Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-9Sp/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200976
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200976.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci

navrhovateľa:1/LESYSlovenskejrepubliky,štátnypodnikorganizačnázložka,OZKARPATY,sosídlom:
Pri rybníku 1301, Šaštín – Stráže, 2/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie
SNP 8, Banská Bystrica, obaja právne zastúpení: JUDr. Eva Hrinková, advokátska kancelária, so sídlom
Hečkova ul. č. 18, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so
sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,
D., 2/ E. A. F., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, D., obaja právne zastúpení advokátskou
kanceláriou Legium, s.r.o., so sídlom Bukureštská č. 3, Bratislava a 3/ Slovenský pozemkový fond, so

sídlom Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.k. 6143/2014, zn.: OU-
BA-PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č.k. 6143/2014, zn.: OU-BA-
PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07. mája 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 100 %, k

rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

14 BA-9Sp/52/2015

Rozhodnutím č.k. 6143/2004 zo dňa 07. mája 2015 (ďalej len ako „rozhodnutie“) odporca rozhodol, že:

I.

A. F., A. B., E. A. F., sú oprávnenými osobami v zmysle ust. § 2 ods. 1 a ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona
č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov reštitučného zákona (ďalej len ako „reštitučný zákon“) a spĺňa podmienky
uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatnenému pozemku
prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok.

II.
Vzhľadom na skutočnosť, že pozemky sú vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb a pozemky
boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavané, pozemky vzmysle ust. § 6 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona nie je možné vydať, a preto oprávneným osobám
priznal právo na náhradu v k. ú. H. v podiele podľa výroku I. oprávneným osobám uložil povinnosť podľa
§ 3 ods. 5 reštitučného zákona vrátiť kúpnu cenu za pozemky, a to vo výške XXX,XX € slovom I. eur J.

centov (XX.XXX,XX Sk, konverzný kurz = XX,XXXX J. €), ktorú prevzali pôvodní vlastníci nehnuteľnosti
do 90 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia do Štátnej pokladnice, ktorý je vedený v Národnej
banke Slovenska pod názvom „Finančné náhrady“.

III.

Podľa ust. § 6 ods. 2 reštitučného zákona sa oprávneným osobám prevedú bezodplatne do vlastníctva
iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej
boh jej pôvodné pozemky, a to v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal
pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal
pôvodný pozemok, v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou,
v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v

ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa
poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne
sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím
priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého
nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako XXX eur. Ak oprávnená

osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa
poskytnevpeniazoch.NavydanienáhradymôžeoprávnenáosobapožiadaťSlovenskýpozemkovýfond
do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, inak jej právo na náhradu zaniká.

Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. j/, § 6 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.

5 reštitučného zákona a vecne tým, že dňa 27.12.2004 si oprávnené osoby A. F., A. B. a E. A. F., G.
uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave (ďalej len „OPÚ“), právny predchodca odporcu
právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom (špecifikovaných v rozhodnutí).

Odporca vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zo strany kupujúceho vo vzťahu k žiadateľom ako

predávajúcim pri uzatváraní kúpnej zmluvy o odpredaji pozemkov došlo k porušeniu ekvivalentnosti
vzájomných plnení v danom prípade v takej intenzite nevýhodnosti, že ju bolo možno kvalifikovať ako
nápadnú.

Pri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok odporca zistil nevýhodnosť takej

intenzity, že ju kvalifikoval ako nápadnú, keď za nápadne nevýhodné podmienky odporca považoval
komplex nasledovných skutočností:

a/ Fakt, že kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola určená štátnym orgánom a nie dohodnutá
účastníkmi kúpnej zmluvy,

b/ uvedenou kúpnou zmluvou pôvodní vlastníci navždy stratili hodnotnú nehnuteľnosť pre seba a svoju
rodinu, ktorá im poskytovala úrodu a aj zdroj obživy, ktorú si po predaji nehnuteľnosti museli kupovať,
c/ rozporuplný postoj k vlastníctvu, ktorý bol vyhláškou celkom zámerne zavedený, a ktorý postihol
pôvodných vlastníkov musí nájsť svoj výraz pri úvahe o tom, čo treba chápať ako „nápadne nevýhodné
podmienky“ v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č.: I. ÚS 154/0832 zo dňa 26.02.2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené odporca dospel k záveru, že objektívne existovali okolnosti majúce za
následok stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnych zmlúv, a preto boli
splnené podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. j/ reštitučného zákona.

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.06.2015 sa navrhovateľ domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia odporcu.

Svojužalobuodôvodniltým,žeSprávnyorgánvosvojomrozhodnutínesprávnekategorizovaldôvod,pre
ktorý by mali účastníci 1/, 2/, 3/ rade ako oprávnené osoby v zmysle ust. § 2 ods. 1 a ust. § 2 ods. 2 písm.

c) reštitučného zákona spĺňať podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona.

Vylučuje tvrdenia, že vlastníctvo pôvodných vlastníkov prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v
dôsledku kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Uvádza, že kprechodu vlastníckeho práva na štát dňa 26.08.1981 došlo na základe kúpnej zmluvy a cena bola
stanovená na podklade znaleckého posudku, ktorý bol v súlade s vtedy platným oceňovacím predpisom.
Takže tvrdenia účastníkov 1/, 2/, 3/, že kúpna cena bola stanovená výlučne zo strany štátu ako

nadobúdateľa sú irelevantné.

Vždy bolo a aj je bežnou praxou, že v prípade prevodu nehnuteľností sa kúpna cena stanovuje práve
znaleckým posudkom, pokiaľ sa strany nedohodli na jej stanovení. Správny orgán nesprávne vyhodnotil
dôkazy a nesprávne posúdil skutočnosť ohľadom stanovenia kúpnej ceny, resp. nebral do úvahy za aký

druh pozemku bola táto cena stanovená.

