Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Csp/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124209859
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:6124209859.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/56/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 9.051,90 eura

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16Csp/56/2024

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.352,03 eura a v časti o zaplatenie úrokov vo výške
3.822,91 eura zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.01.2024
pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 3.352,03 eura, zmluvných
úrokov vo výške 4.909,89 eura, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.352,03 eura
od 13.07.2023 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 717,98 eura, poistného vo výške 36,-
eur a poplatkov vo výške 36,- eur, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa

16.5.2018uzatvorilžalobca(do02.07.2021podnikajúcipodobchodnýmmenom:Poštovábanka,a.s.)so
žalovanou stranou Zmluvu o úvere č. 1861123938, na základe ktorej žalobca poskytol v zmysle § 1 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov žalovanej strane
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 15.000,- eur. Žalovaná strana načerpala úver dňa 16.5.2018.
Podľa úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne
splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca upozornil žalovanú
stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže

žalovaná strana úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 07.01.2021 a
požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Splatnosť jednotlivých splátok
bola dohodnutá na 10. deň v mesiaci. Viac ako tri mesiace v súlade s § 53 ods. 9 OZ bol v tom čase
dlžník v omeškaní so splátkou splatnou dňa 10.09.2020, pre ktorú žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť.Pre úplnosť uvádza, že podľa § 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa premlčacie lehoty predlžujú o 76 kalendárnych

dní (t. j. 35 dní za obdobie od 27.3.2020 – 30.4.2020 a 41 dní za obdobie od 19.1.2021 do 28.2.2021).
Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 9.956,48 eura, z čoho pripadlo na istinu 7047,97
eura, úroky 2.296,51 eura a na poplatky a poistné 612,- eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalovaná strana svoj záväzok čiastočne plnila nasledovne: 08.02.2021 sumu 300,- eur, 15.03.2021
sumu 300,- eur, 21.07.2021 sumu 200,- eur, 14.09.2021 sumu 200,- eur, 04.10.2021 sumu 400,- eur,

19.10.2021 sumu 200,- eur, 20.11.2021 sumu 200,- eur, 10.12.2021 sumu 200,- eur, 05.01.2022
sumu 200,- eur, 18.01.2022 sumu 200,- eur, 12.02.2022 sumu 200,- eur, 06.05.2022 sumu 600,- eur,
23.03.2023 sumu 400,- eur, 12.07.2023 sumu 1.000,- eur, ktoré plnenia sa započítali prednostne
na nesplatenú istinu úveru. Istina pohľadávky tak predstavuje 3.352,03 eura, [15.000,- eur (výška
poskytnutého úveru) – 7047,97 eura (platby žalovanej strany započítané na istinu pred zosplatnením
úveru) – 4.600,- eur sumár úhrad po dátume zosplatnenia (platby žalovanej strany započítané na istinu

po zosplatnení úveru)]. Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej
zmluvyvsúladesrozhodovacoupraxouNajvyššiehosúduSR(čl.2ods.2CSP;bližšiečasťIII.).Celkové
úroky, ktoré mala na úver žalovaná strana zaplatiť, predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu
7.206,40 € [celkové náklady 23.934,40 eura - istina [15.000,- eur - poistné 1.728,- eur (96 mesiacov
x 18,- eur) – poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní 0,- eur]. Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky

predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 4.909,89 eura (7.206,40 eura – 2.296,51 eura).
Žalobca si zároveň uplatňuje neuhradené poistné vo výške 36,- eur a poplatky vo výške 36,- eur, ktoré
predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy
žalovanej strane). Tento nárok si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v
dôsledku toho, že elektronický formulár pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje

samostatné kolónky pre poplatky. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na čiastočné plnenia žalovanej
strany po zosplatení úveru, predstavujú kapitalizované úroky z omeškania sumu 717,98 eura. Žalobca
si uplatňuje ďalej zákonné úroky z omeškania (5 % p. a. + základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z.), a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Upomienky, zosplatňujúca

výzva a predžalobná výzva boli zasielané žalovanej strane na korešpondenčnú adresu, prípadne na
(poslednú známu) adresu uvedenú v zmluve o úvere. Všetky písomnosti zo strany žalobcu (banky),
vrátane spomínanej predžalobnej výzvy, zasielanej prostredníctvom advokáta žalobcu, boli žalovanej
strane riadne odoslané a doručené v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj v
súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020, publikovaným v

Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 4/2021. Žalobca záverom poukázal na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ktoré by mali byť v súvislosti s prejednávanou vecou podľa jeho názoru na daný
prípad aplikované.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 21.02.2021 platobný rozkaz sp. zn.: 33Up/69/2024,

ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného
súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní,
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne
príslušnému dňa 25.06.2024.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami dňa 24.07.2024 a zároveň ho v zmysle § 167
ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia
žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu, aby žalobca okrem iného v zmysle § 150 ods. 2
CSP preukázal posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pred uzavretím zmluvy
v zmysle § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z., zaslal súdu dňa 18.09.2024 vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že žalobca pred poskytnutím úveru skúmal platobnú schopnosť žalovaného v zmysle § 7 ods. 25
Zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvárania zmluvy. Banka akceptovala príjem žiadateľa na

základe obratov na účte, pre účely predkladá výpis z účtu za obdobie od 20.12.2017 do 16.05.2018.
(príjmy v súhrnnej výške 3.157,- eur v období za mesiacov 5, činí priemerný príjem vo výške 631,14
eura mesačne, z ktorých mu banka akceptovala 95 % t. j. 599,58 eura). Banka overovala aj náklady
na peňažné výdavky spotrebiteľa dopytom do spoločného registra bankových informácií a zistila, žežalovaný v čase žiadosti o úver, disponoval záväzkom vo výške 4.834 eur s mesačnou splátkou 93,-
eur. S poukazom na postup v zmysle § 7 ods. 1 predchodca žalobcu určil ukazovateľ vo výške 0,95 a
poskytol úver vo výške 15.000,- eur s mesačnou splátkou 231,33 eura. Právny zástupca žalobcu uviedol

aj výpočet ukazovateľa: Peňažné náklady / príjem – životné minimum – 15 % rozdielu = (93+231,33) /
(599,58 – 199,48 – 15%) = 324,33 / (599,58-199,48-60,01) = 324,33/ 340,09 = 0,9536. Právny zástupca
žalobcu ďalej namietal postup súdu vo vzťahu k priebehu konania, nakoľko žalobca nemá vedomosť o
tom, že by žalovaný poprel tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu alebo namietal nekonanie s odbornou
starostlivosťou, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 25.4.2024 sp. zn.: 4Cdo/84/2023, podľa ktorého „Keďže posudzovanie schopnosti spotrebiteľa
splácať úver nebolo medzi stranami sporné, záver dovolacieho súdu je ten, že prvoinštančný súd nemal
dôvod aplikovať ustanovenie § 295 CSP; súd totiž ešte predtým, ako v sporovom konaní pristúpi k
vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné, čo
má zásadný význam pre ďalšie smerovanie dokazovania a vedenie konania. Táto všeobecná zásada
platí aj v sporoch s ochranou slabšej strany. Uvedené hodnotenie veci potom legitimizuje právny názor

dovolacieho súdu, že v sporoch s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských veciach) pri dokazovaní
podľa § 295 CSP porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) nezakladá taký postup
súdu, ktorý vykoná komplexné dokazovanie k uplatneným námietkam spotrebiteľa, ale nedokazuje tie
skutočnosti, ktoré (na preukázanie alebo vyvrátenie) nenamietla ani jedna zo sporových strán. Vo vzťahu
k poplatku za poskytnutie úveru právny zástupca žalobcu poukázal na mediálnu kampaň právneho

predchodcu žalobcu, ktorý v období od 01.04.2018 do 31.05.2018 poskytol účastníkom kampane zľavu
100 % z poplatku za poskytnutie úveru, pričom na účely preukázania tohto tvrdenia, predložil štatút
jarnej mediálnej kampane a poukázal na znenie ods. 5 listiny. Vo vzťahu k výpočtu celkovej čiastky
ďalej uviedol, že z predloženej zmluvnej dokumentácie je zrejmé, že úver nebol podmienený uzavretím
poistenia schopnosti splácať úver, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z článku 2 písm. D) formulára

o štandardných úveroch. Právny predchodca pre účely transparentnosti napriek tejto skutočnosti do
celkovej čiastky započítal aj poplatky na poistné, nakoľko to zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy
výslovne nezakazoval a nešlo dokonca ani o údaj, ktorý by bol s poukazom na jeho účel uvedený vo
výške, ktorá by bola v neprospech spotrebiteľa. Žalobca s poukazom na dobrovoľný charakter poistenia
zároveň ozrejmil aj dôvod, prečo poplatky na poistné neboli podkladom pre výpočet RPMN. Záverom

uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy má za to, že uniesol
dôkazné bremeno oprávnenosti uplatneného nároku, presvedčivo a nad rámec doplnil dôkazy a súd v
kontexte vyššie uvedených skutočností návrhu žalobcu vyhovie a prizná nárok na náhradu trov konania.

5. Právny zástupca žalobcu následne vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.11.2024

uviedol, že žalovaný dňa 05.03.2024 čiastočne splnil nárok žalobcu, a to úhradou na účet žalobcu
jednorazovo sumou vo výške 7.174,94 eura, z ktorej sumu 3.352,03 eura započítal žalobca na uplatnený
nárok v časti istiny a zvyšok vo výške 3.822,91 eura, na kapitalizovaný úrok uplatnený vo výške 4.909,89
eura. S poukazom na dobrovoľné čiastočné plnenie nároku tak záverom žiadal, aby súd konanie
v rozsahu 3.352,03 eura z istiny a 3.822,91 eura z úroku zastavil, a pokračoval v konaní o zostatku

nároku.

