Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 19Vyd/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202986
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824202986.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom
E., F. XXX, právne zastúpená: Mgr. Matej Žúbor, advokát, so sídlom Bratislava, Povoznícka 18 a ďalších
účastníkov: 1/ G. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E., F. XXX (dedička po B. A., C. H.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 11.01.1990, ktorá je zapísaná ako vlastníčka na LV č. XXXX k.ú. E.), 2/
A. H., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. I., J. C. XXXX/XX, 3/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým

pobytom E., F. XXX, 4/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E., F. XXX, 5/ L. B., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom E., F. XXX (adresa uvedená v návrhu: E., F. XXX), 6/ M. N., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom Veličná 339 (adresa uvedená v návrhu: G. - C., F. XXX), 7/ O. B., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom E., F. XXX, 8/ M. I., C. P., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E., F. XXX, 9/ G. E.,
C. Q., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom R. D., S. XXXX/XX (adresa uvedená v návrhu: R. D., S.
XX), 10/ T. D., C. U., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom H., F. XXXX/X, 11/ A. U., nar. XX.XX.XXXX,

s trvalým pobytom H., F. XXXX/XX, 12/ V. U., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom H., N. S. XXXX/
X, 13/ O. D., C. U., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C., J. XXXX/XX, 14/ I. A., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom R. XXX, 15/ O. U., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom W. - N., V. I. XXXX, U. C., 16/
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, ako správca majetku
neznámych vlastníkov: 1/ A. V., (C. H.), 2/ O. H., (pk), 3/ E. H., 4/ I. A., (C. H.), nar. XX.XX.XXXX, 5/ D.
H. - tieto osoby uvedené ako vlastníci na LV č. XXXX k.ú. E., 6/ O. P. - táto osoba uvedená ako vlastník

na LV č. XXXX k.ú. E., 7/ M. G. (D.) - táto osoba uvedená ako vlastník na LV č. XXXX k.ú. E., v konaní
o návrhu navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomdoručenýmtunajšiemusúduelektronickydňa25.11.2024sanavrhovateľka prostredníctvom

svojho právneho zástupcu domáhala potvrdenia, že nadobudla vydržaním vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam:
-pozemkomzapísanýmnaLVč.XXXXk.ú.aobecE.,okresR.D.akoKN-E parc.č.XXX,druhpozemku:
záhrada o výmere 103 m2 - dňa 26.09.1984, KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 237 m2 - dňa 26.09.1984, KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere
135 m2 - dňa 26.09.1984,

- pozemkom zapísaným na LV č. XXXXX k.ú. a obec E., okres R. D. ako KN-E parc. č. XXX, druh
pozemku: záhrada o výmere 488 m2 - dňa 01.11.1992,
-pozemkomzapísanýmnaLVč.XXXX,k.ú.aobecE.,okresR.D.akoKN-Eparc.č.XXX,druhpozemku:
záhrada o výmere 458 m2 - dňa 01.06.1985,
- pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. a obec E., okres R. D. ako KN-E parc. č. XXX/X, druh
pozemku: trvalý trávny porast o výmere 103 m2 - dňa 01.07.1987.2. Spolu s uvedeným návrhom navrhovateľka zároveň podala aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa voči ďalším účastníkom konania domáhala uloženia povinnosti zdržať sa prevodu
vlastníckeho práva, zriadenia vecného bremena, zriadenia nájomného vzťahu, zriadenia záložného

práva, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, či iného zaťaženia nehnuteľností:
-pozemkovzapísanýchnaLVč.XXXXk.ú.aobecE.,okresR.D.akoKN-E parc.č.XXX,druhpozemku:
záhrada o výmere 103 m2 - dňa 26.09.1984, KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 237 m2 - dňa 26.09.1984, KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere
135 m2,

- pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. a obec E., okres R. D. ako KN-E parc. č. XXX, druh
pozemku: záhrada o výmere 488 m2,
-pozemkovzapísanýchnaLVč.XXXX,k.ú.aobecE.,okresR.D.akoKN-Eparc.č.XXX,druhpozemku:
záhrada o výmere 458 m2,
- pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. a obec E., okres R. D. ako KN-E parc. č. XXX/X, druh
pozemku: trvalý trávny porast o výmere 103 m2,

a to až do právoplatného skončenia tohto konania.

3. Uvedený návrh spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila
tým, že navrhovateľka A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E., F. XXX nadobudla vydržaním
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemkom zapísaným na LV č. XXXX k.ú. a obec E. ako KN-E

parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 103 m2 - dňa 26.09.1984, KN-E parc. č. XXX/X, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 237 m2 - dňa 26.09.1984, KN-E parc. č. XXX/X, druh
pozemku: záhrada o výmere 135 m2 - dňa 26.09.1984, pozemkom zapísaným na LV č. XXXXX k.ú. a
obec E. ako KN-E parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 488 m2 - dňa 01.11.1992, pozemkom
zapísaným na LV č. XXXX k.ú. a obec E. ako KN-E parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 458

