Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 7, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100660
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100660.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E. F. E.,
zastúpený:DentonsEuropeCSLLP,sosídlomOneFleetPlace,EC4P4GDLondýn,SpojenéKráľovstvo
Veľkej Británie a Severného Írska, reg.č. OC340214, vykonávajúca činnosť prostredníctvom svojej
organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, Bratislava,
IČO: 36 861 391, v mene ktorej koná vedúci organizačnej zložky advokát JUDr. Peter Kubina, proti

žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151
866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/001161-010 zo
dňa 23.02.2024, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
24.04.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 24.04.2024 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/001161-010 zo dňa 23.02.2024, ktorým bol
potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 435 zo dňa 27.10.2023 a podaný
rozklad žalobcu zamietnutý. Uvedeným personálnym rozkazom bol žalobca podľa § 46 ods. 1 písm. b/
a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) dňom 27.10.2023 do právoplatného skončenia trestného
stíhania dočasne pozbavený výkonu štátnej služby s tým, že podľa § 46 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. sa
mu dňom 27.10.2023 poskytol služobný plat vo výške minimálnej mzdy. Tento služobný plat sa zvyšuje
o10%priznanéhoslužobnéhoplatunakaždúvyživovanúosobu,najviacvšakdovýšky70%priznaného
služobného platu.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Uviedol, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by hrozila žalobcovi závažná ujma
a značná finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
ale naopak sleduje verejný záujem na ochrane oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti
a je plne v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019

o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019) v znení nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2022) (ďalej
len „Smernica“).

3. Žalobca uviedol, že právo na účinný prístup k predbežným formám súdnej ochrany (teda na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby) mu vyplýva, ako chránenému oznamovateľovi závažnej

protispoločenskej činnosti, aj zo Smernice, konkrétne z bodu 96 preambuly a čl. 21 ods. 6. Zo Smernice
tedavyplýva,žeochranaoznamovateľovprotispoločenskejčinnostijepostavenánaprincípeposkytnutiarýchlej a účinnej ochrany chránenému oznamovateľovi proti akýmkoľvek pracovnoprávnym úkonom
zhoršujúcim jeho postavenie v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne formou „zmrazenia“ účinkov, resp.
vykonávania a uplatňovania takýchto pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovateľovi. Toto

je práve ten jediný podstatný rozdiel v kvalite ochrany po prijatí zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane
oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 54/2019 Z.z.“) oproti právnemu stavu pred jeho prijatím. Ak by mal byť
žalobca ako chránený oznamovateľ odkázaný len na konanie o žalobe (či už správnej alebo civilnej)
bez poskytnutia predbežnej ochrany priznaním odkladného účinku správnej žaloby, potom by celý

inštitút ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol zbytočný, pretože možnosť domáhať
sa svojich práv na súde žalobou (v konaní trvajúcom niekoľko rokov, počas ktorých sa budú zjavne
nezákonné pracovnoprávne úkony voči žalobcovi uplatňovať, poškodzovať ho a budú ho nútiť zmeniť
zamestnanie) by žalobca mal aj v prípade, ak by nemal status chráneného oznamovateľa a ak by
zákon č. 54/2019 Z.z. vôbec neexistoval. Požiadavky Smernice na dostupnosť predbežnej ochrany pre
chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti uvedené v bode 96 jej preambuly a v jej článku 21

ods.6súvprávnomporiadkuSlovenskejrepublikypremietnutév§7a§12zákonač.54/2019Z.z.,v§2a
ods.1a3zákona73/1998Z.z.vspojenís§9ods.2a3a§11ods.3zákonač.365/2004Z.z.orovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 365/2004 Z.z.“),
v § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „CSP“) a tiež v § 213 SSP. Ak by však ohľadom miery implementácie týchto požiadaviek Smernice
do vnútroštátneho právneho poriadku vyvstal akýkoľvek spor, potom je podľa čl. 3 ods. 1 CSP v spojení
s § 5 ods. 1 SSP a podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. Colson a Kamann, C-14/83,
Pfeiffer, C-397/01 a Adeneler C-212/04) povinnosťou súdov vykladať vnútroštátne právo v súlade so
Smernicou.

4. Žalobca sa po vydaní personálneho rozkazu domáhal na civilnom súde v konaní vedenom na
Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 58Cpr/4/2023 nariadenia neodkladného opatrenia proti
žalovanému spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu
voči žalobcovi. Súd prvej inštancie toto neodkladné opatrenie vydal uznesením č.k. 58Cpr/4/2023 zo

dňa 29.11.2023. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný dňa 14.12.2023 odvolanie, o ktorom do podania
správnej žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté. V tomto konaní argumentoval žalovaný vo svojom
odvolaní zo dňa 14.12.2023 v tom zmysle, že prostriedkom predbežnej ochrany do právoplatného
skončenia konania pred súdom alebo iným orgánom, je priznanie odkladného účinku správnej žaloby,
ktorá je ekvivalentom neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č.k. 8CoPr/14/2023-184 zo dňa 25.01.2024 v ktorom bolo konštatované, že
v intenciách Smernice možno práve odkladný účinok správnej žaloby považovať za účinný a efektívny
prostriedok jeho ochrany ako chráneného oznamovateľa pred odvetnými opatreniami zamestnávateľa.

5. Žalobca ďalej uviedol, že v jeho prípade bol vydaný personálny rozkaz, ktorý bol následne potvrdený

napadnutým rozhodnutím bez predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov (ďalej len
„Úrad“), ktorý vyžaduje čl. 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z.z. Táto skutočnosť je nesporná, potvrdil
ju aj samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný teda v konaní pred Úradom o udelení
súhlasu s pracovnoprávnym úkonom nepreukázal, že personálny rozkaz nemá žiadnu príčinnú súvislosť
s kvalifikovaným oznámením žalobcu, a preto sa v zmysle § 7 ods. 5 v spojení s § 1 ods. 4 a § 2

ods. písm. l/ zákona č. 54/2019 Z.z. predpokladá (vyvrátiteľná právna domnienka), že pracovnoprávny
úkon je odvetným opatrením žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný nielenže nepreukázal, ale dokonca
obišiel konanie pred Úradom, v ktorom mal preukázať, že personálny rozkaz nie je odvetným opatrením.
Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva nevyhnutná potreba predbežnej ochrany, ktorú predpokladá
Smernica. Žalobca nemá iný prostriedok predbežnej ochrany, ktorého by sa mohol domáhať, a preto by

jeho odopretím došlo aj k porušeniu Smernice.