6.Súdvovecinariadilpojednávanie,naktoromvecpodľa§180CSPprejednalvneprítomnostiprávneho
zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. V tejto súvislosti dáva súd
žalobcovi do pozornosti, že žiadne ustanovenie procesného predpisu, neoprávňuje žalobcu vyvodzovať

dôvodnosť ním uplatňovaného nároku zo zvoleného procesného postupu súdu v konaní, keď zvolenie
konkrétneho procesného postupu súdu, je výlučne vecou súdu a to vzhľadom na uvádzané skutkové
tvrdenia, predložené, prípadne označené dôkazy, vzniknutú procesnú situáciu, a to najmä s ohľadom
na dodržanie zásady hospodárnosti konania. Súd je v zmysle § 150 ods. 2 CSP oprávnený na zistenie
podstatných a rozhodujúcich skutočností, požiadať strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, čo však opäť

neznamená, že pokiaľ strana tieto doplní, ním uplatňovaný nárok je bez ďalšieho dôvodný. To, ktoré
skutkové tvrdenia považuje súd sa nesporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré dôkazy
vykoná a ktoré nie, ako aj predbežné právne posúdenie veci, uvádza súd obligatórne na nariadenom
pojednávaní,pokiaľtakneučinilnapredbežnomprejednanísporu.Právnyzástupcažalobcusanariadne
nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a pokiaľ v prejednávanej veci

zvolil takúto procesnú stratégiu, v žiadnom prípade nemôže argumentovať, že iné ako ním očakávané
rozhodnutie, je prekvapivým rozhodnutím, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny
proces. Právny zástupca žalobcu si mal možnosť na riadne nariadenom pojednávaní predbežný právny
názor súdu v prejednávanej veci vypočuť a na pojednávaní právne argumentovať. Pokiaľ toto svojeoprávnenie v prejednávanej veci nevyužil, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu konajúceho súdu
a porušením práva na spravodlivý súdny proces.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, oboznámil
návrh na vydanie platobného rozkazu, ePotvdenku, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby (predávané
produkty), Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „dobrápôžička“ zo dňa 16.05.2018, dohodu o zrážkach
zo mzdy, formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere „dobrápôžička“, informácie o
RPMN, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, kópiu doručenky, všeobecné obchodné podmienky účinné

od 31.12.2017, podací hárok č. EPH221689541, aktuálny stav úveru ku dňu 28.12.2023, podací
hárok č. EPH224122517, predžalobnú výzua na plnenie zo dňa 04.01.2024, upozornenie – výzva na
splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 11.12.2020, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.01.2021,
obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn.: 33Up/69/2024 zo dňa 21.02.2024, uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn.: 16Csp/56/2024 –
69 zo dňa 27.06.2024, súhrnné informácie o údajoch a novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

bankami a pobočkami zahraničných bánk za prvý štvrťrok 2018, návrh na pripustenie zmeny subjektu
na strane žalobcu spolu s prílohami (príloha k zmluve o postúpení, oznámenie o postúpení pohľadávok
– súhlas postupníka so vstupom do konania, zmluva o postúpení pohľadávok č. III/23 zo dňa
19.10.2023, potvrdenie o splnení záväzku zo dňa 16.01.2024), uznesenie Okresného súdu Levice
sp. zn.: 16Csp/56/2024 – 113 zo dňa 10.09.2024, vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.09.2024 na výzvu

súdu s prílohami (štatút jarnej mediálnej kampane, výpis z registra klientskych informácií), čiastočné
späťvzatie žaloby, vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.11.2024 na výzvu súdu spolu s prílohou (prázdna strana
s čiernymi čiarami), výpočet RPMN prostredníctvom interaktívnej kalkulačky MF SR, výpočet RPMN
prostredníctvom interaktívnej kalkulačky MF SR, vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.11.2024 na výzvu súdu
spolu s prílohami (snímka obrazovky databázy, výpis k 06.03.2024) a ustálil nasledovný skutkový a

právny stav:

8. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom,
boladňa16.05.2018uzatvorenáZmluvaospotrebiteľskomúvere„dobrápôžička“,predmetomktorejbolo
poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 15.000,- eur. Žalovaný sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere

zaviazal splatiť úver s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 10,50 % ročne, zaviazal sa splácať poskytnutý
úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok v počte 96 splátok, prvá až
predposledná splátka bola dojednaná vo výške 249,33 eura (vrátane poistenia) a posledná vo výške
248,905 eura (vrátane poistenia), ktoré splátky boli splatné vždy k 10. – temu dňu v mesiaci. Splatnosť
prvej mesačnej splátky bola dojednaná na 10.06.2018, termín konečnej splatnosti dojednaný na deň

10.05.2026. RPMN poskytnutého úveru bola v zmluve uvádzaná vo výške 13,50 %, priemerná hodnota
RPMN vo výške 8,75 %, odplata poskytnutého úveru uvádzaná vo výške 11,94 %, najvyššia prípustná
výška odplaty uvádzaná v hodnote 17,50 %, celková čiastka, ktorú spotrebiteľ zaplatí vyčíslená vo výške
23.934,40 eura. Žalovaný žiadal aj o poistenie schopnosti splácať úver, ktorý poplatok predstavoval
sumu vo výške 18,- eur mesačne. Ako vyplýva z formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom

úvere, poistenie schopnosti splácať úver, nebolo podmienkou poskytnutia úveru.

9. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 11.12.2020
upozornil žalovaného, že pohľadávka banky je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 630,36
eura a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom ho tiež

upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne
splatný. Predmetná výzva bola podaná na poštovú prepravu dňa 14.12.2020. Z bodu 4.3.4 Všeobecných
obchodných podmienok účinných od 31.12.2017 vyplýva, že ak je korešpondencia zaslaná poštou,
považuje sa za doručenú 5. deň po jej odoslaní v rámci Slovenskej republiky. Takto dojednané zmluvné
ustanovenie ohľadom doručovania zásielok je podľa názoru súdu v prospech spotrebiteľa, keď z

Poštových podmienok Slovenskej pošty a. s. zverejnených na internete vyplýva, že poštový podnik
doručuje listové zásielky II. triedy druhý pracovný deň pod dni podania, teda zásielka by sa dostala
do dispozičnej sféry žalovaného skôr, než je zmluvným stranami dojednaná lehota. Predmetná výzva
sa tak dostala do dispozičnej sféry žalovaného dňa 20.12.2020, pričom 15 dňová lehota na plnenie
uplynula dňa 04.01.2020. Žalovaný však ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil,

v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 07.01.2021 oznámil žalovanému, že úverový záväzok sa stal
ku dňu 07.01.2021 predčasne splatný v celom rozsahu a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v
lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, ktorú výzvu žalobca pre žalovaného
podal na poštovú prepravu dňa 08.01.2021, a ktorú si žalovaný prevzal dňa 11.01.2021. Oprávnenieveriteľa vyhlásiť poskytnutý úver za predčasne splatný je obsiahnuté v bode 4.5 zmluvy s názvom „Práva
a povinnosti zmluvných strán“. Predžalobnou výzvou zo dňa 04.01.2024 bol žalovaný opäť vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy vo výške 7.005,81 eura, ktorá predžalobná výzva bola podaná na poštovú prepravu

dňa 04.01.2024, avšak neúspešne.

10. Z výpisu z Obchodného registra SR súd zistil, že na strane žalobcu došlo k zmene obchodného mena
dňom 03.07.2021 a to z obchodného mena „Poštová banka, a. s.“ na obchodné meno „365.bank, a. s.“.

11. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2023 zo dňa 19.10.2023 a jej prílohy, ktorá bola
uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou 35.bank, a. s. a obchodnou spoločnosťou R Collectors s.
r. o., bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená spoločnosti R Collectors s. r. o.,
pričom postúpenie pohľadávok nadobudlo účinnosť dňa 18.01.2024. Na základe návrhu pôvodného
žalobu preto súd uznesením sp. zn.: 16Csp/56/2024 – 113 zo dňa 10.09.2024 vyhovel návrhu, aby do
konanianamiestopôvodnéhožalobcuvstúpilnovýžalobcaatospoločnosťRCollectorss.r.o.,sosídlom

Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297.

12. Z výpisu z registra klientských informácií ohľadom žalovaného ku dňu 16.05.2018 vyplýva úverové
zaťaženie žalovaného spočívajúce v existencii jedného splátkového úveru so zostatkovou hodnotou
4.834,- eur a s výškou mesačnej splátky 93,- eur.

13. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských

úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým

poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné

úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.19. Podľa § 2 písm. a), b), d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetu

svojho podnikania alebo povolania,5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý
nepoškodzujespotrebiteľov,ab)sodbornoustarostlivosťou;vynaloženieodbornejstarostlivostijeveriteľ

povinný hodnoverne preukázať.

22. Podľa § 7 ods. 18 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie
pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo
viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov

podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

23. Podľa § 7 ods. 24 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu

poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

24. Podľa § 7 ods. 25 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, ustanovenia odsekov 20 až 24 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden

alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo
na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského
úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje
súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, b) spotrebiteľský úver,
ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o

finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je
možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov, c) spotrebiteľský úver
zabezpečený podľa osobitného predpisu,17tb) ktorého hodnota zabezpečenia je počas celej lehoty
splatnosti úveru minimálne 100 % zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 7 ods. 28 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
na účely podľa odseku 20 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie

o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné
overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnostispotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 20, elektronicky overiť informácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa
registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky

overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého
sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné
posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem
spotrebiteľa.

26. Podľa § 7 ods. 31 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak lehota splatnosti tohto spotrebiteľského úveru spĺňa
limit podľa odseku 30. Limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru možno prekročiť pri predĺžení
lehotysplatnostizdôvoduneočakávanýchfinančnýchťažkostíspotrebiteľa,atonajviacošesťmesiacov.

27. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 20 až 43.

28. Podľa § 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 č. 10/2017, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len
Opatrenie NBS) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, toto opatrenie sa vzťahuje na veriteľa
podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona, na banku, zahraničnú banku a pobočku zahraničnej banky1)
(ďalej len „veriteľ“) a upravuje a) metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver (ďalej len „ukazovateľ schopnosti splácať“), b) spôsob zohľadnenia možného
nárastu úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru, c) čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu
zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, d) požiadavky na zisťovanie
informácií a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch
spotrebiteľa, e) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ukazovateľ
schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku
3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu

ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.

30. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit ukazovateľa
schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

31. Podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výdavky na
peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného
spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c) zákona pri zohľadnení odsekov 8 a 9 a § 4 a b) sumy
peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení
odsekov 10 až 17.

32. Podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, celková výška
čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) zákona sa vypočíta ako aritmetický priemer
čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch
kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.

33. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na
účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minimana osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej

30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi
celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným

rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného
minima na túto osobu.

34. Podľa § 5 ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely overovania
údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za interné zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú kreditné
obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa na platobnom účte,7) vedenom u

veriteľa, ktorý je poskytovateľom platobných služieb.