m2-dňa01.06.1985,pozemkomzapísanýmnaLVč.XXXXk.ú.aobecE.akoKN-Eparc.č.XXX/X,druh
pozemku: trvalý trávny porast o výmere 103 m2 - dňa 01.07.1987. Navrhovateľka nadobudla vlastnícke
právo k pozemkom uvádzaným v tomto návrhu na základe viacerých právnych titulov, od viacerých osôb.
Všetky uvádzané pozemky navrhovateľka užíva ešte od čias socializmu, pričom sa o dané pozemky
po celý čas stará ako o vlastné. Dané pozemky tvoria záhradu pri rodinnom dome, ktorý navrhovateľka

užíva rovnako ešte od čias socializmu. Ako prvé kúpila navrhovateľka parcely zapísané na LV č. XXXX
k.ú. a obec E.. Konkrétne ide o nasledovné pozemky: KN-E parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o
výmere 103 m2, KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 237 m2,
KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 135 m2. Tieto pozemky navrhovateľka kúpila
spolu s rodinným domom, v súčasnosti riadne zapísanom na navrhovateľku na LV č. XXXXX k.ú. a obec

E.. Tieto parcely navrhovateľka kúpila na základe kúpnej zmluvy ešte v roku 1974 (zmluva podpísaná
dňa 26.09.1974). Navrhovateľka spolu so svojím manželom O. B., ktorý je od roku 2014 zosnulý, kúpili
dané pozemky na základe ručne spísanej kúpnej zmluvy od W. A. ako predávajúceho. Navrhovateľka
si pamätá, že kúpna cena bola 21.000,- Kčs. Navrhovateľka žiaľ v súčasnosti už nedisponuje kúpnou
zmluvou k daným pozemkom, nakoľko túto spolu s ostatnými písomnosťami ohľadom ich majetku

opatroval jej zosnulý manžel a navrhovateľka ju k dispozícii žiaľ nemá. Navrhovateľka má ohľadom danej
kúpy do dnešného dňa iba písomné potvrdenie predávajúceho W. A. o tom, že mu dňa 26.09.1974
bola za predmetné nehnuteľnosti zaplatená kúpna cena. Navrhovateľka neskôr odkúpila aj parcelu
zapísanú na LV č. XXXXX ako KN-E parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 488 m2. Tento
pozemok odkúpila navrhovateľka v roku 1982 od A. H., nar. XX.XX.XXXX. A. H. navštívil v roku 1982

navrhovateľku spolu s jej manželom s ponukou na odkúpenie danej parcely, nakoľko bol jej vlastníkom
po smrti svojho otca. Túto parcelu kúpila navrhovateľka spoločne so svojim manželom na základe
ručne spísanej kúpnej zmluvy za 2.000,- Kčs (zmluva podpísaná dňa 01.11.1982). Navrhovateľka
žiaľ rovnako ani pri tejto kúpnej zmluve nemá vedomosť o tom, kde sa nachádza, nakoľko s ňou
rovnako disponoval jej zosnulý manžel. Ohľadom pozemku KN-E parc. č. XXX by chcela navrhovateľka

upriamiť pozornosť na to, že väčšiu časť daného pozemku v roku 2024 odkúpil O. U. (účastník 15/)
od K. D., ktorý bol ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva. O. U. je synovcom navrhovateľky, pričom
tak urobil aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že navrhovateľka danú parcelu už viac ako 40
rokov užíva ako súčasť svojej záhrady. O. U. tak navyše urobil bez vedomosti navrhovateľky, pričom
tak riešil rodinný konflikt, ktorý vznikol v súvislosti s inými pozemkami v susedstve. Navrhovateľka na

základe tohto konania O. U. žiada od svojho synovca vrátenie daru (pozemkov veľkej výmery), ktorý
darovala O. U. v minulosti, nakoľko jeho konanie považuje za vysoko nemorálne. Dané skutočnosti
uvádza iba na dokreslenie skutkového stavu, nakoľko táto kúpa nemení nič na vydržaní pozemkov zo
strany navrhovateľky. Okrem vyššie uvedeného navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k pozemkuzapísanom na LV č. XXXX, ktorý je vedený ako KN-E parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere
458 m2. Táto parcela v súčasnosti rovnako tvorí záhradu navrhovateľky. Navrhovateľka nadobudla
vlastnícke právo k danému pozemku na základe darovacej zmluvy, pričom darcom v tomto prípade

bola M. G. (zmluva podpísaná dňa 01.06.1975). Pani G. sama ponúkla navrhovateľke, že jej daruje
daný pozemok, nakoľko už v tom čase bol prakticky súčasťou navrhovateľkinej záhrady a starala sa oň.
M. G. navrhovateľke darovala daný pozemok na základe ručne spísanej darovacej zmluvy (darovacou
zmluvou nedisponuje z rovnakého dôvodu, ako pri predchádzajúcich právnych tituloch) v roku 1975.
K ďalšej parcele, najmenšej časti navrhovateľkinej záhrady, nadobudla navrhovateľka vlastnícke právo

v roku 1977, a to na základe ručne spísanej zámennej zmluvy s jej susedou A. P. (zmluva podpísaná
dňa 01.07.1977). Ide o pozemky: KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere
103 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX j.ú. a obec E.. Navrhovateľka si v danom prípade zamenila
pozemky so svojou susedou, nakoľko išlo o parcelu nachádzajúcu sa priamo vedľa jej záhrady, pričom
navrhovateľka vlastnila pozemok, o ktorý mala záujem jej suseda. V súčasnosti je navrhovateľke zrejmé,
že by bolo ideálnejšie, pokiaľ by ešte so zmluvami, na základe ktorých nadobudla vlastnícke právo

