Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201328
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201328.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Matúš Motyka, advokát, so sídlom Nám. SNP
7, 091 01 Stropkov, IČO: 50 487 108 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu
škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.719,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 2.719,25 Eur od 25.04.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 124,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 124,94 Eur od 25.04.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 07.05.2024, voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy vo výške 2.719,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.719,25 Eur
od 25.04.2024 do zaplatenia, ďalej sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 124,94 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 124,94 Eur od 25.04.2024 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe uznesenia Okresného riaditeľstva
PZ v Bardejove zo dňa 28.07.2022 ČVS: ORP-265/1-VYS-BJ-2022 bolo proti žalobcovi začaté trestné
stíhanie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.. Dňa 09.09.2022 žalobca proti citovanému uzneseniu
podal sťažnosť, pretože zo spáchania trestného činu uvedeného v napadnutom uznesení sa necítil
byť vinným. Okresná prokuratúra Bardejov dňa 22.09.2022 žalobcovu sťažnosť uznesením č.k. Pv
281/22/7701-7 zamietla ako nedôvodnú s poukazom na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Dňa
05.04.2023 podala Okresná prokuratúra Bardejov na žalobcu ako obvineného obžalobu za obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 17.10.2023 č.k.
4T/27/2023-151bolžalobcaspodpredmetnejobžalobyoslobodený.Rozsudoknadobudolprávoplatnosť
dňa 02.11.2023. S poukazom na § 5 ods. 1, § 18 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. uviedol, že vzhľadomk tomu, že podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je potrebné nárok na náhradu škody vopred predbežne prerokovať, zaslal prostredníctvom
právneho zástupcu na Generálnu prokuratúru SR Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie

nároku zo dňa 31.01.2014. Listom zo dňa 19.04.2024 mu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
oznámila, že z dôvodu neosvedčenia zákonom uložených podmienok na uplatnenie náhrady škody nie
je možné jeho žiadosti vyhovieť, preto ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojí. Oznámenie
o neuspokojení nároku zo strany GP SR mu bolo doručené 24.04.2024. V súvislosti s jeho obhajobou
zvoleným advokátom v trestnom konaní, v ktorom bol právoplatne oslobodený mu vznikla škoda, ktorú

si uplatňuje od štátu, zastúpeného príslušným orgánom. Škoda súvisí s jeho nákladmi na obhajobu v
trestnom konaní, ktorú vykonával obhajca JUDr. Matúš Motyka, ktorý je zapísaný v zozname advokátov
SAK. Trovy obhajoby boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v
celkovej výške 2.719,25 Eur, ktoré v celosti zaplatil. Rovnako si uplatnil aj samostatný nárok na trovy
konania za právne zastupovanie pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ktorý právne

odôvodnil § 121 ods. 3 OZ, ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré tvoria náklady spojené s jej uplatnením:
Hodnota veci: Hodnota úkonu právnej služby: 2.719,25 EUR - 111,21 EUR. Úkon právnej služby: -
žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na 111,21 EUR náhradu škody zo 31.01.2024
(§ 13a ods. 1 písm. c/ AT), režijný paušál 13,73 EUR, Odmena advokáta spolu 124,94 EUR.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.07.2024 k žalobe uviedol, že neuznáva
nárok na náhradu škody pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia uplatnenú žalobcom podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
predpisov ( ďalej len „ zákon č. 514/2003 Z.z.“) a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa §
5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Predmetné
ustanovenie bližšie špecifikuje podmienky pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ktorými sú nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vzniknutou škodou. Za právny titul pre uplatnenie nároku na náhradu škody žalobca
označil uznesenie o vznesení obvinenia voči jeho osobe, zo dňa 28.07.2022 pod ČVS: ORP265/1-

VYS-BJ-2022, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Trestného zákona. V danom prípade v spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry
Bardejov Pv 281/22/7701 zo dňa 22.09.2022, ktorým bola sťažnosť žalobcu, podaná proti uzneseniu

o vznesení obvinenia zamietnutá. Dôvodom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je skutočnosť,
že v konečnom dôsledku bol žalobca v predmetnom trestnom konaní spod obžaloby oslobodený
a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4T/27/2023 zo dňa 17.10.2023, právoplatným dňa
02.11.2023. V predmetnom trestnom konaní si žalobca sám zvolil obhajcu, na základe plnej moci zo dňa
08.09.2022, advokáta JUDr. Matúša Motyku. Žalobca uplatňuje žalobou náhradu škody pozostávajúcu