6. Žalobca ďalej uviedol, že personálnym rozkazom v spojení s napadnutým druhostupňovým
rozhodnutím bol pozbavený výkonu štátnej služby z funkcie zástupcu riaditeľa útvaru a súčasne
riaditeľa odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii útvaru ochrannej služby a prevencie Úradu

inšpekčnej služby. Pred vydaním uvedených rozhodnutí poberal služobný plat vo výške X.XXX,- €
mesačne v hrubom a príspevok na bývanie vo výške XXX €. Zo samotného znenia personálneho
rozkazu a súvisiacich ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. (predovšetkým z jeho § 46) je nepochybné,
že výkon personálneho rozkazu voči osobe žalobcu, ktorý trvá od 27.10.2023 nepretržite, má na osobužalobcu a prostredníctvom neho aj na jeho rodinu obzvlášť nepriaznivé účinky a následky spôsobujúce
závažnú ujmu a hrozbu jej ďalšieho zásadného prehĺbenia a tiež značnú finančnú škodu. Žalobca
od 27.10.2023 do 29.12.2023 nemohol, a bezprostredne hrozí, že po rozhodnutí odvolacieho súdu o

odvolaní žalovaného proti neodkladnému opatreniu nariadenému Mestským súdom Bratislava IV vo
veci sp. zn. 58Cpr/4/2023 ďalej nebude môcť vykonávať svoju prácu – službu policajta a v zmysle § 46
ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. je nútený sa v služobnom čase zdržiavať na určenom mieste – v mieste
trvalého pobytu. Žalobca sa teda nemôže realizovať, nemôže napĺňať svoje poslanie, pričom v čase
kedy by mal pracovať sa musí zdržiavať doma. V zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. bol žalobcovi

priznaný plat vo výške minimálnej mzdy, ktorý sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú
vyživovanú osobu. To znamená, že služobný plat žalobcu bol zásadne znížený a to na úroveň blízku
minimálnej mzde. Z hľadiska dlhšieho obdobia je takáto výška služobného platu neúnosná, o to viac v
prípade žalobcu, ktorý má dve maloleté deti a hypotéku.

7. Žalobca poukázal na to, že v zmysle § 46 ods. 8 v spojení s § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. si

nemôže vykompenzovať vyššie uvedené zásadné zníženie platu výkonom inej činnosti, keďže nesmie
vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a zároveň sa
v čase služby musí zdržiavať na mieste trvalého pobytu. Žalobca teda nemôže ani inak pracovať a je
spolu s jeho rodinou odkázaný na plat blížiaci sa minimálnej mzde. K uvedenému sa pridáva významne
negatívna skutočnosť, že žalobca bol pozbavený výkonu štátnej služby na vopred neurčiteľný čas –

do právoplatného skončenia trestného stíhania, ktoré už ku dňu podania správnej žaloby trvá viac než
2,5 roka (nie vinou žalobcu). Žalobca nevie predpokladať, koľko môže jeho trestné stíhanie ešte trvať.
Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 14.09.2021, pričom je toto trestné stíhanie stále v
štádiu prípravného konania. Nie je pritom neobvyklé, že trestné stíhania trvajú aj desať a viac rokov.
Táto skutočnosť má závažný dopad na žalobcu, keďže nevie predpokladať, koľko rokov ešte nebude

môcť vykonávať prácu a najmä koľko rokov bude on a jeho rodina musieť vyžiť zo služobného platu
blížiaceho sa minimálnej mzde.

8. Žalobca tiež poukázal na to, že všetky uvedené následky personálneho rozkazu a napadnutého
rozhodnutia majú tak závažný následok na osobný, rodinný a profesijný život žalobcu a jeho rodinu

spolu s ich finančným zabezpečením, že je tu reálna a bezprostredná hrozba, že žalobca bude nútený
na vlastnú žiadosť odísť zo služobného pomeru. Táto hrozba je posilnená aj tým, že žalobca nevie
predpokladať, koľko bude jeho dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby trvať, pričom už v čase
podania správnej žaloby trvá takmer pol roka a trestné stíhanie dva roky a sedem mesiacov. Týmto
sa personálny rozkaz v spojení s napadnutým rozhodnutím stáva aj prostriedkom ekonomického a

osobného nátlaku na žalobcu, aby služobný pomer v Policajnom zbore ukončil na vlastnú žiadosť (čo je
nevyhnutné k tomu, aby sa mohol zamestnať inde a zabezpečiť si tak príjem umožňujúci ekonomickú
existenciu jeho a jeho rodiny). Okrem toho, žalobca je v súvislosti s dočasným pozbavením výkonu
štátnej služby verejne ostrakizovaný politikmi a inými verejne činnými osobami, pričom, personálny
rozkaz je naplnením dlhodobých vyhrážok, ktoré žalobcovi a jeho kolegom po viac než dva roky verejne

adresovali politici, ktorí po voľbách konaných dňa 30.09.2023 a vymenovaní novej vlády dňa 25.10.2023
získali kontrolu nad politickým vedením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (táto skutočnosť je
potvrdená aj v opatrení prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry o priznaní ochrany).

9. Priznanie odkladného účinku správnej žaloby je v tomto prípade nevyhnutné preto, aby ďalším

uplatňovaným obzvlášť nepriaznivých účinkov personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia
nedochádzalo k prehlbovaniu už spôsobenej závažnej ujmy na právach žalobcu a k ďalším značným
finančným stratám, ktoré vytvárajú reálnu a bezprostrednú hrozbu ďalšej závažnej ujmy, že žalobca, v
prípade nepozastavenia účinkov týchto rozhodnutí, bude nútený odísť z Policajného zboru. Dôvodnosť
a nevyhnutnosť poskytnutia rýchlej a účinnej právnej ochrany prostredníctvom priznania odkladného

účinku správnej žaloby vyplýva aj z § 12 ods. 6 zákona č. 54/2019 Z.z. a tiež z čl. 21 ods. 6 Smernice a
„eurokonformného“ výkladu v súlade s týmto ustanovením vo vzťahu k uvedeným právnym predpisom
Slovenskej republiky.