Účastníci v l/, 2/, 3/ rade aj správny orgán si zamieňajú druh pozemku, za ktorý bola kúpna cena
stanovená. Mylne sa domnievajú, že kúpna cena na základe znaleckého posudku bola stanovená
za poľnohospodárske pozemky. Pričom kúpna cena bola znaleckým posudkom stanovená za lesné
pozemky, a teda za pozemky, o ktoré sa skutočne v tej dobe jednalo. Druh pozemkov jednoznačne

vyplýva aj zo samotného rozhodnutia správneho orgánu (tabuľka na strane 2 rozhodnutia).

Navrhovatelia majú za to, že protihodnota, ktorú dostali predávajúci je adekvátna hodnote predávanej
nehnuteľnosti, nakoľko sa jednalo o lesné pozemky.

Ďalej navrhovatelia podotýkajú, že právo na náhradu priznane predmetným rozhodnutím považujú za
porušenie práv a právom chránených záujmov účastníkov 4/ a 5/ rade, nakoľko je preukázateľné, že
práve oni v čase prechodu vlastníckeho práva na štát obhospodarovali dotknuté lesné pozemky. A teda
tvrdeniaúčastníkovvl/,2/a3/radeohľadomichzdrojaobživyafinanciísúklamlivéaničímnepodložené.

Navrhovatelia rozporujú odôvodnenie rozhodnutiu odporcu v tom, že „Iba cena, ktorá podstatne
podhodnocuje nehnuteľnosť tým, že nevyjadruje jej cenu v súlade s cenovým predpisom platným v čase
prevodu, je sama o sebe výrazom nápadne nevýhodných podmienok zmluvy."

Toto tvrdenie považujú síce vo všeobecnom kontexte za pravdivé, ale opäť za účelom skutočného

posúdenia veci ju správny orgán nesprávne interpretoval. Poukazujú na skutočnosť, že znaleckým
posudkom bola stanovená cena za lesné pozemky, a teda nie za poľnohospodárske pozemky.
Predmetné lesné pozemky podľa vtedajších platných právnych predpisov spadali do kategórie
súkromného vlastníctva podľa § 15 vyhlášky Slovenského cenového úradu a Ministerstva financií
Slovenskej socialistickej republiky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách

pri vyvlastnení nehnuteľností (ďalej len „vyhláška").

Poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2011 sp. zn.:
10Sžr/31/2011: „Rovnako nápadne nevýhodné podmienky, ktoré treba posudzovať podľa konkrétnej
okolnosti daného prípadu, musia objektívne existovať v čase právneho úkonu a nemôžu spočívať v

subjektívnom cítení dotknutej osoby. U odplatných zmlúv pôjde predovšetkým o posúdenie či nebola
porušená ekvivalentnosť vzájomných plnení a či objektívne bol pomer.- získanej hodnoty k vydávanej
protihodnote nápadne nevýhodný, pričom musí ísť o nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné
kvalifikovať ako nápadnú. Nemožno však hovoriť o nápadne nevýhodných podmienkach z pohľadu
porovnania vtedajších cien nehnuteľností s hodnotami cien nehnuteľností v neskoršom období, pretože

takéto nevýhodné podmienky boli všeobecne produktom vtedajšej doby a postihovali rovnako každého
kto vtedy nehnuteľnosti predával. Nápadnú nevýhodnosť je potrebné posudzovať z hľadiska súladu
kúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju preukázať vo vzťahu k iným, vtedy
uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať konkrétnu nevýhodu reštituenta v
porovnaní s inými občanmi.

Správny orgán neposúdil konkrétne okolnosti tohto konkrétneho prípadu, keď okrem zisťovania súladu
ceny s cenovým predpisom má správny orgán povinnosť prihliadať aj na okolnosti a podmienky prevodu,
ako sú napr. charakter predávanej nehnuteľnosti. Správny orgán sa nezaoberal skutočnosťou, že kúpna
cenabolastanovenázalesnépozemky,atedanesprávneposúdilpríslušnúcenuatakýtodruhpozemku.

Za lesné pozemky by v roku 1981 vtedy keď došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, pôvodní
vlastníci pozemkov, v žiadnom prípade nepredali predmetné lesné pozemky za viac ako X,XX Kčs /m2,
a to ani od súkromnej fyzickej alebo právnickej osoby.V zmysle vyššie uvedeného navrhovatelia majú za to, že pôvodným vlastníkom bola vyplatená najvyššia
možná kúpna cena v danom období za lesné pozemky v ich vlastníctve. Neboli preukázané žiadne
podmienky poškodzujúce predávajúcich, akoby tomu bolo napr. pri neocenených alebo nesprávne

ocenených častí výmeru.

Majú za to, že pôvodní vlastníci rozhodne neboli v tej konkrétnej dobe, za tých konkrétnych okolností a
s tými konkrétnymi lesnými pozemkami znevýhodnení. Pôvodným vlastníkom bola platne určená kúpna
cena riadne a včas vyplatená, čo nepopierajú ani účastníci v 1/, 2/, 3/. Skutočnosť, že účastníci v 1/, 2/, 3/

rade prišli prechodom vlastníckeho práva na zdroj svojich príjmov považujú navrhovatelia za irelevantné,
nakoľko už v tej dobe účastník 4/ a 5/ rade obhospodarovali a spravovali predmetné lesné pozemky,
a teda účastníci v 1/, 2/, 3/ rade nemohli vtom čase brať úžitky, ktoré by tvorili zdroj ich finančného
zabezpečenia.

Účastníci v 1/, 2/, 3/ v konaní pred správnym orgánom neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania

kumulatívnej existencie tiesne a nápadne nevýhodný podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy a správny
orgán túto skutočnosť nesprávne právne posúdil a teda dospel k nesprávnemu záveru.

