Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011236
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8117011236.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudca Mgr. Marián Polaček dňa 20.6.2024 na hlavnom pojednávaní konanom

v zmysle § 349 ods.1 Trestného poriadku v Prešove takto

r o z h o d o l :

obž. A. B. B. A. C. D. E. F. G.,

nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom G. I., J. K. XXX/XX, okr. Prešov, t.č. v mieste bydliska,

j e v i n n ý, ž e

ako daňový subjekt vykonávajúci živnosť pod názvom A. B. B., D., ulica J. K. XX, G. I., IČO:37259067
a zároveň ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva v tomto daňovom subjekte toto neviedla
riadnym spôsobom tak, ako jej to ukladá zákonov účtovníctve č. 431/2002 Z.z. v platnom znení,
v dôsledku čoho k daňovej kontrole k dani z príjmov fyzickej osobe za zdaňovacie obdobie roku 2008
vykonávanej u tohto subjektu v čase od 19.12.2013 do 30.10.2014 nepredložil doklady týkajúce sa

svojich príjmov z podnikania v roku 2008 v súvislosti s dovozom 133 ojazdených motorových vozidiel
zo zahraničia, čím bola objektívne zmarená táto daňová kontrola a Daňovým úradom Prešov mu bola
dodatočne vyrubená daň podľa protokolu č. 9700104/5/4788542/2014 vo výške 57.868,41 Eur,

t e d a

uviedolhruboskresľujúceúdajevpodkladochslúžiacich nakontroluúčtovníctva,tietopodkladyneviedol
a to úmysle zakryť iný trestný čin,

č í m s p á c h a l

zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2
písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u súd u k l a d á :

Podľa § 259 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. Zákona k trestu odňatia slobody na 1(jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal Okresný súd v Prešove, dňa 15.06.2017 obžalobu sp.

zn. 2Pv112/16 zo dňa 12.6.2017 na A. B. B., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skresľovania
údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že ako daňový subjekt vykonávajúci živnosť pod názvom A. B. B., A.M.A., ulica J.
K. XX, G. I., IČO:37259067 a zároveň ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva v tomto daňovom
subjekte toto neviedla riadnym spôsobom tak, ako jej to ukladá zákonov účtovníctve č. 431/2002 Z.z.

v platnom znení, v dôsledku čoho k daňovej kontrole k dani z príjmov fyzickej osobe za zdaňovacie
obdobie roku 2008 vykonávanej u tohto subjektu v čase od 19.12.2013 do 30.10.2014 nepredložil
doklady týkajúce sa svojich príjmov z podnikania v roku 2008 v súvislosti s dovozom 133 ojazdených
motorových vozidiel zo zahraničia, čím bola objektívne zmarená táto daňová kontrola a Daňovým
úradom Prešov mu bola dodatočne vyrubená daň podľa protokolu č. 9700104/5/4788542/2014 vo výške

57.868,41 Eur.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je nevinný, preto bolo vykonané dokazovanie.

Na hlavných pojednávaniach bol vypočutý obžalovaný A. B. B. a ako svedkovia F. L., A. M. J., M. N.,

H. O., H. N., B. G. B., prečítaná výpoveď svedka A. P. J.. Ďalej boli prečítané listinné dôkazy
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaný A. B. B. vo svojej výpovedi uviedol, že v tej dobe podnikal ako živnostník, pričom
ako živnostník je majiteľom autobazáru vo G. I.. Nepopieral, že v roku 2008 doviezol zo Slovinska

a z Talianska celkom 158 ojazdených áut. Niektoré autá doviezol ako živnostník, a tieto následne
predával vo svojom autobazáre. Príjem z predaja týchto áut riadne zaviedol do účtovníctva a zdanil.
Ostatné autá z uvedeného množstva dovážal ako fyzická osoba a tieto aj ako fyzická osoba ďalej
predával cez jeho rodné číslo, resp. číslo občianskeho preukazu, tak ako je to uvedené v jednotlivých
zmluvách o kúpe či predaji týchto áut. Autá, ktoré predával ako nepodnikateľ nemal zaradené do svojho

obchodného majetku a preto tieto boli oslobodené od dane z príjmu podľa § 9 ods. 1 zákona o dani
z príjmov účinného v roku 2008. Keďže tieto autá nemal zahrnuté v obchodnom majetku, neúčtoval
ich, lebo z nich nevykazoval príjmy. Preto ani neviedol žiadnu ich evidenciu – knihu zásob. Na záver
uviedol, že išlo zvyčajne o staršie vozidlá. Tieto vozidlá vozil na objednávku známych. Vozidlá predával
bez zisku. On vozidlá prihlasoval na dopravnom inšpektoráte a platil aj všetky ďalšie poplatky.

