Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 29, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2S/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200654
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200654.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu Mgr. Romana Dieho a Mgr. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu:
Okresná prokuratúra Poprad, Štefánikova 100, 05801 Poprad, Slovenská republika proti žalovanému:
Starosta obce Spišská Teplica, so sídlom, Obrancov mieru 454, 059 34 Spišská Teplica, Slovenská
republika za účasti ďalšieho účastníka konania: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX,
B., E. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPT-230/2022 zo dňa 21.06.2022, vo
veci nesprístupnenia informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a
jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie starostu Obce Spišská Teplica č. SPT-230/2022-04 zo dňa 21.06.2022 a vec
vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 28.12.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove, sa žalobca domáhal, aby

po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. SPT-230/2022-04 zo dňa 21.06.2022, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie obce Spišská Teplica č. SPT-230/2022 zo dňa 02.06.2022-02, vo veci nesprístupnenia
informácie a to zaslanie kópii povolení na zvláštne užívanie komunikácií v katastrálnom území Spišská
Teplica vydaných v období 2018-2022, ktorých účastníkom konania bola Obec Spišská Teplica, bolo
rozhodnutie žalovaného zrušené a vec vrátená žalovanému.
2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho
znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 23.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Ďalší účastník konania - A. B. C. (v texte ďalej uvedený aj ako „žiadateľ“) podal cestou elektronickej
pošty (e-mail) žiadosť o informáciu zo dňa 24.05.2022, v ktorej žiadal obec Spišská Teplica (v texte ďalej
ako prvostupňový správny orgán) o sprístupnenie informácie, konkrétne sprístupnenie kópie povolení
vydaných obcou Spišská Teplica na zvláštne užívanie komunikácií v katastrálnom území obce SpišskáTeplica za obdobie rokov 2018-2022 (k dátumu 24.05.2022). Odpoveď na žiadosť o povolenia žiadal
zasadať vo forme mailovej pošty.

4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. SPT-230/2022/02 z 02.06.2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) žiadosť ďalšieho účastníka o poskytnutie informácie odmietol s odôvodnením, že
žiadosťou boli požadované všeobecné a nekonkrétne informácie a žiadosť mala znaky zneužitia práva,
v ktorej súvislosti prvostupňový správny orgán poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5 Sži/3/2021, podľa, ktorého povinnej osobe nevyplýva zo zákona

povinnosťvykonávaťnažiadosťžiadateľaoinformácietakéúkony,ktorénesúvisiasvýkonomjejčinnosti
alebo, ak by mala vykonávať na požiadanie žiadateľa šetrenia, pretože povinná osoba by musela
spracovávať pre žiadateľa kompletné podklady, preto informáciou nie je ani poskytnutie obsahu spisov,
ani spracovanie údajov zo spisov podľa požiadaviek žiadateľa o informáciu.

5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žiadateľ dňa 07.06.2022 odvolanie, ktoré zdôvodnil tým,

že prvostupňový správny orgán rozhodol nezákonne a neuviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na
rozhodnutie, neuvádzal žiadnu svoju úvahu, neuviedol použitie konkrétnych právnych predpisov má za
to, že rozhodnutie je nezákonné, a nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a žiadal
rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie .

6. Žalovaný svojim rozhodnutím č. SPT-230/2022-04 zo dňa 21.06.2022, rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že vo svojom rozhodnutí
uviedol a odkázal na rozsudok NS SR sp.zn. 6Sži/27/2013 zo dňa 24.09.2014, podľa ktorého, zo zákona
o informáciách nevyplýva, že by mala povinná osoba vykonávať úkony na základe pokynu žiadateľa,
ktoré nesmerujú k výkonu jej právomoci alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu

činnosť. Odkázal, že žiadatelia nemôžu žiadať informácie o neznámych skutočnostiach, ktoré nemá
povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Poskytnutie informácií musí byť v
súlade princípom dobrej správy a dodržania zákazu zneužitia práva. Žalovaný uviedol, že prvostupňový
orgán posúdil žiadosť ďalšieho účastníka tak, že uvedená žiadosť nie je žiadosťou o poskytnutie
informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a preto predmetné rozhodnutie potvrdil.

Ďalší účastník konania si rozhodnutie žalovaného prevzal dňa 13.07.2022.

