Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 30, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122206776
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122206776.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12

29C/54/2022

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., 2./ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., 3./ D.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX B. 4./ E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX, 542 32
Úpice, 5./ J. B., G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX F., 6./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XX, XXX XX F., 7./ M. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX P., 8./ N. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom K. XXX/X, XXX XX F., 9./ A. B., G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., 10./ O. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., 11./ A. R., G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J.,
12./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., 13./ S. D., G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX,
XXX XX F., 14./ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX N., žalobcovia v 2. až 14. rade zastúpení
žalobcom v 1. rade, proti žalovaným: 1./ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. XXX, XXX XX J., 2./ U.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. XXX, XXX XX J., zastúpených JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom
so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 500 38 371, žalovaných 3./ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom U. XXX, XXX XX U., 4./ A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX Q., 5./ G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, T. T. XXXX/XX, XXX XX Q., zastupených JUDr. Zuzanou Karaffovou, advokátkou so
sídlom Námestie slobody 50, 083 01 Sabinov, IČO: 51669625, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

2
29C/54/2022

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. až 5. rade voči žalobcom v 1. až. 14. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

10
29C/54/2022

1. Žalobca v 1. rade žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2022 sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti
vedené v k.ú. J. vedené na LV č. XXX v podiele 1/2 , LV č. XXXX v podiele 24/48, LV č. XXX v podiele

24/48, LV č. XXXX v podiele 24/48, LV č. XXXX v podiele 12/24, LV č. XXX v podiele 2/4, LV č. XXXX
v podiele 1/10, LV č. XXXX v podiele 1/10 a na LV č. XXXX v podiele 1/10 patria do dedičstva po
poručiteľovi D. B., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX.2. V odôvodnení žaloby uviedol, že D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol jeho otcom a v roku
XXXX začal mať problémy so zrakom, tak podstúpil operáciu pravého oka, na ktoré videl slabo. Po
operácii ľavého oka bol nevidiaci. Do roku XXXX žil spolu s manželkou a po smrti žil u žalobcu v 1. rade

kvôli problémom s orientáciou. Od XX.XX.XXXX až do svojej smrti žil u brata žalobcu v 1. rade, T. B., nar.
XX.XX.XXXX, kde aj zomrel, pričom za posledné 3 roky života bol viackrát hospitalizovaný na psychiatrii.

3. XX.XX.XXXX bola notárom JUDr. Mariánom Petrom spísaná notárska zápisnica XXX/XX, predmetom
ktorej mal byť darovací úkon zo strany otca žalobcu v 1. rade ako darcu v prospech brata žalobcu

v 1. rade T. B., nar. XX.XX.XXXX, predmetom ktorého boli vyššie uvedené spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve ich otca.

4. Po zistení, že otec daroval bratovi všetky podiely na uvedených nehnuteľnostiach, ktoré boli postupne
scudzované, začal sa o uvedenú vec zaujímať. Nakoľko dokumenty o prevode nemal k dispozícii,
dopytoval sa na príslušnom katastri, ktorý mu však dokumenty odmietol vydať. Súčasne oslovil notára,

ktorého požiadal o sprístupnenie predmetných notárskych zápisníc, kedy zistil, že podpis, ktorý bol
vydávaný za podpis jeho nebohého otca sa s jeho štandardným podpisom nezhodoval.

5. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že otec nebol v stave spôsobilom na uzatvorenie
darovacích zmlúv a zároveň, ak by aj bol, s ohľadom na jeho zrakovú indispozíciu, neboli splnené

zákonné predpoklady pre spísanie notárskej zápisnice.

6. Jeho otec bol pred spísaním notárskej zápisnice viackrát hospitalizovaný na psychiatrii a jeho zdravie
po duševnej stránke nebolo najlepšie. Uvedené len potvrdzuje, že nebol spôsobilý na uzatvorenie
darovacej zmluvy. Po porovnaní podpisu otca s podpisom, ktorý je pri notárskych zápisniciach

o darovacích zmluvách, má žalobca v 1. rade za to, že nepatrí jeho otcovi a preto za účelom overenia
pravosti tohto podpisu navrhuje vykonanie písmoznaleckého posudku. Žalovaní v 3. až 5. rade uviedli,
že žiadajú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že v žalobe uvádzané nehnuteľnosti nie sú totožné
snehnuteľnosťami,ktorébolipredmetomdarovacejzmluvy.Tietoniesúpresne,anijasneidentifikované,
čím zároveň okruh žalovaných presný nie je.