Svedkyňa F. L. vo svojej výpovedi uviedla, že je zaradená ako radca, kontrola z dane príjmu fyzických
osôb na Daňovom úrade Prešov. Kontrola u daňového subjektu A. B. bola vykonaná na základe podnetu
z Daňového riaditeľstva Banská Bystrica a na základe elektronicky doručeného zoznamu z Ministerstva
dopravy, týkajúceho sa dovozu ojazdených motorových vozidiel. Ich kontrolná dvojica začínala kontrolu

za roky 2008 a 2009. Daňovému subjektu bolo doručené oznámenie s termínom vykonania daňovej
kontroly. K tejto predložil doklady, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia roku 2008.
Nakoľko bolo v účtovných dokladoch uvedených len asi 25 motorových vozidiel a zoznam z elektronickej
databázy uvádzal počet 158, zaslal správca dane daňovému subjektu výzvu na preukázanie chýbajúcich
133 motorových vozidiel. Teda aby predložil doklady, kúpno-predajné zmluvy, osvedčenia, ktoré sa

týkali zdaniteľných príjmov. Výzva mu bola doručená, no daňový subjekt v lehote tieto doklady
nepredložil. Následne v zápisnici o ústnom pojednávaní, ktorá bola vykonaná na daňovom úrade, bolo
daňovému subjektu oznámené, že daňový úrad bude žiadať o spoluprácu Okresný úrad, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácii o predloženie listín, t.j. kópií žiadostí o uznanie typového schválenia
motorových vozidiel, rozhodnutí o schválení a následne osvedčení o evidencii motorových vozidiel.

Okresný úrad, odbor cestnej dopravy im tieto kópie poskytol a následne požiadali kriminálny úrad
finančnej správy o evidenciu týchto motorových vozidiel, vrátane histórie, tzn. o majiteľov na základe
VIN čísla, ktoré boli na tom zozname z ministerstva dopravy. Po obdŕžaní tohto zoznamu správca
dane vyzýval jednotlivých občanov na predloženie jednotlivých kúpno-predajných zmlúv. V niektorých
prípadoch bol už zmenený majiteľ, takže požiadali tých prvých, ktorú auto kupovali od daňového

subjektu. Na základe tých odpovedí kupujúcich im bolo zaslaných 52 odpovedí s tým, že v 25-tichprípadoch im oznámili, že už nemajú zmluvy k dispozícii, lebo niektoré zmluvy boli uzatvorené až
v roku 2009. Bolo im doručených aj desať čestných prehlásení, že skutočne tieto motorové vozidlá
zakúpili od daňového subjektu A. B. B.. Následne správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní

s obžalovaným, aby sa vyjadril k čestným prehláseniam, či skutočne tieto motorové vozidlá boli predané
týmto občanom. Daňový subjekt uviedol, že možno áno, možno nie, takže následne správca dane
vyzval týchto občanov na svedeckú výpoveď a v dostatočnom predstihu oboznámil aj daňový subjekt
o tom, že budú títo ľudia vypočutí ako svedkovia. Ani na jednom z týchto pojednávaní sa daňový
subjekt A. B. B. nezúčastnil. Tak ako bolo v protokole uvedené, títo ľudia deklarovali, ako bolo uvedené

v zápisniciach, že skutočne zakúpili tieto motorové vozidlá od daňového subjektu A. B. B.. Zároveň v tej
zápisnici, v ktorej oboznamovali daňový subjekt s čestnými vyhláseniami, oboznámili ho aj s tým, že
v prípade, že sa preukáže, že títo ľudia tie motorové vozidlá skutočne zakúpili, budú príjmy z predaja
týchto motorových vozidiel zahrnuté do základu dane daňového subjektu. Následne správca na základe
týchto skutočností vypracoval protokol, ktorý si obžalovaný osobne na Daňovom úrade prevzal s tým, že
vo výzve bolo uvedených pätnásť pracovných dní na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

