Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3621201413
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3621201413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
zastúpeného JUDr. Matejom Valjentom, advokátom
so sídlom Jesenského 232, Partizánske, IČO: 42 025 753, proti žalovaným 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. F. XXX, 2/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. XXX a 3/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
F. XXX, všetci zastúpení Mgr. René Nguyenom, advokátom so sídlom Moyzesova 471/1, Partizánske,
IČO: 50 152 289, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske č. k. 6C/21/2021-182 zo dňa 29. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom v konaní žalobcu proti žalovanému 1/ určil, že žalobca
je podielovým spoluvlastníkom podielu 5/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Partizánske,
odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C., obec C., okres Partizánske
ako parcela registra "C" parc. č. XXX/XX vo výmere
17 m2 zastavaná plocha a nádvorie zapísaného v časti B listu vlastníctva pod poradovým číslom X

a podielovým spoluvlastníkom podielu 5/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Partizánske,
odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres A. ako
parcela registra "C" parc. č. XXX/XX vo výmere 425 m2 zastavaná plocha a nádvorie zapísaného v časti
B listu vlastníctva pod poradovým číslom
8 (výrok I.), v konaní žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/ určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
podielu 5/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Partizánske, odborom katastrálnym na liste
vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C., obec C., okres A. ako parcela registra "C" parc. č. XXX/XX

vo výmere 17 m2 zastavaná plocha
a nádvorie zapísaného v časti B listu vlastníctva pod poradovým číslom X a podielovým spoluvlastníkom
podielu 5/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Partizánske, odborom katastrálnym na liste
vlastníctvač.XXXXprekatastrálneúzemieC.,obecC.,okresA.akoparcelaregistra"C"parc.č.XXX/XX
vo výmere 425 m2 zastavaná plocha a nádvorie zapísaného v časti B listu vlastníctva pod poradovým
číslom X (výrok II.), v konaní žalobcu proti žalovanej 3/ určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
podielu 10/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Partizánske, odborom katastrálnym na liste

vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C., obec C., okres A. ako parcela registra "C" parc. č. XXX/XX
vo výmere 17 m2 zastavaná plocha a nádvorie zapísaného v časti
B listu vlastníctva pod poradovým číslom 4 a podielovým spoluvlastníkom podielu 10/96 nehnuteľnosti
zapísanej Okresným úradom Partizánske, odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXXX prekatastrálne územie C., obec Nadlice, okres Partizánske ako parcela registra "C" parc. č. XXX/XX vo
výmere 425 m2 zastavaná plocha a nádvorie zapísaného v časti B listu vlastníctva pod poradovým
číslom 3 (výrok III.) a vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok IV.). O trovách konania súd prvej inštancie

rozhodol tak, že žalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,34%, vo
výške, o ktorej rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, súdny úradník (výrok V.), žalovaná 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
79,16%, vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny
úradník (výrok VI.) a žalovaná 3/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,34%, vo

výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník (výrok
VII.). Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 137 písm. c) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 7, § 70 ods. 1 zákona
č. 62/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), § 1 ods. 1, § 6 ods.1, § 7 ods. 5, § 7 ods. 6, § 7 ods. 7 zákona
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 3

ods. 1, § 39, § 123, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 až ods. 4, § 136 ods.1, ods.
2, § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a §
262 ods. 1, ods. 2 CSP.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa po pripustení zmeny žaloby

domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území C., zapísaných
J. K. A., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX ako parcela reg. „C“ č. XXX/XX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 17 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. XXX/XX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 425 m2 v podiele 1/2 s poukazom na vysvetlenie Okresného
úradu Partizánske, katastrálny odbor z 13.02.2023 pod K 2647/22. Žalobca podanie žaloby odôvodňoval

tým, že na listoch vlastníctva č. XX H. F. XXXX pre k. ú. C. sú evidované pozemky predstavujúce
spoločný dvor pre tri domy vrátane domu v jeho vlastníctve a zapísaní ako podieloví spoluvlastníci týchto
pozemkov sú len žalovaní 1/, 2/, 3/. Žalobca nevedel, z akého dôvodu nie je evidovaným vlastníkom
a z právneho hľadiska nemá zabezpečený žiaden prístup k svojmu domu. Dedičským rozhodnutím po
matke G. B. nadobudol dedičstvo k nehnuteľnostiam v k. ú. C. na LV č. XXX, F. XX, F. XXX H. XXX

a nemal vedomosť o tom, že by mu bolo vlastnícke právo odňaté. Uviedol, že žalovaní vedeli o tom,
že predmetné nehnuteľnosti slúžia ako spoločný dvor pre majiteľov troch rodinných domov a pokiaľ
vykonali úkony, ktorými žalobcovi odňali spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, konali
protiprávne.

3. Obrana žalovaných v konaní pred súdom prvej inštancie spočívala v tvrdení, že sú v dobrej viere, že
im nehnuteľnosti patria s poukazom na zápis v katastri nehnuteľností. Poukázali na genézu vlastníkov
nehnuteľností evidovaných v pozemno-knižnej vložke č. XX, podľa ktorej pôvodná pozemkovo knižná
parcela č. XXX/XX evidovaná v pozemkovo-knižnej vložke č. XX bola evidovaná na L. A. v podiele 1/4,
L. M. v podiele 1/16, L. M. v podiele 1/16, H. M. v podiele 1/16, L. M. v podiele 1/16, manželov H. N.

a H. B. v podiele 1/2. Podiel manželov N. zdedil ich syn O. N., ktorý ho previedol na žalovaných 1/ a
2/. Pán N., vlastník
na uvedenej nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX previedol spoluvlastnícky podiel 2/8 na
manželov E., teda aj na žalovaného. Zvyšný spoluvlastnícky podiel 2/8 bol prevedený na pani H. I., P.
E.. Spoluvlastnícke podiely po L. M., L. M., H. M. a L. M. odkúpili kúpnou zmluvou

