Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/147/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200940
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200940.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave žalobkyne: A. B. C., bytom D. E. F. XX/X, XXX XX C., matka zastupujúca
maloleté dieťa: G. A. C., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpenej: JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so
sídlom advokátskej kancelárie Štefánikova č. 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová č. 22, 826 86 Bratislava, IČO: 00 151 866,
za účasti: H. I. J., bytom X K. L. M. K., B. E. XXX, N. B. O. L. P. N. Q., zastúpeného: JUDr. Danielou

Ježovou, LL.M, PhD., advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Javorinská č. 13, 811 03 Bratislava,
IČO: 42 129 532, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu žalobkyne zo dňa 03.04.2017 o d m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom n e p r i z n
á v a .

III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. V knihe narodení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, zväzok R.,
ročník 2012, str. XXX, por. č. XXX bol dňa 20.03.2013 vykonaný zápis a bolo vydané Oznámenie o
narodení maloletej G. A. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX, miesto narodenia: J., G., N. B. O. L. P. N. Q.,
v ktorom kolónke otec bolo uvedené - „otec neuvedený“.

2. Dňa 08.10.2015 Hight court of Justice Family Division (ďalej aj len anglický súd) rozhodnutím č.k.

FD15P00428, ZC15P00974, ktoré bolo opravené dňa 19.10. 2015, rozhodol o priznaní rodičovských
práv a povinností pánovi: H. J., nar. XX.XX.XXXX k maloletej G. C..

3. V zmysle rozhodnutia anglického súdu, bolo matke ako odporkyni doručené dňa 11.09.2015
oznámenie o začatí konania. Dňa 28.09.2015 požiadala matka prostredníctvom právnikov o odročenie,
čomu bolo vyhovené. Rovnakí právnici matku dňa 28.09.2015 informovali o obsahu nariadenia, ktoré

vydal sudca a matke bolo opäť doručené nariadenie sudcu a sprievodné listiny o tomto konaní
08.10.2015. Matke bola adresovaná výzva doručiť svoje vyjadrenie na otcove návrhy vo veci okamžitého
návrhu a určenia rodičovských práv a povinností do 02.10.2015, bol jej oboznámený obsah nariadenia
sudcu zo dňa 28.09.2015, avšak svoje vyjadrenie nedoručila. Matka sa nedostavila ani na pojednávanie,
ani neurčila za seba zástupcu napriek tomu, že o pojednávaní bola informovaná v dostatočnom časovom
predstihu. Súdu preto stačilo, že poskytol matke príležitosť vyjadriť sa na pojednávaní k tomuto konaniu.

Súd mal za to, že zvyčajné bydlisko maloletej G. C. bolo Anglicko a Wales v čase, keď túto jurisdikciu
bez vlastného rozhodnutia opustila približne dňa 17.06.2015 a s G. C. tak bolo naložené bez vedomiaalebo súhlasu otca. Podľa bodu 13 písm. a) rozhodnutia anglického súdu, zvyčajným bydliskom dieťaťa
G. C. bola 17.06.2015, ako aj 11.09.2015 jurisdikcia v rámci Anglicka a Walesu. Podľa bodu 13 písm. c)
rozhodnutia anglického súdu, je v najlepšom záujme G. C., aby bola zverená do starostlivosti otca. Otec

žil s dieťaťom až kým nebolo odvezené 17.06.2015 a podnikol rozsiahle kroky na jeho návrat do tejto
jurisdikcie. Súdu postačuje, ako otec preukázal svoju oddanosť k dieťaťu a vzťah k nemu na základe
života v spoločnej domácnosti, až kým nebolo odvezené. Otec vo svojom návrhu prejavil skutočný
záujem o obnovenie vzťahu so svojou dcérou a o aktívnu rolu v jej živote. Podľa bodu 17 rozhodnutia
anglického súdu, súd zveruje G. C. do starostlivosti otca H. J. (parental responsibility order)

4. Dňa 14.12.2015 pred Matričným úradom v Prievidzi matka dieťaťa A. C. a S. B. ako rodičia maloletej
G. A. C. súhlasne vyhlásili, že otcom dieťaťa - G. A. C., narodená dňa XX.XX.XXXX v Londýne, ktorej
narodenie je zapísané v Osobitnej matrike v Bratislave vo zv. R., str. XXX, por. č. XXX, je S. B.. Rodičia
sa dohodli, že dieťa bude používať priezvisko C.. Dňa 08.01.2016 vo Veľkej Británii bol do rodného listu
maloletej G. A. C. ako jej otec zapísaný pán H. J. 11.01.2016 - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

- osobitná matrika Bratislava v knihe narodení, zväzok R., ročník 2012, str. XXX, por. č. XXX vykonalo
zmenu v osobe otca dieťaťa. Podľa oznámenia o narodení bol ako otec maloletej G. zapísaný S. B. na
základe súhlasného vyhlásenia rodičov z 14.12.2015 na matrike v Prievidzi č. 493/2015 a rodičia sa
dohodli,žedieťabudeajnaďalejužívaťpriezviskoC..Dňa03.03.2016OkresnýsúdPrievidzauznesením
č.k. 17 Em/1/k 2015-47 rozhodol v bode I. tak, že rozsudok Hight court of Justice Family Division

č.k. FD15P00428, ZC15P00974, opravený dňa 19.10.2015 sa vyhlasuje za vykonateľný v Slovenskej
republikesčasti,vktorejbolorozhodnuté:„Súdnariaďuje,žeotecH.J.márodičovskúzodpovednosťkG.
A. C., narodenej XX.XX.XXXX. V odôvodnení tohto rozsudku je uvedené, že právny poriadok Anglicka a
Walesu nevytvára v súvislosti s priznaním rodičovskej zodpovednosti pojem otcovstva, respektíve tento
pojem stotožňuje s registrovaním otca pri registrácii narodenia dieťaťa. Ak súd v Anglicku a Walese

rozhodne, že nejakému mužovi priznáva rodičovskú zodpovednosť, robí presne to, čo sa v právnom
poriadku platnom v Slovenskej republike nazýva určenie otcovstva, keďže tak ako s určením otcovstva
podľa práva Slovenskej republiky, tak aj určením rodičovskej zodpovednosti podľa práva Anglicka a
Walesu, takejto osobe vznikajú rodičovské práva a povinnosti. Dňa 04.05.2016 právna zástupkyňa p.
H. J. doručila osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR žiadosť o vykonanie zápisu v zmysle § 23 ods. 4

zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách (ďalej len zák. o matrikách) na základe rodného listu maloletej G. A.
C. vydaného matričným úradom vo Veľkej Británii na základe rozhodnutia Hight court of Justice Family
Division zo dňa 08.10.2015, ktorým boli priznané rodičovské práva a povinnosti otcovi maloletej a to H.
J., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom vo Veľkej Británii a požiadala, aby ako otec maloletej bol zapísaný H.
J..Súčasnepriložilarozhodnutieanglickéhosúduzodňa08.10.2015,rodnýlistmaloletejG.A.C.vydaný