Daňový subjekt sa v zákonom stanovenej lehote k zisteniam nevyjadril. Následne správca dane vydal
rozhodnutie o určení rozdielu dane z daňovej kontroly, teda o vyrubení rozdielu dane. Svedkyňa tiež
potvrdila, že zákon umožňuje, aby fyzická osoba doviezla za rok aj viac ako jedno vozidlo. Neexistuje
obmedzenie na to, koľko takých vozidiel môže doviezť. Na otázku, ako mohol obžalovaný zaevidovať
do svojho účtovníctva podnikateľa, kde podnikal na základe IČO, faktúry alebo kúpne zmluvy áut, ktoré

kúpilnarodnéčíslosvedkyňauviedla,žedaňovýsubjektmalvživnostenskomoprávneníuvedenýnákup
a predaj tovaru, tzn. že všetko, čo nakupoval a predával (motorové vozidlá), má znaky podnikania a bolo
zdaňované podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, nebolo zistené, že by vozidlá daroval,
takú skutočnosť svedkovia nepotvrdili.

Táto svedecká výpoveď je v neprospech obžalovaného.

Svedok A. M. J. vo svojej výpovedi uviedol, že zakúpené vozidlo od obžalovaného stále vlastní.
Pred kúpou obžalovaného nepoznal, videli sa až na predajni. Zmluvu o predaji vozidla vyhotovoval
obžalovaný, ten aj zabezpečil prehlásenie o zhode a prihlásenie vozidla

Tátosvedeckávýpoveďjevneprospechobžalovaného,obžalovanéhonepoznalavidelisaažvpredajni.

Svedok M. N. vo svojej výpovedi uviedol, že od obžalovaného kúpil motorové vozidlo Opel Tigra čiernej
farby, pričom išlo o bežnú kúpu na leasing, konkrétne cez ČSOB leasing. Zaplatil 120.000,- korún.

VčasekúpimaloautoprešovskúŠPZ,malokontroluoriginalityabolodovezenézTalianska.Autozbadal
náhodne v autobazáre, keď išiel okolo. Pri kúpe auta sa s obžalovaným nedostal do kontaktu, jednal len
z jeho zamestnancom. V zmluve ako predávajúci bol uvedený B. B., autobazár G. I., J. XX.
Táto svedecká výpoveď je v neprospech obžalovaného, nedostal sa do kontaktu s obžalovaným.

Svedok H. O. vo svojej výpovedi uviedol, že so švagrom navštívil D. G. I., vyhliadol si tam auto Peugeot
406 Combi. Jednal s nimi asi tridsaťročný pán. Auto, ktoré kúpil, už malo slovenské poznávacie značky,
na polícii sa spravil iba prepis majiteľa. S obžalovaným sa nestretli.

Táto svedecká výpoveď je v neprospech obžalovaného s obžalovaným sa nestretli.

Svedok H. N. vo svojej výpovedi uviedol, že, niekedy v roku 2007 alebo 2008 kupoval v D. G. G. I. auto
Opel Astra Combi za 125-tisíc korún. S obžalovaným sa nestretol, všetko riešil autobazár. Kto vystupoval
za autobazár si už nepamätal. Auto malo v tej dobe slovenské poznávacie značky a na polícii spravil iba
prepis majiteľa. Auto kupoval náhodne, na základe návštevy autobazáru.

Táto svedecká výpoveď je v neprospech obžalovaného, auto bolo kupované náhodne, s obžalovaným
sa nestretol.

Svedok B. G., ml. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná, pracoval pre neho asi pätnásť

rokov dozadu, staral sa o autá, o ich čistotu, alebo keď sa bolo potrebné previezť zo zákazníkom.
Súčasne bol obžalovaným poverený predajom motorových vozidiel. Pracoval v autobazári vo G. I., kde
okrem neho tam býval aj otec obžalovaného a ešte jeden chlapec, ktorý tam však pracoval len krátko.
Pracoval pre obžalovaného po dobu jedného roka a niečo. Ak prišiel zákazník so záujmom o kúpu auta,vždy toto konzultoval s majiteľom firmy, nakoľko on nemal právo poskytovať zľavy a podobne. Vypisoval
aj kúpnopredajné zmluvy, ale nespomínal si, či mal aj firemnú pečiatku. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či
sa niekedy stalo, že by prišiel zákazník s tým, že je známy alebo príbuzný obžalovaného a že prišiel

pre vozidlo, ktoré má zarezervované. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či obžalovaný niekedy doviezol
vozidlo pre konkrétneho záujemcu. Nespomínal si, či autobazár aj odkupoval vozidlá, väčšinou sa tieto
len predávali.