35. Podľa prvej vety § 6 ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit pre
maximálnu splatnosť spotrebiteľského úveru, okrem spotrebiteľského úveru podľa odseku 2, sa určuje
tak, aby lehota splatnosti spotrebiteľského úveru nepresahovala osem rokov.

36. Podľa prvej vety § 7 ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovenie
§ 2 ods. 5 sa do 30. júna 2018 uplatňuje tak, za celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa sa považuje výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa § 2 ods. 5 prvej vety, zvýšená o 15 % rozdielu medzi celkovou výškou

čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na
inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím
súdu.

37. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

39. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému.

40. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

41. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj

osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebopobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

43. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu postúpenia

pohľadávky, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia
udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a)
bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a.

44. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

46. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

47. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

48. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

49. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

50. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa

05.01.2024 pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 3.352,03 eura,
zmluvných úrokov vo výške 4.909,89 eura, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.352,03
eura od 13.07.2023 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 717,98 eura, poistného vo výške 36,-
eur a poplatkov vo výške 36,- eur, ako aj na náhradu trov konania a to titulom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorú zmluvu uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 16.05.2018. Právny

zástupca žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2024 vzal žalobu v časti o zaplatenie
istiny vo výške 3.352,03 eura a v časti o zaplatenie úrokov vo výške 3.822,91 eura späť, v dôsledku čoho
tak súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, keď súhlas žalovaného sa v zmysle § 146
ods. 1 CSP nevyžadoval. Predmetom sporu tak zostalo zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 1.086,98
eura, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.352,03 eura od 13.07.2023 do 05.03.2024,

úrokov z omeškania vo výške 717,98 eura, poistného vo výške 36,- eur, poplatkov vo výške 36,- eur,
ako aj na náhrada trov konania.

51. Uzavretú zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere súd posúdil jednak ako Zmluvu o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení Zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.52. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, ktorú
súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného má

súd za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého zmluvného vzťahu
je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením zmluvy.

53. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. III/2023 zo dňa 19.10.2023. V prípade bankových pohľadávok je však potrebné okrem § 524

Občianskeho Zákonníka aplikovať aj § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a žalobcu v tomto
konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení, keďže
splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na
tretí subjekt. Z § 92 ods. 8 Zákona o bankách okrem iného vyplýva, že banka môže postúpiť inému
subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom tiež uvádza, že týmto
ustanovením nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere

podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Touto právnou
úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je
dlžník po zákonom určenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Takáto právna úprava

by mala bankové inštitúcie motivovať k tomu, aby vyvinuli kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového
vzťahu pri dlhodobom nesplácaní záväzku zo strany dlžníka, aby pasivita banky v tomto smere nemala
za následok, že sa počas trvania záväzkového vzťahu budú pripisovať na účet dlžníka poplatky, úroky
z omeškania a iné sankcie. Aj samotný Zákon č. 129/2010 v § 17 ods. 1 (v znení účinnom v čase
postúpenia pohľadávky) uvádza ako jednu z podmienok postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, že musí ísť o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

54. Keďže termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na 10.05.2026, zaoberal sa súd v ďalšom

tým, či bola postupovaná pohľadávka v čase jej postúpenia splatná. Vo všeobecnosti je potrebné v tejto
súvislosti uviesť, že v súvislosti s právom veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské zmluvy osobitné
predpoklady pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ak chce totiž veriteľ
uplatniť právo na zaplatenie celého dlhu, môže tak urobiť len v prípade, ak od splatnosti nezaplatenej

splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota a ak zároveň dlžníka upozornil, že si právo na zaplatenie
celého dlhu uplatňuje. Veriteľ musí uplatnenie svojho práva vo vzťahu k dlžníkovi vopred notifikovať a
to najmenej v 15 – dňovej lehote. Po uplynutí notifikačnej lehoty sa právo veriteľa na zaplatenie celej
pohľadávky sa stáva účinným.

55.Vtejtosúvislostivšaksúdpoukazujeďalejnato,ževeriteľniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľa
jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010
Z. z., pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a pred uzavretím zmluvy
neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie
do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem

spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 17 predmetného zákona, veriteľ je
povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov,
a b) s odbornou starostlivosťou; pričom vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať. Podľa § 7 ods. 18 predmetného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie

najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na
získané informácie o spotrebiteľovi. Ak je okrem iného veriteľom banka, tak ako je to nepochybne
aj v prípade právneho predchodcu žalobcu, sprísňuje zákon požiadavku na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, že veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých
poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú
veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

56. V zmysle § 11 ods. 2 predmetného zákona ďalej platí, že v prípade hrubého porušenia povinnosti
konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pričom za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa však ďalej považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 20 až 43. Veriteľ, ktorým je okrem iného aj banka, tak ako je to aj v prípade právneho
predchodcu žalobcu, môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi podľa § 7 ods. 24 len vtedy,
ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na
podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Podrobnosti na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver ako aj výšku jednotlivých limitov, upravuje Opatrenie Národnej banky Slovenska