č. Rl. 98/70 manželia J. a B. E., ktorí sa stali spoluvlastníkmi o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4.
Následne spoluvlastnícke podiely L. A. o veľkosti 1/4
a manželov E. o veľkosti 1/4 odkúpili rodičia žalovaného a žalovanej 3/ N.
a Q. E. kúpnymi zmluvami spísanými formou notárskej zápisnice
N 82/66 - NZ 89/66 a NZ 24/74, NZ 37/74. Následne pani Q. E. spolu s jej synom žalovaným 1/ darovali

darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena
pod č. To - 570/90 - 198 zo dňa 04.06.1990 v celosti svoje spoluvlastnícke podiely v prospech žalovanej
3/, resp. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX. Po smrti otca žalovaných N. E.
nedošlo k prededeniu jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4, a preto sa žalovaní, spolu s ich vtedy
žijúcou matkou domáhali v roku 1995 nadobudnutia vlastníctva k tomuto spoluvlastníckemu podielu

osvedčením o vydržaní N 34/95, vo výsledku sa teda spoluvlastnícky podiel po nebohom otcovi a
manželovi rozdelil podľa dedičskej pomernosti v prospech pozostalých detí a manželky, na základe titulu
vydržania. Následne povolením vkladu pod č. V 338/95 v zmysle notárskej zápisnice č. N 34/95, NZ
47/95 došlok prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/12 v prospech žalovaného 1/ (v zmluve bol nesprávne
označený podiel 1/27). V dedičskom konaní po nebohej Q. E. vedenom pod sp. zn. 2D/214/17
nedošlo k prejednaniu celého majetku a to konkrétne spoločného dvora parc. č. XXX/XX o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1/4. Dňa 12.05.2021 podal žalovaný 1/ návrh na prejednanie novoobjaveného
majetku po jeho nebohej matke Q. E., nakoľko v pôvodnom dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.
2D/214/17 nebol prejednaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX. Až uznesením o dedičstve 2D 473/2021-17 z 14.7.2021, nadobudli žalovaní do svojho vlastníctva
spoluvlastnícky podiel, žalovaný 1/ spoluvlastnícky podiel 2/24 a žalovaná 2/ spoluvlastnícky podiel 1/24.

Žalovaná 2/ by mala mať v súčasnosti spoluvlastnícky podiel 12/24 a žalovaný 1/ spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 12/24. K parcele č. XXX/XX ďalej žalovaný 1/ uviedol, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4
prededili žalovaní na základe Uznesenia o dedičstve
č. 2D/221/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2022 každý o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/8. Uvedeným úkonom bola vlastnícka genéza k parcelám č. 135/20 a 135/18 zavŕšená do
súčasného právneho stavu. Podľa žalovaných v rozhodnutí o dedičstve 6D/21/92 - 14 predloženom

žalobcom je uvedená parcela č. XXX/XX H. XXX/XX zapísaná na LV č. XX, no v tomto období bola
súčasná parc. č. XXX/XX zapísaná na LV č. XXXX evidovaná
v pozemkovo-knižnej vložke č. XX ako parc. č. XXX/XX. Žalovaní 1/ a 2/ rade užívajú uvedené
nehnuteľnosti v dobrej viere ako oprávnení vlastníci po obdobie viac ako 10 rokov po zarátaní držby aj
ich právnych predchodcov a do uvedenej držby vstúpili na základe riadnych a pravých nadobúdacích

titulov, ktoré sú evidované na listoch vlastníctva č. XXXX H. XX pre katastrálne územie C..

4. Súd prvej inštancie po konštatovaní prípustnosti podanej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP
a po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi stranami nebolo sporným, že všetci sú vlastníkmi domov
postavenýchnapozemkochpriľahlýchkpozemkomzapísanýmJ.K.A.,odboromkatastrálnymnalistoch

vlastníctva pre k. ú. C. ako pozemky registra "C" parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 17 m2 a parc.
č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 425 m2. Uvedené pozemky predstavujú spoločný
dvor k domom žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/ (spolu k trom domom). Medzi stranami tiež nebolo
sporné, že dlhodobo až doteraz nerušene užívajú spoločný dvor všetci vlastníci domov, pre ktoré je dvor

spoločný, vrátane žalobcu. Nesporné bolo aj to, že v katastri nehnuteľností sú zapísaní ako vlastníci
sporných pozemkov v príslušných pomeroch len žalovaní 1/, 2/, 3/ a žalobca ako spoluvlastník sporných
pozemkov zapísaný nie je, hoci vlastní dom, pre ktorý sú sporné pozemky spoločným dvorom, podieľa
sa (nerušene) na ich užívaní
a predstavujú prístup k jeho domu.

5. Za sporné a rozhodujúce pre vyriešenie sporu považoval súd prvej inštancie zistenie,
činiektorýzprávnychpredchodcovžalobcubol(spolu)vlastníkomspornýchpozemkovačiaakožalobca
nadobudol od svojich predchodcov (spolu)vlastnícke právo; akými titulmi nadobudli vlastnícke právo k
sporným pozemkom žalovaní 1/, 2/, 3/ a či išlo v prípade právnych úkonov o platné právne úkony;

či nadobudli žalovaní 1/, 2/, 3/ vlastnícke právo k sporným pozemkom, resp. ich častiam, originárnym
spôsobom (vydržaním).

6. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí pri zistení genézy spoluvlastníckych vzťahov vychádzal
z predložených listín a vysvetlenia Okresného úradu Partizánske, odbor katastrálny zo dňa 13.02.2023

(č. l. 150 spisu). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy
aj darovaciu zmluvu To570/90-198 s tým, že podľa vysvetlenia Okresného úradu vydaná nebola, avšak
v súdnom spise sa uvedená darovacia zmluva nachádza a vyplýva z nej, že bola aj registrovaná
rozhodnutím Štátneho notárstva v Topoľčanoch (č. l. 94 spisu).

7. Pôvodne boli (spolu)vlastnícke vzťahy k domom postaveným v spoločnom dvore
a k spoločnému dvoru evidované v pozemkovo-knižných vložkách číslo XX, XXX, XXX H. XXX. Parcela
č. XXX/XX bola evidovaná v pozemkovej knihe ako parcela č. XXX/XX (dvor spoločný
pre domy postavené na pozemkoch XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X H. XXX/X vo výmere spolu 597 m2).