7. Majú za to, že absentuje naliehavý právny záujem žalobcu v 1. rade na určení vlastníckeho práva
k predmetným parcelám, resp. podielom, nakoľko žalobou sa neodstráni stav dlhodobej právnej neistoty,
ale len do budúcna vzniknú ďalšie spory o tom, kto je podielovým spoluvlastníkom, resp. výlučným
vlastníkom predmetných parciel.

8. Poukázali na to, že žalobca v 1. rade sa domáha určenia, že ním uvedené nehnuteľnosti patria
do dedičstva po nebohom D. B. po vyše 27 rokoch od smrti ich deda a po smrti ich otca, po ktorom
uvedené nehnuteľnosti v dedičskom konaní zdedili. Majú za to, že pokiaľ sa žalobca v 1. rade určenia

nedomáhal 27 rokov a súčasne nenamietal predmet dedičstva v dedičskom konaní po nebohom D. B.,
stav akceptoval. Napriek tomu, že žalobca v 1. rade uvádza, že má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmlúv a určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, nejde o naliehavý právny záujem najmä
spoukazomnaskutočnosť,kdededičskékonaniepoD.B.prebiehalopodsp.zn.12D/210/96aD650/98,
ktorého účastníkmi boli aj žalobca v 1. rade a jeho súrodenci.

9. Súčasne namietali nedostatok vecnej legitimácie v konaní s tým, že v konaní o určenie, že vec patrí do
dedičstva možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú
všetcidedičiapovažovanízajejvlastníkovamajúpostavenienútenýchprocesnýchspoločníkov.Zvyššie
uvedeného dôvodu vyplýva, že žalobca v 1. rade neoznačil všetkých, do úvahy prichádzajúcich dedičov.

Súčasne namietali nevykonateľnosť žalobného návrhu. Popreli tvrdenie, žeby D. B. bol nevidiaci. Bol
síce slabozraký, avšak nikdy, až do svojej smrti nevidiaci nebol. Je pravdivé tvrdenie žalobcu v 1. rade,
že D. B. žil 1 rok po smrti svojej manželky u žalobcu v 1. rade, kedy ho XX.XX.XXXX priviedol do ich
rodičovského domu bez predošlého upozornenia, pričom sa až do jeho smrti o jeho stav nezaujímal. D.
B. bol slabozraký, ale vidiaci a nebola mu odňatá spôsobilosť na právne úkony. Darovanie nehnuteľnosti

bolo prejavom jeho slobodnej vôle. Keďže s nimi žili v spoločnej domácnosti, zhodne si pamätajú,
že samotný D. B. sa rozhodol, že všetky nehnuteľnosti prevedie na ich otca, ktorého požiadal, aby
priviedol notára a spísali darovaciu zmluvu. Pri tomto úkone bol prítomný aj žalovaný v 5. rade, v tom
čase 17-ročný. Pamätá si, že keď notár prišiel k nim domov, spýtal sa deda, že či vie prečo prišiela ten mu odpovedal hneď, že áno, že ho dal zavolať z dôvodu, že chce darovať nehnuteľnosti. Zo
strany žalobcu ide len o tvrdenia, že podpis D. B. na darovacej zmluve nie je jeho vlastným a takéto
tvrdenie popierajú. Samotný žalovaný v 5. rade čestne vyhlásil, že D. B. vlastnou rukou podpísal

darovaciu zmluvu za prítomnosti notára, pričom to urobil slobodne a na základe vlastnej vôle. Považujú
za absolútne nemorálne, aby žalobca v 1. rade útočil na osoby, ktoré sa nemôžu brániť a to na ich
nebohého otca a mamu, ktorá tiež už nie je na tom zdravotne dobre. Poukazujú na to, že žalobca v 1.
rade sa domáha po 27 rokoch, aby súd posúdil platnosť právneho úkonu a to darovacej zmluvy vo
forme notárskej zápisnice z roku XXXX po smrti účastníkov zmluvy, ktorí sa brániť nemôžu. Poukázali

na rozporné tvrdenia žalobcu v 1. rade, ktorý na jednej strane tvrdí, že D. B. nebol spôsobilý na právne
úkony a zároveň v tom istom odseku na strane 6 si odporuje, keď uvádza, že aj keď by bol spôsobilý
na právne úkony, bol zrakovo indisponovaný.