č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017 v platnom znení, pričom podľa § 2 ods. 2 predmetného opatrenia, limit
ukazovateľa schopnosti splácať nemôže prekročiť hodnotu 1. Hoci zákon v znení účinnom v čase
poskytnutia úveru zakotvoval, že veriteľ môže poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver len vtedy,
ak spotrebiteľ spĺňa aj limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, avšak tento limit a metodika
jeho výpočtu bola záväzným spôsobom zavedená až Opatrením NBS z 29.05.2018, s účinnosťou

od 01.07.2018. To však nezbavovalo veriteľa tento limit určiť a súčasne ho u žalovaného skúmať,
nakoľko v zmysle § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z. z. bol veriteľ povinný určiť, dodržiavať a
pravidelne prehodnocovať limit celkovej zadlženosti k príjmu. Žalobca však v konaní ani len netvrdil,
nieto ešte preukázal, v akej výške bol zo strany veriteľa tento limit určený, a že ho žalovaný na základe
ním určených kritérií aj spĺňal, hoci jeho spĺňanie bolo podmienkou oprávnenia veriteľa spotrebiteľovi

úver poskytnúť. Veriteľ, ktorým je okrem iného aj banka, je ďalej v zmysle § 7 ods. 28 Zákona č.
129/2010 Z. z. povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o
finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Banka je ďalej povinná bez súhlasu spotrebiteľa, len

na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa
odseku 20, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a
to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. V zmysle § 7 ods. 31 predmetného ustanovenia, banka
môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak lehota splatnosti spotrebiteľského úveru spĺňa
limit podľa odseku 30. Podľa § 6 ods. 1 Opatrenia NBS č. 10/2017, limit pre maximálnu splatnosť

spotrebiteľského úveru sa určuje tak, aby lehota splatnosti spotrebiteľského úveru nepresahovala osem
rokov.

57. Ako teda vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z.,
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou veriteľom má

vplyv nielen na vyriešenie otázky prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a teda na dôvodnosť
výšky žalobcom uplatňovaného nároku, ale aj na otázku oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a v danom prípade, keďže ide o pohľadávku postúpenú,
aj na otázku platnosti postúpenia pohľadávky a v konečnom dôsledku teda aj na otázku aktívnej
vecnej legitimácie samotného žalobcu. Zákon totiž sankcionuje veriteľa za nedodržanie ustanovení

zákona na úseku posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver jednak nemožnosťou
veriteľa požadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia týchto
ustanovení aj bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Navyše podľa § 7 ods. 17
predmetného zákona, vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
V zmysle uvedených skutočností preto namietanie postupu súdu zo strany žalobcu s argumentáciou,

že žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaný poprel tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu alebo
namietalnekonaniesodbornoustarostlivosťou,jeneprípustná.Vtejtosúvislostidávasúdžalobcoviďalej
do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.06.2019, sp. zn.: I. ÚS 246/2019,
podľa ktorého „...pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2
CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok...“ a opätovne tiež rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn.: 2 Cdo 205/2009, podľa ktorého „súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“.58. Ako vyplýva z listinných dôkazov, právny predchodca žalobcu síce dodržal pri zosplatnení úveru
postup podľa § 53 ods. 9 v nadväznosti na § 565 Občianskeho zákonníka, avšak súd zároveň dodáva,
že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorázové splatenie úveru,

keď právny predchodca žalobcu hrubo porušil svoje povinnosti uložené zákonom pri posudzovaní
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca na výzvu súdu, aby v zmysle § 150 ods. 2
CSP preukázal posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pred uzavretím zmluvy
v zmysle § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z. zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že platobnú schopnosť
žalovaného preskúmal podľa § 7 ods. 25 Zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvárania zmluvy.

Uviedol ďalej, že banka akceptovala príjem žiadateľa na základe obratov na účte, pre účely predkladá
výpis z účtu za obdobie od 20.12.2017 do 16.5.2018 (príjmy v súhrnnej výške 3.157,- eur v období za
mesiacov 5, činí priemerný príjem vo výške 631,14 eura mesačne, z ktorých mu banka akceptovala 95%
t. j. 599,58 eura). Banka overovala aj náklady na peňažné výdavky spotrebiteľa dopytom do spoločného
registra bankových informácií a zistila, že žalovaný v čase žiadosti o úver disponoval záväzkom vo výške
4.834,- eur s mesačnou splátkou 93,- eur. S poukazom na postup v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1

predchodca žalobcu určil ukazovateľ vo výške 0,95 a poskytol úver vo výške 15.000,- eur s mesačnou
splátkou 231,33 eura. Žalobca uviedol tiež výpočet ukazovateľa nasledovne: Peňažné náklady / príjem -
životné minimum - 15% rozdielu = (93+231,33) / (599,58-199,48-15%) = 324,33/ (599,58-199,48-60,01)
= 324,33/340,09 = 0,9536.