K žalobe sa vyjadrila zúčastnená osoba 3/, ktorý sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvádzanými v
Opravnomprostriedkunavrhovateľovzodňa16.06.2015amázato,ževkonanípredsprávnymorgánom

nebolo preukázané kumulatívne splnenie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých mala
byť kúpna zmluva medzi pôvodným vlastníkom A. F., A. F. a štátom, zastúpeným Vodohospodárskou
výstavbou, investorským podnikom v Bratislave, uzavretá

Vyššie uvádzané skutočnosti sú podľa názoru ďalšieho účastníka 3/ dôvodmi, pre ktoré nemožno

považovať rozhodnutie odporcu za zákonné, nakoľko nebol dostatočne preukázaný prechod
nehnuteľností do vlastníctva štátu z dôvodu podľa § 3 ods. l písm. j/ reštitučného zákona a s poukazom
na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

K žalobe sa vyjadril taktiež odporca, ktorý tvrdenia navrhovateľov rozporuje a považuje ich za

zavádzajúce a v rozpore so zákonom č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý v ustanovení § 1
uvádza, že komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony. Niet teda sporu o tom, že
komunistický režim porušoval konkrétne ľudské práva v reštitučných konaniach vlastnícke práva i svoje
vlastné právne prepisy. V tomto konkrétnom prípade pôvodná vlastnícka pozemkov A. F. a jej manžel
A. F. mali vtom čase v roku 1981 nespochybniteľné vlastnícke právo k pôvodným nehnuteľnostiam,

kumulatívne boli splnené tieseň a nápadne nevýhodné podmienky popísané v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, cena bola určená neprimerane a podľa kúpnej zmluvy doloženej v administratívnom spise
č.j. 9877-303-1981/30 nevyplýva, že by išlo len o lesné pozemky.

Odporca poukazuje na nález Ústavného súdu SR spis zn. IV. ÚS 265/2012 z 28.08.2012: Uľahčenie

prístupu oprávnených osôb k týmto nehnuteľnostiam malo spočívať aj v tom, aby nápravu zápisu
svojho vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne jednoduchom správnom konaní a nemuseli sa
domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva. Z ústavnoprávneho hľadiska je akceptovateľné keď
povinnej osobe (štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
aby vlastnícke právo toho subjektu , ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho

práva povinnej osoby (štátu) do evidencie nehnuteľností ostalo naďalej zachované, napriek tomu, že
zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá.

Reštitučný zákon je zákonom, ktorého účelom bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku
ktorým došlo proti vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období od rokov 1948 až 1989.

Preto pri posudzovaní druhu (kultúry) pozemku, treba vychádzať z účelu predmetného zákona, teda z
času, kedy nastal prechod alebo prevod vlastníctva na štát. Tento právny názor správny orgán oprel o
právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku č. 1SžoKS/81/2006 zo 16.05.2007.

Hlavným princípom a účelom, ktorý reštitučný zákon sleduje, je navrátenie vlastníctva k pôvodnému

pozemku reštituentov, a preto pokiaľ na pozemku neviaznu prekážky pre vydanie uvedené v § 6 ods.
1 reštitučného zákona, tak ako je to aj v tomto prípade, je povinnosťou správneho orgánu navrátiť
vlastníctvo k pôvodnému pozemku in natura a tým naplniť účel reštitučného zákona a aspoň čiastočne
zmierniť následky minulých majetkových krívd.K odpredaju pozemkov prišlo na podklade znaleckého posudku, ktorý bol plne v súlade s vtedy platnými
oceňovacími predpismi, v tomto smere odporca poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26. februára 2009 (20/2009) kde podrobne rozobral vplyvy doby
neslobody spred roka 1990 a v konkrétnej veci posúdenia nápadne nevýhodných podmienok vo
vzťahu k vtedy platnému oceňovaciemu predpisu Ústavný súd SR na str. 8 najskôr konštatuje, že „...aj
požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti. V tomto smere všetky doteraz konajúce orgány verejnej moci v súvislosti s

predpokladom „nápadne nevýhodných podmienok“ v kúpnej zmluve len uviedli, že ak kúpna cena
zodpovedala vtedy platným cenovým predpisom [vyhláška č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom
vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, (ďalej len „vyhláška“)], predajom sporných
nehnuteľností štátu nebola sťažovateľka znevýhodnená“, ďalej ÚS poznamenáva, že samotná cenová
vyhláška odrážala delenie vlastníctva na súkromné a osobné a bola poznamenaná „marxistickou
ekonomickou náukou“ a napokon konštatuje, že: „Tento rozporuplný postoj k vlastníctvu, ktorý bol

vyhláškou celkom zámerne zavedený, musí nutne nájsť svoj výraz pri úvahe o tom, čo treba chápať ako
„nápadnenevýhodnépodmienky“priaplikáciivšetkýchreštitučnýchzákonov,tedaajzákonač.503/2003
Z.z.. Nemôže preto slúžiť ako zábrana, aby v súčasnej dobe bol realizovaný zámer daný cit. zákonom,
t. j. reštitúcia majetku osobám, ktorým bol štátom odňatý, aj keď ide len o čiastočnú nápravu krívd. V
súdenejvecijepretopotrebnéprisvedčiťtomu,žebolaporušenáekvivalentnosťdohodnutýchzmluvných

plnení a že k prevodu pozemku na štát došlo za nápadne nevýhodných podmienok“ a napokon na str.9
„Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov bol ústavne
nekonformným spôsobom interpretovaný pojem nápadne nevýhodné podmienky a porušená zásada, že
právo vlastníkov má rovnaký zákonný obsah. V dôsledku toho právam sťažovateľky nebola poskytnutá
príslušná účinná ochrana v zmysle čl. 142 a čl. 144 Ústavy“.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. júna 2010 (29/2010) dokazuje,
že komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony, keď vo svojom náleze na str.8
konštatuje, že „Ústavný súd však popri už citovaných požiadavkách na citlivý prístup k uplatňovaným
reštitučným nárokom dáva do pozornosti aj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý Je súčasťou

nášho právneho poriadku a ktorý v § 1 ustanovil, že v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval
ľudské práva i svoje vlastné zákony.

