Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/155/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200484.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ing.MatúšaŠkarbalu(sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej
veci žalobcu: TREXIMA Bratislava, spol. s r. o., so sídlom Drobného 29/3431, 844 07 Bratislava, IČO:
31 364 381, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
101751876/2022 zo dňa 14.06.2022, č. 101753175/2022 zo dňa 14.06.2022, č. 101752193/2022 zo
dňa 14.06.2022, č. 101754018/2022 zo dňa 14.06.2022, č. 101753563/2022 zo dňa 14.06.2022, č.
101752910/2022 zo dňa 14.06.2022, č. 101754776/2022 zo dňa 14.06.2022, č. 101754267/2022 zo dňa

14.06.2022, č. 101754541/2022 zo dňa 14.06.2022 a č. 101755013/2022 zo dňa 14.06.2022, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101751876/2022 zo dňa 14. júna 2022
z a m i e t a .

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101753175/2022 zo dňa 14. júna
2022 z a m i e t a .

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101752193/2022 zo dňa 14. júna
2022 z a m i e t a .

IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101754018/2022 zo dňa 14. júna
2022 z a m i e t a .

V. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101753563/2022 zo dňa 14. júna
2022 z a m i e t a .

– 2 – ZA-31S/155/2022

VI. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101752910/2022 zo dňa 14. júna
2022 z a m i e t a .

VII. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101754776/2022 zo dňa 14. júna

2022 z a m i e t a .

VIII. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101754267/2022 zo dňa 14. júna
2022 z a m i e t a .

IX. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101754541/2022 zo dňa 14. júna
2022 z a m i e t a .X. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101755013/2022 zo dňa 14. júna
2022 z a m i e t a .

XI. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. U žalobcu bola Daňovým úradom Žilina, pobočka Ružomberok (ďalej aj ako „správca dane“ alebo
„orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej
aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2015, marec 2015, apríl 2015, máj 2015, jún 2015, júl

2015, august 2015, september 2015, október 2015 a november 2015. O vykonanie daňovej kontroly
u žalobcu požiadal Kriminálny úrad finančnej správy (ďalej aj ako „KÚFS“) - pobočka Stred Žilina.
Zamestnanci správcu dane si prevzali doklady žalobcu od KÚFS dňa 17.06.2020, o čom bola spísaná
Zápisnica o vykonaní úkonu č. 101054787/2020 zo dňa 17.06.2020. Daňová kontrola bola začatá dňa
08.07.2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100990399/2020 zo dňa 04.06.2020, ktoré bolo

doručené zástupcovi žalobcu dňa 08.06.2020. Na predloženie ostatných dokladov bol žalobca vyzvaný
v zaslanom oznámení o daňovej kontrole, pričom žalobca doklady predložil formou elektronického
podania dňa 07.07.2020. Po preskúmaní predložených dokladov zaslal správca dane žalobcovi Výzvu
na predloženie dokladov č. 101154682/2020 zo dňa 09.07.2020, pričom žalobca požadované doklady
predložil dňa 27.07.2020 na podateľni Daňového úradu Bratislava. Správca dane zaslal žalobcovi

Oznámenie skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly č. 101717398/2020 zo dňa 10.11.2020 a
správcovidanebolodňa15.12.2020doručenéVyjadreniekOznámeniuskutočnostízistenýchvpriebehu
daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100980901/2021 zo dňa
07.06.2021, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
doručený dňa 24.06.2021. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril podaním zo dňa 06.09.2021

a pripomienky k protokolu boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 18.11.2021, o čom bola spísaná
Zápisnica č. 102306747/2021.
– 3 – ZA-31S/155/2022

2. Správca dane následne viedol vyrubovacie konania samostatne za každé zdaňovacie obdobie a v
rámci vyrubovacích konaní boli vydané aj nasledujúce rozhodnutia:
- Rozhodnutím č. 102460681/2021 zo dňa 02.12.2021 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 44 068,35

eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2015,
- Rozhodnutím č. 102461064/2021 zo dňa 02.12.2021 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.
5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 8 200 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015,
- Rozhodnutím č. 102461175/2021 zo dňa 02.12.2021 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.
5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 46 271,85 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015,

- Rozhodnutím č. 102461265/2021 zo dňa 02.12.2021 správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 39 672,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015,
- Rozhodnutím č. 102461344/2021 zo dňa 02.12.2021 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.
5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 39 479 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015,
- Rozhodnutím č. 102461453/2021 zo dňa 02.12.2021 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v

sume 24 851,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015,
- Rozhodnutím č. 102461566/2021 zo dňa 02.12.2021 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.
5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 31 736,60 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015,
- Rozhodnutím č. 102461645/2021 zo dňa 02.12.2021 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5
Daňového poriadku rozdiel dane v sume 20 027,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015,

- Rozhodnutím č. 102461770/2021 zo dňa 02.12.2021 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.
5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 46 184,70 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015,
- Rozhodnutím č. 102461846/2021 zo dňa 02.12.2021 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5
Daňového poriadku rozdiel dane v sume 22 473,10 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015
(ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutia“).3. Správca dane neuznal odpočítanie DPH v zdaňovacích obdobiach február 2015 - november 2015 v
celkovej výške 322 964,50 eur zo 46 prijatých dodávateľských faktúr FP č. 1560119, 1560118, 1560285,
1560293, 1560365, 1560353, 1560466, 1560467, 1560543, 1560548, 1560641, 1560634, 1560729,

1560739, 1560854, 1560855, 1560969, 1560968, 1560113, 1560288, 1560 462, 1560642, 1560826,
1560110, 1560105, 1560269, 1560275, 1560377, 1560379, 1560385, 1560460, 1560453, 1560561,
1560649, 1560870, 1560869, 1560114, 1560187, 1560307, 1560351, 1560452, 1560537, 1560599,
1560674, 1560831, 1560939 od dodávateľov C&C PRODUCTION s.r.o., so sídlom Lazaretská 23,
811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 626 479, DIČ 2022765624 (ďalej aj „C&C

PRODUCTION s.r.o.“), T-Assets s.r.o., so sídlom Vincenta Hložníka 4, 841 05 Bratislava -
– 4 – ZA-31S/155/2022

mestská časť Karlova Ves, IČO: 44639546, DIČ: 2022766691, IČ DPH: SK2022766691 (ďalej aj „T-
Assets s.r.o.“) a NOBOX MEDIA, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava 1, IČO: 46895418,

DIČ: 2023651344 (ďalej aj „NOBOX MEDIA, s.r.o.“) z dôvodu, že žalobca bol v roku 2015 súčasťou
podvodných reťazcov na DPH a vedel alebo mohol vedieť, že sa predmetnými nákupmi v celkovej výške
1 986 987 eur zapája do podvodu na DPH.

4. Žalobca si v zdaňovacích obdobiach február 2015 až november 2015 uplatnil odpočítanie dane z

uvedených faktúr vystavených:

- dodávateľom C&C PRODUCTION s.r.o., ktorý zanikol a od 20.12.2016 mal právneho nástupcu
PROPIS 10, s. r. o., so sídlom Gorkého 10, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50
443 470, DIČ: 2120395442, ktorý má od 30.06.2021 právneho nástupcu KIDSPLAYTIME s.r.o., so

sídlom Námestí Přátelství 1518/4, Hostivař, 102 00 Praha 10, Česká republika, IČO: 01610945, za
dodanie reklamných služieb v mesiacoch február 2015 až november 2015 (okrem mesiaca marec 2015)
v celkovej sume 871 359 eur, z toho základ dane 726 132,50 eur, DPH 145 226,50 eur, konkrétne:
1/ služby poskytnuté podľa Rámcovej zmluvy zo dňa 15.01.2014 – Reklamná kampaň pre ISTP.sk
(Integrovaný systém typových pozícií) - položkovito Grafické spracovanie Remarketingové bannery,

Google AdWords (textová reklama) a Google display network (bannery) - reklamná kampaň v online
priestore na Google, Facebook a Youtube pre intemetovú stránku ISTP.sk - portál, ktorý bol vytvorený
pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „Reklamná kampaň ISTP.sk“). V kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach bolo plnenie fakturované 9 faktúrami v celkovej výške 375 384 eur s DPH, z
toho základ dane 312 820 eur a DPH 62 564,00 eur;

2/ Reklamná kampaň TREXIMA.sk, položkovito Grafické spracovanie Remarketingové bannery, Google
AdWords, Google display network v online priestore prostredníctvom Google, Youtube (ďalej aj
„Reklamná kampaň TREXIMA.sk“). V kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bolo plnenie fakturované
9faktúramivcelkovejvýške274621,20eursDPH,ztohozákladdane228851euraDPH45770,20eur;
3/ marketingové služby prostredníctvom firemného časopisu s názvom TREXIMA v jednom prípade

(1. faktúra) a v ďalších 4 prípadoch (4 faktúry) fakturovaný firemný časopis s názvom Národná
sústava povolaní (ďalej aj „NSP“). Projekt NSP vykonával žalobca pre Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny SR (ďalej aj „firemný časopis“). V kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bolo plnenie
fakturované 5 faktúrami v celkovej výške 221 353,80 eur, z toho základ dane 184 461,50 eur a DPH 36
892,30 eur. Bolo to celkovo 5 vydaní časopisu v roku 2015 ohľadom tém týkajúcich sa NSP. Firemný

časopis predstavoval farebnú brožúru s textami a obrázkami v rozsahu: 1. vydanie 20 strán, 2. vydanie
16 strán, 3. vydanie 16 strán, 4. vydanie 16 strán a 5. vydanie 24 strán.
- dodávateľom T-Assets s.r.o. za dodanie 13 odborných štúdií (ďalej aj „odborné štúdie“) v mesiacoch
február až november 2015 (okrem mesiacov marec 2015, september 2015 a november 2015), ktoré
predstavovali 13 v priemere 70 stranových dokumentov – 5 – ZA-31S/155/2022

obsahujúcich text a údajové tabuľky s témami z oblasti štatistiky na základe 13 zmlúv o dielo v celkovej
sume 574 428 eur, základ dane 478 690 eur, DPH 95 738 eur;
- dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorý bol vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky
ex offo dňa 20.12.2018, za dodanie Reklamných služieb v rámci festivalu Ekotopfilm - Envirofilm TOUR

2015 v mesiacoch február až november 2015 v celkovej sume 492 000 eur, z toho základ dane 410
000 eur, DPH 82 000 eur.
5. Na základe analýzy dodávateľsko-odberateľských vzťahov dodávateľov a subdodávateľov hlavných
dodávateľov(C&CPRODUCTIONs.r.o.,T-Assetss.r.o.aNOBOXMEDIA,s.r.o.)žalobcudeklarovanýchtýmito daňovými subjektmi v roku 2015 správca dane zistil, že boli vytvorené účelové reťazce, ktorých
konečným účastníkom bol aj žalobca.

6. Účelový reťazec od priameho dodávateľa C&C PRODUCTION s.r.o. (MARIL Consulting s.r.o. ›
Gomesa, s.r.o. › Ravanelly consult, s.r.o. › C&C PRODUCTION s.r.o › žalobca): Spoločnosť MARIL
Consulting s.r.o. je subjekt na začiatku reťazca. Prijímal len platby cez bankový účet, v kontrolných
výkazoch k DPH (ďalej aj „KV k DPH“) nedeklaroval žiadne dodania pre spoločnosť Gomesa, s.r.o.
Konateľom je A. B., Česká republika, no jediným disponentom na bankovom účte je C. A., ktorý všetky

prijatéplatbyodspoločnostiGomesa,s.r.o.vyberalzbankovéhoúčtuvhotovosti.VspoločnostiGomesa,
s.r.o. je konateľka A. D., Česká republika, no jediným disponentom na účtoch je C. A., ktorý všetky
platby od spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o. previedol na účet spoločnosti MARIL Consulting s.r.o.
bez akýchkoľvek deklarovaných prijatých faktúr a plnení. Spoločnosť Gomesa, s.r.o. podala daňové
priznania k DPH (ďalej aj „DP k DPH“) len za zdaňovacie obdobia 02/2015 a 03/2015 (DP k DPH za
03/2015 bolo negatívne) a KV k DPH za zdaňovacie obdobie 02/2015. V spoločnosti Ravanelly consult,

s.r.o. bol jediný konateľ od roku 2014 do roku 2017 pán C. A., v súčasnosti pán E. F., G.. Spoločnosť
Ravanelly consult, s.r.o. podávala riadne DP DPH aj KV DPH, deklarovala v roku 2015 nadobudnutia
od spoločnosti Gomesa, s.r.o. (93,57 % objemu všetkých deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení),
všetky okrem jednej prijatej faktúry v KV DPH za 02/2015 sú v KV nespárované. Vtedajší konateľ
spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o. B. C. H., C., mal byť podľa viacerých vyjadrení žalobcu zárukou

kvality všetkých poskytnutých služieb žalobcovi. Spoločnosť bez zamestnancov. Všetky vystavené
faktúry pre žalobcu boli prefakturované od dodávateľa Ravanelly consult, s.r.o. Žalobca je konečný
účastník reťazca.

7. Účelový reťazec od priameho dodávateľa T-Assets s.r.o. (MARIL Consulting s.r.o. › Gomesa, s.r.o. ›

Ravanelly consult, s.r.o. › T-Assets s.r.o. › žalobca): Spoločnosť MARIL Consulting s.r.o. je subjekt na
začiatku reťazca. Prijímal len platby cez bankový účet, v KV k DPH nedeklaroval žiadne dodania pre
spoločnosť Gomesa, s.r.o. Konateľom je A. B., Česká republika, no jediným disponentom na bankovom
účte je C. A., ktorý všetky prijaté platby od spoločnosti Gomesa, s.r.o. vyberal z bankového účtu v
hotovosti. V spoločnosti Gomesa, s.r.o. je konateľka A. D., Česká republika, no jediným disponentom

na účtoch je C. A., ktorý všetky platby od spoločnosti Ravanelly
– 6 – ZA-31S/155/2022

consult, s.r.o. previedol na účet spoločnosti MARIL Consulting s.r.o. bez akýchkoľvek deklarovaných

prijatých faktúr a plnení. Spoločnosť Gomesa, s.r.o. podala DP k DPH len za zdaňovacie obdobia
02/2015 a 03/2015 (DP k DPH za 03/2015 bolo negatívne) a KV k DPH za zdaňovacie obdobie
02/2015. V spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o. bol jediný konateľ od roku 2014 do roku 2017 pán
C. A., v súčasnosti pán E. F., G.. Spoločnosť Ravanelly consult, s.r.o. podávala riadne DP DPH aj
KV DPH, deklarovala v roku 2015 nadobudnutia od spoločnosti Gomesa, s.r.o. (93,57 % objemu

všetkých deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení), všetky okrem jednej prijatej faktúry v KV DPH
za 02/2015 sú v KV nespárované. Vtedajší konateľ spoločnosti T-Assets s.r.o. B. C. H., C., mal byť
podľa viacerých vyjadrení žalobcu zárukou kvality všetkých poskytnutých služieb žalobcu. Spoločnosť
bez zamestnancov. Všetky vystavené faktúry pre žalobcu boli prefakturované od dodávateľa Ravanelly
consult, s.r.o. Žalobca je konečný účastník reťazca.

8. Správca dane zistil, že daň uplatnená žalobcom pri nákupe služieb od dodávateľov C&C
PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o. nebola do štátneho rozpočtu odvedená, a to spôsobom využitia
účelovo vytvoreného dodávateľského reťazca.

9. Účelový reťazec od priameho dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o.: 25 subdodávateľov zapojených do
predmetného reťazca (Solodance s.r.o., Violator s.r.o., FAST SOLUTIONS s.r.o. CARGOTECH, s.r.o.,
MAPEX, s.r.o., FunWay, s.r.o., BaronProject s.r.o., Bely, s.r.o., Miacat, s.r.o., X-PENTA, s.r.o., DPP
Média s.r.o., CAMEX spol. s r. o., ORIGINÁL DESIGN s.r.o., FAHER - SLOVAKIA, s.r.o., ROJAST,
s.r.o., GATPROM, s.r.o., Violator s.r.o., JUBAMIX, s.r.o., Macros s.r.o., Lime group s.r.o., OBER, s.r.o.,

KREDIREA s. r. o. ROJAST, s.r.o., CALI, s.r.o., EMPE-MONT, s.r.o.) › Ultra-mont s.r.o. a Proficredit
s.r.o. › SMUGGLERS, s.r.o. ›> NOBOX MEDIA, s.r.o. › žalobca. Podľa zistenia správcu dane daň
uplatnená žalobcom pri nákupe služieb od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. nebola do štátneho
rozpočtu odvedená, a to spôsobom využitia účelovo vytvoreného dodávateľského reťazca. Správcadane zistil, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. síce mal niekoľko reálne podnikajúcich dodávateľov,
ktorí boli najmä organizátormi rôznych spoločenských a športových podujatí, ako napríklad spoločnosť
Ekotopfilm spol. s r.o., ale nákupy od týchto dodávateľov boli deklarované len v rozpätí od 1 000,00 eur

vo väčšine prípadov do hodnoty 40 000,00 eur za celý rok 2015. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by preukazovali vykonávanie reálnej činnosti žiadneho z dodávateľov a subdodávateľov spoločnosti
NOBOX MEDIA, s.r.o. (s výnimkou organizátorov podujatí), ktoré podávaním daňových priznaní DPH
deklarovali v roku 2015 miliónové nákupy a predaje. Podozrivosť správania týchto účastníkov tohto
účelového dodávateľského reťazca priameho dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. ešte viac zvýrazňuje

skutočnosť, že všetky dodávateľsko-odberateľské vzťahy boli deklarované výhradne medzi týmito
účastníkmi. Priamy dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. prijal 95 % z objemu všetkých zdaniteľných plnení
v roku 2015 od svojho hlavného dodávateľa SMUGGLERS, s.r.o., a napriek tomu, že cez daňové
priznania v roku 2015 boli spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. deklarované nákupy od spoločnosti
SMUGGLERS, s.r.o. v hodnote viac ako 15 700 000,00 eur, neboli zistené vôbec žiadne skutočnosti,
ktoré by preukazovali vykonávanie reálnej činnosti SMUGGLERS, s.r.o. Z uvedených zistení vzniklo

– 7 – ZA-31S/155/2022

podozrenie, že ide len o účelovo vytvorený reťazec, ktorého hlavným cieľom bola len účelová
spárovanosť transakcií v priebehu roka 2015 a nie zaznamenávanie reálnych nákupov a predajov.

Analyzované zdaniteľné obchody sa stali podozrivými hlavne z dôvodu, že deklarovaní dodávatelia a
subdodávatelia, ktorí nejavili žiadne znaky reálnej podnikateľskej činnosti vykazovali miliónové hodnoty
predajov a zároveň takmer úplne totožné miliónové hodnoty nákupov, a teda výsledné veľmi nízke
daňové povinnosti, ktorých úhradou len vytvárali dojem, že si plnia všetky daňové povinnosti počas
roka 2015. Podozrivosť správania týchto účastníkov tohto účelového reťazca od priameho dodávateľa

NOBOX MEDIA, s.r.o. preukazuje aj skutočnosť, že z dôvodu, aby vo svojich daňových priznaniach
DPH mohli deklarovať výsledné veľmi nízke daňové povinnosti pri miliónových hodnotách predajov tak
okrem iných deklarovaných dodávateľských vzťahov, 12 dodávateľov a subdodávateľov spoločnosti
SMUGGLERS, s.r.o. v časti B3 (prijaté zjednodušené faktúry - doklady z ERP) svojich kontrolných
výkazoch deklarovali, že uskutočnili hotovostné nákupy v celkovej sume viac ako 24 400 000 eur s DPH.

10. Správca dane v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí uviedol, že vykonal rozsiahle zisťovanie
skutočností ohľadom uvedených zdaniteľných plnení prostredníctvom výziev na súčinnosť zúčastneným
daňovým subjektom, ústnych pojednávaní a svedeckých výpovedí, výstupu z analytického systému
kontrolných výkazov a informácií z bankových účtov zúčastnených daňových subjektov a v súlade s

judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „SD EÚ“) (predovšetkým rozsudok Kittel a Recolta
Recycling, C-439/04 a C-440/04, bod 56) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017, bod 50, analyzoval: 1/ či z posudzovaných zdaniteľných obchodov
vznikol daňový únik, 2/ či bol tento daňový únik dôsledkom podvodu na DPH, 3/ či boli posudzované
zdaniteľné obchody spojené s týmto podvodom na DPH a zároveň 4/ či kontrolu či žalobca vedel

alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom zapája do podvodu na DPH. Správca dane uviedol, že
nevyvodzoval voči žalobcovi zodpovednosť bez zavinenia a neprenášal na žalobcu zodpovednosť za
nesplnenie si daňových povinností iných článkov preukázateľne zisteného reťazca, čoho dôkazom sú
aj závery správcu dane, že odpočítanie DPH v celkovej výške 322 964,50 eur neuznal z dôvodu účasti
žalobcu na podvode na DPH. Správca dane preukázateľne zistil, že z posudzovaných zdaniteľných

obchodov prijatých v roku 2015 od uvedených dodávateľov vznikol daňový únik v celkovej výške 322
964, 50 eur, tento posudzovaný daňový únik je dôsledkom podvodu na DPH, pretože DPH v uvedenej
výške, ktorú si žalobca odpočítal v zdaňovacích obdobiach február 2015 – november 2015 nebola
preukázateľne do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky odvedená v správnej výške na žiadnom stupni
fakturačných podvodných reťazcov. Žalobca bol preukázateľne v roku 2015 účastníkom týchto zistených

podvodných reťazcov a vedel alebo mohol vedieť, že sa svojimi nákupmi od uvedených dodávateľov v
zdaňovacích obdobiach február 2015 – november 2015 v celkovej výške 1 937 787 eur zúčastňuje na
plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

11. Vyhodnotením všetkých kontrolných zistení a analýzou všetkých súvislostí, správca dane zistil, že

je relevantne preukázané, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, pretože
žalobcom bola vlastná daňová povinnosť voči štátnemu rozpočtu
– 8 – ZA-31S/155/2022Slovenskej republiky zdaňovacích obdobiach február 2015 – november 2015 v celkovej výške 322 964,
50 eur znížená neoprávnene, keďže bolo preukázateľne zistené, že táto DPH nebola jeho hlavnými

dodávateľmi C&C PRODUCTION s.r.o. , T-Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. a ani ostatnými
účastníkmi posudzovaných rizikových reťazcov do štátneho rozpočtu odvedená v správnej výške na
žiadnom stupni vytvorených účelových dodávateľských reťazcov. Tento posudzovaný daňový únik je
dôsledkom podvodu na DPH, pretože platitelia na začiatku predmetného podvodného reťazca od
priamych dodávateľov C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o. deklarované miliónové sumy DPH

neodviedli najjednoduchším spôsobom daňového podvodu, a to nepodaním daňových priznaní, a preto
daň uplatnená všetkými účastníkmi tohto podvodného reťazca, a teda daň uplatnená aj žalobcom
ako konečným účastníkom tohto podvodného reťazca nebola preukázateľne do štátneho rozpočtu
odvedená. Platitelia na začiatku predmetného podvodného reťazca od priameho dodávateľa NOBOX
MEDIA, s.r.o. deklarované miliónové sumy DPH neodviedli spôsobom nezaplatenia deklarovaných
nepravdivých výsledných nízkych daňových povinností, ale uvedením nepravdivých údajov vo svojich

kontrolných výkazoch DPH (nespárované transakcie s deklarovanými dodávateľmi, deklarované nákupy
v miliónových hodnotách, ktoré podľa údajov z bankových výpisov neboli nikdy uhradené, miliónové
hotovostné výbery z bankových účtov bez akéhokoľvek legálneho opodstatnenia), či oficiálne vo
svojich daňových priznaniach DPH za predmetné zdaňovacie obdobia roku 2015 vykázali pri vysokých
miliónových obratoch nepravdivé nízke mesačné daňové povinnosti, ktoré následne bez problémov

uhradili, aby tak umelo a účelovo vytvorili dojem, že si plnia svoje mesačné daňové povinnosti na DPH v
roku2015.Pretodaňuplatnenávšetkýmiúčastníkmitohtopodvodnéhoreťazca,vrátanežalobcu,nebola
preukázateľne do štátneho rozpočtu odvedená. Navyše z bankových účtov platiteľov v predmetnom
podvodnom reťazci boli uskutočnené miliónové výbery hotových peňazí, o ktorých neexistujú žiadne
relevantné dôkazy, že by boli niekedy riadne v zmysle zákonov zaúčtované a použité v súlade s platnou

slovenskou legislatívou upravujúcou obmedzenie platieb v hotovosti. Všetky správcom dane zistené
skutočnosti relevantne preukazujú, že úplne všetci platitelia zapojení do predmetných posudzovaných
podvodných reťazcov (vo vetve priamych dodávateľov žalobcu C&C PRODUCTION s.r.o., T-Assets
s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. s výnimkou reálnych organizátorov rôznych podujatí) deklarovali svoje
podnikateľské aktivity v roku 2015 iba formálne, bez vytvárania materiálnej podstaty takejto činnosti a iba

za účelom vystavovania nepravdivých faktúr, resp. len podávania nepravdivých daňových priznaní DPH
s cieľom neodvádzania DPH uplatňovanej koncovými účastníkmi týchto reťazcov, teda uplatnenej v roku
2015 aj žalobcom a tiež za preukázaným účelom hotovostných výberov v miliónových hodnotách eur.
Napriek tomu, že väčšina platiteľov zapojených do predmetných posudzovaných podvodných reťazcov
neboli v žiadnej platobnej neschopnosti (relevantne preukázané miliónovými kreditmi na ich bankových

účtoch) a mesačne do októbra 2015 deklarovali zdaniteľné obchody v miliónových hodnotách, prestali
koncom roku 2015 vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť spôsobmi bezodplatných, resp. predajov
obchodných podielov za symbolickú cenu najmä osobám poľskej národnosti, priamymi výmazmi
ex offo, resp. nasledujúcimi po dobrovoľných výmazoch, prípadne predajom obchodných podielov
iným nekontaktným a nekomunikujúcim osobám. Daň vykázaná a odvádzaná daňovými subjektmi v

predmetnom reťazci neodzrkadľuje reálne pravdivé
– 9 – ZA-31S/155/2022

transakcie, a teda účelovo optimalizovaná DPH, ktorú deklarovali podanými nepravdivými daňovými

priznaniami, bola do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 2015 odvádzaná týmito platiteľmi
dane v mnohonásobne nižšej výške (v absolútnej hodnote nižšej o milióny eur), ako by bola odvedená,
keby takýto účelový reťazec nebol vytvorený. Skutočnosti, ktoré správcu dane oprávňujú považovať
podanie daňového priznania v roku 2015 účastníkmi týchto predmetných podvodných reťazcov za
nepravdivé sú zistenia, že niektoré deklarované nákupy v miliónových hodnotách neboli vôbec

uhrádzané, z bankových účtov boli realizované hotovostné výbery v miliónových hodnotách eur, u
žiadneho účastníka predmetných podvodných reťazcov neboli zistené vôbec žiadne skutočnosti, ktoré
by preukazovali vykonávanie reálnej činnosti. Správca dane na základe podrobnej analýzy kontrolných
výkazov za rok 2015 zistil, že predmetné daňové úniky na DPH vznikli z konkrétnych nákupov v účelovo
vytvorených podvodných reťazcoch na základe podaných daňových priznaní na DPH za rok 2015 a

podaných kontrolných výkazov DPH za rok 2015, ale aj na základe vyjadrení vtedajšieho konateľa
dodávateľov (C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o.) B. C. H., C. boli uvedení dodávatelia len v
úlohe sprostredkovateľov poskytovaných zdaniteľných obchodov s tým, že dodanie veľmi rôznorodých
zdaniteľných plnení (online reklama, firemné časopisy, odborné štúdie) bolo zabezpečené cez tohoistého dodávateľa Ravanelly consult, s.r.o., ktorý na základe podaných daňových priznaní na DPH
za rok 2015 a podaných kontrolných výkazov DPH za rok 2015 bol tiež len sprostredkovateľom
týchto veľmi rôznorodých zdaniteľných obchodov, ktorých celková hodnota, za ktorú ich nakúpili priami

dodávatelia žalobcu bola 1 373 497,95 eur. Podľa správcu dane je vylúčené, že spoločnosti C&C
PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o. uskutočnili predmetné zdaniteľné plnenia pre žalobcu priamo
dodávateľsky. Spoločnosť Ravanelly consult, s.r.o. v kontrolných výkazoch za rok 2015 uviedla ako
dodávateľa prijatých zdaniteľných plnení v celkovej hodnote 8 693 137,20 eur (93,57% objemu všetkých
deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení) spoločnosť Gomesa, s.r.o., ktorá za rok 2015 nepodávala

daňové priznania DPH ani kontrolné výkazy DPH (podala len daňové priznania DPH za mesiac február
a marec 2015 a kontrolný výkaz len za mesiac február 2015), preto je možné relevantne určiť, že práve
na tomto stupni účelovo vytvoreného reťazca nebola do štátneho rozpočtu odvedená DPH, ktorá bola
uplatňovaná všetkými účastníkmi na nasledujúcich stupňoch predmetného účelového reťazca. Teda
aj DPH, ktorá bola uplatnená konečným účastníkom, ktorým bol práve žalobca. Z bankových účtov
spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o., Gomesa, s.r.o. a MARIL consulting s.r.o. bolo vybraných celkovo

viac ako 8 miliónov eur v hotovosti, pričom disponentom účtu vo všetkých spoločnostiach bol konateľom
spoločnosti p. C. A.. Od spoločnosť Ravanelly consult, s.r.o. boli nakúpené všetky predmetné zdaniteľné
plnenia v celkovej výške 1 373 497,65 eur, ktoré žalobcovi fakturovali v celkovej výške 1 445 787 eur
dodávatelia C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o., ktorých konateľom v roku 2015 bol p. B. C. H.,
C., ktorý dňa 22.10.2020 vo svojej výpovedi (Zápisnica č. 101620319/2020 zo dňa 22.10.2020) uviedol,

že p. C. A. bol jeho spolužiakom z vysokej školy. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
SD EÚ Aston, C-332/15, bod 56, v ktorom uviedol, že nepodanie daňového priznania k DPH, rovnako
ako opomenutie viesť účtovníctvo, ktoré by umožnili uplatnenie DPH a jeho kontrolu zo strany daňovej
správy a neexistencia evidencie vystavených a zaplatených faktúr, môžu brániť riadnemu výberu dane
a v dôsledku toho

– 10 – ZA-31S/155/2022

narušiť riadne fungovanie spoločného systému DPH. Právo únie preto nebráni členským štátom, aby
takéto nesplnenie povinnosti považovali za daňový podvod a v takom prípade zamietli právo na

odpočítanie dane. Zároveň v bode 55 uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ sa uvádza, že takéto
okolnosti môžu preukázať existenciu prípadu najjednoduchšieho daňového podvodu, keď zdaniteľná
osoba úmyselne s cieľom vyhnúť sa plateniu dane nesplní formálne povinnosti, ktoré jej prislúchajú.

