Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 28, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209565
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2120209565.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: Obec Naháč, IČO: 00 312

797, so sídlom Naháč 84, zast.: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., IČO: 50 481 355, advokátska kancelária so
sídlom Hlavná 31/15, Trnava, proti žalovanému: J.. W. K.Č., N.. XX.XX.XXXX, C. A. D. XXX/XX, Q. A.,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území N., obec N., okres C., zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ako
parcely registra „Z.“ č. XXXX, orná pôda o výmere XXXmX.

II. Nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území N., obec N., okres C., zapísanú na LV č. XXX
Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ako parcela registra „Z.“ č. XXXX, orná pôda o výmere
XXXmX, prikazuje do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.250 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa16.12.2020domáhalrozhodnutia,ktorýmsúdzrušípodielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území N., obec N.Č., okres C.,
zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ako parcely registra „Z.“ č. XXXX,
orná pôda o výmere XXXmX (ďalej len „Pozemok“) a prikáže ju do vlastníctva žalobcu a žalobcovi uloží
povinnosť poskytnúť žalovanému náhradu vo výške 2.250 eur. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu trov
konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi Pozemku a to tak,
že žalobca v podiele 21/32 vzhľadom k celku a žalovaný v podiele 11/32 vzhľadom k celku. Listom zo
dňa 23.07.2020 navrhol žalovanému zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k Pozemku
dohodou a to tak, že žalovaný by odpredal žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel za cenu 2.250 eur.
Žalovaný na návrh žalobcu nereagoval. Má za to, že Pozemok nie je možné rozdeliť, keďže je zastavaný
budovou Obecného úradu N. vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov, že:
a) nie je možné obísť zákonné predkupné právo,A.) V. Q., N.. XX.XX.XXXX sa nevzdala svojho zákonného záložného a predkupného práva na
spoluvlastnícky podiel 11/32 vzhľadom k celku v zmysle osvedčenia o dedičstve č.k. 21D/34/2016 2Dnot
72/2016,

c) žalovaný ani v dobrej viere nemohol reagovať na ponuku W. M., N.. XX.XX.XXXX v rámci
prednostného odkúpenia spoluvlastníckej časti pozemku, keďže zo strany V. Q., N.. XX.XX.XXXX neboli
zabezpečenévšetkyprávneúkonyalistinyvpísomnejforme,čímbymohlivzniknúťďalšímzúčastneným
stranám majetko - právne výhody,
d) nejednalo sa o prevod blízkej osobe,

e) v minulosti sa majiteľka spoluvlastníckeho podielu k Pozemku V. A. snažila u vtedajšieho predsedu
MNVN.pánaQ.A.avtedajšiehopredseduJRDN.pánaQ.M.ozosúladenieprávnehostavukPozemku,
f) rodina žalovaného sa snažila v minulosti ústne informovať o možnosti vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k Pozemku so žalobcom,
g) trvá záujem žalovaného o zosúladenie právneho stavu, aby nedochádzalo k pochybnostiam a obec
N. mohla užívať nehnuteľnosť na Pozemku, do dnešného dňa žalovaný nemá písomné vyrozumenie o

nájme Pozemku vo vlastníctve žalovaného.

4. V replike žalobca uviedol, že žalovaný vychádza z neaktuálneho právneho a skutkového stavu, keď
argumentuje zákonným záložným a predkupným právom, ktoré vzniklo na podiel 11/32 v prospech V.T.
Q. na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. 21D/34/2016. Toto záložné a predkupné právo zaniklo dňa

09.10.2019 úhradou zabezpečenej pohľadávky, čo oprávnená V. Q. písomne potvrdila dňa 09.10.2019.
V dôsledku uvedeného toto vecné právo nie je zapísané na predmetnom LV. K porušeniu predkupného
práva žalovaného uviedol, že predmetný spoluvlastnícky podiel W. M. bol žalovanému ponúknutý na
predaj listom zo dňa 18.06.2019, žalovaný však svoje predkupné právo v zákonnej lehote neuplatnil.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii z vyjadrenia k žalobe.

