Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123235694
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123235694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. XXX/XX, C., právne zastúpená: JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom v Nitre, Štúrova 43, proti
žalovanému: E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Peter Havlík
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Nitre, Damborského 13, IČO: 50 361 864, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 28. mája 2024, č. k. 51C/5/2023-302, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e , okrem výroku V., ktorý m e n í tak,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 7 310,50 eura a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odvolanie žalobkyne proti výroku VI. o d m i e t a .

III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 75 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok,
ďalej iba „CSP“) rozsudkom zo dňa 28. mája 2024, č. k. 51C/5/2023-302, určil, že do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov patria: a) nehnuteľnosti - parcela reg. C KN č. 134/2 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 866 m2, parcela reg. C KN č. 134/6 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
150 m2, parcela reg. C KN č. 134/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, rodinný dom
súp. číslo XXX n parcele reg. C KN č. 134/6, rozostavaná garáž na parcele reg. C KN č. 134/9,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre Okres F., Obec C., katastrálne územie G. C. v
hodnote 283 000 eur, b) motorové vozidlo Peugeot 308, evidenčné číslo: F., VIN: H. v hodnote 2 500
eur, c) motorové vozidlo Volkswagen Caddy Life evidenčné číslo: F., VIN: I. v hodnote 5 000 eur,

d) zostatok nesplateného splátkového úveru na bývanie č. 5116055068 vedeného v J., K., v sume
43 235,78 eur (Výrok I.). Výrokom II. Súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak,
že nehnuteľnosti uvedené v bode I., písmeno a/, ako aj zostatok nesplateného úveru uvedeného v
bode I., písmeno d/ prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného každému v
podiele 1/2. Výrokom II. súd do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal motorové vozidlo Peugeot
308 uvedené v bode I., písmeno b/ tohto výroku v hodnote 2 500 eur. Výrokom IV. súd prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného motorové vozidlo Volkswagen Caddy Life, uvedené v bode I., písmeno

c/ tohto výroku v hodnote 5 000 eur. Výrokom V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na
vyrovnanie podielu sumu 6 060,50 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. uložil
žalobkyni a žalovanému povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 8 715 eur, na účet súdu, a to do 30 dní odprávoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na
ich náhradu (Výrok VII.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 148, § 149 ods. 1, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ), § 2 ods. 1 písm. a/, § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch,
§ 255 ods. 2 CSP.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej tak súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou súdu

dňa 23. 06. 2023 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej len „BSM“), ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva strán sporu dňa 28.
02. 2022. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa
s listinnými dôkazmi vrátane výpisu z listu vlastníctva č. XXXX v k. ú. G. C., úverovou zmluvou J.
L., K. č. 5116055068 zo dňa 14. 11. 2016, výpisom z účtu žalovaného za obdobie, ako aj darovacou
zmluvou zo dňa 14. 10. 2020, ktorou žalovaný daroval dvom deťom pochádzajúcim z rozvedeného

manželstva so žalobkyňou každému sumu 10 000 eur, osvedčeniami o evidencii vozidiel, oznámeniami
o predajnej cene vozidiel. Po zistení skutkového stavu následne súd konštatoval, že v tomto konaní
nemohol prihliadať na tvrdenie žalovaného, že zo spoločných peňazí vo výške minimálne 30 000 eur bol
zrekonštruovaný (pred jeho predajom) byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nakoľko na preukázanie
výšky takto tvrdených investícií nebol predložený žiaden dôkaz a takýmto dôkazom v zmysle judikátu R

104/67 nemôže byť ani žalovaným navrhované znalecké dokazovanie na ohodnotenie týchto investícií,
keďže sa nahrádzajú iba skutočne vynaložené prostriedky, t. j. len vo výške, ako boli v danom reálnom
čase skutočne vynaložené zo spoločných prostriedkov na oddelený majetok jedného z manželov. Z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrh žalovaného na znalecké dokazovanie, predmetom ktorého
by bolo určenie výšky týchto investícií, ako nedôvodný zamietol.

4. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie dodal, že pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných
alebo vecných nákladov) je potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na
spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania (t. j. počíta sa s jeho rozdelením - prikázaním).
Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len

ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný (viď
R 104/67). Pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku naďalej prejavujú. Žalovaný
sa v konaní domáha zohľadnenia peňažných investícii zo spoločného majetku do rekonštrukcie bytu
vo výlučnom vlastníctve, žalobkyne, ktorý bol počas BSM následne odpredaný, a ktorý teda ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov neexistoval (netvoril majetok BSM). Súd zároveň

uviedol, že vo vzťahu k darovaniu sumy 20 000 eur od žalovaného deťom, z jeho výlučných finančných
prostriedkov (ktoré získal predajom zdedeného bytu) nemožno uvedenú sumu považovať za vnos
žalovaného do BSM, nakoľko sa jedná o darovanie tretím osobám a nejde o investíciu do spoločného
majetku patriaceho do BSM. Vlastníkmi týchto peňažných prostriedkov sú, aj podľa predložených listín
(č. l. 124-126) deti sporových strán a žalobkyňa má iba disponentské oprávnenie (vzhľadom na to, že v

časezriadeniatýchtopodielovýchlistov)bolidetimaloleté.Žalobkyňatedavystupujeibaakoichzákonná
zástupkyňa, a preto tvrdenie žalovaného, že túto sumu treba považovať za jeho vnos do BSM, nemá
oporu v zákone.

5. Pri určení hodnoty oboch vozidiel patriacich do BSM žiadna zo strán sporu nenavrhla iný dôkaz na

preukázanie ich hodnoty a strany zároveň akceptovali hodnotu týchto vozidiel určených v intervaloch
oznámených spoločnosťou, ktorá sa zaoberá predajom ojazdených vozidiel. V danom prípade súd prvej
inštancie preto vychádzal z dolnej hranice takto zistenej hodnoty obidvoch vozidiel, t. j. pri motorovom
vozidle Peugeot 308 ide o sumu 2 500 eur a pri motorovom vozidle Volkswagen Caddy Life ide o sumu
5 000 eur.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v konaní žalobkyňa žiadala ako svoj vnos do BSM zohľadniť celú
sumu 82 320,92 eura získanú predajom bytu v jej výlučnom vlastníctve. Tento svoj návrh, resp. tvrdenie
žalobkyňa preukazovala iba tým, že táto suma bola poukázaná na účet žalovaného. Z vykonaného
dokazovania (z oznámenia banky) ale vyplýva, že k tomuto účtu mala dispozičné právo aj samotná

žalobkyňa a nebolo jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukázané, že celá uvedená suma bola
použitá na výstavbu rodinného domu patriaceho do BSM. Súd preto titulom tohto vnosu u žalobkyne
zohľadnil, resp. započítal sumu 30 000 eur, ktorú ako vnos žalobkyne akceptoval aj žalovaný. Obdobne
ani žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukazovali jeho vnosdo BSM v sume 17 500 eur titulom kúpy pozemku pod rodinný dom, preto aj pri vnose žalovaného súd
zohľadnilibaakceptačnévyjadreniežalobkyne,žetitulomkúpypozemkuzvýlučnýchpeňazížalovaného
by vedela akceptovať sumu 10 000 eur. Táto suma sa súdu zároveň javí ako reálna aj vzhľadom na

výpis žalovaného z účtu v M. (č. l. 89). Rovnako žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie ohľadom jeho
ďalšieho vnosu do BSM a to titulom celej na neho pripadajúcej čiastky za predaj zdedeného bytu, t. j.
čiastky 48 500 eur. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že z takto získanej sumy žalovaný
daroval dňa 14. 10. 2020 sumu 20 000 eur deťom a zároveň z predloženej faktúry vyplýva, že dňa 13.
08. 2018 kúpil motorové vozidlo Audi za sumu 17 725,49 eura. Ak teda žalovaný tvrdil, že celú sumu

48 500 eur vložil do BSM, jedná sa o jeho skutkové tvrdenie a na ňom aj ležalo dôkazné bremeno jeho
preukázania, ktoré bremeno však žalovaný neuniesol.