Tento svedok pracoval v predmetnom autobazári vyjadril sa kto tam pracoval, čo urobil ak tam prišiel

zákazník, nevedel sa vyjadriť k tomu, či ,tam bol niekto z príbuzných alebo známych obžalovaného
v súvislosti s kúpou auta.

Svedok A. P. J. vo svojej výpovedi uviedol, že v siedmom mesiaci 2008 na základe kúpno –
predajnej zmluvy kúpil auto zn. Hyundai Accent ..., za sumu 145.000,-Sk. Zmluvu už nemá. Pred kúpou
obžalovaného nepoznal. Auto si ani neobjednal. Auto si vybral z ponuky autobazáru.

Svedok B. G. st. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného nepozná, nikdy u neho nepracoval.

Táto svedecká výpoveď je v neprospech obžalovaného, obžalovaného nepoznal, auto si vybral z ponuky
autobazáru.

Z listinných dôkazov potom vyplynulo, že Daňový úrad podal trestné oznámenie trestné oznámenie
na obžalovaného v rozsahu skutku, ako je uvedený vyššie. Z protokolu z daňovej kontroly vyplývajú
skutočnosti, tak ako ,to popísala sv. L.. Z dokladov o dovoze áut z OÚ Prešov vyplývajú údaje aké autá
boli privezené.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej
súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok kladený obžalovanému A. B. B. za vinu, je trestným činom.
Súd sa pritom riadil nasledovnou právnou úvahou:

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že ako daňový subjekt vykonávajúci živnosť pod názvom A. B.
B., D., ulica J. K. XX, G. I., IČO: 37259067, a zároveň ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva
v tomto daňovom subjekte, toto neviedla riadnym spôsobom, v dôsledku čoho k daňovej kontrole k dani
z príjmov fyzickej osobe za zdaňovacie obdobie roku 2008 vykonávanej u tohto subjektu v čase od
19.12.2013 do 30.10.2014 nepredložil doklady týkajúce sa svojich príjmov z podnikania v roku 2008

v súvislosti s dovozom 133 ojazdených motorových vozidiel zo zahraničia, čím bola táto daňová kontrola
objektívne zmarená.

Obhajca vo svojej záverečnej reči poukázal na to, že „ pokúsim sa vyvrátiť jednotlivé argumenty
prokuratúry uvedené na dnešnom hlavnom pojednávaní. Začnem od konca, podľa nášho názoru by

bolo nespravodlivé ak nie nezákonné ukladať trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho
orgánu obchodnej spoločnosti, teda právnickej osoby za skutok, ktorý mal klient údajne spáchať ako
fyzická osoba. Obhajoba namieta, že napriek zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Prešove a aj
oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu v Prešove, ktoré vyčítali prokuratúre, že neodstránili
námietku týkajúcu sa toho, že daň mala byť údajne vyrubená protokolom z daňovej kontroly. To nie

je v súlade so zákonom, pretože v daňovom konaní sa daň vyrubuje výlučne na základe rozhodnutia
vydaného v daňovom konaní, ale týmto možno priznávať daňovému subjektu práva, alebo ukladať
povinnosti. Napriek pokynu Krajského súdu v Prešove prokuratúra tuto námietku obhajoby neodstránila
a ani sa jej vôbec nevenovala. Nie je tiež pravda ako to tiež povedal pán prokurátor v dnešnej
záverečnej reči ,že môj klient zmaril vykonanie daňovej kontroly. Ak by tomu tak bolo, daňová kontrola

by bola ukončená na základe pomôcok doručením protokolu o vyčíslení dane podľa pomôcok. To
sa ale nestalo a daňová kontrola bola vykonaná na základe dokazovania doručením štandardného
protokolu o daňovej kontrole. S týmto názorom sa stotožňuje aj svedkyňa - zamestnankyňa správca
dane Q. R. H. F. L.. Obhajoba poukazuje na skutočnosť, že môj klient v čase daňovej kontroly už
ani nebol živnostník teda podnikateľ, fyzická osoba a daňová kontrola sa týkala predchádzajúceho

zdaňovaciehoobdobia.Podľanázoruobhajcutátovecnemalaanivstúpiťdotrestnéhokonania,alemala
byť vyriešená ako administratívny delikt v daňovom konaní, ak sa daňový úrad domnieval, že obžalovaný
neviedol účtovníctvo riadne, úplne a správne mal uložiť pokutu podľa zákona o účtovníctve. Obhajoba
sa s prokuratúrou v tomto trestnom konaní nestotožňuje defakto v ničom. Principiálnou otázkou celéhokonania je čí obžalovaný A. B. B. mál právo doviezť zo zahraničia ojazdené motorové vozidla alebo nie,
ak áno aký maximálny počet. Ak daňová legislatíva chcela, alebo chce nejakým spôsobom limitovať,
zdaňovaniedaňovýchsubjektovvždytozákonneexpresisverdisstanoví.Vminulostibolnapr.stanovený

max. limit na odpisovanie osobných automobilov na 750 000 Sk, ale v súčasnosti už takýto max.
limit v daňovej legislatíve neexistuje. V minulosti bol stanovený aj limit na % výšku provízie za
sprostredkovanie aj ten už bol vypustený. Čo tým chce vlastne obhajoba povedať? Obhajoba presadzuje
v trestnom konaní právny názor, že ak daňová legislatíva chce limitovať maximálny počet alebo %
predmetu dane vždy to taxatívne stanoví. V tomto prípade to tak nebolo. Uznávame 133 automobilov

je relatívne vysoký počet, ale opäť poukazujeme nato, že max. limit počtu dovezených automobilov na
rodne číslo zákon nestanovuje. Ak by klient doviezol na Slovensko zo zahraničia 5-10 vozidiel Daňový
úrad by to pravdepodobne neriešil. To, že takýto max. limit zákon nestanovuje potvrdila ako svedkyňa
aj vyššie spomínaná daňová úradníčka. Podľa ústavy SR občania môžu konať všetko to čo im zákon
nezakazuje. Daňový subjekt nemôže zodpovedať za nedokonalosti legislatívy, alebo prípadne zato, že
našiel dieru v zákone. Obhajoba sa nestotožňuje s prokuratúrou ani v čítaní zrušujúceho uznesenia

Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2023, pretože v ňom nie je uvedené či mal klient spáchať daný
trestný čin alebo nie. A toto rozhodnutie defakto ponecháva na 1. stup. súd. Obhajoba s dôrazom na
skutočnosť, že od uplynutia kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, teda od roku 2008 už uplynulo 16
rokov a akýkoľvek trest pre môjho klienta by sa minul výkonným účinkom a vzhľadom na uplynuté dlhé
časove obdobie by bol neadekvátny. Na základe vyššie uvedených právnych skutočností obhajoba ctený

súd žiada, aby bol obžalovaný z pod obžaloby v plnom rozsahu oslobodený“.

Trestného činu skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c),
ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona sa
dopustíten,ktouvedienepravdivéalebohruboskresľujúceúdajealebozatajípovinnéúdajeozávažných

skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných
podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva, tieto podklady zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými
alebo nevedie v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin.

Podľa názoru súdu bolo preukázané, že obžalovaný konal v takomto úmysle.

Obžalovaný sa bránil tým spôsobom, že vozidla kupoval pre svojich príbuzných, známych a pod., na
svoje rodné číslo, alebo občiansky preukaz.
Obhajca poukazoval najmä na to, že vozidla dovážal na rodné číslo, resp. na dátum narodenia. V ďalšom
sa vyjadril k prípadnému trestu, na záver ho navrhol oslobodiť spod obžaloby, prokurátora OP Prešov.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď pracovníčky daňového úradu svedkyne F. L., ktorá potvrdila,
že obžalovaný predložil počas daňovej kontroly časť účtovných dokladov a správca dane predložené
doklady zapracoval do výsledkov kontroly. Išlo o auta, ktoré mal v účtovníctve firmy (doklady k 25
autám). Aj napriek výzve, ktorá mu bola doručená, ďalšie doklady, ktoré mal predložiť, tieto nedoložil (išlo

celkovo o 158 vozidiel). Na záver potom pracovníčka Daňového úradu na otázku, ako mohol obžalovaný
zaevidovaťdosvojhoúčtovníctvapodnikateľa,kdepodnikalnazákladeIČO, faktúryalebokúpnezmluvy
áut, ktoré kúpil na rodné číslo na to svedkyňa uviedla, že daňový subjekt mal v živnostenskom oprávnení
uvedený nákup a predaj tovaru, tzn. že všetko, čo nakupoval a predával (motorové vozidlá), má znaky
podnikania a bolo zdaňované podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Výpoveďami svedkov A. M. J., M. N., H. O., H. N. bola vyvrátená obrana obžalovaného, že autá dovážal
len svojim známym a nemal z ich predaja žiaden zisk. Títo svedkovia popreli, že by sa s ním predtým
poznali. To, že vozidlá kupoval, pre svojich príbuzných, známych bolo vyvrátené aj výpoveďou svedkyne
L.. Obžalovaný v živnostenskom oprávnení mal uvedené nákup a predaj tovaru t.j. všetok tovar ktorý