12. Žalobca ďalej nakúpil na základe Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 19.01.2015

zdaniteľné plnenia – reklamné služby v rámci festivalu Ekotopfilm - Envirofilm TOUR 2015 za celkovú
sumu492000eursDPHoddodávateľaNOBOXMEDIA,s.r.o.,pričomktejtozmluveboldňa10.02.2015
uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve medzi žalobcom a uvedeným dodávateľom, ktorým bez zmeny ceny
bol veľmi stručne, bez nejakých podrobnejších špecifikácii rozšírený predmet plnenia formou rozšírenia
povinností a záväzkov vykonávateľa o tieto ďalšie služby: priamu účasť (žalobcu) na odborných

fórach v rámci festivalu za účelom predstavení, aktivít a produktov objednávateľa; zabezpečenie
poskytnutia prezentačných materiálov objednávateľa účastníkom festivalu Ekotopfilm; vykonanie zberu
dát na základe zadania objednávateľa. Spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. nakúpila reklamné služby
pre žalobcu v rámci uvedeného festivalu od dodávateľa Ekotopfilm spol. s r.o. (organizátora festivalu)
za celkovú sumu 36 000 eur s DPH, z toho DPH vo výške 6000 eur. Podľa dôkazu (dokument

EKOTOPFILM TOUR 2015/2016), ktorým žalobca preukazoval vykonanie zberu dát na základe zadania
objednávateľa bola databáza údajov na základe vyhodnotenia celkovo 243 jednostranových dotazníkov
s tým, že podľa vyjadrení vtedajšieho konateľa spoločnosti, NOBOX MEDIA, s.r.o. p. I. D. boli
otázky na dotazníku vytvorené spolu s konateľom žalobcu B. J. A., K., ktorý je konateľom a zároveň
generálnym riaditeľom žalobcu. Správca dane považoval za dôležité uviesť tú skutočnosť, že napriek

tomu, že v časti iných služieb, ktoré v roku 2015 žalobcovi predal dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o.
a na základe len čisto ústnych vyjadrení, že tieto služby vykonal sám konateľ spoločnosti p. I. D.,
tak uvedenému nezodpovedajú daňové priznania na DPH, ktorými počas celého roku 2015 platiteľ
NOBOX MEDIA, s.r.o. deklaroval rozdiel medzi celkovou nákupnou cenou služieb a celkovou predajnou
cenu služieb vo výške 2 % obchodnej marže a nezodpovedá tomu ani charakter činnosti spoločnosti

NOBOX MEDIA, s.r.o. prezentovanej ako reklamnej agentúry s jedným zamestnancom, bez reálnych
priestorov a bez materiálno-technického a technického zabezpečenia činnosti spoločnosti. Dôslednou
analýzou boli podľa správcu dane vyhodnotené všetky zistené skutočnosti o činnosti dodávateľa
NOBOX MEDIA, s.r.o., ktoré preukazujú, že do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky nikdy nebolaodvedená DPH z predaja predmetných služieb fakturovaných žalobcovi v celkovej sume 492 000
eur, z toho DPH vo výške 82 000 eur, pretože bol vytvorený účelový reťazec daňových subjektov, v
ktorom sa celkovo v roku 2015 zúčastňovalo minimálne 29 platiteľov dane a ktorého jediným účelom

bolo zneprehľadnenie, na ktorom konkrétnom stupni reťazca nebola DPH v miliónových hodnotách
odvedená, a to podávaním nepravdivých daňových priznaní DPH a nepravdivých kontrolných výkazov,
ktorými títo platitelia deklarovali pri miliónových hodnotách predajov nepravdivé veľmi nízke vlastné
daňové povinnosti uhrádzané do štátneho rozpočtu. Dôležitým zistením preukazujúcim skutočnosť, že
dodávateľsko-odberateľské

– 11 – ZA-31S/155/2022

vzťahy boli len účelovo deklarované je to, že v kontrolných výkazoch deklarovaných niektorými
dodávateľmi neboli vôbec uhrádzané miliónové hodnoty deklarovaných zdaniteľných plnení, ale
niektorými účastníkmi reťazca boli úplne všetky úhrady prijaté na bankové účty vyberané v hotovosti bez

akéhokoľvek opodstatnenia. Správca dane zistil, že len z 9 bankových účtov 4 účastníkov predmetného
reťazca (jedným z nich je aj hlavný dodávateľ žalobcu NOBOX MEDIA, s.r.o.) bolo vybratých viac ako
7 700 000 eur v hotovosti. Správca dane považoval súhrn zistených skutočností a vyhodnotených
súvislosti získaných v priebehu daňovej kontroly za logickú súvislosť sústavu vzájomne sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá vo svojom celku preukazuje, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca a vedel alebo

mohol vedieť, že sa svojimi nákupmi zdaňovacích obdobiach február 2015 – november 2015 zúčastňuje
na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

13. Správca dane poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal jednotlivé úkony vykonané
správcom dane, ktorými preveroval oprávnenosť odpočítania dane z faktúr od deklarovaných

dodávateľov. Správca dane uviedol, že náležitým preverením všetkých predložených dokladov a
písomností nemá pochybnosti o tom, že všetky zdaniteľné plnenia prijaté žalobcom v roku 2015 od
uvedených dodávateľov reálne existovali. Pri zdaniteľných plneniach prijatých od dodávateľov C&C
PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o. správca dane nemá pochybnosti o tom, že všetky zdaniteľné
plnenia neexistovali, ale len čo sa týka druhu, nie množstva (počet zobrazení online reklamy na

internete, počet vytlačených a distribuovaných výtlačkov časopisu, počet reálne potrebných osobodní na
vypracovanie odborných štúdií), pretože skutočné množstvo správca dane nemôže potvrdiť ani vyvrátiť,
keďže nie je možné z ich dodávateľského reťazca zistiť skutočného prvého dodávateľa uvedených
zdaniteľných plnení a vzhľadom k predloženým dokladom a vyjadreniam to nevie ani žalobca. Správca
dane považuje za relevantne preukázané, že dodávatelia C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o.

úplne celé predmetné zdaniteľné plnenia, ktoré v roku 2015 prijali od toho istého dodávateľa Ravanelly
consult, s.r.o., dodali, že žalobcovi sa 5 % obchodnou maržou (percentuálny rozdiel medzi predajnou a
nákupnou cenou predmetných zdaniteľných plnení). Správca dane nespochybnil, že dodávateľ NOBOX
MEDIA, s.r.o. v časti reklamných služieb, ktoré v roku 2015 žalobcovi predal, nakúpil od reálneho
dodávateľa Ekotopfilm spol. s r.o. a v časti iných služieb, ktoré v roku 2015 žalobcovi predal, ich na

základe len čisto ústnych vyjadrení mohol vykonať sám, aj keď uvedenému nezodpovedajú priznania
na DPH, ktorými platiteľ NOBOX MEDIA, s.r.o. počas celého roku 2015 deklaroval rozdiel medzi
celkovou nákupnú cenu služieb a celkovou predajnou cenou služieb vo výške 2 percentá obchodnej
marže. Pri otázke identifikácie, či ceny zmluvne akceptované a dodávateľmi zaplatené sú alebo
nie sú pri neprimerane nadhodnotené, správca dane považoval za dôležité uviesť dôvod dôležitosti

vplyvu dohodnutých cien za zdaniteľné plnenia medzi platiteľmi DPH. Každý daňový subjekt vynakladá
svoje prostriedky pri podnikaní v záujme dosiahnutia zisku s čo najväčším efektom, samozrejme, so
zohľadnením ceny zodpovedajúcej danej kvalite. Je preto logické, že nadobudnutie zdaniteľných plnení
za neprimerane nadhodnotenú cenu by bol pre každý daňový subjekt nevýhodný a práve naopak pre
štátny rozpočet a záujmy štátu veľmi prínosný, že nejaké podnikateľské subjekty pri svojich nákupoch

akceptujú nadhodnotenú cenu a sú ochotné z nadhodnotenej ceny nezodpovedajúcej skutočnej hodnote
prijímaných zdaniteľných plnení odviesť vyššiu DPH.
– 12 – ZA-31S/155/2022

Pri podnikaní vznikajú okolnosti (napr. časové alebo iné dôvody nevyhnutných nákupov), keď je
nevyhnuté za nejaké zdaniteľné plnenie (tovar alebo službu) zaplatiť o niečo vyššiu sumu ako by sa
z pohľadu vývoja obvyklej ceny primeranej na trhu v danom čase za dané plnenie dalo očakávať. Ale
aj v takomto prípade by malo ísť o primerané zvýšenie ceny, ktorá výrazne nepresahuje ekonomickyoprávnené náklady alebo primeraný zisk. Napriek tomu pri dodržaní základného princípu DPH (ak si
na jednej strane kupujúci platiteľ z takejto nadhodnotenej ceny uplatní odpočítanie DPH, tak na druhej
strane odvedie predávajúci tiež DPH z takejto nadhodnotenej ceny) je dokonca akceptovateľná aj

neprimerane nadhodnotená cena, ale v takom prípade si platiteľ dane, ktorý si uplatňuje odpočítanie
DPHztakejtoneprimeranenadhodnotenejcenymusíbyťstopercentneistý,žepredmetnýnákupnebude
spájaný s podvodom na DPH. Keď je základný princíp DPH porušený a pri nákupe zdaniteľných plnení
je zistený a preukázaný podvod na DPH spojený s daňovým únikom, je tým, že pri prijímaní zdaniteľných
plnení bola akceptovaná výrazne nadhodnotená cena, tak štátnemu rozpočtu bola spôsobená výrazne

vyššia ujma, ako keby bol zistený podvod na DPH pri prijímaní zdaniteľných plnení za hodnotu reálne
zodpovedajúcu prijímaným zdaniteľným plneniam. Ak platiteľ DPH akceptoval pri svojich nákupoch
ceny, o ktorých boli zistené skutočnosti preukazujúce, že tieto ceny boli neprimerane nadhodnotené,
respektíve skutočnosti zodpovedajúce o ich neprimeranosti a posudzované zdaniteľné obchody sú
spojené s preukázaným podvodom na DPH, je vylúčená možnosť len nevedomej účasti na podvode
na DPH takéhoto platiteľa DPH. Správca dane preto považoval za dôvodné tvrdenie, že žalobca vedel,

že sa prijímaním posudzovaných zdaniteľných plnení od dodávateľov C&C PRODUCTION s.r.o. , T-
Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. zapája do podvodu na DPH, a že sa nestal len oklamaným
odberateľom, keď takýto ekonomicky nevýhodný nákup za neprimerane nadhodnotené ceny v celkovej
výške 1 937 787 eur mal zmysel (úzko špecifický druh služieb a tovarov výhradne pre žalobcu), význam
a prospech z neho v predmetnom podvodnom reťazci len samotný kontrolovaný daňový subjekt, pretože

práve on ako konečný účastník zapojený do predmetného podvodného reťazca si týmto spôsobom v
kontrolovaných zdaniteľných obdobiach roku 2015 účelovo znížil o uplatnenú sumu DPH 322 964,50
eur svoju reálnu vlastnú daňovú povinnosť, pričom táto daň preukázateľne nebola do štátneho rozpočtu
odvedená v správnej výške spôsobom vytvorenia účelových dodávateľských reťazcov. Všetky zistenia
a skutočnosti preukazujú, že uvedení dodávatelia vykázali v roku 2015 veľmi nízke daňové povinnosti

DPH v porovnaní s deklarovanými miliónovými hodnotami vykázaných predajov odvíjajúcich sa od
cien akceptovaných ich odberateľmi, teda aj kontrolovaným daňovým subjektom. Úlohou všetkých
ostatných účastníkov týchto účelovo vytvorených dodávateľských reťazcov bolo podávanie priznaní
DPH a kontrolných výkazov s jediným cieľom, a to účelového spárovania transakcií v priebehu roka 2015
a nie zaznamenávania reálnych nákupov a predajov. Zároveň títo zúčastnení platitelia DPH vykazovali

miliónové hodnoty predajov a k nim účelovo vykázané miliónové hodnoty nákupov, a teda výsledne
veľmi nízke vlastné daňové povinnosti, ktorých úhradou len vytvárali dojem, že si plnia všetky zákonné
daňové povinnosti DPH počas roka 2015. Z uvedeného vyplýva, že účelové zníženie dane o sumu 322
964,50 eur uplatnením si tejto dane z týchto posudzovaných zdaniteľných obchodov mohlo mať a malo
jediný zmysel, význam a prospech len pre konečného účastníka predmetného reťazca, teda pre žalobcu.

Správca dane preto z dôvodu účasti žalobcu na podvode na DPH v súlade s judikatúrou Súdneho dvora
– 13 – ZA-31S/155/2022

Európskej únie nepriznal v zdaňovacích obdobiach február 2015 – november 2015 uplatnené právo na

odpočítanie dane z pridanej hodnoty z ním prijatých faktúr.

Vyrubovacie konania – 2. stupeň (odvolacie konania)
14. Rozhodnutím č. 101751876/2022 zo dňa 14.06.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 102460681/2021 zo dňa 02.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený

žalobcovi rozdiel dane v sume 44 068,35 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2015 (vec vedená
na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/155/2022).

15. Rozhodnutím č. 101752193/2022 zo dňa 14.06.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 102461064/2021 zo dňa 02.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený

žalobcovi rozdiel dane v sume 8 200 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015 (vec vedená na
Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/157/2022).

16. Rozhodnutím č. 101752910/2022 zo dňa 14.06.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 102461175/2021 zo dňa 02.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený

žalobcovi rozdiel dane v sume 46 271,85 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 (vec vedená
na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/217/2022).17. Rozhodnutím č. 101753175/2022 zo dňa 14.06.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 102461265/2021 zo dňa 02.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený
žalobcovi rozdiel dane v sume 39 672,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015 (vec vedená na

Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/156/2022).

18. Rozhodnutím č. 101753563/2022 zo dňa 14.06.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 102461344/2021 zo dňa 02.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený
žalobcovi rozdiel dane v sume 39 479,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 (vec vedená na

Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/159/2022).

19. Rozhodnutím č. 101754018/2022 zo dňa 14.06.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 102461453/2021 zo dňa 02.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený
žalobcovi rozdiel dane v sume 24 851,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015 (vec vedená na
Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/158/2022).

20. Rozhodnutím č. 101754267/2022 zo dňa 14.06.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 102461566/2021 zo dňa 02.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený
žalobcovi rozdiel dane v sume 31 736,60 eur na DPH za zdaňovacie
– 14 – ZA-31S/155/2022

obdobie august 2015 (vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/219/2022).

21. Rozhodnutím č. 101754541/2022 zo dňa 14.06.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane

č. 102461645/2021 zo dňa 02.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený
žalobcovi rozdiel dane v sume 20 027,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015 (vec
vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/220/2022).

22. Rozhodnutím č. 101754776/2022 zo dňa 14.06.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane

č. 102461770/2021 zo dňa 02.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený
žalobcovi rozdiel dane v sume 46 184,70 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 (vec vedená
na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/218/2022).

23. Rozhodnutím č. 101755013/2022 zo dňa 14.06.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane

č. 102461846/2021 zo dňa 02.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený
žalobcovi rozdiel dane v sume 22 473,10 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 (vec
vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/221/2022) (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutia“).

24. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle
zisťovanie skutočností ohľadom vyššie uvedených zdaniteľných plnení prostredníctvom výziev na
súčinnosť, ústnych pojednávaní a svedeckých výpovedí, výstupov z analytického systému kontrolných
výkazov a informácií z bankových účtov zúčastnených daňových subjektov. Na základe analýzy
dodávateľsko-odberateľských vzťahov dodávateľov a subdodávateľov hlavných dodávateľov žalobcu

v roku 2015 správca dane zistil, že boli vytvorené účelové reťazce, ktorých konečným účastníkom
bol aj žalobca. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal skutkový stav a postup správcu dane, pričom
zistil, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti napadnutým rozhodnutiam sú neopodstatnené.
Žalobca predložil sporné dodávateľské faktúry od tuzemských dodávateľov C&C PRODUCTION s.r.o.,
T- Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o., ich úhrady, zmluvy, záznamy DPH, preukázal vykonávanie

ekonomickej činnosti. Spornou otázkou bola existencia podvodného konania, vedomosť žalobcu o
podvodnom konaní a konanie žalobcu v dobrej viere a v súlade so zásadami poctivého a obozretného
obchodného styku. Z vykonaného dokazovania vyplynuli neobvyklé okolnosti obchodných transakcií,
ktoré v nadväznosti na skutočnosti zistené v súvislosti s konaním dodávateľov a žalobcu zakladajú
dôvodné pochybnosti, že dodávatelia a žalobca, deklarovali vzájomné obchodné transakcie len pre

daňové účely, pričom deklarovaní tuzemskí dodávatelia boli do fakturačného reťazca vložení účelovo
s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH. Účelovým zapojením tuzemských
dodávateľov do obchodného reťazca, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu a bez odvedenia
(zaplatenia) dane, bola vytvorená situácia, pri ktorej žalobca získal daňovú výhodu v podobe odpočítaniadane, na ktorú by inak nedosiahol. Úlohou tuzemských dodávateľov C&C PRODUCTION s.r.o., T-
Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. bolo
– 15 – ZA-31S/155/2022

faktúry vystaviť a vykázať v daňovom priznaní s cieľom navodiť dojem reálneho obchodovania a
zachovania neutrality dane, avšak s chýbajúcou daňou, ktorú do štátneho rozpočtu reálne neodviedli,
pretože si daň na výstupe fakturovanú žalobcovi znížili prostredníctvom fiktívnych faktúr od ďalších

pochybných subdodávateľov, ktorí daň nepriznali. Je nepochybné, že sporné plnenia boli poznačené
podvodom, pričom daň, ktorú si žalobca odpočítal nebola reálne odvedená (zaplatená) do štátneho
rozpočtu, čím došlo k daňovému úniku a k strate na daňových príjmoch štátneho rozpočtu. Dodanie
služieb prostredníctvom deklarovaných tuzemských dodávateľov C&C PRODUCTION s.r.o., T-Assets
s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. bolo predstierané len pre daňové účely a je logické, že žalobca,
ktorému predstieranie právnych úkonov v účelovo vytvorenom dodávateľskom reťazci zabezpečilo

daňovú výhodu o tejto skutočnosti vedel, príp. mohol vedieť a nekonal v dobrej viere a to najmä
s poukázaním na viacero neobvyklých a neštandardných okolností. Žalobca sa rozhodol realizovať
obchodné transakcie so spoločnosťami C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o., ktoré boli
personálne prepojené osobou B. C. H., PhD. Osoba B. C. H., C. bola pre žalobcu takou zárukou, že
nepreveroval ďalšie skutočnosti ohľadom reálnosti dodania dohodnutých plnení. Uvedené spoločnosti

však nedisponovali žiadnymi zdrojmi, ktoré boli potrebné na realizáciu dohodnutých plnení. Plnenia sa
v prípade oboch dodávateľských spoločností mali preniesť na subdodávateľskú spoločnosť Ravanelly
consult, s.r.o., ktorá tiež iba preniesla plnenia na ďalšiu spoločnosť a to Gomesa, s.r.o., u ktorej
sa realizácia ekonomickej činnosti nepreukázala. Nie je zrejmé, kto bol ozajstným poskytovateľom
fakturovaných služieb. Z výpovede B. C. H., C., konateľa uvedených dodávateľských spoločností a

tvrdení žalobcu vyplynuli významné rozdiely pri popise okolností za akých bola nadviazaná spolupráca
a boli uskutočnené deklarované obchody.

25. V prípade fakturovaných plnení od spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o., podstatnú časť plnení
tvorili služby súvisiace s Národným projektom - ISTP pre odberateľa Ústredie práce, sociálnych

vecí a rodiny (ÚPSVaR) s podporou a využitím prostriedkov z fondov EÚ a národného projektu
NSP pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR). Žalobca bol na základe zmlúv
s ÚPSVaR (reklamná kampaň ISTP) a na základe zmluvy s MPSVaR (Časopis Trexima a NSP)
priamym dodávateľom týchto zákaziek pre štát. Bolo preto na jeho zodpovednosti zabezpečiť podmienky
transparentnosti realizácie tejto zákazky pre štát. Bolo preto opodstatnené od žalobcu očakávať, že

budedisponovaťinformáciamiododávateľskýchspoločnostiach,aleajoprípadnýchsubdodávateľských
spoločnostiach, a to v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, kto bol reálnym poskytovateľom plnení a že
v rámci štruktúry uvedených spoločností nedošlo k pochybným, resp. nezákonným transakciám. V
prípade deklarovaných dodaní od dodávateľa C&C PRODUCTION s.r.o. bolo zistené: Počet reálnych
zobrazeníreklamynainterneteza10mesiacovroku2015malbyť231322351zobrazení.Akodôkazboli

predložené iba tabuľky vypracované dodávateľom (a nie výstupy z Google Analytics, Google AdWords,
Google Ads, oficiálne výstupy z Facebook Analytics či Youtube), pričom úspešnosť kampane mala
byť overovaná návštevnosťou webovej stránky www.istp.sk. Správcovi dane boli predložené reporty od
spoločnosti daren & curtis, s.r.o., ktorá realizovala plnenia aj pre žalobcu, ktoré ako reklamná agentúra
dáva svojim klientom. Takýto report sa podstatne líši od tabuliek, aké stačili žalobcovi. Reporty od daren

& curtis,
– 16 – ZA-31S/155/2022

s.r.o. obsahujú jednoznačné číselné údaje, grafy, štatistiky, rozpočet, vyhodnotenie a odporúčania.

Spoločnosť daren & curtis, s.r.o. je spoločnosťou, ktorá nakupuje reklamný priestor od Google Ireland
Ltd. a Facebook Ireland Ltd. vo veľkom. U takýchto reklamných spoločností je pravidlom, že sledujú
každú kampaň za svojich klientov osobitne, aby ju vedeli správne nastaviť a následne správne a
hodnoverne reportovať svojim klientom. Ako bolo správcom dane zistené žalobca mal v kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach skúsenosti s online reklamou na Google a rovnako aj s využitím údajov z

oficiálnych reportov ako je napr. štatistický nástroj GoogleAds. V roku 2015 žalobcovi fakturovala
reklamná spoločnosť daren & curtis, s.r.o. konkrétne grafické, programátorské práce súvisiace so
stránkou ISTP.sk a tiež marketingové poradenstvo a konzultácie z online marketingu. Ako bolo správcom
dane zistené reálnou zhotoviteľkou vytvorenia grafického spracovania online reklám a bannerov bolasamostatne zárobkovo činná osoba – živnostníčka C. D., ktorá v roku 2015 svoje práce fakturovala
svojmu hlavnému odberateľovi, a to práve spoločnosti daren & curtis, s.r.o. Spoločnosť daren &
curtis, s.r.o. nebola v roku 2015 dodávateľom ani jedného zdaniteľného plnenia pre spoločnosť C&C

PRODUCTION s.r.o. resp. spoločnosť Ravanelly consult, s. r. o., od ktorej tieto zdaniteľné plnenia
mala spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o. nakúpiť. Nakoľko spoločnosť daren & curtis, s.r.o a
spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o. mali realizovať pre žalobcu plnenia na spoločnej báze, je viac
ako neobvyklé, aby o sebe nevedeli, príp. vzájomne nespolupracovali. Je taktiež neobvyklé, že nebola
zistená žiadna spoločnosť, ktorej by fakturoval za uvedené reklamné služby Facebook Ireland Ltd. a

Google Ireland Ltd. V prípade vytlačenia 51 000 kusov časopisov, z ktorých malo byť 47 000 kusov
distribuovaných, postačovala žalobcovi len prijatá faktúra bez identifikácie konkrétnej tlačiarenskej
spoločnosti a konkrétnej distribučnej spoločnosti. Taktiež nie je zrejmé, kto sú autori textov a zdroje
odkiaľ boli informácie čerpané. Podľa zistení správcu dane reálnou zhotoviteľkou grafiky a všetkých
súvisiacich úprav firemných časopisov TREXIMA a NSP je samostatne zárobkovo činná osoba -
živnostníčka C. D., ktorá v roku 2015 svoje práce fakturovala svojmu hlavnému odberateľovi, a to

práve spoločnosti daren & curtis, s.r.o. Ako už bolo uvedené spoločnosť daren & curtis, s.r.o. nebola
v roku 2015 dodávateľom ani jedného zdaniteľného plnenia pre spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o.
resp. spoločnosť Ravanelly consult, s. r. o., od ktorej tieto zdaniteľné plnenia mala spoločnosť C&C
PRODUCTIONs.r.o.nakúpiť.Nakoľkospoločnosťdaren&curtis,s.r.oaspoločnosťC&CPRODUCTION
s.r.o. mali realizovať pre žalobcu plnenia na spoločnej báze, je viac ako neobvyklé, aby o sebe nevedeli,

príp. vzájomne nespolupracovali. Podľa vyjadrenia vtedajšieho konateľa B. C. H., C. spoločnosti C&C
PRODUCTION s.r.o., mu od žalobcu boli zadané podklady ako najmä texty a nejaké grafické prílohy
k tým textom na USB a zoznam partnerov, ktorým má byť časopis distribuovaný. Nevedel, prečo na
časopisoch nie sú uvedené údaje o tom, kto vyhotovoval grafiku, tlač, aké boli zdroje a autori textov.
Vyjadril sa, že vydavateľom bol žalobca. Na konkrétne otázky, kde boli časopisy vytlačené, kto vykonával

grafiku a distribúciu časopisov, nevedel odpovedať. Celé zadanie zákazky realizovala spoločnosť C&C
PRODUCTION s.r.o. subdodávateľsky cez Ravanelly consult, s. r. o.

26. V prípade dodaní od spoločnosti T-Assets s.r.o. - analýzy, odborné štúdie, nie je zrejmé, kto ich
reálne vyhotovil. Absentujú údaje o skutočných zhotoviteľoch. Nie je preto možné

– 17 – ZA-31S/155/2022

overiť ich autenticitu. Skutočných zhotoviteľov nevedel uviesť ani žalobca a ani B. C. H., C., vtedajší
konateľdodávateľskejspoločnostiT-Assetss.r.o.Nepreukázalosa,žeuvedenéanalýzy,odbornéštúdie,

boli dodané dodávateľskou spoločnosťou T-Assets s.r.o., resp. inou subdodávateľskou spoločnosťou.
V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že je neobvyklé, že žalobca sa nezaujímal o skutočných autorov
uvedených analýz, odborných štúdií, aj z titulu posúdenia správnosti uvedených informácií, najmä
keď mali byť použité na dodania pre štát. Správca dane na základe vyhodnotenia uvedených analýz,
odborných štúdií, zistil závažné skutočnosti ohľadom ich obsahu, aktuálnosti a využitia, a to všetko

aj vo väzbe na cenu, za ktorú boli nakúpené. Uvedené skutočnosti boli uvedené v rozhodnutiach
správcu dane a žalovaný ich považuje taktiež za zreteľa hodné. V súvislosti s hodnotením možnosti
realizovať fakturované plnenia (analýzy, odborné štúdie) žalovaný poukázal na skutočnosti, že z
okruhu spoločností, ktoré v rámci predmetnej daňovej kontroly preveroval správca dane bol jedinou
spoločnosťou, ktorá disponovala ľudskými zdrojmi a dostatočnou znalosťou odbornej problematiky

sám žalobca. V prípade dodávateľských spoločností C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o. a ich
zistených subdodávateľov boli vytvorené reťazce spoločností, ktorých účelom bolo predstierať obchodný
vzťah a umožniť žalobcovi realizovať odpočítanie DPH z fakturovaných plnení.

27. V prípade spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. sa jednalo o spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2012 a

v rokoch 2012 a 2013 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Prvé zdaniteľné obchody na výstupe
deklarovala v marci 2014. Jednalo sa o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným. Jediným
konateľom a zároveň zamestnancom spoločnosti bol I. D.. Žalobca napriek uvedeným skutočnostiam
uzatvoril so spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o. zmluvu v auguste 2014 a na mesiace 09-12/2014.
Podľa znenia predloženej Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb mal od nej nakúpiť reklamné

služby za celkovú sumu s DPH 196 800 eur (49 200 eur za mesiac). Za mesiace 02-11/2015 podľa
Zmluvy o zabezpečení reklamných službách s NOBOX MEDIA, s.r.o. zo dňa 19.01.2015 a Dodatku
č. 1 k Zmluve o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 10.02.2015 medzi spoločnosťou TREXIMA
Bratislava, spol. s r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. mal od nej nakúpiť služby - reklamné služby a zber dátza celkovú sumu s DPH 492 000 eur (49 200 eur za mesiac). Sumu 492 000 eur, ktorú zaplatil žalobca
za služby od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. za obdobie 10 mesiacov mala byť za činnosť jedinej
fyzickej osoby samotného konateľa spoločnosti I. D., pričom výsledkom tejto činnosti boli reklamné

službynaEkotopfilme,ktoréspoločnosťNOBOXMEDIA,s.r.o.nakúpilaza36000euraštatistickéslužby
- zber dát na základe zadania objednávateľa (zozbieranie 243 jednostranových dotazníkov, resp. plus
ďalších 215 dotazníkov). Reálnym dodávateľom reklamných služieb bola spoločnosť zabezpečujúca
akciu Ekotopfilm. Spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. iba prefakturovala poskytnuté reklamné služby a
bez pridania ďalšej hodnoty (s výnimkou rozdania a zberu letákov) navýšila cenu plnenia až na 492 000

eur. Z rozdielu však spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. daň neodviedla, ale bola odčerpaná spoločnosťou
SMUGGLERS, s.r.o. za neidentifikované plnenia. Uvedená daň nebola odvedená do štátneho rozpočtu.
K štatistickým službám – zber dát sa vyjadril I. D., že on rozdal a zozbieral dotazníky, pričom podľa
zistení správcu dane je väčšina dotazníkov z obdobia, keď už nebol ani konateľom a ani zamestnancom
spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. I.
– 18 – ZA-31S/155/2022

D. pritom nemal žiadne predchádzajúce skúsenosti so zberom dát, a ani zber dát pre iné spoločnosti
nevykonával.Zberdátsamalrealizovaťprostredníctvomdotazníka,ktorýbolvšakzameranýnasamotný
festival. Nepreukázaná zostala aj nová vízia v zbere dát, s ktorou mal prísť I. D., a to zameranie na

cieľovúskupinužiakovpráveprostredníctvomEkotopfilmu.Vpredloženomdotazníkuaniniejekategória
pod 18 rokov. Žalobca je spoločnosťou, ktorá je etablovanou spoločnosťou s dlhoročnými skúsenosťami.
Je neobvyklé a neštandardné, že uzatvoril zmluvu so začínajúcou spoločnosťou na dodávky reklamných
plnení (vrátane zberu dát, ktorý sa ukázal ako málo významný), ktoré ani neboli priamo zabezpečované
spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o., ale boli iba sprostredkované touto spoločnosťou a to za pomerne

vysokú cenu. Je nevierohodné, že by si žalobca pri tak vysokej cene za poskytnuté plnenia nepreveroval
jej opodstatnenosť a to obzvlášť v prípade, keď sa zúčastnil uvedeného podujatia už v roku 2014 a
konateľ žalobcu B. J. A., K. sa poznal s organizátorom podujatia Ing. Límom.