Matričným úradom vo Veľkej Británii a uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.03.2016 č.k.
17 Em/1/k 2015-47 o vykonateľnosti rozsudku Hight court of Justice Family Division č.k. FD15P00428,
ZC15P00974, opravený dňa 19.10.2015 v Slovenskej republike v časti, v ktorej bolo rozhodnuté: Súd
nariaďuje,žeotecH.J.márodičovskúzodpovednosťkG.A.C.,narodenejXX.XX.XXXX.Vžiadostiďalej
uviedol, že mu je známe, že otcovstvo pána B. bolo určené súhlasným vyhlásením matky a tohto pána

bez toho, aby o tom on ako otec maloletej vedel a mohol toto namietať. K tomuto došlo bez predloženia
akéhokoľvek dôkazu svedčiaceho jeho otcovstvu. Otcovstvo pána B. bolo určené dňa 14.12.2015,
pričom súd vo Veľkej Británii rozhodol dňa 08.10.2015, čiže predtým, ako bolo určené otcovstvo pána
B. k maloletej.

5. V knihe narodení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, zväzok
R., ročník 2012, str. XXX, por. č. XXX bola dňa 12.01.2017 zapísaná zmena, že S. B. nie je
otcom tu zapísaného dieťaťa na základe predložených dokladov v súlade s § 26 zákona o matrikách
a H. I. J. bol nariadením vyššieho súdu v Londýne Hight court of Justice Family Division, Veľká
Británia č.k. FD15P00428, ZC15P00974 zo dňa 08.10.2015, opravený dňa 19.10.2015, určený za

otca dieťaťa, priznanie rodičovských práv bolo vydané súdnym rozhodnutím z 08.10.2015, opraveným
dňa 19.10.2015, otec dieťaťa je zapísaný v súlade s § 23 ods. 1, 2, 4 zákona číslo 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a na základe predloženého rodného listu vydaného
dňa 08.01.2016 na matrike vo Wandsworthe, Londýn, Veľká Británia.

6. Dňa 12.01.2017 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Osobitná matrika Bratislava vydala
Oznámenie o narodení (zväzok R., ročník 2012, str. XXX, por. č. XXX), v ktorom ako otec maloletej
G. A. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX vo Wandsworth, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a
Severného Írska, bol zapísaný H. I. J..7. Dňa 20.03.2017 na základe dožiadania právneho zástupcu matky maloletej G. C. Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky - osobitná matrika vydala žalobkyni duplikát rodného listu maloletej G. A. C. číslo

345/2017 zo dňa 20.03.2017, kde a ako jej otec je zapísaný H. I. J..

II. Žaloba

8. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.04.2017 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.04.2017

ako matka zastupujúca maloletú domáhala prostredníctvom jej VIII. časti vydania nasledujúceho
súdneho rozhodnutia: „Súd zrušuje rozhodnutie žalovaného pri vykonaní zápisu do osobitnej matriky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. 345/2017.“

9. Žalobkyňa ako matka zastupujúca svoje maloleté dieťa G. A. C. v žalobe uviedla, že žalovaný dňa
20.03.2017 vydal žalobkyni aktuálny úradný výpis z knihy narodení, Rodný list maloletej G. A. C., nar.

XX.XX.XXXX, vedený pod č. XXX/XXXX, ktorým došlo k zmene zapísaných údajov v časti osoby otca
maloletej.Maloletá do dňa 20.03.2017 disponovala rodným listom č. 230/2016 vydaným Ministerstvom
vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu zo dňa 22.02.2016, v
ktorom bol ako jej otec zapísaný S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., štátna príslušnosť : Slovenská
republika.Poukázala, že dňa 14.12.2015 bolo otcovstvo k maloletej G. A. C. určené pred Matričným

úradom Prievidza súhlasným vyhlásením rodičov v zmysle ust. § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.
Je názoru, že určenie otcovstva je vyňaté z nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci, uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. V prípade
maloletej G. je vo veci určenia rodičovstva a otcovstva možné použiť výlučne ustanovenia zákona č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj ZMPSP). Poukázala na § 23

ods. 1, ods. 2 a ods. 3 ZMPSP, za použitia ktorých v čase, kedy bol p. J. vo Veľkej Británii zapísaný ako
otec do rodného listu maloletej G. A. C., teda dňa 08.01.2016, sa malo postupovať v zmysle slovenského
právneho poriadku, nakoľko maloletá v tomto období už žila a zotrvávala na území Slovenskej republiky
po dobu takmer 8 mesiacov. Aj v čase rozhodovania anglického súdu (október 2015), ktorým bola p. J.
priznaná rodičovská zodpovednosť k maloletej G., už maloletá G. A. C. odo dňa 17.06.2015 nežila vo

Veľkej Británii ale na území Slovenska. Určenie rodičovstva sa malo teda spravovať výlučne slovenským
právnym poriadkom.

10. Žalobkyňa v ďalšej časti poukázala na rozhodnutie anglického súdu High Court of Justice, Family
Division v Londýne sp.zn. FD15P00428 zo dňa 08.10.2015, ktoré tvorí podklad rozhodnutia žalovaného

a v dôsledku ktorého došlo k zmene zápisu H. J. ako otca do rodného listu maloletej, nie je podľa
žalobkyne rozhodnutím o určení otcovstva, a preto je rozhodnutie žalovaného a zistený skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v
nich nemá oporu.