8. V pozemkovo-knižnej vložke č. XX boli evidované domy na pozemkoch č. XXX, XXX
H. XXX/X. Genéza zmeny vlastníckych vzťahov vo vzťahu k nehnuteľnostiam pôvodne evidovaným v
tejto pozemkovo-knižnej vložke je nasledovná: V katastri nehnuteľností je evidovaná kúpa podielu 1/4 na
pozemkoch XXX, XXX H. XXX/X s domami od L. A. manželmi J. a B. E. s tým, že zároveň kúpili aj podielna spoločnom dvore, kúpa podielu 1/4 na pozemkoch XXX, XXX H. XXX/X s domami od L. M., L. P., H.
R. a L. M. manželmi J. a B. E. s kúpou podielu na spoločnom dvore a kúpa podielu 1/4 na pozemkoch
XXX, XXX H. XXX/X s domami od J. E. a manželky B. manželmi N. a Q. E., ktorí kúpili aj podiel

na spoločnom dvore. V dedičskom konaní po N. E. dedičia - žalovaní 1/ a 3/
a L. E. nenadobudli podiel na spoločnom dvore, ten nebol prejednaný. V tom čase už bol darovaný
darovacou zmluvou z roku 1990 žalovanej 3/. Podiel po nebohom H. N. 1/4 nadobudla jeho manželka H.,
ktorá už vlastnila 1/4, a po nej nadobudol podiel 1/2 O. N. vrátane podielu na spoločnom dvore. Q. E. a
D. E. darovali zmluvou zo dňa 01.06.1990 žalovanej 3/ svoje spoluvlastnícke podiely okrem iného aj na

spoločnom dvore k domu súp. č. XXX. Q. E. a žalovaní 1/ a 3/ nadobudli vydržaním každý podiel 1/27-
ina spoločného dvora, pričom Q. E. darovala svoj podiel žalovanému 1/. Pred vypracovaním registra
obnovenej evidencie pozemkov, v ktorom boli sporné pozemky zahrnuté, mali byť správne evidovaní
vlastníci - právni nástupcovia vlastníkov z pôvodnej vložky č. XX: žalovaný 1/ v podiele 2/27 (1/27 vlastné
vydržanie, 1/27 darovaná od Q. E., ktorá tento podiel predtým vydržala), žalovaná 3/ v podieloch 1/8 a
1/27, teda 35/216 (darovanie od Q. E. a D. E. v r. 1990 a vlastné vydržanie) a O. N. v podiele 1/8 (podiel

1/16 pôvodne po otcovi a 1/16 pôvodne po matke).

9. Súd prvej inštancie ako rozhodujúce zistenie v spore uviedol, že v roku 2013 došlo
k pochybeniu pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov, keď pri zápise spoločného dvora
do evidencie neboli zohľadnené vlastnícke vzťahy vlastníkov iných domov ako domov zapísaných v

pozemkovo-knižnej vložke č. XX. Súd prvej inštancie konštatoval, že ani na základe registra nemôžu
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti tí, ktorým vlastnícke právo z podkladov uvedených v § 6
ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. nesvedčí. Je evidentné, že vlastníci uvedení v predchádzajúcom odseku
mali byť zaevidovaní ako spoluvlastníci k spoločnému dvoru len v tom rozsahu, ktorý zodpovedá jednej
zo štyroch pozemkovo-knižných vložiek, v ktorých boli vlastnícke vzťahy evidované - teda len k jednej

štvrtine z celku, každý podľa hore uvedeného podielu. Vlastníci nehnuteľností zapísaných
vo zvyšných troch pozemkovo-knižných vložkách nemohli o svoje (spolu)vlastnícke právo
na spoločnom dvore prísť, nebol na to žiadny právny dôvod. Ani vlastníci, ktorých vlastnícke právo
vychádza z vlastníctva pôvodných vlastníkov evidovaných v pozemkovo-knižnej vložke č. XX nemohli
nadobudnúť a následne prevádzať podiely vo väčšej miere ako zodpovedajúcej podielom uvedeným

v predchádzajúcom odseku. Pôvodná parcela č. XXX/XX bola prečíslovaná na parcelu č. XXX/XX a
zaevidovaná na liste vlastníctva č. XX. Tá bola neskôr rozdelená
na parcely č. XXX/XX H. XXX/XX. Parcela XXX/XX ostala evidovaná na liste vlastníctva č. XX
a parcela č. XXX/XX bola zaevidovaná na liste vlastníctva č. XXXX. Skutočné vlastnícke právo
v čase vytvorenia registra obnovenej evidencie pozemkov k pozemku parc. č. XXX/XX mali O. N.

v podiele 1/8, D. E. v podiele 2/27 a H. I. v podiele 35/216, pretože tieto spoluvlastnícke podiely
zodpovedajú spoluvlastníckym podielom nadobudnutým
po právnych predchodcoch týchto vlastníkov (pôvodne L. A., L. M., L. M., L. M., H. N. a H. N.) a sčasti aj
vydržaním vo vzťahu k 1/9-ine (v skutočnosti 1/36 z celku) potvrdeným osvedčením N 460/93. Vo vzťahu
k žalovanej 3/ sa súd prvej inštancie nestotožnil so závermi vo vysvetlení Okresného úradu

zo dňa 13.02.2023 (č. l. 150), podľa ktorého má titul len v 1/12 nehnuteľností, ale
za preukázaný považoval aj nadobúdací titul - darovaciu zmluvu To 570/90-198 (č. l. 94). Súd prvej
inštancie vo vzťahu k žalovaným uzavrel, že po roku 2013 neboli možné dispozície žalovanými so
žiadnymi inými spoluvlastníckymi podielmi, ako s podielom O. N.
v podiele 1/8, D. E. v podiele 2/27 a H. I. v podiele 35/216 a O. N. v podiele 1/16. Žalovaní nemohli

od svojich právnych predchodcov nadobudnúť žiadnym právnym titulom viac, ako mali v čase prevodu
alebo prechodu ich právni predchodcovia. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že v časti, ktorou
sa prevádzalo alebo prechádzalo viac, ako vlastnili predchodcovia žalovaných v čase prevodu alebo
prechodu, sú tituly nadobudnutia vlastníckeho práva neplatné.

10. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním, do akej miery je preukázané vlastnícke právo
žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Žalobca sa po pripustení zmeny žaloby domáhal určenia, že je
vlastníkom podielu vo veľkosti 1/2 sporným nehnuteľnostiam, avšak vlastnícke právo žalobcu k sporným
nehnuteľnostiam v tak veľkom podiele zo žiadnych vykonaných dôkazov nevyplýva. Žalobca je právnym
nástupcom pôvodných vlastníkov domu na pozemku č. XXX, ktorý bol evidovaný v pozemkovo-knižnej

vložke č. XXX. Pôvodní vlastníci domu a podielov na spoločnom dvore boli M. B. v podiele 1/9, E. B.
v podiele 1/9, Q. B. v podiele 1/9, B. R. v podiele 1/3 a H. R. v podiele 1/3. M. B. následne spolu s
manželkou G. kúpili od R. ich podiely 2/3. Podiel 1/9 po E. B. zdedila G. R., podiel 1/3 po G. B. spolu spodielom na spoločnom dvore zdedil žalobca. Žalobca následne kúpil podiely na dome od Q. B. - 1/9,
od G. R. - 1/9 a od M. B.; získal tak dom v celosti, no nekúpil podiely
na spoločnom dvore. Z listinných dôkazov podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkom pozemkov tvoriacich spoločný dvor v podiele 1/3 z tej časti, ktorá pripadá k jeho domu,
čo je k celku 1/12 (jeho časť predstavuje 1/4 z podielov pripadajúcich
na jednotlivé pôvodné pozemkovo-knižné vložky).

