Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-62Csp/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322200518
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1322200518.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Prievozská č. 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská č. 2, Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/
XX, C., o zaplatenie istiny 2 263,40 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava III ako vecne a miestne príslušnému

súdu dňa 04.02.2022, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2 366,09 € (istiny v sume
2 263,40 €, riadneho úroku v sume 99,15 € a úroku z omeškania v sume 3,54 €) spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 263,40 € od 10.11.2021 do zaplatenia titulom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Žalobu odôvodnil vecne tým, že postupca – Tatra banka, a.s. so sídlom
Hodžovo námestie č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 - na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 09.11.2021 - postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej, ktorá napriek písomnej výzve
postupcu bola v čase postúpenia pohľadávky v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho

peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca dňa 22.08.2016 uzatvoril so
žalovanou zmluvu č. 3016504406, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu a na
základe, ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky, zastávajúc názor, že zmluva obsahuje všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju
upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy,
a tak postupca s ohľadom na omeškanie žalovanej so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace

podaním zo dňa 18.01.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy. Popri peňažnom nároku pozostávajúcom ku dňu postúpenia pohľadávky z istiny v sume 2 263,4 €,
riadneho úroku v sume 99,15 € a úroku z omeškania v sume 3,54 € si žalobca uplatnil aj zákonné úroky
z omeškania, počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca zastával
názor, že v danom prípade je zachovaná premlčacia lehota (správne má byť „premlčacia doba“) na
uplatnenie domáhanej sa pohľadávky, nakoľko s prihliadnutím na ust. § 1 písm. a) v spojení s ust.
§ 8 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti s COVID 19 premlčacia doba v období

od 27.03.2020 do 30.04.2020 a v období od 19.01.2021 do 28.02.2021 neplynula, čo predstavuje
predĺženie premlčacej doby o 76 dní, preto keď v spornom prípade mala premlčacia doba uplynúť
najskôrdňa20.12.2021,sohľadomnaspočívaniepremlčacíchdôbuplynulaaždňa06.03.2022.Žalobca
svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením prefyzickéosobyč.3016504406,ktorejneoddeliteľnousúčasťousúObchodnépodmienkypreposkytovanie
bezúčelových spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby a Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
k spotrebiteľskému úveru – 2004/1 účinné od 01.01.2010, výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo

dňa 19.12.2018, oznámením o vyhlásení splatnosti a výzvou na zaplatenie zo dňa 18.01.2019, zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
12.11.2021 a pokusom žalobcu o zmier zo dňa 07.12.2021.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a písomne sa vyjadrila k žalobe tak, že v oznámení o vyhlásení

okamžitej splatnosti celého úveru absentuje identifikácia tak nezaplatenej splátky, pre ktorú sa pôvodný
veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, pričom práve od splatnosti tejto
splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, preto žalovaná
mala za to, že keď nie je možné jednoznačne stanoviť počiatok plynutia premlčacej doby, právny
úkon zosplatnenia celého dlhu je nejasný a teda pre neurčitosť podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatný, čo má za následok i neplatné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na

žalobcu, na základe čoho namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Žalovaná zároveň
vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že pokiaľ ide o splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu,
malo by ísť o prvú omeškanú neuhradenú splátku, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101
Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo
vykonať prvýkrát. Žalovaná ďalej považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku, že úver nemal

možnosť odmietnutia poistenia, hoci v oznámení o vyhlásení splatnosti pôvodný veriteľ napísal: „Ak ste
si zvolili poistenie pôžičky“... a taktiež označila zmluvu za neplatnú z dôvodu konania priečiaceho sa
dobrým mravom, nakoľko veriteľ konal pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver v rozpore
s požiadavkou odbornej starostlivosti a bonita žalovanej preverená nebola. Za neprijateľné zmluvné
podmienky žalovaná považovala aj chýbajúci dátum konečnej splatnosti úveru, poplatky zakladajúce

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, vyhlásenie
spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, čím veriteľ prenáša na spotrebiteľa dôkazné
bremeno a napokon je podľa názoru žalovanej neprijateľné, aby sa spotrebiteľská zmluva riadila
Obchodným zákonníkom. Žalobkyňa preto žiadala súd s poukazom aj na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z., ktoré upravuje podmienky, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,

aby podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole ex offo.

3. K vyjadreniu žalovanej sa písomne (v replike) vyjadril žalobca tak, že úverové zmluvy sa vždy budú
vo svojej podstate spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže sa jedná o tzv. absolútny
obchod a pravidlá ustanovené v ustanoveniach Obchodného zákonníka sa v prípade, ak to je dôsledkom

charakteru kontrahujúceho dlžníka, dopĺňajú ďalšími pravidlami tzv. spotrebiteľského práva. Žalobca
uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver bola zachovaná,
nakoľko veriteľ vzal do úvahy všetky dostupné informácie vrátane údajov zo spoločného bankového/
úverového registra, keď z Osvedčenia verifikovania bonity žalovanej je zrejmé, že pôvodný veriteľ
overoval príjem spotrebiteľa v rámci interných zdrojov a overil, že spotrebiteľ mal v čase uzatvorenia

zmluvy príjem v sume 1 455,66 €, veriteľ počítal s úverovým zaťažením v sume 560,03 € (existujúce
splátky klienta v sume 509,52 € + novovzniknutá splátka 50,51 €), preto disponibilný zostatok žalovanej
na pokrytie základných životných potrieb v sume 895,63 € (1 455,66 € /príjem/ mínus 560,03 € /
existujúce záväzky/) je dostatočne vysoký a teda výpočet limitu, ktorý veriteľ realizoval v súlade s ust.
§ 7 ods. 21 zákona o spotrebiteľských úveroch, je nižší ako výška príjmu žalovanej, na základe

čoho nemožno tvrdiť, že pri posudzovaní bonity žalovanej došlo k porušeniu zákonnej povinnosti
veriteľa. Vychádzajúc z ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, žalobca zastával
názor, že došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nakoľko zákon nikde neustanovuje
povinnosť veriteľa, aby vo výzvach (v danom prípade výzve zo dňa 19.12.2018 a oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.01.2019) uviedol, pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou

bolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveru.Okamihzačiatkuplynutiapremlčacejdobyžalobcaustálilku
dňu 20.12.2018, nakoľko vychádzajúc z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského
súdu v Košiciach, podľa ktorých v prípade predčasne zosplatneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy
začína aj premlčacia doba plynúť s ohľadom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až po uplynutí troch
mesiacov od omeškania s úhradou splátky, pre ktorú veriteľ využije svoje právo na zosplatnenie dlhu,

a preto ak žalobca podal žalobu na súd dňa 04.02.2022 a uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka nastalo podaním zo dňa 18.01.2019, došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky,
ktorej splatnosť bola datovaná na 20.12.2018, odkedy začala plynúť premlčacia doba a táto by bola síce
uplynula dňa 20.12.2021, ale s ohľadom na zákon č. 62/2020 Z. z. žalobca mal za to, že v období od27.03.2020 do 30.04.2020 (35 dní) a od 19.01.2021 do 28.02.2021 (41 dní) premlčacia doba spočívala
a neplynula, preto pripočítaním 76 dní (pre neplynutie lehôt z dôvodu COVID 19) nasledujúcich po
dátume 20.12.2021 žalobca dospel k záveru, že posledným dňom na uplatnenie si jeho práva na súde

je 06. marec 2022 a teda svoj nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej doby.

4. Žalovaná sa písomne (v duplike) vyjadrila k replike žalobcu tak, že napriek názoru protistrany, že
posúdenie bonity bolo dodržané, zo žalovanou priloženého dôkazu o mzde nevyplýva, že by mala
príjem v sume 1 455,66 €, nikdy jej na účet takýto príjem nechodil, preto veriteľom dodané údaje sú

nepravdivé a vymyslené, konal nekalo, čo má za následok neplatnosť uzatvorenej zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Zopakovala svoje hmotnoprávne námietky, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení
k žalobe a zotrvala na svojom návrhu, aby súd žalobu zamietol.

5. Súd prejednal spotrebiteľský spor s nariadením pojednávania podľa ust. § 297 veta prvá zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu,

nakoľko podaním zo dňa 30.01.2024 žiadal v záujme hospodárnosti konania rozhodnúť vo veci samej
bez jeho osobnej účasti; súd vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, zhodnotil
dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu – spoločnosť Tatra banka, a. s. so sídlom Hodžovo námestie č.

3, Bratislava, IČO: 00 686 930 dňa 22.08.2016 uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3016504406 na diaľku, na základe
ktorej okamihom uzatvorenia zmluvy poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 2 900,-
€ a žalovaná sa zaviazala splatiť úver v celkovej sume 4 300,84 € formou pravidelných mesačných
splátok v počte 84 v sume 50,51 € mesačne s tým, že prvá splátka je splatná v najbližší termín

splatnosti splátky, nasledujúci po dni poskytnutia úveru. Termín splatnosti splátky si kontrahenti dohodli
na 20. dňa príslušného mesiaca a konečná splatnosť úveru bola určená 84 mesiacov od splatnosti
prvej mesačnej anuitnej splátky, resp. v deň určený v zmysle čl. III bod 7 Zmluvy. Výška dohodnutého
mesačného poistného pre poistenie smrti, úplnej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania
činila sumu 3,23 €. Banka poskytla žalovanej úver za dohodnutej ročnej úrokovej sadzby 11,40 %, ročnej

percentuálnej miery nákladov (RPMN) 15,28 % a priemernej hodnoty RPMN 14,48 %. Poplatky spojené
s úverom, uvedené v platnom, veriteľom vydanom Sadzobníku poplatkov za služby v pobočkách pre
fyzické osoby pozostávali z poplatku za úver v sume 58,- €, poplatku za predčasné splatenie úveru
v sume 0,- € do sumy 10 000,- € predčasne splácaného úveru za predchádzajúcich 12 mesiacov, nad
túto sumu vo výške 1 % z výšky predčasne splácaného úveru, najviac však v zákonom stanovenej výške

a v prípade omeškania splátky má banka právo uplatniť si a zúčtovať skutočné náklady na vymáhanie
pohľadávky.

7. Podľa článku VI. bod 1. písm. a) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, veriteľ má právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. má právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný

pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak je dlžník v omeškaní so splatením
pohľadávky veriteľa alebo jej akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

8. Listom zo dňa 19.12.2018 právny predchodca žalobcu – banka – vyzvala žalovanú na bezodkladnú
úhradu jednotlivých omeškaných splátok spotrebiteľského úveru a to najneskôr do piatich kalendárnych

dní pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverových produktov, následkom čoho vznikne
žalovanej povinnosť uhradiť celú pohľadávku naraz.

9. Listom zo dňa 18.01.2019 právny predchodca žalobcu – banka – oznámila žalovanej, že napriek
predchádzajúcim písomným výzvam neeviduje úhradu splatnej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. 3016504406, a keďže tento stav pretrváva viac ako tri mesiace od vzniku omeškania, vyhlasuje
splatnosť pôžičky/úveru a dňom doručenia tohto oznámenia sa stáva splatnou pohľadávka z úveru, ktorá
pozostáva z istiny v sume 2 263,40 €, riadneho úroku v sume 93,40 € a úroku z omeškania v sume 1,34
€, t. j. výška pohľadávky z úveru ku dňu 17.01.2019 činila celkom 2 358,68 € s tým, že v uvedenej dlžnej
sume je započítané tiež omeškané poistné.

10. Na základe medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
dňa 09.11.2021 uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok, banka postúpila svoje splatné peňažné
pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve k dátumu 09.11.2021 na žalobcu a zároveňvyhlásila, že je bankou, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska
a teda je subjektom oprávneným poskytovať spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov a že predmetom

postúpenia sú pohľadávky po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávky,
ktoré sa stali splatné pred termínom konečnej splatnosti. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
vyplýva špecifikácia úverového prípadu žalovanej tak, že jej dlh ku dňu postúpenia pohľadávky činil
dlžnú istinu v sume 2 263,40 €, zmluvné úroky v sume 99,15 € a úroky z omeškania v sume 3,54 € s tým,
že nesplnená splátka, pre ktorú vznikla povinnosť žalovanej zaplatiť celú pohľadávku veriteľa naraz,

sa datuje dňom 20.09.2018. Banka písomne (listom zo dňa 12.11.2021) oznámila žalovanej právnu
skutočnosť postúpenia svojej peňažnej pohľadávky v sume 2 366,09 € spolu so všetkými právami s ňou
spojenými na žalobcu ako nového veriteľa s tým, že dlžník je povinný zaplatiť pohľadávku zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobcovi.

11. V čase vzniku záväzkového vzťahu s právnym predchodcom žalobcu titulom posudzovanej zmluvy

o spotrebiteľskom úvere žalovaná bola zamestnaná v spoločnosti PEMAS plus spol. s r.o. so sídlom
Vinárska č. 1, Lužianky, IČO: 35 694 254 a podľa žalovanou predloženej pracovnej zmluvy jej základná
mzda za vykonanú prácu ku dňu vzniku pracovného pomeru (k 17.06.2013) bola v sume 393,- €.
Podľa zápočtového listu žalovaná pracovala v uvedenej spoločnosti do 31.10.2018, avšak žalovaná
nepredložila oznámenie o zložení a výške mzdy ani iný listinný doklad, z ktorého by bolo možné

určiť výšku jej mzdy v rozhodnom čase, t. j. ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (k
22.08.2016).

12. V zmysle Osvedčenia verifikovania bonity a možnosti splácania úveru pôvodný veriteľ zo
svojich interných zdrojov zistil, že čistý príjem dlžníka – žalovanej k dátumu poskytnutia produktu (k

22.08.2016) činil sumu 1 455,66 €, výška overovaných splátok žalovanej predstavovala sumu 509,52
€, výška novej posudzovanej splátky úveru činila 50,51 € a tak celkové splátky klienta zodpovedali
sume 560,03 €. V inom právnom spore so žalovanou, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
B3-62Csp/9/2022, založenom na rovnakom skutkovom a právnom základe, právny zástupca žalobcu na
pojednávaní objasnil, že internými zdrojmi, z ktorých si veriteľ overoval bonitu žalovanej, mal na mysli

prehľad výpisov z účtov žalovanej (doložený spolu s podaním zo dňa 15.11.2023), pričom iné žalovanou
využívanéúverovéproduktyjejposkytoltiežpôvodnýveriteľ–Tatrabanka,a.s.atedamalonichprehľad.
Žalovaná sa na pojednávaní v uvedenom právnom spore (sp. zn. B3-62Csp/9/2022) vyjadrila, že pre
skúmanie jej schopnosti splácať úver je nepostačujúce, keď veriteľ vychádzal iba z výpisu jej účtov a mal
skúmať jej príjem ako mzdu - zárobok.

13. Súd podriadil skutkový stav sporu nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase začatia súdneho konania, premlčané právo
zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým

nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom
alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní
vedel.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase začatia súdneho sporu, konanie,
predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto

zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

14. Predmetom posudzovaného sporu je peňažná pohľadávka (majetkové právo) žalobcu vyplývajúca
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej na diaľku dňa 22.08.2016 medzi právnym predchodcom
žalobcu ako pôvodným veriteľom v hmotnoprávnom postavení dodávateľa a žalovanou ako

spotrebiteľom, ktorý neplatil predpísané splátky úveru riadne a včas, pričom svoj dlh nesplnil ani po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, kedy bol povinný zaplatiť veriteľovi celú pohľadávku naraz.

15. Vzhľadom na to, že súdne konanie začalo za účinnosti ustanovenia § 54a v spojení s prechodným
ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, súd sa zaoberal právnou otázkou prípadného premlčania
žalobcom uplatneného nároku ex offo (z úradnej povinnosti), ale včasnosť uplatneného peňažného

nároku posudzoval aj z dôvodu žalovanou vznesenej námietky premlčania. Nakoľko veriteľ z dôvodu
žalovanou porušenej platobnej disciplíny vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a teda použil svoje
zmluvne dojednané právo na zaplatenie celej pohľadávky naraz, za aplikácie ust. § 103 veta druhá
Občianskeho zákonníka plynie všeobecná trojročná premlčacia doba odo dňa zročnosti splátky, pre
ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru nesporne

podaním zo dňa 18.01.2019, preto je zrejmé, že za splátku, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným
celý dlh, sa považuje neuhradená splátka, ktorej zročnosť nastala dňa 20.09.2018, nakoľko až po
viac ako trojmesačnom omeškaní s plnením tejto splátky (ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka),
t. j. dňa 22.12.2018 mohol veriteľ prvý raz použiť svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru a toto mohol použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. § 565 veta druhá

Občianskeho zákonníka), t. j. najneskôr do 20.01.2019. Konštatujúc včas a účinne uplatnené právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenú splátku zročnú dňa 20.09.2018, keď zároveň
upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v lehote
nie kratšej ako 15 dní (podaním zo dňa 19.12.2018), súd však neustálil začiatok plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej doby k dátumu splatnosti uvedenej splátky tak, ako to vo všeobecnosti vyplýva

z ust. § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka, nakoľko v prípade spotrebiteľského sporu platí osobitný
právny režim, ktorý obmedzuje dodávateľa (veriteľa) v práve na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, pretože dodávateľ nemôže požadovať zaplatenie celej pohľadávky naraz skôr, než spotrebiteľ
sa dostane do omeškania s plnením splátky viac ako tri mesiace a preto ani nemohol vykonať svoje
právo prvý raz v deň nasledujúci po dni splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh,

ale až o tri mesiace neskôr. Vzhľadom na uvedené zákonná premlčacia doba začala veriteľovi plynúť
až od 22.12.2018 a márne uplynula dňa 22.12.2021. Sám žalobca bez zreteľa na zákonné spočívanie
premlčacej doby počas mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením choroby COVID 19 určil, že koniec
premlčacej doby pripadol na dátum 20.12.2021 a teda bez prihliadnutia na inú mimoriadnu skutočnosť
uznal, že vzhľadom na nesporný dátum doručenia žaloby na súd (04.02.2022) žalobca uplatnil svoje

majetkové právo na súde oneskorene.

16. Žalobca však odôvodnil včasnosť uplatnenia ním žalovanej pohľadávky zákonom č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19avjustícii,keďžepočas76dní(od27.03.2020do30.04.2020aod19.01.2021do28.02.2021)

premlčacia doba spočívala – neplynula, a preto inak márne uplynutá premlčacia doba dňa 20.12.2021,
resp. 22.12.2021 podľa názoru žalobcu uplynula až 06.03.2022.

17. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony v znení účinnom od 27.03.2020 do 18.01.2021 (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“),
lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie
práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti
tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

18. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. v znení účinnom od 19.01.2021 do 20.05.2021, lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na
súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto
zákona do 28. februára 2021 neplynú.19. Podľa dôvodovej správy k § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., navrhované opatrenie má za cieľ
v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020

a následne v období od 19.01.2021 do 28.02.2021 plynúť, t. j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej
situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994
Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom predkladateľ má za to, že
toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony
potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by

prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie.

20. V posudzovanom prípade však nespadal koniec všeobecnej premlčacej doby do časového intervalu,
kedy podľa zákona č. 62/2020 Z. z. premlčacie doby neplynuli, t. j. žalobcovi neuplynula premlčacia doba
v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 ani v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, teda v daných časových
horizontoch nemusel nevyhnutne podať žalobu, aby uplatnil svoje majetkové právo voči žalovanej včas

a preto sa na žalobcu nevzťahoval ani dočasný inštitút neplynutia – spočívania lehôt, nakoľko žalobcovi
nebránili žiadne mimoriadne opatrenia prijaté v súvislosti so šírením choroby COVID-19, aby uplatnil
svoju pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po dátume 28.02.2021, keďže zákonná trojročná
premlčacia doba mu uplynula až dňa 29.12.2021, ergo takmer desať mesiacov po uplynutí obdobia,
počas ktorého premlčacie doby v súkromnoprávnych vzťahoch ex lege neplynuli. Vzhľadom na uvedené

vyznieva nelogicky úvaha žalobcu, na základe ktorej by sa premlčacia doba mala v prospech žalobcu
o 76 dní predĺžiť, nakoľko ku dňu 22.12.2021 (ani po dobu desiatich mesiacov predtým), kedy uplynula
žalobcovi zákonná premlčacia doba na uplatnenie jeho majetkového práva, nepožíval žalobca žiadnu
zákonnú ochranu čo do spočívania hmotnoprávnych lehôt a teda nebránila mu žiadna mimoriadna
situácia na území Slovenskej republiky v tom, aby najneskôr do 22.12.2021 žalobu na súd podal, čo však

neurobil. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalobca nebol vystavený obave, že z dôvodu pandémie
a v jej súvislosti prijatých mimoriadnych opatrení, by bol stratil svoje právo z občianskoprávneho
vzťahu v dôsledku premlčania, nakoľko zákonom vymedzená ochranná doba (27.03.2020 – 30.04.2020
a 19.01.2021 – 28.02.2021) nemala v posudzovanom spore žiadnu súvislosť s plynutím, resp. uplynutím
premlčacej doby, počas ktorej mohol žalobca svoje majetkové právo na súde uplatniť, preto súd sa

nestotožnil s názorom žalobcu, že z dôvodu neplynutia lehôt pre COVID-19 bol posledným dňom
na uplatnenie jeho práva na súde až 06. marec 2022 (20.12.2021 + 76 dní spočívania lehoty) a dospel
k záveru, že žalobcovi uplynula premlčacia doba na uplatnenie majetkového práva z občianskoprávneho
vzťahu márne dňa 22.12.2021 a svojej pohľadávky sa domáhal na súde oneskorene, v dôsledku čoho
súd nemohol priznať žalobcovmu nároku procesný úspech a žalobu z dôvodu premlčania uplatnenej

pohľadávky spolu s príslušenstvom zamietol.

21. Pre úplnosť súd dodáva, že hmotnoprávne námietky žalovanej, ktoré v súdnom konaní uplatnila
v rámci svojej procesnej obrany, súd považoval za vecne neopodstatnené z nasledovných dôvodov:

22. Pokiaľ ide o spochybnenú platnosť Oznámenia o vyhlásení (mimoriadnej) splatnosti pohľadávky
zo dňa 18.01.2019 pre jeho neurčitosť z dôvodu nemožnosti určenia počiatku plynutia premlčacej
doby, nakoľko veriteľ v uvedenom právnom úkone nešpecifikoval splátku, pre ktorú sa stala celá
pohľadávka z úveru predčasne splatnou, súd uvádza, že absencia daného údaju neeliminuje možnosť
určiť splátku, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh naraz, nakoľko vzhľadom na zrejmý

dátum oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, s použitím ust. § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka je možné termín splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie veriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, jednoznačne ustáliť a teda neuvedenie tejto splátky v samotnom
oznámení o predčasnej splatnosti pohľadávky nezakladá prekážku, ktorá by diskvalifikovala kohokoľvek
v určení zročnosti splátky, od ktorej začína veriteľovi plynúť premlčacia doba na včasné uplatnenie

svojej peňažnej pohľadávky, preto absencia žalovanou namietanej splátky nečiní predmetné Oznámenie
zo dňa 18.01.2019 neplatným právnym úkonom. Napokon súd je povinný určiť okamih splatnosti
nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh jednorazovo aj v prípade nemožnosti/neschopnosti
žalovaného (spotrebiteľa) túto skutočnosť ustáliť, keďže prípadné premlčanie dodávateľom uplatnenej
pohľadávky vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu posudzuje súd z úradnej povinnosti – ex offo, t.

j. aj bez žalovanou uplatnenej námietky premlčania. V posudzovanom spore pripadol termín splatnosti
splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal predčasne zročným celý úver na dátum 20.09.2018, pričom
žalovaná nenamietla nesplnenie tejto splátky tak voči pôvodnému veriteľovi, žalobcovi a ani v súdnom
konaní neargumentovala tým, že by splátku zročnú dňa 20.09.2018 riadne a včas uhradila, pretoabsencia špecifikácie uvedenej splátky v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky,
ktorá je riadne určiteľná, nečiní daný právny úkon neplatným a zároveň je potrebné zhodne s tvrdením
žalobcu konštatovať, že ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka exaktne vymedzuje

podmienky pre použitie práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky naraz a neustanovuje povinnosti
čo do obsahových náležitostí Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky. So zreteľom
na vyššie uvedené preto nemôže obstáť ani záver žalovanej, že z dôvodu neplatného predčasného
zosplatnenia úveru nemôže byť platným ani postúpenie mimoriadne zosplatnenej pohľadávky na
žalobcu a tento nie je aktívne vecne legitimovaným v spore.

23. V súvislosti s námietkou žalovanej, že v zmysle úverovej zmluvy nemala možnosť odmietnuť
poistenie úveru, považujúc túto skutočnosť za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd uvádza, že do
úvahy prichádzajúce zákonné ustanovenia pojednávajúce o neprijateľných zmluvných podmienkach
sú ust. § 53 ods. 4 písm. a), v) Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia posudzovanej
spotrebiteľskej zmluvy, podľa ktorých za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy alebo požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

24.Vychádzajúczcitovanýchzákonnýchustanovenísúdmalnadakúkoľvekpochybnosťpreukázané,že
Všeobecné poistné podmienky pre poistenie k predmetnému spotrebiteľskému úveru sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, typ kontrahentmi dojednaného poistenia a výška mesačného
poistného vyplýva z prvej strany posudzovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konkrétne práva
a povinnosti zmluvných strán z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi UNIQA poisťovňou, a.s. ako

poistiteľom v zastúpení veriteľa a žalovanou ako poistníkom a súčasne poisteným sú upravené vo
Všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú zároveň poistnou zmluvou, preto je zrejmé, že žalovaná
pred uzavretím zmluvy mala možnosť oboznámiť sa s ustanoveniami o poistení spotrebiteľského
úveru pre prípad smrti, úplnej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania, preukázateľne
bola informovaná o úhrade poistného v sume 3,23 € mesačne, nakoľko ide o základnú podmienku

poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktorá bola upravená v čl. I Zmluvy a napokon nemožno uvažovať
ani o absencii dohodnutého protiplnenia zo strany dodávateľa, nakoľko poistná udalosť v danom prípade
na strane spotrebiteľa (žalovanej) nenastala, preto poistiteľovi v zastúpení veriteľa nevznikla povinnosť
výplaty poistného plnenia. Na základe takto zistených skutočností súd nevzhliadol neprijateľnosť
zmluvnej podmienky upravujúcej poistenie spotrebiteľského úveru, pričom žalovanou namietaná

skutočnosť, že nemohla zmluvné ustanovenia o poistení úveru odmietnuť a tým ovplyvniť ich obsah,
nezakladá neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale iba
vylučuje možnosť kvalifikovania danej zmluvnej podmienky ako individuálne dojednaného zmluvného
ustanovenia podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd dospel
k záveru, že poistenie spotrebiteľského úveru prostredníctvom poistnej zmluvy ako obligatórneho

právneho úkonu pre získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, ktorú spotrebiteľ musí
uzavrieť, nezakladá premisu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by spôsobovala neplatnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úveru a tento záver podporuje aj legálna definícia celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, medzi ktoré patrí najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše
uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho

získal za ponúkaných podmienok (ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vzniku posudzovaného záväzkového vzťahu /ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), nakoľko zákonodarca v prípade spotrebiteľských úverov počíta aj s obligatórnou povinnosťou
uzatvorenia poistnej zmluvy ako doplnkovej služby súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a táto

sa premieta v celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom.

25. Zaoberajúc sa námietkou žalovanej, že pôvodný veriteľ nekonal v súlade s požiadavkou odbornej
starostlivosti pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver a bonitu žalovanej nepreveroval, keď
údajný čistý mesačný príjem v sume 1 455,66 € žalovaná v rozhodnom čase nedosahovala, súd uvádza,

že žalovaná síce protistranou deklarovanú a Osvedčením verifikovania bonity a možnosti splácania
úveru preukázanú výšku čistého príjmu dlžníka (žalovanej) v sume 1 455,66 € síce predloženou
pracovnou zmluvou zo dňa 14.06.2013 spochybnila, ale nepreukázala skutočnosť, že v rozhodnom
období (ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) dosahovala pravidelný príjem v taknízkej sume, ktorý by jej s ohľadom aj na iné úverové zaťaženie a náklady na základné životné
potreby neumožňoval splácať zmluvne dojednané splátky úveru v sume 50,51 € mesačne, čím súčasne
nepreukázala ani ňou tvrdenú skutočnosť, že veriteľ nekonal pri posudzovaní jej schopnosti splácať

úver s odbornou starostlivosťou. Žalobca totiž naproti tomu v súlade s ust. § 7 ods. 1, 2 zákona
ospotrebiteľskýchúveroch,podľaktorýchveriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru a za týmto účelom má právo využívať informácie o spotrebiteľovi
z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom, preukázal, že bonitu žalovanej
skúmal na základe údajov z bankového/úverového registra, keďže z ním doloženého Osvedčenia
verifikovania bonity a možnosti splácania úveru vyplynulo, že ku dňu poskytnutia bankového produktu
(posudzovanéhoúveru)žalovanúnespornezaťažovalasplátkainéhoúveruvsume509,52€,zinterných
zdrojov(výpisuzúčtužalovanej)zistil,žečistýpríjemžalovanejvzmyslepravidelnýchkreditnýchobratov

v bezprostredne predchádzajúcom období činil priemerne 1 455,66 € mesačne, preto vzhľadom na
vypočítanú výšku splátky poskytovaného úveru v relatívne nízkej sume 50,51 € mesačne veriteľ dospel
k správnemu a rozumnému záveru, že žalovaná po zohľadnení už existujúceho jej úverového zaťaženia
a nákladov na základné životné potreby v zmysle sumy životného minima, bude schopná predmetný
spotrebiteľský úver v pravidelných splátkach splácať, čo napokon verifikovala nepriamo aj žalovaná

svojím plnením od roku 2016 do nesplnenej splátky v roku 2018, a preto je nepochybné, že právny
predchodca žalobcu (banka) konal pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver s odbornou
starostlivosťou a nekonal v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením, ak príjem žalovanej zisťoval
zo svojich interných zdrojov na základe výpisu žalovanej z bankového účtu a nežiadal od spotrebiteľa,
aby oznámil výšku príjmu v zmysle jeho pracovnej zmluvy, nakoľko z ustanovenia § 7 ods. 1. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch nevyplýva povinnosť veriteľa posudzovať príjem spotrebiteľa výlučne a len
na základe Oznámenia o výške a zložení funkčného platu spotrebiteľa alebo aktuálnej pracovnej zmluvy,
keďže právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy nie je dotknuté ani
v prípade, ak by si bol vyžiadal od spotrebiteľa úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch

účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu).

26. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Vzhľadom na to, že veriteľ konal pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský
úver s odbornou starostlivosťou, mal právo vyžadovať od spotrebiteľa splatenie úveru jednorazovo,
nehovoriac o jeho práve požadovať príslušenstvo pohľadávky v podobe zmluvných úrokov a poplatkov,
keďže bonitu žalovanej neposudzoval bez akýchkoľvek relevantných údajov o spotrebiteľovi, preto
námietka žalovanej založená na citovaní ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktorá právna norma upravuje podmienky, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov, sa stala počas konania bezpredmetnou.

28. So zreteľom na dikciu ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je evidentné, že
aj za predpokladu porušenia povinnosti veriteľa konať v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti

pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nie je možné dospieť k právnemu
záveru, že veriteľ konal v rozpore s dobrými mravmi a tým je zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože zákonodarca ustanovil jasné právne konzekvencie
v prípadoch nedodržania zásady odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity - platobnej schopnosti
spotrebiteľa a to v podobe neúročenia a nespoplatnenia úveru, prípadne straty zmluvného práva

na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, avšak nesankcionuje veriteľa neplatnosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere pre rozpor s dobrými mravmi.29. Súd nepovažoval za správne tvrdenie žalovanej, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba dátum
konečnej splatnosti úveru, nakoľko podľa čl. I. Zmluvy je konečná splatnosť úveru určená uplynutím
84 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, pričom termín splatnosti prvej predpísanej

mesačnej splátky bol v zmysle článku III. bodu 4. Zmluvy stanovený k najbližšiemu termínu splatnosti
splátky po poskytnutí úveru, preto ak v zmysle Základných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere
si zmluvné strany dohodli dátum poskytnutia úveru okamihom uzatvorenia Zmluvy (22.08.2016) a termín
splatnostisplátky20.dňapríslušnéhomesiaca,jezrejmé,žekonečnásplatnosťúveruboladojednaná84
mesiacov od 20.09.2016. Na základe takto určito a zrozumiteľne stanovenej konečnej splatnosti úveru

je potrebné skonštatovať, že posudzovaná zmluva neodporuje ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. f) zákona
ospotrebiteľskýchúveroch.NapokonajzrozhodovacejpraxeNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,na
ktorú poukázal žalobca, vyplýva, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie je potrebné uvádzať presný termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm.

f) citovaného zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje dĺžku či dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá (uznesenie
NS SR z 30. novembra 2021, sp. zn. 2Cdo/69/20220 a uznesenie NS SR z 21. apríla 2022, sp.
zn. 7Cdo/277/2021). Vzhľadom na koncipovanie konečnej splatnosti úveru v spojení s jednoznačne
stanoveným termínom splatnosti prvej splátky a dátumom poskytnutia úveru v posudzovanej zmluve

žalovanej muselo byť zrejmé, dokedy jej platobná povinnosť z úverovej zmluvy trvá a zároveň
i za predpokladu odôvodnenosti tejto námietky žalovanej, nie je možné v prípade absencie termínu
konečnej splatnosti úveru vyvodiť právny záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a jej následnej
neplatnosti, nakoľko v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankciou
veriteľa za nedodržanie taxatívne stanovených obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

jeneúročenieanespoplatnenienímposkytnutéhoúveru,pretoajprávnezávery,ktoréžalovanázúdajnej
absencie termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve vyvodila, nie sú správne.

30. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež námietku žalovanej týkajúcu sa poplatkov, ktoré mali zakladať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko

žalovaná si jednak riadne nesplnila svoju povinnosť tvrdenia, keď iba s odkazom na právnu
vetu upravenú v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka označila zmluvné ustanovenia
o poplatkoch za neprijateľné zmluvné podmienky, ale vecne neuviedla medzi akými merateľnými
veličinami (plneniami) nastala značná nerovnováha v neprospech žalovanej ani neupriamila svoju
pozornosť na konkrétnu jej poplatkovú povinnosť, ktorá by mala vykazovať značnú neprimeranosť vo

vzťahu k povinnostiam veriteľa. Zároveň za podrobenia obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere testu
proporcionality, pokiaľ ide o pomer veriteľom poskytnutého plnenia a poplatkov spojených s úverom,
súd zistil, že poplatok za úver bol dohodnutý v sume 58,- €, poplatok za predčasné splatenie úveru do
sumy 10 000,- € činil 0,- € (žalovaná však úver predčasne nesplatila v žiadnej čiastke) a náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky v prípade omeškania splátky mali zodpovedať skutočným zúčtovaným

nákladom. Vzhľadom na bankou poskytnutý úver v sume 2 900,- € a vyššie špecifikované poplatky
súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že žiadna nerovnováha v právach a povinnosti zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pokiaľ ide o výšku poplatkov, nevznikla, preto zmluvné ustanovenia
o poplatkoch nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

31. Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

32. Žalovaná vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nadobudla presvedčenie, že
v zmluve zakotveným vyhlásením spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, veriteľ
prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno. Súd však zastáva názor, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
l) Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať na uvedené zmluvné vyhlásenie, nakoľko predmetným
zmluvným ustanovením sa neukladá žalovanej ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné

bremeno tak, ako to ustanovuje citovaná právna norma, pričom vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil
so zmluvnými podmienkami spotrebiteľského úveru preukazuje iba skutočnosť, že dlžník mal vedomosť
o podmienkach, právach a povinnostiach, za ktorých návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere akceptoval,
a teda nasvedčuje vážnej vôli spotrebiteľa úverovú zmluvu za stanovených podmienok uzavrieťa polemika o neplatnosti tohto zmluvného vyhlásenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky vôbec
neprichádza do úvahy.

33. Napokon súd uvádza, že je zavádzajúcim tvrdenie žalovanej, že posudzovaná zmluva
o spotrebiteľskom úvere sa riadila výlučne Obchodným zákonníkom, nakoľko aj v samotnom označení
zmluvy sa deklaruje, že „zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby
je uzatvorená v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov“..., preto

žalovanej muselo byť zrejmé, že veriteľ konal pri uzatváraní a plnení predmetnej úverovej zmluvy nielen
podľa obchodnoprávneho kódexu, v ktorom je zmluva o úvere ako zmluvný typ predstavujúci absolútny
obchodnoprávny kontrakt explicitne upravená, ale mal na zreteli a zohľadnil aj príslušné ustanovenia
osobitného právne predpisu – zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže vzhľadom na postavenie
zmluvných strán (dodávateľ vs. spotrebiteľ) je použitie uvedeného zákona nevyhnutné a súčasne aj súd
posudzoval hmotnoprávne námietky žalovanej podľa právnych noriem občianskoprávnych predpisov,

preto námietka žalovanej týkajúca sa právneho režimu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je irelevantná
a nie je spôsobilá vecne oslabiť procesný nárok žalobcu.

34. Napriek vyššie uvedeným dôvodom, pre ktoré súd považoval žalovanou uplatnené prostriedky
procesnej obrany za vecne neopodstatnené alebo bezpredmetné a konštatácii súdu, že nárok žalobu je

vecne a právne dôvodný, riadne preukázaný a uplatnený v správnej (medzi stranami nespornej) výške,
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil svoj peňažný nárok na súde oneskorene (po uplynutí
všeobecnej premlčacej doby), súd žalobu zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1

CSP na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnej žalovanej priznal
voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí
konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).