k daným pozemkom, disponovala, avšak je potrebné uviesť historický kontext ohľadom obdobia, v
ktorom navrhovateľka dané nehnuteľnosti kupovala, resp. na jej osobu bolo prevedené vlastníctvo k
daným pozemkom (spolu s domom, v ktorom odvtedy žije). Počas socializmu nebola riadne vedená
evidencia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, a to hlavne v dôsledku preferovania užívacích vzťahov
ku kolektivizovaným formám a takýmto využívaním poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy v období

rokov 1950 až 1989. V tomto období dochádzalo na našom území k zásadnému oddeľovaniu vlastníctva
nehnuteľnostíodichužívania.Tomalozanásledokutlmovanievlastníckychvzťahovkpôde,aleajkiným
druhom nehnuteľností. Obdobie týchto zhruba 40 rokov tiež prispelo k tomu, že povedomie Slovákov
o vlastníckych vzťahoch k rôznym druhom nehnuteľností zásadne pokleslo a trh s nehnuteľnosťami
na Slovensku fakticky neexistoval, hlavne ak to dáme do porovnania s obdobím po roku 1989. V

rokoch 1951 až 1989 napríklad na našom území neexistoval žiadny orgán (úrad, inštitúcia), ktorý by
mal na starosti riadne správcovstvo evidencie nehnuteľností, prípadne aktualizáciu informácií o rôznych
vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam. Následkom bolo, že po roku 1989 logicky nastala potreba,
aby sa takýto informačný a evidenčný systém musel vybudovať úplne nanovo. Navrhovateľka a jej
zosnulý manžel sa narodili v druhej polovici 40. rokov minulého storočia, teda žili väčšinu svojho života

v socializme v obci Zázrivá, čo z veľkej miery spôsobilo aktuálny stav. Navrhovateľka teda z tohto
dôvodu nemá vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré riadne nadobudla spolu so svojím manželom,
do dnešného dňa zapísané v katastri nehnuteľností. Z rovnakých príčin už nemá k dispozícii ani zmluvy
k daným nehnuteľnostiam, nakoľko počas socializmu sa týmto právnym úkonom neprikladala taká
dôležitosť, ako je tomu v súčasnosti (predovšetkým preto, že tieto zmluvy nebolo potrebné predkladať

na kataster nehnuteľnosti na zápis vlastníctva). Predmetom vydržania sú v danom prípade pozemky
zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX k.ú. E.. Navrhovateľka má predmetné nehnuteľnosti v
držbenepretržiteodroku1974,1975,1977a1982,atedavšetkypredmetnépozemkymánavrhovateľka
v držbe najmenej po dobu 42 rokov. Navrhovateľka sa po celý tento čas v dobrej viere domnievala, že
je vlastníkom daných nehnuteľností, pričom za tieto nehnuteľnosti platila dane, riadne sa o pozemky

starala, chovala na nich zvieratá a pestovala na nich stromy a rastliny. Rovnakým spôsobom sa
navrhovateľka o dané nehnuteľnosti stará do dnešného dňa. Navrhovateľka teda dané pozemky riadne
užíva do dnešného dňa. Odkedy navrhovateľka dané pozemky spolu s rodinným domov odkúpila, nikdy
nežila na inom mieste. Navrhovateľka má po celý čas (až do dneška) dané pozemky riadne oplotené a
užíva ich spolu so svojim rodinným domom (navrhovateľka okrem iného na daných pozemkoch chová

hydinu a podobne). Po celý čas od roku 1982 nikto nespochybňoval vlastníctvo navrhovateľky k daným
pozemkom. Navrhovateľka sa v priebehu času dozvedela o tom, že jej vlastnícke právo k pozemkom
KN-E parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X nie je zapísané v katastri nehnuteľností a bola
oboznámená s tým, že tento stav nie je z hľadiska práva správny. Už v minulosti sa navrhovateľka spolu
so svojou rodinou pokúšala o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva na základe postupu stanoveného

v notárskom poriadku, avšak z dôvodu komplikácii, ktoré vznikali pri zbieraní podpisov „vlastníkov“
zapísaných na liste vlastníctva, sa jej tento proces nepodarilo doviesť do konca. Notár navrhovateľku
nasmeroval spôsobom, že prostredníctvom postupu podľa notárskeho poriadku by mohlo byť účelnejšie
osvedčiť aj vydržanie vlastníckeho práva syna navrhovateľky, čo bolo dôvodom vrátenia podkladov A. B.
(synovi navrhovateľky). Každopádne navrhovateľka spolu s jej rodinou nezabezpečila podpisy všetkých

vlastníkov zapísaných na listoch vlastníctva. Pre navrhovateľku, ako ženu v dôchodkovom veku, bolo
komplikovanézadovážiťpodpisyodvšetkýchzapísaných„vlastníkov“,nakoľkoväčšinavlastníkovžilana
miestach navrhovateľke neznámych (prípadne vzdialených) a niektorí zapísaní vlastníci neboli ochotní
bezodplatne poskytnúť navrhovateľke podpisy, ktorými by jej potvrdili vydržanie vlastníctva. Okremtoho navrhovateľka po nazretí do listu vlastníctva zistila, že mnoho zapísaných vlastníkov už zrejme
nežije. Z tohto dôvodu navrhovateľka uvítala zmenu právnej úpravy, na základe ktorej môže o vydržaní
vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré dobromyseľne užíva už 50 rokov, rozhodnúť súd. Navrhovateľka