10. Predmetné parcely, resp. podiely nadobudli po svojom nebohom otcovi v dedičskom konaní pod
sp. zn. 26D/735/2011. Pokiaľ žalobca spochybňuje ich vlastnícke právo, majú za to, že sú oprávnenými

a dobromyseľnými držiteľmi na základe dedičského konania, pričom zánik držby žalobca v 1. rade ani
nepreukázal, ani netvrdí. Dôkazné bremeno na preukázanie zániku oprávnenej držby nehnuteľnosti
je na žalobcovi. Žalobca ich pred uplynutím 10-ročnej vydržacej doby neupozornil, resp. ich právnych
predchodcov na to, že ich držba oprávnená nie je.
11. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej

legitimácie, nakoľko nie je splnená podmienka núteného procesného spoločenstva na strane žalobcov
v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva.

12. Žalobca v 1. rade na základe vyjadrení žalovaných podal návrh na pristúpenie ďalších osôb na strane
žalobcu ako dedičov po nebohom D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorých vstup do konania súd I. inštancie

uznesením zo dňa 02.03.2023 pripustil.

13. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcov, popretí skutkových tvrdení žalovaných,
oboznámením výpisov listov vlastníctva, darovacích zmlúv formou notárskych zápisníc, nadobúdacích
titulov,dedičskýchkonaníD650/98,12D/210/96,akoajďalšímspisovýmmateriálomzistiltentoskutkový

stav:

14. D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX je právnym predchodcom strán sporu, dedičstvo
po ktorom bolo prejednané v konaní 12D/210/1996 uznesením zo dňa 23.10.1996 s dátumom
právoplatnosti 27.11.1996, ktorým bolo dedičské konanie zastavené, nakoľko nebolo zistené, žeby

zanechal majetok, ktorý by podliehal dedičskému konaniu.

15. Uznesením zo dňa 29.05.1998 pod sp. zn. D650/1998 s dátumom právoplatnosti 14.07.1998 bolo
konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva zastavené a majetok nepatrnej hodnoty tvorený cenným
papierom vydaný právnemu predchodcovi žalovaných v 3. až 5. rade, ich otcovi T. B..

16. D. B., nar. XX.XX.XXXX ako darujúci uzatvoril s T. B., nar. XX.XX.XXXX dňa 01.03.1995 darovaciu
zmluvu formou notárskej zápisnice H., H., ktorou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným
na LV č. XXX, konkrétne k parc. F. XXX, F. XXX a F. XXX pod B4 v podiele 24/48 spolu s rodinným
domom súp. č. XXX vrátane oplotenia, studne, vedľajších stavieb s vonkajšími úpravami.

17. V uvedený deň uzatvorili formou notárskej zápisnice aj ďalšiu darovaciu zmluvu H., H. v predmete
prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom D. B. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v k.ú. J. a to vedených na LV č. XXX ako parc. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X pod B1 f v podiele 24/48; na LV č. XXX k parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/

X pod B1 c v podiele 12/24, ďalej vedených na LV č. XXX ako parc. XXX/X, XXX/X pod B1 c v podiele
2/4, na LV č. XXX ako parc. XXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX
a XXXX/XXX pod B1 d v podiele 1/10.

18. Otec žalovaných v 3. až 5. rade T. B., nar. XX.XX.XXXX kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa
XX.XX.XXXX previedol na kupujúcich T. D. a U. D. (č.l. 61) nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k.ú.
J., konkrétne parc. F. XXX, F. XXX, F. XXX v podiele 24/48 spolu s rodinným domom so súp. č. XXX
vrátane príslušenstva.19.NásledneuvedenénehnuteľnostiT.D.aU.D.kúpnouzmluvouzodňaXX.XX.XXXX(č.l.62)previedli
na kupujúcich Q. Q. a I. Q..

20. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 54) Q. Q. a I. Q. uvedené nehnuteľnosti previedli na
kupujúceho N. F. a tento uvedené nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
66) na žalovaných v 1. a 2. rade.

21. Žalovaní v 3. až 5. rade nadobudli spoluvlastnícke podiely svojho otca k nehnuteľnostiam, ktoré
mu boli darované jeho otcom darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice H. po jeho smrti
dňa XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 03.01.2012 pod sp. zn. 26D/735/2011,
Dnot171/2011 s dátumom právoplatnosti 03.01.2012.

22. Žalovaný v 3. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX,

konkrétne k parc. XXX/X a XXX/X pod B5 v podiele 1, na LV č. XXX ako parc. XXX/X a XXX/X pod
B3 v podiele 1, na LV č. XXXX ako parc. XXXX/XXX pod B2 v podiele 1/10, na LV č. XXXX ako parc.
1294/112 pod B1 v podiele 1/10 a na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX
a XXXX/XXX v podiele pod B6 o veľkosti 1/10.

23. Žalovaná v 2. rade v dedičskom konaní po nebohom otcovi nadobudla spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX k.ú. J., konkrétne parc. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/
X pod B5 v podiele 1 a žalovaný v 5. rade nadobudol nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, konkrétne
parc. XXX/X pod B5 v podiele 1 a nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX ako parc. XXX/X, XXX/X, XXX/

X a XXX/X pod B3 v podiele 1.

24. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka,
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

25. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka,
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

26. Podľa § 130 Občianskeho zákonníka,
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo

na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

27. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka,
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

28. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka,

(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.29. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka,
(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny

úkon neschopnou.

30.Žalobcoviasapredmetnoužaloboudomáhajúurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,ktorých
výlučným vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom pred smrťou bol právny predchodca strán sporu
D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX z dôvodu neplatnosti darovacích zmlúv, ktorými previedol

uvedené nehnuteľnosti v prospech otca žalovaných v 3. až 5. rade T. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa
XX.XX.XXXX.

31. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania,
súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po

začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.

32. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto
jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, pri ktorých určovacia žaloba

účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov strán sporu.

33. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva

po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom
tejto veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/154/2010).

34. Z vyššie uvedeného dôvodu je potom na strane daný naliehavý právny záujem na predmetnej
určovacej žalobe, teda, že sporné nehnuteľnosti patria do vlastníctva ich právneho predchodcu,

spochybňujúc platnosť darovacích zmlúv, ktorými uvedené nehnuteľnosti previedol na otca žalovaných
v 3. až 5. rade.

35. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi možno považovať za ustálený záver, že
až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom

vdanomurčovacomsporetítomajúpostavenietzv.nútenýchprocesnýchspoločníkov(§78ods.1CSP).
Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť ako žalobcovia, alebo ako žalovaní (všetci dedičia)
inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.05.2019 pod sp. zn.
8Cdo/94/2018).

36. Z vyššie uvedeného rozhodnutia teda vyplýva, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva je
splnená podmienka vecnej legitimácie vtedy, pokiaľ sú v konaní označení všetci dedičia či už na strane
žalobcov alebo na strane žalovaných.

37. Potom je nedôvodná námietka žalovaných v 1. a 2. rade, že dedičia ako nútení spoločníci v zmysle

ust. § 78 CSP môžu byť označení vždy iba na jednej strane sporu, teda buď ako žalobcovia alebo
žalovaní.

38. V konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný iba
dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných

spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu)
nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv
a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho vzťahu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.10.2010 pod sp. zn. 3Cdo/51/2009).

39. S poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je potom preukázaná nedôvodnosť
námietky žalovaných v 3. až 5. rade, nedostatku vecnej legitimácie strán sporu neoznačením všetkých
podielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností. V zmysle uvedeného rozhodnutia je totižto
v konaní o určenie vlastníckeho práva daná pasívna vecná legitimácia iba toho spoluvlastníka, ktoréhovlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu sa spochybňuje a nie aj ďalší, teda ostatní spoluvlastníci
sporných nehnuteľností.