11. Žalovaný primárne vychádzal z rozhodnutia anglického súdu a tvrdenia žiadateľa p. J. bez
predchádzajúceho dôkladného overenia výroku predmetného rozhodnutia anglického súdu. Aj v
odôvodnení rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.03.2016, sp.zn. 17Em/1/2015 sa uvádza, že
rozhodnutie anglického súdu o priznaní tzv. rodičovskej zodpovednosti možno považovať v porovnaní
so slovenským právnym poriadkom za akési rozhodnutie o otcovstve k dieťaťu, nakoľko na základe

takéhoto rozhodnutia možno okrem priznania rodičovských práv a povinností k dieťaťu, zapísať osobu
ako rodiča dieťaťa v registri (matričnom úrade) v jurisdikcii Anglicka a Walesu, pričom pri tomto zápise
musí byť ten, kto o takýto zápis žiada, predložiť okrem tohto rozhodnutia ešte vyhlásenie. Okresný
súd v Prievidzi pritom poukázal na právny poriadok v Anglicku a Walese a to konkrétne na zákon o
registrácii narodení a úmrtí a zákon o deťoch. Uvedené potvrdil aj súd druhej inštancie v uznesení zo

dňa 24.08.2016 č.k. 23CoE/192/2016-129, keď uviedol, že medzi priznaním rodičovskej zodpovednosti
mužovi anglickým súdom a určením otcovstva v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je veľa
spoločných znakov, ale nemožno ich stotožňovať. Žalobkyňa poukázala, že p. J. bol ako otec maloletej
G. A. C. zapísaný do rodného listu v Anglicku až dňa 08.01.2016, t.j. po riadnom určení otcovstva
p. S. B. 14.12.2015 v zmysle slovenského právneho poriadku. Žalobkyňa zdôraznila, že rozhodnutie,

ktoré tvorí podklad zmeny zapísaných údajov v rodnom liste maloletej, nie je smerodajné a určujúce
pre žalovaného, ktoré vydalo rozhodnutie, ktoré nemá základ v právnom poriadku Slovenskej republiky
a matka maloletej sa o ňom dozvedela až z podania súdu doručeného žalobkyni prostredníctvom jej
právneho zástupcu.12. Rozsudok High Court of Justice, Family Division v Londýne sp.zn. FD15P00428, ZC15P00974,
vydaný dňa 08.10.2015 a opravený dňa 19.10.2015 priznal len rodičovské práva a povinnosti: „Súd

nariaďuje, že otec H. J. má rodičovskú zodpovednosť k G. C.“, teda nemožno hovoriť o zverení
dieťaťa do osobnej starostlivosti p. J., či rozhodnutí, v zmysle ktorého je možné určiť otcovstvo
fyzickej osobe. Rozhodnutie anglického súdu priznalo p. J. len určitú formu rodičovskej zodpovednosti
- „parental responsibility order“ a nie otcovstvo, ktoré je výslovne vylúčené z Nariadenia Brusel IIa,
dalo p. J. nepriamo možnosť nechať sa zapísať do rodného listu maloletej, nakoľko na zápis stačí iba

súdne rozhodnutie a vyhlásenie. Predmetným rozhodnutím anglický právny systém nepriamo umožnil
obísť výslovný zákaz aplikácie Nariadenia Brusel IIa na otázky týkajúce sa určenia otcovstva, a to
prostredníctvom následného administratívneho konania. Žalobkyňa v súčasnosti iniciovala na súde High
Court of Justice, Family Division v Londýne v konaní č. FD15P00428, ZC15P00974, konanie vo veci
zrušenia rozhodnutia o priznaní rodičovských práv p. J..

13. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/152/2010 zo dňa
08.10.2010, podľa ktorého zo zákona o matrikách nevyplýva osobitnej matrike pri zápise údajov o
narodení skúmať správnosť údajov obsiahnutých vo verejných listinách vydaných iným štátom, s úradne
osvedčeným prekladom do slovenského jazyka a opatrených príslušnými osvedčeniami, ktoré sú v
miestevydaniaplatnétak,akojetonapríkladvprípadeuzavretiamanželstva(§22azákonaomatrikách),

ale má vychádzať z údajov obsiahnutých v požadovaných dokladoch.

14. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodnutie, ktoré vykonáva osobitná matrika, je deklaratórne a pri
takomto môže zápis podľa predložených dokladov len vykonať, alebo nevykonať, ale nie konštitutívnym
rozhodnutím meniť údaje v dokladoch, ktoré boli predložené v zmysle zákona. Osobitná matrika nie

je povinná skúmať, resp. posudzovať dôkazný charakter predložených listín, ale má skúmať dôkazný
charakter listín v súlade s § 35 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, teda, či má cudzozemská listina, ktorá
je dôkazom príslušné overenie a potom vykoná zápis podľa skutočností tam uvedených. Žalobkyňa je
názoru, že osobitná matrika Ministerstva vnútra SR svojím postupom a konečným rozhodnutím zmenila
osobu otca v rodnom liste maloletej, odňala možnosť jednej fyzickej osobe, ktorá bola doposiaľ vedená

ako rodič maloletého dieťaťa v rodnom liste dieťaťa, vykonávať jej prislúchajúce práva a povinnosti k
dieťaťu, preto sa jedná o konštitutívne rozhodnutie žalovanej.

15. Žalobkyňa ďalej poukázala, že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

alebo opatrenia vo veci samej v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Do dnešného dňa nebolo
iniciované konanie, na základe ktorého by v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky došlo k
zmene otca v rodnom liste maloletej, a to konanie o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov
maloletej a ani nedošlo k zrušeniu doposiaľ právoplatného rozhodnutia súdu.

III. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.06.2017 uviedol, že pracovisku osobitnej matriky bol právnou
zástupkyňou otca dieťaťa p. H. I. J., predložený britský rodný list, s uvedením jeho údajov ako
otca dieťaťa podľa rozsudku Najvyššieho súdu, Sekcie rodinného práva Londýn, Veľká Británia, č.

FD15P00428, ZC15P00974, zo dňa 08.10.2015, ktorým boli osobe p. J. priznané rodičovské práva
a povinnosti a bol vykonaný zápis jeho osobných údajov do britskej matriky narodených. Zo znenia
tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že žalobkyni boli zo strany britského súdu doručené dokumenty
a predvolania týkajúce sa konania vo veci maloletej, matka nepodala britskému súdu žiadne vyjadrenie
ani námietky. Naopak z jej strany bolo vykonané súhlasné vyhlásenie rodičov dieťaťa o určení otcovstva

s p. S. B. pred matričným úradom v Prievidzi, dňa 14.12.2015, napriek skutočnosti, že mala vedomosť o
tom, že britský súd rozhodol a priznal otcovstvo p. J. rozsudkom zo dňa 08.10.2015. Žalobkyňa svojim
konaním uviedla MV SR - osobitnú matriku do omylu.