preukazuje vydržanie predmetu vydržania prostredníctvom viacerých dôkazov, ktoré má k dispozícii
a ktoré pripojila ako prílohy jej návrhu (napr. potvrdenie obce Zázrivá o tom, že navrhovateľka platí
daň z nehnuteľností za pozemky zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, a to na evidenčnom
liste obce č. 89 od roku 1996, odkedy obec vedie takúto evidenciu). Navrhovateľka platila dane za
pozemky, ktoré sú predmetom vydržania, z dôvodu, že ich dlhé roky považuje za svoje pozemky, o ktoré

sa aj riadne stará. Takýmto spôsobom platia dane z nehnuteľností vlastníci nehnuteľností (pozemkov).
Spoločne s navrhovateľkou sa počas svojho celého života o daný pozemok starajú aj jej 2 deti - D.
B., nar. XX.XX.XXXX a A. B. nar. XX.XX.XXXX. Deti navrhovateľky čestne vyhlásili, že ich matka A. B.
užíva pozemky, ktoré sú v danom prípade predmetom vydržania, po dobu 50, 49, 47 a 42 rokov a po
celý čas má navrhovateľka tieto pozemky v držbe a stará sa o ne ako o vlastné, o čo navrhovateľka
pripojila ich čestné vyhlásenia. Okrem toho pripojila aj čestné vyhlásenia susied navrhovateľky - R.

N. a G. B. (ktorá je iba menovkyňou navrhovateľky), ktoré v susedstve nehnuteľností, ktoré vydržala
navrhovateľka, žijú ešte od čias pred odkúpením daných pozemkov zo strany navrhovateľky, teda
menované svojimi podpismi potvrdili, že navrhovateľka dané nehnuteľnosti užíva ako vlastníčka od roku
1974. Navrhovateľka vie v prípade potreby zabezpečiť aj vyhlásenia ďalších osôb o vydržaní pozemkov
z jej strany, pričom čestné vyhlásenie jej detí predložila z dôvodu, že tieto vedia presne špecifikovať,

odkedy ich matka dané pozemky užíva, nakoľko na nich vyrastali. Okrem toho navrhovateľka doložila
aj čestné vyhlásenie dvoch susied, ktoré v susedstve žijú ešte od doby, kedy navrhovateľka spolu so
svojim zosnulým manželom predmetné pozemky nadobudla. Dlhoročné užívanie pozemkov bolo navyše
preukázané aj potvrdením o platení dane za dané pozemky. Navrhovateľka dodala, že v obci Zázrivá
je známe, že dané pozemky sú dlhé roky užívané jej osobou. Túto skutočnosť takisto preukazuje aj to,

že navrhovateľka je v katastri nehnuteľností riadne evidovaná ako vlastníčka rodinného domu, ktorý sa
nachádza v záhrade pozostávajúcej z pozemkov, ktorých vydržanie žiada navrhovateľka v rámci tohto
konania potvrdiť. Ohľadne právnej argumentácie navrhovateľka uviedla, že v zmysle ustanovení CMP
je účastníkom aj ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva
vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení

vydržania týka. Navrhovateľka označila vlastníkov zapísaných na listoch vlastníctva, teda postupovala
v zmysle § 359c ods. 2 písm. b) CMP. Pri vlastníčke B. A. zapísanej na LV č. XXXX bolo v zátvorke
uvedené, že ide o osobu, ktorá zomrela. Pri iných vlastníkoch takáto informácia uvedená nebola, teda
navrhovateľka nemá oficiálnu informáciu o tom, že by bol mŕtvy aj iný z účastníkov označených v
návrhu. Navrhovateľka sa ohľadom tejto skutočnosti informovala aj na Okresnom súde Námestovo

a W. X. R. D., katastrálny odbor, pričom Okresný súd Námestovo na žiadosť o takéto informácie
nereagoval. Z dôvodu, že navrhovateľka má informáciu o tom, že B. A. už nežije, nepovažuje za správne
označiť ju ako účastníka konania. Namiesto nej teda navrhovateľka označila ako účastníka jej dediča
- G. B.. Navrhovateľka získala informáciu o danom dedičovi z odpovede od W. X. R. D., katastrálny
odbor, ktorú priložila k návrhu. Navrhovateľka takýmto spôsobom postupovala na základe rozhodnutia

Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 15Co/43/2022, kde sa píše: „Navrhovatelia nevyčerpali celý
okruh účastníkov, ktorí vzhľadom na predmet sporu musia byť účastníkmi daného konania, a tými sú
dedičia po zomrelom označenom účastníkovi. Okresný súd správne na danú skutočnosť reflektoval,
odôvodnil ju. Okresný súd na danú skutočnosť musel prihliadnuť ex offo podľa § 62 CSP. V danom
prípade ide o dôvod, pre ktorý súd nemohol návrhu vyhovieť. Navrhovatelia v odvolaní tento argument

ako dôvod odvolania neuvádzajú, hoci je podstatným pre výsledok, ku ktorému okresný súd dospel.
V daných sporoch musí byť vyčerpaný okruh účastníkov, pokiaľ tak tomu nie je, súd musí návrh
zamietnuť.“ Z údajov zapísaných na listoch vlastníctva je však zrejmé, že aj iní zapísaní účastníci už
nežijú, nakoľko správu ich podielov vykonáva Slovenský pozemkový fond. Tieto osoby navrhovateľka v
úvode svojho návrhu označuje zvlášť. Navrhovateľka bola teda pri zisťovaní účastníkov konania aktívna

a vykonala všetky úkony, ktoré bolo spravodlivé od nej požadovať na zistenie účastníkov konania.
Navrhovateľka sa so žiadosťou o informácie obrátila na dva relevantné štátne orgány, pričom na základe
informácii, ktoré mala, označila účastníkov konania (pričom prihliadala aj na aktuálnu rozhodovaciu
činnosť súdov). Podmienky, ktoré musia byť splnené pre vydržanie vlastníckeho práva, sú stanovené
v § 134 Občianskeho zákonníka. V zmysle Občianskeho zákonníka je na vydržanie veci potrebné

jednak, aby išlo o oprávnenú držbu, ktorá trvá nepretržite 10 rokov (v prípade nehnuteľnosti). Ďalej je
potrebné, aby išlo o vydržanie predmetu, ktorý je spôsobilý na vydržanie. V prípade navrhovateľky ide o
vydržanie vecí (predmetu držby), ktoré sú spôsobilé na vydržanie. Vydržať by napríklad nebolo možné
také nehnuteľnosti, ktoré môžu byť v zmysle osobitného zákona iba vo vlastníctve štátu. Pri druhompredpoklade vydržania - oprávnenej držbe musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje
svoju dobromyseľnosť. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Dobromyseľnosť sa hodnotí

objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, príp.
nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (t. j. že je jej vlastníkom).
Ako už bolo uvedené, navrhovateľka je po celý čas presvedčená o svojom zákonnom vlastníckom
práve k nehnuteľnostiam, ktoré sú označené ako predmet vydržania. Navrhovateľka spoločne so

svojím manželom nadobudli dané nehnuteľnosti ešte v čase socializmu, kedy nebolo ich povinnosťou,
aby svoje vlastnícke práva zapisovali do určitej evidencie. Na základe 10 ročnej vydržacej lehoty
boli pozemky zo strany navrhovateľky rovnako aj vydržané ešte v čase socializmu, prípadne tesne
po skončení socializmu. Navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam od
predchádzajúcich vlastníkov (navrhovateľka aj celé jej okolie vedeli o daných osobách, že sú vlastníkmi
daných nehnuteľností). Navrhovateľka verí, že na základe právnej úpravy v CMP bude môcť byť jej

vlastnícke právo konečne riadne zapísané v katastri nehnuteľností. Je pravdou, že navrhovateľka nevie
v súčasnosti súdu predložiť zmluvy, ktoré boli uzatvorené v súvislosti s kúpou daných pozemkov z
jej strany, avšak to by podľa nášho názoru nemalo byť prekážkou riadne preukázaného vydržania
vlastníckeho práva z jej strany. Uvedené tvrdíme aj s odkazom na nasledovné rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR a Ústavného súdu SR. Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť

držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o
dar ako bezodplatné plnenie. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2024
sp.zn. 1VCdo/1/2024). Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva

vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy SR a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu

uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú
dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A
contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže
byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba
skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom

nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je
preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález Ústavného súdu SR sp.zn.
II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018). Tretí predpoklad zákonného vydržania - dĺžka doby držby v

trvaní 10 rokov musí samozrejme korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľka
odvodzuje svoju dobromyseľnosť (oprávnenú držbu). Navrhovateľka odôvodňuje svoju dobromyseľnosť,
a teda aj vydržanie predmetných pozemkov, od platne uzatvorenej kúpnej zmluvy z roku 1974, ďalej
od platne zatvorenej darovacej zmluvy z roku 1975, platne uzatvorenej zámennej zmluvy z roku 1977
a platne uzatvorenej kúpnej zmluvy z roku 1982. Posledný, štvrtý predpoklad vydržania - nepretržitosť

držby znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa (navrhovateľa) o jeho
dobromyseľnosti dôvodné. To znamená, že sa správal tak, ako by sa k nehnuteľnosti správal aj jej
vlastník. Napríklad, po celú dobu užíval nehnuteľnosť a počas užívania nebol nikým rušený alebo že
s nehnuteľnosťou inak nakladal, napr., že ju prenajímal, tiež napr., že platil dane a podobne. Tieto
skutočnosti musí byť navrhovateľ schopný preukázať. Preukázanie ich opaku bude preto v záujme

ktoréhokoľvek z ostatných účastníkov konania. Stačí, aby preukázali, že napr. upozornili držiteľa
(navrhovateľa) na to, že vlastníkom je niekto iný, že proti nemu podali žalobu o vypratanie nehnuteľnosti,
že začal aktívne užívať nehnuteľnosť niekto iný a ten, kto tvrdí, že bol dobromyseľný držiteľ, sa
voči tomu nebránil a podobne. Navrhovateľka je presvedčená o tom, že v tomto prípade sú splnené
aj zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom nariadenie neodkladného