Z uvedeného pohľadu je podľa názoru ústavného súdu prirodzenou požiadavkou kladenou na
všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených osôb,

aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov
s určitou veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej
legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní
moci. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené nedostatky
pričítať na vrub oprávnenej osoby“, oceňovací predpis pri svojej aplikácii mohol spôsobovať a máme za

to, že aj spôsoboval nápadne nevýhodné podmienky v ponímaní ako ich chápeme v našom súčasnom
demokratickom právnom štáte.

V uvedených nálezoch ÚS a v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR je na mnohých miestach podrobne
a jednoznačne uvedené, aby prvostupňový orgán vykonal a správne a úplne vyhodnotil všetky

dôkazové, listinné a iné materiály so zreteľom na všetky skutočnosti svedčiace o povahe veci s cieľom
aspoň čiastočnej nápravy krívd spôsobených minulým režimom, aby sa neúplným alebo nesprávnym
postupom alebo prejavmi svojvôle nespôsobila ďalšia krivda, aby úplne a vecne správne posúdil
svedecké výpovede so zreteľom na dobu, v ktorej ku kúpnej zmluve prišlo, aby sa neuspokojoval iba
s konštatovaním nepreukázania nápadne nevýhodných podmienok na základe dodržania cenového

predpisu, ale „... aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu pristupovali k interpretácii
reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné
nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných
orgánov pri uplatňovaní moci,, ( koniec citácie z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 127/2010 z 22. júna 2010 a pokiaľ dospeje k takému názoru, aby v merite veci kladne rozhodol už

na prvom stupni na základe takto vyhodnotených dôkazov a skutočností.

Na základe uvedeného postupoval správny orgán podľa zákonných ustanovení a s ohľadom na
predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť v rovnakom alebo obdobnom predmete veci. Tieseň a nápadnenevýhodné podmienky predstavujú kategóriu, ktorá nie je priamo v zákone upravená. V súčasnosti
žiaden platný právny predpis neobsahuje legálnu definíciu týchto pojmov, preto práve v tomto prípade
musí správny orgán vychádzať z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, judikatúry, odbornej praxe

a ďalších vhodných zdrojov. Tunajší úrad správne posúdil existenciu tiesne a nápadne nevýhodných
podmienok a taktiež výšku kúpnej ceny, ktorá bola sama o sebe diskriminačná a odporovala základnému
právu vlastniť majetok a rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníckeho práva ako bolo
deklarované v rozsudkoch NS SR sp.zn. 3Cdo 27/96, sp.zn. 5Cdo 93/97 a náleze ÚS sp.zn. I. ÚS
154/2008.

Na základe vyššie uvedených skutočností považuje odporca návrh na preskúmanie reštitučného
rozhodnutia sp.zn. 6143/2004 č. OU-BA-PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07.05.2015 za
nedôvodný, preto naďalej trvá na dôvodoch rozhodnutia a navrhuje, aby súd rozsudkom potvrdil
napadnuté rozhodnutie.

Vo veci sa vyjadrili taktiež zúčastnené osoby 1/ a 2/, ktorí považujú rozhodnutie žalovaného č. k.:
6143/2004. zn.: OU-BA- PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07 05 2015 za správne, zákonné a
spravodlivé. Priznanie náhrady k pozemkom (bližšie identifikované v dotknutom rozhodnutí), je aspoň
malou náplasťou na ranách a krivdách, ktoré boli účastníkom spôsobené za minulého režimu. Opravný
prostriedok žalobcov považujú účastníci za nedôvodný a zbytočne podaný Nehovoriac o tom, že

bol účastníkom doručený osem rokov po jeho podaní, čím hneď na začiatku samotného konania na
správnom súde vznikli neospravedlniteľne a neodôvodnené prieťahy v konám v dĺžke viac ako osem
rokov, ktoré boli spôsobené pravdepodobne nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave a následne
Správneho súdu v Bratislave. Podanie opravného prostriedku voči právoplatnému rozhodnutiu odporcu,
a následné viac ako osem ročné prieťahy totálne pošliapali princíp právnej istoty, a ťažko čo i len

predpovedať, kedy samotné súdne konanie bude právoplatne ukončené. Nehovoriac o tom, že pôvodná
účastníčka konania, p. A. F. (matka účastníkov) mala v čase podania opravného prostriedku 91 rokov a
právoplatného skončenia tohto konania sa vzhľadom na jeho neprimeranú dĺžku ani len nedožila.

Reštitučné zákony boli po zmene režimu a nástupu demokracie prijaté zákonodarcom z toho dôvodu,

aby boli aspoň čiastočne napravené krivdy, ktoré v oblasti násilného vyvlastňovania pozemkov spôsobil
vtedajšírežim,respektíveštát.Zkonaniauodporcuasamozrejmeajzosamotnéhorozhodnutiavyplýva,
že účastníci riadne preukázali svoj reštitučný nárok, ktorý si ako oprávnené osoby riadne uplatnili.
Pôvodná vlastnícka pozemkov p. A. F. a jej manžel A. F. mali vtom čase v roku 1981 nespochybniteľné
vlastnícke právo k pôvodným nehnuteľnostiam, kumulatívne boli splnené tieseň a nápadne nevýhodné

podmienky popísané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, za súčasne neprimerane určenej ceny,,
a na základe kúpnej zmluvy doloženej do administratívneho spisu, z tejto nevyplýva že by išlo len o
lesné pozemky.

