Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/145/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123230745
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6123230745.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a
členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu GREEN LAND,
s.r.o., Dubnická 6, 851 01 Bratislava, IČO: 36 539 007, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Viera Kuruczová, s.r.o., Vajnorská 32A, 831 04 Bratislava, IČO: 51 265 656, proti žalovanému
IMMOFIN GROUP a.s., Kupeckého 5, 821 08 Bratislava, IČO: 35 951 869, o zaplatenie 36.588,02

EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k.
B2-26Cb/64/2023-98 to dňa 29.2.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26Cb/64/2023-98 zo dňa 29.
2. 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 36.588,02 Eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6 000,00
Eur od 28.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 6 000,00 Eur od 17.8.2022 do zaplatenia, zo sumy 6 000,00
Eur od 23.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 6 000,00 Eur od 19.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 6 000,00
Eur od 22.11.2022 do zaplatenia ,zo sumy 6 000,00 Eur od 21.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 588,02
Eur od 1.2.2023 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00
Eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom priznal žalobcovi právo na

náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu
upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy vo výške 36.588,02 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom

neuhradenia faktúr č. 30220002, č. 30220003, č. 30220004, č. 30220006 , č. 30220007, č. 30220009 a
č. 30230001 vystavených za prenájom časti pozemkov vo vlastníctve žalobcu a nedoplatku za elektrinu
za obdobie 07-12/2022. Žalovaný sa na pojednávanie, ktorého termín bol ustanovený na deň 29.2.2024,
nedostavil, hoci predvolanie na pojednávanie obsahujúce poučenie o následkoch nedostavenia sa
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie mu boli doručené do elektronickej schránky v súlade
s § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. dňa 19.11.2023. Svoju neprítomnosť na pojednávaní

žalovaný neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.2.2024 uviedol,
že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby a žiada, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie istiny vo výške 36.588,02 EUR spolu s príslušenstvom a o nároku žalobcu rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie.

3. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že boli splnené všetky kumulatívne podmienky pre

vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p., preto žalobe žalobcu vyhovel a
žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny spolu so zákonným úrokom z omeškania a paušálnounáhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal

žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 356 písm. b) C.s.p., ktorý
má za to, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. V odvolaní uviedol, že súd
prvejinštancieúplneabstrahovalodokolnostíprejednávanejveci,čímzaťažilrozsudokzásadnouvadou.

Súd nevzal vôbec v úvahu, že súdne konanie už dlhšiu dobu trvalo a žalovaný nebol v konaní nečinný,
ale sa aktívne voči nárokom žalobcu bránil. Rovnako tak súd prvej inštancie vo svojom rozhodovaní
nezohľadnil ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej nemožno ust. § 274
C.s.p. vykladať formalistický, ale je potrebné vždy posudzovať aj okolnosti prejedávanej veci. Rozsudok
je preto zaťažený aj podstatným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pričom tento odklon
súd prvej inštancie nijako neodôvodnil. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že rozsudok okrem iného

porušuje právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, právo na prístup k súdu vrátane možnosti
podania riadneho opravného prostriedku (odvolania vo veci samej) a je v konečnom dôsledku arbitrárny.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 29.9.2022, sp. zn. 2Cdo/10/2021, ako aj na
rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 4.6.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019. Žalovaný má za to, že zo
strany súdu došlo k príliš formalistickému výkladu ustanovenia § 274 C.s.p., pričom súd neprihliadol

predovšetkým na doterajšiu procesnú aktivitu žalovaného, ktorý sa v doterajšom priebehu konania
aktívne bránil, podal odpor voči platobnému rozkazu ako aj ďalej reagoval na prostriedky procesného
útoku žalobcu v rámci dupliky.

5. Žalovaný zdôraznil, že neúčasť na pojednávaní dňa 29.2.2024 v žiadnom prípade nemožno vnímať

ako záujem predĺžiť súdne konanie a oddialiť vydanie rozhodnutia vo veci samej. Koniec-koncov súdu
nič nebránilo, aby na pojednávaní vec riadne prejednal a v neprítomnosti žalovaného rozhodol po
vykonanom dokazovaní štandardným rozsudkom vo veci samej. Vydaním rozsudku pre zmeškanie tak
súd prvej inštancie zásadne obmedzil procesné možnosti žalovaného v odvolacom konaní. Za týchto
okolností považuje postup súdu za nezlučiteľný s ústavne zaručeným právom na spravodlivý súdny

proces.

6. Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že počas prebiehajúceho súdneho konania uzatvoril
žalovaný so žalobcom dňa 5.2.2024 Dohodu o urovnaní, a to tak, že žalovaný najneskôr do 31.5.2024
poskytne žalovanému plnenie spočívajúce v odvoze zeminy v hodnote maximálne 36.726,62 EUR

s DPH (čl. III body 3.1.1 a 3.1.2), čím dôjde k usporiadaniu žalovaných nárokov inak ako úhradou.
Zároveň v nadväznosti na to žalobca vyhlásil, že uzatvorením dohody o urovnaní považuje svoje nároky
uplatnené v súdnom konaní za riadne urovnané a usporiadané a žalobu vezme späť (bod 3.1.5).
Súčasne sa žalobca so žalovaným dohodli, že v prebiehajúcom súdnom konaní si každá zo sporových
strán bude znášať svoje trovy konania samostatne (bod. 3.1.3). S ohľadom na uzatvorenie dohody o

urovnaní - žalovaný následne považoval spor za urovnaný, pričom ďalej nepovažoval za potrebné v
konaní produkovať ďalšiu obranu a zúčastniť sa nariadeného pojednávania, čo by viedlo iba k ďalšiemu
zvyšovaniu nákladov súdneho konania. Pojednávania sa preto nezúčastnil aj v súlade so zásadou
hospodárnosti a účelnosti konania, nakoľko legitímne očakával, že žalobca dodrží svoj zmluvný záväzok
a pristúpi k späťvzatiu žaloby, tak ako sa k tomuto zaviazal v dohode o urovnaní. Žalobca namiesto

späťvzatia žaloby navrhol rozsudok pre zmeškania, čím porušil svoj zmluvný záväzok. Žalovaný žiada,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, eventuálne rozsudok
zruší a zaviaže súd prvej inštancie vo veci opätovne konať a rozhodnúť. Podľa žalovaného na základe
uzatvorenej dohody o urovnaní a v súlade s jej obsahom došlo k nahradeniu pôvodného nároku žalobcu
novým, pričom jeho pôvodný záväzok zanikol a žaloba sa stala nedôvodnou v celom rozsahu.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje odvolanie za účelové a špekulatívne s
cieľom vyhnúť sa, resp. oddialiť úhradu za užívanie predmetu nájmu, ktorý mu bol zo strany žalobcu
poskytnutý k užívaniu v súlade s Nájomnou zmluvou zo dňa 01.06.2022. K záverom uznesenia NS SR
sp. zn. 2Cdo/10/2021 zo dňa 29. 9. 2022 uviedol, že vzhľadom na nápad súdnych vecí a priemernú

dĺžku trvania súdnych sporov, dané konanie netrvalo dlhšiu dobu, vzhľadom k tomu, že návrh na vydanie
platobného rozkazu voči žalovanému bol podaný v januári 2023 a predvolanie na prvé pojednávanie
vo veci vytýčené na termín dňa 29.2.2024 bolo žalobcovi doručené dňa 6.11.2023. Podľa žalobcu sa
žalovaný aktívne voči nároku žalobcu nebránil, jeho obrana v spore bola účelová, ničím nepodložená,teda nedôvodná a nepreukázaná s cieľom oddialiť úhradu za užívanie predmet nájmu. Procesná aktivita
žalovaného v spore teda nebola žiadna, resp. určite nie dostatočná na to, aby súd vyhodnotil, že v
danom prípade by neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškania (aj so zohľadnením

príslušnej judikatúry). Žalobca má preto za to, že v danom prípade sa nejednalo ani o príliš formalistický
výklad § 274 C.s.p. súdom, nakoľko aj okolnosti prejednávanej veci odôvodňovali vydanie rozsudku pre
zmeškanie v danom spore, pretože žalovaný podal účelový a nepreukázaný odpor a následne zaslal
vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k odporu, v ktorom neuviedol žiadne nové a významné skutočnosti,
jeho obrana v spore bola chabá, zjavne nedôvodná, ničím nepreukázaná a žalobcom vyvrátená.

Navyše s poukazom na závery uznesenia NS SR sp.zn. 2Cdo/10/2021, neboli dané ani osobité
okolnosti predpokladané v predmetnom Uznesení, nakoľko daný spor netrval dlhšiu dobu a vo veci sa
neuskutočnilo viacero pojednávaní, na ktorých by súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Pokiaľ by mal
žalovaný záujem sa aktívne brániť voči nárokom žalobcu, mal sa viacej o vec zaujímať a teda sa prvého
pojednávania vo veci zúčastniť, prípadne aspoň riadne ospravedlniť svoju neprítomnosť na predmetnom
pojednávaní a prípadne žiadať odročenie pojednávania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súdu

nič nebránilo vec na pojednávaní dňa 29.02.2024 prejednať a v neprítomnosti žalovaného rozhodnúť
štandardným rozsudkom, žalobca uviedol, že v takom prípade by rozsudok pre zmeškanie, ktorého
predpoklady a podmienky v zmysle C.s.p. boli naplnené, stratil zmysel a stratila by zmysel aj samotná
jehoprávnaúpravavC.s.p..Navyšesúdvecriadneprejednalvneprítomnostižalovanéhoaažnásledne,
poprednesežalobcuajehonávrhunavydanierozsudkuprezmeškanieaposúdenísplneniapodmienok,

vo veci rozhodol.

8. K Dohode o urovnaní žalobca uviedol, že nie je pravdou, že podľa predmetnej Dohody malo dôjsť
k plneniu až dňa 31.5.2024 - v uvedený deň malo dôjsť k úplnému splneniu záväzku žalovaného,
pričom tento mal začať s plnením záväzku najneskôr dňa 19.2.2024. Žalovaný však s plnením nezačal

ani do dňa pojednávania vo veci 29.2.2024 a preto žalobca nemal dôvod brať žalobu späť, naopak,
mal dôvod od predmetnej Dohody odstúpiť, čo aj urobil, nakoľko žalobca opakovane kontaktoval
žalovaného ohľadne plnenia jeho záväzku, pričom žalovaný zostal nečinný, a to až doposiaľ. Poukázal
na ustanovenie 3.4 Dohody, podľa ktorého žalobca má právo vymáhať pohľadávku v časti, v akej k
plneniu na strane žalovaného nedôjde, pričom v danom prípade ani doposiaľ k dnešnému dňu nedošlo

k žiadnemu plneniu zo strany žalovaného. Zároveň predložil písomné odstúpenie zaslané žalovanému,
ktoré si žalovaný prevzal dňa 3.3.2024.Podľa žalobcu aj Dohoda, ktorú žalovaný na jeho podnet
so žalobcom uzavrel bola len ďalším účelovým postupom a prostriedkom žalovaného na oddialenie
splnenia jeho záväzku voči žalobcovi, ktorý zjavne nemal a ani nemá záujem splniť. Doposiaľ žalovaný
žalobcu nekontaktoval ohľadne plnenia záväzku z Dohody, či záväzku z titulu dlžného nájomného a

ani sa so žalobcom nesnažil vec urovnať. Podľa žalobcu je zrejmé, že odvolanie voči rozsudku pre
zmeškaniejevdanejvecineprípustné,nakoľkobolisplnenévšetkyzákonnépodmienkyprejehovydanie
a súd postupoval v súlade s právnou úpravou v C.s.p. pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to aj
s ohľadom na judikatúru, na ktorú žalovaný poukazuje a ktorá v danom konkrétnom prípade nebola
aplikovateľná. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako neprípustné podľa §

386 písm. c/ C.s.p. odmietol a žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Podľa článku 3 ods. 1 C.s.p. každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

11. Podľa § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a

včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť
včas a vážnymi okolnosťami.12. Podľa § 355 ods.1 C.s.p., proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

13. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

15. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej
klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je
predmetomkonaniaaakýmspôsobomsúdprvejinštanciemeritórnerozhodol-čižalobevyhovelcelkom/

sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné
ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok).
Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie
pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na
vydanietakéhotorozhodnutia.Existenciapredmetnéhodôvodujevprvomradepodmienkouprípustnosti

odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386
písm. c) C.s.p. odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného dospel k

záveru, že v danom prípade je potrebné rešpektovať judikatúru vo veciach týkajúcich sa rozhodovania
kontumačným rozsudkom. Odvolací súd poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom Slovenskej
republiky v uznesení zo 4. júna 2019 sp. zn. I.ÚS 233/2019, v zmysle ktorých „formalistický výklad
ustanovenia § 274 C.s.p. a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených
zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie žalobe vyhovie, skutočne nie je žiaduci najmä, ak

súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný
riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie.
Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších
zákonných podmienok podľa § 274 C.s.p. posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci.
Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 C.s.p. by pri čisto gramatickom výklade a lipnutí na formálnych

znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v
neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť
podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“

17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie

treba vychádzať z konkrétnych okolností prejednávanej veci a nelipnúť na formalistickom výklade
zákona. Doslovný gramatický výklad § 274 C.s.p. naznačuje, že ak sú splnené formálne podmienky
na vydanie kontumačného rozsudku, súd je povinný takýto rozsudok vydať, a to bez možnosti zváženia
individuálnych okolností prípadu a procesnej situácie v konaní („Na pojednávaní rozhodne súd...“). Táto
formulácia je v kontraste so znením C.s.p., kde zákon výslovne priznáva súdu právo voľnej úvahy

(„súd môže... rozhodnúť“). S tým súvisí otázka, či má žalobca pri splnení formálnych podmienok právny
nárok na to, aby súd rozhodol kontumačným rozsudkom, a teda či môže namietať porušenie svojich
procesných práv, ak sa súd rozhodne nevyhovieť návrhu na vydanie kontumačného rozsudku (alebo
ak je takýto rozsudok vydaný, ale následne zrušený na základe opravných prostriedkov). Napriek
tomuto zdanlivo jednoznačnému zneniu zákona naráža automatické vydanie kontumačného rozsudku

na ústavné limity práva žalovaného na spravodlivý proces, čo potvrdila už pomerne rozsiahla judikatúra.

18. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 6/2023
zo dňa 31. októbra 2023 (podrobené prieskumu Ústavného súdu SR sp.zn. IV. US 201/2024 z 24.4.2024,
ktorý sa stotožnil so závermi NS SR), podľa ktorého: „Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre

zmeškaniežalovanéhovzmysle§274C.s.p.jepotrebnéposudzovaťsozreteľomnakonkrétneokolnosti
prejednávanej veci, zohľadňujúc aj procesnú aktivitu strán sporu. V prípade, že sa žalovaný vyjadrí k
žalobe, nie je možné bez ďalšieho konštatovať nedostatok procesnej aktivity žalovaného a rozhodnúť
spor bez jeho vecného prejednania, i keď sa žalovaný nedostaví na pojednávanie bez žiadosti o jehoodročenie. V takom prípade súd spor vecne prejedná v neprítomnosti žalovaného a prihliadne aj na
predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovanej strany v konaní.“

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zjednodušený výklad C.s.p. naráža na ústavné limity práva na
spravodlivý proces. Takýto postup môže byť opodstatnený a legitímny iba v prípade, ak žalovaný bol v
konaní pasívny, pričom je potrebné zohľadniť procesné úkony strán sporu ako aj súdu predchádzajúce
pojednávaniu, na ktorom došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. V prejednávanej veci žalovaný podal
odpor proti platobnému rozkazu, ktorý aj vecne odôvodnil. Následne po vyjadrení žalobcu k odporu

žalovaného, sa žalovaný podaním zo dňa 17.7.2023 opätovne vyjadril k vyjadreniu žalobcu formou
dupliky. Je pravdou, že pojednávania vytýčeného na deň 29.2.2024 sa žalovaný bez ospravedlnenia
napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil, je však na mieste zohľadniť jeho procesnú aktivitu v konaní /
odpor proti platobnému rozkazu a duplika/. Naviac je potrebné vziať do úvahy aj Dohodu sporových strán
o urovnaní, ktorú žalovaný predložil spolu s odvolaním voči rozsudku. V Dohode o urovnaní sa sporové
strany v článku III. bod 3.1.2 o.i. dohodli, že žalovaný poskytne plnenie v zmysle bodu 3.1.1 /odvoz

zeminy spolu s nakládkou na zákazke podľa zadania žalobcu zo začiatkom najneskôr do 19.2.2024/
v rozsahu zodpovedajúcom sume žalovanej pohľadávky bez DPH vrátane príslušenstva, t.j. v sume
spolu 36.726,62 EUR bez DPH, čiže až do jej vyčerpania, a to najneskôr do 31.5.2024, čím dôjde k
usporiadaniu žalovaného nároku inak ako úhradou, a to v celom rozsahu. Podľa predloženej Dohody
mal žalovaný lehotu na plnenie /odvoz zeminy/ najneskôr do 31.5.2024. Tu je potrebné zdôrazniť, že súd

prvej inštancie nemal Dohodu o urovnaní v čase rozhodovania k dispozícii, avšak vzhľadom na všetky
konkrétne okolnosti prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Súdu prvej inštancie nič nebránilo na predmetnom pojednávaní
spor vecne prejednať a vo veci rozhodnúť, avšak nie formou procesnej sankcie, a teda skrátenou formou
rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že účasť na pojednávaní je predovšetkým právo strany sporu,

pričom je na nej, či toto právo využije alebo nie. Účelom právnej úpravy týkajúcej sa formalít a podmienok
konania, ktoré musia byť dodržané, je zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovanie právnej
istoty, ktorá je jedným zo základných prvkov výsadného postavenia práva.

20. Odvolací súd rešpektujúc judikatúru /NS SR a Ústavného súdu SR/ ako aj konkrétne okolnosti

prejednávanej veci napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom súd prvej
inštancie v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).