opatrenia vyžaduje aj verejný záujem, nakoľko v súčasnosti sú na listoch vlastníctva ako vlastníci
zapísané osoby, ktoré predmetné pozemky nikdy reálne ako vlastníci neužívali, môžu s nimi však
disponovať ako vlastníci, a to aj napriek tomu, že navrhovateľka je presvedčená o tom, že vlastnícke
právo k daným pozemkom vydržala ona, teda vlastnícke právo osôb zapísaných na listoch vlastníctvanavrhovateľka spochybňuje. Navrhovateľka má zato, že vydržanie vlastníckeho práva v rámci návrhu
osvedčila. V rámci návrhu je už spomenuté, že na LV č. XXXXX je ako väčšinový vlastník KN-C parc.
č. XXX od roku 2024 zapísaný O. U., ktorý je synovcom navrhovateľky, pričom naňho bol prevedený

spoluvlastnícky podiel aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že navrhovateľka danú parcelu už viac
ako40rokovužívaakosúčasťsvojejzáhrady.O.U.navyšespoluvlastníckypodielodkúpilbezvedomosti
navrhovateľky. Nakoľko v súčasnosti nie je prakticky obmedzený prevod vlastníctva predmetných
pozemkov (z vlastníkov zapísaných v katastri nehnuteľností), môžu byť kupované časti pozemkov
od nepravých vlastníkov, pričom navrhovateľka sa domáha potvrdenia toho, že vlastnícke právo k

predmetným pozemkom vydržala ešte v závere 80. rokov, resp. v úvode 90. rokov minulého storočia.
Navrhovateľka je presvedčená o tom, že takýto stav nie je vo verejnom záujme a jednoznačne existuje
aj potreba bezodkladne upraviť pomery prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. V
CMP je nariadenie neodkladného opatrenia upravené iba doplnkovo (k právnej úprave CSP), pričom
v zmysle § 361 CMP: „Súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.“
V zmysle § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ V zmysle § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.“ V zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.“ V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP:
„Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo

niečo znášala.“ Navrhovateľka teda žiada, aby súd najneskôr do 30 dní od doručenia tohto návrhu
(§ 328 ods. 2 CSP) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým obmedzí možnosť prevodu vlastníctva k
predmetným pozemkom, ktorých vlastnícke právo vydržala navrhovateľka, čo žiada potvrdiť v rámci
tohto konania. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.zn. 6M Cdo 5/2012:
„Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu

pre vydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 6 OSP dáva zreteľne najavo,
že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt
domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia,
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru
zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku.“ Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2010 sp.zn. 2M Cdo 3/2010: „Preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak
podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti

návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné
riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.“ Navrhovateľka ďalej poukázala aj na ďalšiu
rozhodovaciu prax súdov. Napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/278/2014: „Ak
by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po
realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne,

či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej.“ Podľa rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/44/2015: „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je
možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu
žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie
úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu

k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo
vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa
vyžadovalzásadnelenpredloženýdôkazosnahežalovanýchnakladaťsnehnuteľnosťou.“Taktiežpodľa
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/255/2016: „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa
dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba),

alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s
nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď
sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením
už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo
významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom

pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“ V zmysle § 326 ods. 1 CSP je možné konštatovať, že predpokladmi
pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: a) Opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená; b) Opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana; c) Uvedenieakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Potreba neodkladnej úpravy pomerov je
daná predovšetkým aktívnym konaním O. U., na ktorého bol tento rok (na základe údajov z katastra
nehnuteľností) prevedený spoluvlastnícky podiel na pozemku KN-E parc. č. XXX. O. U. sa tak stal

(evidovaným) väčšinovým spoluvlastníkom daného pozemku, teda môže podnikať aj ďalšie aktívne
kroky. Navyše dodávame, že K. D., ktorý O. U. spoluvlastnícky podiel zapísaný na príslušnom liste
vlastníctva previedol, informoval rodinu navrhovateľky aj o tom, že O. U. mal záujem odkúpiť aj ďalšie
pozemky, ktoré vydržala navrhovateľka a kde je v súčasnosti ako vlastník na liste vlastníctva naďalej
evidovaný K. D.. O. U. sa navyše vyjadril, že predmetný pozemok od K. D. kúpil na účel ďalšieho predaja.

Navyšejevoverejnomzáujme,abydorozhodnutiasúduopotvrdení/nepotvrdenívydržaniavlastníckeho
právanavrhovateľkou,neboliprevádzanéspoluvlastníckepodielykpredmetnýmpozemkom.Pokiaľtotiž
súd potvrdí vydržanie predmetných pozemkov zo strany navrhovateľky, tak by navrhovateľka mala byť
do katastra nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka všetkých predmetných pozemkov bez ohľadu nato, či
boli medzičasom zapísaný noví vlastníci predmetných pozemkov. Nariadením neodkladného opatrenia
teda bude chránená aj verejnosť, ktorá do skončenia tohto konania nebude môcť odkupovať pozemky,

ktoré vydržala iná osoba nezapísaná na listoch vlastníctva. Navrhovateľka uviedla, že týmto dostatočne
popísala rozhodujúce skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku na potvrdenie
vydržania vlastníckeho práva. Vzhľadom na skutkový a právny stav preto navrhovateľka žiadala, aby
súd nariadil ňou navrhované neodkladné opatrenie. K samotnému návrhu na potvrdenie vydržania
vlastníckeho práva navrhovateľka ešte uviedla, že predmetné pozemky užíva nepretržite od roku 1982