K problematike, ktorá bola napadnutá opravným prostriedkom zo strany žalobcov existuje značné

množstvo rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý sa obdobnými prípadmi pomerne často zaoberal. Nález
Ústavného sudu SR, sp.zn.: IV. LIS 265/2012 zo dňa 28.08.2012: „Uľahčenie (pripadne „zjednodušenie")
prístupu oprávnených osôb k týmto nehnuteľnostiam malo spočívať aj v tom, aby nápravu zápisu
svojho vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne jednoduchom správnom/ konaní a nemuseli sa
domáhaťsúdnejochranysvojhovlastníckehopráva.Zústavnoprávnehohľadiska/eakceptovateľné,keď

povinnej osobe (štátu) nesvedči žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľností,
aby vlastnícke právo tohto subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho
práva povinnej osoby (štátu) do evidencie nehnuteľnosti ostalo naďalej zachované, napriek tomu že
zápis v evidencii nehnuteľnosti tomu nezodpovedá. “

Žalobcovia by mali rešpektovať vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR, a vydať náhradu
oprávneným osobám za predmetné nehnuteľnosti, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia,
a nie neodôvodnene spôsobovať prieťahy pri priznávaní náhrad oprávneným osobám, podaním
neodôvodneného opravného prostriedku, a týmto spôsobiť viac ako osem rokov trvajúce prieťahy.

Taktiež k namietanému nesplneniu podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok existujú
rozhodnutia Ústavného súdu SR, v rámci ktorých boli podrobne rozobrané vplyvy doby neslobody spred
roka 1990. Účastníci poukazujú na nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 154/08 z 26.02.2009.
Zároveň dávajú do pozornosti nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: III. ÚS 127/2010 zo dňa 22.06.2010,ktorý dokazuje, že komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony: „Ústavný súd popri
už citovaných požiadavkách na citlivý prístup k uplatňovaným reštitučným nárokom dáva do pozornosti
aj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku a ktorý v § 1

ustanovil, že v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony."

V zmysle vyššie uvedených nálezov Ústavného súdu SR postupoval odporca podľa zákonných
ustanovení a s ohľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť v rovnakom alebo obdobnom
predmete veci. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky predstavujú kategóriu, ktorá nie je priamo

v zákone upravená. V súčasnosti žiadne platný právny predpis neobsahuje legálnu definíciu týchto
pojmov, preto práve v tomto prípade musí odporca vychádzať z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti,
judikatúry. odbornej praxe a ďalších vhodných zdrojov. Účastníci majú za to, že odporca správne posúdil
existenciu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok a taktiež výšku kúpnej ceny, ktorá bola sama o
sebe diskriminačná a odporovala základnému právu vlastniť majetok a rovnakého zákonného obsahu
a ochrany vlastníckeho práva ako bolo deklarovaná v rozsudkoch NS SR, sp. zn.: 3Cdo 27/96, 5Gdo

93/97 a náleze ÚS SR, sp zn.: I. ÚS 154/2008.

Záverom si účastníci dovoľujú uviesť, že polemizovanie navrhovateľov v podanom opravnom
prostriedku, o tom, že hrozba vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň, pretože v čase uzavretia
kúpnej zmluvy išlo len o legálny postup v zmysle platných právnych predpisov, nie je namieste. Takéto

uvažovanie a výklad predmetnej situácie je nesprávny. Pre porovnanie, napríklad za bývalého režimu
bol bežný legálny postup spustiť streľbu ostrými nábojmi, v prípade ak nejaká osoba sa pokúsila
neoprávnene prekročiť štátnu hranicu. V dnešnej dobe to je považované za hrubé porušenie viacerých
právnych predpisov. Tak isto ako hrozba vyvlastnenia.

Vyjadrením zo dňa 11.12.2023 sa vyjadril navrhovateľ 2/, ktorý sa stotožňuje s vyjadrením ďalšieho
účastníka 3/. Žiada rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrením zo dňa 22.01.2024 sa vyjadrili zúčastnené osoby 1/ a 2/, ktorý považujú rozhodnutie
žalovaného č.k.: 6143/2004, zn.: OU-BA-PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07.05.2015 za správne,

zákonné a spravodlivé. Ďalej si dovoľujú zaujať stanovisko k preposlaným vyjadreniam žalobcov.
K vyjadreniu navrhovateľa 2/ uvádzajú, že v ňom neuvádza nové skutočnosti, a v podstate iba odkazuje
na dôvody uvedené v opravnom prostriedku zo dňa 16.06.2015 a zotrváva na svojej argumentácii.
Taktiež sa stotožňuje s vyjadrením Slovenského pozemkového fondu ako účastníka konania. Naproti
tomu sa nestotožňuje s názorom žalovaného. Tieto strohé vyjadrenia neobsahujú nové relevantné

skutočnosti, ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu účastníci nepovažujú
za hospodárne sa obšírnejšie k nim vyjadrovať. Záverom účastníci odkazujú v plnom rozsahu na ich
vyjadrenie zo dňa 08.12.2023, v rámci ktorého uviedli rozsiahlu právnu argumentáciu v predmetnom
konaní.

Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z.z. bol s
účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci.

Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) podaný návrh prejednal a
rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne
príslušný súd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j
ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, účastníci sami nenavrhli doplnenie dôkazov v súdnom
konaní. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom
správneho spisu odporcu. Dospel k záveru, že opravnému prostriedku je treba priznať úspech pre
nedostatočné zistenie skutkového stavu tak ako z obsahu predloženého spisu vyplýva vedúce k
nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, keď inak neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce

v rozhodnutí za správny orgán. Zároveň správny organ vec nesprávne právne posúdil, a v časti je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok navrhovateľa v korešpondencii s administratívnymspisom ako bol súdu odporcom predložený, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľov
je potrebné vyhovieť.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý
má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej

usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona, ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25.
februára1948do1.januára1990dovlastníctvaštátualeboinejprávnickejosobyvprípadochuvedených
v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená

za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt
na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným
dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami
jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.

Podľa § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok.