11. Žalobca je aj právnym nástupcom pôvodných vlastníkov, ktorých vlastnícke právo bolo zapísané v

pozemkovo-knižnej vložke č. XXX a viazalo sa k vlastníctvu domu na pozemku
č. XXX. Pôvodní vlastníci boli B. S. a L. S. v podiele každý 1/2. Z titulu dedenia sa po nich stal vlastníkom
A. S., ktorý zdedil aj podiel na spoločnom dvore. A. S. predal svoj podiel vrátane podielu na spoločnom
dvore M. B. s manželkou G.. Po G. B. zdedil spoluvlastnícky podiel 1/2 vrátane podielu na spoločnom
dvore žalobca. Kúpnou zmluvou žalobca kúpil od M. B. podiel na dome 1/2, nie však spoluvlastnícky
podiel na spoločnom dvore. Z listinných dôkazov podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca je aj

podielovým spoluvlastníkom pozemkov tvoriacich spoločný dvor v podiele 1/2 z tej časti, ktorá pripadá
k domu pôvodne evidovanému
v pozemkovo - knižnej vložke XXX, teda v podiele 1/8 k celku.

12. Vo vzťahu k domu postavenému na pozemku pôvodne evidovanom

v pozemkovo - knižnej vložke č. XXX nebol spoločný dvor predmetom žiadneho prevodu.
Z titulu dedenia podiel na spoločnom dvore nadobudla T. I., pričom zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že
by tento podiel na spoločnom dvore previedla.

13. Súd prvej inštancie tak z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca preukázal, že je podielovým

spoluvlastníkom z titulu kúpy alebo dedenia sporných pozemkov
v spoluvlastníckom podiele 1/12 (odsek 10 odôvodnenia tohto rozsudku) a 1/8 (odsek 11 odôvodnenia
tohto rozsudku), čo je spolu 5/24 z celku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní 1/, 2/, 3/
zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu v takom rozsahu, ktorý zodpovedá spoluvlastníckemu podielu
žalobcu vo veľkosti 5/24 z celku. Z podanej žaloby po pripustení jej zmeny vyplýva, že sa žalobca

domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom 1/2
vo vzťahu ku každému zo žalovaných, no v skutočnosti je podielovým spoluvlastníkom len 5/24 z celku,
avšak do jeho vlastníckeho práva nezasahujú všetci žalovaní v plnom rozsahu.

14. Žalovaný 1/ je evidovaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností v podiele 1/4. Žalovaný 1/

spoločne so žalovanou 2/ sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností v podiele
1/4. Žalovaná 3/ je evidovaná ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností v podiele 1/2. Ich podiely
nevyjadrujú len mieru, v akej sa podieľajú
na hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou, ale aj mieru, ako zasahujú do spoluvlastníckeho práva
žalobcu. V uvedených pomeroch sú žalovaní zapísaní ako spoluvlastníci na úkor žalobcu vo vzťahu k

podielu vo veľkosti 5/24 z celku. Žalobcovi preto bolo možné vyhovieť len v tej časti, v ktorej sa domáha
nároku proti žalovanému 1/, v ktorej žalovaný 1/ zasahuje zápisom svojho spoluvlastníckeho podielu
do vlastníckeho práva žalobcu, a to v pomere 1/4 z 5/24 proti žalovaným 1/ a 2/ v pomere 1/4 z 5/24
a proti žalovanej 3/ v podiele 1/2 z 5/24. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobnému návrhu žalobcu
uplatnenémuprotižalovanému1/dovýškyspoluvlastníckehopodieluvoveľkosti5/96,vktoromžalovaný

1/ zasahuje svojim zápisom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 do podielu žalobcu veľkosti 5/96-
ín. Zároveň súd prvej inštancie vyhovel žalobnému návrhu žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/, ktorí majú
v bezpodielovom spoluvlastníctve spoluvlastnícke podiely v rozsahu 1/4 a ktorí zasahujú svojim zápisom
do vlastníckych práv žalobcu v rozsahu 1/4 zo žalobcovho podielu 5/24,
t. j. do veľkosti 5/96. Napokon súd prvej inštancie vyhovel žalobnému návrhu žalobcu proti žalovanej 3/

v rozsahu 1/2 zo žalobcovho podielu 5/24, čo je 5/48-ín.

15. Vo výroku rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol ktorých spoluvlastníckych podielov (podľa
poradových čísiel v liste vlastníctva) sa ten - ktorý výrok týka. Takýmto určením súd neprekročil
rozsah uplatneného nároku, pretože žalobca sa domáhal určenia spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti

1/2 vo vzťahu ku každému zo žalovaných a súd mu vo vzťahu ku každému zo žalovaných priznal
spoluvlastnícky podiel v menšom ako žalovanom rozsahu a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Skutočný
rozsah spoluvlastníckeho podielu žalobcu, ktorý bol v konaní preukázaný, je len v rozsahu 5/24 a nie
každý zo žalovaných zasahuje v plnom rozsahudo žalobcom uplatneného nároku do jeho vlastníckeho práva. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti
týkajúcej sa 7/24-ín a v časti, v ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je nad rámec zapísaných spoluvlastníckych podielov jednotlivých

žalovaných zamietol.