10. Žalobca zdôraznil, že potreba priznania odkladného účinku je v tomto prípade navyše zdôraznená

tým, že pri vydaní personálneho rozkazu v spojení s napadnutým rozhodnutím nebola splnená
podmienka získania predchádzajúceho súhlasu Úradu, ktorú zákon č. 54/2019 Z.z. vyžaduje v prípade
ak chce zamestnávateľ, resp. služobný úrad, vykonať vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi
pracovnoprávny úkon. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal (v konaní pred Úradompodľa § 7 zákona č. 54/2019 Z.z.), že pracovnoprávny úkon – pozbavenie žalobcu výkonu štátnej služby
– urobil voči žalobcovi ako chránenému oznamovateľovi bez príčinnej súvislosti s jeho kvalifikovaným
oznámením. Žalovaný napriek vedomosti, že žalobca má priznaný status chráneného oznamovateľa

závažnej protispoločenskej činnosti, svojím postupom a vydaním personálneho rozkazu v spojení
s napadnutým rozhodnutím tento status úplne ignoroval, čím preukázal bezprecedentné pohŕdanie
nielen žalobcom, ale aj platnými a účinnými zákonmi a inou inštitúciou Slovenskej republiky, ktorej je
zverenývýkonprávomocíurčenýchnazabezpečenieochranyoznamovateľovprotispoločenskejčinnosti
vyplývajúcich zo Smernice. Žalovaný ako jeden z najvýznamnejších štátnych orgánov konal v priamom

rozpore nielen so zákonom na ochranu slabších strán, ale aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
čo je veľmi nebezpečný precedens a aj návod pre ostatných zamestnávateľov, či už vo verejnej alebo
súkromnej sfére. Ak by súd ponechal toto konanie žalovaného bez adekvátneho právneho postihu, je
vysoko pravdepodobné, že vo veľmi krátkom čase sa jeho konaním budú inšpirovať aj iné štátne orgány
či súkromné osoby, pretože budú vedieť, že im za to nič nehrozí.

11. Žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentuje verejným záujmom na
pozbavení žalobcu výkonu štátnej služby v rámci splnenia podmienky „ohrozenia dôležitého záujmu
štátnej služby“. Celá argumentácia žalovaného je založená výlučne na uznesení o vznesení obvinenia.
Žalobca však zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave konštatoval neopodstatnenosť trestného stíhania
žalobcu. Z toho dôvodu považuje žalobca za neprípustné a arbitrárne, aby žalovaný tvrdil, že verejný

záujem je ohrozený výlučne s poukazom na povahu obvinenia žalobcu, ktorého opodstatnenosť bola
vyvrátená Krajským súdom v Bratislave. Pokiaľ podľa posúdenia Krajského súdu v Bratislave zistené
skutočnosti v trestnom stíhaní žalobcu nenasvedčujú tomu, že sa žalobca dopustil trestného činu a
dokonca ani len že skutok nemá znaky trestného činu, resp. dokazujú presný opak, takéto trestné
stíhanie nepochybne neohrozuje žiaden verejný záujem, a preto nemôže byť dôvodom pre nepriznanie

odkladného účinku správnej služby.

12. Absencia ohrozenia verejného záujmu je podľa žalobcu zrejmá aj zo skutočnosti, že žalobca
od vznesenia obvinenia dňa 14.09.2021 do 27.10.2023, teda počas viac ako dvoch rokov riadne
vykonával štátnu službu, riadne si plnil všetky svoje povinnosti a ničím neohrozil verejný záujem

ani dôležitý záujem štátnej služby. Preukazuje to skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
za toto obdobie výkonu štátnej služby nevytkol žalobcovi nič a ohrozenie dôležitého záujmu štátnej
služby odôvodňuje výlučne s poukazom na vznesenie obvinenia, ktoré však bolo zásadne spochybnené
nezávislým a nestranným súdom. Pokiaľ teda žalobca vykonával štátnu službu od vznesenia obvinenia
viac než dva roky bez toho, aby došlo k ohrozeniu verejného záujmu, nie je možné tvrdiť, že toto trestné

stíhanie žalobcu je v rozpore s verejným záujmom. Okrem toho, verejný záujem na pozastavení účinkov
personálneho rozkazu v spojení s napadnutým rozhodnutím je daný skôr v prospech žalobcu. Účinná
ochrana oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá uľahčuje alebo dokonca umožňuje
odhaľovať trestnú a inú protispoločenskú činnosť, je nepochybne vo verejnom záujme. Z tohto vychádza
aj Smernica, ktorá predpokladá účinnú a predbežnú ochranu pre chránených oznamovateľov.

13. Žalobca poukázal na to, že v tomto prípade nejde o jeho individuálny záujem na pokračovaní
vo výkone štátnej služby, ako to tvrdí žalovaný. Práve naopak, poskytnutie efektívnej a účinnej
predbežnej ochrany chráneným oznamovateľom o to viac ak ide o oznamovateľov závažnej
protispoločenskej činnosti, je odôvodnené verejným záujmom na odhaľovaní kriminality alebo inej

protispoločenskej činnosti a tiež na vytvorení prostredia, v ktorom ďalší oznamovatelia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti budú mať dôveru v orgány verejnej moci, že v prípade ak nahlásia takúto
nezákonnúčinnosť,budeimposkytnutáadekvátnaprávnaochrana,vrátaneúčinnejpredbežnejochrany,
čo má opätovne dopad na ďalšie odhaľovanie kriminality a inej protispoločenskej činnosti.

14. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa žalobcu zrejmé, že jeho vrátenie do výkonu štátnej služby
priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je v žiadnom rozpore s verejným záujmom, keďže
samotný žalobca počas viac ako dvoch rokov trvajúceho riadneho výkonu štátnej služby, napriek jeho
obvineniu, preukázal, že výkon jeho činnosti nijakým spôsobom neohrozuje verejný záujem, pričom
vyvodzovať rozpor s verejným záujmom s poukazom na jeho obvinenie, ktoré bolo nezávislým a

nestranným súdom vyhodnotené ako neopodstatnené, považuje za neprípustné a arbitrárne. Naopak,
priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe je podľa žalobcu v súlade s verejným záujmom
na ochrane oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá v nadväznosti na Smernicu
vyžaduje, aby chráneným oznamovateľom bola poskytnutá účinná a efektívna predbežná ochrana pred(potenciálne) odvetnými opatreniami zamestnávateľov, čo platí o to viac v žalobcovom prípade, kedy
ho zamestnávateľ (žalovaný) pozbavil predbežnej ochrany zo strany Úradu úplným ignorovaním a
pohŕdavým postojom nielen k jeho osobe, ale k celej ochrane oznamovateľov kriminality alebo inej

protispoločenskej činnosti.

15. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku navrhol, aby správny súd návrh na
priznanie odkladného účinku zamietol. V dôvodoch uviedol, že procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým

tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila: 1. závažná
ujma, 2. značná hospodárska škoda či finančná škoda, 3. závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
by 4. hrozil iný vážny nenapraviteľný následok. Súčasne platí, že priznanie odkladného účinku pre
tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Podľa žalovaného bolo úmyslom
zákonodarcu, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady

vyplývajúcej z ustanovenia § 184 SSP, podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

16. Žalovaný poukázal na to, že je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené
v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu
súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne

privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
To znamená, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie
odkladného účinku žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Bremeno
tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a
rozvedenie v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná

ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy.
Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy a adekvátne preukázať svoje tvrdenia je teda povinnosťou
žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. III. US 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na

priznanie odkladného účinku. Hrozba závažných následkov, ktoré sú uvedené v § 185 písm. a/ SSP,
musí vyplývať nie z tvrdení žalobcu, ale z predložených dôkazov alebo označených dôkazov, ktoré by
správny súd mohol zadovážiť, vykonať, resp. aspoň vyhodnotiť. Návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe preto nemôže byť abstraktný.

17. Žalovaný uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je nárokovateľným právom
žalobcu, keďže po splnení podmienok v zmysle § 185 SSP, Správny súdny poriadok neukladá súdu
povinnosť priznať správnej žalobe odkladný účinok, ale dáva mu možnosť po zvážení všetkých okolností
vyhovieť návrhu žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok. Ustanovenie § 185 SSP prezumuje
splnenie dvoch podmienok pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku, a to preukázanie

jedného z dôvodov v písm. a) a b) ustanovenia a zároveň preukázanie, že priznanie odkladného účinku
nebude v rozpore s verejným záujmom. Z Komentára k SSP ako aj z rozhodovacej činnosti Ústavného
súduSR(napr.I.ÚS53/2018)podľažalovanéhovyplýva,žerovnakoakovprípadenávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia by mal správny súd skúmať predpoklad danosti práva, tj. predbežné posúdenie
úspešnosti žaloby. Podľa Komentára SSP ako aj Ústavného súdu SR je z povahy veci nesporné, že

odkladnýúčinokmázabezpečiťmateriálnuochranuprávamaoprávnenýmzáujmomúspešnéhožalobcu
tak,abytentoneboldotknutýpozrušenížalobounapadnutéhorozhodnutiažiadnymijehoúčinkamialebo
následkami.

18. Žalovaný poukázal na slovné vyjadrenie ,,úspešný žalobca“, čo predpokladá, že priznanie

odkladného účinku možno priznať výlučne žalobe, ktorá sa javí ako v budúcnosti úspešná. Teda správny
súd po prvotnom posúdení argumentácie žalobcu v správnej žalobe a vyjadrenia žalovaného k správnej
žalobe musí predbežne posúdiť, že správna žaloba sa javí byť dôvodná. Podľa názoru žalovaného nemá
zmysel priznať odkladný účinok nedôvodnej správnej žalobe, ktorá bude v budúcnosti zamietnutá.

19. Žalovaný poukázal na to, že žalobca len vo všeobecnosti, bez preukázania reálneho vzniku ujmy
odôvodnil svoj návrh na priznanie odkladného účinku. Ďalej uviedol, že súčasťou návrhu žalobcu nie sú
žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe a žiadne dôkazy na preukázanie týchto zákonných dôvodov žalobca ani neoznačil. Žalovanýpoznamenal, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie jeho prípadnej nepriaznivej finančnej
situácie. Samotná skutočnosť, že žalobca má nehnuteľnosť zaťaženú hypotekárnym úverom a dve
vyživovacie povinnosti neznamená, že žalobcovi hrozí iná, ním nešpecifikovaná a nekonkretizovaná

závažná ujma a finančná škoda. Žalovaný zastáva názor, že zníženie platu žalobcu v dôsledku jeho
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby na výšku, ako určuje zákon č. 73/1998 Z.z. samo o sebe
nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zo strany žalobcu nedošlo
k vyčísleniu finančnej škody, táto je len v rovine úvahy, bez konkretizovania, aká reálna škoda žalobcovi
vznikla a v budúcnosti vznikne. Závažná ujma nie je podľa názoru žalovaného zo strany žalobcu vôbec

špecifikovaná, táto je len označená všeobecne v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 písm. a/ SSP bez
toho, aby žalobca konkretizoval aká závažná ujma, okrem tej finančnej, mu nepriznaním odkladného
účinku hrozí.

20.PodľanázoružalovanéhožalobcaveľmiteoretickyavšeobecnepoukazujenaustanovenieSmernice
a ňou uloženej povinnosti členských štátov zabezpečiť do vnútroštátneho právneho poriadku predbežné

opatrenie, resp. účinkami obdobný inštitút, avšak samotná zmienka o predbežnom opatrení v Smernici,
resp. v ustanovení § 12 ods. 2 zákona č. 54/2019 Z.z. sama osebe neznamená, že odkladný účinok
nastáva automaticky podaním žaloby. Dôvody svedčiace pre priznanie odkladného účinku musí žalobca
v návrhu jasne špecifikovať, tieto preukázať a osvedčiť, nepostačuje iba tvrdenie o vzniku ujmy, ale
podstatné je vznik ujmy aj reálne zo strany žalobcu preukázať. Potenciálna ujma pre vyhovenie návrhu

nepostačuje. Rovnako takýmto dôvodom nie je podľa žalovaného ani dĺžka trvania trestného konania
alebo súdne rozhodnutia vo veciach netýkajúcich sa žalobcu.