z trov obhajoby jeho osoby v predmetnom trestnom konaní. Požadovaná náhrada škody spočíva
v uplatnených nákladoch obhajoby, ktoré na základe priloženého konkrétneho vyčíslenia trov obhajoby
majú predstavovať sumu vo výške 2.719,25 Eur. Žalobca k žalobe predložil potvrdenia o realizácii
transakcií zo dňa 09.09.2022 a 07.12.2023. Z predložených dokladov vyplýva, že platcom vyčíslených
trov obhajoby v oboch prípadoch nebol žalobca, ale E. B., bytom C. XXXX/XX, XXX XX D.. Súčasťou

trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a
odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Škodou sa vo všeobecnej
rovine rozumie ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi.
Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení,
v znížení, či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného. V danom prípade žalobca

nepreukázal, že došlo k vzniku škody v jeho majetkovej sfére, v súvislosti s úhradou trov obhajoby
v trestnom konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalobca bol v čase spáchania
skutku plnoletý a na zastupovanie v trestnom konaní si sám zvolil obhajcu. Zo zápisnice o výsluchu
obvineného zo dňa 16.02.2023 vyplýva, že žalobca bol v čase vedenia trestného konania proti jeho
osobe zamestnaný, teda zárobkovo činný, s čistým mesačným príjmom 1.700 Eur. Rovnako aj v čase

vedenia hlavného pojednávania pred Okresným súdom Bardejov bol žalobca zamestnaný, čo vyplýva
zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.06.2023, kde súdu pred výsluchom uviedol, že pracuje
v Holandsku (4. str. zápisnice o výsluchu). Na základe vyššie uvedeného má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní splnenia jednej zo základných predpokladovpre vznik zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu nezákonným rozhodnutím, ktorým je vznik škody.
Za takto zisteného skutkového stavu nie je možné konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou, ako ďalšou z podmienok priznania nároku na náhradu

škody z titulu nezákonného rozhodnutia. Žalobou si žalobca uplatňuje nárok na trovy konania za
právne zastupovanie pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ktorý právne odôvodňuje
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym relevantným spôsob nepreukázal ich skutočnú
úhradu. Nakoľko v danom prípade neexistuje nárok žalobcu voči štátu na náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, vzhľadom na akcesorickú povahu príslušenstva pohľadávky, nie je možné

žalobcovi priznať trovy konania za právne zastupovanie pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu
škody v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 20.08.2024 k vyjadreniu žalovaného uviedol,
že k právnej argumentácii sa len skutočne veľmi ťažko hľadá akýkoľvek racionálny argument, pretože
skutočnosť, že žalobca trovy obhajoby uhradil z účtu svojho otca je pre otázku existencie škody právne

irelevantná. Žalobca nemusí žalovanému žiadnym spôsobom preukazovať, či finančné prostriedky na
otcovom účte boli jeho, resp. mu ich otec daroval alebo požičal. „Ad absurdum“ je nutné konštatovať,
že namietaná podmienka (vznik škody) je zaplatením trov obhajoby akoukoľvek treťou osobou v
prospech žalobcu (oslobodeného spod obžaloby) splnená vždy a preukazuje sa predložením potvrdenia
o zaplatení (potvrdenie o transakcii, resp. pokladničný doklad). Vo všeobecnosti nie je nutné v takýchto

konaniach dohodu prípadného platiteľa trov obhajoby a žalobcu bližšie skúmať. Len na margo žalobca
uviedol, že v predmetnom prípade boli finančné prostriedky zaplatené za obhajobu advokátom JUDr.
Matúšom Motykom z účtu E. B. jeho finančnými prostriedkami. Žalobca v podaní ďalej poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.08.2010 sp.zn. 4 MCdo 15/2009, publikované v ZSP 6/2010
pod č. 57. Ďalej uviedol, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003

Z.z. je, aby každý zásah štátu do majetkovej, ale aj nemajetkovej sféry občana spôsobený nesprávnym
postupom alebo nezákonným rozhodnutím bol odčinený. V opačnom prípade by fyzická osoba, proti
ktorej bolo vznesené obvinenie musela niesť materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa
ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na túto osobu treba hľadieť ako na nevinnú. K
argumentácii žalovaného ohľadom nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu

škody dal do pozornosti žalovaného rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.03.1999, sp.zn. 2Cdo 7/99,
uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR - 26/2000) „Náklady spojené s predbežným
prerokovaním nároku na náhradu škody - podľa zákona č. 58/1969 Zb. sú príslušenstvom tohto nároku.“
Prijaté rozhodnutie vychádzalo z právnej úpravy zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, avšak jeho právne

závery sú plne aplikovateľné aj v prípade právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.07.2004. „Právny záver súdu
prvého stupňa, že navrhovateľom uplatňované náklady na predbežné prerokovanie nároku je potrebné
posudzovať ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o
náklady spojené s uplatnením nároku na náhradu škody, je konformný s doterajšou súdnou praxou, a

niet žiadneho významného dôvodu, pre ktorý by sa mal odvolací súd pri aplikácii vety druhej §-u 18 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z.z. odchýliť v danej veci od záverov ňou prezentovaných.“ (rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 08.04.2014 sp.zn. 8Co/355/2013).

4. Následne žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 04.09.2024 uviedol, že podstatou

pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je preukázanie vzniku
škody, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného – žalobcu. Žalovanému sú známe rozhodnutia
najvyšších súdnych autorít, ktorým došlo k zjednoteniu právnych názorov a k ustálenej súdnej praxi
vo vzťahu k priznávaniu nároku na náhradu škody, v prípade oslobodenia spod obžaloby. Avšak aj
táto rozhodovacia súdna prax predpokladá zásah do majetkovej sféry osoby, voči ktorej bolo vznesené

obvinenie. Žalovaný trvá na tom, že žalobca nepreukázal vznik ujmy v jeho majetkovej sfére, čo je jedna
zo základných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody.

5. Na pojednávanie nariadené na deň 19.11.2024 súd riadne a včas predvolal právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného, pričom obaja sa pojednávania zúčastnili.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a na ďalších písomných
podaniach. Žalovaná strana v konaní namieta, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma v jeho majetkovej
sfére. Má za to, že v konaní preukázali, že trovy obhajoby boli uhradené, teda došlo k vzniku škodypre žalobcu. Žalovaná strana samotný nárok nerozporuje. Už v podaní z 20.08.2024 uviedli, že trovy
obhajoby boli uhradené z účtu otca žalobcu a to z finančných prostriedkov samotného žalobcu. Pokiaľ
táto skutočnosť je sporná, predložili na pojednávaní čestné prehlásenie otca žalobcu E. B. o tom,

že finančné prostriedky na jeho účte boli jeho syna – žalobcu. Účet otca žalobcu bol iba platobným
miestnom. Na základe uvedeného má za to, že bolo jednoznačne preukázané, že škoda na strane
žalobcu jednoznačne vznikla.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na vyjadrení k žalobe, ako aj na následnom ďalšom

vyjadrení. Jediný predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorý rozporuje je vznik škody u žalobcu. Nie
je rozporované, že uvedené trovy obhajoby boli účelne vynaložené a že boli aj uhradené. Spornou
skutočnosťou je, či šlo o finančné prostriedky samotného žalobcu, keďže z predložených dôkazov
vyplýva, že boli uhradené z bankového účtu jeho otca. Pričom v čase trestného stíhania bol žalobca
pracovne činný a pracoval v Holandsku. Teda má za to, že žalobca v tomto súdnom spore nepreukázal
vznik škody na jeho strane.

8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to: uznesenia
Okresného riaditeľstva PZ v Bardejove zo dňa 28.07.2022, sťažnosti obvineného zo dňa 09.09.2022
proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ v Bardejove, uznesenia Okresnej prokuratúry Bardejov zo
dňa 22.09.2022, obžaloby Okresnej prokuratúry Bardejov zo dňa 05.04.2023, rozsudku Okresného súdu

Bardejov zo dňa 17.10.2023 č.k. 4T/27/2023-151, doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, špecifikácie
trov obhajoby zo dňa 06.12.2023, bankového potvrdenia o zrealizovaní transakcie, potvrdenia o
zrealizovaní transakcie, listu Generálnej prokuratúry SR adresovaný práv. zást. žalobcu zo dňa
19.04.2024, zápisnice o výsluchu obvineného na Okresného riaditeľstva PZ v Bardejove, odbor
kriminálnej polície zo dňa 16.02.2023, zápisnice o hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Bardejov

dňa 13.06.2023, čestného prehlásenia, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bardejove, odbor kriminálnej polície zo dňa 28.07.2022,
ČVS:ORP-265/1-VYS-BJ-2022 vyplýva, že podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vyšetrovateľom
PZ žalobcovi vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

10. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bardejov zo dňa 22.09.2022 číslo Pv 281/22/7701-7 vyplýva,
že prokurátor zamietol sťažnosť obhajcu žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, odboru kriminálnej

polície v Bardejove, sp.zn. ORP-265/1-VYS-BJ-2022 zo dňa 28.07.2022 o vznesení obvinenia pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona.

11. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Bardejov zo dňa 05.04.2023 číslo: Pv 281/22/7701-16 vyplýva, že
prokurátor podal na Okresný súd Bardejov dňa 06.04.2023 obžalobu na žalobcu za zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona. Podaná obžaloba bola na Okresnom súde Bardejov vedená pod sp.zn. 4T/27/2023.

12. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 17.10.2023 č.k. 4T/27/2023-151 vyplýva, že súd podľa
§ 285 písmeno a) Trestného zákona žalobcu ako obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Bardejov pod Pv 281/22/7701 zo dňa 05.04.2023. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 02.12.2023.

13. Z podania JUDr. Matúša Motyku, advokáta zo dňa 06.12.2023 adresovaného žalobcovi vyplýva,
že tento advokát uvedeným podaním špecifikoval trovy obhajoby žalobcu po právoplatnom ukončení
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 4T/27/2023. Podľa podania bola odmena
a hotové výdavky obhajcu uplatňované v zmysle vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom boli vyčíslené v celkovej výške
2.719,25 Eur.14. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB, a.s. vyplýva, že na účte JUDr. Matúša Motyku, advokáta
bola dňa 09.09.2022 zrealizovaná kreditná transakcia v sume 2.000,00 Eur, pričom platiteľom bol E. B.,
C. XXXX/XX, XXX XX D., pričom podľa informácie pre príjemcu sa jednalo o zálohu advokátovi.

15. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB, a.s. vyplýva, že na účte JUDr. Matúša Motyku, advokáta
bola dňa 07.12.2023 zrealizovaná kreditná transakcia v sume 719,25 Eur, pričom platiteľom bol E. B.,
C. XXXX/XX, XXX XX D., pričom podľa informácie pre príjemcu sa jednalo o doplatok trov obhajoby.

16. Z čestného prehlásenia E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. zo dňa 15.11.2024
vyplýva, že tento prehlásil, že trovy obhajoby zaplatené v roku 2022 (2000 Eur) a v roku 2023 (719,25
Eur) boli zaplatené z finančných prostriedkov jeho syna A. B., ktoré boli na jeho bankovom účte. Syn
ho na začiatku a na konci trestného stíhania požiadal, aby trovy obhajoby uhradil z jeho finančných
prostriedkov, čo aj zrealizoval.

17. Generálna prokuratúra SR v liste zo dňa 19.04.2024 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu
uviedla,žejejbola31.01.2024doručenážiadosťopredbežnéprerokovanienárokuvzmysleustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., podaná v zastúpení žalobcu. Za titul bolo označené uznesenie
vyšetrovateľa z 28.07.2022 ČVS:ORP-265/1-VYS-BJ-2022, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Dôvod na uplatnenie nároku na
náhradu škody videl v skutočnosti, že v konečnom dôsledku bol oslobodený rozsudkom Okresného súdu
Bardejov zo 17.10.2023 č. k. 4T/27/2023-151. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 02.11.2023. Náhradu
škody uplatnil vo výške 2.719,25 Eur ako skutočnú škodu vzniknutú účelne vynaloženými nákladmi na

obhajobu v trestnom konaní. Generálna prokuratúra Slovenskej republika preskúmala predmetnú vec a
podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. týmto oznámila, že nárok klienta neuznáva a neuspokojí.
Základnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci sú nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom škody, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Nárok nie

je možné uznať a uspokojiť z dôvodu, že nie je preukázané, že skutočná škoda v priamej príčinnej
súvislosti s predmetným trestným stíhaním žalobcovi vznikla. Z predložených dokladov (potvrdenie o
zrealizovaných platbách z 09.09.2022 a zo 07.12.2023) vyplýva, že platby realizoval E. B.. Za takto
zisteného skutkového stavu nie je možné konštatovať, že došlo k vzniku škody (skutočnej) na strane
žiadateľa v jeho majetkovej sfére v súvislosti s úhradou trov trestného konania, v ktorom došlo k vydaniu

nezákonného rozhodnutia, čím žiadateľ nepreukázal splnenie jedného zo základných predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorým je vznik škody.
Za daných okolností nemohlo dôjsť ani k splneniu ďalšej zákonnej podmienky a tou je existencia
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (skutočnej). S poukazom na
neosvedčenie zákonom uložených podmienok na uplatnenie náhrady škody nie je možné žiadosti

vyhovieť. Z týchto dôvodov neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie nároku klienta na
náhradu škody uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z, a preto sa žiadosť ako nedôvodná odmieta.