Podľa § 6 ods. 4 reštitučného zákona, oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť

štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu
alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na
zaplatenie určí okresný úrad.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že

pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

Podľa § 11 ods. 2 reštitučného zákona, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú
bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli

jej pôvodné pozemky a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal
pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal
pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s
obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese,
v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s

náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa
prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo
za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak
nárok v peniazoch je väčší ako XXX eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku
na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

Podľa§16ods.3reštitučnéhozákona,oprávnenáosobavyzvenavydanienáhradynajneskôrvlehotách
uvedených v § 13. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia okresného úradu alebo súdu, končí sa
táto lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej
osoby na náhradu zaniká.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri
vyvlastnení nehnuteľností, za ostatné pozemky než uvedené v § 14 patrí peňažná náhrada vo výške
Kčs 0,40 za 1 m2.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Správny súd v Bratislave podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q OSP ako miestne a vecne
príslušný súd na pojednávaní dňa 17.12.2024 v neprítomnosti zúčastnených osôb 1/ a 2/, ktorý svoju

neúčasťriadneavčasospravedlnili.Súddospelknázoru,ženapadnutérozhodnutieodporcujepotrebné
zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/ a a/ O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Na pojednávaní sa navrhovatelia pridržali svojho návrhu. Odporca má za to, že má naprávať spôsobené
krivdy a pomáhať reštituentom k získaniu majetkovej ujmy a samozrejme spravodlivosti za minulého

obdobia, režimu. Preto správny orgán rozhodol, tak ako je uvedené v rozhodnutí zo 07.05.2015 a trvá na
správnosti uvedeného rozhodnutia a žiada súd, aby taktiež potvrdil správnosť rozhodnutia. Zúčastnená
osoba uviedla, že odporca skúmal splnenie podmienok v danom prípade tiesne a nápadne nevýhodných
podmienok ako reštitučný titul pre priznanie práva na náhradu len formálne. S poukazom na účel
reštitučných zákonov, avšak ani s prihliadnutím na účel a cieľ reštitučných zákonov vo všeobecnosti nie

je ich možné vykladať v takej extenzívnej miere, aby na preukázanie reštitučného titulu postačovalo, aby
bola zmluva uzatvorená so štátom, v tzv. dobe neslobody a to bez ďalšieho skutočného skúmania tiesne
ako aj nápadne nevýhodných podmienok. Navrhuje, aby bolo rozhodnutie odporcu zrušené a vrátené
na ďalšie konanie

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaných návrhov - opravných prostriedkov.

Podľa § 3 ods. 1, písm. j/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,
ktorýprešielnaštátalebonainúprávnickúosobuvdôsledkukúpnejzmluvyuzavretejvtiesnizanápadne
nevýhodných podmienok.

V zmysle ust. § 1 písm. a/, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva
k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo
sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný
pôdny fond.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie
je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na
pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných
podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli

v zákonnej dobe /od 25.2.1948 do 1.1.1990/ na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností
taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si
oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 /do 31.12.2004 a žiadané pozemky ku
dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa
zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa
§5reštitučnéhozákonavspojenís§5ods.5,písm.g/zákonač.330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva
na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, tedaustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)
podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,
ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu

sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku).
Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky podľa citovaného ustanovenia je potrebné posudzovať
oddelene, aj keď vecne môžu spolu úzko súvisieť ako dva predpoklady a bez súčasného naplnenia
ktorých v čase uzavretia právneho úkonu nemožno úspešne uplatňovať reštitučný nárok. Tiesňou
sa rozumie objektívny alebo sociálny, niekedy psychický stav (rozrušenie, obavy o blízku osobu),

nie však psychické donútenie, ktoré je právne relevantné z hľadiska ustanovenia § 37 Občianskeho
zákonníka, ktorý takým spôsobom a s takou vážnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že
ju obmedzuje v slobode rozhodovania do takej miery, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila.
V čase uzavretia právneho úkonu oprávnenou osobou musia tiež objektívne existovať nápadne
nevýhodnépodmienky.Tietomôžuspočívaťvporušovaníekvivalentnostidohodnutéhoplneniavznačne

nevýhodných podmienkach

K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.:

Každý z oboch pojmov, tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, je potrebné posudzovať oddelene,

hoci vecne a skutkovo spolu často úzko súvisia ako dva predpoklady, bez ktorých v čase právneho
úkonu nemožno dôvodne uplatňovať reštitučný nárok podľa uvedených ustanovení zákona. Za účelom
preukázania uzatvorenia kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok vykonal správny
orgán dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami svedkov na ústnom pojednávaní.
Jedným z predpokladov zákonnosti rozhodnutia, vydaného štátnym orgánom je riadne zistenie

skutkového stavu veci, povinnosť vyplýva z ustanovenia § 46 Správneho poriadku. Správny súd zo
súvisiaceho administratívneho spisu zistil priebeh a stav konania. Pri celkovom hodnotení bral do
úvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predloženom spise a všetky okolnosti, ktoré z nej vyplývali.
Vychádzajúc z uvedeného, správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol skutkový stav
zistený dostačujúco na posúdenie veci. V napadnutom rozhodnutí sa správny orgán síce podrobne

venoval kúpnej cene nehnuteľností predmetných pozemkov prevedených kúpnou zmluvou na štát a
spôsobu jej určenia, ale dostatočne neskúmal nápadne nevýhodné podmienky pri predaji nehnuteľností
apriichpreukazovanísanezaoberalavôbecnezohľadnilceny,ktorébolivyplatenéďalšímpredávajúcim
nehnuteľností v danej oblasti, za rovnakým účelom výstavby Vodného diela Gabčíkovo (vlastníkov
nehnuteľností, ktorí odpredali pozemky pre výstavbu Vodného diela Gabčíkovo bolo viacero). V doteraz

vykonanom dokazovaní sa správny orgán nijako nezaoberal porovnaním cien za ktoré odpredali svoje
nehnuteľnosti pre predmetný účel iní vlastníci v danej oblasti, takúto formu nevýhodných podmienok
netvrdili ani účastníci konania v správnom konaní (že by boli pôvodní vlastníci nehnuteľností vo
vzťahu k iným predávajúcim cenovo znevýhodnení). Pri posudzovaní existencie nápadne nevýhodných
podmienok v čase uzatvárania kúpnych zmlúv je výška vyplatenej kúpnej ceny hlavným ukazovateľom.