28. Každý daňový subjekt vynakladá svoje prostriedky pri podnikaní v záujme dosiahnutia zisku s čo

najväčším efektom, so zohľadnením ceny zodpovedajúcej danej kvalite. Výška ceny je vecou dohody
zúčastnených strán a správca dane do jej tvorby nevstupuje. Neprimeraná výška ceny však môže byť
pre správcu dane indíciou ohľadom existencie daňového podvodu. Správca dane zistil, že v prípade
deklarovaných zdaniteľných plnení došlo k daňovému podvodu na DPH, ktorý bol spojený s daňovým
únikom. Zistenia súvisiace s deklarovanými dodávateľmi, ktoré žalobcovi museli byť známe už v čase

realizácie sporných transakcií, sú neštandardné, neobvyklé a podozrivé, a to najmä v nadväznosti
na skutočnosť, že žalobca je vo svojej oblasti významným subjektom podnikajúcim na trhu. Postup
žalobcu,ktorýsipreverildodávateľovlenznačneformálne(registráciaDPH,ORSR,...)jenepostačujúci,
neobozretný a neopatrný. Zásada neutrality DPH nebráni tomu, aby správca dane obmedzil základné
právonaodpočítanieDPHužalobcu,ktorýsvojimkonanímvobchodnomstykunarušilriadnefungovanie

spoločného systému DPH a to aj v prípade, ak formálne splnil podmienky v zmysle zákona o DPH. Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že zdaniteľná osoba, ktorá vytvorila podmienky na získanie
určitého práva tým, že sa zúčastnila na nezákonných alebo podvodných transakciách, nie je oprávnená
dovolávať sa zásad ochrany legitímnej dôvery alebo právnej istoty s cieľom namietať proti zamietnutiu
tohto práva, pretože zamietnutie uplatnenia práva vyplývajúceho zo spoločného systému DPH v

prípade zapojenia zdaniteľnej osoby do podvodu, je len dôsledkom nesplnenia podmienok stanovených
príslušnými ustanoveniami smernice DPH, toto zamietnutie nemá povahu trestu alebo sankcie, pričom
prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť zdaniteľnej osobe uplatnenie tohto práva, pokiaľ sa
na základe objektívnych skutočností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že
sa transakciou, na základe ktorej si uplatňuje toto právo, podieľala na nezákonnosti alebo DPH podvode,

ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní. Správca dane informoval žalobcu o zistených skutočnostiach,
z ktorých vyplýva, že predmetné fakturované plnenia boli poznačené podvodom a taktiež o objektívnych
skutočnostiach, z ktorých vyplýva, že žalobca o podvodnom konaní dodávateľov vedel, resp. mohol
vedieť. Žalobca mal vedomosť o tom, v akom rozsahu znáša dôkazné bremeno, pričom správca dane
umožnil žalobcovi splniť si svoju dôkaznú povinnosť a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ktoré zo

svojej pozície nemôže
– 19 – ZA-31S/155/2022zabezpečiť, vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia. K namietanej skutočnosti, že
správca dane zmenil možnú vedomosť žalobcu na skutočnú vedomosť žalobcu, že fakturované plnenia
sú spojené s podvodom žalovaný uviedol, že zmena posúdenia vedomosti z možnej na skutočnú nie je

zmena právnej kvalifikácie vo veci samotného podvodu. O predmetnej zmene bol žalobca oboznámený
pri ústnom pojednávaní dňa 18.11.2021 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102306747/2021 zo
dňa 18.11.2021), pri ktorom boli so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokované pripomienky a
vyjadreniapredloženékzisteniamuvedenýmvProtokoleč.100980901/2021zodňa07.06.2021.Zmena
posúdenia vedomosti z možnej na vedomú pri zdaniteľných plneniach v prípade spoločnosti T-Assets

s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. nastala podľa vyjadrenia správcu dane najmä z dôvodu predloženého
vyjadrenia. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať postup správcu dane za nezákonný alebo
mocenský zásah do subjektívnych práv žalobcu.

29. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutia sú
v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Každé z prvostupňových rozhodnutí obsahuje odôvodnenie,

skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu,
úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca a deklarovaní
dodávatelia C&C PRODUCTION s.r.o., T-Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. vzájomný obchodný
vzťah účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
žalobca oprávnený. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní zákona o DPH pri správe
daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre

zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
Námietky uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci

prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Správne žaloby žalobcu – žalobné body
30. Správnymi žalobami, podanými pôvodne na Krajský súd v Žiline v zákonných lehotách, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného, ich zrušenia, ako aj

zrušenia rozhodnutí správcu dane, a vrátenia vecí správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
právo na náhradu trov konania.

31. Konaniu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101751876/2022 zo dňa 14.06.2022
bola na Krajskom súde v Žiline pridelená sp. zn. 31S/155/2022, konaniu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 101753175/2022 zo dňa 14.06.2022 bola
– 20 – ZA-31S/155/2022

na Krajskom súde v Žiline pridelená sp. zn. 31S/156/2022, konaniu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 101752193/2022 zo dňa 14.06.2022 bola na Krajskom súde v Žiline pridelená
sp. zn. 31S/157/2022, konaniu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101754018/2022
zo dňa 14.06.2022 bola na Krajskom súde v Žiline pridelená sp. zn. 31S/158/2022, konaniu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101753563/2022 zo dňa 14.06.2022 bola na
Krajskom súde v Žiline pridelená sp. zn. 31S/159/2022, konaniu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 101752910/2022 zo dňa 14.06.2022 bola na Krajskom súde v Žiline pridelená sp. zn.
30S/217/2022, konaniu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101754776/2022 zo dňa
14.06.2022 bola na Krajskom súde v Žiline pridelená sp. zn. 30S/218/2022, konaniu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101754267/2022 zo dňa 14.06.2022 bola na Krajskom súde v
Žiline pridelená sp. zn. 30S/219/2022, konaniu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

101754541/2022 zo dňa 14.06.2022 bola na Krajskom súde v Žiline pridelená sp. zn. 30S/220/2022,
konaniu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101755013/2022 zo dňa 14.06.2022 bola
na Krajskom súde v Žiline pridelená sp. zn. 30S/221/2022.32. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej
Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023

z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu veci pôvodne vedené na Krajskom súde
v Žiline pod sp. zn. 31S/155/2022, sp. zn. 31S/156/2022, sp. zn.31S/157/2022, sp. zn. 31S/158/2022,
sp. zn. 31S/159/2022, sp. zn. 30S/217/2022, sp. zn. 30S/218/2022, sp. zn. 30S/219/2022, sp. zn.

30S/220/2022, sp. zn. 30S/221/2022, prešli od 01. 06. 2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej
Bystrici, kde boli vedené pod novými sp. zn. ZA-31S/155/2022, sp. zn. ZA-31S/156/2022, sp. zn.
ZA-31S/157/2022, sp. zn. ZA-31S/158/2022, sp. zn. ZA-31S/159/2022, sp. zn. ZA-30S/217/2022, sp.
zn. ZA-30S/218/2022, sp. zn. ZA-30S/219/2022, sp. zn. ZA-30S/220/2022, sp. zn. ZA-30S/221/2022.

33. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením č.k. ZA-31S/155/2022

zo dňa 02.07.2024 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. ZA-31S/155/2022, sp. zn.
ZA-31S/156/2022, sp. zn. ZA-31S/157/2022, sp. zn. ZA-31S/158/2022, sp. zn. ZA-31S/159/2022, sp.zn.
ZA-30S/217/2022, sp.zn. ZA-30S/218/2022, sp.zn. ZA-30S/219/2022, sp.zn. ZA-30S/220/2022, sp.zn.
ZA-30S/221/2022 s tým, že veci boli ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou
sp. zn. ZA-31S/155/2022. Správny súd spojil uvedené veci, v ktorých boli podané samostatné správne

žaloby, na spoločné konanie podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení
účinnom do 30.06.2023 podľa § 493e (ďalej aj ako „SSP“) z dôvodu, že veci spolu skutkovo súvisia (ide
o určenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty, bola vedená jedna daňová kontrola – Protokol z daňovej
kontroly č. 100980901/2021 zo dňa 07.06.2021) a týkajú sa tých istých
– 21 – ZA-31S/155/2022

účastníkov konania, preto dospel k záveru, že spojenie vecí na spoločné konanie zodpovedá
požiadavkám hospodárnosti a efektívnosti konania pred správnym súdom.

34. Žalobca v správnych žalobách uviedol, že podáva správne žaloby z dôvodov, ktoré odôvodňujú
zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f) SSP.

35. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k záveru o naplnení podmienok pre
nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa Axel Kittel testu a preukázaní skutočnej alebo možnej

vedomosti žalobcu o spojitosti zdaniteľných obchodov s podvodom na DPH (t.j. o unesení dôkazného
bremena správcom dane). Záver napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňových rozhodnutí
správcu dane o splnení všetkých podmienok Axel Kittel testu a v dôsledku tohto naplnení podmienok
pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH je podľa žalobcu nesprávny, a to predovšetkým vo vzťahu k
záveru o splnení podmienky, že žalobca vedel, alebo mohol vedieť, že zdaniteľné obchody sú spojené

s podvodom na DPH (štvrtá podmienka Axel Kittel testu). Žalobca mimo okolností prezentovaných
správcom dane v rámci daňovej kontroly nemal žiadnu vedomosť o aktivitách, a pred daňovou kontrolou
nemal dokonca vedomosť ani o samotnej existencii, dotknutých subjektov (ktoré v predmetných,
„rizikových“, dodávateľských reťazcoch figurujú niekoľko stupňov pred žalobcom), a opak nebol v rámci
daňovej kontroly preukázaný.

36. Žalobca zároveň vzniesol viaceré výhrady, a to výhradu irelevantnosti ex-post zistených okolností,
ktoré nastali až po tom, ako žalobca vstúpil do zmluvných vzťahov, ktorých predmetom boli predmetné
zdaniteľné obchody. Tieto okolnosti správca dane zistil rozsiahlym šetrením s využitím svojich
rozsiahlych zákonných kompetencií, ktoré bežnému subjektu nie sú dostupné. Takéto okolnosti v čase

nadviazania spolupráce žalobcovi známe neboli, a objektívne, ani pri vynaložení odbornej starostlivosti,
nemohli byť známe. Skutočnosti, ktoré nastanú „ex post“, resp. sú správcom dane zistené až potom,
kedy k zdaniteľnému plneniu došlo, nemožno daňovému subjektu pričítať na jeho ťarchu.

37. V konkrétnostiach podľa obsahu správnych žalôb išlo najmä o nasledovné okolnosti – absencia

reálnych „reklamných“ či „tlačiarenských“ spoločností v dodávateľskom reťazci C&C PRODUCTION
s.r.o.; nepodávanie daňových priznaní osôb, ktoré boli dodávateľmi plnení v dodávateľskom reťazci
smerujúcom k dodávateľovi zdaniteľných obchodov, s ktorými žalobca nemal žiadny právny, ani faktický
vzťah a dokonca ani vedomosť o ich (ne)existencii; skutočnosť, že subdodávateľom T-Assets s.r.o. bola,rovnako ako v prípade reklamných služieb dodávaných zo strany C&C PRODUCTION s.r.o., spoločnosť
Ravanelly consult, s.r.o. ako subdodávateľ, nemal konateľ, ani iný predstaviteľ žalobcu až po dotknutú
daňovú kontrolu žiadnu vedomosť (so spoločnosťou Ravanelly consult, s.r.o., ani s jej konateľom pánom

A. žalobca nikdy žiadnym spôsobom nespolupracoval; konateľ, ani iný predstaviteľ žalobcu sa s pánom
A. ani nepoznal, ani nikdy osobne nestretol; o skutočnosti, že predmetné plnenia budú pochádzať
od spoločnosti Ravanelly consult, s. r. o. nemal vedomosť, čo potvrdil aj pán H. v jeho výpovedi);
okolnosti súvisiace s kvalitou a kvantitou (rozsahom) plnení a časové súvislosti dodania plnení v rámci
zdaniteľných

– 22 – ZA-31S/155/2022

obchodov; skutočnosť, že dodávateľom C&C PRODUCTION s.r.o. neboli vo vzťahu k príslušnej
reklamnej kampani predložené „oficiálne“ výstupy od online reklamných platforiem (Google Analytics,
Google AdWords, Google Ads, Facebook Analytics atď.) ale „len“, tabuľky vypracované dodávateľom,

screen-shoty zobrazení príslušnej kampane a zároveň bola zaznamenaná pozitívna spätná väzba a
identifikovaná úspešnosť kampane cez návštevnosť stránky www.istp.sk (znenie príslušnej zmluvy s
dodávateľom bolo štandardné, dodávateľom predložené údaje a reporty predstavujú trhový štandard
dokumentovania poskytnutia predmetných služieb a vzhľadom na obchodný model dodávateľov
príslušných služieb, ktorý spočíva v hromadnom nakupovaní dotknutých služieb od prevádzkovateľov

príslušných online reklamných platforiem pre viacerých svojich klientov, predkladanie reportov
vzťahujúcich sa na konkrétnu kampaň jednotlivého klienta priamo od prevádzkovateľov príslušných
online nástrojov nie je obvyklé, o údajoch reportovaných zo strany dodávateľa C&C PRODUCTION
s.r.o. nevznikli v priebehu spolupráce žiadne pochybnosti, kampaň priniesla očakávané výsledky a nie
je žiadny dôvod domnievať sa, že by údaje podľa poskytnutých reportov neboli pravdivé); skutočnosť,

že správcom dane identifikované pasáže odborných štúdií dodaných žalobcovi zo strany T-Assets s.r.o.
sú zhodné s inými štúdiami vypracovanými pre iných objednávateľov a iné ich údajné kvalitatívne
nedostatky (ak by sa aj žalobca stal „obeťou“ konania (sub)dodávateľa, ktorý by nezabezpečil 100%-
tnú autenticitu dodaných odborných štúdií, dotknutú okolnosť pochopiteľne nemožno vykladať na
jeho ťarchu, ibaže by bolo preukázané, že si s vlastným špekulatívnym úmyslom neautentické a

predražené štúdie objednal. Žalobca však odborné štúdie objednal v dobrej viere a následne ich
použil na svoje dodávky ÚPSVaR/MPSVaR, o čom bolo v konaní vykonané aj dokazovanie (vrátane
svedeckej výpovede p. D. a prehľadu obstaraných odborných štúdií a na jednotlivé obstarané štúdie
nadväzujúcich výstupov); nezrovnalosti týkajúce sa časových súvislostí odborných štúdií dodaných
žalobcovi uvedené vo výpovediach p. H. (konkrétne skutočnosť, že zmluva o dodaní odbornej štúdie

bola najskôr podpisovaná medzi T-Assets s.r.o. a jej subdodávateľom a až následne medzi T-Assets
s.r.o. a žalobcom, čo správca dane spochybňuje dátumami podľa vystavených faktúr, resp. skutočnosť,
že všetky predmetné zdaniteľné plnenia boli najskôr poskytnuté subdodávateľom spoločnosti T-Assets
s.r.o. a následne spoločnosťou T-Assets žalobcovi, čo správca dane spochybňuje dátumami podľa
vystavených faktúr kontrolných výkazov vo vzťahu k 11 z 13 dodaných odborných štúdií), ktoré

nevypovedajú o vedomosti žalobcu a neprijatí prevenčných opatrení, nakoľko nezrovnalosť vo výpovedi
konateľa jej niekdajšieho dodávateľa nie je dôkazom vedomosti žalobcu a žalobca o nich v relevantnom
čase nemohol vedieť, pričom sa nedá vylúčiť, že v konkrétnych prípadoch už medzi žalobcom a T-
Assets s.r.o. existovala ústna zmluva a vzhľadom na túto, aj dôveru medzi konateľmi žalobcu a T-
Assets s.r.o., p. H. formalizoval objednanie odborných štúdií od Ravanelly consult, s.r.o. písomnou

zmluvou skôr, než bola písomnou zmluvou formalizovaná ich objednávka zo strany žalobcu a vo vzťahu
k údajom naznačujúcim iný sled udalostí na faktúrach od Ravanelly consult, s.r.o. pre T-Assets s.r.o.,
resp. v príslušných kontrolných výkazoch, žalobca uviedol, že tieto sú zrejme výsledkom neskoršieho
formálneho administrovania dodávky medzi Ravanelly consult, s.r.o. a T-Assets s.r.o. Takýto nesúlad
medzi skutočným dátumom plnenia a jeho administráciou (fakturáciou a vykázaním v kontrolnom

výkaze) by nebol v praxi ničím mimoriadne výnimočným; skutočnosť, že
– 23 – ZA-31S/155/2022

telefónne číslo uvedené v jednom z predložených dotazníkov bolo registrované u operátora až v roku

2016 (žalobca má za to, že v čase nadviazania vzťahu s NOBOX MEDIA s.r.o. a uzatvorenia, a ostatne
aj plnenia, predmetnej Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb a jej Dodatku č. 1 skutočne objektívne
nemohol vedieť o svojom neskoršom zlyhaní pri archivácii dokumentov súvisiacich so zdaniteľnými
plneniami).38. Podľa žalobcu záver o jeho údajnej skutočnej alebo možnej vedomosti o účasti na zdaniteľných
obchodoch, ktoré boli súčasťou daňového podvodu, napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňové

rozhodnutia správcu dane zdôvodňujú výlučne okolnosťami súvisiacimi so zdaniteľnými obchodmi,
najmä výberom dodávateľa, údajnou neprimeranosťou ceny plnení, údajným nedostatkom kvality
plnení, materiálnym/personálnym zázemím dodávateľov a podobne (konkrétne takéto najpodstatnejšie
okolnosti sú bližšie rozberané ďalej v tejto žalobe), nie však konkrétnymi dôkazmi preukazujúcimi
vedomosť (skutočnú alebo možnú) žalobcu o účasti na zdaniteľných obchodoch, ktoré boli

súčasťou daňového podvodu. Pri hodnotení dotknutých okolností napadnuté rozhodnutia žalovaného
a prvostupňové rozhodnutia správcu dane pracujú s hypotézami, špekuláciami a arbitrárnymi
hodnoteniami, založenými na neznalosti obvyklej podnikateľskej praxe, či dokonca, právnej úpravy
vzťahujúcej sa na predmetné dodávky, najmä Obchodného zákonníka, či Autorského zákona, na
ktorých úpravu správca dane vo svojich konštrukciách síce poukazuje, vykladá ju však v rozpore s jej
jednoznačným znením, účelom, aj úplne štandardným a nikým v praxi nespochybňovaným výkladom.

Zároveň napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňové rozhodnutia zohľadňujú okolnosti súvisiace
so zdaniteľnými obchodmi, ktoré podľa judikatúry SD EÚ nemôžu byť samé osobe dôvodom pre
odmietnutie práva na odpočítanie DPH, vrátane prípadnej skutočnosti, že (i) osoba, ktorá vyhotovila
faktúru, uvedený tovar (službu) nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských
zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar (služba) bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby,

ktorej totožnosť nebola určená, (ii) neboli dodržané príslušné právne predpisy v oblasti účtovníctva,
(iii) dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a (iv) v
prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa
vyskytli nezrovnalosti. Napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňové rozhodnutia ďalej okolnosti
súvisiace so zdaniteľnými obchodmi neposudzujú dôsledne izolovane, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu

zdaniteľnému obchodu, ale nimi prezentované okolnosti, najmä súvisiace s výberom dodávateľa,
údajnou neprimeranosťou ceny plnení, údajným nedostatkom kvality plnení spravidla paušalizujú na
všetky zdaniteľné obchody s dotknutým dodávateľom. Takýto prístup je však v rozpore s požiadavkami
vyplývajúcimi z relevantnej judikatúry SD EÚ, ktorá zdôrazňuje, že „každé plnenie sa musí posúdiť
samo osebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu

predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí“. Žalobca ďalej namietal, že správca dane neuniesol
ohľadne preukázania naplnenia podmienok Axel Kittel testu dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje.
Žalovanýasprávcadanenesprávneprávneposúdiliprávnuotázku,čibolisplnenévšetkypodmienkypre
nepriznanie práva na odpočítanie DPH vyplývajúce z Axel Kittel testu, a to osobitne v tom, že dochádza
k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca vedel, alebo mohol vedieť o svojej účasti na zdaniteľných

obchodoch, ktoré boli súčasťou daňového podvodu a neprijal prevenčné
– 24 – ZA-31S/155/2022

opatrenia. Uvedeným nesprávnym záverom zároveň nesprávne vyhodnotili právnu otázku, či vykonané

dôkazy skutočne preukazujú, že žalobca vedel, alebo mohol vedieť, že zdaniteľné obchody sú spojené s
podvodom na DPH. Uvedené nesprávne právne závery sú zároveň výsledkom čiastkových nesprávnych
záverov o okolnostiach súvisiacich so zdaniteľnými obchodmi a ich relevancií pre záver o vedomosti
žalobcu, či už skutočnej alebo možnej, o tom, že zdaniteľné obchody sú súčasťou daňového podvodu.

39. Podľa žalobcu záver o splnení podmienok pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH ignoruje
systematiku, účel a širšie súvislosti právnej úpravy DPH v tom ohľade, že za údajný daňový podvod
sankcionujezceléhopríslušnéhododávateľskéhoreťazcaprávežalobcu.Žalobcapritomsvojupríslušnú
daňovú povinnosť riadne splnil a zo zdaniteľných obchodov, údajne spojených s daňovým podvodom,
nemal žiadny nelegitímny prospech. Riadne obstaranie služieb, zaplatenie faktúr a uplatnenie práva

na odpočet DPH totiž predstavujú konanie v súlade so zákonom; údajného podvodného konania
sa mali dopustiť iné subjekty. Vyvodenie zodpovednosti a odmietnutie práva na odpočet DPH však
nemôže byť výsledkom selektívneho prístupu správcu dane. Správca dane je povinný u účastníka
reťazca, v rámci ktorého bol daňový podvod spáchaný, hľadať „skutkové okolnosti a príčinnú súvislosť
medzi neodvedením dane – nárokovaním odpočtu dane a preukázaním vedomosti o podvodnom

konaní“ (Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 5Afs/60/2017.). Príčinná súvislosť
medzi nárokovaním odpočtu dane a preukázaním vedomosti subjektu o podvodnom konaní nebola v
konaní zistená a ani relevantným spôsobom tvrdená. Podľa žalobcu skutočným dôvodom pre vyvodeniezodpovednosti práve voči žalobcovi je skutočnosť, že žalobca je v príslušnom dodávateľskom reťazci
tým subjektom, u ktorého je najväčšia pravdepodobnosť vymoženia dane.

40. K záveru o neprijatí prevenčných opatrení zo strany žalobcu, ktoré možno dôvodne požadovať s
cieľom predísť účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového podvodu, žalobca namietal, že žalobca
(jeho konateľ a zamestnanci) preveroval, či sa príslušný dodávateľ nachádza v zozname platiteľov
DPH, či sa dodávateľ nenachádza v zozname podľa § 69 ods. 15 zákona o DPH a ďalšie relevantné
skutočnosti podľa príslušných verejných registrov, najmä oprávnenie konať za zmluvného partnera

podľa obchodného registra, oprávnenie zmluvného partnera uskutočniť relevantný zdaniteľný obchod v
zmysle predmetov podnikania zapísaných v obchodnom registri, absenciu konkurzného konania alebo
obdobnýchskutočnostímajúcichvplyvnafaktickúmožnosťaleboprávouskutočniťrelevantnýzdaniteľný
obchod v zmysle zápisov v obchodom registri, resp. oznámení v obchodnom vestníku. Žalobca (jeho
konateľ a zamestnanci) taktiež pravidelne kontroloval realizáciu dohodnutých zmluvných plnení. V
konaní bolo tiež napokon ustálené, že dodávatelia C&C PRODUCTION, s.r.o. a NOBOX MEDIA s.r.o.

štandardným spôsobom propagovali svoju činnosť na webstránke a že s dodávateľom NOBOX MEDIA
s.r.o.žalobcaúspešnespolupracovalužvminulosti,predpredmetnýmizdaniteľnýmiobchodmi.Ohľadne
zdaniteľných plnení boli uzatvorené štandardné zmluvy. Za dodávateľa konala príslušná, v súlade
so zápisom v obchodnom registri oprávnená osoba, čo žalobca rovnako preveril. Zdaniteľný subjekt
neuhrádzal cenu za zdaniteľné plnenia pred tým, ako bolo preverené, že boli dodané a úhrady vykonával

štandardne, bezhotovostným prevodom. Žalobca s poukazom
– 25 – ZA-31S/155/2022

na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Sžfk/33/2019, sp. zn. 3Sžfk/28/2018, sp. zn. 3Sžfk/30/2018,

sp. zn. 1Sžfk/33/2019, sp. zn. 3Sžfk/28/2018, sp. zn. 1Sžf/91/2015) a závery Generálneho riaditeľstva
pre dane a colnú úniu EÚ z Fóra EÚ pre DPH (ktoré sa konalo vo februári 2016, strana 21) argumentoval,
že od daňovníkov (resp. ich štatutárnych orgánov) sa vzhľadom na ich reálne možnosti celkom logicky
a pochopiteľne nevyžaduje vykonanie previerky dodávateľa vo väčšom rozsahu, než v akom ju vykonal
žalobca. Od zdaniteľnej osoby nemožno dôvodne požadovať uskutočnenie komplexného a hĺbkového

preskúmania týkajúceho sa jej dodávateľa a už vonkoncom nie jeho subdodávateľov. Zdaniteľná
osoba žiadne osobitné oprávnenia vo vzťahu k skúmaniu pomerov svojho dodávateľa, prípadne jeho
subdodávateľov nemá a teda od nej principiálne nie je možné dôvodne požadovať vykonanie hlbšej
previerky dodávateľa, než tej, ktorá je možná na základe zdaniteľnej osobe dostupných informácií. Na
základe dostupných informácií, žalobca objektívne posudzované nemohol identifikovať žiadne osobitné

riziko (t.j. také, ktoré nie je z povahy veci rovnako spojené s každou inou transakciou príslušného
druhu) spojitosti zdaniteľných plnení s daňovým podvodom. Napadnuté rozhodnutia a prvostupňové
rozhodnutia len vo všeobecnosti poukazujú na údajnú nedostatočnosť preverenia dodávateľov a údajnú
neobozretnosť a neopatrnosť žalobcu.

41. Žalobca zároveň namietal nesprávnosť právneho posúdenia (vychádzajúceho z nesprávnych
čiastkových záverov vedúcich k záveru o naplnení podmienok pre nepriznanie práva na odpočítanie
dane podľa Axel Kittel testu a preukázaní skutočnej alebo možnej vedomosti žalobcu o spojitosti
zdaniteľných obchodov s podvodom na DPH) okolností súvisiacich so zdaniteľnými plneniami, ktoré
finančné orgány považovali za indície o vedomosti žalobcu, či už skutočnej alebo možnej o spojitosti

predmetných zdaniteľných obchodov s daňovým podvodom umožnenie subdodávky zdaniteľných
plnení, zdroje dodávateľov, konanie subdodávateľov, identickosť subdodávateľa, kvalita a a kvantita
(rozsah) a časové súvislosti dodania plnení, primeranosť ceny zdaniteľných plnení, nadviazanie
spolupráce.

42. Za okolnosť svedčiacu o vedomosti žalobcu o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového
podvodu a za prejav neprijatia prevenčných opatrení podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia a
prvostupňové rozhodnutia považujú umožnenie subdodávky zdaniteľných obchodov a nevykonanie
osobitnej previerky subdodávateľov (vrátane ich materiálnych a personálnych pomerov). Žalobca
však uviedol, že príslušná právna úprava (Obchodný zákonník) možnosť plnenia prostredníctvom

subdodávateľa nielen výslovne predvída, ale dokonca stanovuje povinnosť veriteľa prijať plnenie
záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí a ak nejde o plnenie viazané na
osobné vlastnosti dlžníka. Možnosť dodania plnenia prostredníctvom subdodávateľa teda predstavuje
východisko (pravidlo) vyplývajúce z príslušnej právnej úpravy. V špecifických prípadoch je možnosťsubdodávky medzi podnikateľmi vylúčená, prípadne obmedzená, napr. požiadavkou na predchádzajúce
schválenie subdodávateľa. Takéto osobitné dojednanie však predstavuje výnimku zo všeobecného
pravidla právnej úpravy. Predmetné zdaniteľné plnenia pritom nemali takú osobitnú povahu, ktorá by

odôvodňovala iný, než obvyklý prístup. Špekulácie o tom, že vzhľadom na objem, účel, charakter
zákazky, či iné okolnosti si Žalobca (podľa predstáv
– 26 – ZA-31S/155/2022

správcu dane) mal preverovať možnosť subdodávky a konkrétnych subdodávateľov sú neopodstatnené
a predstavujú len subjektívne a praxou, ani zákonnou úpravou nepodložené úvahy o tom, ako by
podnikateľské subjekty mali podnikať. Závery o absencii negatívneho významu umožnenia subdodávky
podľa vyššie uvedeného pritom rovnako platia aj pre plnenia, ktoré súvisia s plneniami dodávanými
štátnym orgánom. Ani v prípade takýchto plnení nie je s ohľadom na príslušnú právnu úpravu a
obvyklúpodnikateľskúpraxodôvodnenéočakávať,žesubjektbudeosobitnýmspôsobomlimitovaťprávo

subdodávky svojho dodávateľa. V opačnom prípade by príslušný štátny orgán, ktorý je obstarávateľom
predmetných služieb, zodpovedajúcu povinnosť zahrnul do podmienok príslušnej štátnej zákazky, resp.
táto by bola stanovená vo vzťahu ku konkrétnemu druhu zákazky v zákone č. 343/2015 Z.z. o verejnom
obstarávaní.

43. Žalobca vo vzťahu k plneniam od C&C PRODUCTION s.r.o. namietal, že interpretovanie skutočnosti,
že žalobca v súlade so zásadou zmluvnej autonómie uskutočnil slobodný výber zmluvného partnera
(daren & curtis, s.r.o.) pre konkrétne plnenie, akýmkoľvek spôsobom na ťarchu žalobcu, je nepodložené
a je nesprávnou právnou úvahou; skutočnosť, že dôjde k vykonaniu minoritnej časti prác zadaných
C&C PRODUCTION s.r.o. p. D., absencia zmluvného vzťahu medzi C&C PRODUCTION s.r.o. resp.

