Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205537
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čičatková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124205537.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. E., pr.
zast.: Mgr. Michal Kurnota, advokát, so sídlom Páľovská 400/5, 027 21 Žaškov, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, o zaplatenie 495,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 495,79
Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Súd výzvou zo dňa 8.7.2024 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 25
Eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený,
súd konanie zastaví. Právnemu zástupcovi žalobcu bola výzva doručená dňa 10.7.2024, avšak k úhrade
súdneho poplatku nedošlo. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal dňa 11.7.2024 súdu
email, kde žiadal o zrušenie výzvy na úhradu súdneho poplatku a pokračovanie v konaní, nakoľko sa
podľa neho jedná o spotrebiteľský spor.

3. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,ZoSP“), poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby,
návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na
obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

4. Podľa § 10 ods. 1 ZoSP, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v
lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník
vo výzve poučený.

5. V prejednávanej veci ide o spor medzi žalobcom ako osobou poškodenou dopravnou nehodou
zavinenou inou osobou (škodcom) a poisťovateľom škodcu. Súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že ide
o spotrebiteľský spor a žalobca má postavenie spotrebiteľa.

6. Z ustanovenia § 822 OZ vyplýva, že pri poistení zodpovednosti za škodu poistiteľ v prípade poistnej

udalosti nahradí za poisteného škodu, za ktorú poistený zodpovedá škodcovi. Poistiteľ teda podľa
poistných podmienok preberá za poisteného povinnosť nahradiť poškodenému škodu. Je len logické,že podľa § 823 OZ platí všeobecná zásada, že náhradu platí poistiteľ poškodenému. Zaplatením
náhrady škody za poisteného sa poistiteľ nestáva zodpovednostným subjektom namiesto poisteného,
ani nejde o prevzatie dlžoby poisteného voči poškodenému, ktorá mu vznikla zo zodpovednosti za

škodu. Dôsledkom tejto skutočnosti je, že poškodený nemá priame právo na plnenie proti poisťovateľovi.
Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t. j. voči
poistenému. Poistiteľ potom plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený
priameprávonanáhraduškodyvočipoistiteľovi,atovtedy,aktakustanovujúosobitnépredpisy.Takýmto
osobitným predpisom je napr. zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

7. Z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, má poistený právo, aby náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hradil
poisťovateľ priamo poškodenému (§ 4 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení), pričom
poškodený má nárok (na rozdiel od úpravy v § 823 OZ, ktorá však na možnú osobitnú úpravu odkazuje)

uplatniť si právo na jej náhradu priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1, veta druhá zákona o povinnom
zmluvnom poistení). Poškodený pri škode spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla tak má právo
uplatniť si jej náhradu voči zodpovednému subjektu - škodcovi (§ 420, resp. § 427 a nasl. OZ), ale aj
priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z vyššie uvedeného
teda vyplýva, že poškodený má možnosť voľby, či si uplatní nárok na náhradu škody spôsobenej mu

prevádzkou motorového vozidla iba voči škodcovi, či priamo voči poisťovateľovi z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú motorovým vozidlom alebo si svoj nárok uplatní
voči obom týmto subjektom súčasne. Plnenie na náhradu škody mu však patrí len jeden krát, teda
plnenie jedného z týchto subjektov (poisťovateľ, poistený/škodca) spôsobuje zánik nároku na náhradu
škody poškodeného voči druhému subjektu (solučné účinky plnenia poskytnutého poškodenému jedným

z týchto povinných subjektov vo vzťahu k povinnosti druhého povinného subjektu plniť poškodenému).

8. Vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo
vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla(vyplývajúciz§427anasl.OZ),takvzťahmedzipoisťovateľomapoistenýmškodcomjevzťahom

z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Tento vzťah
medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je určený a vzájomné plnenie je limitované zákonnými i
zmluvnými poistnými podmienkami, ktoré upravujú napr. do akých limitov je poisťovateľ povinný a komu
plniť pri nastaní náhodnej poistnej udalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého rozsahu si môže, ak

zapoistenéhoškodunahradí,uplatniťpoisťovateľregresnýnárokvočipoistenémuškodcoviapod.Vzťah
poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z
poisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavočipoistenémuškodcovi
plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom
poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená

(v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom
poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4
a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj keď si tento
priamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so
zodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení.

9. Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu,
nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda
škodcom (poisťovňa ním nie je). Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia

škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má
len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu
škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného
zmluvnéhopoisteniaškodcuupravenýv§15ods.1zákonaopovinnomzmluvnompoisteníjeposilnením

postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho
právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom,
žebypoisťovateľvovzťahuknemusícemoholodmietnuťplneniezpoisteniazodpovednosti,alenemôže
tak urobiť vo vzťahu k poškodenému.10. Podľa § 52 ods.4 OZ - Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 295 C.s.p. - Spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Z citácie príslušných ustanovení OZ a C.s.p. vyplýva, že predpokladom postavenia spotrebiteľa a

predpokladom existencie spotrebiteľského sporu je uzavretie spotrebiteľskej zmluvy fyzickou osobou,
ktorá sa postavenia spotrebiteľa domáha. Spor sa potom musí týkať práve tejto spotrebiteľskej zmluvy
alebo s ňou musí súvisieť, pričom aj tento súvis sa musí týkať zmluvy uzavretej osobou, ktorá sa cíti
byť spotrebiteľom.

13. Z vyššie vykonaného rozboru vyplýva, že v prejednávanej veci poškodený nie je účastníkom

právneho vzťahu z poistenia škodcu (pričom tento právny vzťah v prípade škodcu – nepodnikateľa
je spotrebiteľským právnym vzťahom) a pri žalobe podanej voči poisťovateľovi tak nemá postavenie
spotrebiteľa. Priznať mu takéto postavenie by bolo nelogické, keďže pri podaní žaloby o náhradu škody
voči škodcovi by takéto postavenie nemal a naopak využitím zákonného oprávnenia žalovať priamo
poisťovateľa by takéto právo získal. Tým by všetci poškodení, ktorým bola spôsobená škoda na majetku,

zdraví a podobne (pri neexistencii priameho oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v prípadoch
stanovených zákonodarcom) boli diskriminovaní voči poškodeným, ktorým by škoda bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla inej osoby. Najvypuklejšie by to bolo, ak by poškodeným bolo vodidlo
právnickej osoby využívané k podnikaniu. Takýto rozdielny prístup požadovaný žalobcom požaduje súd
za neprípustný.

14. Vo výzve bol náležite žalobca poučený o následkoch nezaplatenia poplatku, a keďže v danom
prípade nejde o konanie taxatívne uvedené v § 10 ods. 2 ZoSP a súdny poplatok žalobca nezaplatil
v lehote určenej súdom, súd konanie zastavil.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16.Vpredmetnomprípadezastaveniekonaniaprocesnezavinilžalobcanezaplatenímsúdnehopoplatku
za podanú žalobu. Keďže žalovanému v tomto štádiu konania žiadne trovy preukázateľne nevznikli

a žaloba mu nebola ani len doručená, súd rozhodol len o nároku žalobu tak, že žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je v zmysle § 14 ZoSP a § 239 CSP prípustná sťažnosť.
V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno

namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.
O sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka koná a rozhoduje sudca.
Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté
uznesenie vydal.

Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.
Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie sťažnosti.