40. Žalobcovia v konaní namietali neplatnosť darovacích zmlúv pre rozpor s ust. § 38 Občianskeho
zákonníka, teda, že tieto ich právny predchodca D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX uzavrel
v stave duševnej nespôsobilosti, čo majú preukazovať jeho hospitalizácie v psychiatrickej nemocnici
v období 3 rokov pred smrťou.

41. Žalobcovia na preukázanie uvedeného skutkového tvrdenia žiadali vyžiadať lekárske správy, avšak
bez špecifikácie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom žalobca v 1. rade na opakované výzvy
súdu I. inštancie na predloženie, resp. špecifikáciu dôkazov, na ktoré v žalobe odkazuje nereagoval.

42. Podľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 576/2004 Z.z. sa zdravotná dokumentácia vedie v elektronickej
zdravotnej knižke v Národnom zdravotníckom informačnom systéme so zdokonaleným elektronickým

podpisom zdravotníckeho pracovníka. Zdravotná dokumentácia u poskytovateľa sa vedie v písomnej
forme, ak tento zákon ustanovuje že sa vyžaduje písomná forma; je nefunkčný informačný systém
poskytovateľa, alebo je nefunkčný Národný zdravotnícky informačný systém alebo ide o zdravotné
záznamy nad rámec elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke.

43. Je nesporné, že právny predchodca strán sporu, D. B. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX zomrel
ešte v čase, kedy bola vedená iba zdravotná dokumentácia v písomnej forme.

44. Z ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ ide o zdravotnú dokumentáciu
v písomnej forme, ktorú vedie všeobecný lekár, uchováva poskytovateľ 20 rokov po smrti osoby, ostatnú

zdravotnú dokumentáciu 20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti uvedenej osobe.

45. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že zdravotná dokumentácia nebohého D.
B. sa uchovávala iba 20 rokov od jeho smrti, teda do XX.XX.XXXX a preto je vylúčené aj v prípade
predloženia špecifikácie jeho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyžiadanie akýchkoľvek lekárskych

správ o jeho zdravotnom stave v čase uzatvorenia sporných darovacích zmlúv.

46. V prípade, ak žalobcovia neoznačili, resp. nepredložili ďalší dôkaz preukazujúci stav duševnej
nespôsobilosti ich právneho predchodcu pri uzatvorení sporných darovacích zmlúv, potom pri
neexistencii lekárskych záznamov o jeho zdravotnom stave možno konštatovať, že neuniesli dôkazné

bremeno tvrdenia neplatnosti uvedených darovacích zmlúv pre rozpor s ustanovením § 38 Občianskeho
zákonníka. Žalobcovia ďalej namietali, že ich právny predchodca nebol spôsobilý na uzatvorenie
uvedených zmlúv z dôvodu, že po operácii oka bol nevidiaci. Žalovaní v 3. až 5. rade uvedené tvrdenie
rozporovali s tým, že ich dedo D. B. žil s nimi v spoločnej domácnosti 3 roky pred svojou smrťou a aj keď
bol slabozraký, nebol nevidiaci. Aj keď pre neexistenciu lekárskych záznamov už nie je možné zistiť,

či právny predchodca strán sporu, D. B. bol v čase uzatvorenia sporných darovacích zmlúv nevidiaci,
samotná strata zraku nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s ust. § 38 Občianskeho
zákonníka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s ust. § 38 nastáva iba v prípade, ak bol
urobený osobou v stave duševnej nespôsobilosti, teda nie v prípade, ak takýto úkon urobila osoba, ktorá
mala iné zdravotné postihnutie.

47. Zo samotného ustanovenia § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka totižto vyplýva, že na písomné
právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica, ktorá sa nevyžaduje, ak
má ten, kto nemôže čítať alebo písať schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou
prístrojov, alebo špeciálnych pomôcok, alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí a je schopný

vlastnoručne listinu podpísať.
48. Žalobcovia ďalej namietali neplatnosť darovacích zmlúv z dôvodu, že podpis na daných zmluvách
nie je podpisom ich právneho predchodcu, D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a za tým účelom
navrhli vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva. Žalovaní v 3. až 5. rade
považovali uvedenú námietku za nedôvodnú, nakoľko samotný žalovaný v 5. rade ako 17-ročný bol

osobne prítomný pri podpise uvedených darovacích zmlúv zo strany starého otca.

49. Súd I. inštancie zamietol návrhy na doplnenie dokazovania za účelom preskúmania pravosti podpisu
právneho predchodcu strán sporu, D. B. na sporných darovacích zmluvách pre nadbytočnosť z dôvodu,že aj v prípade preukázania, že podpisy na uvedených darovacích zmluvách nie sú jeho vlastnoručným
podpisom, u žalovaných mal za preukázané splnenie podmienok nadobudnutia vlastníctva k uvedeným
nehnuteľnostiam alebo k spoluvlastníckym podielom vydržaním v zmysle ust. § 134 Občianskeho

zákonníka.

50. Vydržanie podľa § 134 Občianskeho zákonníka je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej
zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci,

vykonávanej počas zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa
platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti.

51. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej

doby.

52. Dobrá viera ako predpoklad oprávnenej držby je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru
o existencii dobrej viery, sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia - teda okolnosti

svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv
držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu, z ktorého sa odvodzuje vznik
práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2012 pod sp.zn. 7Cdo/12/2011).

53. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, teda či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol

aj domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 40Cdo/287/2006). Pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také rozhodnutie, ktoré je

v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar, ako bezodplatné plnenie
(nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. II.ÚS 484/2015 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.08.2021
pod sp. zn. 5Cdo/210/2019).

54. Nadobúdateľ nemusí svoju dobrú vieru preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je
oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera,
aby túto domnienku vyvrátil ( NS SR 4Cdo/102/2017).

55. Žalobcovia súdu nepredložili, resp. neoznačili dôkazy, ktorými by spochybnili oprávnenosť držby

sporných nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov nielen žalovaných, ale aj ich právnych
predchodcov. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcov sporné nehnuteľnosti daroval ešte v roku
XXXX a zomrel dňa XX.XX.XXXX za obdobie takmer 27 rokov do podania žaloby od jeho smrti
nepredložili, resp. neoznačili akýkoľvek dôkaz, ktoré by spochybňovali nielen platnosť darovacích zmlúv,
ale aj vlastníctvo žalovaných, resp. ich právnych predchodcov k sporným nehnuteľnostiam napriek

tomu, že na žalobcoch je dôkazné bremeno preukázania zániku ich oprávnenej držby k sporným
nehnuteľnostiam.

56. Nakoľko žalovaní v 3. až 5. rade sporné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudli
v dedičskom konaní po nebohom otcovi T. B. nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX na základe

osvedčenia o dedičstve zo dňa 03.01.2012 pod sp. zn. 26D/735/2011 s dátumom právoplatnosti
03.01.2012, potom ku dňu podania žaloby splnili podmienky nadobudnutia vlastníctva k sporným
spoluvlastníckym podielom vydržaním na základe osvedčenia o dedičstve podľa § 134 Občianskeho
zákonníka.57. K zhodnému záveru súd I. inštancie dospel aj vo vzťahu vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade
k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX so započítaním doby, po ktorú mali sporné nehnuteľnosti

v oprávnenej držbe aj ich právni predchodcovia v zmysle ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

58. Je nepochybné, že otec žalovaných v 3. až 5. rade nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k.ú. J.
previedol kúpnou zmluvou ešte XX.XX.XXXX, pričom žiaden zo žalobcov nespochybnil oprávnenosť
držby nadobúdateľov uvedených nehnuteľností na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ale ani ďalších

nadobúdateľov na základe kúpnych zmlúv uzatvorených XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.

59.Potomajvprípadepreukázanianeplatnostidarovacíchzmlúv,bysúdI.inštancievsúladesustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít odvodzoval oprávnenosť a dobromyseľnosť držby
sporných nehnuteľností od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.07.1997 a tak vlastníctvo k týmto
nehnuteľnostiam za podmienok upravených v ust. § 134 Občianskeho zákonníka nadobudli právni

predchodcovia žalovaných na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.09.2005.

60. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

63. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným
v 1. až 5. rade bol priznaný voči neúspešným žalobcom v 1. až 14. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

64. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti

rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

2
29C/54/2022

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.