Ravanelly consult, s.r.o. a p. D., ani výška odmeny, ktorá bola za grafické práce p. D. fakturovaná,
žalobcu pri uzavretí predmetného zmluvného vzťahu s C&C PRODUCTION s.r.o. nebola, a ani
objektívne nemohla byť známa; skutočnosť, kto relatívne nesofistikované grafické (netvorivé a skôr
„remeselné“ práce) vykonal, nie je pre posúdenie ekonomickej racionality obstarania plnení od C&C
PRODUCTION s.r.o. rozhodujúca; mesačná odplata, za ktorú p. D. dodáva svoje plnenia daren &

curtis, s.r.o. nie je vzhľadom na opísanú povahu dotknutých prác a to, akú malú časť komplexných
reklamných kampaní predstavujú, žiadnou relevantnou indikáciou primeranosti, alebo obvyklosti ceny
celých kampaní. Podstatou dohody medzi C&C PRODUCTION s.r.o. a žalobcom bolo komplexné
zabezpečenie kampaní, ku ktorému došlo, a to vo vysokej kvalite; záver správcu dane o nepravdivosti
tvrdenia žalobcu o skutočnom rozsahu prác v rámci predmetnej marketingovej činnosti týkajúcej sa

časopisov TREXIMA a NSP, potvrdené aj výpoveďou p. L. L. F., zamestnankyne žalobcu, je podľa
žalobcu arbitrárny, nakoľko to, že okrem grafických prác došlo aj k stanoveniu štruktúry a obsahu
časopisu, kontaktovaniu autorov príspevkov, gramatickej a vecnej korektúre, rokovaniam internej
redakčnej rady, prerábkam, opätovným kontrolám, dolaďovaniu rozmiestnenia, exportom na produkciu,
skúšobným nátlačkom a finálnemu exportu, je nesporné, pretože časopis vo finálnej podobe bol

publikovaný (čo ani správca dane nespochybnil). Správca dane pri rozsahu poskytnutých plnení účelovo
selektívne vychádza len z kontextu vytrhnutého vyjadrenia p. B. C. H., C., konateľa C&C PRODUCTION
s.r.o., o tom, že obsah čísla časopisu pripravil a jeho vydavateľom bol žalobca, avšak pri vnímaní
dôkazov vo vzájomnej súvislosti je zrejmé, že ani toto tvrdenie nevylučuje, že došlo aj k vykonaniu vyššie
uvedených prác, inherentne spojených s prípravou časopisu, a ktorých výsledok bol hmotne zachytený

a vykonanie potvrdené ako tvrdeniami žalobcu, výpoveďou p. L. L. F., aj samotným časopisom.
– 27 – ZA-31S/155/2022

44. Žalobca vo vzťahu k plneniam od T-Assets s.r.o. namietal, že podľa žalobcu napadnuté

rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia za okolnosť svedčiacu o vedomosti žalobcu o účasti
na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového podvodu a za prejav neprijatia prevenčných opatrení
považujú umožnenie subdodávky zdaniteľných obchodov a osobitné nepreverenie identity autorov
odborných štúdií a neriešenie otázky autorských práv k dodaným odborným štúdiám. Závery o absencii
negatívneho významu umožnenia subdodávky podľa vyššie uvedeného platia rovnako aj vo vzťahu k

odborných štúdiám dodaným žalobcovi spoločnosťou T-Assets s.r.o. prostredníctvom subdodávateľa.
Aj skutočnosť, že žalobca pôsobí ako štatistická spoločnosť venujúca sa dátam týkajúcim sa trhu
práce, môže mať rovnakú objektívnu potrebu externého zabezpečenia určitých výkonov. Žalobca v
rámci daňovej kontroly tvrdil a preukázal, že odborné štúdie boli primárne určené na ich ďalšie použitiev rámci výstupov produkovaných na ich základe zo strany žalobcu a slúžili teda ako podklad a
analytický materiál pre zapracovanie do jednotlivých projektov realizovaných žalobcom. Pre takéto
ich použitie bolo nerozhodné, ktorá konkrétna fyzická osoba je ich autorom, ako aj to, či vzťah zo

zmluvy o dielo, prípadne iný príslušný (najmä zamestnanecký) vzťah bude priamo medzi žalobcom
a príslušným autorom, alebo sub(dodávateľom) žalobcu a ich autorom. K opodstatnenosti obstarania
predmetných štúdií žalobca v rámci daňovej kontroly predložil racionálne vysvetlenie, že zohnať,
zorganizovať, koordinovať, usmerňovať jednotlivých autorov a do určitej miery aj editovať ich výstupy,
je časovo a administratívne náročné a vzhľadom na nedostatok personálnych kapacít žalobcu v

danom čase je úplne prirodzené, že žalobca poveril zabezpečením odborných štúdií T-Assets s.r.o.
ako dodávateľa. Vo vzťahu k vyporiadaniu autorských práv k dodaným odborným štúdiám platí, že
objednávateľ, ktorý si objednáva zhotovenie diela (ktoré môže byť chránené podľa Autorského zákona),
nie je zodpovedný za prípadné porušenia právnej úpravy (napríklad vo forme plagiátorstva) zo strany
zhotoviteľa. Nezrovnalosti týkajúce sa použitia odborných štúdií dodaných žalobcovi dodávateľom
T-Assets s.r.o. na výstupy dodávané žalobcom ÚPSVaR/MPSVaR podľa žalobcu o jeho vedomosti

o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového podvodu nijako nevypovedajú a nemožno ich
ani považovať za prejav neprijatia prevenčných opatrení (výhrady správcu dane ignorujú podstatu
obstarania predmetných odborných štúdií a ich nadväzujúceho použitia zo strany žalobcu.

45. Osobitne k okolnosti svedčiacej o vedomosti žalobcu o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou

daňového podvodu a za prejav neprijatia prevenčných opatrení (ktorou je nákup odbornej štúdie
„Odborná štúdia o vzájomných súvislostiach a prepojení krátkodobých a strednodobých prognóz potrieb
kvalifikovaných zamestnancov v jednotlivých odvetviach a hĺbkové analýzy využívania kvalifikácie
zamestnancov podľa dosiahnutých stupňov vzdelania“ s protokolárne deklarovaným dátumom dodania
zo strany T-Assets s.r.o. dňa 30.10.2015, hoci žalobcom bol ÚPSVaR dodaný výstup „Návrh odporúčaní

vyplývajúcich z prognózy vývoja na trhu práce v roku 2015 v SR bez BSK“ obsahujúci časti štúdie
dodanej zo strany T-Assets s.r.o. bol fakturovaný faktúrou už dňa 11.09.2015 a obsahuje informáciu, že
je z augusta 2015) žalobca poukázal na to, že už v rámci daňovej kontroly vysvetlil, že návrh (pracovná
verzia) predmetnej štúdie zo strany T-Assets s.r.o. dodaný žalobcovi už v júli 2015 a niektoré jej časti
boli použité v predmetnom výstupe pre ÚPSVaR. Žalobca však s celkovou kvalitou návrhu (pracovnej

verzie) predloženej zo strany T-Assets s.r.o. nebol spokojný
– 28 – ZA-31S/155/2022

(napriek využiteľnosti častí takéhoto návrhu vo svojich dodávkach pre ÚPSVaR), preto predmetnú

odbornú štúdiu protokolárne neprevzal (ako je v obdobných prípadoch, keď má dielo vady/nedorobky v
praxi obvyklé) a vrátil ho T-Assets s.r.o. na prepracovanie a doplnenie v rovnakej štruktúre. Následne
až prepracovaná a doplnená predmetná odborná štúdia bola žalobcom formálne protokolárne prevzatá
dňa 30.10.2015. Uvedený postup nie je v podnikateľskej praxi ničím výnimočným a bola táto možnosť
upravená v bode 4.6 Zmluvy o dielo s T-Assets s.r.o. Napriek uvedenému správca dane účelovo

upozorňoval na údajný logický rozpor spočívajúci v tom, že k dodaniu pracovnej verzie predmetnej
štúdie zo strany T-Assets s.r.o. podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť v júli 2015, hoci zmluva o dielo
medzi T-Assets s.r.o. bola podpísaná až koncom júla (28.7.2015) a zmluva medzi T-Assets a jej
subdodávateľom, Ravanelly consult, s.r.o., až 31.07.2015. Správca dane zároveň upozorňoval, že
výstup „Návrh odporúčaní vyplývajúcich z prognózy vývoja na trhu práce v roku 2015 v SR bez

BSK“ dodaný ÚPSVaR obsahujúci časti štúdie dodanej zo strany T-Assets s.r.o., nie je ten, ktorý
žalobca v rámci prehľadu obstaraných odborných štúdií a na jednotlivé obstarané štúdie nadväzujúcich
výstupov žalobcu predloženého správcovi dane. Žalobca namietal, že k samotnému formálnemu
písomnému potvrdeniu ústne uzavretých dohôd došlo v praxi, čo nie je nič neobvyklé, až potom ako
ústna zmluva o dodaní existovala a na predmetnej štúdii sa pracovalo. Ústnu formu zmluvy o dielo

pritom rovnako predpokladá aj príslušná právna úprava Obchodného zákonníka. Zároveň, vnútorne
nerozporný a logický sled udalostí prezentovaný žalobcom nevyvracia ani skutočnosť, že výstup „Návrh
odporúčaní vyplývajúcich z prognózy vývoja na trhu práce v roku 2015 v SR bez BSK“ dodaný
ÚPSVaR obsahujúci časti štúdie dodanej zo strany T-Assets s..ro., nebol žalobcom identifikovaný v
rámci prehľadu obstaraných odborných štúdií a na jednotlivé obstarané štúdie nadväzujúcich výstupov.

To, že jeden „vstup“ bol použitý na viac výstupov je predsa okolnosťou svedčiacou v prospech žalobcu,
vypovedajúcouotom,ženaobstaranieodbornýchštúdiíbolrelevantnýhospodárskydôvod,preukázanie
čoho bolo účelom prehľadu vypracovaného v nadväznosti na výhrady správcu dane v rámci daňovej
kontroly k opodstatnenosti obstarania odborných štúdií.46. Osobitne k okolnosti svedčiacej o vedomosti žalobcu o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou
daňového podvodu a za prejav neprijatia prevenčných opatrení (ktorou je skutočnosť, že štúdia

„Čiastkové výskumné a analytické činnosti na riešenie prognóz vývoja na trhu práce v SR s osobitným
zameraním na zmeny štruktúr ľudských zdrojov na tomto území a jej jednotlivých regiónov“ bola
protokolárneprevzatážalobcomdňa29.05.2015,hocižalobcombolÚPSVaRuž26.02.2015fakturovaný
výstup „Retrospektívna analýza zamestnanosti a komparácia štruktúr v národnom hospodárstve v
období 2011 – 1. polrok 2014“ obsahujúci „opisy rovnakých tabuliek“, ako vyššie uvedená štúdia

dodaná T-Assets s.r.o.) žalobca uviedol, že správca dane ignoruje, že štúdie neobsahujú rovnaké
formulácie, ani nie sú rovnako štruktúrované. Ich podobnosť spočíva len v tom, že sa venujú rovnakým
dátam, čo v prípade štúdií, ktoré sa rovnako venujú dátam týkajúcim sa zamestnanosti v uplynulom
období t.j. retrospektívnej analýze nie je prekvapujúce, ani to nedevalvuje hodnotu štúdie vypracovanej
pre žalobcu spoločnosťou T-Assets s.r.o. Niektoré z predmetných dát používaných v štúdií dodanej
spoločnosťouT-Assetss.r.o.užžalobca(ktorýsavsvojejpodnikateľskejčinnostivenujedátamtýkajúcim

sa zamestnanosti a trhu práce) mohol mať k
– 29 – ZA-31S/155/2022

dispozícii z iných zdrojov. Hodnota a význam štúdie dodanej zo strany T-Assets s.r.o. však v tomto

prípade nespočívala v zbere dát, ale aj v ich systematickej interpretácii a použití v špecifických
kontextoch, čoho sa týka textová časť štúdie.

47. Za okolnosť svedčiacu o vedomosti o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového podvodu a
za prejav neprijatia prevenčných opatrení napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia považujú

aj skutočnosť, že dodávatelia C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o. údajne nedisponovali zdrojmi
na realizáciu plnení v rámci predmetných zdaniteľných obchodov. Táto okolnosť je podľa žalobcu
irelevantná a nemožno ju pričítať na ťarchu žalobcu. Vedomosť, ktorú žalobca na základe preverenia
dodávateľov s odbornou starostlivosťou o dotknutých subjektoch mal, neindikovala, že by dotknuté
spoločnosti mali mať osobitný problém so zabezpečením plnení. Rokovania s konateľom dotknutých

spoločností prebehli (aj) v štandardných kancelárskych priestoroch, spoločnosť C&C PRODUCTION
s.r.o. mala profesionálnu webstránku. Navyše, vzhľadom na povahu plnení (reklamné služby/odborné
štúdie) nie je jasné, aké osobitné zdroje na realizáciu plnení by títo mali mať (keďže ľudské zdroje môžu
byť zabezpečené rôznymi spôsobmi, nielen v rámci trvalého pracovného pomeru).

48. Žalobca vo vzťahu k plneniam od NOBOX MEDIA s.r.o. namietal, že podľa žalobcu napadnuté
rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia za okolnosť svedčiacu o vedomosti žalobcu o účasti na
plneniach, ktoré sú súčasťou daňového podvodu a za prejav neprijatia prevenčných opatrení považujú
nezrovnalosti týkajúce sa časových a ďalších súvislostí časti plnení dodaných žalobcovi zo strany
NOBOX MEDIA s.r.o. spočívajúcej v činnosti súvisiacej so zberom dát a ďalších službách.

49. K výhrade správcu dane (časť dotazníkov, prostredníctvom ktorých sa uskutočňoval zber dát,
odovzdaných žalobcom správcovi dane, bola podľa záverov správcu dane zozbieraná na podujatiach
v roku 2016, hoci predmetom dotknutých zdaniteľných obchodov boli plnenia vo vzťahu k ročníku
2015 predmetného podujatia) žalobca uviedol, že nesúhlasí so záverom, že 55 z 243 dotazníkov

vyhodnotených v dokumente s názvom Ekotopfilm 2015/2016 bolo zozbieraných na podujatiach v roku
2016, keďže správca dane vychádza z neúplného zoznamu a dátumov príslušných podujatí (a odkazuje
v uvedenom smere na webstránku príslušného podujatia) a ich porovnania s údajmi podľa dokumentu s
názvom Ekotopfilm 2015/2016. Príslušné podujatia prebiehali počas celého roka 2015, nielen od októbra
2015. K plneniu Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb v znení Dodatku č. 1 a teda aj zberu dát

prostredníctvom dotazníkov pritom dochádzalo aj na týchto, v zozname nespomenutých podujatiach. V
tejto súvislosti žalobca predložil správcovi dane aj dokument s vyhodnotením dotazníkov na podujatiach,
ktoré sa konali v mesiaci máj 2015 v mestách Bratislava a Banská Bystrica, ktoré správca dane vo
svojom výpočte podujatí neuvádza. Aj vzhľadom na jednu z cieľových skupín (žiaci, študenti), neboli
tieto prieskumy komplexne vyhodnocované podľa kalendárneho roka, ale podľa školského roka.

50. K výhrade správcu dane (k vyjadreniu k protokolu z daňovej kontroly žalobca predložil dokument s
vyhodnotením ďalších vyzbieraných dotazníkov, napriek tomu, že v
– 30 – ZA-31S/155/2022predchádzajúcich podaniach uvádzal, že už vykonal všetko, čo od neho možno spravodlivo požadovať)

žalobca uviedol, že skutočnosť, že využíval svoje právo predkladať dôkazy počas celej daňovej kontroly,
v žiadnom prípade nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.

51. K výhrade správcu dane (telefónne číslo uvedené v jednom z predložených dotazníkov bolo
registrovanéuoperátoraažvroku2016)žalobcauviedol,žepočasdaňovejkontrolypripustileventualitu,

že dotknutý dotazník skutočne je z roka 2016. Dotazníky totiž boli dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o.
odovzdané v podstate nad rámec dohodnutých zmluvných podmienok ako doklad preukazujúci riadne
vykonanie zberu dát a keďže žalobcovi nevyplýva zo žiadneho právneho, ako ani interného predpisu,
povinnosť archivácie takýchto dokumentov, dotazníky, ktoré mu boli predložené za jednotlivé obdobia
poskytovaných reklamných služieb na podujatiach Ekotopfilm – Envirofilm TOUR (roky 2014, 2015,
2016), boli uchovávané v jednom spoločnom skladovacom boxe; pritom na dotazníkoch nie sú uvedené

obdobia (čo konštatuje aj sám správca dane), v ktorých boli dotazníky realizované. Žalobca teda v snahe
preukázať správcovi dane realizáciu zberu dát ako aj obsahovú náplň jednotlivých dotazníkov, predložil
správcovi dane jeden vzorový dotazník, u ktorého nie je vylúčené, že sa z vyššie uvedených dôvodov
mohol týkať iného obdobia, ako je zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonávaná daňová kontrola.
Uvedená okolnosť však nijako nevypovedá o vedomosti o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou

daňového podvodu ani nie je prejavom neprijatia prevenčných opatrení.

52. K výhrade správcu dane (v čase, keď bol p. D. konateľom spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. nebol
zozbieraný ani jeden dotazník) žalobca uviedol, že dotazníky boli zozbierané v priebehu roka 2015, nie
len v jeho závere (v poslednom kvartáli), kedy už p. D. nebol konateľom NOBOX MEDIA s.r.o.; záver

správcu dane je teda založený na nesprávnom východisku.

53. K výhrade správcu dane (protirečenie žalobcu, ktorý v súvislosti so zberom dát komunikoval aj
možnosť aktualizácie kontaktov na spravodajské jednotky, v ktorých žiaci a študenti - ako primárna
cieľová skupina podujatia – nepracujú a skutočnosť, že zber dát realizovaný prostredníctvom dotazníkov

na podujatí Ekotopfilm 2015 nemá pre žalobcu prínos (najmä nie prínos v oblasti štatistického zisťovania
o cene práce ISCP) s ohľadom na znenie dotazníkov a z dôvodu, že žiaci a študenti nepracujú) žalobca
uviedol, že nikdy netvrdil, že by žiaci a študenti boli jedinou cieľovou skupinou zberu dát, hoci boli
podstatnou motiváciou k jeho uskutočneniu. Účastníkmi podujatia Ekotopfilm 2015 boli nielen žiaci
a študenti, ale aj ostatná široká obec (rodičia žiakov a študentov, súkromný podnikateľský sektor,

zástupcovia mestských a krajských inštitúcií, pedagogickí riadiaci pracovníci... ). Túto skutočnosť
celkom jednoznačne potvrdzuje jednak znenie otázok. Skutočnosť, že by žiaci boli jedinou cieľovou
skupinou ostatne nevyplýva ani z účelovo dezinterpretovaného vyjadrenia ohľadne zámeru aktivít
prezentovaného pánom D., ktorým bolo „zabezpečenie možnosti nadviazania kontaktov, možnosť
dostať sa bližšie k študentom, realizovať zber údajov, ktorý bude podkladom pre tvorbu databázy...“. Z

uvedeného vyjadrenia je pri štandardnom výklade vetných štruktúr podľa pravidiel slovenského jazyka
bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že ide o vymenovanie viacerých jednotlivých funkcií (cieľov), teda
že (i)
– 31 – ZA-31S/155/2022

nadväzovanie kontaktov, (ii) možnosť dostať sa bližšie k študentom, a (iii) realizácia zberu údajov sú
samostatné funkcie (ciele) a okrem tej podľa bodu (ii) sa zvyšné netýkajú (nevyhnutne) len študentov.
Výsledkom dotazníka, vzhľadom na jeho detailne rozoberaný obsah, sú údaje využiteľné pre Žalobcu,
a to údaje o cieľovej skupine (veku, pohlaví, vzdelaní a zamestnaní), o marketingových ukazovateľoch,

ako aj údaje o emailovom kontakte, telefonickom kontakte, a samozrejme, aj údaje o samotnom
festivale. Práve údaje o spomínaných pedagogických zamestnancoch, spolu s tými o iných účastníkoch
festivalu (súkromný podnikateľský sektor, zástupcovia mestských a krajských inštitúcií) mali potenciál
maťvýznampreaktualizáciuúdajovospravodajskýchjednotkách,spomínanúžalobcomvrámcidaňovej
kontroly.

54. Za okolnosť svedčiacu o vedomosti o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového podvodu a
za prejav neprijatia prevenčných opatrení napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia považujú
aj akceptovanie a zaplatenie neprimeranej ceny za predmetné zdaniteľné plnenia, pričom v priebehudaňovejkontrolyžalobcapredložilvysvetleniaadôkazy,napriektomutietoboliignorovanéaleboúčelovo
dezinterpretované.

55. O počte reálnych impresií reklamných kampaní dodaných C&C PRODUCTION s.r.o. (ISTP.sk a
TREXIMA.sk a marketingových služieb prostredníctvom firemného časopisu) nevznikli podľa žalobcu
žiadne relevantné pochybnosti, dodávateľ ich preukázal v súlade s praxou obvyklou pri danom druhu
kampaní,atopredloženýmivýkazmiapozitívnyefektkampanebolžalobcomzaznamenaný.Zároveň,ak
bybolidanépochybnostioskutočnomdodaníplnení(vtvrdenomrozsahu),zodpovednosťvočižalobcovi

je namieste posudzovať cez prizmu nesplnenia podmienok na odpočítanie DPH podľa § 49 až 51
zákona o DPH, nie na základe Axel Kittel testu. Výhrada správcu dane k primeranosti ceny reklamných
kampaní založená na absencii „oficiálneho“ zdroja preukazujúceho počet impresií reklamných kampaní
je účelová. Údajnú neprimeranosť ceny správca dane nemôže relevantne zdôvodniť svojou subjektívnou
výhradou k spôsobu preukázania plnenia v rámci zdaniteľného obchodu, a to osobitne, ak žiadny z
vykonaných dôkazov skutočné plnenia vo formálne deklarovanom rozsahu nespochybňuje a samotný

správca dane inak reálnu existenciu zdaniteľných plnení považuje za danú, a to už len tým, že
zodpovednosť voči žalobcovi nevyvodzuje pre nesplnenie podmienok na odpočítanie DPH podľa § 49
až 51 zákona o DPH (najmä absenciu skutočného dodania). Relevanciu nemá ani výhrada správcu
dane k absencii „skutočných dodávateľov“ v dodávateľskom reťazci C&C PRODUCTION s.r.o. (najmä
reklamnú, resp. tlačiarenskú spoločnosť). Pre hodnotenie otázky primeranosti ceny je rozhodujúci

rozsah zdaniteľných plnení, o ktorom podľa vyššie uvedeného nie sú pochybnosti a ich cena, v kontexte
relevantného trhu. Skutočnosť, akí dodávatelia boli alebo neboli identifikovaní v účtovných záznamoch
dodávateľa príslušných služieb je však pre otázku primeranosti ceny nerozhodná.

56.Vovzťahukcenezaodbornéštúdie,ktorábolasprávcomdaneposúdenáakoneprimeranázdôvodu,

že skutočný rozsah správcom dane neidentifikovaného ako doslovne odpísaného textu nezodpovedá
deklarovaným osobodňom, neboli identifikovaní konkrétni autori štúdií a ďalšie subjektívne výhrady
správcu dane (absencie „vlastného riešenia autora“,
– 32 – ZA-31S/155/2022

absencieúvoduazáveru,absencieuvedeniakonkrétnehoúčeluvypracovania,absenciecitácií),žalobca
uviedol, že hodnotu odbornej štúdie ako predmetu plnenia je absurdné vnímať cez počet strán zapísaný
nominálne unikátnymi znakmi (t.j. nevyskytujúcimi sa v rovnakom poradí v inom texte) a predstava, že
viac popísaného papiera predstavuje hodnotnejšiu odbornú štúdiu, je absurdná. Predmet zdaniteľného

plnenia v tomto prípade skrátka vzhľadom na svoju povahu nebol vymedzený počtom strán výstupu,
ani počtom strán zapísaných nominálne unikátnymi znakmi, a jeho hodnota sa od takéhoto počtu strán
objektívne neodvíjala. Žalobca dodané štúdie použil v súlade so zámerom, na ktorý boli obstarané a ich
obstaranie za dohodnutú cenu (a jej akceptovanie po dodaní štúdií), preto boli z jeho strany racionálnym
konaním, ktoré nemožno považovať za okolnosť svedčiacu o (možnej) vedomosti o účasti na plneniach,

ktoré sú súčasťou daňového podvodu a za prejav neprijatia prevenčných opatrení. Jednotková cena
zaplatená žalobcom bola podľa porovnania vychádzajúceho z údajov podľa povinne zverejňovaných
zmlúv, predloženého žalobcom v rámci daňovej kontroly spolu s vyjadrením k oznámeniu o začatí
daňovej kontroly, dokonca nižšia než relevantný trhový priemer.

57. K výhrade absencie autorov odborných štúdií žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že odborné štúdie
boli určené najmä na ich ďalšie použitie v rámci výstupov produkovaných na ich základe zo strany
žalobcuaprávaknimboliriadnevysporiadané,menákonkrétnychautorov,boliasúirelevantné.Napriek
poukázaniu správcom dane na zmluvu umožňujúcu „identifikovať aj menovite konkrétnych expertov“ v
skutočnosti je v konzultačných službách bežné, a to aj v rámci právneho, či daňového poradenstva,

že výstupy samozrejme spĺňajúce charakteristiky autorského diela, sú so sadzbu vyššou než 1000 eur
na človekodeň, predávané len pod hlavičkou príslušnej konzultačnej spoločnosti (teda nie konkrétnych
fyzických osôb – autorov). Výsledok činnosti totiž môže a obvykle má, hodnotu práve s ohľadom na svoj
obsah, svoju kvalitu, nie pod nim podpísané na meno; opačný princíp je skôr výnimkou platiacou pre
svet vysokej módy, či len arbitrárne hodnotiteľného umenia.

58. K výhrade týkajúcej sa najmä formálnych náležitostí odborných štúdií žalobca uviedol, že táto
výhrada ignoruje účel, na ktorý boli odborné štúdie obstarané. Predmet zdaniteľného plnenia bol
obstaraný najmä za účelom jeho použitia v rámci ďalšej činnosti žalobcu, nie na jeho publikáciu.Podstatný bol teda jeho obsah tvorený dátami, nie to, či spĺňa konvencie vzťahujúce na akademické
a obdobné práce. Hodnota odborných štúdií sa vzhľadom na ich povahu a ich zamýšľané použitie
(ku ktorému aj riadne došlo) neodvíjala od toho, či štúdia obsahuje úvod, záver, vymedzenie účelu, či

zhrnutie „vlastných prínosov autora“.

59. K výhrade správcu dane ohľadom neprimeranosti ceny za reklamné služby spojené s festivalom
Ekotopfilm-Envirofilm TOUR 2015 zdôvodnená tým, že tieto nakúpila spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o.
od organizátora festivalu za celkovú sumu 36 000 eur s DPH, žalobca uviedol, predmetom plnenia

zo strany NOBOX MEDIA s.r.o. nebolo len reklamné partnerstvo, t.j. dodanie služieb od organizátora
festivalu v nezmenenej podobe tak, ako ich zrejme dodáva spoločnosť Ekotopfilm spol. s r.o., organizátor
festivalu. Skutočným obsahom služieb dodaných spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o. boli aj ďalšie
plnenia spočívajúce v uskutočnení nového spôsobu zberu a spracovania dát, získania a nadviazania
– 33 – ZA-31S/155/2022

kontaktov s osobami dôležitými pre konkrétne projekty, ale aj pre budúce aktivity žalobcu. Spoločnosť
NOBOX MEDIA s.r.o. spojila produkt subdodávateľa, spoločnosti Ekotopfilm spol. s r.o., so svojou
činnosťou a dodala svoje služby so zámerom prezentácie žalobcu ako unikátnej spoločnosti a
priekopníka elektronického bezpapierového zberu údajov, šetrenia papiera, času, prírodných a

finančných zdrojov, vytvárala špecifický komunikačný prostriedok budovania vzťahov a interakcie s
partnermi v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, získavala pre žalobcu živé a aktuálne kontakty,
získavala expertné kontakty a informácie pre všetky Sektorové rady v rámci Národnej sústavy povolaní
v SR na zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo štatútu sektorovej rady a ustanovení zákona č. 5/2004
Z.z. o službách zamestnanosti, mapovala možnosti využívania štatistických zisťovaní o cene práce,

získavala ďalších spolupracujúcich zástupcov podnikov, organizácií, základných, stredných a vysokých
škôl s osobitným zameraním na hodnoverné monitorovanie a predvídanie potrieb trhu práce a efektívne
poradenstvo pre voľbu povolania, a zabezpečila priame zastúpenie na podujatiach Ekotopfilm Envirofilm
TOUR 2015 za účelom komunikácie s jednotlivými cieľovými skupinami. Zároveň žalobca uviedol, že
pri vstupe do zmluvného vzťahu nemal relevantnú definitívnu vedomosť o počte osôb, ktoré plnenie

zabezpečia. Pre dohodu o cene však nebol ani tak podstatný počet investovaných človekohodín, ako
hodnota predmetu plnenia predstavovaná prínosom služieb pre žalobcu ako objednávateľa. Osobitne
v prípade služieb spojených so spracovaním dát a vytváraním goodwillu, akými predmetné činnosti
súvisiace so zberom dát a ďalšie služby nepochybne boli, objektívnu ekonomickú hodnotu pochopiteľne
nemožno zredukovať na počet človekohodín, ktoré boli do ich poskytnutia vložené. Spoločnosť NOBOX

MEDIA s.r.o. mala v predmetnom čase v obchodnom registri riadne zapísané oprávnenie na služby
spojené s počítačovým spracovaním údajov, reklamné a marketingové služby, administratívne služby,
aj organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí. K výhrade správcu dane ohľadom predmetu
zdaniteľných plnení žalobca uviedol, že v predloženej Zmluve o zabezpečení reklamných služieb,
vrátanejejDodatkuč.1,jerozsahdodávanýchslužiebpresnešpecifikovaný,atovčlánkuIII,bodoch3.1.

až 3.1.16 (v článku II Predmet zmluvy označený ako „Reklamná služba“), a to aj v spojitosti s upresnením
podľa Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve - body 3.1.17 až 3.1.19. Zároveň, podľa Obchodného
zákonníka, ako príslušnej právnej úpravy, dotknutá Zmluva o zabezpečení reklamných služieb, ako
nepomenovaná zmluva, rovnako ako takmer všetky zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka,
vôbec nemusí byť písomná. Výhrady vychádzajú výlučne zo subjektívnych predstáv správcu dane o tom,

ako podnikateľská prax prebieha, v skutočnej podnikateľskej praxi však nemajú žiadnu oporu. Aktívna
účasť na festivale bola oprávnením vyplývajúcim z objednania služieb podľa Zmluvy o zabezpečení
reklamných služieb, na základe ktorej bola správcom dane namietaná odplata zaplatená. Subjekt, ktorý
nebol v zmluvnom vzťahu upravujúcom podmienky spolupráce vzťahujúcej sa na predmetné podujatie,
takúto možnosť nemal.

60. Za okolnosť svedčiacu o vedomosti o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového podvodu a
za prejav neprijatia prevenčných opatrení napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia považujú
rozdielnosť vysvetlení podrobností o nadviazaní spolupráce s C&C PRODUCTION s.r.o. (p. Telekom) a
výpovede svedkyne a zamestnankyne žalobcu, pani C. L. L. F. a podrobností jej priebehu. Podľa žalobcu

žiadne z
– 34 – ZA-31S/155/2022vysvetlení/výpovedí dotknutých osôb sa netýka okolností súvisiacich s vedomou účasťou na daňovom
podvode, len pomerne minoritných okolností týkajúcich sa vzájomnej spolupráce, o existencii ktorej
nie sú žiadne pochybnosti, rovnako ako o skutočnom poskytnutí reklamných služieb, ktoré boli jej

predmetom. Údajné odchýlky vo výpovediach nijako nenapovedajú o vedomej účasti na daňovom
podvode, alebo o neprijatí prevenčných opatrení zo strany žalobcu. Zo skutočnosti, že dva subjekty
s odstupom viac ako 5 rokov nereprodukujú rovnako (prípadne vo vzťahu k výpovedi p. H. nedokážu
zreprodukovať pre správcu dane dostatočnou mierou detailnosti) priebeh vzájomnej spolupráce
nemožno dovodiť, že jeden z nich vedel o tom, že subdodávatelia druhého páchajú daňové podvody.