7. Z administratívneho spisu žalovaného ďalej vyplýva, že ďalší účastník konania sa obrátil podnetom
z 13.7.2022 na Krajskú prokuratúru v Prešove, označeným ako „Podnet ku konaniu prokurátorských
opatrení proti rozhodnutiu obce Spišská Teplica číslo SPT-230/2022-04 zo dňa 21.06.2002-02“, v ktorom

žiadal, aby prokuratúra vykonala prešetrenie, vykonala prokurátorské opatrenia, zrušila rozhodnutie
žalovaného a došlo k dodržiavaniu zákonov zo strany prvostupňového orgánu. Krajská prokuratúra
Prešov postúpila podnet Okresnej prokuratúre Poprad (ďalej aj „prokuratúra“)

8. Obec Spišská Teplica na výzvu prokuratúry o podanie vysvetlenia uviedla, že voči F. C. začala

priestupkové konanie vo veci porušenia zákona o pozemných komunikáciách, na podklade skutku
majúceho znaky priestupku a to pri realizácii elektrickej prípojky. V súvislosti s uvedeným konaním,
vykonala Obec Spišská Teplica vypočutie F. C., ktorý bol následne vypočutý za účasti ďalšieho
účastníka konania - A. B. C., ktorý počas vypočutia vyhotovoval obrazovo-zvukový záznam celého
konania. F. C. tvrdil, že prípojku nerealizoval. V rámci konania bola do spisu doručená fotodokumentácia

a svedectvo susedov o realizácii prípojky firmou. Následne boli dňa 24.05.2022 doručené žiadosti
prvostupňovémuorgánuoposkytnutieinformácie,konkrétnejednažiadosťodžiadateľaF.C.a2žiadosti
od ďalšieho účastníka konania. Dňa 27.05.2022 sa dostavil pán C., ktorý podal ústne 3 oznámenia
o priestupku zvláštneho užívania miestnej komunikácie a to do zápisnice, pričom zápisnicu odmietol
podpísať, rovnako odmietol preukázať svoju totožnosť. Obec vo svojom vyjadrení uviedla, že rozsah

žiadostí ďalšieho účastníka konania vykazuje znaky zneužívania práva na informácie, obecný úrad
administratívne neprimerane zaťažili. V rámci odpovede Obec Spišská Teplica uviedla, že eviduje od
ďalšieho účastníka konania v roku 2022 tri žiadosti, pričom dve z nich boli vybavené sprístupnením
informácií a 1 z nich vybavená rozhodnutím o nesprístupnení informácie.

9. Prokurátor pokuratúry vydal dňa 21.09.2022 protest prokurátora č. Pd 22522/7706-5 vydaný podľa
§ 21 ods. 1 písm. a) bod 1, § 22 ods. 1 písm. a), § 23 a § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu starostu obce Spišská Teplica č. SPT-230/2022-04
zo dňa 21.06.2022 a navrhol predmetné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Svoje rozhodnutie dôvodiltým, že každý má právo na informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii a teda sprístupní
informácie vrátane sprievodných informácií, po vylúčení tých informácií, o ktorých to ustanovuje zákon,
teda vylúči informácie také, ktoré nemožno v režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám

sprístupniť. Prokurátor poukazoval na to, že len samotný objem požadovaných informácií (väčšie
množstvo informácií) nemôže postačovať pre vyvodenie záveru, že ide o zneužitie práva na informácie.
Ak taká situácia nastane, je potrebné, aby rozhodnutie o nesprístupnení (odmietnutí) bolo podrobne
a presvedčivo zo strany povinnej osoby zdôvodnené, aby bolo preskúmateľné, napríklad súdom.
Prokurátor sa domnieval, že požadovaný druh informácií, nebol neštandardný, informačne nehodnotný,

respektíve nezmyselný. Rovnako sa nestotožnil ani so záverom, že povinná osoba nevedela určiť akú
informáciu ďalší účastník konania požadoval, pretože v takom prípade, bol prvostupňový správny
orgán povinný vyzvať ďalšieho účastníka konania na doplnenie jeho žiadosti. Obdobne uviedol aj tú
skutočnosť, že len samotné naskenovanie, spracovanie, vyhotovenie fotokópií nemožno samo o sebe
bez ďalšieho označiť za vytváranie alebo spracovanie novej informácie. Prokurátor vo vydanom proteste
mal za to, že prvostupňový správny orgán, ak chcel konštatovať zneužitie práva, mal toto rozhodnutie

na podklade dôkazov nasvedčujúcich zneužitie práva dostatočne odôvodniť.

10. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.10.2022 rozhodol tak, že nevyhovel protestu prokurátora nakoľko
ho považoval za nedôvodný a svoje rozhodnutie bližšie nezdôvodnil.

Konanie pred správnym súdom
11. Žalobca podal správnu žalobu zo dňa 23.12.2022 proti žalovanému rozhodnutiu, ktorá bola
doručená pôvodne Krajskému súdu v Prešove dňa 28.12.2022. V podanej žalobe žalobca navrhoval
zrušenie žalovaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho

súdneho poriadku v znení v rozhodnom čase (ďalej len „SSP“), pričom nezákonnosť rozhodnutia
dôvodil tým, že každý má právo na informácie, pričom existujú kategórie informácií, ktoré nemožno
sprístupniť a tie sú vymedzené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám. Rovnako uviedol, že
prípadnénesprístupnenieinformáciízdôvodu,žedošlokšikanóznemuvýkonupráva,respektívezákazu
zneužitia práva, možno vyvodiť iba vtedy, ak uplatnenie práva na informácie by spôsobovalo inému

neprimeranú ujmu. Inštitút zákazu zneužitia práva pri odmietnutí práva na sprístupnenie informácie,
je inštitútom ultima ratio – teda poslednou krajnou možnosťou a jeho uplatnenie je využívané len
výnimočne. Poukazuje na to, že pri zneužití práva musí existovať dostatočný počet indícií, kedy cieľom
žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu, ale zahlcovať povinnú osobu nezmyselnými
žiadosťami. Mal za to, ak sa prvostupňový orgán a žalovaný domnievali, že došlo k zneužitiu práva,

mali byť uvedené konkrétne indície, na základe ktorých malo dôjsť k zneužitiu práva a rozhodnutie
o nesprístupnení informácie malo byť náležite zdôvodnené, odkazom na konkrétne indície, dôkazy.
Rovnako sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žiadosť nebola bližšie konkretizovaná, v takom
prípade mal prvostupňový správny orgán vyzvať ďalšieho účastníka konania na odstránenie a doplnenie
žiadosti tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, čo ďalší účastník konania žiadal. Žalobca uviedol, že v

rámci prokurátorského dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej moci, vydal protest
proti žalovanému rozhodnutiu, ktorému však nebolo vyhovené, rozhodnutie o nevyhovení protestu
bolo arbitrárne, bez ďalšieho náležitého odôvodnenia. V správnej žalobe odkázal na viaceré súdne
rozhodnutia, najmä na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sži/8/2012, rozsudky Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len NSS SR) 1Sžik/1/2021, NS SR sp.zn. 3Sži/4/2014 a ďalšie. V rámci

podanej žaloby žalobca nežiadal nariadenie pojednávania a žiadal žalované rozhodnutie zrušiť a vrátiť
vec žalovanému na ďalšie konanie.

12. Žalovaný svojím podaním zo dňa 02.05.2023 sa vyjadril tak, že žalobu navrhoval zamietnuť.
Poukázal na to, že žalobca neuviedol viaceré skutočnosti, ktoré sa v kontexte celého týkali vybavenia

podnetov ďalšieho účastníka konania a F. C.. Žiadosti o informácie boli podľa názoru žalovaného
reakciou na začaté priestupkové konanie voči F. C., ktorý podľa názoru žalovaného spolu s
ďalším účastníkom konania – A. B. C. koordinovane a opakovane zasielali žiadosti o informácie
prvostupňovému správnemu orgánu, svojimi podaniami zastrašovali jednak starostu obce Spišská
Teplica, jednak zamestnancov obecného úradu Spišská Teplica. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje

s názorom žalobcu vo vzťahu ku konkrétnosti žiadanej informácie, poukázal na to, že ďalší účastník
konania vo svojej žiadosti žiadal informácie v oblasti agendy cestného správneho orgánu, v rozpätí
rokov 2018 až 2022 a zaťažil by neúmerne zamestnanca povereného danou agendou pri vybavovaní
tejto žiadosti, jednotlivé rozhodnutia by musel anonymizovať. Rovnako poukázal na to, že prvostupňovýsprávny orgán, bol povinný spracovať v krátkej lehote takmer 4 žiadosti ďalšieho účastníka konania a
F. C.. Žalovaný uviedol, že ďalší účastník konania ako aj F. C. svoje subjektívne práva na slobodný
prístup k informáciám nadraďovali verejnému záujmu, neúmerne zaťažovaní prvostupňový správny