17. Osobitná matrika následne po obdržaní podkladov - britský rozsudok o priznaní rodičovských práv

zo dňa 08.10.2015 v spojitosti s rozhodnutím Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.03.2016, ktorý uznal /
§67 Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ďalej ako „ZMPSP/ citované rozhodnutie
britského súdu, čo do vykonateľnosti priznania rodičovských práv a zodpovednosti p. J. a britský rodnýlist dieťaťa s uvedením p. J. ako otca maloletej G. A. C. - vykonala zmenu zápisu osobných údajov otca
dieťaťa.

18. Ministerstvo vnútra SR - Osobitná matrika postupovalo podľa § 26 zák. č. 154/1994 Z.z. o matrikách,
podľa ktorého zmeny zápisov, dodatočné zápisy, dodatočné záznamy a ich opravy v matrike vykonáva
matričný úrad na základe verejných listín, iných úradných listín alebo písomných oznámení, ak v
tomto zákone nie je ustanovené inak. Zmena zápisu bola vykonaná z úradnej povinnosti, na základe
predložených úradných listín.

19. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 3la zákona o matrikách, podľa ktorého na konanie podľa
tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z dikcie uvedeného vyplýva, že
výsledkom zápisu matričnej udalosti do osobitnej matriky nie je rozhodnutie podľa správneho poriadku,
ale verejná listina administratívneho konania matriky o osobnom stave fyzickej osoby. Osobné údaje, ich
opravy a zmeny sú do matriky zapisované chronologicky, podľa dátumu, kedy nadobudli právne účinky,

podľa verejnej listiny, ktorá je podkladom k vykonaniu zápisu, zmeny, záznamu alebo opravy.

20. Právny zástupca žalobkyne vo svojom podaní poukázal aj na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 3 Sžo 152/2010, ktorého meritom bol zápis narodenia do osobitnej matriky a sporným sa
stal zápis údajov otca dieťaťa. V danom prípade príslušný Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím

zamietol žalobu navrhovateľky ako neopodstatnenú a priznal zákonný postup MV SR.

21. Najvyšší súd SR svoj rozsudok, ktorým zrušil rozsudok Krajského u v Bratislave č.k. 1S 30/2009-47
a vrátil mu vec na ďalšie konanie, oprel najmä o skutočnosť, že dieťa narodením na území Francúzskej
republiky, nadobudlo štátne občianstvo Francúzskej republiky a v spojitosti s ustanovením § 23 ods.

1 ZMPSP (citované ustanovenie bolo novelizované s účinnosťou od 01.01.2012 a doplnil sa nový
ods. 2) osobitná matrika nesprávne zapísala osobné údaje otca do matriky. Osobitná matrika pri
zápise narodenia dieťaťa posúdila všetky aspekty a skutočnosti vo vzťahu k štátnemu občianstvu
Slovenskej republiky maloletej podľa § 33 ods. 1 ZMPSP, ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským
štátnym občanom a ak ho za svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo

slovenské. Pri vykonaní zápisu narodenia maloletej G. A. C. do matriky žalovaný postupoval v intenciách
vnútroštátnej legislatívy, v spojitosti s akceptovaním cudzieho prvku a odlišností v úprave cudzieho
právneho poriadku a s prihliadnutím na cudzojazyčné verejné listiny, ktoré boli podkladom k vykonaniu
zmeny v matričnom zápise. Prvoradým hľadiskom pri vykonaní zápisu do knihy narodení MV SR -
osobitná matrika, ktorý sa týka maloletého dieťaťa, je skutočnosť, že za správne sa považujú osobné

údaje dotknutých osôb uvedené v úradných výpisoch, ak sa nepreukáže opak. Vzhľadom na skutočnosť
vzniknutej kolízie právnej úpravy problematiky určenia otcovstva na území dvoch dotknutých štátov, MV
SR - osobitná matrika, vykoná zmenu v zápise osobných údajov otca maloletej, na základe rozhodnutia
príslušného súdu.

IV. Replika žalobkyne

22. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 06.07.2017 zotrvala na dôvodoch
uvedených v žalobe a zdôraznila, že rozhodnutie High Court of Justice, Family Division v Londýne
sp.zn. FD15P00428 zo dňa 08.10.2015 nie je rozhodnutím o určení otcovstva. Rozhodnutie anglického

súdu priznalo p. J. len určitú formu rodičovskej zodpovednosti, jedná sa o tzv. „parental responsibility
order“ nie o určenie otcovstva. V Anglicku postačuje na zápis do rodného listu maloletého dieťaťa
len súdne rozhodnutie na základe čestného vyhlásenia navrhovateľa, čím anglický právny systém
nepriamoumožnilp.J.obísťvýslovnýzákazaplikácienariadeniaBruselIIanaotázkytýkajúcesaurčenia
otcovstva.

V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka

23. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.12.2018 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal, že
žalobkyni ako matke chýba žalobná legitimácia v zmysle § 178 SSP, nakoľko napadnutým zápisom

matričných údajov nebola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a ďalším
procesným nedostatkom žaloby je aj absencia žalobných bodov podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, t.j.
tvrdenie žalobkyne, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Má za
to, že maloletá a ani jej matka nemajú procesnú spôsobilosť na podanie tejto žaloby. Maloletá nemohlabyť pri podaní žaloby a v tomto konaní zastúpená jej matkou, nakoľko záujmy matky sú v priamom
rozpore so záujmami maloletej v zmysle ust. § 31 ods. 2 zákona o rodine, preto podľa jej názoru malo
najskôr prebehnúť konanie o určení opatrovníka podľa ust. § 272 civilného mimosporového poriadku a

až následne takto súdom ustanovený opatrovník mohol podať žalobu v mene maloletej.