21. Podľa názoru žalovaného všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez
ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel. Žalovaný vo

všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu následku
závažnej ujmy či následku značnej finančnej škody na jeho strane, ktorú tiež nijako nepreukázal. Práve
naopak, žalobcovi bol v čase podania žaloby vyplácaný plný služobný plat. V tejto súvislosti žalovaný
dal do pozornosti nasledovné fakty:
- Mestský súd Bratislava IV uznesením č. k. 58Cpr/4/2023-67 zo dňa 29.11.2023 nariadil neodkladné

opatrenie v znení: žalovaný je povinný zdržať sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu ministra
vnútra Slovenskej republiky č. 435 zo dňa 27.10.2023 voči žalobcovi. Na základe uvedenej skutočnosti
žalovaný vo výplate za mesiac január 2024 doplatil žalobcovi rozdiel na jeho služobnom plate za mesiac
december 2023. Následne žalobca poberal svoj plný služobný plat (so zohľadnením neprítomnosti
z dôvodu dočasnej práceneschopnosti) a to až do rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý nariadené

neodkladné opatrenie zmenil tak, že ho Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6CoPr/6/2024-224
zo dňa 21.06.2024 zamietol (t.j. plný služobný plat so zohľadnením jeho neprítomnosti počas dočasnej
práceneschopnosti poberal od decembra 2023 do 30.06.2024),
- správna žaloba spolu s návrhom na priznanie jej odkladného účinku bola súdu doručená dňa
25.04.2024. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol žalobcovi v čase podania žaloby vyplácaný jeho plný

služobný plat.

22. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca dňa 18.01.2024 prijal peňažný dar od neziskovej
organizácie G.. H., IČO: XX XXX XXX, so sídlom I. XX, E. (ďalej len „nezisková organizácia“) vo výške
XXXX,XX € na účely kompenzácie výpadku čistého služobného príjmu žalobcu za mesiac november

2023. Následne žalobca prijal ďalšie peňažné dary od neziskovej organizácie a to: dňa 13.03.2024
peňažný dar vo výške XX,XX €, dňa 13.05.2024 peňažný dar vo výške XX,XX €. Dňa 13.06.2024
peňažný dar vo výške XX,XX € (t. j. XXX,XX €) na účely kompenzácie výpadku jeho čistého služobného
príjmu za mesiac november 2023. Podľa názoru žalovaného to znamená, že žalobca v čase podania
návrhu na priznanie odkladného účinku poberal riadny (plný) služobný plat. Preto tvrdenia obsiahnuté

v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby titulom hrozby následku závažnej ujmy
nemajú podľa žalovaného žiadne opodstatnenie. Odôvodňovanie návrhu na priznanie neodkladného
účinku žaloby existenciou Smernice a rozhodnutiami v iných právnych veciach netýkajúcich sa osoby
žalobcu a dĺžkou trvania trestného konania, považuje žalovaný za nenáležité, všeobecné, hypotetické
a neosvedčujúce dôvody na vyhovenie návrhu žalobcu.

23. Žalovaný ďalej uviedol, že rozkaz ministra č. 435 nebol odvetným opatrením, ale bol plnením
povinnosti vyplývajúcej žalovanému z § 46 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom postup podľa § 7 zákon č.
54/2019 Z. z. tu nebol daný. Poukazovanie na Smernicu je preto v tomto prípade podľa žalovanéhoirelevantné. Okrem iného, podľa žalovaného zmyslom a účelom Smernice, tak ako to vyplýva zo
znenia jej článku 1 je „posilniť presadzovanie práva a politík Únie v určitých oblastiach stanovením
spoločných minimálnych noriem, ktorými sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany osôb nahlasujúcich

porušeniaprávaÚnie“.ToutonormoujevpodmienkachSlovenskejrepublikyzákonč.54/2019Z.z.,ktorá
prebrala aj Smernicu, na ktorú žalobca odkazuje. Žalobca v tejto súvislosti (teda za účelom preukázania
dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na priznanie odkladného účinku podanej žaloby) poukazuje v
bode 218 žaloby na znenie článku 21 ods. 6 Smernice, upravujúci možnosť prístupu chránených
oznamovateľov k nápravným opatreniam proti odvetným opatreniam, vrátane predbežného opatrenia

a to až do ukončenia súdneho konania. Uvedený článok Smernice ukladá členským štátom povinnosť
zaviesť vo vnútroštátnom právnom poriadku mechanizmy dočasnej ochrany pred rozhodnutím súdu vo
veci samej. Priznanie odkladného účinku však nie je automatické a samotná Smernica neurčuje, že
odkladný účinok by mal byť priznávaný automaticky, teda že by mal nastať priamo zo zákona podaním
žaloby.

24. Žalovaný vo vzťahu k neexistencii rozporu odkladného účinku s verejným záujmom uviedol, že
je potrebné posúdiť, resp. dať do porovnania súkromný záujem žalobcu ako príslušníka Policajného
zboru a verejný záujem na riadnom výkone štátnej služby policajta. Vzhľadom na obligatórnu povinnosť
žalovaného postupovať podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. a verejný záujem na
riadnomvýkoneštátnejslužbypolicajtaosobami,ktoréniesúdôvodnetrestnestíhané,resp.právoplatne

obvinené za skutok priamo súvisiaci s výkonom štátnej služby (trestný čin Zneužívanie právomoci
verejného činiteľa). Z uvedeného dôvodu by podľa žalovaného priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, a teda zdržanie sa výkonu napadnutých rozhodnutí bolo v rozpore s verejným záujmom.

25. Žalovaný zdôraznil, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy

len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a
vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť vyhradené
len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a/ alebo písm. b/ SSP.