nakupoval a predával, čo podľa názoru súdu vylučuje to, že by kupoval vozidlá v takom množstve pre
príbuzných alebo známych za tak krátku dobu. Na záver k tejto časti súd poukazuje, že nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že by obžalovaný tieto vozidlá daroval, na takú skutočnosť nepoukázal ani
obžalovaný.
Je nepochybné, že obžalovaný neviedol, údaje k 133 vozidlám, keďže ich nepredložil Daňovému úradu

na kontrolu účtovníctva.

Súdsastotožňujesobhajobnounámietkou,ževobžalobejenesprávneuvedené,žedaňboladodatočne
vyrubená podľa protokolu z daňovej kontroly. Skutočnosti však zodpovedá, že daň bola vyrubenáaž rozhodnutím daňového úradu o vyrubení rozdielu dane, čo však podľa názoru súdu nie je také
pochybenie, ktoré by malo za následok oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Podľa názoru súdu tento trestný čin bol spáchaný úmyselne podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona
vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený čo vyplýva zo spôsobu spáchania.

Zo správy o povesti obžalovaného od OO PZ Veľký Šariš vyplýva, že obžalovaný sa zdržiava na adrese

trvalého pobytu, pracuje v autobazáre vo G. I.. Neboli na jeho osobu evidované žiadne sťažnosti a neboli
zistené žiadne s jeho správaním na verejnosti. Priestupkovo postihnutý nebol, nefiguruje v policajných
evidenciách ako osoba podozrivá z trestnej činnosti. Zo správy o povesti obžalovaného od Mestského
úradu Veľký Šariš vyplýva, že obžalovaný je ženatý, má dve deti. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok
na území mesta, medzi spoluobyvateľmi má dobrú povesť. Komisiou na ochranu verejného poriadku ani
priestupkovým konaním na MsÚ nebol nikdy riešený.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol súdom potrestaný.

Pri výmere trestu u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 37 písm. j/ Trestného
zákona. Na druhej strane nebola zistená priťažujúca okolnosť. Vychádzal potom z ustanovenia § 38

ods. 2 Trestného zákona, t.j. že súd musí prihliadnuť pri určení druhu trestu a jeho výmery na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V zmysle § 38 ods. 3 Trestného
zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe podľa § 259 ods. 3 Trestného zákona je možné uložiť
trest odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov, pri zníženej sadzbe podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona
je možné uložiť trest odňatia slobody na 3 roky (36 mesiacov) až 6 rokov a 4 mesiace (76 mesiacov).
V tomto prípade je súd toho názoru, že je možné uložiť aj trest nižší ako 3 roky za použitia § 39 ods.
1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona.

Ako to vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona (Mimoriadne zníženie trestu) „Ak súd
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom“.

ods. 3 písm. e/ Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť
trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Súd v tomto prípade poukazuje na okolnosti prípadu. Kedy si obžalovaný myslel, že môže dovážať auta

na svoje rodné číslo, resp na občiansky preukaz vozidlá, zabúdajúc potom na to, že v živnostenskom
oprávnení má nákup a predaj tovaru tzn. že všetko, čo nakupoval a predával (motorové vozidlá), má
znaky podnikania. V tejto trestnej veci nebolo zistené, že by vozidlá boli darované.

Súd zobral do úvahy aj všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu.

Prihliadol na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného. Preto dospel súd k vnútornému
presvedčeniu, že pre obžalovaného bude primeraný trest uložený mu na 12 mesiacov. Výkon trestu mu
podmienečne odložil podľa § 49 ods.1 písm. a/ Trestného zákona. V tomto prípade mu určil skúšobnú
dobu na 3 roky podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona.
Prokurátor navrhol aj uloženie trestu zákazu činnosti, pričom podľa názoru súdu vzhľadom na dobu kedy

sa stal skutok rok 2008 by táto už nesplnila svoj účel.

Poškodený nežiadal náhradu škody, preto o tejto rozhodované nebolo.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest bude mať priaznivý vplyv na páchateľa a ten sa v budúcnosti

nedopustí ďalšej trestnej činnosti.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Prešove do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný učinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.