Takáto úvaha nemá žiadny racionálny základ. Naopak, o koordinovanej účasti dotknutých subjektov
na daňovom podvode by predsa svedčilo skôr to, že výpovede subjektov (ich zástupcov) sú ohľadne
spolupráce spred 5 rokov identické vo všetkých detailoch.

61. Za okolnosti svedčiace o vedomosti žalobcu o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového
podvoduazaprejavneprijatiaprevenčnýchopatrenínapadnutérozhodnutiaaprvostupňovérozhodnutia

považujú okolnosti súvisiace s nadviazaním spolupráce s NOBOX MEDIA s.r.o., konkrétne samotný
výber uvedenej spoločnosti ako dodávateľa zdaniteľných plnení, hoci spoločnosť vznikla iba v roku
2012 a prvé zdaniteľné obchody na výstupe deklarovala v marci 2014; neprimeranú výšku marží
NOBOX MEDIA s.r.o. a deklarovanie vysokého podielu nákladov NOBOX MEDIA s.r.o. od jedného
subdodávateľa; hotovostné výbery konateľa NOBOX MEDIA s.r.o. z účtu spoločnosti. Uvedené okolnosti

podľa žalobcu nevypovedajú o vedomosti žalobcu o jeho účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou
daňového podvodu, ani o neprijatí prevenčných opatrení žalobcom. Podľa žalobcu z okolností, ktoré
mu boli v čase uzatvorenia zmlúv a v čase nákupu služieb známe, nič nenasvedčovalo tomu, že
dodávky predmetných plnení môžu byť spojené s daňovým únikom. Zdaniteľné plnenia sa uskutočnili
na základe riadne uzatvorenej zmluvy (vrátane dodatku), dodávateľa ako aj odberateľa zastupovali

ich štatutárni zástupcovia a príslušné platby prebiehali výlučne cez bankové účty. Žalobca si riadne
overil dodávateľa v príslušných registroch. V čase nadviazania spolupráce, v roku 2014, ani v roku
2015 neexistovali žiadne okolnosti nasvedčujúce o rizikovosti NOBOX MEDIA s.r.o., pričom žalobca s
dotknutým subjektom spolupracoval už v predchádzajúcom roku (2014). Podľa žalobcu je neprijateľné
tvrdenie správcu dane, že skutočnosťou, ktorá preukazuje, že žalobca nebol oklamaným odberateľom,

ale platiteľom DPH, ktorý v roku 2015 vedel, že nákupy od takejto spoločnosti sú spojené s podvodom
na DPH, je to, že o vykonanie kontroly bol správca dane požiadaný Kriminálnym úradom finančnej
správy a doklady od NOBOX MEDIA s.r.o. boli Kriminálnym úradom finančnej správy zaistené ešte pred
začatím daňovej kontroly. Žalobca uviedol, že nemal objektívne dôvod ani možnosť vedieť o tom, že
Kriminálny úrad finančnej správy zaistil inému subjektu určité doklady a skutočnosť, že daňová kontrola

bola začatá na základe iniciatívy Kriminálneho úradu finančnej správy, týkajúcej sa podvodného konania
iných subjektov, než žalobcu, v rámci požiadaviek na zákonnosť daňovej kontroly nemožno pričítať na
ťarchu žalobcu.

62. Za okolnosti svedčiace o vedomosti žalobcu o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového

podvodu a za prejav neprijatia prevenčných opatrení napadnuté rozhodnutia a
– 35 – ZA-31S/155/2022

prvostupňové rozhodnutia považujú aj okolnosti súvisiace so spôsobom dojednania a vymedzením

rozsahu predmetných zdaniteľných obchodov s NOBOX MEDIA s.r.o. Takouto okolnosťou malo byť
podľa správcu dane zazmluvnenie činností súvisiacich so zberom dát a ďalších služieb do dodatku
Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb, s ohľadom na skutočnosť, že nejde o „reklamné služby“,
pričom podľa žalobcu z právnej perspektívy, aj z perspektívy každého pragmatického podnikateľa je
nepodstatné, aké označenie má podpisovaná zmluva. K rozporu medzi predmetom (rozsahom) služieb

uvádzaným na faktúrach, na zmluve, na dodatku k zmluve, podľa vyjadrení I. D. a vyjadrení žalobcu,
žalobca uviedol, že tieto sú vyvolané účelovou dezinterpretáciou vykonaných dôkazov zo strany správcu
dane. Podľa predmetných faktúr od NOBOX MEDIA s.r.o., text faktúr vychádza z predmetu Zmluvy
o zabezpečení reklamných služieb vrátane jej Dodatku č. 1, v ktorej je pre celý rozsah dodávaných
služieb použitá tzv. legislatívna skratka (súhrnný pojem) „reklamná služba“. Dodanie označené na

faktúre „Fakturujeme Vám za zabezpečenie reklamnej služby spojenej s podujatím EKOTOPFILM“
zahrňuje dodanie všetkých služieb tak, ako sú podrobne špecifikované v dotknutej zmluve vrátane jej
dodatku a ako sú úhrnne označené legislatívnou skratkou „reklamné služby“. Pokiaľ ide o rozdiel vo
vymedzení rozsahu dodávaných služieb podľa Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb a jej Dodatkuč. 1, Dodatkom č. 1 došlo k formalizovaniu (potvrdeniu v písomnej forme) existujúcej ústnej dohody.
Zmluvné strany uzatvorili na obdobie roka 2015 samostatnú zmluvu, v ktorej si v rámci zásady zmluvnej
voľnosti slobodne upravili obsah zmluvy, ako aj cenu. Rozsah dodávaných služieb bol konateľom

zmluvných strán dostatočne známy a bol odsúhlasený v ústnej podobe pred samotným dodaním
služieb a pred podpisom zmluvy, čo spôsobilo, že konatelia pri samotnom podpise obsahu Zmluvy
o zabezpečení reklamných služieb nevenovali dostatočnú pozornosť. Po následnej internej kontrole
zmluvy žalobcom vznikol záujem mať tieto služby osobitne špecifikované aj v písomnej forme zmluvy,
a preto došlo k písomnému vyhotoveniu dodatku k zmluve, a to ešte pred samotným dodaním služieb

v mesiaci február 2015, čím zmluvné strany len potvrdili svoju existujúcu vôľu a platne ústne dojednaný
záväzok. S uvedeným je v súlade aj skutočnosť, že podpisom dodatku nedošlo k navýšeniu ceny,
keďže rozsah služieb obsiahnutých v dodatku k predmetnej zmluve bol už zahrnutý v cene stanovenej
v samotnej zmluve. Potvrdenie dodania rozsahu služieb obsiahnutých v dodatku k zmluve vyplýva aj zo
svedeckých výpovedí p. D. a p. L.. Skutočnosť, že k predloženiu Dodatku č. 1 k Zmluve o zabezpečení
reklamných služieb nedošlo spolu s touto zmluvou, ale až na základe výzvy správcu dane, o (možnej)

vedomosti o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového podvodu nevypovedá, ani nie je prejavom
neprijatia prevenčných opatrení. Žalobca dotknutý dodatok dňa 10.02.2015, teda ešte pred poskytnutím
príslušných zdaniteľných plnení uzatvorila a na výzvu daňového úradu ho riadne predložila.

63. Žalobca v správnych žalobách tiež namietal nesprávne zistenie skutkového stavu a rozpor

skutkového stavu s administratívnym spisom, resp. že skutkový stav v ňom nemá oporu.

64. Záver správcu dane, že tvrdenie žalobcu o skutočnom rozsahu prác v rámci predmetnej
marketingovej činnosti týkajúcej sa časopisov TREXIMA a NSP, potvrdené výpoveďou p.
– 36 – ZA-31S/155/2022

L.L.F.,jenepravdivé,jenesprávnymskutkovýmzistením.Správcadaneprirozsahuposkytnutýchplnení
účelovo selektívne vychádza len z kontextu vytrhnutého vyjadrenia p. H., o tom, že obsah čísla časopisu
pripravil, a jeho vydavateľom bol žalobca. Pritom, pri správnom vnímaní dôkazov vo vzájomnej súvislosti

je zrejmé, že ani toto tvrdenie samozrejme nevylučuje, že došlo aj k vykonaniu vyššie uvedených prác,
inherentne spojených s prípravou časopisu, a ktorých výsledok bol hmotne zachytený a vykonanie
potvrdené ako tvrdeniami Žalobcu, tak výpoveďou p. L. L. F., aj samotným časopisom.

65. Podľa žalobcu skutkové zistenie, že 55 z 243 dotazníkov vyhodnotených v dokumente s názvom

Ekotopfilm 2015/2016 bolo zozbieraných na podujatiach v roku 2016 je nesprávne, nakoľko správca
dane vychádza z neúplného zoznamu a dátumov príslušných podujatí (a odkazuje v uvedenom
smere na webstránku príslušného podujatia) a ich porovnania s údajmi podľa dokumentu s názvom
Ekotopfilm 2015/2016. Príslušné podujatia prebiehali počas celého roka 2015, nielen od októbra 2015.
K plneniu Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb v znení Dodatku č. 1 a teda aj zberu dát

prostredníctvom dotazníkov pritom dochádzalo aj na týchto, v zozname nespomenutých podujatiach.
Žalobca dodal, že predložil aj dokument s vyhodnotením dotazníkov na podujatiach, ktoré sa konali
v mesiaci máj 2015 v mestách Bratislava a Banská Bystrica (ktoré správca dane vo svojom výpočte
podujatí neuvádza). Aj vzhľadom na jednu z cieľových skupín (žiaci, študenti), neboli tieto prieskumy
komplexne vyhodnocované podľa kalendárneho roka, ale podľa školského roka. Rovnako je podľa

žalobcu nesprávny súvisiaci skutkový záver, že v čase, keď bol p. D. konateľom spoločnosti NOBOX
MEDIA s.r.o. nebol zozbieraný ani jeden dotazník, nakoľko dotazníky boli zozbierané v priebehu roka
2015, nie len v jeho závere (v poslednom kvartáli), kedy už p. D. nebol konateľom NOBOX MEDIA s.r.o.

66. Žalobca má tiež za to, že nesprávny je skutkový záver, že v roku 2014 spoločnosť NOBOX MEDIA

s.r.o. na predmetnom podujatí „nerealizovala žiadny zber údajov“. Žalobca od začiatku daňovej kontroly
konzistentne uvádzal, že zber dát bol predmetom spolupráce s NOBOX MEDIA, s.r.o. aj v roku 2014.
V rozpore s týmto tvrdením nie je žiadna z uskutočnených svedeckých výpovedí, ani iný z vykonaných
dôkazov. Záver, že zber údajov nebol predmetom spolupráce s NOBOX MEDIA s.r.o. nebol formulovaný
ani v prvostupňových rozhodnutiach. Tento nesprávny záver teda nemá žiadnu oporu v administratívnom

spise, a vôbec nie je zrejmé, na základe akých dôkazov k nemu napadnuté rozhodnutia dospeli.

67. Žalobca tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko skutkové okolnosti,
na ktorých napadnuté rozhodnutia a im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia založili záver ovedomosti žalobcu o spojitosti predmetných zdaniteľných obchodov s podvodom na DPH v skutočnosti
pre tento záver vôbec nie sú relevantné a pre také právne posúdenie veci, aké bolo uskutočnené,
vykonané zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce.

– 37 – ZA-31S/155/2022

68. Napokon žalobca v správnych žalobách namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí,
keď napriek konkrétnej a vyčerpávajúcej analýze právnych a faktických dôvodov, pre ktoré predmetné

okolnosti nemožno považovať za relevantné vo vzťahu k záveru o (ne)vedomosti žalobcu o spojitosti
predmetných zdaniteľných obchodov s podvodom na DPH obsiahnutej v odvolaní, napadnuté
rozhodnutia sa s konkrétnymi jasne formulovanými výhradami žalobcu v napadnutých rozhodnutiach
nijako nevysporiadali. Žalovaný neposkytol odpovede na sporné skutočnosti, na ktoré žalobca
poukazoval v odvolaní a neodôvodnil svoje rozhodnutie presvedčivo, aby nevznikali pochybnosti o
správnosti a preukázaní ním prezentovaných záverov. Žalobca zároveň poukázal na ustanovenie § 63

ods. 5 Daňového poriadku a na judikatúru Ústavného súdu SR a ESĽP týkajúcu sa požiadavky na riadne
odôvodnenie súdnych rozhodnutí, ktorá je aplikovateľná aj na rozhodnutia žalovaného.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám
69. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zopakoval argumentáciu, ktorá je obsahom

preskúmavanýchrozhodnutí.Knámietkežalobcu,žesažalovanýnevysporiadalsovšetkýminámietkami
uvedenými v odvolaní žalovaný uvádza, že na všetky podstatné okolnosti prípadu dal žalobcovi
odpoveď.

70. Vzhľadom k rozsahu odvolacích námietok a ich formulácií nebolo ani možné na ne separátne

odpovedať. Žalovaný mal za to, že bolo naplnené právo žalobcu na spravodlivé odvolacie konanie.

71. Závery žalovaného sú dostatočne odôvodnené, majú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzali
zo skutočnosti známych žalovanému v čase jeho rozhodovania. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutia správcu dane sú v súlade s § 63 ods. 5 Daňového

poriadku. Každé z rozhodnutí obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

72. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo

vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s
judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca a
deklarovaní dodávatelia C&C PRODUCTION s.r.o., T-Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. vzájomný
obchodný vzťah účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak

nebol žalobca oprávnený. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní zákona o DPH pri
správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

– 38 – ZA-31S/155/2022

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

73. Žalovaný sa pridržal zistených skutočností rozhodujúcich pre vydanie správnymi žalobami
napadnutých rozhodnutí, zotrval na svojom názore uvedenom v preskúmavaných rozhodnutiach a
navrhol, aby správny súd správne žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol.

Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniam žalovaného (repliky)

74. V replikách žalobca uviedol, že v žalobe analyzoval dôvody, pre ktoré v predmetnom prípade
podmienky Axel Kittel testu naplnené neboli a formuloval ďalšie výhrady voči zákonnosti napadnutých
rozhodnutí. Osobitne analyzoval, prečo údajne neobvyklé okolnosti príslušných zdaniteľných obchodov
nemožno vzhľadom na ich povahu považovať za dôkaz o skutočnej alebo možnej vedomosti žalobcu ospojitosti predmetných zdaniteľných obchodov s podvodom na DPH. Žalovaný na konkrétne dôvody vo
vyjadrení nijako nereagoval, preto žalobca v tomto smere odkázal v celom rozsahu na obsah správnych
žalôb.

75. Žalobca však reagoval na to, že žalovaný vo vyjadrení rozoberal údajnú účelovosť obchodného
reťazca týkajúceho sa predmetných zdaniteľných obchodov, pričom podľa žalobcu predmetná
argumentácia nemá žiadnu oporu v skutkovom stave. Žalobca sa na žiadnom „účelovom“ a ostatne ani
inom vytvorení obchodného reťazca nijako nepodieľal. Žalobca v súvislosti s predmetnými zdaniteľnými

plneniami so žiadnym iným subjektom okrem svojich priamych dodávateľov nekomunikoval, ani sa
žiadnym spôsobom nekoordinoval. O opaku nebol vykonaný žiadny dôkaz a žalovaný ani na žiadny
dôkaz nepoukazuje. Poukazovanie na údajnú účelovosť dodávateľského reťazca - bez existencie
jediného dôkazu o tom, že by sa žalobca na jeho vytvorení nejako podieľal, resp. o ňom vôbec vedel
- je len neodôvodneným vykresľovaním žalobcu v negatívnom svetle. Pre predmet konania, najmä
posúdenie splnenia podmienok Axel Kittel testu, však takéto špekulácie nemajú žiadnu relevanciu.

Argument o účelovosti obchodného vzťahu žalovaný používa aj osobitne na vzťah medzi žalobcom a
jeho priamymi dodávateľmi, keď konštatuje, že - údajne na základe „spoľahlivo zisteného skutkového
stavu“ - bolo možné prijať záver, že „[Žalobca] a deklarovaní dodávatelia C&C PRODUCTION s.r.o.,
T-Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. vzájomný obchodný vzťah účelovo predstierali“. Pritom,
zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, že by vzťah medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi bol

predstieraný. Dodanie služieb v rámci predmetných zdaniteľných obchodov príslušnými dodávateľmi
bolo riadne zdokumentované a o ich skutočnom plnení teda nevznikli žiadne pochybnosti. Rovnako,
žiadne pochybnosti nevznikli ani o tom, že žalobca za dotknuté služby príslušným priamym dodávateľom
riadne zaplatil dohodnutú odplatu. To, že žalovaný, resp. správca dane, formulovali viaceré subjektívne
výhrady k okolnostiam spolupráce žalobcu a jeho priamych dodávateľov (najmä k okolnostiam

nadviazania spolupráce, cene plnení, ich rozsahu a kvalite), nie je nijako na ujmu podstate príslušného
obchodného vzťahu ako skutočného (nie „účelového“) a založeného na štandardnej výmene skutočného
a prijímateľom využitého plnenia za odplatu. Zmluvné vzťahy, ktoré žalobca v súvislosti s predmetnými
zdaniteľnými obchodmi uzavrel so svojimi priamymi dodávateľmi, mali úplne štandardný a legitímny
– 39 – ZA-31S/155/2022

podnikateľský dôvod – žalobca potreboval obstarať príslušné služby. Žalobca sa svojim konaním na
žiadnom neodvedení (nezaplatení) dane nijako nepodieľal, ani o ňom nemal vedomosť. Rovnako ako v
prípade vyššie uvedených špekulácií o vytvorení údajne účelového obchodného reťazca, o podieľaní sa

žalobcu na neodvedení (nezaplatení) dane, ani vôbec o vedomosti žalobcu o ňom, nebol v konaní pred
daňovým úradom ani žalovaným vykonaný žiadny dôkaz. K neodvedeniu (nezaplateniu) dane malo dôjsť
konaním (a to najmä nepodávaním daňových priznaní, či vykazovaním nerelevantne nízkych daňových
povinností) zo strany osôb, ktoré v predmetných dodávateľských reťazcoch figurujú niekoľko stupňov
pred žalobcom. Žalobca mimo okolností prezentovaných správcom dane v rámci daňovej kontroly nemal

žiadnu vedomosť o aktivitách, a dokonca vedomosť ani o samotnej existencii, dotknutých subjektov.
Uplatnenie nároku na odpočítanie dane žalobcom v súvislosti so službami, ktoré mu boli riadne dodané,
za ktoré riadne zaplatil príslušnú odplatu, vrátane DPH a ktoré použil na dodávky služieb ako platiteľ,
nemožno považovať za „daňovú výhodu“ pre žalobcu, ako sa snaží navodiť žalovaný. Naopak, ide
len o výraz zásady neutrálneho dopadu dane z pridanej hodnoty na podnikateľa, ktorá je jednou z

hlavných zásad systému dane z pridanej hodnoty. Žalobca, v súlade s uvedenou zásadou, predmetným
uplatnenímnárokuničnezískal,nakoľkouplatňovallenDPH,ktorúsámzaplatil.To,žesubjekty,oktorých
aktivitách, a dokonca ani existencii, pred príslušnou daňovou kontrolou žalobca nemal žiadnu vedomosť,
svoju daňovú povinnosť neplnili, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, ktorý svoje zodpovedajúce daňové
povinnosti riadne plnil.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
76. Žalobca žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, správny súd preto nariadil pojednávanie
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 30.10.2024.

77. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu vyjadril v zhode s obsahom správnych žalôb a
písomných podaní. Na úvod svojho prednesu poukázal na právny dôvod nepriznanie práva na odpočet
DPH a s tým súvisiacu potrebu splnenia podmienok tzv. Axel Kittel testu, za ktorých je možné k
nepriznaniu pristúpiť. Pripomenul tiež to, že v prejednávanom prípade zaťažuje dôkazné bremenosprávcu dane. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na ďalšiu negatívnu podmienku v zmysle rozsudku
Súdneho dvora EÚ (Federation od Technological Industries), podľa ktorého ak by aj boli naplnené
všetky podmienky Axel Kittel testu a daňový subjekt by prijal opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne

alebo rozumne očakávať, tak nemôže za to byť trestaný a právo, pre ktorého vznik boli splnené všetky
hmotnoprávne podmienky, mu nemôže byť odmietnuté. Ďalšou podmienkou je, že nejde o svojvôľu
daňového úradu v tom, že si sám z ľubovoľného počtu účastníkov podvodného reťazca vyberie subjekt,
ktorý bude sankcionovať nepriznaním práva na odpočet. Má to byť účastník, u ktorého je príčinná
súvislosť medzi neodvedením dane a nárokovaním odpočtu a zároveň preukázaním vedomostí o tom,

že vedel o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú možnému podvodnému konaniu. V tomto reťazci správca
dane išiel po účastníkovi na celom konci toho reťazca, ktorý je materiálne, personálne najlegitímnejšou
spoločnosťou, u ktorej je pravdepodobnosť vymožiteľnosti tohto daňového nedoplatku najväčšia. Tento
účastník s údajným podvodným konaním objektívne žiadnu vedomosť mať nemohol a nemá. Právny
– 40 – ZA-31S/155/2022

zástupca v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.
zn. 5Afs/60/2017 zo dňa 30.01.2018. V dodávateľskom reťazci ohľadom plnení dodaných spoločnosťou
C&C PRODUCTION s.r.o. a spoločnosťou T-Assets s.r.o., ktoré mali dodávateľa spoločnosť Ravanelly
consult s.r.o., za ktorú konal p. A., ktorý bol aj disponentom viacerých tých subjektov ešte v hlbšom stupni

toho reťazca, uskutočňoval údajné miliónové výbery hotovosti a vlastne on sám bol osobou, ktorá ak
bol niekto „rukami a očami“ toho podvodu, tak správca dane vykonal daňovú kontrolu subjektu, ktorý má
personálny a materiálny substrát, a u ktorého je nejaká pravdepodobnosť vymožiteľnej dane (žalobcu –
pozn. správneho súdu) a p. A., o ktorého existencii TREXIMA nevedela, p. A. nebol ani vypočutý. Ďalšími
vadami napádaného rozhodnutia je poukaz na rôzny typ nezrovnalostí, ktoré v bežnom podnikateľskom

živote existujú, teda okolnosti, ktoré považuje za neštandardné. V podnikateľskej praxi sa stáva, že
formálna kvalita dokumentácie k plneniam nie je stopercentná. Okolnosti, na ktoré správca dane
poukazuje, ani jedna z nich priamo o tom, že by spoločnosť TREXIMA mala akúkoľvek vedomosť o
podvodnom konaní, nevypovedajú. Práve a jediné, čo správca dane mal preukázať a nepreukázal, je
skutočná alebo možná vedomosť. Ani jedna z tých okolností, ktoré sú tam rozoberané žiadnu skutočnú

ani možnú vedomosť nepreukazuje. Napríklad, keď rozoberá nadviazanie spolupráce medzi žalobcom
a dodávateľom T-Assets s.r.o., zastúpeného konateľom p. H., tak p. H. opisuje nejakým spôsobom
okolnosti nadviazania spolupráce a zástupcovia TREXIMY ich opisujú nejakým iným spôsobom, pričom
p. H. si spomína menej, je menej detailný vo svojich výpovediach, zástupcovia TREXIMY si spomínajú
trocha viac, idú do väčšej miery detailu a správca dane z tohto, že on vidí rozpor vo výpovediach je to

okolnosť svedčiaca o účasti na daňovom podvode. Správca dane má preukázať, že TREXIMA vedela
alebo mohla vedieť, že vstupuje do reťazca poznačeného podvodom. To znamená, že to, čo niekto
povie po 5 rokoch o tom, čo vedel, keď vstupoval do dodávateľského reťazca, nevypovedá nič. Samotná
nezrovnalosť vo výpovediach predsa nevypovedá o tom, či my sme vedeli alebo nevedeli o tom, že v tom
reťazci sa odohrá daňový podvod, vôbec nič. Ďalšou okolnosťou, ktorú správca dane v tomto kontexte

opakovanerozoberájenapríkladnezáujemoosobysubdodávateľov,ktorýmiboliodbornéštúdiedodané
spoločnosti T-Assets s.r.o. Boli to odborné štúdie, sú to tabuľky s číslami, dáta, prognózy vývoja trhu
zamestnanosti a podobné odborné témy. V právnej praxi sa robia bežne stanoviská, v ktorých nie je
žiadne meno, lebo nie je podstatné meno autora, to je odborná práca, ktorá má nejakú substanciu a
ktorá ma cenu preto, že je vecne správna. Správca dane toto opakovane odmieta pochopiť a stále

zdôrazňuje, že tam nie je meno autora na štúdiách, pričom to nie je akademická práca. Správca dane
má nejakú perspektívu na fungovanie sveta, ale ona nie úplne poznačená fungovaním vecí v reálnom
živote a napríklad na tom, že niekto sa nezaujíma o mená autorov ako fyzických osôb tých štúdií, lebo
však autorom je zo zákona len fyzická osoba podľa autorského zákona, samo o sebe nie vôbec nič
nezvyčajné. Desiatky konzultačných spoločností v tejto chvíli dodávajú mnoho tisícové, státisícové diela,

dokoncaajštátubeztoho,žebypodtýmbolonejakémenofyzickejosoby.Testnaprimeranosťokolností,
ktorý vyplýva z judikatúry, napríklad z veci C-354/03 Optigen jasne vyplýva, že okolnosti, ktoré nastali
alebo sa stali zjavnými až po dodaní zdaniteľného plnenia vlastne nie je namieste brať ako test toho, či
daňový subjekt vedel alebo nevedel o tom podvodnom konaní, lebo daňový subjekt sa rozhoduje, keď
vstupuje do obchodu. To znamená, že keď na základe toho, čo viem, keď vstupujem do obchodu, mám

– 41 – ZA-31S/155/2022všetky dôvody predpokladať jeho legitímnosť a neskôr sa vykľuje z môjho dodávateľa, hoci aj podvodník,
tak ak som to nevedel alebo nemohol vedieť v čase, keď som sa rozhodoval, tak samozrejme mi
to nemôže byť pričítané na ťarchu. A správca dane poukazoval na také minoritné veci, že napríklad

dodávatelia nemali web stránky, ukázalo sa, že obaja mali webstránky, aj C&C PRODUCTION s.r.o. aj
T-Assets s.r.o., alebo poukazoval na to, že p. H. pri nadviazaní spolupráce spomenul vo výpovedi, že
ho kontaktoval jeho subdodávateľ a on mu spomínal, že my potrebujeme nejaké plnenia. Teda pán z
nejakého stupňa z toho dodávateľského reťazca niečo povedal o tom, ako vznikla tá spolupráca, pričom
žalobca, ktorému bolo to právo odmietnuté, všetky tie relevantné okolnosti popisoval plne uveriteľným,

vierohodným a štandardným spôsobom. Normálne mapovali trh, hľadali dodávateľa, našli dodávateľa,
stretli sa s ním, podpísali zmluvy. Ďalšou okolnosťou, ktorú judikatúra označuje za neprípustnú, že
nemožno daňovému subjektu pričítať na ťarchu, že osoba, ktorá mu dodala tovar, nemohla mu ho dodať
zdôvodunedostatkumateriálnychalebopersonálnychkapacít,alebožesavpredchádzajúcichstupňoch
reťazca vyskytli nezrovnalosti. Obe tieto okolnosti sú ako neprípustné pomenované v rozsudku Vikingo
C-610/19. Súdny dvor EÚ povedal, že toto nie sú okolnosti, ktoré môžu dopadnúť na ťarchu daňového

subjektu. Nejaká skupina okolností, ktoré správca dane zistí vo vzťahu k jednej faktúre alebo vo vzťahu
k jednému plneniu, ale nemôžeme zobrať tú okolnosť a paušalizovať ju. V rozsudku Optigen C-354/03
sa jasne hovorí o tejto neprípustnej paušalizácii týchto okolností. Správca dane poukazuje na údajné
plagiátorstvo jednej z odborných štúdií od dodávateľa T-Assets s.r.o., ktorá má byť zhodná s prácou
holandskej spoločnosti, o čom nie je žiaden doklad. Žalobca však túto odbornú štúdiu použil na výstupe

na dodanie štátnym orgánom, ktoré jej kvalitu nenamietali. V rámci judikatúry, ktorá reguluje podmienky
vznikuprávanaodpočet,jeajnegatívnapodmienka,žeakbyžalobcamoholvedieťodaňovompodvode,
ale prijal primerané alebo rozumne odôvodnené opatrenia, nemôže mu byť účasť na daňovom podvode
na ťarchu a musí sa vedieť spoľahnúť na to, že jeho právo, pre ktorého všetky formálne aj materiálne
podmienkypodľa§49až51zákonaoDPHbolinaplnené,žemubudepriznané.Daňovýúradajžalovaný

dospeli k záveru, že tieto opatrenia prijaté neboli, ale je to absolútne nepochopenie judikatúry, lebo to
je opatrenie, ktoré ja mám vykonať na vstupe do obchodu, aby som sa ubezpečil, že môj dodávateľ
nie je podvodník. Žalobca sa stretol s tými subjektami, žalobca si preveril, či za ne konajú oprávnené
osoby. Žalobca si preveril subjekty, či nie sú v zozname platiteľov, u ktorých sú dôvody na zrušenie
z dôvodu neplnenia povinností podľa § 69 ods. 15 zákona o DPH. Boli tam návštevy v sídle, resp.

teda normálne štandardné nadviazanie vzťahu, faktúry sa neuhrádzali pred dodaním. Uhrádzali sa po
dodaní. Správca dane ani neformuluje, čo konkrétne sme mali spraviť inak a teda nie je nám jasné ani
objektívne nie je jasné z tých podkladov z tých rozhodnutí, že aké opatrenia teda mali byť vykonané,
aby nebolo voči žalobcovi uplatnené toto odopretie práva na odpočet pre jeho údajnú neobozretnosť. V
záveroch Generálneho riaditeľstva Európskej únie pre dane a colnú úniu, ktoré sa zaoberá aj otázkou

o aké opatrenia ide, nie je možné identifikovať, čo žalobca v tomto prípade mal urobiť inak, aby v tejto
situácii nebol. Snáď azda za najbližšiu tejto okolnosti považujem to, čo správca dane hoci nie vhodne
formuluje, že teda bola vôbec umožnená subdodávka. Ako by sme definitívne zabezpečili, aby s tým
TREXIMA nič nemala, tak jediná odpoveď by bola, no proste vôbec nemať subdodávateľov. Tie podvody
sa stali na 8., 7., 6. stupni vzdialenosti od TREXIMY v dodávateľskom reťazci, čiže

– 42 – ZA-31S/155/2022

definitívnym opatrením by bolo nemať žiadnych subdodávateľov. Hoci toto sa dá formulovať ako
argument, ale subdodávka je štandardný podnikateľský inštrument prípustný zákonom. Dokonca zákon

primárne vychádza z jej možnosti. Ak nie je dohodnuté inak a nejde o plnenie viazané na osobu,
subdodávka je povolená, čiže len na základe samotného umožnenia subdodávky, v dôsledku ktorej
nakoniec subdodával niekto, kto mal nejaký vzťah s niekým, kto je daňový podvodník, došlo k
zapojeniu TREXIMY do tohto konania, tak takáto šírka výkladu, že jedine vtedy je podnikateľ obozretný,
keď neumožní subdodávku, by znamenala faktické ochromenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov

a podnikania vôbec. Právny zástupca žalobcu zároveň predložil správnemu súdu krátkou cestou
písomnosti týkajúce sa judikatúry v oblasti nepriznania práva na odpočet DPH z dôvodu účasti na
podvodnom reťazci.

78. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov, ktoré boli

uvedené v napadnutých rozhodnutiach ako aj vo vyjadrení k žalobách s tým, že navrhol žalobu
zamietnuť. Žalovaný nespochybňuje, že nedošlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok, ale došlo
k podvodnému konaniu, ktorého žalobca bol účastný. Na posúdenie toho použil správca dane Axel
Kittel test, ktorý vyhodnotil a v rámci neho uviedol neobvyklé okolnosti, ktoré správca dane posúdilako neobvyklé okolnosti a prijal záver, že žalobca vedel alebo minimálne mohol vedieť o tom, že
sa zúčastnil podvodného konania. Záver správcu dane bol ten, že žalobca nebol pri svojom výbere
svojich dodávateľov dostatočne obozretný, a preto sa zúčastnil podvodného konania, ku ktorému došlo.

Skutočnosť, že došlo k podvodnému konaniu nie je sporná, nakoľko správca dane zistil, že došlo k
neodvedeniudaňovejpovinnostidoštátnehorozpočtu.Ničbysanedialo,akbyajcenabolaneprimerane
vysoká, keby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu, ale v tomto prípade nastalo to, že daň do
štátneho rozpočtu ako odvedená nebola a žalobca si uplatňoval odpočítanie dane. K samotnému výberu
daňového subjektu na kontrolu uviedol, že je vecou úvahy správcu dane, ktorý subjekt bude kontrolovať

a väčšinou to býva tak, že správca dane sa potom zameria aj na ostatných účastníkov v reťazci,
avšak v tomto prípade veľa z týchto subjektov je zaniknutých alebo prepísaných na osoby, ktoré nie
sú kontaktné. Aj keby správca dane chcel v tejto veci konať, tak má tie možnosti značne obmedzené.
Pokiaľ ide spomenutú výpoveď, žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal zo samotnej výpovede
pána H.. Nebola to sprostredkovaná výpoveď. Bola to výpoveď pána H., tak ako to vnímal a bola odlišná
od toho, ako nadviazanie kontaktu potom prezentoval žalobca. Pokiaľ ide o rozhodnutie Vikingo, to

súvisí s tým, že ak správca dane namieta porušenie hmotnoprávnych predpisov, tak vtedy pri porušení
hmotnoprávnych predpisov sa neprihliada na to, že subdodávateľ nebol kontaktný alebo o tom nevedel.
Preto správca dane prešiel vlastne do podvodu, čo Vikingo v tomto prípade nerieši. Žalobca poukázal
na to, že najlepším riešením, aby sa subjekt vyhol daňovému podvodu by bolo to, ak by neuskutočňoval
žiadne subdodávky. Tento pohľad je príliš jednostranný, nakoľko žalobcovi, neboli „vyhodené“ všetky

subdodávky, len tie, pri ktorých správca dane na základe určitých skutočností dospel k záveru, že majú
určitú neobvyklosť, že nepostupoval s náležitou obozretnosťou.

79. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes povereného zástupcu žalovaného uviedol, že
povinnosťou správcu dane nie je poukázať na neobvyklé okolnosti, ale preukázať skutočnú

– 43 – ZA-31S/155/2022

alebo aspoň vedomú účasť žalobcu na podvode na DPH. Medzi existenciou neobvyklých okolností a
vedomosťou daňového subjektu je veľký myšlienkový skok. Nebola uvedená žiadna okolnosť, ktorá

by preukazovala, že žalobca nebol obozretný. Žalobca nespochybňuje tvrdenie, že výber subjektu,
ktorý v rámci reťazca správca dane kontroluje je na úvahe správcu dane, ale to nesúvisí s tým,
voči ktorému subjektu vyvodí zodpovednosť na základe Axel Kittel testu. Právny zástupca poukázal
opätovne na judikát, podľa ktorého správca dane si nemôže svojvoľne vybrať z 15 subjektov, u ktorého
uplatní nepriznanie práva na DPH. Správca dane explicitne pomenoval to, že by boli bývali išli za iným

subjektom, ale išli za týmto, lebo tie ostatné boli prevedené na bulharských občanov alebo zanikli ex
offo, atď. Zákonnosť predsa nemá fungovať tak, že to, kto bude zodpovedný sa určí na základe toho, že
nejaký iný subjekt zanikne, že posudzovanie hmotnoprávnej otázky zodpovednosti za daňový podvod
nemá byť založený na tom, že skutočný podvodník zanikol a utiekol.

80. Poverený zástupca žalovaného v reakcii na prednes právneho zástupcu žalobcu uviedol, že v
prípade ak vznikne podvod, Súdny dvor EÚ konštatoval, že subjekt nemusí mať priamu výhodu, ale
ak o danej skutočnosti vedel, že sa zúčastňuje na daňovom podvode, už z toho titulu sa mu neprizná
odpočítanie dane.

81. Poverená zástupkyňa žalobcu C. L. L. F. na pojednávaní uviedla, že u žalobcu pracuje od roku
2006 na pozícii manažérky úseku trhu práce ľudských zdrojov a od roku 2008 je spolumajiteľkou
obchodného podielu v tejto spoločnosti. Ďalej predstavila spoločnosť žalobcu, jej partnerov na národnej
a medzinárodnej úrovni. Uviedla, že do jej priamej kompetencie patrí realizácia dvoch projektov, ktoré
boli spomínané v rámci dôkazného konania, a to teda Národná sústava povolaní 3. etapa (NSP III.)

a internetový portál Integrovaný systém typových pozícií (ISTP). Čo sa týka práve národného projektu
NSP III. ten sa začal realizovať v roku 2015, pričom získali túto zákazku z Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR. Tento projekt bol zameraný na zisťovanie zahraničných a národných podmienok na
kvalifikáciu pracovnej sily. Bolo potrebné spracovať 1000 národných štandardov v zamestnaní, ktorý
nám zabezpečovali externí spolupracovníci. Realizácia tohto projektu bola pôvodne koncipovaná na

36 mesiacov. Vzhľadom na prípravné práce na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR a
zároveň zdĺhavý proces verejného obstarávania sa nakoniec realizácia a priama implementácia tohto
projektu realizovala v necelých 12 mesiacoch. Na to, aby žalobca bol schopný dodať kvalitný výstup
na základe indikátorov, ktoré schválila v tom projekte Európska komisia potreboval 3 dôležité entity:1/ interní zamestnanci, ktorých v tej dobe mal 42 (mali povinnosti vo vzťahu k metodike projektu,
programovali informačný systém, zabezpečovali kontrolné správy, na základe ktorých sa fakturovalo
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR), 2/ externí spolupracovníci – odborníci z jednotlivých

odvetví národného hospodárstva, tých mal 663 (pripravovali národné štandardy zamestnaní, tzn. presný
opis odborných vedomostí, zručností a kompetencií a aj legislatívnych regulácií pre výkon zamestnania
v Slovenskej republike, externí spolupracovníci tieto štandardy pripravovali, žalobca ich kontroloval
a následne prebiehalo národné schvaľovanie týchto štandardov) a 3/ dodávatelia konkrétnych plnení
(ostatné práce, ktoré súviseli s prípravou propagačných materiálov, propagácia v regiónoch, vytvorenie

časopisu, reklamné aktivity, ale aj napr. spomínané štúdie, ktoré súviseli s
– 44 – ZA-31S/155/2022

mapovaním medzinárodného prostredia ako fungujú národné sústavy povolaní vo svete). Išlo o to,
že žalobca odbremenil interný personál z dôvodu významnej časovej tiesne a žalobca by bez nich

nebol schopný v tak krátkom čase dodať plnenie pre ministerstvo práce. Podľa referencie ministerstva
práce za necelých 12 mesiacov sa uskutočnil tento projekt vo vysokej kvalite. Všetky plnenia, ktoré
dodávaliministerstvuvrátanepodkladov,ktorézískaliodnašichdodávateľov,boliposudzovanériadiacim
výborom, ktorý bol zložený z predstaviteľov Úradu vlády a jednotlivých ministerstiev. Na základe
stanovísk k jednotlivým výstupom tohto riadiaceho výboru boli predkladané protokoly a na základe nich

prebiehala fakturácia. Všetky tieto dokumenty sú k dispozícii a predložila ich súdu do súdneho spisu. K
druhémuprojektu–internetovýportálISTP–uviedla,žeboliuvedenémylnévýkladytoho,ževrovnakom
čase žalobca dostal od viacerých subdodávateľov rovnaké dodania. V tomto prípade každý dodávateľ, či
to bol napr. daren & curtis, s.r.o., ktorý sa spomína v spise, ten programoval responzívny dizajn aplikácie
na to, aby sa správne táto aplikácia zobrazovala na všetkých zariadeniach či mobiloch, tabletoch

alebo počítačoch. C&C PRODUCTION s.r.o. zabezpečovala marketingové kampane v online priestore
a NOBOX MEDIA s.r.o. zabezpečovala kontakt s najmladšími žiakmi, ktorých žalobca potreboval ako
cieľovú skupinu na diagnostiku budúceho pracovného potenciálu a správny výber strednej školy. V
tom istom čase žalobca dostal všetky plnenia, ktoré potreboval. Na základe toho vedel dodať plnenie
orgánom štátnej správy a teda to, že dodávatelia žalobcu mali nejakých subdodávateľov, ktorí boli

zapojení v podvodnom konaní, nemal žiadnu vedomosť.

82. Poverený zástupca žalobcu B. M. D. na pojednávaní uviedol, že je manažér úseku štatistík a
prognózovania a u žalobcu pracuje od roku 2002, od kedy je aj spoločníkom v spoločnosti žalobcu.
Ohľadom časovej tiesne žalobcu, nedostatku interných kapacít a nutnosti využiť externé dodávky

uviedol, že v danom období analytický tím tvorilo približne 14 – 15 zamestnancov, ktorí riešili projekty
týkajúce sa celoštátnych štatistických zisťovaní, pri ktorých na štvrťročnej báze realizovali zisťovania
o cene práce, ktoré malo v tom čase okolo 8300 spravodajských jednotiek a získavali údaje za viac
ako milión zamestnancov pracujúcich v Slovenskej republike, štvrťročne zisťovali údaje od 12 000
živnostníkov a malých podnikateľov, polročne zisťovali údaje za platy v štátnej a verejnej službe od 300

organizácií a raz ročne realizovali zisťovania, ktoré sa týkali mzdových a pracovných podmienok, kde
bola vzorka okolo 5000. Ďalšie ročné zisťovanie, ktoré realizovali pre Štatistický úrad boli náklady práce,
kde bola vzorka 8000. Teda v danom období existovala časová náročnosť, resp. potreba vyhradených
kapacít. Ďalej realizovali dva projekty, NSP III., u ktorého realizovali okrem výstupov, ktoré sú založené v
spise, realizovali aj zisťovania prieskum v teréne od zamestnancov, ktorí mali 500 a viac zamestnancov.

Časová tieseň sa týkala aj analytikov, pretože tiež dodávali dátové podklady pre riešenie a pre výstupy
z tohto projektu. Vzhľadom na časový stres, zaťaženie a nedostatok interných kapacít, využili a snažili
sa optimalizovať práce a využiť externé kapacity tak, aby dodávali dodávatelia podklady (rešerše)
„surovinu“, z ktorej potom následne čerpali na tie výstupy. Tie výstupy, ktoré nám boli dodané sme využili
a využívame ešte stále, pretože napr. či už dáta z NSP alebo sčítanie obyvateľov domov a bytov sú

včlenené do našich interných databáz a počítame, resp. robíme výstupy aj v súčasnosti, respektíve aj
minulý rok sme robili výstupy z týchto údajov práve pre Štatistický úrad. Tie dodávky neboli jednorazové,
ale časť
– 45 – ZA-31S/155/2022

z nich stále využívame aj v súčasnosti. Na záver uviedol, že žalobca má významných odberateľov, ako
štát aj v tom danom období a je veľmi nelogické, že by sme chceli ohroziť si dobré meno a reputáciuspoločnosti a odpíliť si v podstate toto podnikanie do ďalšieho obdobia, pretože keď stratíte reputáciu,
resp. dobré meno v tomto biznise by sme vlastne nemohli podnikať.

83. Právny zástupca žalobcu poukázal na referenciu ministerstva, ktorá preukazuje spomenutú časovú
tieseň, ktorá viedla žalobcu k tomu, aby využíval externých dodávateľov na niektoré služby a činnosti,
ktoré potreboval a na realizáciu záväzku voči ministerstvu práce. Časová tieseň súvisela s tým, že
žalobca bol časovo limitovaný, nakoľko pôvodne dohodnutý časový priestor na dodanie predmetu
dodania bol zmenený z pôvodných 36 mesiacov na 12 mesiacov.

84. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného slova uviedol, že v nadväznosti prednesy a dôkazy
vykonanévkonanízhrnul,žepodmienkyvyplývajúcezAxelKitteltestupreodmietnutieprávanaodpočet
DPHvposudzovanejvecinaplnenéneboli,resp.správcadaneohľadneichnaplnenianeuniesoldôkazné
bremeno, ktoré ho v zmysle judikatúry nepochybne zaťažuje. Správca dane síce poukazoval na rôzne
okolnosti, ale nie jeho povinnosťou poukazovať na okolnosti, ktoré nie sú štandardné. Správca dane je

povinný preukázať, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o účasti na daňovom podvode a správca
dane ani na pojednávaní nijako nerozptýlil pochybnosť o tom, že subjekt, voči ktorému je vyvodzovaná
zodpovednosť za daňový podvod efektívne bol vybraný iným kľúčom než tým, že je to existujúca a
legitímna podnikateľská spoločnosť. Ak správca dane argumentoval v priebehu konania tým, že je na
ňom, on si má vybrať z tých účastníkov toho reťazca voči komu bude viesť daňové konanie, to je pravda

lenvtomrozsahu,žemáprávokontrolovaťkohochce.Toneznamená,žesivyberiezdesiatichsubjektov
voči komu vyvodí zodpovednosť, lebo bazálne princípy vyvodzovania zodpovednosti vo verejnom práve
musia byť založené na niečom zmysluplnejšom než na tom, že vyvodím zodpovednosť voči tomu, voči
komu je právne vynútiteľná, lebo má dostatočný majetok. Napadnuté rozhodnutia sú nezákonné a je
na mieste ich zrušenie.

85. Poverený zástupca žalovaného v rámci záverečného slova uviedol, že zotrváva na záveroch, ktoré
uviedol vo svojom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe a má za to, že rozhodnutie správcu dane
aj rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade s legislatívou Európskeho súdneho dvora, preto navrhol
žalobu žalobcu zamietnuť.

86. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
– 46 – ZA-31S/155/2022

87. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

88. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe

neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),

f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
89. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.90. Správny súd považuje za potrebné poukázať na všeobecné východiská súdneho prieskumu
pred správnym súdom. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov
verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí (resp. opatrení) predchádzal a to, či rozhodnutia

(príp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi
a procesnoprávnymi predpismi. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí,
opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánu verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej
správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu,

či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba
to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia

alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej
správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva,
vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j.

jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu
v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené
zákonom (napr. R 60/2000).
– 47 – ZA-31S/155/2022

91. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené
rozhodnutia správcu dane, ktorými boli žalobcovi určené rozdiely dane na DPH za zdaňovacie
obdobia február až november 2015. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako

aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol
stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnych žalobách. Žalobca v správnych
žalobách namietal nesprávne právne posúdenie okolností, ktoré mali svedčiť o vedomosti žalobcu
o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu na DPH, napadnuté rozhodnutia žalovaného sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav bol nedostatočne

zistený na riadne posúdenie veci, ako aj to, že skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ
napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

92. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia daňových orgánov, v rozsahu
a z dôvodov uvedených vo všeobecných správnych žalobách a dospel k záveru, že správne žaloby

žalobcu sú nedôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol.

93. Správny súd sa najskôr zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí
žalovaného. Predovšetkým je potrebné uviesť, že správne žaloby žalobcu sú všeobecnými správnymi
žalobami, pri ktorých nie je v právomoci správneho súdu vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe

a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné
námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca – účastník administratívneho
konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov
verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí. Preto ani
súdny prieskum v daňových veciach nie je absolútny, nakoľko je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah

súdneho prieskumu je daný žalobnými bodmi o tvrdenej nezákonnosti, keďže správny súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP (nejedná sa o konanie uvedené v § 134 ods. 2
SSP). Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať
podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.
Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných

bodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve
rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí
v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z
akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia zanezákonné. Správny súd posudzoval, či daňové orgány splnili povinnosti stanovené im zákonom, a to
v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom, v rámci uplatnených žalobných bodov v zákonom stanovenej
lehote na podanie žaloby.

94. Vzhľadom na uvedené východiská správny súd žalobnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutých
rozhodnutí žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú práve z dôvodu jej všeobecnosti a nekonkrétnosti.
Pokiaľ žalobca v správnych žalobách iba uviedol, že žalovaný
– 48 – ZA-31S/155/2022

sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami proti prvostupňovým rozhodnutiam a poukázal na
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,
z ktorých vyplýva povinnosť súdov odôvodniť dostatočne svoje rozhodnutia, potom na základe
takto všeobecne formulovanej námietky, obsahujúcej tvrdenie žalobcu o potrebe riadne odôvodniť

rozhodnutia súdov a daňových orgánov, nie je možné konštatovať nepreskúmateľnosť preskúmavaných
rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Vo všeobecnosti môže byť rozhodnutie orgánu verejnej
správy nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno
zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný.

Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom
konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia
správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich
z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Podľa názoru Najvyššieho súdu
SR v Rozsudku sp. zn 6Sžf 1/2009 zo dňa 24.11.2010 „nedostatok dôvodov znamená jednak

absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli
správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená
na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady
možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných,
prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké

dôkazy boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane,
takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového
poriadku. Rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k výroku, ktorým potvrdzuje rozhodnutia správcu dane
a taktiež rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k výroku, ktorým vyrubil žalobcovi daň, obsahujú
riadne a dostatočné odôvodnenia, z ktorých jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na

rozhodnutia, obsahujú vyhodnotenie dôkazov, a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, správca
dane i žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali, zrozumiteľne uviedli podstatné dôvody,
na základe, ktorých dospeli k záveru o nesplnení podmienok na odpočet DPH, a to vzhľadom na
identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce daňovému podvodu v súlade s judikatúrou NSS SR

i SD EÚ. Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti namietal, že žalovaný sa nezaoberal námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní, pričom tieto nekonkretizoval, správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR, Ústavného súdu SR i Európskeho
súdu pre ľudské práva orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou
námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu,

sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp.
orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí žalovaného teda nemajú za následok
nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí. Nebolo teda zistené porušenie práva žalobcu

– 49 – ZA-31S/155/2022

na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
preskúmavaným rozhodnutiam.

95. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že vykonané zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce
pre záver orgánov finančnej správy a ich právne posúdenie veci o vedomosti žalobcu o spojitosti
predmetných zdaniteľných obchodov s podvodom na DPH, správny súd uvádza, že ani z takejtožalobcom všeobecne formulovanej žalobnej námietky nebolo možné vyvodiť, v čom podľa žalobcu
nebol orgánmi finančnej správy dostatočne zistený skutkový stav, resp. ako správca dane prípadne
žalovaný pochybili pri zisťovaní skutkového stavu. Z obsahu napadnutých rozhodnutí, prvostupňových

rozhodnutí a z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly
zabezpečil veľké množstvo dôkazov, a to z vlastného informačného systému, prostredníctvom výziev o
súčinnosť adresovaných iným daňovým subjektom, ústredným orgánom štátnej správy, alebo bankovým
inštitúciám, ako aj vykonaním výsluchov množstva svedkov – vrátane svedkov navrhovaných žalobcom
(I.D.,C.L.L.F.,B.M.D.),pričomtietodôkazyazisteniaposúdiljednotlivoavovzájomnýchsúvislostiach,

vyvodil z nich skutkové závery, ktoré následne právne posúdil a svoje právne posúdenie náležite
odôvodnil. Vzhľadom na uvedené správny súd všeobecnú žalobnú námietku nedostatočne zisteného
skutkového stavu vyhodnotil ako nedôvodnú.

96. Pokiaľ ide o námietku, ktorú naznačil právny zástupca žalobcu na pojednávaní ohľadom
nedostatočne zisteného skutkového stavu správcom dane spočívajúcej v nevykonaní výsluchu p.

A., konateľa spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o., ktorá bola subdodávateľom spoločností C&C
PRODUCTION s.r.o. a T-Assets, s.r.o., správny súd uvádza, že táto námietka nebola vznesená v
správnych žalobách, ani do uplynutia lehoty na ich podanie, teda bola vznesená rešpektujúc zásadu
koncentrácie správneho súdneho konania oneskorene. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba
návrhmi daňových subjektov a je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je

konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy
vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.
V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy
(ustálené závery judikatúry vyšších súdnych autorít, napr. aj v Rozhodnutí Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 5Sžfk/47/2020 zo dňa 21.09.2020). Správca dane a aj žalovaný nie sú teda pri

vykonávaní dôkazov viazaný len návrhmi daňového subjektu a sú oprávnení vykonať aj také dôkazy,
ktorédaňovýsubjektnenavrhuje.Správnysúdzistil,žesprávcadanevykonalvýsluchyvšetkýchsvedkov
navrhnutých žalobcom. Správca dane je povinný zistiť skutkový stav čo najúplnejšie a pokiaľ na základe
ním vykonaného dokazovania dospel k takým skutkovým zisteniam, ktoré postačovali na prijatie jeho
záverov, nemožno dospieť k tomu, že skutkový stav bol zistený nedostatočne. Zároveň je potrebné

uviesť, že aj v prípade ak by žalobca navrhol výsluch p. A., správca dane nie je povinný vykonať všetky
daňovým subjektom navrhované dôkazy. V tom prípade by však bolo potrebné trvať na požiadavke,
aby daňový subjekt dostal odpoveď, prečo jeho návrhu na vykonanie dôkazu nebolo vyhovené. V
posudzovanej veci tomu tak nie je, keďže žalobca výsluch p. A. v daňovom konaní nenavrhol.
– 50 – ZA-31S/155/2022

97. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu, poukazujúc
pri tom na dve konkrétne okolnosti (1/ rozsah prác na časopisoch dodaných C&C PRODUCTION s.r.o.,

2/ doba uskutočnenia činností súvisiacich so zberom dát a ďalších služieb zo strany NOBOX MEDIA
s.r.o., počet dotazníkov zozbieraných počas obdobia, ako bol p. I. D. konateľom NOBOX MEDIA s.r.o.,
vykonávanie zberu dát v roku 2014), správny súd uvádza, že z obsahu prvostupňových rozhodnutí
vyplýva, že správca dane vychádzal v prípade rozsahu prác na časopisoch primárne z výpovede svedka
B. C. H., vtedajšieho konateľa dodávateľa C&C PRODUCTION s.r.o., ktorý vo svedeckej výpovedi na

otázku správcu dane, či sa spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o. špecializovala na tlač, grafickú úpravu
a distribúciu časopisov odpovedal „nie“ a ďalej uviedol, že „podklady na časopisy, ktorými boli najmä
texty a nejaké grafické prílohy k textom mu boli odovzdané elektronicky na USB kľúči, pripravili obsah
čísla a to sa posunulo ďalej subdodávateľovi na grafické spracovanie“. Zároveň vypovedal, že „p. B.
J. A. a zástupcovia TREXIMA Bratislava spol. s r.o. určite vedeli o tom, že online reklamu a grafiku,

tlač a distribúciu časopisov zabezpečoval sprostredkovane, hoci sa o tom konkrétne nebavili, ale bolo
evidentné, že to nevedela zabezpečiť spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o.“. Svedok B. C. H. zároveň
uviedol, že vydavateľom časopisu bol žalobca. Správca dane zároveň poukázal na skutočnosť, že práce,
ktoré mali byť spojené s prípravou časopisu, ako ich uviedla svedkyňa C. L. L. F., neboli predmetom
fakturácie. Žalobca namietal, že správca dane selektívne vychádzal z tvrdenie B. C. H., pričom jeho

tvrdenie nevylučuje, že došlo k vykonaniu uvedených prác spojených s prípravou časopisu. Uvedená
námietka však neobstojí, nakoľko výpoveď B. C. H. zodpovedá aj výpovedi C. D., z ktorej vyplynulo, že
ona bola zhotoviteľkou grafickej časti prác na firemných časopisoch, ktoré dodala svojmu odberateľovi –
spoločnosti daren & curtis s.r.o., ktorá plnenia následne dodala žalobcovi. Správca dane teda oprávnenepovažoval za podstatné zistenie, že spoločnosť daren & curtis s.r.o. nebola v roku 2015 dodávateľom
spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o., resp. spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o. Správny súd vzhľadom
na uvedené konštatuje, že zistenia správcu dane k rozsahu prác na časopisoch zodpovedali vykonaným

dôkazom, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a námietka žalobcu je preto nedôvodná.

98. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa uskutočnenia činností súvisiacich so zberom dát dodávateľom
NOBOX MEDIA s.r.o. a o námietku nesprávnosti skutkových zistení správcu dane ohľadom termínov
podujatí v roku 2015, počtu zozbieraných dotazníkov a osobitne dotazníkov, ktoré mal zozbierať I. D.,

správny súd uvádza, že správca dane vychádzal z vyhodnotenia reklamnej kampane predloženého
počas daňovej kontroly, z ktorého nevyplývali konkrétne termíny podujatí, preto správca dane
termíny konania podujatí porovnal s informáciami verejne dostupnými na internete aj na webstránke
organizátora. Správca dane uviedol, že žalobca najskôr deklaroval 243 dotazníkov a napriek tomu, že
žalobca vo Vyjadrení k oznámeniu zistených skutočností uviedol, že vykonal všetko, čo od neho možno
spravodlivo požadovať, vo vyrubovacom konaní správcovi dane predložil k Vyjadreniu k protokolu ďalší

dokument, kde bolo vyhodnotených ďalších 215 dotazníkov
– 51 – ZA-31S/155/2022

z podujatí z Banskej Bystrice a v Bratislave. Spolu žalobca teda deklaroval 458 zozbieraných dotazníkov.

Správca dane však dospel na základe vlastnej správnej úvahy k záveru, že bez ohľadu na to, či
bolo vyzbieraných pôvodne uvádzaných 243 dotazníkov alebo o 215 dotazníkov viac, nemení to nič
na skutočnosti, že cena zaplatená žalobcom dodávateľovi NOBOX MEDIA s.r.o. bola nadhodnotená,
nakoľko cena stanovená organizátorom festivalu pre spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. bola viac ako
11-krát nižšia. Správny súd má za to, že vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci čiastkové

skutkové zistenia ohľadom dátumov podujatí, počtu zozbieraných dotazníkov (osobitne tých, ktoré mal
zozbierať osobne I. D.) nie sú pre posúdenie primeranosti ceny zdaniteľných plnení z dôvodu nízkej
štatistickej významnosti natoľko relevantné, aby podstatným spôsobom zmenili záver o nadhodnotení
ceny za zber dát a reklamné služby, ktoré boli dodané dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o. žalobcovi.
Správny súd je toho názoru, že námietka rozporu skutkového stavu s administratívnym spisom je

nedôvodná vo vzťahu k záveru správcu dane o neprimeranosti ceny za reklamné služby a zber
dát, nakoľko tento záver zodpovedá obsahu administratívneho spisu a vykonanému dokazovaniu.
Preukázané skutkové zistenia, že uvedené služby mali byť vykonané formou dotazníkov zbieraných od
účastníkov podujatí a to jedinou fyzickou osobou (konateľom I. D., ktorý podľa svojej výpovede nemal
žiadne skúsenosti so zberom dát a štatistickým vyhodnocovaním a ktorý sa ani všetkých podujatí v

roku 2015 nezúčastnil), pričom žalobca mal zabezpečený priestor aj na aktívnu sebaprezentáciu na
podujatiach, vrátane možnosti zberu týchto dát, cena za reklamné služby a zber dát (ktorý mal byť
významnou pridanou hodnotou zdaniteľný plnení) vo výške 492 000 eur za 10 mesiacov od dodávateľa
NOBOX MEDIA s.r.o. sa javí ako neprimeraná a nadhodnotená v porovnaní s cenou, za ktorú priamy
dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. kúpil reklamný priestor od organizátora festivalu. Pokiaľ ide o žalobcom

namietanú nesprávnosť skutkového zistenia správcu dane ohľadom neposkytnutia zberu dát v roku
2014 dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o., je potrebné poukázať na skutočnosť, že sám konateľ I. D.
vo svedeckej výpovedi uviedol, že na zdaniteľné plnenia pre žalobcu v roku 2014 si nespomenul, teda
nevedel, čo bolo predmetom týchto plnení. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv pre prejednávanú vec,
nakoľko predmetom sú iné zdaňovacie obdobia.

99. K zodpovedaniu ďalších žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo
na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade
nemôže byť obmedzené. Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena

dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z
pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností
bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené
Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne
na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť

vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo
nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).
– 52 – ZA-31S/155/2022100. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i)

hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) formálnych podmienok priznania
práva na odpočítanie, (iii) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu, resp.
účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a (iv) odopretím
práva na odpočítanie dane z dôvodu zneužitia práva.

101. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú
na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali pre potreby svojich zdaniteľných
transakcií, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou, právo
na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe objektívnych skutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá služba zakladajúca právo
na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto

služiebzúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvodtýkajúcisaDPHzostranydodávateľaalebo
iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní
alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture Hungary, C - 189/18). Je teda v
rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď
boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie, t. j. v prípadoch obchodovania

s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu(pri daňovom podvode). Ide o situáciu,
v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom
získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.

102. Správny súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych

podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo
účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa
9. decembra 2021, bod 36) a zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto

právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade
preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový
orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri

preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie
od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v
prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu
naopak.