(niektoré pozemky už od skoršieho obdobia) s tým, že sa považuje za ich oprávnenú vlastníčku a
nikto po celý čas užívania týchto nehnuteľností z jej strany nespochybnil jej vlastnícke právo. Nakoľko
na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti postačuje nepretržité užívanie predmetu vydržania
počas 10 rokov, prostredníctvom podaného návrhu sa domáha toho, aby súd potvrdil vydržanie daných
pozemkov z jej strany: ku dátumu: 26.09.1984 v prípade pozemkov KN-E parc. č. XXX, XXX/X T. XXX/

X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. E., ku dátumu: 01.06.1985 v prípade pozemku KN-E parc. č.
XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. E., ku dátumu: 01.07.1987 v prípade pozemku KN-E parc.
č. XXX/X, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. E. a ku dátumu: 01.11.1992 v prípade pozemku KN-E
parc. č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX k.ú. E..

4. Ako prílohy návrhu o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka doručila nasledovné listinné dôkazy: výpisy z LV č.
XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX T. XXXXX k.ú. E. všetky zo dňa 25.11.2024, písomné potvrdenie W. A. zo
dňa26.09.1974,oznámenieO.A.D.,S.X.R.D.zodňa22.02.2019adresovanéA.B.,protokolovytýčení
hranicepozemkuvyhotovenýL.I.H.-Y.R.D.č.objednávky:012/2007,geometrickýplánč.XXXXXXXX-

XXX/207 vyhotovený L. I. H. - Y. R. D. dňa 29.02.2008, potvrdenie Obce E. zo dňa 06.11.2024, čestné
vyhlásenie o vydržaní nehnuteľností (pozemkov) napísané dňa 14.11.2024 D. B., čestné vyhlásenie
o vydržaní nehnuteľností (pozemkov) napísané dňa 12.11.2024 A. B., čestné vyhlásenie o vydržaní
nehnuteľností (pozemkov) napísané dňa 20.11.2024 p. N., čestné vyhlásenie o vydržaní nehnuteľností
(pozemkov) napísané dňa 20.11.2024 G. B., žiadosť o informácie o vlastníkoch zapísaných na LV č.

XXXX, XXXX, XXXX T. XXXX zo dňa 29.07.2024 adresovaná navrhovateľkou W. X. R. D., katastrálny
odbor, žiadosť o informácie o dedičoch zomretej osoby zo dňa 29.07.2024 adresovaná navrhovateľkou
Okresnému súdu Námestovo a odpoveď W. X. R. D., katastrálny odbor na žiadosť navrhovateľky zo
dňa 25.09.2024.

5.Vdanomprípadesanavrhovateľkanávrhomvovecisamejdomáhapotvrdeniavydržaniavlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam - pozemkom zapísaným na LV č. XXXX k.ú. a obec E., okres R. D. ako KN-E
parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 103 m2, KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 237 m2, KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 135 m2,
pozemkomzapísanýmnaLVč.XXXXXk.ú.aobecE.,okresR.D.akoKN-Eparc.č.XXX,druhpozemku:

záhrada o výmere 488 m2, pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. a obec E., okres R. D. ako KN-
E parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 458 m2 a pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, k.ú.
a obec E., okres R. D. ako KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere 103 m2,
a to s poukazom na § 359a a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“). Navrhovateľka tvrdila, že uvedené pozemky nadobudla na základe viacerých právnych titulov

od viacerých osôb, pričom tieto právne tituly už v súčasnosti nemá k dispozícii, pretože ich opatroval jej
v súčasnosti už nebohý manžel O. B., ktorý zomrel v roku 2014. Uviedla, že pozemky zapísané na LV
č. XXXX k.ú. a obec E. nadobudla spoločne s rodinným domom (ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX k.ú.
a obec E.), v ktorom býva, na základe písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.1974 od predávajúceho W.A. za kúpnu cenu 21.000,- Kčs. Ohľadne tejto skutočnosti disponuje iba písomným potvrdením od tohto
predávajúceho zo dňa 26.09.1974. Pozemky zapísané na LV č. XXXXX k.ú. a obec E. navrhovateľka
nadobudlanazákladepísomnejkúpnejzmluvyzodňa01.11.1982odpredávajúcehoA.H.zakúpnucenu

2.000,- Kčs. Túto kúpnu zmluvu už tiež nemá k dispozícii. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú.
a obec E. nadobudla na základe písomnej darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1975 od darkyne M. G.. Ani
touto darovacou zmluvou už nedisponuje. Napokon nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. a obec
E. navrhovateľka nadobudla na základe písomnej zámennej zmluvy zo dňa 01.07.1977 uzatvorenej
s jej susedou A. P., nakoľko išlo o parcelu nachádzajúcu sa hneď vedľa jej záhrady. Navrhovateľka

ďalej tvrdila, že všetky tieto pozemky, ku ktorým sa podaným návrhom domáha potvrdenia vydržania
jej vlastníckeho práva, užíva nepretržite odo dňa ich nadobudnutia, takže ku nim nadobudla vlastnícke
právo vydržaním. Všetky tieto pozemky pritom tvoria záhradu okolo jej rodinného domu súp. č. XXX,
ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX k.ú. a obec E.. Túto záhradu má riadne oplotenú. Na tejto záhrade
pestovala rôzne rastliny a stromy a tiež chovala zvieratá. Túto záhradu užíva doposiaľ.