7. Súd prvej inštancie zohľadňoval vnos žalobkyne do BSM v sume 30 000 eur a vnos žalovaného do
BSM v sume 10 000 eur. Zároveň prihliadol na to, že obe strany sporu žiadali nehnuteľnosti patriace
do BSM prikázať do ich podielového spoluvlastníctva, keďže z ich vyjadrení vyplýva, že aktuálne ani

jeden z nich nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie vyrovnacieho podielu v prípade ich
prikázania iba jednému z nich do výlučného vlastníctva. Výška celkového majetku (aktív) patriacich do
BSM je 290 500 eur (nehnuteľnosti v sume 283 000 eur + motorové vozidlo Peugeot 308 v sume 2 500
eur + motorové vozidlo VW Caddy Life v sume 5 000 eur = 290 500 eur).

8. Od výšky celkového majetku tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) súd
prvej inštancie následne odpočítal vnosy strán sporu, teda vnos žalobkyne vo výške 30 000 eur a vnos
žalovaného vo výške 10 000 eur (t. j. 290 000 eur - 30 000 eur - 10 000 eur = 250 500 eur). Takto
určená hodnota, t. j. suma 250 500 eur je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielov pre každého
z účastníkov; pri rovnosti podielov (pričom podľa § 150 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zásadou, že

podiely oboch manželov sú rovnaké - len za splnenia skutočne výnimočných dôvodov sa táto všeobecná
zásada prelamuje) je to polovica uvedenej čiastky, t. j. 250 500 eur : 2 = 125 250 eur, ktorá suma
predstavuje podiel každého z účastníkov na čistom majetku. K podielu každého z účastníkov na čistom
majetku je nutné pričítať výšku ním uskutočneného vnosu. Súd preto u každej zo strán k sume 125 500
eur pripočítal výšku jej vnosu (u žalobkyne sumu 30 000 eur a u žalovaného 10 000 eur) v dôsledku čoho

výsledný podiel žalobkyne predstavuje sumu 155 250 eur a výsledný podiel žalovaného sumu 135 250
eur. Rozdiel medzi nimi tvorí výšku vyrovnacieho podielu 10 000 eur (t. j. 155 250 eur - 135 250 eur = 20
000 eur : 2 = 10 000 eur). Sumu 10 000 eur by teda mal žalovaný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania
podielov. Od tejto sumy je však ešte potrebné odpočítať 3 939,50 eura (čo predstavuje polovicu sumy,
ktorú žalovaný splatil na spoločný úver od zániku BSM doposiaľ (t. j. 7 878,99 eura : 2 = 3 939,50 eura).

Výsledná suma, ktorú je tak žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov, predstavuje
sumu 6 060,50 eura (t. j. 10 000 eur - 3 939,50 eura = 6 060,50 eura).

9. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania vyžiadaním daňových priznaní žalovaného
zaroky2007-2010anávrhužalovanéhonadoplneniedokazovaniavyžiadanímvýpisovzúčtužalobkyne

od vzniku BSM minimálne do roku 2010, ktorými žalovaný chcel preukazovať „či žalobkyňa nevyberala
nejaké peniaze z účtu žalovaného a následne ich nevkladala na svoj účet“, súd uvádza, že tieto listiny by
samiosebeneposkytlijednoznačnýdôkazokonkrétnejvýškevnosuktoréhokoľvekzbývalýchmanželov
do BSM, z týchto listín by nebolo zrejmé, na čo konkrétne by aj buď zarobené, vložené alebo vybrané
peniaze z účtu boli použité. Súd preto tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko by viedli

len k ďalšiemu neúčelnému predlžovaniu súdneho konania a narastaniu jeho trov.

10. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, § 7 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s položkou
6 písm. b/ Sadzobníka, ktorý tvorí prílohu uvedeného zákona, súd prvej inštancie uložil stranám sporu
spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 8 715 eur, t. j. 3 % z čistej

hodnoty vyporiadavaného BSM (t. j. z hodnoty aktív, ktorá je vo výške 290 500 eur).

11. S prihliadnutím na špecifickosť tohto konania súd zároveň v zmysle § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo
strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko každej strane sa v zmysle § 150 OZ dostala
polovica spoločného majetku, a teda tu nemožno aplikovať pomer úspechu a neúspechu pri nahliadaní

na výsledok konania.

12. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku V. a VI. podala včas odvolanie žalobkyňa, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštanciev napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní
poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP. Uviedla,
že súd nedostatočne vyhodnotil skutkovú situáciu čo sa týka vnosu žalobkyne do spoločného majetku

sporových strán, keďže sumu 82 320,92 eura, ktorú žiadala započítať do BSM titulom predaja bytu v
jej výlučnom vlastníctve, čo riadne preukázala aj listinnými dôkazmi tvoriacimi ucelenú skutkovú reťaz,
teda časovú os finančných prostriedkov na financovanie výstavby rodinného domu, súd odbil výlučne
argumentom, že k účtu žalovaného, na ktorý bola zaslaná kúpna cena za predaj bytu vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne, mala žalobkyňa dispozičné právo, a preto podľa súdu nebolo možné akceptovať

tvrdenie žalobkyne, že táto celá kúpna cena predstavuje jej vnos do BSM. Je neprípustné, aby súd
neakceptoval tvrdenie žalobkyne o výške jej vnosu, čo pritom podporila ďalšími relevantnými dôkazmi,
a na druhej strane sa súd uspokojí s jediným vyjadrením žalovaného, že vnos žalobkyne z kúpnej ceny
za jej byt by mohol byť 30 000 eur, pričom samotný žalovaný na začiatku konania tvrdil, že jej vnos
nebol žiadny.

13. Ďalej uviedla, že podľa súdu vyžiadanie daňových priznaní žalovaného za roky 2007-2010 by samo
o sebe neposkytlo jednoznačný dôkaz o konkrétnej výške vnosu ktoréhokoľvek z bývalých manželov do
BSM. Namietala, že takýto ňou navrhnutý dôkaz práveže mal preukázať to, že v rozhodnom čase po
predaji bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a súčasne s výstavbou rodinného domu, žalovaný nemal
dostatok finančných prostriedkov na financovanie takejto výstavby, a teda že práve v tomto období bola

na dokončovanie rodinného domu použitá celá kúpna cena za byt žalobkyne. Podľa žalobkyne preto
súd konal protiprávne, keď jej návrh na vykonanie takéhoto dokazovania zamietol. Zároveň nemôže
obstáť ani názor súdu, že takéto vykonanie dokazovania by viedlo k ďalšiemu neúčelnému predlžovaniu
súdneho konania a narastaniu jeho trov, keďže samotné sporové strany navrhovali dôkazy a zjavne
si každá strana znáša trovy sama. Preto bolo v rámci vyšetrovacej zásady povinnosťou súdu vykonať

predmetné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, k čomu však nedošlo.