Uplatnenie inštitútu odkladného účinku správnej žaloby založenom na znížení služobného príjmu podľa
žalovaného nijako neosvedčuje existenciu hrozby následku závažnej ujmy. Okrem uvedeného, žalovaný
má za to, že preukázal opak (žalobcovi bol v čase podania návrhu vyplácaný jeho riadny služobný
plat).RovnakoexistenciaSmernicetransponovanádoprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikyzákonom
č. 54/2019 Z.z., či dĺžka trvania trestného konania alebo súdne rozhodnutia vo veciach netýkajúcich

sa žalobcu nijako neosvedčujú dôvodnosť a opodstatnenosť návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku jeho správnej žaloby.

26. Na záver žalovaný poukázal na to, že žalobca sa mal možnosť už pred prijatím do služobného
pomeru oboznámiť okrem iného aj s ustanoveniami o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. Bolo

tak na slobodnom rozhodnutí žalobcu, či za takýchto podmienok požiada o prijatie do štátnej služby
príslušníkaPolicajnéhozboru.Žalovanýpoukázalnato,žeinštitútdočasnéhopozbaveniavýkonuštátnej
služby má prechodný charakter a je prekážkou vo výkone štátnej služby na strane zamestnávateľa.
Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho
mesačný služobný plat skrátený (s výnimkou prípadov uvedených v § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).

27. Žalovaný v doplnení vyjadrenia zo dňa 06.09.2024 uviedol, že žalobca dňa 28.08.2024 doručil
žalovanému ďalšie oznámenie o prijatí daru a žiadosť o zápis do registra darov. Z doručených oznámení
o prijatí daru vyplýva, že žalobca prijal dňa 16.08.2024 od neziskovej organizácie peňažný dar vo výške
X.XXX,XX € na účely kompenzácie výpadku jeho čistého služobného príjmu. Išlo teda o peňažný dar

na účely kompenzácie jeho čistého služobného platu za mesiac júl 2024, keďže žalovaný mu nekrátený
služobný plat vyplácal do 30.06.2024. Krátený služobný plat je tak žalobcovi priebežne kompenzovaný
poskytnutím peňažného daru, preto žalovaný považuje naďalej návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby za nedôvodný.

28. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol,
že nevyhnutnosť kompenzácie výpadku služobného príjmu žalobcu prostredníctvom verejnej zbierky
preukazuje hrozbu závažnej ujmy a značnej finančnej škody. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na
skutočnosť, že žalobca prijal od neziskovej organizácie peňažné dary od darcov na účely kompenzácievýpadku jeho čistého služobného príjmu. K tomuto žalovaný predložil ako dôkazy oznámenia žalobcu
o prijatí daru a žiadosti o zápis do registra darov. Týmto sa žalovaný snažil spochybniť skutočnosť,
že v dôsledku výkonu personálneho rozkazu (v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie) sa žalobca

ocitol vo veľmi zlej (neúnosnej) finančnej situácii, keďže ako otec, ktorý má dve nezaopatrené deti
a hypotéku, poberá niekoľkonásobne znížený služobný plat (podľa zákona minimálnu mzdu zvýšenú
o 10% na každú vyživovanú osobu), musí sa zdržiavať v služobnom čase doma a nemôže sa inde
zamestnať tak, aby pokryl tento zásadný výpadok príjmu. Žalobca uviedol, že práve z týchto a ďalších
dôvodovsadomáhalnávrhomnavydanieneodkladnéhoopatreniapozastaveniaúčinnostipersonálneho

rozkazu (aby odvrátil závažné negatívne dopady na neho a jeho rodinu), pričom Mestský súd Bratislava
IV v uznesení sp. zn. 58Cpr/4/2023 zo dňa 29.11.2024 tomuto návrhu vyhovel a pozastavil účinky
personálneho rozkazu. Avšak vzhľadom na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v skutkovo a
právne obdobných veciach kolegov žalobcu bolo zrejmé, že civilné súdy považujú za účinný a efektívny
prostriedokpredbežnejprávnejochranychránenýchoznamovateľov,ktorýpredpokladáSmernica,práve
odkladný účinok správnej žaloby, a naopak, odmietajú nariadiť neodkladné opatrenie, pretože by tým

zasiahli do právomoci správneho súdu. Preto mohol žalobca legitímne očakávať, vzhľadom na princíp
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 2 CSP), že Krajský
súd v Bratislave rozhodne rovnako aj v jeho prípade. A presne k tomu v civilnom konaní v prípade
žalobcu aj došlo (avšak až po podaní správnej žaloby), kedy Krajský súd v Bratislave uznesením sp.
zn. 6CoPr/6/2024 zo dňa 21.06.2024 zrušil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bolo nariadené

neodkladné opatrenie, a návrh žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave v tomto uznesení výslovne
uviedol: „Vzhľadom na to, že zo záverov ustálenej judikatúry (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.
1Obo/240/98 (R 123/1999), sp. zn. 7Cdo/59/2011) vyplýva, že neodkladným opatrením nemožno brániť
vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci, odvolací súd v predmetnej veci zastáva názor, že
prednosť majú právne prostriedky ochrany v správnom konaní, resp. v správnom súdnom konaní podľa

Správneho súdneho poriadku.” „[...] I v intenciách uvedených záverov možno konštatovať, že právne
prostriedky ochrany podľa Správneho súdneho poriadku; vrátane odkladného účinku; ktoré dostatočne
účinne zabezpečujú ochranu žalobcu pred porušovaním jeho práv chráneného oznamovateľa podľa
zákona o ochrane oznamovateľov, majú prednosť pred ochranou neodkladným opatrením.”