59. V tejto súvislosti je v prvom rade nutné uviesť, že právny predchodca žalobcu bol povinný preskúmať,
či žalovaný spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ako aj limit na
podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, nakoľko poskytovaný úver nespĺňa charakter zo žiadneho
z úverov obsiahnutých v § 7 ods. 25 Zákona č. 129/2010 Z. z., keďže nejde o spotrebiteľský úver,
ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov, ani o spotrebiteľský úver, ktorého výška je

určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa, teda tzv. „predschválený úver“ a ani o spotrebiteľský
úver zabezpečený podľa osobitného predpisu, ktorého hodnota zabezpečenia je počas celej lehoty
splatnosti úveru minimálne 100 % zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského úveru. Ako však
už súd uviedol, žalobca však v konaní ani len netvrdil, nieto ešte preukázal, v akej výške bol zo
strany veriteľa limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu určený, a že ho žalovaný na základe

ním určených kritérií aj spĺňal. V prípade limitu pre ukazovateľ schopnosti splácať úver, je podľa §
2 ods. 1 opatrenia jedným zo vstupných údajov potrebných na jeho výpočet celková výška čistých
príjmov spotrebiteľa, pričom na účely jeho výpočtu bol síce právny predchodca žalobcu oprávnený
overiť informáciu o príjme spotrebiteľa v zmysle druhej vety § 7 ods. 28 zákona z interných zdrojov,
ktorými sú v zmysle § 5 ods. 1 Opatrenia NBS č. 10/2017 v znení účinnom v čase posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať úver, aj kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem
spotrebiteľa na platobnom účte vedenom u veriteľa, avšak zároveň bol povinný v zmysle tretej vety
§ 7 ods. 28 predmetného zákona, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra, čo však právny predchodca žalobcu
neučinil, keď ako žalobca sám uvádza, banka akceptovala príjem na základe obratov na účte. Overenie

príjmu na účely výpočtu celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa v zmysle druhej vety totiž podľa
názoru súdu veriteľa nijako nezbavuje povinnosti overiť príjem spotrebiteľa aj v Sociálnej poisťovni.
Hoci žalobca vo svojom vyjadrení odkazuje na výpis z účtu spotrebiteľa, tento súdu nepredložil, ako
však už súd uviedol, kreditné obraty na platobnom účte spotrebiteľa bez súčasného overenia príjmu
v Sociálnej poisťovni, nie sú postačujúce na overenie príjmu spotrebiteľa tak, ako to vyžaduje zákon.

Ak teda žalobca výpis z účtu žalovaného nepredložil a súčasne nepreukázal, že kreditný obrat na
platobnom účte žalovaného predstavuje v zmysle overenia príjmu žalovaného v Sociálnej poisťovni jeho
skutočný čistý príjem nevyhnutne potrebný na výpočet celkových čistých príjmov spotrebiteľa podľa
§ 2 ods. 4 opatrenia (celková výška čistých príjmov spotrebiteľa sa vypočíta ako aritmetický priemer
čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie predchádzajúcich troch kalendárnych

mesiacov pred posúdením schopnosti splácať), potom nie je možné verifikovať ani hodnotu žalobcom
vypočítaného limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver. V tejto súvislosti zároveň nemožno opomenúť
ani to, že žalobca nijakým spôsobom netvrdil a už vôbec nepreukázal, že by právny predchodca
žalobcu na strane žalovaného zisťoval existenciu osôb, voči ktorým by mohol mať žalovaný vyživovaciu
povinnosť, pričom výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb tak spotrebiteľa

ako aj osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, sú ďalším relevantným vstupným
údajom pri výpočte limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver. Tu je napokon potrebné dodať aj to, že
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho právny predchodca tento limit u žalovaného v čase
posudzovania schopnosti žalovaného splácať úver preskúmaval, keď žiaden dôkaz v tejto súvislostinepredložil, a spôsob výpočtu tohto limitu žalobca uvádzal len vo svojom vyjadrení s tým, že takto
postupoval jeho právny predchodca. Právny predchodca žalobcu naopak splnil požiadavku zisťovania
úverového zaťaženia žalovaného v úverovom registri, pričom splnil tiež požiadavku zakotvenú v § 7 ods.

31 zákona, keď lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru určil tak, aby táto nepresahovala 8 rokov (96
splátok = lehota splatnosti 8 rokov).

60. Na základe vyššie uvedených skutočností však nemožno konštatovať nič iné, než že právny
predchodca žalobcu nielenže nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona, ale aj hrubo

porušil svoje povinnosti (§ 7 ods. 20, § 7 ods. 24, § 7 ods. 28) podľa § 7 ods. 1 zákona, čo má za následok
nástup nielen zákonnej sankcie spočívajúcej v nemožnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové
splatenie úveru, ale aj nástup ďalšej zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru tak, ako tieto sankcie zakotvuje § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.

61. Za stavu, keď právny predchodca žalobcu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorázové

splatenie spotrebiteľského úveru, pri súčasnom prihliadnutí na termín konečnej splatnosti úveru, ktorý
je v zmluve vymedzený na 10.05.2026, nemožno dospieť ďalej k inému záveru, než že postupovaná
pohľadávka nebola v čase jej postúpenia splatná tak, ako to vyžaduje nielen § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, ale aj § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktorý Zákon o bankách vyslovene
odkazuje.

62. Postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o
bankáchspoukazomna§17Zákonač.129/2010Z.z.jetakpotrebnépovažovaťzakonanievrozporeso
zákonom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tento právny úkon je tak v časti pohľadávky, ktorá
jepredmetomtohtokonania,absolútneneplatnýpodľa§39Občianskehozákonníka,naktorúneplatnosť

súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca
nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v zostávajúcej časti po čiastočnom späťvzatí žaloby zamietol.

63. Súd svoje prezentované názory opiera aj o rozsudok NSSR 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018, v

ktorom sa NSSR vysporiadal s podmienkami, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku
patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou a síce, že podmienky podľa § 92
ods. 8 vety prvej Zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre

rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).