orgán, čím malo dôjsť k zneužitiu, až k znefunkčneniu obecného úradu Spišská Teplica. Správanie
ďalšieho účastníka konania, ako aj F. C., bolo v porovnaní s inými žiadateľmi zjavne neprimerané,
čo vyplýva zo skutočnosti, že v roku 2022 bolo doručených 18 žiadosti o informáciu, pričom 7 z
nich podal F. C. a 4 podal A. B. C.. V roku 2022 podali obaja dohromady 45 rôznych podnetov,
sťažnosti, žiadostí. Žalovaný mal za to, že ide o prípad zneužitia práva na poskytnutie informácií,

na bezplatné elektronické služby a verejné služby, šikanózne konanie proti zamestnancom úradov,
starostovi, policajtom a pod. Poukázal na to, že ďalší účastník konania vystupoval podľa názoru
žalovaného agresívne, povýšenecky, vyhotovoval obrazovo-zvukové záznamy a pod. Účelom zákona
o slobodnom prístupe k informáciám je zabezpečenie informovania verejnosti, nemá však slúžiť na
šikanovanie a zneužívania práva, zahlcovanie povinnej osoby, namiesto riadneho výkonu verejnej
správy. K vyjadreniu priložil fotodokumentáciu, rôzne listiny týkajúce sa stavby predmetnej prípojky,

a priestupkového konania vedeného na úseku cestných komunikácií a priestupku proti verejnému
poriadku.

13. Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie podaním zo dňa 03.02.2023, kde v prílohe zaslal zoznam žiadostí
o poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám vedených Obcou Spišský

Štiavnik o poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám od žiadateľa, ktoré
požadoval doručiť na rovnakú emailovú adresu „C.“ ktoré mali preukazovať, že nebol dôležitý obsah
žiadosti, ale zahltenie a zamestnanie orgánu verejnej správy činnosťami na spracovanie informácií.

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril svojim podaním zo dňa 22.02.2023 tak, že zotrval na

svojej žalobe a navrhol žalobe vyhovieť a zrušiť žalované rozhodnutie.

15. Ďalší účastník konania sa podaním zo dňa 27.02.2023 vyjadril tak, že považoval žalobu za vecnú a
dôvodnú, žalované rozhodnutie za nezákonné a navyše uviedol, že obec Spišská Teplica postupovala a
dlhodobo rozhodovala v rozpore so zákonom aj v iných oblastiach, ako iba vo veci agendy vybavovanie

žiadostí o slobodný prístup k informáciám.

16. Žalobcasapodanímzodňa08.03.2023kvyjadreniuďalšiehoúčastníkakonaniavyjadriltak,žeďalší
účastník konania uviedol len všeobecné skutočnosti, žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhoval
žalobe vyhovieť

17. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 29.07.2024 verejne vyhlásil podľa § 137 ods.
2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonných podmienok podľa § 124 ods. 3 SSP, § 137
ods. 4 SSP, a podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení
nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie

pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho
súdu v Košiciach dňa 27.06.2024, správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by
zohľadňoval ako podklad pre svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania.

Relevantné právne predpisy
18. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. „Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len
„SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom
do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

20. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „správny súd je viazaný rozsahom a

dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.„

21. Podľa § 191 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší
napadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,aka/bolovydanéna základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.„

21. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v čase podania
žiadosti) „Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“)
sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon
zverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnickýchosôbvoblasti
verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“

22. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v čase podania
žiadosti) „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“

23. Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v čase podania
žiadosti) „Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote

písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená.“

24. Podľa ust. § 19 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v
čase podania žiadosti)„
1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v

lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa
§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo ho mala vydať.
2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci
rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu o odvolaní, rozhoduje starosta
obce (primátor), proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom

rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní

podľa osobitného zákona.“

25. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v čase
podania žiadosti) „Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní.“

26. Podľa ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej aj „správny poriadok“) „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.“

27. Podľa ust. § 46 správneho poriadku „Rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“

28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“

Právny názor správneho súdu
29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy,
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisužalovaného, v právnych medziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu, žalovaného,
ďalšieho účastníka v konaní a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a žalované rozhodnutie
je potrebné zrušiť.

30. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, v rámci správneho prieskumu správny súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu by mohli byť takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia, posúdenie, či správny orgán je vecne príslušný na konanie, či si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

31. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci
žiadosti o sprístupnenie informácií. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu
bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydávaní týchto rozhodnutí postupoval
v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Osobitnosťou tejto žaloby je tá skutočnosť, že žaloba
bola podaná prokurátorom po tom, ako bol vykonaný dozor nad zachovávaním zákonnosti zo strany

prokuratúry a prokurátor využil právny prostriedok dozoru, konkrétne protest prokurátora, ktorému
nebolo zo strany žalovaného vyhovené.

32. Správny súd odkazuje na skutočnosť, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných
pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie,

prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim
každémujednotlivcovi.Orgányverejnejmociaďalšiezákonomoslobodeinformáciívymedzenésubjekty
majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode
informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o
slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby

požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok NSSR sp. zn. 6Sžo/44/2015
zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti
v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má
k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom
sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene

povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie
informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.

33. Pri sprístupňovaní informácií musí takmer vždy prebehnúť istý proces vyhľadávania či
zhromažďovania (čo vychádza aj z § 17 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). Tento proces

však musí byť v súlade s určitou mierou časovej, personálnej či odbornej náročnosti a jeho výsledkom
nemá byť vytvorenie novej informácie. Z povinnosti sprístupňovať informácie preto existuje zákonná
výluka vo vzťahu k informáciám, ktoré by bolo nutné vytvárať. Je potrebné rozlišovať medzi prípadmi,
kedy k vytvoreniu odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácií (stačí samotné vyhľadanie, resp.
zhromaždenie údajov), ktoré má povinná osoba k dispozícii, a prípadmi, kedy je nevyhnutné s týmito

údajmi vykonávať ďalšie spracovanie. Pri rozlišovaní situácií, kedy ešte ide o vyhľadanie, resp.
zhromaždenie požadovaných informácií a ich uspôsobenie pre poskytnutie žiadateľovi a kedy už pôjde
o vytvorenie novej informácie, nemožno vychádzať len z prácnosti, či doby, ktorá by bola potrebná pre
prípravu odpovede na žiadosť, resp. pre zhromaždenie požadovaných informácií.

34. Vo vzťahu k pojmu „informácia, ktorú je nutné vytvárať“ a ktorú nie je povinná osoba sprístupniť, je
potrebné uviesť, že právo na prístup k informáciám predstavuje jeden z prostriedkov kontroly verejnej
správy zo strany jednotlivcov, a preto v záujme čo najefektívnejšieho zabezpečenia tejto funkcie, sa
kladú na subjekty verejnej správy určité nároky. Neobmedzuje sa iba na sprístupňovanie informácií,
ktoré má orgán verejnej správy bezprostredne k dispozícii, ale naopak predpokladá, že požadované

informácie dostupné v rámci právomoci tohto orgánu verejnej správy budú vyhľadané a zhromaždené
až na základe žiadosti. Ak spočíva prekážka len v nutnosti vyhľadania tej - ktorej informácie, tento dôvod
ako taký neoprávňuje žiadateľa nesprístupniť požadovanú informáciu. (obdobne to uviedol aj NSSR vo
svojom rozsudku sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Správny súd poukazuje aj na skutočnosť,že sprístupnenie určitej informácie, ktorá sa nachádza v dispozičnej sfére povinnej osoby napríklad
vyhľadanímviacerýchspisov,konkrétnychlistín,ktorésúobsiahnutévspisoch,pričomtátočinnosťmôže
byť pomerne časovo náročná nepredstavuje rovnako ako dôvod, pre ktorý by povinná osoba odmietla

sprístupnenie tejto informácie dokonca zákon o slobodnom prístupe k informáciám s touto možnosťou
počíta, preto je možné predĺžiť lehotu na sprístupnenie a postupovať v zmysle § 17 ods. 2 zákona o
slobodnom prístupe k informáciám.