Nemožno na ňu neprihliadnuť, pretože práve kúpna cena vyjadruje hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti
a je základným plnením kupujúceho. V predmetnej veci je preto potrebné vykonať náležité dokazovanie
dohodnutých zmluvných plnení v súvislosti s prevodom pozemkov na štát za nápadne nevýhodných
podmienok. Oprávnený musí urobiť úkon v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Obe
podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pretože odporca v konaní v tomto ohľade nevykonal

náležité relevantné dokazovanie, ktoré by viedlo k záverom, prezentovaným v napadnutom rozhodnutí,
súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na
ďalšie konanie.

K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.:Taktiež sa súd nestotožňuje s právnym názorom odporcu, že len samotný fakt, že kúpna cena
prevádzaných nehnuteľností bola určená štátnym orgánom a nie dohodnutá účastníkmi kúpnej zmluvy
je znakom nápadne nevýhodných podmienok. Pokiaľ v danom prípade kúpna cena bola stanovená na

základe vtedy platného právneho predpisu a v jeho súlade, potom nemožno podmienky, za ktorých bola
uzavretá kúpna zmluva považovať za nevýhodné. Cena bola stanovená podľa cenového predpisu, ktorý
odrážal skutočnú hodnotu nehnuteľností. Je zrejmé, že cena prevádzaného pozemku bola nižšia než
sú ceny pozemkov v súčasnosti, avšak pre posúdenie nápadne nevýhodných podmienok v minulosti
nemožno prihliadať na súčasnú cenu nehnuteľnosti. Kumulatívnou požiadavkou zákona je nápadnosť

nevýhodných podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá. Tú je treba skúmať v každom jednotlivom
prípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná
v tiesni, a na aké plnenie má tento účastník právo. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový
nepomer, možno usúdiť, že v okamihu uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky.
Reštitučné zákony nepredpokladajú (neprezumujú) ani jednu z podmienok stanovených v príslušných
ustanoveniach jednotlivých zákonov, takže pre úspešné uplatnenie nároku musí oprávnená osoba

preukázať súčasnú existenciu tiesne aj nápadne nevýhodných podmienok v čase uzavretia zmluvy.
Splnenie oboch týchto podmienok pritom nemožno bez ďalšieho vyvodiť priamo ani zo zákona ako
určitú fikciu a vždy prítomnú súčasť majetkových dispozícií medzi štátom a fyzickou osobou, ale ani zo
všeobecnej situácie, jestvujúcej, či už v štáte ako celku (danej napr. politickým, právnym a ekonomickým
systémom) alebo v niektorom z jeho regiónov či lokalít (napr. určenie na rozsiahlu investičnú akciu); vždy

je preto potrebné skúmať, či táto všeobecná situácia v konkrétnom prípade toho-ktorého konajúceho
mala za následok uzavretie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok

Ako vyplýva zo spisového materiálu, cena za predmetnú nehnuteľnosť bola vyčíslená súdnym znalcom
v súlade s cenovým predpisom platným v čase uzavretia zmluvy, pričom bola určená ako maximálna

kúpna cena v zmysle vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri
vyvlastnení nehnuteľností. „Kasačný súd podotýka, že v čase, kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy
(rok 1977), bolo možné predávať a kupovať nehnuteľnosti len na základe vtedy platného Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého platnosť kúpnej zmluvy bola podmienená kúpnou cenou stanovenou podľa
cenového predpisu platného v čase urobenia právneho úkonu smerujúceho či už k predaju, alebo ku

kúpe. Vzhľadom na uvedené nemá tvrdenie sťažovateľov, že za rovnakú cenu nemali možnosť kúpiť
porovnateľnú nehnuteľnosť, oporu vo vtedy platnej právnej úprave. Kasačný súd poznamenáva, že pri
skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok treba vždy hodnotiť, či ide o nevýhodnosť
takej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej
zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o-Ks

1/2004). Taktiež aj podľa rozsudku NS SR č. 5Cdo 93/97 z 30. októbra 1997, „pri posudzovaní tvrdenej
nevýhodnosti podmienok je preto potrebné prihliadnuť najmä na to, aké plnenie bolo predávajúcim na
základe kúpnej zmluvy poskytnuté, a na aké plnenie mali právny nárok. Ak je medzi týmito plneniami
zjavný hodnotový nepomer možno posúdiť podmienky existujúce v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy
ako nápadne nevýhodné. Pojem nápadne nevýhodných podmienok je potrebné vykladať tak, že išlo

predovšetkým o rozpor s cenovými predpismi platnými v čase uzavierania kúpnej zmluvy.“

V danom prípade ocenenie predávaných nehnuteľností bolo vykonané v súlade s vyhláškou a stanovenú
kúpnu cenu preto aj podľa názoru tunajšieho súdu nemožno považovať za neprimeranú vtedajšej
hodnote predávaných nehnuteľností. Teda z uvedeného dôvodu podmienky, za ktorých došlo k uzavretiu

kúpnej zmluvy nenapĺňajú podľa súdu obsah definície nápadne nevýhodných podmienok. Pričom
súd opätovne uvádza, že administratívny orgán nezabezpečil na porovnanie predajné zmluvy iných
predávajúcich vlastníkov pozemkov v danej oblasti, za rovnakým účelom výstavby Vodného diela
Gabčíkovo na porovnanie kúpnej ceny a jej prípadnej nevýhodnosti.

