje v správnej žalobe žalobca) až v odôvodnení rozhodnutia žalovaného.
Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanom prípade k prenosu dôkazného bremena vo vzťahu
k pochybnostiam žalovaného o neexistencii materiálneho plnenia, resp. vo vzťahu k pochybnostiam
ohľadom predstierania obchodného vzťahu medzi Bond7, s.r.o. a žalobcom s cieľom získania daňového
zvýhodnenia na žalobcu nedošlo, nakoľko žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt sa o týchto

dôvodoch odopretia práva na odpočet DPH z dodávateľských faktúr dozvedel až doručením rozhodnutia
žalovaného, ktoré predstavuje rozhodnutie vydané v odvolacom konaní po ukončení daňovej kontroly
ako i vyrubovacieho konania.

52. Správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1

Sžfk 10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky a v zmysle ktorého platí, že: „Len použitím postupu podľa § 46 ods.
5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu
dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.“ Súčasne s poukazom na
predmetný rozsudok platí, že: „Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku musí však správca dane

splniťdomomentuukončeniadaňovejkontroly,anieažpriprerokovaníprotokoluznej.Aksataknestalo,
kprenosudôkaznéhobremenanedochádza.“Pokiaľžalovanýažvnapadnutomrozhodnutíuvádzaitieto
dôvody pre obmedzenie práva na odpočet DPH ako nesplnenie hmotnoprávnych podmienok či zneužitie
práva (predstieranie obchodného vzťahu s cieľom získania daňového zvýhodnenia), tak potom je nutné
konštatovať, že žalobca sa o týchto konkrétnych pochybnostiach do momentu ukončenia daňovej

kontroly nedozvedel, a teda nemohol sa ani adekvátne argumentačne brániť, resp. realizovať práva,
ktoré mu pri daňovej kontrole patria. Inými slovami povedané, žalobca ako účastník daňového konania
nemohol pred vydaním rozhodnutia žalovaného predvídať, že pre nepriznanie práva na odpočet DPH
z dodávateľských faktúr od spoločnosti Bond7, s.r.o. môže byť rozhodná otázka splnenia hmotnoprávnej
podmienky existencie materiálneho plnenia, keď v tomto ohľade zaťažuje primárne dôkazné bremeno

samotný daňový subjekt. Rovnako žalobca nemohol vedieť pred vydaním napadnutého rozhodnutia
žalovaného ani to, že má svoje tvrdenia a dôkazné návrhy smerovať aj vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu pre
nepriznanie práva na odpočet DPH, ktorým je zneužitia práva, nakoľko sa o ňom po prvýkrát dozvedel
práve až z napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobcovi potom postupom daňových orgánov nebol
poskytnutý priestor navrhnúť v tomto smere dôkazy. Pokiaľ by dôvod nepriznania práva na odpočet DPH

mal spočívať v nesplnení druhej hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH alebo v zneužití práva
(vzhľadom na argumentáciu žalovaného v jeho rozhodnutí), tak potom je postup daňových orgánov z
pohľadu zákonnosti samotného priebehu daňovej kontroly porušením § 46 ods. 5 Daňového poriadku
takej intenzity, že ho nemôže správny súd prehliadnuť, nakoľko by tým rezignoval na samotný účel
správneho súdnictva, ktorým je zabezpečovať ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a

právnických osôb proti nezákonným rozhodnutiam a postupom orgánov verejnej správy. Možno potom
žalobcovi prisvedčiť v tom, že došlo k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku a procesných práv
žalobcu pri daňovej kontrole v rozsahu, v akom samotným dôvodom obmedzenia práva žalobcu na
odpočet DPH by mali byť dôvody uvádzané žalovaným až v napadnutom rozhodnutí, t.j. nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok alebo zneužitie práva, čo vo väzbe na tieto dôvody odopretia práva

na odpočet DPH zakladá potom vadu konania, ktorá mohla mať za následok vydane nezákonného
rozhodnutia.53. V bode III. správnej žaloby žalobca namietal nedodržianie jednoročnej zákonnej lehoty na výkon
daňovej kontroly. Predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z obsahu
administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že daňová kontrola sa začala podľa § 46