6. Žalovaný na pojednávaní odmietol petit v celom rozsahu, má za to, že vykonal dosť ústretových
krokov. Uviedol dôvod, pre ktorý nereagoval na predžalobné výzvy. Poukázal na rozdielnosť procesného
postupu súdu, keď súd v inom konaní, predmetom ktorého bolo určenie vlastníctva, ho vyzval na podanie

žaloby o určenie vlastníctva, pričom v tomto konaní tomu tak nebolo.

7. V konaní nebolo sporné:
- podielové spoluvlastníctvo sporových strán k Pozemku s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobcu
predstavuje 21/32 a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje 11/32,

- Pozemok nie je reálne deliteľný, je zastavaný stavbou vo vlastníctve žalobcu,
- hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného na Pozemku vo výške 2.250 eur.

8. Sporné vo veci neboli žiadne podstatné skutkové tvrdenia.

9. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda
spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občiansky zákonník). Občiansky zákonník

uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov ako základnú formu likvidácie spoluvlastníckeho vzťahu. Ak
k takejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý
môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov.

11. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú
uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť
spôsobov vyporiadania. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania súdom) dobre možné,súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho

vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku (§ 142 ods. 2 Občiansky zákonník).

12. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi

spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

13. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry sú pozemky v zásade vždy reálne deliteľné, nakoľko pozemky

je fakticky - technicky vždy možné rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, avšak súd
vždy musí prihliadnuť na účelné využitie veci. Ak by po rozdelení parciel nebol k novovzniknutým
parcelám zabezpečený samostatný prístup ani z verejnej komunikácie, ani zo susediacich pozemkov
právne relevantným spôsobom, boli by pozemky považované na reálne nedeliteľné, lebo novovzniknuté
pozemky by nemohli slúžiť svojmu určeniu. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije

ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci
niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v §
142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné

využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

14.PredmetomkonaniajePozemokktoréhopodielovýmspoluvlastníkomsveľkosťouspoluvlastníckeho
podielu 21/32 je žalobca a s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 11/32 je žalovaný. Predmetný
Pozemok je zastavaný, pričom žalobca je vlastníkom tejto stavby. Z uvedeného vyplýva, čo v konaní

ani nebolo sporné, že Pozemok nie je deliteľný, keďže žalovaný by v prípade jeho rozdelenia nemohol
svoj pozemok užívať v súlade s jeho účelom. Bránila by mu v tom stavba žalobcu. Z uvedeného
dôvodu podielové spoluvlastníctvo nebolo možné vyporiadať rozdelením veci, pričom ďalším do úvahy
prichádzajúcim spôsobom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je prikázanie veci jednému
spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. Berúc do úvahy kritéria uvedené v predmetnom ustanovení,

žalobcovi svedčí kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu ako aj kritérium účelného využitia veci,
keďže na Pozemku stojí stavba v jeho vlastníctve, ktorá je využívaná na činnosť žalobcu ako obce. Tretie
kritérium súd nezohľadňoval, keďže ani zo sporových strán netvrdila násilné správanie sa podielového
spoluvlastníka. Keďže obe do úvahy vzaté kritéria odôvodňovali prikázanie veci do vlastníctva žalobcu,
výrokom II. súd rozhodol o prikázaní Pozemku do jeho vlastníctva.

15. Z dôvodu prikázania veci do vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov bolo potrebné
rozhodnúť o povinnosti vyplatenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Keďže Pozemok súd
výrokom II. prikázal do vlastníctva žalobcu, výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu vo výške 2.250 eur. Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady súd vychádzal zo skutkového

tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný účinne nepoprel.

16. Argumentáciu žalovaného súd považoval vo vzťahu k predmetu konania za bezvýznamnú a
nezrozumiteľnú, prípadne pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodnú, bez potreby sa s ňou
osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a
relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu žalovaného súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.17. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

19. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP, keď podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané spôsobom navrhovaným žalobcom, z
čoho vyplýva jeho plný úspech, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. V konaní pritom
nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).