24. Ďalší účastník ďalej poukázal na skutočnosť, že v súlade s § 31 zákona o matrikách, výsledkom
zápisu údajov do osobitnej matriky je verejná listina administratívneho konania. Výsledkom tohto
konania preto nie je rozhodnutie v správnom konaní a ustanovenia správneho poriadku sa na

konanie vo veci zápisu matričných údajov ani nevzťahujú. Zápis údajov do osobitnej matriky nie je
rozhodnutím v správnom konaní, nemá konštitutívne ale len deklaratórne účinky, nakoľko iba potvrdzuje
a zaznamenáva právny stav už existujúci, a preto zápis v osobitnej matrike nemôže byť predmetom
súdnehopreskúmania.Mázato,žekonanímžalovanéhonedošlokvážnemuzásahudoprávmaloletého
dieťaťa a žalobkyne, nakoľko nebola narušená zásada právnej istoty. Maloletá má zapísaného v
anglickom a aj v slovenskom rodnom liste rovnakého otca, H. J., ktorému aj boli rozhodnutím anglického

súdu priznané rodičovské práva, opatrovnícke právo k maloletej. V súčasnosti je tak zjednotený právny
stav a maloletá má ako otca uvedeného jednu a tú istú osobu H. J.. Žalobkyňa nikdy nenamietala
otcovstvo H. J., ani nepodnikla kroky k DNA testu, nakoľko si je plne vedomá, že biologickým otcom
maloletej je H. J.. Z rozhodnutia anglického súdu vyplýva, že anglický súd v danej veci ustálil skutkový
stav tak, že obvyklým pobytom maloletej je územie Veľkej Británie, a preto má súd Veľkej Británie

právomoc rozhodovať o veciach týkajúcich sa maloletej. Na základe dôkazov predložených súdu
vyplýva, že G. C. mala svoj obvyklý pobyt v Anglicku a Walese v čase, keď bola premiestnená z tejto
jurisdikcie približne dňa 17.06.2015, a že bola premiestnená bez vedomia a súhlasu jej otca. Konajúci
súd vyhodnotil, že je v najlepšom záujme maloletej, aby bola navrátená do Anglicka a Walesu do 23:59
hod. dňa 23.10.2015. Základom pre takéto rozhodnutie súdu bolo konštatovanie, že krajinou obvyklého

pobytu maloletej bolo dňa 17.06.2015 a aj 11.09.2015 Anglicko a Wales. Podľa čl. 8 nariadenia Brusel
II bis majú súdy Anglicka a Walesu výlučnú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností.

25. K určeniu otcovstva podľa slovenského právneho poriadku ďalší účastník uviedol, že určenie
otcovstva ako jedného z dvoch alternatív rodičovstva je upravené v druhom oddiele prvej hlavy IV.

časti zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. V súlade s platnou právnou úpravou sa otcovstvo muža k
dieťaťu určuje na základe troch zákonných podmienok a to: 1/ otcom je manžel vydatej matky, 2/ ak
nie je otcovstvo dieťaťa určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným
vyhlásením oboch rodičov, 3/ ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd, pričom za otca

sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Existencia jednej
domnienky otcovstva zakladá prekážku inej právnej domnienky otcovstva. Prejav muža o uznaní
otcovstva k dieťaťu narodenému mimo manželstva, nie je právne účinný, pokiaľ už nastúpila domnienka
otcovstva muža, ktorý so ženou v rozhodnom čase súložil a bol uznaný za otca maloletého dieťaťa

súdom v súdnom rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/492/2015,kdesúdjasnekonštatuje,žezákonodarcavSlovenskejrepublikeupravilprávneurčenie
otcovstva na základe systému troch zákonných domnienok otcovstva, ktoré sa vzájomne vylučujú.
Nástupom tretej domnienky otcovstva dieťaťa, sa stáva táto domnienka nevyvrátiteľná. Preto zákon
nemá žiadne ustanovenia o zapretí otcovstva pri tretej domnienke. Pri tretej domnienke otcovstva toto

možné nie je, nie je možné zaprieť otcovstvo určené súdnym rozhodnutím. Zákon nehovorí, že súdne
rozhodnutie musí vydať slovenský súd. Toto rozhodnutie musí vydať zákonný súd, ktorým bol v čase
rozhodovania o maloletej, nar. dňa 17.10.2012 v Londýne, dňa 08.10.2015 a aj dňa 19.10.2015 súd,
podľa obvyklého pobytu maloletej, teda v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (High
Court of Justice, Family Division London) v súlade s Haagským dohovorom o občiansko-právnych

aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 a Nariadením ES č. 2201/2003, nakoľko súd
obvyklého pobytu maloletej si ponechal právomoc aj po únose maloletej matkou, a to najmä podľa
ustanovenia čl. 10 Nariadenia Brusel II. Rozhodnutie anglického súdu High Court of Justice, Family
Division sp.zn. FD15P00428, ZC15P00974, vydaný dňa 08.10.2015 a opravený dňa 19.10.2015 je
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého bol Tomasz Walków zapísaný na príslušnej

matrike v rodnom liste maloletej v kolónke „otec“ maloletej, vydanom v Anglicku dňa 08.01.2016.

26. S. B., ako údajný otec maloletej urobil s matkou maloletej súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva k
maloletej až dňa 14.12.2015, teda po nástupe tretej domnienky otcovstva v dôsledku vydaného súdnehorozhodnutia. Žalobkyňa pritom v tomto čase už vedela o existencii rozhodnutia anglického súdu, preto
išlo v tomto prípade o neúčinné uznanie otcovstva bez právneho následku a to aj napriek tomu, že bol
vykonaný v danom čase zápis v slovenskej matrike (matrika o existencii súdneho rozhodnutia z Anglicka

o otcovstve H. J. nevedela). Tento zápis bol následne zmenený a údajný otec S. B. bol z rodného listu
vymazanýaakootecmaloletejbolzapísanýH.J.atedavsúčasnostijeH.J.zapísanýtakajvslovenskej,
ako aj v anglickej matrike.

27. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie anglického súdu, ktoré priznalo p. J. len určitú formu

rodičovskej zodpovednosti - „parental responsibility order“ a nie priamo otcovstvo, ktoré je výslovne
vylúčené z nariadenia Brusel IIa dalo p. J. nepriamu možnosť nechať sa zapísať do rodného listu
maloletej, nakoľko na zápis stačí iba súdne rozhodnutie a vyhlásenie. K tejto námietke žalobkyne
ďalší účastník uviedol, že: „anglický právny poriadok nemá konkrétny právny inštitút „určenie otcovstva
maloletého“ tak, ako ho pozná slovenský právny poriadok. Anglický právny poriadok môže priznať
„parentalresponsibilityorder“ateda„rodičovskúzodpovednosť“ibakonkrétnejpresnestanovenejosobe

z konkrétneho právneho titulu. Najčastejšie je to otec. Zákon automaticky predpokladá od narodenia
dieťaťa túto zodpovednosť matke. Pri otcoch detí je táto situácia odlišná, otec dieťaťa môže získať svoj
status „otca“ iba priznaním rodičovských práv a to:
a)akuzatvorilmanželstvosmatkouvčasenarodeniadieťaťa,alebosňouuzatvorilmanželstvonásledne
po pôrode dieťaťa a potvrdil matrike svoje otcovstvo,

b) ak je zapísaný na rodnom liste pri deťoch narodených v Anglicku a Walese po 01.12.2003 alebo
c) ak s matkou uzatvoril dohodu o rodičovskej povinnosti, ktorá je v predpísanej forme a bola podaná
na súde, alebo
d) ak súd na návrh otca vydal rozhodnutie o priznaní rodičovských práv (dňom rozhodnutia).

28.Žiadnyinýinštitútzískania,resp.„určenia“otcovstvakdieťaťuvprávnomporiadkuAnglickaaWalesu
neexistuje, pričom však nie je možné vykladať tento stav tak, že žiadne dieťa v Anglicku a Walese nemá
určeného otca.

29. Ďalší účastník preto tvrdí, že nemohol podať žiaden iný návrh na súd ako ten, ktorý podal

na anglický súd, v dôsledku ktorého mu boli priznané rodičovské práva, pretože je otcom dieťaťa.
Rodičovskúzodpovednosť(otcovstvo)mupriznalsúdprávoplatnosťousvojhorozhodnutia.Predmetným
rozhodnutím bolo rozhodnuté o jej právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletej od jej narodenia, a
teda s demonštratívnymi účinkami.

30. Žalobkyňa v žalobe ďalej uvádzala, že iniciovala na súde High Court of Justice, Family Division
v Londýne sp.zn. FD15P00428, ZC15P00974 konanie vo veci zrušenia rozhodnutia o priznaní
rodičovských práv p. J.. K uvedenej námietke ďalší účastník uviedol, že ani jeho právny zástupca vo
VeľkejBritániinemážiadnuvedomosťotom,žebyvoVeľkejBritániiprebiehalotakétokonanieozrušenie
rozhodnutia anglického súdu o priznaní rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Žalobkyňa

túto skutočnosť nijakým relevantným spôsobom nepreukázala. Anglický súd v tejto veci žalobcovi a ani
jeho právnemu zástupcovi žiadne listiny ani informácie nedoručoval. H. J. je zapísaný na rodnom liste
maloletej v Anglicku a jeho zápis nebol do dnešného dňa zrušený.

31. K námietke žalobkyne, že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o

konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej, ďalší účastník poukázal na ust. § 26, § 37 ods. 2, ods. 6 zákona
č. 154/1994 Z.z. o matrikách a uviedol, že žalovaný postupoval v intenciách zákona a zápis
vykonal na základe predložených dokladov a údajov v nich uvedených. Žalovaný v tomto prípade
žiadnym konštitutívnym rozhodnutím nemenil údaje v dokladoch, ako to uvádza žalobkyňa, ale len

vykonal deklaratórny zápis podľa predložených dokladov. Žalovaný vychádzal z údajov obsiahnutých v
požadovaných dokladoch, na základe ktorých vykonal zápis zmeny. Svojím rozhodnutím len deklaroval,
potvrdil skutočnosť, ktorá už reálne existovala. Ďalšiemu účastníkovi boli rozhodnutím anglického súdu
priznané rodičovské práva k maloletej, inak povedané, bolo určené jeho otcovstvo k maloletej. Ďalší
účastník figuroval ako otec aj na anglickom rodnom liste. V tomto prípade sa jednalo o verejné listiny

vydané v cudzine príslušnými orgánmi a platné na ich území.

VI. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky32. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/71/2017-144 zo dňa 16.01.2020 preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto
ju podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„SSP.“ alebo „Správny súdny poriadok“) bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok podľa §
107 ods. 2 v spojení s ust. 137 ods. 4 SSP zamietol.

33. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobkyňa o ktorej Najvyšší
súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžk/21/2020 zo dňa 11.05.2021 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 16. januára 2020 č. k. 1S/71/2017-144 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

34. V odôvodnení rozsudku predovšetkým poukázal na skutočnosť, že správny súd pochybil v tom, že
nepovažoval za potrebné vyriešiť otázku aktívnej legitimácie na podanie žaloby predtým, ako dospel k
samotnému súdnemu prieskumu. Rovnako považoval za nutné posudzovať prioritne priamu dotknutosť
žalobkyne na svojich právach „rozhodnutím žalovaného pri vykonaní zápisu“ (viď § 2 ods. 2 S.s.p.), ktorý

bol napadnutý správnou žalobou.

VII. Relevantná právna úprava

35.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

38. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

39. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

40. Podľa § 2 ods. 2 zákona o matrikách, do matriky sa zapisujú údaje o narodení, uzavretí manželstva a
úmrtí a údaje o iných skutočnostiach rozhodujúcich pre zistenie alebo overenie osobného stavu, najmä

údaje o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva (ďalej len „matričné udalosti“), ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 21 a § 23 ods. 6). Predpokladom zápisu do nej sú matričné udalosti, ktoré
nastali na území Slovenskej republiky a v cudzine, ak ide o štátneho občana Slovenskej republiky.

41. Podľa § 2 ods. 3 zákona o matrikách, matrika tvorí kniha narodení, kniha manželstiev a kniha úmrtí

(veta prvá).

42. Podľa § 3 ods. 1 zákona o matrikách matrika je verejná listina

43. Podľa § 3 ods. 2 zákona o matrikách verejnými listinami sú aj rodný list, sobášny list a úmrtný list

(ďalej len „úradný výpis“), potvrdenia vyhotovené o údajoch zapísaných v matrike a doslovné výpisy z
matrík.

44. Podľa § 3 ods. 3 zákona o matrikách úradný výpis obsahuje údaje údaje ustanovené týmto zákonom
o skutočnostiach zapísaných v matrike, ktoré sa týkajú zapísanej osoby, podľa stavu v deň jeho

vyhotovenia.

45. Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o matrikách narodenie, uzavretie manželstva a úmrtie štátnych
občanov Slovenskej republiky, ktoré nastali na území cudzieho štátu, sa zapisujú do osobitnej matriky.46. Podľa § 23 ods. 4 zákona o matrikách zápis sa vykoná na základe rodného listu, sobášneho listu
alebo úmrtného listu vydaného cudzím štátom, dokladu o štátnom občianstve Slovenskej republiky,

zápisu o narodení, uzavretí manželstva alebo úmrtí spísaného zastupiteľským úradom alebo matričným
úradomalebonazákladeinejlistiny,aleboinéhoobdobnéhodôkazumatričnejudalosti.Týmtospôsobom
nemožno nahradiť právoplatné rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho.

47. Podľa § 23 ods. 9 zákona o matrikách osobitnú matriku vedie ministerstvo.

48. Podľa § 26 zákona o matrikách zmeny zápisov, dodatočné zápisy, dodatočné záznamy a ich opravy
v matrike vykonáva matričný úrad na základe verejných listín, iných úradných listín alebo písomných
oznámení, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

49. Podľa § 31a zákona o matrikách na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní.

50. Podľa § 37 ods. 2 zákona o matrikách listiny vydané v cudzine súdom alebo iným príslušným
orgánom,ktorésúvmiestevydaniaplatnéakoverejnélistiny,majúdôkaznúmocverejnýchlistínnaúčely
zápisu, zmeny alebo doplnenia zápisu v matrike, ak sú opatrené predpísanými overeniami; predkladajú

sa s prekladom do slovenského jazyka vykonaným podľa osobitného predpisu, ak osobitný predpis
alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

51. Podľa § 37 ods. 6 zákona o matrikách na účely tohto zákona sa za verejnú listinu považuje každá
listina, ktorá osvedčuje skutočnosti o osobnom stave, ak bola vydaná oprávneným orgánom a obsahuje

náležitosti ustanovené týmto zákonom.

VIII. Posúdenie veci správnym súdom

52. Správny súd zistil, že v danom prípade správnu žalobu podala neoprávnená osoba a preto ju podľa
§ 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.

53. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku vychádza z čl. 46 ods.
2 ústavy, podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže

obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom ústava umožňuje
zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým,
že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu
vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu
podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník

správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach
ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila
komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí
byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v
správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Článok

46 ods. 2 posledná veta ústavy sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho
prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Aj v takom prípade musí byť umožnené dotknutej
osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia inak vylúčeného zo súdneho
preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd. Takýto účinok napadnutého rozhodnutia nepriamo
vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných osôb na konanie o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia.

54. Samotné konanie v správnom súdnictve má kontradiktórnu povahu, preto sú účastníkmi konania v
zásade žalobca a žalovaný. Okrem týchto osôb sú účastníci konania vždy vymedzení zákonom. Okruh
osôb, ktoré môžu vystupovať na strane žalobcu upravuje § 178 SSP, z ktorého vyplýva obmedzenie

procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho
konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci administratívneho konania boli rozhodnutím orgánu
verejnej správy ukrátené na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, t.j. že im takýmto
rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právachalebo právom chránených záujmoch však nepostačuje. S takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho
subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Pokiaľ sa žalobca domáha
ochrany cudzích práv alebo ak žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde,

žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Keďže žiaden iný subjekt nie je aktívne legitimovaný na
podanie žaloby v prospech inej osoby, nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie žaloby ani v
jej neprospech. Správny súd preto v každej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené
podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby v správnom súdnictve. V prípade,
ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania alebo ako účastník

administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na
preskúmaniezákonnostirozhodnutia.Zuvedenéhodôvodunásledneuznesenímpodľa§98ods.1písm.
e) správny súd správnu žalobu odmietne. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom
súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný
súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu.

Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva.
Tieto inštitúty nie je možné zamieňať.

55. V predmetnej právnej veci podala žalobkyňa. správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovaného pri vykonaní zápisu do osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, č. 345/2017.

56.Správnysúdnyporiadokpoukazujenaochranusubjektívnychprávjednakvustanovení§2S.s.p.ako
aj následne pri vymedzení všeobecnej právnej žaloby, predmetu prieskumu a účelu ochrany v zmysle
§ 177 S.s.p. a pri vymedzení žalobnej legitimácie § 178 S.s.p. Všeobecnou správnou žalobou sa môže

fyzická osoba alebo právnická osoba ako žalobca domáhať ochrany len svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Iných ako subjektívnych práv v konaní (napr. ochrana verejného
záujmu) sa môže domáhať len prokurátor alebo iný subjekt na to výslovne oprávnený zákonom.

57. Ako už konštatoval kasačný súd určujúcim kritériom rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej

správy je priamy dopad na práva, právom chránené záujmy a povinnosti ich adresáta. Pritom ide o
práva, právom chránené záujmy a povinnosti určitého subjektu administratívneho konania, a preto
zákonodarca používa pojem subjektívne práva. Práve prepojenie dopadu rozhodnutia orgánu verejnej
správy na subjektívne práva so súdnym prieskumom vymedzuje účel ochrany, ktorý je spojený s
podaním všeobecnej správnej žaloby. Potreba zásahu do subjektívnych práv jednotlivca a ich ochrana je

zakotvená rovnako v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a nasl.
S.s.p. Ako vyplýva z § 254 S.s.p. zásah musí byť priamo zameraný alebo vykonaný proti nej, prípadne
musí byť žalobca priamo dotknutý jej následkami.

58. Charakter zápisu v osobitnej matrike, má deklaratórny charakter (viď body č. 24, č. 37 alebo č. 55

rozsudku kasačného súdu ) a tento zápis osobitná matrika na základe predložených verejných listín
chronologicky buď vykoná, ak sú splnené podmienky na zápis vyplývajúce zo zákona o matrike, alebo
nevykoná, pričom zápisom nedochádza k vydaniu konštitutívneho rozhodnutia. Správny poriadok sa v
zmysle zákona o matrike na konanie nevzťahuje. V prípade duplikátu rodného listu ide o verejnú listinu
vyhotovenú na základe záznamu evidenčného charakteru, ktorej nepredchádza na osobitnej matrike

rozhodovanie, ale iba procesný postup zápisu.