ods. 1 Daňového poriadku, a to dňom uvedeným v Oznámení správcu dane o daňovej kontrole, t.j.
dňom 06.08.2020. Daňová kontrola sa skončila doručením Protokolu, dňom 29.07.2021 a v súlade s
§ 68 ods. 1 Daňového poriadku nasledujúci deň po doručení Protokolu začalo vyrubovacie konanie.
Skutočnosť, že správca dane na účely správy daní vykonával pred oznámením začatia daňovej kontroly
miestne zisťovanie, nespochybňuje zákonnosť určenia začiatku daňovej kontroly na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020 u žalobcu. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namieta,
že daňová kontrola de facto začala už dňa 07.07.2020 v dôsledku výkonu miestneho zisťovania
a vypočutia konateľa žalobcu v rámci miestneho zisťovania, tak správny súd uvádza, že tomuto výkladu
vo vzťahu k určeniu začiatku daňovej kontroly, aký interpretuje žalobca, nie je možné prisvedčiť.
Správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nachádza Zápisnica o miestnom zisťovaní č.
1011311037/2020 zo dňa 07.07.2020, ktorej predmetom bolo preverenie a získanie dokladov žalobcu

v mieste ich uloženia u žalobcu, a to v účtovnej spoločnosti ebecon, s.r.o.. V administratívnom spise
sa tiež nachádza Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101131000/2020 zo dňa 07.07.2020, ktorej
predmetom bolo preverenie sídla žalobcu v čase miestneho zisťovania od 09:00 o 10:05 hod.. Súčasťou
administratívneho spisu je napokon i Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101140033/2020 zo dňa
07.07.2020, ktorej predmetom bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobcu s tým, že

z priebehu ústneho pojednávania vyplynulo, že dňa 07.07.2020 o 14:00 hod. sa k správcovi dane (bez
predvolania) dostavil konateľ žalobcu, ktorému správca dane položil otázky a súčasne konateľ žalobcu
predložil správcovi dane doklady. Žiadna zo spomenutých zápisníc, ktoré boli vyhotovené správcom
dane v rámci využitia inštitútu miestneho zisťovania však nie je zápisnicou o začatí daňovej kontroly,
ktorú správca dane spíše, pokiaľ sa daňová kontrola nezačala dňom určením v oznámení podľa § 46

ods. 1 Daňového poriadku. Z obsahu vyššie spomenutých zápisníc nevyplýva deň začatia daňovej
kontroly, miesto jej vykonávania, predmet a ani kontrolované zdaňovacie obdobie. Tieto skutočnosti však
vyplývajú z Oznámenia správcu dane o začatí daňovej kontroly č. 101152252/2020 zo dňa 09.07.2020,
a teda pokiaľ sa daňová kontrola v súlade s § 46 ods. 1 Daňového poriadku začala dňa 06.08.2020
a Protokol bol žalobcovi doručený dňa 29.07.2021 nedošlo k prekročeniu lehoty na jej výkon podľa §

46 ods. 10 Daňového poriadku. Správny súd v tejto spojitosti uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že na
str. 1 vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole zaevidovaným správcom dane pod ev. č.
6/09473163/2021 sám žalobca v bode I. nazvanom ako Priebeh a výsledok daňovej kontroly uvádza:
„Dátum začatia daňovej kontroly: 06.08.2020“ a „Dátum ukončenia daňovej kontroly: 29.07.2021“ a tiež
„Trvanie daňovej kontroly bez prerušenia: menej ako 365 dní“. Z uvedeného je potom možné vyvodiť, že

isámžalobcasúhlasilstým,žedaňovákontrolatrvalaod06.08.2020do29.07.2021,nakoľkovopačnom
prípade, ak by mal za to, že daňová kontrola začala už dňa 07.07.2020 (ako to namieta v správnej
žalobe), tak by už vo vyjadrení k Protokolu na str. 1 uviedol ako dátum začatia daňovej kontroly práve
deň 07.07.2020 a nie deň v zmysle Oznámenia o daňovej kontrole (06.08.2020).

54. Ďalšia žalobná námietka v bode IV. správnej žaloby smerovala k neúplnosti administratívneho
spisu, ktorú žalobca videl v tom, že dodatočne na výslovnú žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu
boli do administratívneho spisu doplnené dokumenty z miestneho zisťovania. Správny súd vyhodnotil
predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Správny súd uvádza, že mu bolo na výzvu predložené
zo strany žalovaného tak vyjadrenie k správnej žalobe, ako i administratívny spis, ktorého súčasťou

boli aj doklady z miestneho zisťovania (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 1011311037/2020 zo
dňa 07.07.2020, Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101131000/2020 zo dňa 07.07.2020 a Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 101140033/2020 zo dňa 07.07.2020). Súčasne správny súd uvádza, že
z takto formulovanej žalobnej námietky nie je možné identifikovať, aký vplyv malo dodatočné doplnenie
spisového materiálu o doklady z miestneho zisťovania na zákonnosť napadnutých rozhodnutí daňových