16. Vzhľadom na vznesenú námietku vydržania žalovanými 1/ až 3/ sa súd prvej inštancie zaoberal
aj uvedenou otázkou. Na to, aby žalovaní 1/ až 3/ nadobudli spoluvlastnícke podiely k sporným
nehnuteľnostiam vydržaním, museli by byť dobromyseľní držitelia po dobu viac ako 10 rokov,

pričom postačí dobromyseľnosť aj u ich právnych predchodcov. Ich dobromyseľnosť by však musela
jednoznačne vyplývať zo všetkých okolností, čo podľa súdu prvej inštancie v predmetnom spore nebolo
splnené. Žalovaní 1/ až 3/ mali k dispozícii existujúce tituly (dedenie, kúpa, darovanie), na základe
ktorých sa mohli domnievať, že sú to len oni, kto má byť podielovým spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností. Súd prvej inštancie však neprisvedčil ich tvrdeniu, že nehnuteľnosti užívajú najmenej od
roku 1994 v dobrej viere, že im patria vo všetkých spoluvlastníckych podieloch. Ani vykonaný register

obnovenej evidencie pozemkov na tom nič nemení, pretože pri jeho vytváraní nepochybne došlo k
vážnym pochybeniam, keď boli opomenutí predchádzajúci vlastníci sporných pozemkov. Žalobca sa
v mieste svojho bydliska, kde sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú, zdržiaval v minulosti nepravidelne,
pretože pracoval v zahraničí, preto bolo pochopiteľné, že sa nemusel dozvedieť o úkonoch pri
vypracúvaní registra obnovenej evidencie pozemkov. Nemožno však z toho vyvodiť záver, že o svoje

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nemal záujem. Medzi stranami nebolo žiadneho sporu o
tom, že spoločný dvor, ktorý je na sporných pozemkoch, užívali dlhodobo a nerušenie všetci spoločne
a užívajú ho tak aj v súčasnosti na prístup k svojím domom a na iné účely (uloženie dreva, prechod k
záhradám). Žalobca potvrdil, že mu žalovaní nebránili v prechode cez pozemok. Žalovaný 1/ uviedol,
že po celý čas nikto nikomu nebráni

v užívaní dvora, pričom už od roku 1966, od kedy tam býva, tam boli tri domy a spoločný dvor, každý
mohol chodiť hore-dole ako aj teraz, nikto nikomu v užívaní nebránil. Žalovaná 2/ uviedla, že žalobcovi
nikto nezakazoval robiť (na spoločnom dvore) a žalovaná 3/ uviedla, že dvor patrí k domu, kde býva
ona, kde býva žalovaný 1/ a kde býva žalobca, dvor je potrebný na prístup ku všetkým domom, nikdy
nebolo žiadne obmedzenie ani spredu, ani zozadu, nikdy neriešili, že by mali rozdelený prístup. Sú tam

tri domy a dvor je spoločný pre všetky tri domy. Žalovaná 3/ sa domnievala, že chyba sa stala u rodičov
žalobcu, ona od detského veku nevie
o žiadnych zmenách vo vzťahoch pri spoločnom dvore. Žalobca sa do domu vracal, aj keď chodil preč.
Z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca a aj všetci žalovaní (a ich právni predchodcovia)
užívali spoločný dvor tak, že patrí ku všetkým domom v ňom postaveným, žalobca nemal dôvod

pochybovať o svojom vlastníckom práve, keďže
do dlhoročných užívacích vzťahov nikto nezasahoval. Podľa súdu prvej inštancie je za takýchto
skutkových okolností možné len ťažko vyvodiť záver, že ktorýkoľvek z nich mal rozumný dôvod
domnievať sa, že len on, resp. len niektorí z vlastníkov domov v spoločnom dvore, majú byť vlastníkmi,
resp. spoluvlastníkmi celého spoločného dvora. S ohľadom na konkrétne okolnosti a dlhodobo nerušené

užívacie vzťahy súd prvej inštancie nepovažoval za preukázanú dobromyseľnosť žalovaných, ani ich
právnych predchodcov, že oni sú výlučnými spoluvlastníkmi spoločného dvora (sporných pozemkov) a
že ich držia pre seba ako vlastníci. Súd prvej inštancie poukázal na to, že všetci žalovaní si museli byť
vedomí, že v ich spoločnom dvore sa nachádza aj dom žalobcu a že aj žalobca užíva spoločný dvor pri
užívaní svojho domu na ten účel, na ktorý je dvor určený. Na úkor žalobcu teda spoluvlastnícke práva

vydržaním nadobudnúť nemohli. Za daných okolností u nich nemožno hovoriť o ospravedlniteľnom
omyle - nesporné vlastníctvo žalobcu domu v spoločnom dvore i dlhoročné spoločné užívanie
spoločného dvoru v nich malo vyvolať pochybnosti o tom, že by mali byť len oni vlastníkmi spoločného
dvora, a to i napriek tomu, že žalobca žiadne úkony na zosúladenie faktického stavu so zápisom v
katastri nehnuteľnosti až do podania žaloby neurobil. Žalovaní sa nikdy nesprávali ako výluční vlastníci

spoločného dvora, keďže bez akýchkoľvek sporov užívali spoločný dvor spolu so žalobcom a nebránili
mu, aby dvor využíval v rovnakom rozsahu, ako oni. Podľa súdu prvej inštancie by bolo výslovne v
rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov, keby súd pripustil, že žalobca mohol stratiť
akékoľvek vlastnícke právo k spoločnému dvoru len preto, že sa aktívne nezaujímal o ochranu a výkon
svojich práv.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a dospel k záveru,
že žalovaný 1/ mal v konaní proti žalobcovi prevažný čistý úspech 58,34 %, žalovaná 2/ mala v konaníproti žalobcovi prevažný čistý úspech 79,16 % a žalovaná 3/ mala v konaní proti žalobcovi prevažný
čistý úspech 58,34 %, preto v tomto rozsahu im vznikol aj nárok
na náhradu trov konania.

18. Proti výrokom IV., V., VI., VII. rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal
odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP a navrhol odvolaciemu
súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí, že žalobca je proti žalovanému 1/
podielovým spoluvlastníkom podielu 7/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Partizánske,

odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XX
pre k. ú. C., obec C., okres A. ako parcela registra „C“
parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2 zapísaného v časti B listu vlastníctva
pod poradovým číslom X a podielovým spoluvlastníkom podielu 7/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným
úradom Partizánske odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXXX
pre k. ú. C., obec C., okres Partizánske ako parcela registra „C“ parc.