59. Žalobkyňa, ako matka maloletej v žalobe tvrdila, že žalovaný, tým že zmenil osobu otca v rodnom
liste, odňal možnosť jednej fyzickej osobe, ktorá bola doposiaľ vedená ako rodič, vykonávať jej
prislúchajúce práva a povinnosti k dieťaťu. Takéto tvrdenie však celkom jednoznačne znamená, že

žalobkyňa netvrdí že by ju postup žalovaného ukrátil na právach alebo právnych záujmoch. Podaním
žaloby sa celkom zrejme snaží chrániť predovšetkým práva a právne záujmy pána B.. Ako už súd
skonštatoval, žiaden iný subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby,
a teda ani žalobkyňa nemôže byť oprávnená na podanie žaloby za účelom ochrany dotknutých práv
pána B..

60. Správny súd považuje za nesporné, že bola dňa 12.01.2017 v knihe narodení osobitnej matriky
zapísaná zmena, že pán B. nie je otcom tu zapísaného dieťaťa na základe predložených dokladov v
súlade s § 26 zákona o matrikách. Ďalej bolo zapísané, že pán J. bol rozhodnutím Vrchného súdu určenýza otca dieťaťa, priznanie rodičovských práv bolo vydané rozhodnutím Vrchného súdu, opraveným dňa
19.10.2015, a že otec dieťaťa je zapísaný v súlade s § 23 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a rovnako na základe

predloženého britského rodného listu maloletej. Súčasne v rovnaký deň, t.j. 12.01.2017 vydala osobitná
matrika oznámenie o narodení, v ktorom ako otec maloletej bol zapísaný pán J.. Dňa 20.03.2017 na
základe dožiadania žalobkyne jej vydala osobitná matrika duplikát rodného listu maloletej číslo 345/2017
zo dňa 20.03.2017, kde ako jej otec je zapísaný pán J. (ďalej len aj ako duplikát rodného listu)

61. Správny súd zastáva názor, že „vydaním duplikátu rodného listu“ nebola žalobkyňa ukrátená na
právach, pretože ide o verejnú listinu vyhotovenú na základe záznamu evidenčného charakteru –
ktorému samotnému záznamu na osobitnej matrike nepredchádzalo rozhodovanie. Samotné vykonanie
zápisu dňa 12.01.2017 má deklaratórny charakter. Nezakladá teda žiadne práva a povinnosti medzi
účastníkmi, nemení právny stav. V neposlednom rade vydanie duplikátu rodného listu zo dňa 20.03.2017
nevyvoláva žiadne účinky, ktoré by zasahovali do právnej sféry žalobkyne a nespôsobuje ani zmenu jej

právneho postavenia. Žalobkyňa, ktorá je žiadateľkou o vydanie duplikátu rodného listu, nie je osobou
oprávnenou na podanie žaloby o zrušenie „rozhodnutia žalovaného pri vykonaní zápisu do osobitnej
matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. 345/2017“ pretože vydanie duplikátu rodného listu
a ani vykonanie záznamu evidenčného charakteru nespôsobuje ukrátenie na právach v jej právnej sfére.
Pričom ako skonštatoval aj kasačný súd rozhodovanie o podanej správnej žalobe nie je rozhodovaním

o určení otcovstva. Samotná skutočnosť, že žalobkyni na žiadosť osobitná matrika vydala duplikát
rodného listu, v ktorom je ako otec uvedený pán J. je z hľadiska priznania aktívnej procesnej legitimácie
na podanie žaloby nepostačujúci, a teda aj právne irelevantný. Preto žalobkyňa nie je oprávnenou
osobou na podanie žaloby o zrušenia rozhodnutia žalovaného pri vykonaní zápisu do osobitnej matriky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. 345/2017 resp. žaloby o zrušenie duplikátu rodného listu.

62. Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa vydaním duplikátu rodného listu nebola osobou ukrátenou
na právach rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Správne konanie s jej účasťou vôbec neprebehlo
(pričom ani netvrdila, že prebehnúť malo). Samotné tvrdenie žalobkyne o nesprávnosti záverov
vydaného duplikátu rodného listu a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí

korešpondovať jej subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu. V konaní
podľa SSP správny súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha
ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde,
žaloba je podaná neoprávnenou osobou.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za preukázané, že žalobkyňa nespĺňa podmienku
aktívnej procesnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého žalobcom môže byť iba fyzická
alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd
preto žalobu žalobkyne podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol z dôvodu, že žaloba bola podaná

zjavne neoprávnenou osobou.

64. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP ,
v zmysle ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania,
správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

65. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania
je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ

áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval,
resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená,
že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).66. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa procesne zavinila odmietnutie žaloby, keďže ju podala ako
neoprávnená osoba. Z uvedeného dôvodu by bola povinná nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré
mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v konaní nevznikli trovy konania a správny súd navyše

nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby nahradila
žalovanému – orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí
ho na súde zastupujú – trovy konania, preto žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

67. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP v spojení

s § 467 ods. 3 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž
trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu trov konania priznať.

68. Správny súd súčasne, predovšetkým aj vzhľadom na výsledok kasačného konania poukazuje na
skutočnosť, že rozhoduje vo svojom novom rozhodnutí aj o náhrade trov kasačného konania, v ktorom

bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené, pre aplikáciu ustanovení § 167 a 168 SSP je rozhodné to, či
účastník je alebo nie je úspešný v novom rozhodnutí správneho súdu a nie či bol alebo nebol úspešný
v kasačnom konaní, v ktorom bola vec vrátená na ďalšie konanie. (uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 40/2023 zo 14. 07 2023)

69. Aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho
poriadku) explicitne upravuje náhradu trov konania vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania, osobe
zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1
písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu
iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ

by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov
konaniaimnevzniká.Preto,aksprávnysúdzašletýmtosubjektomžalobunavyjadreniealebovyjadrenie
žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že by toto stanovisko vyžadoval,
nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia spojené s vypracovaním
takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné. Ďalší účastník, osoba zúčastnená na

konaníazainteresovanáverejnosťtaktiežnemôžupožadovaťnáhraducestovného,pokiaľsanazáklade
vyrozumenia rozhodli o svojej vôli zúčastniť sa pojednávania pred správnym súdom. Nemožnosť
dosiahnuť trovy konania je na druhej strane vyvážená tým, že týmto subjektom nemôže správny
súd uložiť náhradu trov konania, ak účastník konania, na strane ktorého vystupovali alebo ktorého
podporovali, bol v konaní pred správnym súdom neúspešný. (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK,

M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 836 s.).

70. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.