Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 15, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200112
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1023200112.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Glortex a.s., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 51 078 856, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát zapísaný v zozname advokátov
vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod reg. č. 4985, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného číslo: 103193346/2022 zo dňa 23.11.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
20.01.2023 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20.01.2023, doručenou elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 23.01.2023, sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 103193346/2022 zo dňa 23.11.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom navrhuje, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté
rozhodnutie spolu s rozhodnutím Daňového úradu číslo: 102209303/2022 zo dňa 09.08.2022 (ďalej len
„rozhodnutie prvostupňovému orgánu verejnej správy“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o

správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“) tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým
bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2021 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 37.000,- eur, čím žalobcovi - platiteľovi dane
z pridanej hodnoty znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2021 zo sumy 43.912,30 eur
na sumu 6.912,30 eur.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol v jej bode V., aby správny súd priznal správnej
žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe žalobca odôvodnil tým, že prípadný výkon rozhodnutí a následné daňové exekučné konanie
môže pre žalobcu predstavovať vážny zásah do jeho ekonomickej činnosti. V dôsledku okamžitého

výkonu napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, Svoje povinnosti voči štátu, daňové
i odvodové, si vždy počas celej doby jeho existencie žalobca plnil riadne a včas a nikdy sa nedostal
do žiadneho omeškania, vrátane záväzkov z obchodného styku. Predpokladaná daň z príjmu, ktorú
žalobca bude musieť odviesť do štátneho rozpočtu za rok 2022, predstavuje sumu 3.520.000,- eur,
o čom v prílohe žalobca predložil daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 a účtovné uzávierky ku dňu 31.12.2021 a ku dňu 30.11.2022.

Výkon napadnutého rozhodnutia znamená pre žalobcu ohrozenie jeho celkovej existencie, nakoľko
daňová exekúcia by poškodila jeho celodenný chod a výkon jeho odnikateľskej činnosti, čo ohrozuje jehodôveryhodnosť. Zároveň by sa žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku
straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu
záväzkov a znemožnila by sa jeho spolupráca s bankami či možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek

ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca taktiež poukazuje, že sa zúčastňuje verejného
obstarávania, preto v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre
podstatné porušenie podmienok.

3. Žalobca ďalej vo svojom návrhu poukazuje na skutočnosť, že takýto stav ohrozuje tiež reálnu

možnosť riadneho a včasného plnenie jeho záväzkov vo vzťahu k štátu tak ako doteraz. Prípadný výkon
napadnutého rozhodnutia spôsobí žalobcovi nevyčísliteľnú škodu v dôsledku vedenia spoločnosti v
zozname dlžníkov vo vzťahu k Finančnej správe Slovenskej republiky, čo mu podstatne sťažuje výkon
jeho podnikateľskej činnosti. Podľa žalobcu je možné objektívne očakávať, že obchodní partneri a
zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a odstúpia od obchodných aktivít, čo by v konečnom dôsledku
viedlo k likvidácii žalobcu.

4. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca ďalej odôvodnil tvrdením, že mu hrozí
závažná ujma a tiež značná hospodárska škoda a zároveň nevyčísliteľná finančná škoda, ktorá je v
danom štádiu ešte ťažko pre neho presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšujúca sumu,
ktorá je predmetom daňového konania. Táto situácia značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov

a povinností žalobcu, poškodzuje jeho dobré meno a žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných
súťažných konaní. Na základe žalobcom príkladom uvedených argumentov má žalobca za to, že je
preukázanáskutočnosť,žepreodloženievýkonunapadnutéhorozhodnutiasúnaplnenévšetkyzákonné
požiadavky a pritom odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s verejným
záujmom a preto žiada, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok v súlade s § 185 ods. 1 SSP.

5. Žalovaný sa k žalobe i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním
číslo 101079779/2023 zo dňa 19.04.2023, doručeným spolu a elektronickým administratívnym spisom
tunajšiemu súdu toho istého dňa tak, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe z
dôvodu, že daňová povinnosť v sume 37.000,- eur vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vynakladá

finančné prostriedky na reklamu vo výške viac ako 240.000,- eur mesačne (vyplýva to z vykonaných
daňových kontrol), je v zanedbateľnej výške a nemôže spôsobiť ohrozenie existencie žalobcu.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

8. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je

výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochranatoho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu
takéto rozhodnutie smeruje.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného

účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladnéhoúčinkužalobejespôsobiléreálnemuprivodiťzávažnúujmu,hospodárskučifinančnúškodu,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho

súduSlovenskejrepublikysp.zn.7Sžks/17/2018zodňa30.05.2018).Rovnakonesmiebyťnepatrná,ale
musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť
preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z

konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní
o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do
práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného
následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnenépodmienkynapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Vdanomprípadežalobcapoukázal
na hrozbu závažnej ujmy, tiež značnej hospodárskej škody a zároveň nevyčísliteľnej finančnej škody a
mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov v dôsledku určenia rozdielu nadmerného odpočtu na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2021 v sume 37.000,- eur žalovaným. žalobca
neuviedol a presne nešpecifikoval, či túto sumu pokladá za tak neprimerane vysokú sumu a zároveň
hrozbuvznikuhospodárskejafinančnejškodyvjehopodnikateľskejčinnosti,aletentozáversprávnysúd
dedukoval z jeho tvrdení o možnom zániku jeho podnikateľskej činnosti a nemožnosti zamestnávania
jeho zamestnancov.

14. Žalobca je obchodnou spoločnosťou v oblasti výroby bionafty a na slovenskom trhu pôsobí od roku
2017 ako veľkoobchod s pevnými, kvapalnými a plynnými palivami a súvisiacimi produktmi. Žalobca má
v súčasnej dobe 29 zamestnancov.

15. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza, že v dôsledku daňovej
exekúcie by sa poškodil výkon jeho riadnej podnikateľskej činnosti, dostal by sa do druhotnej platobnej
neschopnosti, znemožnila by sa spolupráca s bankami a pre svojich obchodných partnerov a zákazníkov
by sa stal nedôveryhodným. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu
odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik či hrozbu závažnej ujmy či finančnej škody či neodstrániteľného

následku výkonu napadnutého rozhodnutia. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil
svoju majetkovú situáciu. Správny súd poukazuje na to, že samotná potencionálna obava či hypotetická
možnosť nie je dostatočným a postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Ako už správny súd uviedol, hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť, tak ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v bode 12.

16. Správny súd v tejto veci upozorňuje, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je
povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu
vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne
na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním

konkrétnych dôsledkov zásahu na jeho právach, nie len všeobecnými tvrdeniami. Správny súd tak
nezistil dôvod pre vyhovenie vyššie uvedenému návrhu, nakoľko žalobca nepreukázal a ani neosvedčil
reálnu hrozbu závažnej ujmy či finančnej škody a preto konštatuje, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal
správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP, neosvedčil.17. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaným určený rozdiel nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2021 v sume 37.000,- eur mu spôsobí nevyčísliteľnú finančnú škodu,

správny súd poukazuje jednak na skutočnosť, že žalobca k tvrdenej insolvenciou nepredložil žiaden
dôkaz napr. v podobe výpisu z bankového účtu. Taktiež z verejne dostupných zdrojov (www.finstat.sk)
správny súd zistil, že žalobcove tržby v roku 2021 dosiahli sumu 177 milión eur, kedy dosiahol zisk
viac ako 3 milióny eur. Preto správny súd nepovažuje tvrdenie o nedostatku finančných prostriedkov
bez ďalšieho za osvedčujúce opodstatnenosť žiadosti o priznanie odkladného účinku podanej správnej

žalobe.

18. Pokiaľ žalobca žiadosť o priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe odôvodňuje stratou
obchodných záväzkov, zhoršením spolupráce s bankami, ide len o možnú budúcu skutočnosť, v
ktorej nemožno vidieť priamo hroziaci následok spôsobený výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorý

predpokladom vydania rozhodnutia podľa § 185 písm. a) SSP.

19. Dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe nezakladá ani tvrdenie, že žalobcova
dôveryhodnosť i dobré meno, prípadne iné nemajetkové hodnoty by boli neprimerane ohrozené tým, že
bol zaradený do zoznamu daňových subjektov vedenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky.

Dobré meno či povesť a hospodárske postavenie žalobcu sú atribúty, ktoré sú úplne vo sfére žalobcu
ako subjektu, ktorý sa zúčastňuje na hospodárskej súťaži.

20. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že
verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či
verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet
subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec
pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov

príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné
záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v
návrhu na priznanie odkladného účinku riadnym spôsobom neosvedčil.

21. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
napadnutého správnou žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z
ustanovenia § 185 SSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP

v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).