29. Žalobca poukázal na to, že od vydania tohto uznesenia poberá služobný plat vo výške minimálnej
mzdy zvýšený o 10 % na každé vyživované dieťa. Skutočnosť, že žalobca v minulosti poberal na základe
neodkladného opatrenia ešte nejaký čas plný služobný plat, pokým toto neodkladné opatrenie nezrušil
Krajský súd v Bratislave, vôbec nevylučuje hrozbu značnej finančnej škody (žalobcu a jeho rodiny)
ani inej závažnej ujmy (donútenie žalobcu odísť z Policajného zboru na vlastnú žiadosť). Táto hrozba

sa po zrušení neodkladného opatrenia stala len bezprostrednou. Keďže neodkladné opatrenie bolo
v prípade žalobcu zrušené, v súčasnosti (od júna 2024) sa už voči žalobcovi opäť v plnom rozsahu
vykonáva napadnutý personálny rozkaz o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, ktorý má na neho
dôsledky popísané v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Navyše, vzhľadom na
vopred neurčiteľný čas trvania personálneho rozkazu – do právoplatného skončenia trestného stíhania,

ktoré už ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia trvalo takmer 2,5 roka (ku dňu podania vyjadrenia
sú to už viac než 3 roky), žalobca nevie predpokladať, koľko môže jeho trestné stíhanie žalobcu ešte
trvať. Tvrdenia žalovaného a dôkazy o tom, že žalobca je nútený spoliehať sa na finančnú pomoc z
vyzbieraných finančných prostriedkov z verejnej zbierky, preukazujú presný opak, a to, že žalobca (spolu
s jeho rodinou) sa nachádza v tak nepriaznivej situácii, že sa musel obrátiť na pomoc od anonymných

ľudí, ktorí mu prostredníctvom verejnej zbierky prispeli na vykompenzovanie zásadnej straty príjmu.
V opačnom prípade (bez týchto darov z verejnej zbierky) by bol nútený odísť zo služobného pomeru,
keďže by nebol schopný uživiť rodinu. Inak povedané, bez príspevkov z verejnej zbierky by žalobcovi
v každom prípade vznikla závažná ujma – a to závažná finančná škoda, ktorú by bolo možné odvrátiť
len tým, že žalobca by bol nútený odísť na vlastnú žiadosť zo služobného pomeru, prišiel o dlhoročnú

kariéru v Policajnom zbore, stratil zamestnanie, ale aspoň by získal možnosť nájsť si nové zamestnanie,
v ktorom by zarábal aspoň toľko, aby mohol pokryť potreby rodiny. To znamená, že bez darov z verejnej
zbierky by závažná finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok bol už naplnený. Iba vďaka
verejnej zbierke tieto závažné následky „len“ bezprostredne hrozia.

30. Takýto postup, kedy je chránený oznamovateľ donútený odísť zo zamestnania kvôli postihujúcemu
pracovnoprávnemu úkonu zo strany zamestnávateľa, je podľa žalobcu aj v príkrom rozpore so
Smernicou. Smernica ustanovuje povinnosť prístupu k predbežnej právnej ochrane pre chránených
oznamovateľov práve preto, aby sa vyhlo takýmto závažným negatívnym následkom. Žalobca považujeza nenáležité až arogantné, že žalovaný argumentuje tým, že žalobcovi nehrozí závažná finančná ujma,
resp. iný nenapraviteľný následok, pretože sa mu anonymní ľudia v rámci verejnej zbierky vyzbierali
na pokrytie zásadného výpadku príjmu tak, aby aspoň počas niekoľkých mesiacov, počas ktorých

je pozbavený výkonu štátnej služby, nemusel odchádzať z Policajného zboru ešte pred tým, než sa
vôbec rozhodne o (ne)zákonnosti napadnutého rozhodnutia a personálneho rozkazu. Ide o podobnú
situáciu, ako keby žalovaný tvrdil, že našim nemocniciam nechýbajú finančné prostriedky, pretože
anonymní darcovia sa vyzbierali na nové okná. Práve takáto argumentácia, akú zvolil žalovaný, podľa
názoru žalobcu preukazuje presný opak – naliehavú a bezprostrednú hrozbu značnej finančnej škody

a nenapraviteľného negatívneho následku.

31. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

32. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

33. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

34. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza,
že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti
spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka

len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie
odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho
súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Podanie správnej
žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny
poriadok alebo osobitný predpis; v ostatných prípadoch má odkladný účinok len na základe rozhodnutia

správneho súdu za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Hrozba právnych následkov
spojená s právoplatným rozhodnutím žalovaného vo veci služobného pomeru, sama o sebe nie je
zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V predmetnej právnej veci
Správny súdny poriadok ani zákon č. 73/1998 Z.z. nepriznávajú podanej správnej žalobe odkladný
účinok ex lege, preto je namieste posudzovanie podmienok na prípadné priznanie odkladného účinku

v zmysle ustanovenia § 185 SSP.

35. Správny súdny poriadok v § 185 SSP vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny
súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Procesným predpokladom
rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda návrh žalobcu, ktorý

tvrdí, že:
- okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok;

- zároveň priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne; ak nie je splnená čo len jedna z nich,
nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok.

36. Prvým dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného

následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený
následok spočívajúci:
- v závažnej ujme,
- v značnej hospodárskej škode či finančnej škode,- v závažnej ujme na životnom prostrední, prípadne
- v inom vážnom nenapraviteľnom následku.

37. Z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyplýva, že mu okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh v podstate odôvodnil odkazom na Smernicu,
konanímpredcivilnýmisúdmitýkajúcimisanariadenianeodkladnýchopatrení,absenciousúhlasuÚradu
na ochranu oznamovateľov, znížením služobného platu, po vydaní personálneho rozkazu má priznaný

plat vo výške minimálne mzdy zvýšený o 10 % na každú vyživovanú osobu (spolu zvýšenie o 20%),
s tým, že sa v služobnom čase musí zdržiavať v mieste trvalého pobytu. Žalobca v tejto súvislosti
uviedol, že má dve maloleté deti a hypotéku. Poukázal tiež na to, že nesmie vykonávať inú platenú
funkciu alebo inú zárobkovú činnosť, a teda si nemôže inak zabezpečiť príjem na zabezpečenie živobytia
jeho rodiny. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tiež tým, že je pozbavený výkonu štátnej
služby na vopred neurčiteľný čas – do právoplatného skončenia trestného stíhania a tým, že v súvislosti

sdočasnýmpozbavenímvýkonuštátnejslužbyjeverejneostrakizovanýpolitikmiainýmiverejnečinnými
osobami.