14. Žalobkyňa namietala aj nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zohľadňoval vnos žalobkyne do BSM v sume 30
000 eur a vnos žalovaného do BSM v sume 10 000 eur. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so spôsobom

výpočtu súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil výšku jej vnosu a tak nesprávnym spôsobom dospel k
uvedenému výpočtu výšky vyrovnacieho podielu medzi stranami sporu, ktorý nezodpovedá skutočnému
stavu veci. Súd bezdôvodne znížil vnos žalobkyne o 10 000 eur, keďže podľa názoru žalobkyne už
nemal deliť rozdiel medzi vnosmi žalobkyne a žalovaného. Predsa ak mal súd za dokázané, že vnos
žalobkyne predstavuje 30 000 eur a vnos žalovaného je vo výške 10 000 eur, tak rozdiel medzi týmito

sumami je 20 000 eur, ktoré má žalobkyňa právo dostať zo spoločného majetku naspäť. Podľa názoru
žalobkyne je spôsob výpočtu zo strany súdu aj v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod sp.
zn. 7Cdo/288/2013. Výsledná suma, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov
predstavuje sumu 16 060,50 eura a nie sumu 6 060,50 eura.

15. Žalobkyňa v ďalšom namietala i výrok VI. napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že takto určeným
spôsobom by mohla nastať situácia, keď žalobkyňa zaplatí „svoju“ polovicu súdneho poplatku, avšak
žalovaný tak neučiní, štát môže druhú polovicu súdneho poplatku vymáhať aj priamo od nej, čo je
samozrejme nespravodlivé a dokonca v rozpore s dobrými mravmi. Preto má za to, že čo sa týka výroku
napadnutého rozsudku o platení súdneho poplatku, v tomto prípade mal súd rozhodnúť dvomi výrokmi,

v rámci ktorých zaviaže jednotlivo žalobkyňu a jednotlivo žalovaného na zaplatenie polovice súdneho
poplatku za vyporiadanie BSM.

16. Žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručil súdu vyjadrenie k žalobkyňou
podanému odvolaniu. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny,

vyčerpávajúco odôvodnený a zároveň aj spravodlivý. Nie je možné súhlasiť s dôvodmi uvádzanými
v odvolaní žalobkyne. S námietkou žalobkyne týkajúcou sa spôsobu výpočtu vyrovnávacieho podielu
nesúhlasí. Spôsob výpočtu, ako ho prezentuje žalobkyňa vo svojom odvolaní, by bol v rozpore so
zásadami vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd postupoval pri výpočte sumy
vyrovnacieho podielu správne, právny zástupca žalobkyne si pri počítaní zrejme neuvedomil niektoré

matematické súvislosti. Suma, ktorá sa má vrátiť tomu ktorému manželovi titulom vnosu do spoločného
majetku, sa vypláca zo spoločného majetku v BSM, na ktorom majú rovnaký podiel obaja manželia, a
preto je potrebné rozdiel medzi vnosmi jednotlivých manželov pre účely výpočtu deliť dvomi. Súd jasne
pri výpočte uviedol, že u každej zo strán k sume 125 500 eur pripočítal výšku jej vnosu (u žalobkynesumu 30 000 eur a u žalovaného sumu 10 000 eur) v dôsledku čoho podiel žalobkyne predstavuje sumu
155 250 eur a výsledný podiel žalovaného predstavuje sumu 132 250 eur. To znamená, že žalobkyňa
má zo spoločného majetku dostať o 20 000 eur viac ako žalovaný, a aby to tak bolo, musí žalovaný

doplatiť žalobkyni 10 000 eur, nie 20 000 eur, pretože to už by bol rozdiel 40 000 eur. Súd preto správne
vypočítal výšku sumy, ktorú má žalovaný zaplatiť žalovanej titulom vyrovnania podielov.

17. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
k účtu, na ktorý zaslala žalovaná peňažné prostriedky, mala sama dispozičné právo, napriek tomu,

že súd zavádzala a tvrdila, že dispozičné právo nemala. Dopytom na banku bol preukázaný opak a
žalovanávpriebehuceléhokonanianasúdeprvejinštancienevyprodukovalažiadnydôkazpreukazujúci
jej tvrdenie o použití týchto peňažných prostriedkov do nehnuteľnosti patriacej do BSM. Z uvedených
dôvodov má žalovaný za to, že súd správne ustálil skutkový stav ohľadne tvrdeného vnosu žalobkyne
do masy BSM. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná, napriek tomu, že mala v priebehu konania
dostatok času a priestoru, nepreukázala, akým spôsobom bola použitá suma z predaja jej bytu a že

bola podľa jej tvrdenia celá použitá ako investícia do spoločného domu strán sporu. Žalovaná chcela
túto skutočnosť dokazovať v samom závere konania, po niekoľkých pojednávaniach vo veci, v rozpore
so zásadou koncentrácie konania, a to vyžiadaním daňových priznaní žalovaného za niekoľko rokov
dozadu, s čím sa súd správne vysporiadal, keď tento dôkaz už po dlhom dokazovaní nevykonal ako
zjavne nadbytočný a spôsobujúci ďalší prieťah v konaní. Žalobkyni nič nebránilo navrhnúť takýto dôkaz

skôr už na prvom pojednávaní a nie na poslednom, naviac ak išlo o dôkaz pochybnej výpovednej
hodnoty vo vzťahu ku skutočnosti, ktorú ním chcela dokázať. K žalobkyňou namietanému výroku VI.
žalovaný uviedol, že jej názor nemá oporu v zákone a je v rozpore s ustanoveniami zákona o súdnych
poplatkoch. V zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom sú obe strany sporu
v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle § 2 ods. 3 cit. zákona, ak

vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne
a nerozdielne. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný rozhodnutie súdu vo vzťahu k súdnemu poplatku
za zákonné a odvolanie aj v tomto smere za nedôvodné. Vzhľadom na uvedené, žalovaný odvolaciemu
súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil s priznaním pre
neho náhrady trov odvolacieho konania.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario).V prípade tohto odvolacieho konania vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorým

je vyporiadanie BSM, je potrebné mať na zreteli ten fakt, že prieskumu odvolacieho súdu podliehali
všetky výroky napadnutého rozsudku, ktoré sú navzájom podmienené, a to napriek tej skutočnosti,
že odvolateľka v rámci svojho odvolacieho petitu uviedla, že napáda iba výroky V. a VI. predmetného
rozsudku. Následne odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

19.Podľa§388CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesú splnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je odvolanie prípustné.

Podľa§355ods.2CSPprotiuzneseniusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie,aktozákonpripúšťa.Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad

uvedených v § 150.

Podľa § 150 veta prvá a druhá OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok.

20. Pri rešpektovaní zákonnej povinnosti odvolacieho súdu skúmať, či zo strany žalobkyne napadnutý
prvoinštančný rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád
v zmysle § 389 ods. 1 CSP, vyvstal pre odvolací súd ten záver, že pokiaľ išlo o určenie výšky

vyrovnávacieho podielu v prospech žalobkyne súdom prvej inštancie vo výške 6 060,50 eura, tak
v tomto smere je na mieste aplikovať procesný postup podľa § 388 CSP majúci za následok zvýšenie
vyrovnávacieho podielu zo sumy 6 050,50 eura v prospech žalobkyne na sumu určenú vo výrokovej
časti tohto rozsudku, t. j. 7 310,50 eura.

21. Na margo uvedeného je potrebné uviesť, že vo veci konajúci prvoinštančný súd pri rozhodovaní
o podanom žalobnom nároku žalobkyne v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, pričom dôkazy
v tomto spore vykonané podrobil hodnoteniu v intenciách ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako
aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadnuc na všetko vyšlé počas daného sporu najavo. Aj následný
proces právneho posúdenia prejednávanej veci prvoinštančným súdom je potrebné kvalifikovať za plne

konzistentný so správne aprobovanými ustanoveniami všeobecného hmotnoprávneho predpisu, t. j. OZ
odcitovanými v rámci bodov 6., 6.1. a 6.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