18. Podľa Čl. 46 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.),

tentozákonupravujezodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmociprivýkoneverejnej
moci.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a)MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,ak1.škodavzniklavdôsledkurozhodnutiavydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár

pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej
z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť
proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a
nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo

poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal
v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený

pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.25. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. 1a)

27. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa omeškania s plnením
peňažného dlhu, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.719,25 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.719,25 Eur od 25.04.2024 do zaplatenia a to
z titulu náhrady škody pozostávajúcej z trov obhajoby spôsobenej nezákonným rozhodnutím a ďalej
sumy 124,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 124,94 Eur od 25.04.2024 do

zaplatenia a to z titulu príslušenstva pohľadávky.

31. V prejednávanej veci žalobca svoj nárok vyvodzoval z uznesenia povereného príslušníka OO
PZ Bardejov zo dňa 28.07.2022, ČVS:ORP-265/1-VYS-BJ-2022 o vznesení obvinenia voči nemu pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona. Sťažnosť žalobcu proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá
uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov zo dňa 22.09.2022, číslo Pv 281/22/7701-7.
Následne prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal dňa 06.04.2023 voči žalobcovi na Okresný
súd Bardejov obžalobu, pričom rozsudkom zo dňa 17.10.2023 č.k. 4T/27/2023-151 bol súdom spod

obžaloby oslobodený a toto rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 02.12.2023.

32. Žalobca písomne požiadal žalovaného, za ktorého koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody pozostávajúcej z trov obhajoby v sume
2.719,25 Eur, pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené.

33. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd konštatuje, že podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR sú upravené v zákone
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to spôsobom

umožňujúcim odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takýmto
rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
musia byť splnené tri podmienky a to 1. existencia nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody a 3. aj
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti - nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Nakoľko právna úprava v danom prípade predpokladá objektívnu zodpovednosť štátu za vzniknutú
škodu, zavinenie sa nepreukazuje.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že prvá podmienka (nezákonné rozhodnutie)
na preukázanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. bola splnená. Súd

ohľadne tejto podmienky poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn 4MCdo 15/2009 zo
dňa 18.10.2010, sp.zn. 9Cdo/65/2020 zo dňa 29.09.2020, sp.zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022.
Z týchto rozhodnutí vyplýva, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá
majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Zákon č.514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod
obžaloby, ale judikatúra dospela k záveru, že ide o špeciálny prípad zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenúzačatímavedenímtrestnéhostíhania,priktoromtrebavychádzaťzúpravyzodpovednostiza

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo
oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné
stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný

výsledok trestného stíhania. Ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti a dôvody, treba vychádzať z toho, že osoba trestný čin nespáchala a že trestné stíhanie
proti nej nemalo byť začaté. Oslobodenie spod obžaloby má taký istý význam ako zrušenie uznesenia
o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti začatia (vedenia)
trestného stíhania je konečný výsledok trestného konania. Aj pri posudzovaní splnenia povinnosti
podať opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia treba ustanovenie § 6 ods. 2 zákona

č. 514/2003 Z. z. vykladať extenzívne a to prostredníctvom premisy, že rozhodujúcim meradlom
opodstatnenia splnenia tejto podmienky je práve výsledok trestného konania, preto v prípade že trestné
konanieneskončiloodsúdenímatedapredpokladospáchanítrestnéhočinusanenaplnil,niejepotrebné
vyžadovať splnenie povinnosti podať riadny opravný prostriedok proti nezákonnému rozhodnutiu v
zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Splnenie prvej podmienky nároku na náhradu škody, t.j.

nezákonné rozhodnutie, nebolo medzi stranami sporné.

35. Pokiaľ ide o druhú podmienku a to vznik škody, tak súd na základe vykonaného dokazovania
konštatuje, že aj túto mal za preukázanú. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcu ako obvineného
a následne obžalovaného v trestnom konaní, v ktorom bol súdom oslobodený spod obžaloby, obhajoval

advokát, čím vznikli trovy obhajoby. Rovnako tak nebolo sporné, že účelne vynaložené trovy obhajoby
boli v danom prípade vo výške 2.719,25 Eur a že tieto trovy obhajoby boli advokátovi aj zaplatené.
Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo, či zaplatením uvedených trov obhajoby vznikla v majetkovej
sfére žalobcu ujma, keďže trovy obhajoby boli uhradené z bankového účtu otca žalobcu. Z potvrdení
o zrealizovaní transakcií vyplynulo, že trovy obhajoby boli uhradené z bankového účtu otca žalobcu E.