103. Z vyššie uvedených všeobecných východísk vyplýva, že rozlišovanie medzi dôvodmi pre neuznanie
odpočítania dane nie je samoúčelné, ale má svoj hlbší zmysel. V prípade
– 53 – ZA-31S/155/2022

preukazovania relevantných podmienok práva na odpočítanie dane totiž dôkazné bremeno ťaží daňový
subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie. V dôsledku tejto skutočnosti jeho neunesenie znamená
nepriznanie daňového oprávnenia. V prípade daňového podvodu, vedomej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom či zneužití práva však dôkazné bremeno na preukázaní rozhodných

skutočností pre neuznanie daňového oprávnenia neťaží daňový subjekt, ale ťaží správcu dane.

104. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že z preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov
vyplýva, že boli preukázané formálne i hmotnoprávne podmienky pre odpočet dane (na preukázanie
splnenia ktorých mal dôkazné bremeno žalobca), t. j. správca dane ani žalovaný splnenie týchto

podmienok nespochybnili, avšak konštatovali, že dôvodom neuznania odpočtu DPH bolo zistenie, že
v rámci (správcom dane označených) obchodných reťazcov došlo k daňovému podvodu, o ktorom
mal alebo mohol mať žalobca vedomosť, pričom neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil jeho účasti
na daňovom podvode. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacích konaní zistil, že zposudzovaných zdaniteľných obchodov prijatých v zdaňovacích obdobiach február 2015 – november
2015 od dodávateľov C&C PRODUCTION s.r.o., T-Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. vznikol daňový
únik v celkovej výške 322 964,50 eur a tento posudzovaný daňový únik je dôsledkom podvodu na DPH,

pretože DPH v celkovej výške 322 964,50 Eur, ktorú si žalobca odpočítal v zdaňovacích obdobiach
február 2015 – november 2015 nebola preukázateľne do štátneho rozpočtu SR odvedená v správnej
výške na žiadnom stupni fakturačných podvodných reťazcov.

105. Daňovým podvodom na účely daňového konania možno rozumieť zavinené „protiprávne konanie

subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných
skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej
povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej
daňový podvod“ (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od
dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane

sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže,
že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá
právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa
zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto
zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na

daňovom podvode alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja
tovaru alebo z používania služieb v rámci zdaniteľných transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe (pozri
v tomto zmysle uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, body
22 a 23, ako aj rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, body 46 a 47, ako aj
citovanú judikatúru)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21

zo dňa 24. novembra 2022, bod 25). Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva
na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva
na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo to vedieť mal/
mohol.
– 54 – ZA-31S/155/2022

„[S] režimom s režimom práva na odpočítanie dane stanoveným smernicou 2006/112 nie je zlučiteľné
odopretie uvedeného práva zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknutá
transakcia bola súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo že iná transakcia, ktorá je súčasťou

reťazca dodávok pred alebo po transakcii vykonanej uvedenou zdaniteľnou osobou, bola predmetom
podvodu v oblasti DPH. Zavedenie systému objektívnej zodpovednosti by totiž išlo nad rámec toho,
čo je nevyhnutné na ochranu nárokov štátnej pokladnice (uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt
Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, bod 25, a rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20,
EU:C:2021:910, bod 49)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M,

C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 26).

106. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH sa aplikuje tzv.
Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z Rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra

(napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C.
H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom
dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:
1) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?

3) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

107. Žalobca v správnych žalobách namietal nesprávne právne posúdenie správcu dane a žalovaného
vo vzťahu k štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že
zdaniteľné obchody sú spojené s podvodom na DPH, čo odôvodnil tým, že nemal mimo okolností
prezentovaných správcom dane v rámci daňovej kontroly žiadnu vedomosť o aktivitách dotknutýchsubjektov a pred daňovou kontrolou ani o ich samotnej existencii. Podľa žalobcu je vedomosť o účasti
žalobcu na zdaniteľných plneniach poznačených daňovým podvodom zo strany daňových orgánov
postavená predovšetkým na okolnostiach, ktoré nastali až po tom, ako žalobca vstúpil do zmluvného

vzťahu, ktorého predmetom bol predmetný zdaniteľný obchod. Takéto okolnosti nemohli byť žalobcovi
v čase nadviazania spolupráce objektívne, ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, známe.

108. Správca dane (i žalovaný) v odôvodnení rozhodnutí popísal fakturačné reťazce, vyhodnotil
vykonané dôkazy, popísal z nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe

ktorých identifikoval existenciu daňového podvodu, a to prostredníctvom Axel Kittel testu (pričom sa
podrobne zaoberal všetkými štyrmi otázkami, na ktoré musí správca dane odpovedať kladne, aby mohol
konštatovať, že žalobcovi odoprie odpočet DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode v zmysle
ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i SD EÚ). Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie
uvedené otázky zodpovedal kladne, teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o
ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi

– 55 – ZA-31S/155/2022

správcu dane, potvrdil rozhodnutia správcu dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej
správy, boli v súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj judikatúrou NS SR i NSS SR.

109. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že námietka žalobcu, že jeho vedomosť o účasti na
zdaniteľných plneniach poznačených daňovým podvodom je zo strany daňových orgánov postavená
predovšetkým na okolnostiach, ktoré nastali až po tom, ako žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu,
ktorého predmetom bol predmetný zdaniteľný obchod, neobstojí, nakoľko z vykonaného dokazovania

vyplynuli okolnosti, ktoré preukázateľne existovali v rozhodnom období a týkali sa priamych dodávateľov
žalobcu (napr. personálne prepojenie spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets, s.r.o. osobou
p. B. C. H., C.; skutočnosť, že priami dodávatelia žalobcu boli len sprostredkovateľmi (obchodnými
spoločnosťami), teda neboli zhotoviteľmi predmetných zdaniteľných plnení; materiálne a personálne
zázemie dodávateľov; neštandardný a bežnému obchodnému styku odporujúci spôsob nadviazania

spolupráce priamych dodávateľov so žalobcom; uzatvorenie Dodatku č. 1 k Zmluve o zabezpečení
reklamnýchslužiebmedzižalobcomaspoločnosťouNOBOXMEDIAs.r.o.podstatnerozširujúcipredmet
dodania bez vplyvu na cenu a pod.). Zároveň je však potrebné uviesť, že námietka žalobcu je
neopodstatnená aj z dôvodu, že v zmysle judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok
NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023, bod 31.) „existenciu daňového podvodu je možné

preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po ukončení zdaniteľného obchodu (L.,H., M.:
Definičné znaky podvodu na DPH v judikatúre Najvyššieho správneho súdu, Časopis pro právní vedu
a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). „Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existencii daňového
podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v
době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu,

a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní
peněžní toky medzi dotčenými osobami (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10Afs
206/2020 zo dňa 20.01.2021).“ „....okolnosti ex post mu daňové orgány neboli oprávnené pričítať
v rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho
testu na podvod tak však urobiť mohli.“ Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že aj okolnosti, ktoré

nastali v priebehu dodania predmetných zdaniteľných plnení (napr. nedostatočná kvalita a rozsah
plnení, akceptácia ceny za poskytnuté plnenia na základe neoverených údajov o rozsahu plnenia,
časové nezrovnalosti dodaných plnení, pod.) ako aj po ich ukončení (napr. nepodávanie daňových
priznaní, vykazovanie nízkych daňových povinností, hotovostné výbery dodávateľov a subdodávateľov
v značných sumách, zánik spoločností, ktoré boli v dodávateľských reťazcoch, resp. ich prevod na

zahraničné fyzické osoby, personálna prepojenosť medzi subdodávateľmi v osobe p. A. ako disponenta
na účtoch spoločností, ktorých nebol konateľom a pod.) boli daňové orgány oprávnené žalobcovi pričítať
v rámci skúmania objektívneho testu vedomosti. Pokiaľ teda žalobca v správnych žalobách namietal,
že daňové orgány neboli oprávnené pričítať na ťarchu žalobcu okolnosti, ktoré mohli byť objektívne
známe až po uskutočnení daňového obchodu, s uvedeným tvrdením je možné súhlasiť len pri skúmaní

subjektívnej stránky (vedomostný test v rámci skúmania štvrtej podmienky Axel Kittel testu), avšak v
rámci skúmania objektívneho testu v rámci celého reťazca vyžadujúceho preukázanie
– 56 – ZA-31S/155/2022existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty pričítanie týchto okolností na ťarchu žalobcu urobiť mohli.

110. Správny súd považuje za dôležité vyjadriť sa aj k námietke žalobcu ohľadom nadviazania
spoluprácemedzižalobcomajehopriamymidodávateľmi.PokiaľideododávateľovC&CPRODUCTION
s.r.o. a T-Assets s.r.o. má žalobca za to, že zo skutočnosti, že dva subjekty (p. B. C. H., C. a
C. L. L. F.) s odstupom viac ako 5 rokov nereprodukujú rovnako priebeh vzájomnej spolupráce
skutočne nemožno dovodiť, že jeden z nich vedel o tom, že subdodávatelia druhého páchajú daňové

podvody. O koordinovanej účasti dotknutých subjektov na daňovom podvode by predsa svedčilo
skôr to, že výpovede subjektov (ich zástupcov) sú ohľadne spolupráce spred 5 rokov identické vo
všetkých detailoch. Správny súd má po oboznámení sa s výpoveďami uvedených svedkov za to, že
námietka žalobcu nie je dôvodná. Svedok B. C. H., C. vo svojej výpovedi dostatočne podrobne opísal
spôsob nadviazania spolupráce so žalobcom, ako aj to, aké okolnosti k tejto spolupráci viedli. Jeho
výpoveď vyznela hodnoverne, skutočnosti z nej vyplývajúce zodpovedali zásadám logiky a výpoveď

ani nevykazovala známky účelovosti. Svedok vypovedal súvisle a konzistentne o skutočnostiach, ktoré
bezprostredne vnímal. Žalobca napokon svoje právo byť prítomný na výsluchu menovaného svedka a
klásť mu otázky, nevyužil. Správca dane zo skutočností vyplývajúcich z výpovede B. C. H., C., najmä
pokiaľ ide o osobu p. C. A., ktorý mal byť iniciátorom spolupráce, vyhodnotil tak, že spôsob nadviazania
spolupráce bol v danom prípade neštandardný. Správny súd na rozdiel od žalobcu považuje rozdiely

vo výpovediach za podstatné, nakoľko objasňujú skutočnosti, ktoré existovali v čase pred uzatvorením
obchodnej spolupráce, a ktoré mali vplyv na celkový obchodný model podvodných reťazcov. Správny
súd ma za to, že žalobca podceňuje význam svedeckých výpovedí, ktoré boli správcom dane vykonané.

111. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia zohľadňujú

okolnosti súvisiace so zdaniteľnými obchodmi, ktoré podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ( Rozsudok SD
EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19) nemôžu byť samé o sebe dôvodom pre odmietnutie
práva na odpočítania DPH, správny súd uvádza, že táto argumentácia nie je priliehavá pre prejednávanú
vec, nakoľko z predmetného rozsudku vyplýva, že „Smernica rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej nehody neutrality,

efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe,
ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto
nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,

čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po
druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,

že sa zdaniteľná osoba
– 57 – ZA-31S/155/2022

aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie

súčasťou daňové podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru, alebo akýkoľvek
iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží
overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z uvedeného bez pochybností vyplýva, že argumentácia žalobcu by
bola opodstatnená len v prípade zamietnutia práva na odpočet DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH, avšak v prípade podieľania sa daňového subjektu na

daňovom podvode, čo je aj posudzovaný prípad, je zamietnutie práva možné.

112. Podľa názoru správneho súdu je nedôvodná aj námietka žalobcu, že rozhodnutia daňových
orgánov neposudzujú okolnosti súvisiace so zdaniteľnými obchodmi dôsledne izolovane, vždy vo vzťahu
ku konkrétnemu zdaniteľnému obchodu. Z napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňových

rozhodnutí vyplýva, že žalovaný a najmä správca dane sa vysporiadali so všetkými podstatnými
skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z množstva vykonaných dôkazov a vzťahujúcimi sa ku každému
dodávateľovi a predmetu zdaniteľných plnení, či už išlo o reklamné služby, odborné štúdie alebo
firemný časopis. Pokiaľ správca dane dospel k skutkovému zisteniu, ktorého viedlo k právnemu záverupoužiteľnému aj pre iné zdaniteľné plnenie, pričom svoju správnu úvahu dostatočne odôvodnil, takýto
postup správcu dane nesvedčí o nezákonnom postupe správcu dane. Napokon aj vzhľadom na viaceré
zúčastnené subjekty, by správca dane nepochybil, ak by detailne nerozoberal každú jednu obchodnú

transakciu, ale vec by skúmal komplexne a zameral by sa na celkový obchodný model. Ako správny
súd už uviedol, všetky objektívne okolnosti svedčiace o vedomosti žalobcu, že sa zúčastňuje na
obchodných reťazcoch poznačených podvodom na DPH, je potrebné posudzovať v súhrne. Žalobná
námietka je navyše všeobecná bez uvedenia konkrétnej argumentácie žalobcu, ktorá by správnemu
súdu umožňovala zodpovedajúci súdny prieskum.

113. Vo vzťahu k námietke o neunesení dôkazné bremena správcom dane ohľadom preukázania
naplnenia podmienok Axel Kittel testu, správny súd uvádza, že správca dane (majúc dôkazné bremeno)
vykonal sám dokazovanie, nezaťažoval žalobcu a ani od neho nežiadal preukazovanie skutočností
týkajúcich sa tretích osôb, ani preukázania skutočností, na ktorých založil svoje rozhodnutie o odopretí
uplatneného odpočtu DPH z faktúr od deklarovaných dodávateľov z dôvodu, že bolo preukázané, že

zdaniteľné obchody uvedené na dodávateľských faktúrach boli poznačené podvodným konaním, o
ktorom žalobca mal alebo mohol vedieť, ak by bol vynaložil primeranú obozretnosť. Žalobca nebol
povinný detailne poznať úplný obsah podnikania jeho dodávateľov ani mať s nimi nadštandardné osobné
vzťahy, žalovaný to ani netvrdil. Je však súčasťou elementárnej podnikateľskej obozretnosti poznať
obchodného partnera do takej miery, aby mal istotu, že dohodnuté obchody - zdaniteľné plnenia budú

v súčinnosti s ním dostatočne preukázané v rozsahu potrebnom pre priznanie nadmerného odpočtu
DPH. Žalobca bol spôsobilý zaistiť si v rámci dvojstranných vzťahov so svojim dodávateľom, ktorých
bol bezprostredným účastníkom, všetky informácie, ktoré osvedčovali realizáciu zdaniteľných plnení tak,
aby mu bolo bez pochybností zrejmé, že sa nezapojil ani nemohol zapojiť do podvodnej schémy. Na to
nebolo potrebné ovplyvňovať

– 58 – ZA-31S/155/2022

obchodné vzťahy svojho dodávateľa s jeho subdodávateľmi, ani mať nadštandardné oprávnenia na
kontrolné mechanizmy mimo bežného rámca.

114. K námietke žalobcu ohľadom nepreukázania príčinnej súvislosti medzi nárokovaním odpočtu
dane a preukázaním vedomosti o podvodnom konaní a s tým súvisiaci žalobcom tvrdený selektívny
prístup správcu dane vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti a odmietnutiu práva na odpočet DPH,
pričom správca dane je podľa žalobcu (s poukazom na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR,

sp. zn. 5Afs/60/2017 zo dňa 30.01.2018) povinný hľadať skutkové okolnosti a príčinnú súvislosť u
toho účastníka reťazca, v rámci ktorého bol daňový podvod spáchaný, správny súd považuje za
potrebné poukázať na to, že daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden
daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt
si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (napr. Rozsudok NSS SR sp.

zn. 6Sžfk/76/2020 z 26.10.2022, Rozsudok NSS ČR č. j. 5Afs 60/2017 z 30.01.2018). Pri daňových
podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je
kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie. Tak, ako už bolo vyššie uvedené,
predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv. Axel Kittel

test existencie daňového podvodu. Na prvú otázku, či z posudzovaných zdaniteľných plnení vznikol
daňový únik, správca dane odpovedal kladne a aj podľa správneho súdu bola táto podmienka (existencia
daňového úniku) splnená. Tento posudzovaný daňový únik je dôsledkom podvodu na DPH, pretože
DPH v uvedenej výške, ktorú si žalobca odpočítal v zdaňovacích obdobiach február 2015 – november
2015 nebola preukázateľne do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky odvedená v správnej výške na

žiadnom stupni fakturačných podvodných reťazcov. Pre kladnú odpoveď na prvú otázku Axel Kittel
testu sa nevyžaduje, aby bol daňový únik identifikovaný priamo na uvedenom stupni preverovaného
reťazca. Postačuje, ak správca dane identifikuje existenciu daňového úniku na ktoromkoľvek stupni
preverovaného reťazca. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobcom uvedená argumentácia selektívneho
prístupu správcu dane a požiadavky na preukázanie príčinnej súvislosti medzi nárokovaním odpočtu

dane a preukázaním vedomosti o podvodnom konaní (opierajúca sa pritom názor vyslovený v Rozsudku
Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 5Afs/60/2017 zo dňa 30.01.2018, bod. 69), neobstojí, nakoľko
z predmetného rozsudku zároveň vyplýva aj to, že požiadavka obozretnosti je na mieste vtedy, keď
samotný dodávateľ, s ktorým daňový subjekt uzatvára obchod, alebo samotný predmet dodávky(rizikovosť komodity, rozsah dodávky, fakticita plnenia, jej relevantnosť vo vzťahu k predmetu činnosti
a pod.) či jej cena či iné okolnosti budú vykazovať určité znaky pochybností o „solídnosti“ transakcie,
jej vážnosti či zmyslu a úmyslu konajúcich (vylákať daňovú výhodu). V takom prípade je možné na

mieru obozretnosti a adekvátnych opatrení zo strany osoby povinnej pre daň k minimalizácii svojej účasti
na možnom podvodnom konaní klásť pri uzatváraní obchodu dôvodne prísne požiadavky. Navyše v
žalobcom uvedenom prípade išlo o iné skutkové okolnosti, keď medzi žalobcom a spoločnosťou, ktorá si
nesplnila daňové povinnosti, existoval reťazec subjektov, ktoré si daňové povinnosti splnili a bol im tiež
priznaný odpočet na dani. V prejednávanom prípade však DPH, ktorú si žalobca odpočítal zdaňovacích

obdobiach február 2015 - november 2015 nebola do štátneho rozpočtu
– 59 – ZA-31S/155/2022

Slovenskej republiky odvedená správnej výške na žiadnom stupni fakturačných podvodných reťazcov.
Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že samotná daňová kontrola u žalobcu nezačala z vlastného

podnetu správcu dane, ale začala na základe žiadosti KÚFS, pobočka Stred Žilina č. 118583/2020 zo
dňa 03.03.2020, a to v súvislosti s uplatnením odpočítania DPH od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o.,
nakoľko existovalo podozrenie, že žalobca si neoprávneným konaním znižoval výšku vlastnej daňovej
povinnosti a základu dane na dani z príjmov a súčasne medzi účtovnými dokladmi, z ktorých si žalobca
uplatňovalodpočítanieDPHzazdaňovacieobdobia2015sanachádzajúfaktúryajodinýchdodávateľov,

pri ktorých žalobca nemusí mať nárok na odpočítanie DPH. Argumentácia právneho zástupcu žalobcu,
že správca dane sa účelovo zameral na žalobcu ako na subjekt nachádzajúci sa na konci obchodného
reťazca, u ktorej je najväčšia pravdepodobnosť vymožiteľnosti daňového nedoplatku, nemá žiadny
materiálnyzáklad.Správcadanesamozrejmemôževrámcisvojejkompetencievykonaťdaňovúkontrolu
aj u ďalších daňových subjektov v obchodnom reťazci, musí však o existencii týchto daňových subjektov

v obchodnom reťazci vedieť, pričom k tomuto poznaniu môže správca dane logicky dospieť na základe
vykonaného dokazovania až po začatí daňovej kontroly u žalobcu. Zároveň je však potrebné prisvedčiť
aj tvrdeniu povereného zástupcu žalovaného uvedenom na pojednávaní, že je vecou úvahy správcu
dane, ktorý daňový subjekt bude kontrolovať.

115. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v závere o neprijatí
prevenčných opatrení, žalobca argumentoval, že vykonal prevenčné opatrenia v rozsahu, v akom to
vyžaduje judikatúra a závery európskych autorít (Závery Generálneho riaditeľstva pre dane a colnú
úniu EÚ z Fóra EÚ pre DPH, ktoré sa konalo vo februári 2016, strana 21). Žalobca namietal, že
napadnuté rozhodnutia žalovaného ani prvostupňové rozhodnutia neuvádzajú žiadny konkrétny úkon,

ktorý od žalobcu bolo možné dôvodne požadovať za účelom preverenia dodávateľov pred vstupom do
príslušného vzťahu a ktorý žalobca napriek tomu nevykonal, pričom len vo všeobecnosti poukazujú
na údajnú nedostatočnosť preverenia dodávateľov, údajnú neobozretnosť a neopatrnosť žalobcu a
poukazuje na okolnosti, ktoré nastali po vstupe do príslušných dodávateľských vzťahov.

116. Správny súd uvádza, že podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového
subjektu. Splnenie subjektívnej stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych
okolností. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a
nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu však znáša dôkazné bremeno daňový subjekt)
dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť.

117. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie

vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-
– 60 – ZA-31S/155/2022

610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa
21. júna 2012, bod 54).118. Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je
individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke

však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť
komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné
činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,

bod 57).

119. Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k
požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode
je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo
mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo

veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

120. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti sú relevantné najmä dva
aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného
podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z

týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o
konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať
podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom
(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022
zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59, sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 54).

Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je
pritompotrebnébraťdoúvahyajprípadnépreukázané,osobitnéopatrenia/protiopatrenia/garancie,ktoré
daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55).

121. Správca dane s ohľadom na skutkové zistenia prejednávanej veci v intenciách uvedených
judikatórnych záverov dospel k tomu, že žalobca nevykonal dostatočné opatrenia, ktoré bolo možné
od neho spravodlivo požadovať na zabezpečenie, aby jeho transakcie neboli poznačené podvodom
zo strany predchádzajúcich subjektov. Žalobca síce poukazoval na úkony, ktorými si mal preveriť
príslušných dodávateľov (prostredníctvom dostupných verejných registrov), ale správca dane dospel

napriek tomu k záveru, že tieto neboli dostatočnými opatreniami. Správny súd uvádza, že pri daňových
podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je
kľúčové
– 61 – ZA-31S/155/2022

posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby
medzi zúčastnenými subjektmi (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10Afs/479/2021-56
a Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020). Aj Najvyšší súd SR v rozsudku

6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020 judikoval, že „je v záujme každého daňového subjektu preveriť si pred
vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie všetky signály a indície, ktoré sa dostanú do
jeho sféry pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, aj keď neoverené
a nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej,
uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým

subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej
prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového
subjektu“. Správny súd uvádza, že správca dane zistil celý rad konkrétnych okolností obchodnej,
osobnej aj právnej povahy (uvedených v ďalšom odôvodnení tohto rozhodnutia), ktoré preukazujú
neobozretnosť a neopatrnosť žalobcu a v odôvodnení rozhodnutí konkrétne uviedol, na základe ktorých

skutočností dospel k záveru, že žalobca nevykonal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že nebude
účastný na dodávkach poznačených podvodom (nepreveril si spoločnosti dodávateľov, ich ekonomickú
činnosť, predmet podnikania, nepreveril si, či dodávateľské spoločnosti disponujú vhodným materiálno-
technickým a personálnym zabezpečením potrebným na vykonanie predmetných služieb, ani to ktoa ako bude skutočne vykonávať predmetné práce, v prípade, keď vedel, že práce budú vykonávané
dodávateľsky, vychádzal len z dôvery voči konateľovi p. B. C. H. a konateľovi I. D., atď.). Pokiaľ
žalobca namietal, že správca dane neuviedol žiadny konkrétny úkon, ktorý od žalobcu bolo možné

dôvodne požadovať za účelom preverenia dodávateľov pred vstupom do príslušného vzťahu, správny
súd uvádza, že správca dane nemá povinnosť označiť žalobcovi opatrenia, ktoré má/mal vykonať
vo vzťahu k prevereniu svojich obchodných partnerov, aby sa uistil, že nebude účastný podvodného
konania. Napriek tomu správca dane naznačil, že záujem o skutočných zhotoviteľov (reklamných)
služieb, ktorých príjemcom bol žalobca, mohol byť dostatočným opatrením a dôkazom obozretného

správania sa žalobcu.

122. Ďalšia časť správnych žalôb obsahuje skupinu žalobných námietok vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam súvisiacim so zdaniteľnými obchodmi, ktoré daňové orgány považovali za indície o
skutočnej alebo možnej vedomosti žalobcu o spojitosti predmetných zdaniteľných obchodov s daňovým
podvodom. V tejto časti správnych žalôb žalobca prezentoval vlastné hodnotenie skutkových okolností

označených správcom dane, ktoré majú preukazovať podvod a argumentoval, že právne posúdenie
týchto okolností daňovými orgánmi bolo nesprávne.

123. Žalobca namietal, že daňové orgány považovali umožnenie subdodávky zdaniteľných obchodov a
nevykonanie osobitnej previerky subdodávateľov (vrátane ich materiálnych a personálnych pomerov) za

okolnosť svedčiacu o vedomosti žalobcu o účasti na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového podvodu
a za prejav neprijatia prevenčných opatrení. Správny súd z odôvodnení napadnutých rozhodnutí a
najmä prvostupňových rozhodnutí zistil, že žalobca sa mýli, ak tvrdí, že samotné umožnenie subdodávky
zdaniteľných obchodov je
– 62 – ZA-31S/155/2022

okolnosťou, ktorá sama o sebe z pohľadu daňových orgánov svedčí o jeho vedomosti na plneniach,
ktoré sú súčasťou daňového podvodu. Daňové orgány uvedenú skutočnosť zohľadňovali pri posúdení
obozretnosti žalobcu a (ne)prijatí dostatočných opatrení, keď správca dane napríklad uviedol, že

„neuznanie odpočítania DPH uplatnenej z nákupu služieb od dodávateľa C&C PRODUCTION s.r.o.
nevyplynulo, že tieto služby boli umožnené subdodávkou, ale v kontexte vyjadrení kontrolovaného
daňového subjektu, že ak si kontrolovaný daňový subjekt za dodávateľa týchto služieb vybral
spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o. na základe dôvery v tohto dodávateľa a C&C PRODUCTION
s.r.o. nebol priamym zhotoviteľom týchto služieb a dokonca tieto služby nenakúpil od žiadnych

priamych zhotoviteľov, je práve takáto skutočnosť dostatočným preukázaním neobozretného správania
sa kontrolovaného daňového subjektu na zabránenie svojej účasti na podvode na DPH.“ Závery správcu
dane je potrebné preto vnímať komplexne aj vo vzťahu k iným skutočnostiam. Samozrejme, správny súd
súhlasí s tvrdením žalobcu, že právny poriadok upravuje dodanie plnení prostredníctvom subdodávky,
ale táto skutočnosť nebola ani sporná, podstatným bolo, že žalobca neprijal opatrenia, o ktorých by

bolo možné spoľahlivo tvrdiť, s ohľadom na výšku zákazky, jej charakter (týkajúci sa obchodovania
so štátnymi orgánmi), špecifický predmet dodania, že by boli dostatočnými pre vyvinenie sa žalobcu
z účasti na podvodných reťazcoch. Inými slovami, žalobca sa mohol a mal zaujímať o to, kto je
skutočným zhotoviteľom služieb (tovaru) a v prípade ak pre takýto záujem relevantným spôsobom
prejavil, tak by zistil, že plnenia sú dodávané subdodávateľsky spoločnosťami, ktoré tiež nie sú priamymi

zhotoviteľmi služieb (tovaru). Žalobca však takýmto spôsobom nekonal, a preto takéto neobozretné
správanie sa žalobcu bolo dôvodom neuznania odpočítania DPH. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že
predmetné zdaniteľné plnenia nemali osobitnú povahu, ktorá by odôvodňovala iný, než obvyklý prístup.
Práve naopak, osobitné okolnosti zabezpečenia týchto zdaniteľných plnení boli dôvodom pre obozretný
prístup žalobcu a boli by dôvodom obozretnosti aj pre bežného podnikateľa. Správny súd sa preto

stotožnil s argumentáciou správcu dane, že žalobca sa sám rozhodol zabezpečiť plnenie týchto zákaziek
(resp. ich častí) pre štát zvoleným spôsobom (nevylučujúcim dodania prostredníctvom subdodávateľov),
preto v zmysle svojej zodpovednosti a kompetencie, aby boli z jeho strany zabezpečené podmienky
transparentnosti realizácie tejto zákazky pre štát všetkými subdodávateľmi podieľajúcimi sa na realizácii
týchto predmetných zákaziek, bolo dôvodne očakávať záujem žalobcu (v súlade s požiadavkou

elementárnej opatrnosti bežného podnikateľského subjektu vyskytujúceho sa na trhu) aké konkrétne
daňové subjekty sú subdodávateľmi týchto predmetných zdaniteľných plnení. Preto sa správny súd
stotožnil so záverom správcu dane, že práve záujem o dodávateľov, respektíve subdodávateľov, ktorí
sa podieľali na plneniach, je dôležitým opatrením v záujme transparentnosti a tiež na zabráneniehoc aj nevedomej účasti žalobcu na podvode na DPH. Vzhľadom na uvedené je potom nepriliehavá
argumentácia žalobcu obmedzením subdodávky, nakoľko takýto záver z rozhodnutí správcu dane
nevyplýva. Správny súd preto túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

124. Pokiaľ ide o súvisiace námietky ohľadom vzťahov so spoločnosťou daren & curtis s.r.o., vykonaním
čiastkových prác p. C. D., absencie reklamnej a tlačiarenskej spoločnosti v dodávateľskom reťazci C&C
PRODUCTION s.r.o., správny súd tieto tiež
– 63 – ZA-31S/155/2022

považuje za nedôvodné, nakoľko správca dane identifikoval konkrétne skutočnosti svedčiace o tom,
že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, aby preukázal svoje konanie v dobrej viere, s riadnou
starostlivosťou a obozretnosťou pri nákupe fakturovaných služieb od dodávateľa C&C PRODUCTION
s.r.o. Spoločnosť daren & curtis s.r.o. predložila reporty, ktoré táto spoločnosť ako reklamná agentúra

dáva svojim klientom, pričom tento report sa podstatne líši od tabuliek, ktoré stačili žalobcovi. Reporty
predložené uvedenou spoločnosťou obsahujú jednoznačné číselné údaje, grafy, štatistiky, rozpočet,
vyhodnotenie a odporúčania. Spoločnosť daren & curtis s.r.o. nakupuje reklamný priestor od Google
Ireland Ltd. a Facebook Ireland Ltd., ktoré sledujú každú kampaň za svojich klientov osobitne, aby vedeli
správne nastaviť a následne správne a hodnoverne reportovať svojim klientom. Správca dane zistil, že

reálnou zhotoviteľkou vytvorenia grafického spracovania online reklám a bannerov a zároveň vytvorenia,
úpravy, grafiky a všetkých súvisiacich úprav firemných časopisov TREXIMA a NSP je samostatne
zárobkovo činná osoba C. D., ktorá v roku 2015 svoje práce fakturovala svojmu hlavnému odberateľovi,
a to práve spoločnosti daren & curtis, s.r.o., pričom jej mesačné faktúry obsahujúce výkon práce pre
viacerých klientov uvedenej spoločnosti boli v hodnotách v priemere mesačne okolo 1150 eur. Podľa

správcu dane nie je možné považovať nákup predmetných fakturovaných služieb za transparentný a
preukázateľný, keď nie je možné v dodávateľskom reťazci od dodávateľa zistiť žiadnu reálnu reklamnú
spoločnosť, ktorej fakturoval za uvedené reklamné služby, resp. žiadnu reálnu tlačiarenskú spoločnosť,
ktorámalavytlačiťcelkovo51000kusovvýtlačkovfiremnéhočasopisu,nenachádzasatuanispoločnosť
daren & curtis, s.r.o., ktorá bola odberateľom grafických prác, ani jej dodávateľ C. D., ako zhotoviteľka

grafickej časti práce na firemných časopisoch. Je pravdou, že nevyplývajú jasné dôvody, na základe
ktorých žalobca prijal takéto zdaniteľné plnenia od dodávateľa C&C PRODUCTION s.r.o., od ktorého už
pri uzatváraní obchodu bolo zrejmé, že uvedené dodania budú realizované len formou sprostredkovania,
pričom aj samotný bývalý konateľ p. B. C. H., C. pri svedeckej výpovedi dňa 22.10.2020 na otázku
správcu dane, či vedeli zástupcovia žalobcu o tom, že online reklamu a grafiku, tlač a distribúciu

časopisov zabezpečuje sprostredkovanie, uviedol, že „určite áno, nebavili sa o tom konkrétne, ale bolo
evidentné, že to oni sami nevedeli zabezpečiť“. Nie sú jasné a ekonomicky opodstatnené dôvody, na
základektorýchsažalobcarozhodolprenákuppredmetnýchslužieboddodávateľaC&CPRODUCTION
s.r.o., ktorý ich dodal len formou sprostredkovania a nerozhodol sa pre nákup týchto reklamných služieb
priamoodreklamnejagentúry,napríkladspoločnostidaren&curtis,s.r.o.,ktoráakoreklamnáspoločnosť

poskytuje presne takýto druh zdaniteľných plnení a v roku 2015 bola priamym dodávateľom žalobcu a
ktorej konateľ pán N. bol podľa vyjadrení C. L. L. F. veľmi dobrý známy konateľa žalobcu, pána B. J.
A., K..