č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 425 m2 zapísaného v časti B z listu vlastníctva
pod poradovým číslom X. Ďalej žiadal, aby súd určil že žalobca je proti žalovaným 1/, 2/ podielovým
spoluvlastníkom podielu 7/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Partizánske, odborom
katastrálnym na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. C., obec C., okres A. ako parcela registra „C“ parc. č.
XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 17 m2 zapísaného v časti B listu vlastníctva pod poradovým číslom X a podielovým
spoluvlastníkom podielu 7/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Partizánske odborom
katastrálnym na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C., obec C., okres A. ako parcela registra „C“
parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 425 m2 zapísaného v časti B z listu
vlastníctva pod poradovým číslom X. Zároveň žiadal, aby súd určil proti žalovanej 3/, že žalobca je

podielovým spoluvlastníkom podielu 14/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Partizánske,
odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XX
pre k. ú. C., obec C., okres Partizánske ako parcela registra „C“ parc.
č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2 zapísaného v časti B listu vlastníctva pod
poradovým číslom X a podielovým spoluvlastníkom podielu 14/96 nehnuteľnosti zapísanej Okresným

úradom Partizánske odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXXX
pre k. ú. C., obec C., okres Partizánske ako parcela registra „C“ parc.
č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 425 m2 zapísaného v časti B z listu vlastníctva pod
poradovýmčíslomX.Žalobcasiprotižalovanýmuplatňovalnáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.Akby
odvolací súd jeho návrhu na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyhovel navrhol, aby napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie
a rozhodnutie. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vzal do úvahy aj darovaciu zmluvu
To 570/90-198, ktorá podľa vysvetlenia Okresného úradu odbor katastrálny zo dňa 13.02.2023 vydaná
nebola, a modifikoval tak genézu spoluvlastníckych vzťahov so zreteľom na túto zmluvu. Žalobca
namietal, že predmetnú zmluvu neeviduje príslušný orgán, ktorý mal v roku 1990 právomoc rozhodovať

o povolení vkladu vlastníckeho práva do evidencie katastra nehnuteľností a podľa uvedeného orgánu
takáto právna listina nebola nikdy vydaná, nenachádza sa v archíve katastrálneho odboru, ani v
štátnom archíve Nitra, pracovisko Topoľčany. Napriek uvedenému súd prvej inštancie predmetnú zmluvu
považoval za platnú
a účinnú a na jej základe zmenil spoluvlastnícke podiely na parcelách č. XXX/XX H. XXX/XX

v neprospech žalobcu, pričom výška spoluvlastníckeho podielu v neprospech žalobcu predstavuje
28/96. Predmetná darovacia zmluva neobsahuje výšku prevádzaných spoluvlastníckych podielov na
spoločnom dvore, výška spoluvlastníckych podielov nie je
v uvedenej zmluve špecifikovaná, a so zreteľom na svoju neurčitosť je absolútne neplatnou,
na čo mal súd prvej inštancie prihliadať ex offo. Namietal, že mal byť v konaní predložený originál

predmetnej darovacej zmluvy. Ďalej uviedol, že nebol preukázaný žiadny právny úkon, ktorým by
previedol svoj spoluvlastnícky podiel 1/3 na predmetných nehnuteľnostiach zdedený po poručiteľke G.
B., preto minimálna výška jeho spoluvlastníckeho podielu je 1/3. Podľa žalobcu tento spoluvlastnícky
podiel už nie je možné deliť štyrmi, ako to bolo potrebné v prípade evidencii v predchádzajúcich
pozemkovoknižných vložkách, ale uvedený spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 je už na liste vlastníctva

č. XX, a teda na parcele č. XXX/XX H. XXX/XX. Podľa žalobcu správne by malo vlastnícke právo k
spoločnému dvoru patriť žalovanému 1/ v podiele 7/96, žalovanej 3/ v podiele 11/96, žalovanému 1/
a 2/ spolu v podiele 1/4, žalobcovi v podiele 1/2 a dedičom po T. I. v podiele 1/4. Z uvedených dôvodov
považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené, nejasné, nezrozumiteľnéa zmätočné. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

19. Proti výrokom I., II., III., IV., V., VI., VII. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej
lehote podali odvolanie žalovaní 1/, 2/, 3/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a navrhli
odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovaným 1/,
2/, 3/ prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (pozn. odvolacieho súdu:

rozhodnutie súdu prvej inštancie výrok VIII. neobsahuje). Podľa žalovaných rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nevykonateľné, nakoľko
vo výroku nerieši otázku vlastníctva sporových strán komplexne a vyvoláva zmätočnosť, nie je z neho
zrejmé, aké vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam a v akom rozsahu svedčí žalovaným. Žalobný
návrh žalobcu trpel vadou nevykonateľnosti a zo strany žalobcu nebola vykonaná zmena žalobného
petitu, na základe ktorého by bolo možné rozsudok zapísať

do katastra nehnuteľností, preto mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť. Podľa žalovaných súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam keď konštatoval,
že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia dobromyseľnosti pri vydržaní predmetných
nehnuteľností. Vlastníckou genézou k ich spoluvlastníckym podielom bolo preukázané, že niektoré
spoluvlastnícke podiely, a to 2/4 nadobudli rodičia žalovaných kúpnymi zmluvami spísanými formou

notárskej zápisnice N 82/66, NZ/89/66,
NZ 24/74 a NZ37/74. Rodičia žalovaných boli dobromyseľní nadobúdateľmi, spoliehali sa
na predmet prevodu uvedený v zmluvách. Druhú polovicu dostali do výlučného vlastníctva žalovaní
na základe kúpy od O. N. zo dňa 25.09.2018. Platnosť tohto nadobúdacieho titulu súd prvej inštancie
spochybnil, keď uviedol, že po roku 2013 tak neboli možné dispozície žalovanými so žiadnymi inými

spoluvlastníckymi podielmi, ako s podielom O. N.
v podiele 1/8, D. E. v podiele 2/27 a H. I. v podiele 35/216 a O. N. v podiele 1/16. Uvedené tvrdenie by
odporovalo zásade publicity zapísaných práv
v katastri nehnuteľností. O. N. prevádzal svoj spoluvlastnícky podiel v takom rozsahu,
v akom mu svedčal zápis v katastri nehnuteľností a na uvedenej skutočnosti ohľadom dobromyseľnosti

nakladania s vecou nemôže nič meniť ani skutočnosť, že počas vykonávania registra obnovenej
evidencie pozemkov došlo k chybám. V konaní nebola dobromyseľnosť prevádzajúceho O. N. žiadnym
spôsobom spochybnená a takýmto dôkazom nemôže byť písomné vyjadrenie katastra nehnuteľností
ku genéze vlastníckych vzťahov. Dobromyseľnosť žalovaných ako vlastníkov preukazuje aj skutočnosť,
že až do predloženia vysvetlenia Okresného úradu Partizánske, odbor katastrálny zo dňa 26.08.2022