22. Pokiaľ ide o korekciu, resp. zmenu napadnutého rozsudku v časti jeho výroku V. na terajšiu výšku
vyrovnávacieho podielu pre žalobkyňu v sume 7 310,50 eura, tak táto bola vyvolaná opomenutím súdu

prvej inštancie v súvislosti s prihliadnutím na zostatkové hodnoty oboch motorových vozidiel, pričom
zostatková hodnota motorového vozidla Peuqeot 308 prikázaného do výlučného vlastníctva žalobkyne
bola o 2 500 eur nižšia ako zostatková hodnota motorového vozidla Volkswagen Caddy Life prikázaného
do výlučného vlastníctva žalovaného. Takto vzniknutý rozdiel medzi zostatkovými hodnotami uvedenýchmotorových vozidiel vo výške 2 500 eur pri rešpektovaní zásady rovnosti podielov v zmysle § 150 vety
prvej OZ, súd prvej inštancie v sume 1 250 eur nezohľadnil pri určení výšky vyrovnávacieho podielu
pre žalobkyňu, ktorý keď určil vo výške 6 050,50 eura, tak ho určil vo výške práve o sumu 1 250 eur

nižšej. Tento nedostatok potom odvolací súd procesným postupom podľa § 388 CSP odstránil. K celkovo
zistenej mase BSM a ani k prerozdeleniu domovej nehnuteľnosti a zostatku nesplateného úveru strany
tohto sporu pripomienky nemali.

23. Nie je možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobkyne spočívajúcou v jej tvrdení, že súd prvej

inštancie v súvislosti s výpočtom výšky vyrovnávacieho podielu nepostupoval správne, t. j. v intenciách
rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/288/2013, pretože v jej prípade neakceptoval sumu vo výške 20 000
eur, ale túto znížil na 10 000 eur. K takto vznesenej námietke odvolací súd poznamenáva, že ju považuje
za nedôvodnú vychádzajúc pritom zo správneho výpočtu výšky vyrovnávacieho podielu pre žalobkyňu
náležite a presvedčivo odôvodneného v rámci bodov 18. a 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
na ktoré je potrebné v ďalšom poukázať a zároveň aj s ním súhlasiť (§ 387 ods. 2 CSP). Výpočet

výšky vyrovnávacieho podielu v rámci vyporiadania BSM musí vychádzať z toho princípu, že suma
majúca sa vyplatiť niektorému z bývalých manželov pri akceptovaní jeho individuálneho vnosu do masy
BSM, je tou sumou, ktorá sa vypláca z danej masy, na vytvorení ktorej majú rovnakú zásluhu obidvaja
manželia. Z uvedeného dôvodu je následne výpočet vzájomného rozdielu medzi individuálnymi vnosmi
manželov do masy ich BSM z matematického aspektu potrebné vydeliť číslom dva (v danom prípade

individuálny vnos žalobkyne 30 000 eur – individuálny vnos žalovaného 10 000 eur = 20 000 eur : 2 =
10 000 eur). Takto naznačený správny postup výpočtu vyrovnávacieho podielu z BSM pre žalobkyňu
s výnimkou nezohľadnenia v jej prospech sumy 1 250 eur zrealizoval aj prvoinštančný súd. V súvislosti
s matematickým výpočtom výšky vyrovnávacieho podielu pre žalobkyňu prvoinštančný súd v prospech
žalovaného dôvodne zohľadnil sumu 3 939,50 eura, ako 1-icu sumy 7 878,99 eura zaplatenej žalovaným

na spoločný úver od zániku BSM po rozhodnutie súdu v danom prípade napadnutým rozsudkom.