35. Za najpodstatnejší argument vo vzťahu k obsahu celej žaloby a preskúmavaného rozhodnutia,

je potrebné uviesť, že obmedzenie sprístupnenia informácie povinnou osobou je nutné vykladať vždy
reštriktívne a to uplatňovať obmedzenie sprístupnenia len vo výnimočných prípadoch, v prípadoch,
ktoré zákon výslovne uvádza (napr. môžu to byť rôzne utajované skutočnosti a pod). Nesprístupnenie
informácií má predstavovať pre povinnú osobu krajnú možnosť a v takom prípade, musí rozhodnutie
byť riadne zdôvodnené. Je tak zrejmé, že nesprístupnenie požadovaných informácií s poukazom na
nutnosť ich vyhľadania, a teda s odôvodnením, že povinná osoba nemá požadované informácie k

dispozícii, je možné aprobovať len celkom výnimočne, ak by žiadateľ žiadal o sprístupnenie informácií,
ktoré by musela povinná osoba vyhľadať v takom rozsahu spisov alebo inej dokumentácii, že by
proces vyhľadania požadovaných informácií vo väzbe na zákonnú lehotu vybavenia predmetnej
žiadosti objektívne viedol k znemožneniu plnenia funkcií, resp. povinností povinnej osoby zverených
jej právnymi predpismi, za súčasného predpokladu, že prehliadanie spisov alebo inej dokumentácie

za účelom vyhľadania požadovaných informácií by predstavovalo náročnejšiu činnosť. Nesprístupnenie
požadovaných informácií v takom prípade musí povinná osoba pochopiteľne náležite dôvodniť v
relevantných skutkových okolnostiach vzťahujúcich sa ku konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácií.
Nebude pritom postačovať paušálny poukaz na prácnosť vyhľadania požadovaných informácií alebo na
to, že požadované informácie by sa museli vyhľadať na rôznych miestach, bez toho, aby povinná osoba

priblížila konkrétne relevantné skutkové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné riadne posúdiť
(overiť), či skutočne ide o prípad, kedy by proces vyhľadania požadovaných informácií vo väzbe na
zákonnú lehotu vybavenia predmetnej žiadosti objektívne viedol k znemožneniu plnenia funkcií, resp.
povinností povinnej osoby zverených jej právnym predpismi, a či by prehliadanie spisov alebo inej
dokumentácie za účelom vyhľadania požadovaných informácií predstavovalo intelektuálne náročnejšiu

činnosť.

36. Z obsahu administratívneho spisu, vyplýva, že žiadateľ požadoval síce obsahovo náročnejšie
informácie, a to sprístupnenie kópie rozhodnutí na zvláštne užívanie komunikácií v katastrálnom území
obce Spišská Teplica, za obdobie 3 a pol roka, ktoré tieto rozhodnutia (minimálne v časti), kde

bol prvostupňový správny orgán v pozícii správneho orgánu, musel mať v dispozičnej sfére a teda
vyhotovenie fotokópií a prípadnej anonymizácie, môže byť síce časovo náročné, nie však nemožné.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám nevyžaduje, že žiadateľ musí uviesť dôvod, pre ktorý žiada
požadovanú informáciu. Vo vzťahu k dôvodom, tak ako ich vykreslil vo vyjadreniach prvostupňový
správny orgán, ako aj žalovaný, však možno dôvodiť záver, že požadované informácie legitímne

požadoval ďalší účastník konania pre účely výkonu verejnej kontroly zo strany verejnosti, respektíve
pre účely svojej vlastnej obrany v rámci priestupkového konania. Vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré
nesprístupnil požadované informácie žalovaný, respektíve prvostupňový správny orgán, však absentuje
dostatočná miera odôvodnenia rozhodnutia tak, aby ďalší účastník konania, ale aj prípadná verejnosť,
respektíve súd, mohli nezaujate, objektívne posúdiť, oprávnenú aplikáciu tohto výnimočného inštitútu,

kedy žiadateľovi sa odmieta právo na prístup k informáciám. Správny súd v danom prípade poukazuje,
že zdôvodnenie rozhodnutia by malo byť nielen stručné, ale jasné, zrozumiteľné a musí byť z neho
zrejmé, prečo správny orgán respektíve žalovaný postupoval tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia. Základné dôvody, pre ktoré správny orgán, ale aj žalovaný nesprístupnili požadované
informácie ďalšiemu účastníkovi konania sa súd nedozvedel z ich rozhodnutí, ale až z vyjadrenia k

podnetu na vydanie protestu prokurátora alebo vo vyjadreniach k samotnej žalobe. Rovnako správny
súd nemôže za správny orgán dotvárať odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v rozsudku.

37. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom prokurátora a to, že rozhodnutie musí byť
náležite odôvodnené, najmä v prípade, ak sa nesprístupnia informácie z dôvodu zneužitia práva na

prístup k informáciám. Požiadavka na dôsledné odôvodnenie rozhodnutia by mohla byť v tomto prípade
splnená, ak by prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach aspoň orientačne
uviedli, že napríklad žiadateľ opakovane žiada o informácie, kvantitatívne uvedie množstvo, ako aj obsah
požadovaných informácií, v odôvodnení rozhodnutia poukáže na indície, respektíve dôkazy svedčiaceo tom, že žiadateľ skutočne zneužíva právo na prístup k informáciám. Prvostupňový správny orgán,
ako aj žalovaný, musí vo svojom rozhodnutí presvedčiť o správnosti postupu nielen účastníka konania,
ale práve odôvodnenie slúži aj na preskúmanie tohto rozhodnutia, napríklad v rámci súdneho konania.

Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, nemohol presvedčiť súd o tom, že ďalší účastník konania
zneužíval svoje právo na prístup k informáciám, pretože v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí,
okrem odkazu na prípadnú judikatúru, odôvodnenie týchto rozhodnutí bolo veľmi všeobecné, nejasné
a neurčité.

38. Rovnakosaniejemožnéstotožniťanisozáveromžalovanéhoaprvostupňovéhosprávnehoorgánu,
že ďalší účastník konania požadoval nejasné a neurčité informácie. Zákonodarca jednoznačne na túto
situáciu pamätá a pre prípad, že žiadosť je neúplné a nejasná, nie je zrejmé čo konkrétne žiadateľ
žiada, prvostupňový správny orgán mal žiadateľa vyzvať na odstránenie nedostatkov, konkretizáciu
svojej žiadosti a to v zmysle § 14 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, stanoviť mu primeranú
lehotu na odstránenie nedostatkov, nie kratšiu ako 7 dní, aby svoju žiadosť doplnil a poučiť ho, že

ak tak neučiní, jeho žiadosť odloží. Rovnako správny orgán ak zistil, že vybavenie žiadosti, teda
sprístupnenie informácie je časovo náročné, mohol oznámiť ďalšiemu účastníkovi konania, že zo
zákonom predpokladaných dôvodov, sprístupní informácie v predĺženej lehote, ktorú povinná osoba
môže zmysle § 17 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám predĺžiť a to až o 15 pracovných
dní.

39. V rámci administratívneho konania vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií, sa použijú procesné
pravidlá, ktoré upravuje zákon o slobode informácií, ak ich niet, použijú sa všeobecné procesné
pravidlá upravené v správnom poriadku, teda napríklad, ako je uvedené vyššie, prvostupňový správny
orgán (resp. žalovaný) uplatniť zásadu súčinnosti povinnej osoby s účastníkmi konania, v zmysle

ktorej má povinná osoba postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im
vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadrovať k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Úkon v podobe výzvy adresovanej ďalšiemu účastníkovi konania
na doplnenie jeho žiadosti nemohol neprimerane zaťažiť žalovaného. Výzva mohla ďalšieho účastníka
konania upozorniť na to, že v záujme riadneho posúdenia toho, či žalovaný má k dispozícii požadované

informácie, respektíve by mohla ozrejmiť ďalšiemu účastníkovi konania, že niektoré informácie nemusí
mať k dispozícii, napríklad môžu byť predmetom osobitnej evidencie a podobne. Uvedené žalovaný,
ako aj prvostupňový správny orgán nevykonal, čo malo za následok vadu, v dôsledku čoho došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o administratívnom konaní vo veci žiadosti o sprístupnenie
informácií, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

40. V nadväznosti na odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií zo
stany žalovaného, prácnosťou vytvorenia požadovaných informácií, resp. nutnosťou ich vyhľadávania,
správny súd zdôrazňuje, že nesprístupnenie požadovaných informácií s poukazom na prácnosť ich
vyhľadania, je možné aprobovať len celkom výnimočne, pričom v takom prípade musí povinná

osoba svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v relevantných skutkových okolnostiach vzťahujúcich sa
ku konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácií. Takéto odôvodnenie však napadnuté rozhodnutie
ani prvostupňové rozhodnutie neobsahuje. Žalovaný, ktorý dôvodí tým, že vybavenie žiadostí o
sprístupnenie informácií, tak ako ich žiadal ďalší účastník konania, spočívajúce vo vyhľadávaní,
kopírovaní, anonymizovaní by bolo časovo náročné, tieto skutočnosti mal žalovaný uviesť v žalovanom