B. a to dňa 09.09.2022 suma 2.000,00 Eur a dňa 07.12.2023 suma 719,25 Eur. Zároveň z čestného
prehlásenia E. B. zo dňa 15.11.2024 bolo preukázané, že uvedené trovy obhajoby boli síce uhradené
z jeho bankového účtu, ale jednalo sa o finančné prostriedky samotného žalobcu, ktoré boli na jeho
bankovom účte. Na základe výsledkov uvedeného dokazovania mal súd za preukázané, že trovy
obhajoby boli uhradené z finančných prostriedkov samotného žalobcu, čím došlo ku skutočnej škode na

strane žalobcu, keďže došlo k majetkovej ujme vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočívala v zmenšení
jeho finančných prostriedkov. Žalovaný aj po oboznámení čestného prehlásenia E. B. považoval vznik
škody na strane žalobcu za nepreukázaný, avšak na spochybnenie, resp. vyvrátenie obsahu čestného
prehlásenia E. B. z jeho strany nebolo navrhnuté žiadne doplnenie dokazovania. Práve naopak,
doplnenie dokazovania výsluchom samotného E. B., ktorý navrhol žalobca, považoval za neúčelný,

keďže tento by podľa neho len potvrdil skutočnosti uvedené v jeho čestnom prehlásení. Vzhľadom
k uvedenému, súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka E. B. ako neúčelný
a nehospodárny zamietol. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný vznik
škody na strane žalobcu zaplatením trov obhajoby.

36. Pokiaľ ide o poslednú podmienku, t.j. príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vznikom škody, tak medzi stranami nebolo sporené, že v súvislosti s trestným konaním voči žalobcovi,
vedeným na základe nezákonného rozhodnutia, mu vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 2.719,25
Eur. Jedná sa o účelne vynaložené hotové výdavky a tarifnú odmenu za poskytnutú obhajobu v trestnej
veci, ktoré boli vypočítané v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb a boli žalobcom, ako vyplýva z vyššie uvedeného, aj riadne
uhradené. Teda bola preukázaná aj posledná podmienka nároku na náhradu škody.

37. Súd konštatuje, že žalobca splnil všetky zákonné podmienky vzniku nároku na náhradu škody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, teda preukázal, že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, spod
obžaloby bol právoplatne oslobodený, požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
tiež preukázal, že v príčinnej súvislosti s trestným konaním mu vznikla škoda titulom vyplatenia účelnevynaložených trov právneho zastúpenia splnomocnenému obhajcovi. Súd preto žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 2.719,25 Eur.

38. Súd rozhodol aj o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 124,94 Eur, pričom tu súd poukazuje, že zákon č. 514/2003 Z. z. otázku úhrady
nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku výslovne neupravuje, preto je potrebné v
tomto smere subsidiárne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z tohto hľadiska pre posúdenie
nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody prichádza do úvahy použitie

ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náklady, ktoré vzniknú žalobcovi v súvislosti s jej
uplatnením preto tvoria príslušenstvo tejto pohľadávky. Právoplatnosťou rozsudku o oslobodení žalobcu
spod obžaloby teda žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie
sumy vo výške 124,94 Eur, pričom táto suma pozostáva z 1 úkonu právnej služby vo výške 111,21 Eur +
režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 13,73 Eur, spolu vo výške 124,94 Eur,

pričom žalobca si uplatnil svoj nárok na Generálnej prokuratúre SR písomným podaním, čím mu v súlade
s vyššie citovaným ustanovením vznikol nárok na náhradu trov predbežného prerokovania nároku ako
príslušenstva pohľadávky a preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie vyššie uvedenej sumy.

39. Zároveň súd postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s 3 Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 2.719,25 Eur od 25.04.2024 do zaplatenia a taktiež úrokov z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 124,94 Eur od 25.04.2024 do zaplatenia. Súd priznal úrok z omeškania v zmysle
návrhu žalobcu, t.j. od 25.04.2024, čo je nasledujúci deň po doručení oznámenia žalovaného žalobcovi
o neuspokojení jeho nároku v zmysle jeho žiadosti.

40. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto súd priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).