6. Súd mal ďalej preukázané, že na LV č. XXXX k.ú. a obec E. sú evidované nehnuteľnosti - pozemky
KN-E parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 103 m2, KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 237 m2 a KN-E parc. č. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere
135 m2, pričom ako ich vlastníci sú zapísaní žalovaní. Na LV č. XXXXX k.ú. a obec E. sú evidované
nehnuteľnosti - pozemok KN-E parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 488 m2, pričom ako jeho

vlastníci sú zapísaní žalovaní. Na LV č. XXXX k.ú. a obec E. sú evidované nehnuteľnosti - pozemok
KN-E parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 458 m2, pričom ako jeho vlastníci sú zapísaní
žalovaní. Na LV č. XXXX k.ú. a obec E. sú evidované nehnuteľnosti - pozemok KN-E parc. č. XXX/X,
druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere 103 m2, pričom ako jeho vlastníci sú zapísaní žalovaní. Na
LV č. XXXXX k.ú. a obec E. je evidovaná nehnuteľnosť - stavba rodinného domu súp. č. XXX, pričom

ako jeho vlastníci sú zapísaní navrhovateľka v podiele 1/2, A. B., nar. XX.XX.XXXX (syn navrhovateľky)
v podiele 1/4 a D. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX (dcéra navrhovateľky) v podiele 1/4.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

11. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne

upraviť pomery medzi účastníkmi alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného
opatrenia bude preto namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce
neodkladnosť takejto úpravy pomerov účastníkov, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva
reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Odôvodnenosť tejto neodkladnosti pritom nie je vecou
klasického dokazovania, ale vecnej argumentácie navrhovateľa (v tomto prípade navrhovateľky), keďže

dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu len osvedčovania.
Navrhovateľ preto musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností (v spojení s predloženými listinnými
dôkazmi) presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu,
ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Zároveň je potrebné, aby navrhovateľ hodnoverne osvedčil
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže zjavne nedôvodnému alebo

neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

12. V danom prípade, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, tvrdení navrhovateľky
a predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že navrhovateľka v tomto štádiukonania dostatočne osvedčila danosť jej nároku, teda osvedčila, že pravdepodobne k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré užíva nepretržite odo dňa ich nadobudnutia, teda od roku 1974 (nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX), od roku 1982 (nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXXX), od roku

1975 (nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXX) a od roku 1977 (nehnuteľnosť evidovanú na LV č.
XXXX), vydržala vlastnícke právo, čo vyplynulo z jej tvrdení v spojení s predloženými listinami -
písomné potvrdenie W. A. zo dňa 26.09.1974, čestné vyhlásenie D. B. (dcéry navrhovateľky) zo dňa
14.11.2024, čestné vyhlásenie A. B. (syna navrhovateľky) zo dňa 12.11.2024 a čestné vyhlásenia p.
N. a G. B. obe zo dňa 20.11.2024. Navrhovateľka však podľa názoru súdu dostatočne neosvedčila

druhý zo základných predpokladov pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to
nevyhnutnosť navrhovanej úpravy pomerov medzi účastníkmi (uloženie povinnosti ďalším účastníkom
konania „zdržať sa nakladania“ s nehnuteľnosťami - pozemkami, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľka
domáha potvrdenia vydržania jej vlastníckeho práva). Navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy
odôvodňovala len skutočnosťou, že O. U. (jeden z terajších podielových spoluvlastníkov pozemku
KN-E parc. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXXX) aktuálne nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 196/363 na predmetnej nehnuteľnosti od pôvodného vlastníka (spoluvlastníka) K. D. na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 26.09.2024 pod č. V 1424/2024, v dôsledku čoho
má obavu, že dôjde k prevodu ďalších spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku
ktorým sa v tomto konaní domáha potvrdenia vydržania jej vlastníckeho práva. Táto skutočnosť však
sama o sebe ešte neodôvodňuje takúto obavu navrhovateľky. O to skôr, že navrhovateľka si môže

formou poznámky podľa § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) dať v katastri nehnuteľností vyznačiť,
že sa vedie toto konanie, v ktorom sa domáha potvrdenia vydržania jej vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Preto sa súd nestotožnil s názorom navrhovateľky, že potreba nariadiť navrhované
neodkladné opatrenie je aj vo verejnom záujme (§ 361 CMP). Nariadením navrhovaného neodkladného

opatrenia by naopak došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva všetkých podielových
spoluvlastníkov nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, XXXXX, XXXX T. XXXX k.ú. E.,
čo je neprípustné. Právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných
subjektívnych oprávnení vlastníka. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné
oprávnenie s vecou dochádza k vážnemu zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä

do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho
obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Preto súd návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Námestovo.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP
(uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).