38. Žalobca existenciu závažnej ujmy dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu,
že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. Nepredložil dôkazy o tom, či má ešte iný majetok, resp.

finančnú rezervu, z ktorej by mohol zabezpečiť životné potreby seba a svojej rodiny, nekonkretizoval ani
výšku jeho rodinných príjmov a výdavkov. V návrhu na priznanie odkladného účinku vôbec netvrdil, že je
príjemcom finančných prostriedkov zo zbierky G., H., na čo poukázal až žalovaný. Žalobca neosvedčil,
či jeho manželka pracuje a či poberá mesačnú mzdu, ktorá by mohla mať vplyv na rodinný rozpočet.
Žalobca neosvedčil ani skutočnosti týkajúce sa hypotéky – napríklad výšku mesačných splátok, ako

splácanie hypotéky zaťažuje jeho rodinný rozpočet a mesačné výdavky, či požiadal o odklad splátok
hypotéky, nepredložil zmluvu o hypotekárnom úvere, a podobne. Žalovaný poukázal v písomnom
vyjadrení na to, že žalobcovi vyplácal plný plat od decembra 2023 do 30.06.2024 na základe uznesenia
Mestského súdu Bratislava IV č.k. 58Cpr/4/2023-67 zo dňa 29.11.2023, a teda v čase podania návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (24.4.2024) žalobcom uvádzané dôvody na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe nehrozili, hoci ich žalobca označil za reálne; žalobca pritom
neuviedol, že mu žalovaný v tom čase vyplácal plat v plnej výške. Žalobca v podanom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdené skutočnosti, čím
sa jeho majetková situácia stala neobjasnenou. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere potrebné, aby
hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a/ SSP, vyplývala z takých

konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú osvedčené a preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi,
ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.

39. K tvrdeniu žalobcu o prístupe k predbežným formám súdnej ochrany vyplývajúcim zo Smernice
správny súd uvádza, že právo žalobcu na účinný prístup k predbežným formám súdnej ochrany

v zmysle čl. 21 ods. 6 Smernice („osoby uvedené v článku 4 musia mať podľa potreby prístup k
nápravným opatreniam proti odvetným opatreniam vrátane predbežného opatrenia až do ukončenia
súdneho konania, a to v súlade s vnútroštátnym právom“) je zachované práve zakotvením jeho
oprávnenia na podanie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúceho z
dikcie ustanovenia § 185 SSP. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v § 184 až § 189 SSP

má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a
zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom
mimosporovom konaní (napríklad I. ÚS 486/2024, I. ÚS 379/2024, IV. ÚS 138/2024), preto je
možné považovať odkladný účinok správnej žalobe za predbežné opatrenie v zmysle čl. 21 ods.
6 Smernice. Je však povinnosťou žalobcu dostatočne vymedziť konkrétne zákonom predpokladané

dôvody a skutkové okolnosti s nimi spojené, osvedčujúce splnenie podmienok priznania odkladného
účinku správnej žalobe, keďže návrh na priznanie odkladného účinku je plne ovládaný dispozičnou
zásadou. V neposlednom rade dáva záruku ochrany práva žalobcu na účinný prístup k predbežným
formám súdnej ochrany aj zakotvenie inštitútu povinného právneho zastúpenia advokátom (§ 49 SSP),
zabezpečujúceho náležité zastupovanie žalobcu v správnom súdnom konaní. Ustanovenia Smernice

týkajúce sa prístupu k predbežným opatreniam neznamenajú automatické vydanie predbežných
opatrení bez splnenia podmienok stanovených vnútroštátnym právom (§ 185 SSP), ale znamenajú
možnosť podať návrh na vydanie takýchto predbežných opatrení za splnenia podmienky unesenia
bremena tvrdenia a bremena dôkazu zo strany žalobcu. Uvedenú Smernicu preto nie je možné vykladaťtak, že nie je potrebné splniť podmienky, ktoré stanovuje vnútroštátne právo na vyhovenie takémuto
predbežnému opatreniu.

40. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa iba preukázaním existencie podmienok v zmysle §
185 SSP. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť
v merite veci a naopak (napríklad uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/232/2022 zo
dňa 18.10.2023, sp. zn. BA-5S/51/2023 zo dňa 23.10.2023, sp. zn. NR-15S/45/2022 zo dňa 18.01.2024,

sp. zn. 6S/70/2023 zo dňa 08.01.2024, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/34/2022
zo dňa 25.05.2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2024 zo dňa 20.03.2024,
a podobne). Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu súvisiaci s nezákonnosťou napadnutého
rozhodnutia je v štádiu rozhodovania o odkladnom účinku správnej žaloby bez právneho významu,
bude totiž predmetom meritórneho preskúmavania napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rovnako
nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalovaného, že správny súd pri rozhodovaní o odkladnom účinku

musí predbežne posúdiť, či sa správna žaloba javí byť dôvodná. Správny súd uvádza, že pri priznaní
alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe skúma úplne iné skutočnosti (§ 185 SSP) ako pri
meritórnom preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Podmieňovať priznanie odkladného
účinku správnej žalobe predbežným posúdením zákonnosti napadnutého rozhodnutia nie je na mieste,
keďže takýto dôvod sa v ustanovení § 185 SSP nenachádza, a to ani ako prejudiciálne vyhodnocovaná

otázka. V rozhodovacej činnosti správnych súdov nie je neobvyklé, že správnej žalobe je priznaný
odkladný účinok a následne je táto vo veci samej zamietnutá a naopak.

41. Podľa správneho súdu dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, nie sú dôvodmi, ktoré má na mysli § 185 písm. a/ SSP, pričom žalobca ním

uvádzané dôvody ani neosvedčil. Ustanovenie § 185 písm. a/ SSP podmieňuje priznanie odkladného
účinku správnej žalobe hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym
nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy a splnením ďalšej podmienky, a teda, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

záujmom. Pretože žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, čím nie
je splnená jedna z dvoch kumulatívnych podmienok, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou
podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda, či by priznanie odkladného účinku
nebolo v rozpore s verejným záujmom.

42. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad
v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

43. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP.