Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 64C/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424204894
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424204894.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: O.. R. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. S.
XXX/XX, T., právne zastúpený: JUDr. Denisa Jánošíková, advokát, so sídlom Klincová 35, Bratislava,
proti žalovanej: O.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. S. XXX/XX, T., právne zastúpená: JUDr.
Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, o vyporiadanie BSM, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
11.11.2024 domáha vydania uznesenia, ktorým by súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží
žalovanej povinnosť, aby umožnila vstup žalobcovi do nehnuteľnosti - Byt Č.. X, nachádzajúci sa na
adrese W. S. XX, T., na prízemí rodinného domu s. č. XXX, postavený na pozemku parc. reg. „.“ č.

XXXX/X, evidovaný Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, vedený pre obec
Bratislava - Staré Mesto, k. ú. Staré Mesto a umožnila mu užívanie obývacej izby, miestnosti na cvičenie
a manželskej spálne ako aj kuchyne, WC, kúpeľne, chodby a odovzdala žalobcovi kľúče od vstupnej
bránky nachádzajúcej sa na hranici pozemku, vstupných dverí do rodinného domu s. č. XXX a vstupných
dverí do bytu č. X, a to až do právoplatného skončenia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vedeného Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn.: 64C/77/2024. Žalobca žiadal priznať

aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že rozsudkom Mestského súdu
Bratislava II, sp. zn. B1-3P/63/2022 zo dňa 11.09.2023, právoplatným dňa 26.01.2024, bolo manželstvo
žalobcu a žalovanej rozvedené, pričom ešte počas trvania manželstva strany sporu nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť: byt č. X, nachádzajúci sa na adrese W. S. XX, T.,

na prízemí rodinného domu s. č. XXX, postavený na pozemku parc. reg. „B.“ č. XXXX/X, evidovaný
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, vedený pre Obec Bratislava - Staré
Mesto, k. ú. Staré Mesto (ďalej len „Spoločný byt“). Spoločný byt pozostáva z obytných miestností
nachádzajúcich sa na prízemí, a to obývacia izba, kuchyňa, miestnosť určená na cvičenie, sociálne
zariadenie a troch spální a sociálneho zariadenia nachádzajúcich sa na nadzemnom podlaží. Žalobca
ďalej uviedol, že žalovaná ho vylúčila z užívania Spoločného bytu, pričom o tejto skutočnosti sa

dozvedel od svojich maloletých dcér po tom, čo žalovaná na byte a vstupných dverách do rodinného
domu vymenila zámky a odmieta žalobcovi vydať kľúče. Listom zo dňa 10.06.2024 a výzvou zo dňa
01.08.2024 žalobca žalovanú vyzval k sprístupneniu nehnuteľnosti, pričom žalovaná na obe výzvy
reagovala rovnako (najprv listom zo dňa 19.06.2024, neskôr listom zo dňa 15.08.2024 kde uviedla,
že nemá problém sprístupniť nehnuteľnosť žalobcovi, avšak trvá na tom, aby bola prítomná v čase,
kedy bude žalobca v nehnuteľnosti, nakoľko v nej má osobné veci. Žalobca má za to, že z reakcie

žalovanej je zrejmé, že nemá záujem na tom, aby žalobca užíval spoločnú nehnuteľnosť, resp. vstup do
nehnuteľnosti mu umožní len na obmedzený čas za jej prítomnosti bez toho, aby tento mohol Spoločnýbyt alebo jeho časť užívať. Žalovaná hospodári so Spoločným bytom strán sporu sama, v rozsahu
prevyšujúcom jej spoluvlastnícky podiel, pričom odmieta Spoločný byt sprístupniť žalobcovi a rovnako
mu odmieta za takéto užívanie bytu poskytnúť primeranú finančnú náhradu, daným konaním dochádza

podľa žalobcu k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej na úkor žalobcu. Na strane žalovanej
vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že prijíma úžitok zo Spoločného bytu v rozsahu väčšom ako je
jej spoluvlastnícky podiel, tento úžitok v rozsahu 50 % je bezdôvodným obohatením, ktoré je žalovaná
povinná vydať žalobcovi v prípade, ak mu neumožní spoločný byt užívať. Právoplatnosťou rozsudku
o rozvode manželstva strán sporu, teda dňom 26.01.2024, zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov a začalo obohacovanie žalovanej na úkor žalobcu. Nakoľko žalobcovi je zo strany žalovanej
bránení v užívaní Spoločného bytu, ktorá mu odmieta odovzdať kľúče a vstup do Spoločného bytu mu
umožní len pod podmienkou jej prítomnosti, t. j. nie za účelom riadneho užívania, pričom konanie vo
veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže trvať aj niekoľko rokov, je potrebné,
aby súd bezodkladne dočasne formou neodkladného opatrenia upravil pomery medzi stranami sporu.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nielenže bráni žalobcovi v užívaní Spoločného bytu,