64. Pre doplnenie súd ďalej udáva, že samotná skutočnosť, že súd pripustí zmenu na strane žalobcu,
automaticky neznamená, že žalobca je v konaní aj aktívne vecne legitimovaným subjektom. Aj keď
zvyčajne následkom zmluvy o postúpení pohľadávok dochádza k prevodu práv a povinností, avšak

či v skutočnosti k takémuto prevodu aj došlo, to je možné zistiť až po preskúmaní hmotnoprávnych
podmienok upravujúcich cesiu, na skúmanie ktorých nie je dôvod už pri pripustení zmeny žalobcu,
pretožeonávrhunazmenužalobcusúdrozhodujevýlučnepodľazákonnýchpredpokladovvyplývajúcich
z Civilného sporového poriadku, ktoré v konaní splnené boli. V tomto smere súd poukazuje na právne
závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Obdo/102/2020 zo

dňa 29.04.2021: Uvedomujúc si neprípustnosť podaného dovolania, považoval dovolací súd za žiadúce
upriamiť pozornosť na zásadný rozdiel týkajúci sa podania návrhu na zmenu účastníka konania v
právnej úprave OSP a CSP. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku bol oprávnený navrhnúť zmenu
aj ten, na koho práva alebo povinnosti boli prevedené alebo prešli, na rozdiel od úpravy Civilného
sporového poriadku, kedy tento návrh prislúcha jedine žalobcovi v rámci jeho dispozičného oprávnenia

s podanou žalobou. Postup účastníkov konania a konajúceho súdu tak bol v súlade so zákonom.
Posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, resp. otázky, či tvrdené právo alebo povinnosť existujú, je otázkou
právneho posúdenia v čase rozhodnutia vo veci samej. Uvedené platí aj pre prípad, kedy sa právo
alebo povinnosť odvodzuje od právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája ich prevod alebo prechod na
iný subjekt, kedy súd až v čase rozhodnutia vo veci samej skúma, či tvrdené právo alebo povinnosť

existuje. V štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie predpokladov pre vyhovenie návrhu na zmenu
účastníka konania, tento skúma skutočnosti predpokladané zákonom len v procesnej rovine, a to z
hľadiska spôsobilosti vyvolať procesným návrhom sledované účinky zmeny účastníka konania v zmysle
prevodu alebo prechodu práva na iného. Konanie tak treba vnímať z dvoch východísk. Prvým je hľadiskoprocesné, sústredené na zmenu účastníka, kedy súd skúma len opodstatnenosť procesného návrhu,
či je určitý úkon spôsobilý vyvolať prechod/prevod práv alebo povinností. Druhé východisko súvisí s
konaním a rozhodovaním vo veci samej, kedy až v tomto štádiu konania súd skúma otázku skutočnej

existencie práva alebo povinnosti, a to s dôrazom na skutočnosť, že návrh na zmenu na strane žalobcu
v konečnom dôsledku za každých okolností podáva subjekt, ktorý je už len formálne v pozícii žalobcu
a v dôsledku právnej skutočnosti stratil vecnú (hmotnoprávnu) legitimáciu. Súd ďalej poukazuje aj na
právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v rozhodnutí sp. zn.: 1Cdo/163/2017
zo dňa 30.05.2018: Relevantná súdna prax (okrem žalobkyňou uvádzaných rozhodnutí najvyššieho

súdu porovnaj napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 7 Cdo 587/2014 a 4 Cdo 195/2015) sa ešte v súvislosti s
ustanoveniami § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. ustálila na názore, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí
posúdiť, či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia
stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za
následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd v tomto štádiu preto nie je oprávnený hodnotiť,
či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy.

To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného
práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa
hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Uvedené závery sú plne
opodstatnené aj vo vzťahu k ustanoveniam § 80 ods. 1 a 2 C.s.p. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
súd prvej inštancie postupoval v rozpore s procesnými predpismi, pretože v rámci rozhodnutia podľa

§ 80 ods. 1 a 2 C.s.p. prekročil všeobecne akceptované hranice procesnoprávneho prieskumu návrhu
na zmenu žalobcu tým, že posudzoval naplnenie predpokladov právneho nástupníctva aj z pohľadu
hmotného práva, čím sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie mal
po správnosti návrh na zmenu žalobkyne posudzovať len z hľadísk, či bol podaný žalobkyňou, ďalej či
spoločnosť, ktorá má vstúpiť do konania namiesto žalobkyne, so zmenou súhlasí a či v návrhu tvrdená

skutočnosť je podľa hmotného práva spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo k prevodu práva,
o ktorom sa koná.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

69. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 9.051,90 eura (istina 3.352,03 eura + zmluvné úroky
4.909,89 eura + úroky z omeškania 717,98 eura + poistné 36,- eur + poplatky 36,- eur). Keďže žalobca
bol v spore úspešný v sume 7.174,94 eura (späťvzatie žaloby v tejto časti zavinil žalovaný plnením po
podaní žaloby), čo predstavuje úspech v rozsahu 79,26 % a žalovaný v sume 1.876,96 eura (súd žalobu
v tejto časti zamietol), čo je v prepočte úspech v rozsahu 20,74 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní

ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalobcu rozsah 58,52 %. V zmysle
uvedeného tak rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 58,52 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Levice. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).