orgánov. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca namietal nekompletnosť administratívneho spisu i vo
väzbe na Úradný záznam správcu dane č. 101043833/2021 zo dňa 15.06.2021, ktorého súčasťou
nie sú žiadne účtovné a daňové doklady predložené správcovi dane k výkonu daňovej kontroly
u subdodávateľskej spoločnosti Compacto, s.r.o. evidované pod č. 128038/2021 dňa 25.03.2021.
Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je aj spomenutý Úradný

záznam, ktorého predmetom bolo využitie dôkazných prostriedkov podľa § 24 Daňového poriadku
získaných zo spisu daňového subjektu Compacto, s.r.o. a z neho vyplývajúce zistenia použité pri výkone
daňovej kontroly DPH u žalobcu. Z obsahu Úradného záznamu správcu dane zo dňa 15.06.2021
správny súd ďalej zistil, že správca dane vykonával u subdodávateľskej spoločnosti Compacto, s.r.o.daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020 s tým, že mu mali byť predložené k výkonu
daňovej kontroly účtovné a daňové doklady, z ktorých je zrejmé, že Compacto, s.r.o. nemá vo svojom
účtovníctve zaúčtované žiadne faktúry vystavené pre spoločnosť Bond7, s.r.o.. Správny súd uvádza,

že hoci mal správca dane do administratívneho spisu založiť aj účtovné a daňové doklady predložené
správcovi dane k výkonu daňovej kontroly u subdodávateľskej spoločnosti Compacto, s.r.o., na ktoré
odkazoval v Úradnom zázname zo dňa 15.06.2021, žalobca neformuluje žalobnú námietku tak, že
sa nemohol s týmito dôkazmi ako podkladmi pre vydanie rozhodnutia správcu dane oboznámiť, čím
mu ako účastníkovi daňového konania neboli zaručené jeho práva podľa Daňového poriadku. Žalobca

výlučne len konštatuje, že účtovné a daňového doklady subdodávateľskej spoločnosti Compacto, s.r.o.
predložené k daňovej kontrole nie sú súčasťou Úradného záznamu správcu dane bez toho, aby vyvodil
vplyv tejto skutočnosti na zákonnosť napadnutých rozhodnutí daňových orgánov. Navyše správny súd
poukazuje na to, že z Úradného záznamu správcu dane vyplýva, že medzi účtovnými a daňovými
dokladmi spoločnosti Compacto, s.r.o. sa nenachádzali zaúčtované žiadne faktúry vystavené pre
spoločnosť Bond7, s.r.o., a teda od správcu dane nemožno žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu

určitej právnej skutočnosti. Preto i vo vzťahu k tejto žalobnej námietke je nutné zo strany správneho
súdu konštatovať, že je nedôvodná, nakoľko má výlučne konštatačný charakter bez toho, aby sa ňou
ozrejmoval vplyv nepripojenia účtovných a daňových dokladov spoločnosti Compacto, s.r.o. správcom
dane k Úradnému záznamu zo dňa 15.06.2021 na zákonnosť napadnutých rozhodnutí daňových
orgánov.

55. V rámci bodu IV. správnej žaloby žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal správca dane za
základ rozhodnutia nemá oporu v obsahu administratívneho spisu, o čom vypovedá skutočnosť, že
správca dane na str. 17 rozhodnutia konštatuje nekontaktnosť dodávateľskej spoločnosti Bond7, s.r.o.,
pričomtakétotvrdeniesprávcudaneniejezobsahuadministratívnehospisuoveriteľné,nakoľkosprávca

dane vo veci daňovej kontroly u žalobcu samotnej spoločnosti Bond7 s.r.o. nedoručoval žiadnu výzvu,
ani voči nej neuskutočnil nijaký iný úkon. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho
súčasťou je aj Úradný záznam č. 100484241/2021 zo dňa 24.03.2021, ktorého predmetom je využitie
dôkazov podľa § 24 Daňového poriadku zo spisu daňového subjektu Bond7, s.r.o. a z neho vyplývajúcich
zistení, ktoré správca dane použil pri výkone daňovej kontroly DPH u žalobcu. Z obsahu Úradného

záznamu správcu dane zo dňa 24.03.2021 je možné zistiť, že správca dane využil v rámci dokazovania
v súlade s § 24 Daňového poriadku Rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100222004/2021 zo dňa
08.02.2021 o zrušení registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa § 81 ods. 5 Zákona o DPH daňovému
subjektu Bond7, s.r.o.. Z obsahu odôvodnenia predmetného Rozhodnutia o zrušení registrácie pre DPH
spoločnosti Bond7, s.r.o., ktoré je pripojené k Úradnému záznamu správcu dane zo dňa 24.03.2021