ale bez súhlasu žalobcu užíva a prenajíma aj ďalšiu spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu, a to byt č. XX nachádzajúci sa na 6. poschodí, vo vchode H. X bytového
domu s. č. XXXX postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXXX/X I. XXXXX/X, evidovaný Okresným
úradomBratislava,katastrálnyodbornaLVč.XXXX,vedenýpreObecBratislava-NovéMesto,k.ú.Nové
Mesto. V čase rozvodového konania žalovaná dňa 27.09.2023 uzatvorila nájomnú zmluvu, na základe

ktorej prenechala vyššie uvedený byt č. 54 do užívania tretím osobám. Výška nájmu bola dohodnutá v
sume 420,- eur mesačne + 180,- eur ako preddavok na energie a platby správcom, neskôr dodatkom
č. 1 bola výška nájomného upravená zo sumy 600,- eur na 614,25 eur (420,- eur nájom + 180,- eur
platby za energie a správu + 14,25 eur platba za internet). Splatnosť nájomného bola dohodnutá k 1. dňu
kalendárneho mesiaca vopred. Napriek tomu, že žalovaná tento spoločný byt prenajíma, neposkytuje

žalobcovi z tohto prenájmu žiaden podiel, žalobca si svoje právo uplatnil na súde, konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia ja vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 18Up/1545/2024.
Z konania žalovanej je zrejmé, že nerešpektuje žalobcu, jeho práva (vlastnícke a užívacie právo), tieto
napriek výzvam porušuje a ignoruje, a preto je nevyhnutné, aby pomery medzi stranami upravil súd a
vydal uznesenie, ktorým nariadi neodkladné opatrenie tak, ako to navrhuje žalobca.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil listinné dôkazy: Výzva na
sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 10.06.2024; Výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti a vydanie
prospechu zo spoločného majetku zo dňa 01.08.2024; Vyjadrenie k výzve na sprístupnenie
nehnuteľnosti a výzve na vydanie prospechu zo spoločného majetku zo dňa 19.06.2024; Vyjadrenie k

výzve na sprístupnenie nehnuteľnosti a výzve na vydanie prospechu zo spoločného majetku zo dňa
15.08.2024; rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B1-3P/63/2022 zo dňa 11. septembra 2023;
Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX; Výpis z listu vlastníctva č. XXXX; Výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.11. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len určitý čas.

12. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade,
ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej

exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických
vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri oboch
uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok, ktorému sa má poskytnúť
ochrana osvedčený, a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je
povinná osvedčiť strana sporu, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Tá musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia

ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia
posudzuje súd v kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,

c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Pre inštitút neodkladného opatrenia platí, že žalobca musí po osvedčení svojho hmotného
nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú

úpravu pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne
správanie sa žalovaného, ktorým „práve jemu“ spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí
byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä
naliehavosťou riešenia. Osvedčenie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov.

Osvedčovanie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa
návrhu a k nemu priložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP),
sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie
situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

15. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované opatrenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Procesnú zodpovednosť za výsledok

konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych ( nie len
faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi
súdom, t. j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie nároku, keď jeho ohrozenie
musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

16. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie, a tieto musí aj náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovanie
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je,

že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné.17. Súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj priložené listinné dôkazy
a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie navrhnutého
neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a preto je potrebné predmetný návrh zamietnuť.

18. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť,
aby žalobcovi umožnila vstup do Spoločného bytu a umožnila mu užívanie obývacej izby, miestnosti
na cvičenie a manželskej spálne ako aj kuchyne, WC, kúpeľne, chodby a odovzdala žalobcovi kľúče

od vstupnej bránky nachádzajúcej sa na hranici pozemku, vstupných dverí do rodinného domu s. č.
XXX a vstupných dverí do bytu č. X a to až do právoplatného skončenia vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vedeného Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn. 64C/77/2024. Žalobca
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že žalovaná vylúčila žalobcu z užívania
Spoločného bytu, o čom sa žalobca dozvedel od svojich maloletých dcér po tom, čo žalovaná na byte a
vstupných dverách do rodinného domu vymenila zámky a odmieta žalobcovi vydať kľúče. Žalovaná mu

má brániť v užívaní Spoločného bytu a vstup do Spoločného bytu mu umožní len pod podmienkou jej
prítomnosti, t. j. nie za účelom riadneho užívania, pričom konanie vo veci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov môže trvať aj niekoľko rokov a je potrebné, aby súd bezodkladne dočasne
formou neodkladného opatrenia upravil pomery medzi stranami sporu.

19. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil Výzvu na sprístupnenie
nehnuteľnosti zo dňa 10.06.2024 a Výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti a vydanie prospechu zo
spoločného majetku zo dňa 01.08.2024, ktoré sú adresované žalovanej, ktorú vyzýva, aby mu odovzdala
kľúče zabezpečujúce vstup žalobcu do predmetného bytu, sprístupnila mu byt a umožnila nerušené
užívanie dvoch izieb žalobcom v predmetnom byte, pričom tieto budú dané do ponuky podnájmov, aby

tak žalobca kompenzoval nemožnosť využívania nehnuteľnosti, zároveň žalovanú vyzval na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.680,- eur (1/2 hodnoty nájmu bytu č. XX na H. K.. Č.. X, T. za
obdobie 10/2023 až ku dňu 10.06.2024), resp. vo výške 1.470,- eur za obdobie od 02/2024 až ku dňu
01.08.2024. Vo výzve zo dňa 10.06.2024 žalobca uvádza, že žalovaná na Spoločnom byte vymenila
zámky a znemožnila mu jeho užívanie, pričom aktuálne Spoločný byt užíva výlučne žalovaná, žalobcovi

odmieta umožniť prístup do bytu, odovzdať mu kľúče od vstupných dverí a úmyselne mu zamedzuje
prístup k jeho majetku a k jeho užívaniu, čím porušuje jeho majetkové práva. Žalovaná na uvedené
výzvy mala reagovať vyjadreniami zo dňa 19.06.2024 a 15.08.2024 (vyjadrenia nie sú žalovanou
podpísané, nie je zrejmé kto ich poslal a ako boli žalobcovi doručené), ktoré žalobca rovnako pripojil k
návrhu, ktorých obsahom sú tvrdenia, že žalovaná žalobcovi nikdy nebránila vstupovať do predmetnej

nehnuteľnosti, nemá problém naďalej sprístupňovať nehnuteľnosť žalobcovi, ale má v nehnuteľnosti
osobné veci a majetok, ktorý už nespadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a trvá na tom,
aby vždy keď sa bude žalobca nachádzať v nehnuteľnosti bola prítomná v predmetnej nehnuteľnosti a s
prenájmom akejkoľvek časti nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nesúhlasí. Súd
má v súvislosti s vyššie uvedeným za to, že žalobca vo svojom návrhu nijakým spôsobom neosvedčil, že

žalovaná mu bráni vo vstupe a užívaní Spoločného bytu, resp. že zo strany žalovanej reálne dochádza k
takému konaniu, ktoré by vyžadovalo úpravu vzťahov medzi stranami sporu nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia. Z návrhu žalobcu vyplýva, že sa o jeho vylúčení z užívania Spoločného bytu
dozvedel po výmene zámkov, od svojich maloletých dcér, nie je pritom zrejmé, či žalovaná zámky na
Spoločnej nehnuteľnosti skutočne vymenila, či sa žalobca pokúšal do predmetného bytu vstúpiť, príp. ho

užívať a žalovaná bránila žalobcovi v prístupe a užívaní Spoločnej nehnuteľnosti, nie je ani zrejmé kedy
malo dôjsť k žalobcom tvrdenému bráneniu v užívaní Spoločného bytu. Súd v tejto súvislosti tiež dáva do
pozornosti, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, či výzvy zo dňa 10.06.2024 a 01.08.2024
boli doručované žalovanej a či pôvodcom vyjadrení zo dňa 19.06.2024 a zo dňa 15.08.2024 je skutočne
žalovaná, nakoľko uvedené listiny ňou nie sú podpísané a nie je ani zrejmé akým spôsobom mali byť

žalobcovi doručené, resp. kto je ich odosielateľom. Iné dôkazy, ktoré by osvedčovali žalobcom tvrdené
skutočnosti žalobca súdu nepredložil.

20. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Súd v tomto uznesení nerozhodol o nároku na náhradu trov konania, keďže toto rozhodnutie nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania rozhodne
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde proti
ktoréhouzneseniusmeruje.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného

zákona.