24. Žalobkyňou uplatnenú odvolaciu námietku obsiahnutú v jej odvolaní zo dňa 27. 06. 2024
vychádzajúcu z nedostatočného zohľadnenia vnosu žalobkyne do BSM v sume 30 000 eur, ktorý podľa
nej má predstavovať celkovú sumu 82 320,92 eura, odvolací súd taktiež považuje za nedôvodnú,

pretože jej dôvodnosť nepotvrdzujú výsledky dokazovania v danej prejednávanej veci vykonaného
prvoinštančným súdom. V kontexte s takto vznesenou odvolacou námietkou je potrebné súhlasiť
s konštatovaním súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou v tomto smere,
pretože táto okrem preukázania vloženia sumy 83 230 eur získanej z odpredaja jej bytu na účet
žalovaného, ďalej nepreukázala ďalší pohyb, resp. osud tejto sumy v súvislosti s financovaním výstavby

ich rodinného domu patriaceho do masy BSM. Taktiež v tejto súvislosti bola súdom dôvodne zohľadnená
aj tá skutočnosť, že samotná žalobkyňa mala dispozičné právo k predmetnému účtu, čo podľa názoru
odvolacieho súdu oslabilo dôkaznú pozíciu žalobkyne pri preukazovaní použitia utŕženej kúpnej ceny za
byt (83 230 eur) na výstavbu rodinného domu. Okrem toho žalobkyňa dôkazy na preukázanie investície
sumy 83 230 eur do výstavby rodinného domu navrhla až v závere celého konania, pričom takýto jej

postup správne konajúci súd vyhodnotil za smerujúci k predlžovaniu a k nárastu trov konania a podľa
názoru odvolacieho súdu porušujúci aj zásadu koncentrácie konania podľa § 153 CSP.

25. Pri akceptovaní neunesenia dôkazného bremena na oboch stranách tohto sporu, pokiaľ ide
o zohľadnenie výšky ich individuálnych finančných vnosov do BSM (v prípade žalobkyne ňou tvrdených

83 230 eur a v prípade žalovaného ním tvrdených 17 500 eur + 48 500 eur), súd prvej inštancie
s poukazom na vzájomné vyjadrenia obidvoch strán výšku finančného vnosu žalobkyňou do masy BSM
dôvodne stanovil v sume 30 000 eur a v prípade žalovaného v sume 10 000 eur. S takto stanovenou
výškou individuálnych vnosov aj následne správne kalkuloval pri výpočte výšky vyrovnávacieho podielu
pre žalobkyňu, nebyť opomenutia zohľadniť sumu 1 250 eur, o ktorú musel odvolací súd vyrovnávací

podiel pre žalobkyňu na konečných 7 310,50 eura navýšiť.

26. Na margo žalobkyňou v jej odvolaní tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací
súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vzhľadom na jeho rozsah a predovšetkým obsah
vykazuje všetky naň kladené kvantitatívne a kvalitatívne kritéria, tak ako sú zakotvené v ust. § 220 ods.

1 až 4 CSP.27. Odvolanie žalobkyne smerujúce proti výroku VI. napadnutého rozsudku o poplatkovej povinnosti
strán tohto sporu, odvolací súd podľa § 386 písm. c/ v spojení s § 357 CSP odmietol, pretože smerovalo
proti časti rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

28. Vzhľadom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobkyne ako o čiastočne dôvodnom
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§255ods.1,§262ods.1,2a§396

ods. 1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 75 % priznal žalovanému voči žalobkyni. Celkový
pomer úspechu žalovaného v odvolacom konaní v rozsahu 75 % ustálil tým spôsobom, že žalobkyňa
v rámci odvolania žiadala priznať nad pôvodne priznaných 6 050,50 eura sumu 16 060,50 eura, čo bolo
o 10 000 eur viac (100 %). Z takto žiadanej sumy 10 000 eur odvolací súd priznal žalobkyni 1 250 eur
(12,5 %). Uvedené znamená, že žalobkyňa mala úspech v rozsahu 1 250 eur a neúspech v rozsahu
8 750 eur, čo v percentuálnom prepočte znamená, že celkový neúspech žalobkyne v tomto konaní je 75

% (87,5 % - 12,5 %) a v tomto rozsahu vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania žalovanému
voči žalobkyni. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).