vyplýva, že správca dane môže podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 Zákona o DPH zrušiť registráciu pre
DPH, ak daňový subjekt opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie,
opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na
adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri
daňovej kontrole. Príslušný správca dane (Daňový úrad Bratislava) v rozhodnutí o zrušení registrácie

pre DPH spoločnosti Bond7, s.r.o. skonštatoval, že daňový subjekt si neplní povinnosť podať daňové
priznanie od zdaňovacieho obdobia júl 2020, výzvy na podanie daňového priznania k DPH ako i ďalšie
zásielky sú zasielané správcom dane na adresu sídla spoločnosti s tým, že všetky písomnosti sú riadne
doručené, avšak daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje a na výzvy nereaguje. Súčasne
sa v spomenutom rozhodnutí o zrušení registrácie pre DPH konštatuje i to, že miestnym zisťovaním

správca dane preveril, že daňový subjekt Bond7, s.r.o. je nezastihnuteľný na adrese sídla, o čom spísal
úradnýzáznam.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisprávnysúdvyhodnotilpredmetnúžalobnúnámietku
žalobcu ako nedôvodnú, keďže je zrejmé, že tvrdenie správcu dane o nekontatnosti spoločnosti Bond7,
s.r.o. má oporu v administratívnom spise, a to konkrétne v Úradnom zázname č. 100484241/2021 zo dňa
24.03.2021, ktorého prílohou je aj rozhodnutie správcu dane o zrušení registrácie pre DPH spoločnosti

Bond7, s.r.o., pričom z obsahu daného rozhodnutia skutočnosti o nekontaktnosti spoločnosti Bond7,
s.r.o. jasne vyplývajú. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že je prípustné, aby správca dane preberal
dokumenty z iných daňových kontrol, či skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24
ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Daňový poriadok tak nevylučuje prebratie zákonne získaných dôkazov,
pričom samotná zákonnosť získania takéhoto dôkazu (rozhodnutia o zrušení registrácie pre DPH
spoločnosti Bond7, s.r.o.) ani spochybňovaná nebola, a preto neexistoval žiaden dôvod, prečo by ho
správca dane nemohol v daňovej kontrole použiť. Správny súd uvádza, že vychádzajúc z § 24 ods.3 Daňového poriadku, pri správe daní platí, že skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti
nie je potrebné dokazovať. Skutočnosťami známymi správcovi dane sú skutočnosti, o ktorých má
správca dane vedomosť v dôsledku vykonávania postupov, resp. činností pri správe daní. Uvedené

platí aj v prípade, o aký ide vo veci samej a teda, ak skutočnosť nekontaktnosti spoločnosti Bond7,
s.r.o. už bola dokazovaná v rámci konania o zrušení jej registrácie pre DPH a správca dane túto
skutočnosť považoval za preukázanú v dôsledku vydania vyššie spomenutého rozhodnutia, nemusel
túto skutočnosť dokazovať znova v rámci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020
prebiehajúcej u žalobcu. Dôležité je, že žalobca bol s týmto prebratým dôkazom oboznámený, o čom

svedčí str. 15 Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101079713/2021 zo dňa 22.06.2021, predmetom
ktorej bolo oboznámenie žalobcu so šetreniami správcu dane, vrátane dotknutého rozhodnutia o zrušení
registrácie spoločnosti Bond7, s.r.o. pre DPH.

56. Pokiaľ žalobca v rámci správnej žaloby namietal v bode V. nedostatočné a nesprávne zistenie
skutkového stavu či nesprávne právne posúdenie veci, tak správny súd uvádza, že sa nemohol

zaoberať posudzovaním týchto ďalších žalobných námietok. Pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, takýto nedostatok spravidla bráni posúdeniu
dôvodnosti ďalších meritórnych žalobných námietok. Žalobca v tejto časti správnej žaloby namietal
neúplne zistený skutkový stav vo väzbe na odignorovanie dôkazných návrhov žalobcu spočívajúcich
vo výsluchu svedkov p. L., E. a D.. Správny súd uvádza, že je na zvážení správcu dane ako

dokazovanie vedie a ktoré dôkazy vykoná, pričom to, že správca dane určité dôkazy nevykoná nemusí
automaticky viesť k neúplne zistenému skutkovému stavu, avšak ak správca dane nejakým návrhom
na dokazovanie nevyhovie, musí ozrejmiť, prečo ich vykonanie nebolo potrebné. Pokiaľ žalobca vo
väzbe na okolnosť nevykonania dôkazných návrhov namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových
orgánov pre nedostatok dôvodov, správny súd zistil dôvodnosť takto formulovanej žalobnej námietky.

