Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011083
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124011083.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obvineného: R. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W.I. XXX/XX, U., pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024, postupom podľa § 405b
ods. 1 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí v Trnave 5. septembra 2024

r o z h o d o l :

Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava
č. k. 2T/16/2024 - 64 z 22. apríla 2024, právoplatný 15. júna 2024.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 s použitím § 36 písm. k),
písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024
a § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obvinenému podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

O započítaní uplynutej skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody od 16.
júna 2024 súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom č. k. 2T/16/2024 - 64 z 22. apríla 2024, právoplatným 15. júna 2024, súd uložil
obvinenému za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods.

2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov s podmienečným odkladom výkonu a určil
skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

Od novely Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a) nie je trestným činom, ak spôsobená škoda neprevyšuje sumu 700,- eur. Obvinený svojím
protiprávnym konaním spôsobil poškodenej podľa skutkovej vety právoplatného trestného rozkazu

štyrmi neoprávnenými bankovými prevodmi škodu vo výške 500,- eur. Vzhľadom na túto skutočnosť
došlo k zániku trestnosti činu v časti krádeže v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona.
Keďže obvinený doposiaľ nenastúpil výkonu trestu odňatia slobody (výkon trest odňatia slobody bolobvinenému podmienečne odložený), bolo potrebné postupovať podľa § 405b ods. 1 a § 405d ods. 2
Trestného poriadku.

Na verejnom zasadnutí vykonanom v neprítomnosti odsúdeného súd oboznámil predmetný trestný
rozkaz.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava navrhla vzhľadom na to, že trestnosť činu podľa § 219 ods.
2 Trestného zákona nezanikla, uložiť totožný trest ako v trestnom rozkaze a to vo výmere dvanásť

mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na osemnásť mesiacov.

Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie
takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405a ods. 2 Trestného poriadku v konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci
rozhodol v prvom stupni a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát,
a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona.

Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol

uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné
rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest
za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného
zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého
trestu započítanie možné.

Podľa § 405d ods. 2 Trestného poriadku rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom
zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom
zasadnutí sa použijú primerane.

Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného
činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí

tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 125 ods. 1 prvá veta Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024 škodou malou sa
rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur.

Podľa § 295 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy,
použijú sa primerane ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka

dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a
znalcom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 (ďalej len „Trestný
zákon“) pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. k) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa pričinil o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na

dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkonu trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného

trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Vzhľadom na zánik trestnosti u jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov bol na verejnom zasadnutí
vyhlásený rozsudok, ktorým bol obvinenému uložený primeraný trest za prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom

do 5. augusta 2024, kde dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody je vo výmere jedného roka.
Zistené boli dve poľahčujúce okolnosti - priznanie sa a úprimné oľutovanie, náhrada škody. Aj po úprave
hornej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024
sa dolná hranica trestnej sadzby nezmenila a zostala vo výmere dvanástich mesiacov. Súd mal za to,
že primeraným trestom za spáchanú trestnú činnosť bude trest uložený obvinenému trestným rozkazom

z 24. apríla 2024 - vo výmere dvanástich mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní osemnástich mesiacov.

Súčasne bolo rozhodnuté o tom, že o započítaní uplynutej skúšobnej doby podmienečného odkladu
výkonu trestu, ktorá plynie obvinenému od 16. júna 2024 bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obvinený pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obvineného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

V prospech obvineného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obvineného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obvinený môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s
podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.