Ďalej tunajší súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn.
2Svk/43/2022, zo dňa 22.12.2023 „pri posudzovaní tvrdenej nevýhodnosti podmienok je preto potrebné
prihliadnuť najmä na to, aké plnenie bolo predávajúcim na základe kúpnej zmluvy poskytnuté, a na aké
plnenie mali právny nárok. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno posúdiť
podmienky existujúce v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy ako nápadne nevýhodné. Pojem nápadne

nevýhodných podmienok je potrebné vykladať tak, že išlo predovšetkým o rozpor s cenovými predpismi
platnými v čase uzavierania kúpnej zmluvy (napr. rozsudok NS SR č. 5Cdo 93/97 z 30. októbra
1997). V danom prípade ocenenie predávaných nehnuteľností bolo vykonané v súlade s vtedy platnou
vyhláškou a stanovenú kúpnu cenu preto nemožno vyhodnotiť ako neprimeranú vtedajšej hodnotepredávaných nehnuteľností. Vychádzajúc aj z uvedenej skutočnosti preto podľa kasačného súdu
podmienky, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nenapĺňajú obsah pojmu nápadne nevýhodné.
Kúpne zmluvy, ktoré boli doložené v administratívnom konaní, jednoznačne preukazujú, že kúpna

zmluva z roku 1977 bola uzatvorená za takých istých podmienok ako iné zmluvy, t.j. s kúpnou cenu
XX Kčs/m2 a že reštituenti mali rovnaké podmienky ako ostatní predávajúci vo viacerých zmluvách,
doložených dňa 24.01.2012 Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy.“

Taktiež, ak odporca videl nevýhodnosť podmienok v tom, že kúpnou zmluvou pôvodní vlastníci navždy

stratili hodnotnú nehnuteľnosť pre seba a svoju rodinu, ktorá im poskytovala úrodu a aj zdroj obživy, ktorú
si po predaji nehnuteľnosti museli kupovať, nemôže sa tunajší súd stotožniť ani s týmto odôvodnením.
Z vykonaného dokazovania a najmä z výpovedí pôvodných vlastníkov nehnuteľností nevyplýva, že
by tieto nehnuteľnosti (najmä lesy) boli zdrojom úrody a obživy pôvodných vlastníkov. Z dokazovania
vyplýva len to, že v budúcnosti pôvodní vlastníci plánovali tieto využívať ako zdroj paliva na vykurovanie
skleníkov a podnikať v skleníkovom hospodárstve. Pričom aj samotná A. B. na ústnom pojednávaní

zo dňa 11.04.2006 uviedla, že jej manžel pracoval v družstve až do konca života a ona pracovala ako
ošetrovateľka ošípaných a to až do svojho dôchodku. Teda nebolo preukázané, že by tieto pozemky
v čase ich predaja tvorili zdroj ich obživy.

Zároveň v žalobe navrhovatelia namietajú, že už v dobe predaja týchto pozemkov, tieto Slovenský

pozemkový fond obhospodaroval a spravoval a teda ich pôvodní vlastníci nemohli bez súhlasu využívať
na branie úžitkov, ktoré by tvorili zdroj ich finančného zabezpečenia. Pričom odporca nevykonal žiadne
dokazovanie na tvrdenie, či zber a využívanie dreva z pozemkov nepodliehalo povoleniu správneho
orgánu.

Čo sa týka námietky odporcu ako aj ďalších účastníkov 1/ a 2/, že sa v dobe predaja pozemkov v roku
1981 jednalo o obdobie neslobody, čo aj ovplyvnilo konanie pôvodných vlastníkov pozemkov, tunajší
súd má za to, že nie je možné automaticky bez ďalšieho považovať predaj pozemkov pôvodných
vlastníkov štátu za úkon vykonaný v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, len z dôvodu obdobia
neslobody. V tomto ohľade je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Svk/43/2022 zo dňa 22.12.2023, „v ďalšom považuje kasačný súd za dôležité uviesť,
že zákon o pôde nemožno paušálne aplikovať na všetky reštitučné prípady a na základe neho dospieť
k záveru, že žiadatelia o navrátenie vlastníctva k pozemkom automaticky splnili podmienky ustanovené
reštitučnými zákonmi, a to len s poukazom na obdobie neslobody. Reštitučné zákony vrátane zákona
opôdeustanovujúosobitnépodmienky,zasplneniaktorýchjemožnánápravakrívd,pričomjenutnétieto

podmienky skúmať individuálne v každom jednotlivom prípade. Ak by malo dôjsť k navráteniu vlastníctva
k pozemkom automaticky, bolo by to zo strany zákonodarcu výslovne ustanovené, bez zakotvenia týchto
osobitných podmienok. Z dnešného pohľadu je pochopiteľné, že predaj pozemku v danej lokalite sa za
vtedajších podmienok javí pre vlastníkov ako nevýhodný, to však neznamená, že každý takýto prevod
vlastníctva spĺňa reštitučné podmienky pre navrátenie vlastníctva.“

Vďalšomkonaníbudeúlohouodporcu,akopríslušnéhozákonomustanovenéhoorgánu,ktorýrozhoduje
v reštitučnom konaní, znovu posúdiť prípad právnych nástupcov pôvodných vlastníkov pozemkov v
prvom rade: a/ vykonať náležité dokazovanie na preukázanie reštitučného dôvodu v zmysle jeho
vymedzenia obsiahnutého v uplatnenom nároku, vykonať náležité dokazovanie dohodnutých zmluvných

plnení v súvislosti s prevodom pozemkov na štát za nápadne nevýhodných podmienok, zaoberať sa aj
cenami, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim nehnuteľností v danej oblasti, za rovnakým účelom
výstavby Vodného diela Gabčíkovo b/ následne vydať nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie riadne a
v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne
a preskúmateľne odôvodniť pri súčasnej aplikácii záverov správneho súdu, riadne a komplexne sa

vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov k podkladu nového rozhodnutia.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ
ide o riadne zistenie skutkového stavu veci.

Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v prípade, ak odporca dospeje opätovne k záveru, že
kúpna zmluva zo dňa 26.08.1981 uzavretá medzi pôvodnými vlastníkmi a štátom - Vodohospodárskou
výstavbou investorský podnik v Bratislave, ktorou došlo k prevodu nehnuteľností na štát bola uzatvorenáv tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (v zmysle § 6 ods. 1 písm. k/ reštitučného zákona), je
potrebné tento záver dostatočným spôsobom ozrejmiť a odôvodniť.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Správny súd priznal navrhovateľom 1/ a 2/ podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu
trov konania vo výške 100 %.

Podľa § 151 ods. 7 druhá veta O.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

2 BA-9Sp/52/2015

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.