Pokiaľ však žalobca vo väzbe na okolnosť nevykonania dôkazných návrhov namietal nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí daňových orgánov pre nedostatočné zistenie skutkového stavu daňovými
orgánmi na riadne posúdenie veci, správny súd takto formulovanej námietke nemohol vyhovieť. Bolo by
predčasné konštatovať nedostatočné zistenie skutkového stavu správcom dane na riadne posúdenie
veci či nesprávnosť jeho právneho posúdenia veci za situácie, kedy správny súd ako dôvodnú vyhodnotil

žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov. Správny súd však uvádza, že
v rozhodnutí správcu dane sú uvádzané viaceré objektívne a subjektívne okolnosti, na základe ktorých
bol správca dane spôsobilý pristúpiť k ich vyhodnoteniu vo väzbe na aplikáciu Axel Kittel testu a kladne
zodpovedať štyri základné otázky tohto testu za účelom identifikácie účasti žalobcu na daňovom
podvode. Pre úplnosť je potrebné však znova zdôrazniť, že vzhľadom na jednotu administratívneho

konania a vo svetle toho, ako argumentoval v napadnutom rozhodnutí žalovaný vo vzťahu k dôvodom
pre nepriznanie práva na odpočet DPH, kedy kumuloval viacero navzájom nezlúčiteľných dôvodov pre
obmedzenie práva na odpočet DPH, ako i vo svetle toho, ako žalovaný argumentoval v napadnutom
rozhodnutí vo vzťahu k stupňu obchodného reťazca, na ktorom malo dôjsť k daňovému úniku v prípade
dôvodu pre nepriznanie práva na odpočet DPH z titulu účasti žalobcu na daňovom podvode (čím zaťažil

svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť) by bolo predčasné zaoberať sa
posudzovaním žalobných námietok ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu pre posúdenie
veci a nesprávneho právneho posúdenia.

57. Pokiaľ bolo obsahom žalobných námietok vo zvyšných častiach správnej žaloby aj prezentovanie

a konštatovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na
základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu s rozhodnutiami daňových orgánov
alebo uvedenie všeobecného poukazu na rozhodovaciu prax súdov bez jasnej konkretizácie dopadov
záverov žalobcom označených súdnych rozhodnutí na zákonnosť napadnutých rozhodnutí daňových
orgánov, tak takto všeobecne a konštatačne formulované žalobné námietky neumožňujú správnemu

súdu realizovať súdny prieskum.

58. Na základe vyššie uvedených skutočností právny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu
je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane zrušil podľa §
191 ods. 1 písm. d) a g) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil správcovi dane na ďalšie

konanie. Vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov bolo zaťažené už rozhodnutie správcu
dane (správca dane sa v rozhodnutí nevysporiadal s návrhmi na dokazovanie uplatnenými žalobcom
v priebehu daňovej kontroly a následne i vyrubovacieho konania), pričom žalovaný tento nedostatok
nielenže neodstránil, ale zaťažil i svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodovako i pre nezrozumiteľnosť. Vzhľadom na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal i také
pochybnosti, s ktorými nebol žalobca oboznámený v priebehu daňovej kontroly do momentu jej
ukončenia, správny súd v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj rozhodnutie správcu dane a vec

vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Inými slovami, ak žalovaný hodlal založiť svoje rozhodnutie
o potvrdení rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo pôvodne založené na odpretí práva na odpočet
DPH z titulu účasti žalobcu na daňovom podvode, aj na vzájomne nezlúčiteľných konštatovaniach
o nepreukázaní existencie materiálneho plnenia (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet
DPH), či na konštatovaniach o zneužití práva zo strany žalobcu, tieto potom stratili zákonný podklad,

v dôsledku nesprávneho vykonania oznamovacej povinnosti o vzniknutých pochybnostiach, ktoré je
možné vykonať do momentu ukončenia daňovej kontroly. V dôsledku zrušenia nielen napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ale i prvostupňového rozhodnutia správcu dane sa vec vráti späť do
vyrubovacieho konania vykonávaného správcom dane. Vo vyrubovacom konaní správca dane opätovne
posúdi, či sú splnené podmienky pre priznanie odpočtu DPH a vydá nové rozhodnutie, ktoré riadne
odôvodní tak, aby toto spĺňalo náležitosti uvedené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Právnym názorom

správneho súdu je správca dane v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd

priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023
s poukazom na § 493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP).Kasačná
sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosti podľa predchádzajúce vety neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.