rozhodnutí, respektíve v prvostupňovom rozhodnutí a aspoň orientačne kvalifikovať, aká by bola časová
náročnosť pre prvostupňový orgán. Inak povedané, aké úkony by musel vykonať správny orgán, aký
počet zamestnancov by sa tomu mal venovať, aká by bola časová náročnosť tejto úlohy a podobne.
Namiesto toho žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzal len skutkové okolnosti, ktoré
vo vzťahu k žiadosti o sprístupnenie informácií neboli relevantné.

41. S konštatovaním žalovaného, že účelom zákona o slobode informácií nie je paralyzovať činnosť
orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácií „primeraným
spôsobom“, sa správny súd stotožňuje. To však nemôže nič zmeniť na závere, že prvostupňové
rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,

a závere, že postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu neboli správne, žiadosť o
sprístupnenie informácií odmietli bez riadneho odôvodnenia s prípadnou aplikáciou zákazu zneužitia
práva42. Správny súd na podporu svojho postupu rozhodnutia odkazuje na rozhodnutie NSS SR sp. zn.
5Sžik/5/2020 z 31.03.2022, kde pri posudzovaní obdobného problému napríklad kasačný súd uviedol,
že „Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať

nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom
na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie
okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a

stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné
lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich
sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly.
Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie
povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy
dôkladne odôvodnené.“

43. V tejto súvislosti vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia neunikla pozornosti správneho súdu aj
tá skutočnosť, že v administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.10.2022,
ktorým žalovaný nevyhovel protestu prokurátora, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil fakticky len dvoma
vetami, bližšie neozrejmil, prečo tak postupoval. Uvedené nie je predmetom súdneho prieskumu,

správny súd poukazuje však na skutočnosť, že prokurátor, ktorý vykonal dozor nad dodržiavaním
zákonnosti a podal proti žalovanému rozhodnutiu pred podaním správnej žaloby svoj protest, ktorý
primeranezdôvodnil,nožalovanýneposkytolanivzákladnomrozsahuodpoveďprečonemienil vyhovieť
jeho protestu.

44. V kontexte celého, sa správny súd stotožnil s názorom prokurátora, že rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia, bolo najmä nepreskúmateľné, pre nedostatočné zdôvodnenie,
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a z uvedených dôvodov žalobnému návrhu vyhovel a
rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm c), f), g) SSP zrušil. Žalovaný v ďalšom konaní bude

povinný vec opätovne posúdiť, pre prípad, že nesprístupní požadované informácie svoje rozhodnutie
musí náležite odôvodniť tak, ako je to vymedzené vyššie.

45. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd vychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny

súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.“

46. Podľa § 163 SSP v znení účinnom v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a

bránením práva na správnom súde.“

47. Podľa § 170 písm. c.) SSP v znení účinnom v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby
prokurátora.“

48. Podľa § 169 SSP v znení účinnom v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba
zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm.
d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré
im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného

zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania. Správny súd poukázal, že žaloba bola podaná prokurátorom, ktorý uplatňuje svoje osobitné
postavenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniu podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené, v tejto

súvislosti nebolo vyhovené protestu prokurátora, preto prokurátor využil svoje oprávnenie a podal
správnu žalobu voči predmetnému rozhodnutiu. V prípade prokurátora neprichádza do úvahy prípadne
zastúpenie advokátom alebo iným zástupcom, rovnako ostatné a hotové výdavky je povinná znášať
príslušná prokuratúra (v konečnom dôsledku ich znáša štát ) nakoľko prokurátor v tomto konaní konalvo verejnom záujme a žaloba bola podaná, až po tom, čo nebolo vyhovené jeho protestu. Vzhľadom
ku skutočnosti, že v konaní bol ďalší účastník konania, ktorý bol de facto úspešný, v konaní mu mohli
vzniknúť nejaké trovy, mal súd za potrebné o tomto rozhodnúť. Ďalšiemu účastníkovi konania v súlade

s § 169 SSP priznal náhradu trov konania a to iba tých, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinností,
ktoré mu uložil správny súd.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).