125. Pokiaľ ide o súvisiace námietky ohľadom umožnenia subdodávky zdaniteľných plnení, odborných

štúdií – od T-Assets, s.r.o. , indiferentnosť k ich konkrétnym autorom, ich kvalitou a kvantitou a
primeranosťou ceny, správny súd ich považoval za nedôvodné, pričom uvádza, že správca dane
opäť identifikoval konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia,
aby preukázal svoje konanie v dobrej viere, s riadnou starostlivosťou a obozretnosťou pri nákupe
fakturovaných služieb od uvedeného dodávateľa a to, že správca dane po detailnom preštudovaní

jednotlivých 13 odborných štúdií, za ktoré bol žalobca bez
– 64 – ZA-31S/155/2022

vedomosti o pôvode týchto diel ochotný zaplatiť v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach celkovo 549

015 eur, našiel zásadné nezrovnalosti, ktoré spochybňujú originalitu, autenticitu a tým aj hodnotu za
vypracované odborné štúdie. Hlavnou zistenou skutočnosťou preukazujúcou vedomú účasť žalobcu
bol podľa správcu dane deklarovaný nákup jednej z odborných štúdií „Odborná štúdia o vzájomných
súvislostiach a prepojení krátkodobých a strednodobých prognóz potrieb kvalifikovaných zamestnancovv jednotlivých odvetviach a hĺbkové analýzy využívania kvalifikácie zamestnancov podľa dosiahnutých
stupňov vzdelania“ s deklarovaným dátumom dodania dňa 30.10.2015, keď v skutočnosti ešte pred
týmto nákupom dodal dňa 11.09.2015 sám žalobca svojmu odberateľovi ÚPSVaR dielo „Návrh

odporúčaní vyplývajúcich z prognózy vývoja na trhu práce v roku 2015 v SR bez BSK“ s identifikáciou
úplne doslovných odstavcov textu vo významnom rozsahu s uvedením informácie na titulnej strane,
že táto štúdia je z „augusta 2015“. Správca dane porovnávaním doslovného textu odbornej štúdie
nakúpenej od T-Assets, s.r.o. s výstupom žalobcu pre ÚPSVaR zistil, že mnohé doslovné formulácie
textu boli použité v danom výstupe. Podľa správcu dane je nezvyčajné, že faktúra č. 1550041 vystavená

pre ÚPSVaR s dátumom vystavenia 11.09.2015 (aj doručenie odberateľovi) v celkovej sume 40 451,84
eur, základ dane 33 709,87 eur, DPH 6 741,97 eur, ktorou bol vyfakturovaný výstup s návrhom s
názvom „Návrh odporúčaní vyplývajúcich z prognózy vývoja na trhu práce v roku 2015 v SR bez BSK“
s informáciou „august 2015“, s rozsahom 307 strán, ITMS KÓD: 27130130036, bola vystavená o 49
dní skôr, ako bola žalobcovi dodaná predmetná odborná štúdia od dodávateľa T-Assets, s.r.o. Podľa
správcu dane neexistuje žiadne logické vysvetlenie na to, že žalobcovi bola dňa 30.10.2015 dodaná

a odovzdaná odborná štúdia (o čom svedčí preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa
30.10.2015), alebo ako ho nazvali predstavitelia žalobcu podklad na výstup, ktorý bol odberateľovi v
skutočnosti dodaný už v zdaňovacom období september 2015, pričom samotný výstup pre odberateľa
nesie na titulnej strane informáciu, že je z augusta 2015. K vyjadreniu žalobcu k protokolu, podľa
ktorého žalobca v zmysle zmluvy o dielo mohol vrátiť spoločnosti T-Assets, s.r.o. predmetnú štúdiu na

prepracovanie a aj ju vrátil, správca dane uviedol, že opäť vznikol logický rozpor, že zmluva o dielo
medzi spoločnosťou T-Assets, s.r.o. a žalobcom bola uzatvorená dňa 28.07.2015 a podľa vyjadrenia
k protokolu už v júli 2015 mal byť dodaný návrh - pracovná verzia (teda za 3 dni od podpisu zmluvy
a navyše zmluva medzi subdodávateľom Ravanelly consult, s.r.o. a T-Assets, s.r.o. bola podpísaná až
31.07.2015) a už v auguste boli závery tejto pracovnej verzie, obsahujúcej doslovné formulácie textu z

tejto štúdie, zapracované do uvedeného výstupu, ktorý dodal žalobca svojmu odberateľovi ÚPSVaR v
septembri.Pokiaľžalobcauvedenúčasovúnezrovnalosťodôvodňovaltým,ženebolspokojnýscelkovou
kvalitou návrhu (pracovnej verzie) predloženej zo strany T-Assets (napriek využiteľnosti častí takéhoto
návrhu vo svojich dodávkach pre ÚPSVaR) a žalobca preto predmetnú odbornú štúdiu protokolárne
neprevzal (ako je v obdobných prípadoch, keď má dielo vady/nedorobky v praxi obvyklé) a vrátil ho T-

Assets s.r.o. na prepracovanie a doplnenie a až prepracovaná a doplnená predmetná odborná štúdia
bola následne žalobcom formálne protokolárne prevzatá dňa 30.10.2015, tak správny súd uvádza, že
takáto argumentácia tiež neobstojí, nakoľko z vykonaného dokazovania takéto skutočnosti nevyplynuli
a napokon z vyjadrení žalobcu a jeho zástupcov, ako aj z vyjadrenia konateľa B. C. H., C. vyplynulo,
že osoba B. C. H., C. bola garantom kvality dodaných plnení, pričom ako on sám uviedol vo výpovedi

„všetky výstupy musel
– 65 – ZA-31S/155/2022

vidieť a musel vedieť o čom sú, aby mal istotu, že sa nepokazí jeho meno vo vzťahu k žalobcovi, len

v prípade, ak bude vidieť, že sú dodávky v poriadku, tak je ochotný to posunúť ďalej a v spolupráci
(s p. A.) pokračovať“. Vzhľadom na uvedené vyjadrenia nie je dôvodné sa racionálne domnievať,
že časť žalobcom deklarovanej nekvalitnej pracovnej verzie predmetnej štúdie bola pre odberateľa
žalobcupostačujúca,hocibolareklamovanápriamymdodávateľomžalobcuzdôvodunespokojnostisjej
celkovou kvalitou, navyše s ohľadom na to, že zástupcovia žalobcu konštantne uvádzali, že s dodaniami

od dodávateľov boli spokojní a predmetné plnenia boli dodané vo vysokej kvalite.

126. Žalobca argumentoval aj existenciou ústnej formy zmluvy o dielo s tým, že na odbornej štúdii
sa pracovalo už pred uzavretím písomnej zmluvy o dielo, avšak táto skutočnosť taktiež nevyplynula z
vykonaného dokazovania, ani jeden zo svedkov existenciu ústnej zmluvy netvrdil. Argumentácia žalobcu

sa preto súdu javí prinajmenšom ako účelová a prispôsobujúca sa skutkovým zisteniam, odôvodneniu
a záverom správcu dane.

127. Žalobca podľa správcu dane vedel, že je účastníkom podvodu na DPH pri prijatí predmetných
zdaniteľných plnení od dodávateľa T-Assets, s.r.o., keď na základe skutočného konečného rozsahu

(neidentifikovaného ako doslovne od písaného textu), ktorý adekvátne nezodpovedá deklarovanému
počtu osobu dní, akceptoval fakturovaný počet osobou dní, od ktorého sa predovšetkým odvíjala
celková cena fakturovaná spoločnosťou T-Assets, s.r.o. Svedok p. B. M. D., spoločník a zamestnanec
žalobcu, navrhnutý žalobcom ako osoba, ktorá sa mala vyjadrovať ohľadom okolností súvisiacich svýznamom, opodstatnenosťou a cenou nakúpených plnení od T-Assets, s.r.o., sa pri svedeckej výpovedi
k otázke vynaložených prostriedkov za jednotlivé odborné štúdie s ohľadom na počet osobodní a cenu
za osobodeň nevedel vyjadriť. Záver správcu dane, podľa ktorého počet deklarovaných osobodní,

od ktorého sa odvíjala cena, adekvátne nezodpovedal skutočnému konečnému rozsahu nakúpených
odborných štúdií, vyplynul aj z ďalších formálnych a obsahových nezrovnalostí, konkrétne všetky
odborné štúdie sú bez zaujatia vlastného názoru autora, resp. autorov predmetných analýz, štúdií a
vyhodnotení; ani jedna z nakúpených prác nemá záver, v ktorom by autor, resp. autori zhodnocovali
dosiahnuté výsledky a prezentovali svoj názor na danú tému, resp. navrhli nejaké riešenia konkrétnej

problematiky; väčšina prác je bez úvodu, teda pri takýchto prácach bez časti, ktorou by sa presne
vymedzil cieľ danej práce charakterizujúci predmet riešenia; ani v jednej z prác nie uvedené na
aké konkrétne účely boli vytvorené, či len ako čiastkové diela iných diel, ktoré žalobca vypracovával
pre svojich odberateľov alebo mali byť ucelenými konečnými dielami využitými žalobcom pri svojej
činnosti; v niektorých prácach nie je vôbec v texte uvádzané žiadne citovanie niektorého z použitých
zdrojov; vo viacerých prácach je text značného rozsahu doslovne odpísaný z verejne dostupných

dokumentov; 2 odborné štúdie sú vypracované spoločnosťou ECORYS Nederland BV pre klienta
Európska komisia, pričom v jednej práci je to v úvode doslovne uvedené. Podľa správcu dane dôkazom
preukazujúcim vedomú účasť žalobcu je podrobný prehľad obstaraných odborných štúdií a na jednotlivé
obstarané štúdie nadväzujúce výstupy, ktoré žalobca predložil v priebehu výkonu daňovej kontroly a vo
vyrubovacom konaní ho označil ako najadresnejší dôkaz. Z porovnania spárovaných vstupov a výstupov

správca dane zistil nasledovné podstatné nezrovnalosti: ani v jednom spárovanom výstupe (zdaniteľné
– 66 – ZA-31S/155/2022

plnenia pre MPSVaR SR a ÚPSVaR) nebola zapracovaná žiadna spárovaná štúdia resp. nejaká ucelená

časť textu niektorej zo štúdií, napriek tomu, že odborné štúdie boli od dodávateľa T-Assets, s.r.o.
nakúpená v priemere za 44 000 eur; ani v jednom výstupe, ktoré boli žalobcom deklarované ako
nadväzujúce na jednotlivé štúdie nie je uvedený ako zdroj niektorá zo štúdií nakúpených od dodávateľa
T-Assets, s.r.o.; z analýzy obsahu výstupov bolo zistené, že témy analyzované nakúpených odborných
štúdiách sa v daných výstupoch ani nenachádzajú; v niektorých štúdiách nakúpených od dodávateľa

sú uvádzané údaje zo starších období, alebo vo výstupoch, ktoré boli k spárovaným vstupom priradené
sú uvádzané údaje z neskorších období; niektoré štúdie nakúpené od uvedeného dodávateľa sú pri
menšom rozsahu drahšie ako práce predané odberateľovi ÚPSVaR, ktoré majú značne väčší rozsah.
Správca dane dospel k záveru, že žalobca k daňovej kontrole predložil dôkaz (podrobný prehľad vstupov
a výstupov), ktorý je preukázateľne dôkazom nepravdivým, nakoľko odborným štúdiám nakúpeným od

spoločnosti T-Assets, s.r.o. zodpovedajú iné výstupy, aké uviedol žalobca a vyhodnotením tohto dôkazu
bolo preukázané, že žalobca v roku 2015 vedel, že pri nákupoch od dodávateľa sa zúčastňuje na
podvode na DPH. Správca dane zároveň v prvostupňových rozhodnutiach uviedol konkrétne zistenia
vyplývajúce z podrobného posúdenia predmetných štúdií nakúpených od dodávateľa T-Assets, s.r.o. v
nadväznosti na výstupy žalobcu predané odberateľovi ÚPSVaR. Správca dane tiež poukázal na rozpor

pri svedeckej výpovedi p. B. C. H., C., pri ktorej sa vyjadril, že zmluva bola najskôr podpísaná medzi
spoločnosťouT-Assets,s.r.o.aRavanellyconsult,s.r.o.anáslednepotomB.J.A.,K.,čopodľainformácií
na faktúrach nie je pravda, pretože všetky zmluvy o dielo boli podľa údajov na faktúre najskôr podpísané
medzi T-Assets, s.r.o. a žalobcom; tiež správca dane vyhodnotil ako pochybné tvrdenie, že všetky
zdaniteľné plnenia boli najskôr poskytnuté od spoločnosti G. K., O. pre spoločnosť T-Assets, s.r.o. a

následne od spoločnosti T-Assets, s.r.o. žalobcovi, nakoľko dané tvrdenie platí len pre 2 zdaniteľné
plnenia, ktoré boli poskytnuté v mesiaci február 2015. Pre ostatných 11 zdaniteľných plnení to už neplatí.
Podľa faktúr a podľa kontrolných výkazov bol dátum dodania najskôr od spoločnosti T-Assets, s.r.o.
pre žalobcu a následne od Ravanelly consult, s.r.o. spoločnosti T-Assets, s.r.o., čo je v rozpore s
výpoveďou svedka p. B. C. H., C., ktorý naviac uviedol, že cena bola stanovená tak, že mal oficiálnu

ponuku od spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o. a tú navýšil o 5%, ale v skutočnosti si 5 % ponechal
z ceny, ktorú zaplatil žalobca spoločnosti T-Assets, s.r.o., uvedená nezrovnalosť môže znamenať iba
formálnu administratívnu chybu, ale podľa správcu dane vyznieva skôr ako ďalšia skutočnosť, ktorá
nasvedčuje neštandardnému dodávateľskému reťazcu odborných štúdií. Správca dane tiež uviedol, že
svedok p. B. C. H., C. sa vyjadril, že „p. B. J. A., K. asi vedel, že sú tieto odborné štúdie zabezpečované

sprostredkovane...je logické, že by sám nevedel zabezpečiť tieto práce.“ Správny súd sa poukazom
na uvedené skutkové zistenia stotožnil so záverom správcu dane, že cena za odborné práce bola
neprimeraná a nezodpovedajúca hodnote poskytnutej služby, nakoľko pri niektorých z 13 odborných
prác bol skutočný rozsah týchto prác (neidentifikovaný ako doslovne odpísaný text) menší ako 4 strany,pričom žalobca za tieto diela, ktorých rozsah bol menší ako 4 strany, zaplatil v priemere sumu 34 356 eur
a navyše podľa predložených dokladov, vyjadrení konateľa spoločnosti T-Assets, s.r.o. p. B. C. H., C.
a podaných kontrolných výkazov DPH, spoločnosť T-Assets, s.r.o. zabezpečila tieto zdaniteľné plnenia

nie nákupom
– 67 – ZA-31S/155/2022

od dodávateľa, ktorý ich dodal priamo dodávateľsky, ale ich zabezpečila nákupom od ďalšieho

sprostredkovateľa - spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o., od ktorej bola nakupovaná aj Reklamná
kampaň ISTP.sk a Reklamná kampaň TREXIMA.sk a marketingové služby prostredníctvom firemného
časopisu. Správca dane sa vysporiadal aj s porovnaním (predloženým žalobcom v rámci Vyjadrenia
k oznámeniu), podľa ktorého ceny v rozsahu 400 až 475 eur bez DPH za osobodeň boli obvyklé v
danom období za podobné odborné práce, ktoré sú dostupné vo verejných registroch, pričom správca
dane poznamenal, že v žalobcom predložených zmluvách (napr. Zmluva o poskytnutí služieb zo dňa

12.06.2014 medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Deloitte Advisory s.r.o., Rámcová zmluva č. 823/
D140/2014 zo dňa 11.09.2014, ktorá bola doplnená Čiastkovou zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa
08.08.2016 medzi Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a KPMG Slovensko spol.
s r.o.) je možné identifikovať aj (menovite) konkrétnych expertov, ktorí sa na jednotlivých projektoch
podieľali, resp. požiadavky na kľúčových expertov, preto nevznikajú pochybnosti o jednotkovej cene a

zároveň je možné zistiť najmä skutočný rozsah potrebných osobou dní, čo v prípade posudzovaných
zdaniteľných plnení prijatých žalobcom od dodávateľa T-Assets s.r.o. nie je možné. Zároveň je potrebné
uviesť, že aj svedok B. D. vypovedal k odbornej štúdii „Analýza štruktúr zamestnanosti na zákalde
posledných výsledkov sčítania ľudu“, na vypracovanie ktorej bolo potrebných 85 osobodní pri jej rozsahu
54 strán v súvislosti s cenou za danú prácu, že „ počet človekodní – neviem sa vyjadriť ako to bolo

stanovenéčijetoveľa,čijetomálo.Záležíktotorobil.“Vzhľadomnauvedenéjetedamožnéuzavrieť,že
osoba zhotoviteľa odbornej štúdie bola podstatná pre určenie ceny odbornej štúdie a pokiaľ sa žalobca
nezaujímal o to, kto odborné štúdie vypracoval a bez ďalšieho akceptoval deklarovaný rozsah osobodní,
ktorý sa prejavil vo výške kúpnej ceny, je možné dospieť k tomu, že nekonal pri zabezpečení týchto
zdaniteľných plnení obozretne.

128. Námietky týkajúce sa dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o. taktiež správny súd vyhodnotil ako
nedôvodné, nakoľko správca dane poukázal na konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca
neprijal dostatočné opatrenia, aby preukázal svoje konanie v dobrej viere, s riadnou starostlivosťou a
obozretnosťou pri nákupe fakturovaných služieb od uvedeného dodávateľa. Dodávateľ NOBOX MEDIA,

s. r. o. bol sprostredkovateľom reklamných plnení bez reálnych skúseností na mediálnom a reklamnom
trhu, nebol verejne dostupnou obchodnou spoločnosťou na trhu ani žiadnou reklamnou agentúrou, cena
bola stanovená bez kalkulácií a vzhľadom na jej výšku neštandardne - dohodou, žalobca si nepreveril
ceny na trhu, pričom zo znenia zmluvného dojednania s dodávateľom NOBOX MEDIA, s. r. o. mal
vedomosť, že dodávateľ môže zmluvné plnenia uskutočniť v subdodávkach (t. j. žalobca vedel, že

reklamné služby nemusí vykonať NOBOX MEDIA, s. r. o., ale jeho dodávatelia), žalobca si nepreveril,
ktorý subdodávateľ mu službu poskytne a či je na jej poskytnutie oprávnený a dostatočne odborne
zdatný, nezaujímal sa o to, či spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. neobchoduje s problematickými
dodávateľmi, nepýtal sa svojho obchodného partnera na jeho dodávateľov, ani na ich predchádzajúcu
spoluprácu, spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. nedisponovala vlastným pracovným know - how, jednalo

sa o jednoosobovú spoločnosť bez vlastných prevádzkových priestorov určených na reprezentáciu
spoločnosti, jej históriu, ciele, portfólio, realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým ani
personálnym vybavením, reálne sa v danom segmente neorientovala, konateľ
– 68 – ZA-31S/155/2022

spoločnosti nemal skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet fakturácie, dodávateľ
NOBOX MEDIA, s. r. o. mal virtuálne sídlo, žalobca nepožadoval referencie od skutočných odberateľov
spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o., nepreveril si podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie ani
prepojenia osôb vystupujúcich v jej mene s inými spoločnosťami aspoň vo verejne prístupnom registri

napriek tomu, že žalobca zamýšľal uskutočniť obchodné transakcie rádovo viac ako v stotisícoch
eur, žalobca nevykonal opatrenia smerujúce k minimalizovaniu prípadných rizík. Správny súd pritom
poukazuje na to, že viaceré z uvedených objektívnych okolností sú zároveň okolnosťami preukazujúcimi
aj existenciu daňového podvodu. Je logické, že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu podvodnéhokonania (objektívny test) zároveň zakladajú aj podozrivosť transakcie, a teda možnosť vedomosti
daňového subjektu (žalobcu) o nej (subjektívny test). Správny súd je toho názoru, že vyššie uvedené
okolnosti nasvedčovali záveru, že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Žalobca akceptoval

poskytnutie reklamných služieb za cenu ponúknutú týmto subjektom, ktorej nepredchádzala relevantná
kalkulácia. Žalobca ani netvrdil, že by akokoľvek skúmal, či bola ponúknutá cena za tovar primeraná
a zodpovedajúca trhovým podmienkam (pričom správny súd nespochybňuje oprávnenie účastníkov
zmluvného vzťahu dohodnúť si cenu za poskytnuté plnenie), a to všetko za účelom, aby sa uistil, že
sa nebude zúčastňovať na daňovom podvode. Žalobca zaplatil dodávateľovi sumu 492 000 eur za

služby, ktoré boli činnosťou jedinej fyzickej osoby, a to samotného konateľa spoločnosti I. D., pričom
výsledky tejto činnosti boli reklamné služby na Ekotopfilme, ktorých nákupná cena bola 36 000 eur
a štatistické služby - zber dát na základe zadania objednávateľa (zozbieranie 243 jednostranových
dotazníkov, resp. plus ďalší 215 dotazníkov podľa Vyjadrenia k protokolu). Žalobca nijako nevysvetlil
a ničím nepreukázal, že uvedená suma zodpovedala reálnemu ohodnoteniu takejto činnosti jednej
fyzickej osoby, preto bolo dôvodné považovať cenu za neprimerane nadhodnotenú a ekonomicky

neopodstatnenú. Žalobca nikdy neuviedol na základe čoho bola stanovená cena za uvedené služby
a správca dane ako príklad neprimeranosti tejto ceny uviedol, že žalobca podľa svojho hlásenia zo
závislej činnosti podaného za rok 2015 ohodnotil svojich najvyššie postavených vrcholových manažérov
s vysoko odbornými znalosťami, odbornou kvalifikáciou a praxou, ktorí riadia tímy ľudí, za 12 mesiacov
každodennej práce mnohonásobne nižšie, pričom činnosť zozbierania dotazníkov, resp. aj ďalšie

činnosti, ktoré sa nenachádzajú ani v Zmluve o reklamných službách s NOBOX MEDIA s.r.o. ani v
Dodatku č. 1, boli všetky vyslovene manuálnou činnosťou, na ktorých výkon neboli potrebné žiadne
špeciálne odborné zdatnosti, resp. prax, táto činnosť nebola vykonávaná dennodenne v období 10
mesiacov a dokonca podľa vyjadrenia I. D. pri svedeckej výpovedi sa ani len nezúčastnil na všetkých
festivalových podujatiach uskutočnených počas roka 2015. Žalobca argumentoval aj tým, že Dodatkom

č. 1 došlo k formalizovaniu existujúcej ústnej dohody s tým, že rozsah dodávaných služieb bol konateľom
zmluvných strán dostatočne známy a bol odsúhlasený v ústnej podobe pred samotným dodaním služieb
a pred podpisom zmluvy a konatelia nevenovali pozornosť obsahu Zmluvy o zabezpečení reklamných
služieb, avšak táto skutočnosť nevyplynula z vykonaného dokazovania, nakoľko ani jeden zo svedkov
existenciu ústnej dohody netvrdil a skutočnosť, že zazmluvnenie služby, ktorou mal byť zber dát, by

bolo zmluvnými stranami opomenuté aj vzhľadom na to, že zber dát mal tvoriť značný podiel dodaného
plnenia, sa javí ako veľmi nepravdepodobná. Správny súd zhodne s konštatovaním správcu dane i
– 69 – ZA-31S/155/2022

žalovaného, má za to, že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na
predchádzanie účasti na daňovom podvode. Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane i
žalovaného, že bolo preukázané, že žalobca mohol a mal mať vedomosť o tom, že prijatím zdaniteľného
plnenia od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. sa zúčastní na daňovom podvode.

129. Správny súd považoval za podstatné sa vysporiadať aj s tvrdením zástupcov žalobcu na
pojednávaní ohľadom existencie časovej tiesne pre realizáciu dodávok týkajúcich sa Národnej sústavy
povolaní III z pôvodne projektovo plánovaných 36 mesiacov na 12 mesiacov, o čom predložil žalobca
aj referenciu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Primárne je potrebné uviesť, že správny
súd nie je skutkovým súdom a je viazaný skutkovým stavom zisteným správcom dane, pričom

mohol dôkazy predkladať v administratívnom konaní. Správnemu súdu nebolo úplne zrejmé, čo sa
žalobca deklarovanou časovou tiesňou vo vzťahu k jeho vedomosti o účasti na plneniach poznačených
podvodom na DPH usiloval preukázať. Pokiaľ bolo jeho snahou poukázať na časovú tieseň ako okolnosť
relevantnú pri výbere dodávateľa a majúcou vplyv na celkovú obozretnosť žalobcu, potom má správny
súd za to, že deklarovaná časová tieseň pre zabezpečenie dodávok pre Ministerstvo práce, sociálnych

vecí a rodiny SR ako odberateľa, nie je takou okolnosťou, ktorá by žalobcu zbavovala zodpovednosti
za prijatie dostatočných opatrení, ktoré možno dôvodne požadovať s cieľom predísť účasti žalobcu
na plneniach, ktoré sú súčasťou daňového podvodu. V podnikateľskom prostredí je úplne bežné, že
subjekty podnikajúce na trhu čelia časovej náročnosti obstarania a realizácie zdaniteľných plnení vo
vzťahu k svojim odberateľom a táto skutočnosť je súčasťou podnikateľského rizika, no napriek tomu

takáto okolnosť nie je podľa názoru súdu ospravedlniteľným dôvodom pre neprijatie dostatočných
opatrení, ktoré by zabránili účasti takého subjektu na podvode na DPH.130. Správny súd dodáva, že daňové orgány na základe preukázateľných skutkových zistení dostatočne
odôvodnili, prečo tieto okolnosti považujú za neštandardné v bežnej obchodnej praxi. Preto nie je možné
sa stotožniť ani so všeobecnou argumentáciou žalobcu, že išlo pri hodnotení týchto (pre žalobcu)

podružných okolností o hypotézy, špekulácie a arbitrárne hodnotenia správcu dane. Správny súd je toho
názoru, že v posudzovanom prípade vyšiel najavo dostatok objektívnych okolností, na základe ktorých
žalobca vedel, vedieť mal a mohol, že sú predmetné obchodné reťazce poznačené podvodom na DPH.
Jednotlivé objektívne skutočnosti, ktoré žalovaný, resp. správca dane, v rozhodnutiach uvádzajú, sú
logickyodôvodnené,zrozumiteľnéajasneznichvyplývavedomosťžalobcuojehoúčastinaobchodných

reťazcoch poznačených podvodom na DPH. Je nutné zdôrazniť, že jednotlivé okolnosti samé o sebe
nepostačujú na tvrdenie o tom, že žalobca vedel, resp. vedieť mal a mohol o existencii podvodu na DPH
v rámci predmetných reťazcov. Všetky objektívne okolnosti, ktoré správca dane zistil, je totiž potrebné
posudzovať v súhrne. Práve celistvý obraz, ktorý z týchto jednotlivých objektívnych skutočností vyplýva,
svedčí o žalobcovej vedomosti o podvode na DPH v rámci predmetných reťazcov. Žalobca naopak vo
svojich správnych žalobách rozporuje objektívne okolnosti jednotlivo. V danom prípade však žalovaný

nevychádzal len z jednej objektívnej okolnosti, ale z celého súboru okolností, ktoré
– 70 – ZA-31S/155/2022

v súhrne svedčia o splnení požiadavky týkajúcej sa vedomosti žalobcu, že sa zúčastňuje obchodných

transakcií poznačených podvodom na DPH.

131. Správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv
na správne určenie dane uvedenej ním v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia;
umožnil kontrolovanému daňovému subjektu vyjadrovať sa ku skutočnostiam týkajúcim sa kontroly dane

z pridanej hodnoty a predkladať doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, o čom svedčia zápisnice
o ústnom pojednávaní, výzvy a iné dokumenty; umožnil kontrolovanému daňovému subjektu počas
výkonu daňovej kontroly aj dokazovanie ním uvádzaných skutočností. Správca dane všetky skutočnosti
zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo. Správca dane odvolaním napadnuté

rozhodnutie vydal a odôvodnil v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku. Žalobca nepredložil
také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole
zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený.

132. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žalobných námietok žalobcu,

a preto správne žaloby zamietol podľa § 190 SSP.

133. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

134. Správny súd na záver uvádza, že po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 30.10.2024 boli
správnemu súdu dňa 14.11.2024 doručené odvolania plných mocí udelených právnym zástupcom
žalobcu, preto podľa § 25 SSP v spojení s § 92 ods. 3 Civilného sporového poriadku správny súd
písomné vyhotovenie rozsudku doručil priamo žalobcovi.

135. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP v znení do 30.06.2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť – 71 – ZA-31S/155/2022a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.