neexistovala
u žalovaných pochybnosť, že by im spoluvlastnícke podiely nepatrili v takom rozsahu, v akom sú
zapísané v katastri nehnuteľností a v akom vyplývajú z nadobúdacích titulov. Tvrdili, že súd prvej
inštancie nevykonal dokazovanie predložením vlastníckych vzťahov na liste vlastníctva č. XX H. F. XXXX
pre k. ú. C. k obdobiu pred vykonaním registra obnovenej evidencie pozemkov, preto podľa nich nemôže

obstáťzáver,žežalovaníaleboichprávnipredchodcoviazmenilisvojeprávnepostavenieažpovykonaní
ROEP. V konaní bolo preukázané, že žalovaní odvodzovali svoje vlastníctvo od nadobúdacích titulov
predložených do konania. Tvrdili, že
do začatia tohto sporu nemali vedomosť o tom, že žalobca disponuje nadobúdacími titulmi k tej
istej veci, akej sú oni vlastníkmi, o tejto skutočnosti ani nemohli vedieť, nakoľko nebola dostupná

zo žiadnej verejnej evidencie. Podľa žalovaných, ak na jednej a druhej strane proti sebe stoja dva
nadobúdacie tituly, musí súd pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva priznať právo tomu titulu, ktorý
požíva ochranu dlhodobosti, dobromyseľnosti a verejnosti, preto bola otázka vydržania v tomto konaní
podstatnou. Súd prvej inštancie vytvoril z vykonaného dokazovania nesprávny právny záver, nakoľko z
vyjadrení žalovaných vyplýva, že dlhodobé nerušené užívanie pozemkov vo vzťahu k žalobcovi bolo len

pre účely prístupu k jeho nehnuteľnosti. Žalovaní v konaní netvrdili, že by umožnili vykonávať žalobcovi
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v celom rozsahu. Z výpovedí žalovaných vyplýva, že
rozlišovali užívacie právo a vlastnícke právo a pod pojmom užívanie spoločného dvora
vo vzťahu k žalobcovi rozumeli umožnenie žalobcovi chodiť cez dvor a čokoľvek si tam doviesť. Medzi
stranami sporu bolo dohodnuté, že dvor má byť prejazdný. Vlastnícke právo žalovaných k predmetným

pozemkom nikto nikdy nerozporoval a v katastri nehnuteľností meno žalobcu zapísané nebolo. Pri
posudzovaní právnej otázky dobromyseľnosti vychádzal súd prvej inštancie z tvrdení žalovaných
ohľadom užívacieho práva spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez uvedené nehnuteľnosti a
nesprávne subsumoval uvedené užívaniepod pojem vlastníckeho práva ako celku. Žalovaní žalobcovi nebránili v prístupe k jeho nehnuteľnosti,
prípadne dovezení a zloženiu si dreva vzhľadom na dobré susedské vzťahy, avšak nikdy nepomysleli
na to, že by im vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nesvedčalo spolu v rozsahu 1/1. Poukázali na

to, že v ich prospech svedčia nadobúdacie tituly, zápisy
vo verejnej evidencii po obdobie viac ako desiatich rokov a na oprávnenú držbu.

20. Žalovaní 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že tvrdenie katastra nehnuteľností o tom,
že listina - darovacia zmluva To570/90-198 nebola nikdy vydaná

a nenachádza sa v archíve katastrálneho odboru je nepravdivé, nakoľko žalovaní predložili
dokonanialistyvlastníctva,zktorýchpreukázateľnevyplývalo,žeichnadobúdacímtitulombolauvedená
listina. Predmetom prevodu uvedenej zmluve boli spoluvlastnícke podiely
v celosti osôb Q. E. a D. E. k spoločnému dvoru parc. č. XXX/XX
o výmere 528 m2. Uvedené ustanovenie nie je zjavne neurčité a nespôsobuje absolútnu neplatnosť
zmluvy, nakoľko z pozemkovej knihy a z výpisov listu vlastníctva ku dňu prevodu bolo zrejmé, aké

spoluvlastnícke podiely a v akej výške prevádzajúci vlastnia a prevádzajú. Originál uvedenej zmluvy bol
súdu prvej inštancie predložený k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 03.05.2023. Súd prvej inštancie sa
v odôvodnení rozhodnutia s existenciou tejto zmluvy dostatočne vysporiadal a pri určovaní vlastníctva
na ňu prihliadal. Žalobcovi nič nebránilo
v tom, aby si vyžiadal od Okresného úradu Partizánske, odbor katastrálny informatívny výpis z listov

vlastníctva k parcelám č. XXX/XX H. F. XXX/XX k roku 2012 a skôr, teda pred vykonaním ROEP. Žalobca
v konaní nepreukázal, či bolo jeho tvrdené domnelé vlastnícke právo
z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/21/92-14, Dnot 28/93 zo dňa 05.04.1993 premietnuté
do verejnej evidencie katastra nehnuteľností. Chyby štátnych a samosprávnych orgánov pri zápise
spoločných dvorov nemôžu ísť na ťarchu dobromyseľných nadobúdateľov, ktorí

na základe nadobúdacích titulov sa o svoje vlastníctvo riadne starali, disponovali s ním
vo všetkých zložkách vlastníckeho práva, v určitých prípadoch za ich nadobudnutie zaplatili odplatu a
vstupovali do práv a povinností svojich právnych predchodcov. Poukázali na právnu zásadu, že právo
patrí bdelým a na hodnovernosť a záväznosť údajov katastra. Podľa žalovaných je odvolanie žalobcu
podané nesprávne, nakoľko len odvolanie voči všetkým výrokom by riešilo komplexné postavenie

žalobcu a nevytváralo by zmätočnosť. Určovací petit musí byť menený ako celok a nielen jeho časť,
pričom petit navrhovaný žalobcom v odvolaní je v úplne inom znení a výmere spoluvlastníckeho podielu
ako bol petit žalobného návrhu
v zmysle zmien prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa žalovaných nie je
zrejmé, aký nadobúdací titul k sporným nehnuteľnostiam by svedčal v prospech žalovaných, keby

sa ich spoluvlastnícke podiely menili. Pokiaľ žalobca nežiada žalobným petitom úpravu výšky
spoluvlastníckeho podielu žalovaných, nemôže byť výrokom súdneho rozhodnutia spoluvlastnícky
podiel žalovaných dotknutý.

21. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli.

22. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

23. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, keď určil, že žalobca je proti žalovanému 1/
spoluvlastníkom podielu 5/96 k sporným nehnuteľnostiam, proti žalovaným 1/ a 2/ spoluvlastníkom
podielu 5/96 k sporným nehnuteľnostiam, proti žalovanej 3/ spoluvlastníkom podielu 10/96 k sporným
nehnuteľnostiam a vo zvyšnej časti žalobu zamietol po zistení, že v uvedenom rozsahu žalovaní 1/, 2/,
3/ zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu.

24. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalobca namietal nesprávne skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nevykonanie navrhnutého
dôkazu, nesprávny procesný postup a inú vadu konania, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené

v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.

25. Žalovaní 1/, 2/, 3/ v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, keď namietali nesprávne skutkové a právne závery a nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie.

26. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie
súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna doktrína považuje
právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť

hodnotené v kontexte celého konania (vplyv
naprípadnéďalšiepochybenia,otázkazvráteniaalebonápravynesprávnehopostupuvďalšompriebehu
konania, následky pochybenia na kvalitu konania ako celku atď.).

27. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

28. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je
úlohou a doménou súdu. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) CSP
sa vzťahuje na pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť

ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať neunesenie dôkazného bremena a
nedôvodne sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

29. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na

závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

30. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

31. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania
a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu a žalovaných vo veci samej odvolací súd konštatuje,
že sa s odôvodnením súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí
vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje

správnosť napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v
konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

33. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa zohľadnenia darovacej zmluvy To 570/90-198 súdom prvej
inštancie pri zistení evidovaných podielov žalovaných 1/, 2/, 3/ na sporných nehnuteľnostiach odvolací

súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Predmetná darovacia zmluva bola súdu prvej inštancie predložená
v originály k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 03.05.2023 s tým, že je zhodná s fotokópiou založenou
vspise.PredmetnádarovaciazmluvabolaregistrovanáŠtátnymnotárstvomvTopoľčanochrozhodnutím
zo dňa 29.06.1990, ktorým dňom nastali účinky registrácie. Uvedená zmluva je formulovaná dostatočneurčito a zrozumiteľne, sú z nej zrejmé podstatné náležitosti darovacej zmluvy vrátane predmetu daru
(spoluvlastnícke podiely darcov zo spoločného dvora na parc. č. XXX/XX – zast. pl. vo výmere 528 m2
zapísanej na LV č. XX k. ú. C.). Uvedená zmluva je aj evidovaná v katastri nehnuteľností ako nadobúdací

titul žalovanej 3/ k sporným nehnuteľnostiam. Tvrdenie žalobcu, že zohľadnením predmetnej darovacej
zmluvy došlo k zmene spoluvlastníckeho podielu
na sporných parcelách v neprospech žalobcu odvolací súd považoval za nedôvodný vzhľadom k tomu,
že predmetnou darovacou zmluvou došlo k darovaniu podielov na sporných nehnuteľnostiach Q. E.
(matkou žalovanej 3/) a žalovaným 1/ žalovanej 3/. Uvedenou darovacou zmluvou nedošlo k zmene

právneho postavenia žalobcu v jeho neprospech, nakoľko v konaní rozhodujúcim právnym záverom
bolo, že pri zápise spoločného dvora do registra obnovenej evidencie neboli zohľadnené vlastnícke
vzťahy vlastníkov iných domov ako domov zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. XX, ktorí mali
byť správne zaevidovaní ako spoluvlastníci k spoločnému dvoru len v tom rozsahu, ktorý zodpovedá
jednej zo štyroch pozemkovoknižných vložiek, v ktorých boli vlastnícke vzťahy evidované, teda len k
jednej štvrtine z celku. Vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam z vykonaného dokazovania

vyplývalo z dedičského rozhodnutia po G. B. vo výške podielu 1/3 pripadajúcej na spoločný dvor
evidovaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a z uvedeného titulu predstavuje jeho podiel pripadajúci
na celý spoločný dvor v rozsahu 1/12 k celku (1/4 z 1/3 je 1/12). Vzhľadom k tomu, že žalobca je titulom
dedenia po G. B.
v podiele 1/2 právnym nástupcom pôvodných vlastníkov, ktorých vlastnícke právo bolo zapísané v

pozemkovoknižnej vložke číslo XXX, pripadá na žalobcu z uvedeného titulu
na predmetných nehnuteľnostiach podiel vo výške 1/8 k celku (1/4 z 1/2 je 1/8). Súd prvej inštancie
správne uzavrel, že žalobca preukázal, že je z titulu dedenia podielovým spoluvlastníkom sporných
pozemkov v spoluvlastníckom podiele 5/24 (1/12 + 1/8) k celku a v takto zistenom rozsahu zasahujú
žalovaní 1/, 2/, 3/ ako evidovaní vlastníci do vlastníckeho práva žalobcu. Rovnako nebol dôvodný ani

argument žalobcu, že ním zdedený podiel
na predmetných nehnuteľnostiach už nemal byť delený na štvrtinu, nakoľko zdedil po matke podiel 1/3
na sporných nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XX. Uvedený argument vychádza z rovnakých
nesprávnych skutkových zistení, z akých sa vychádzalo pri registri obnovenej evidencie, nakoľko tento
argument nezohľadňuje rozsah vlastníckych práv ostatných spoluvlastníkov spoločného dvora, ktoré

boli evidované v ostatných
pozemkovo - knižných vložkách. Súd prvej inštancie pri zistení výšky spoluvlastníckeho podielu žalobcu
na sporných nehnuteľnostiach vychádzal z dostatočne vykonaného dokazovania, správne právne
posúdil uvedenú problematiku a na spor aplikoval správne zákonné ustanovenia, preto argument
žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, nejasné, nezrozumiteľné

a zmätočné nebol dôvodný.

34. Odvolaciu námietku žalovaných o nevykonateľnosti vyhláseného rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výrokoch I., II. III. odvolací súd považoval za nedôvodnú. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
zrozumiteľne formuloval zistené závery, že žalovaní 1/, 2/, 3/ zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu v

rozsahu, ktorý zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalobcu vo veľkosti 5/24 z celku a to každý z nich
mierou, v akej sú evidovaní ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie dospel k
správnemu záveru, že žalovaný 1/ zasahuje zápisom svojho spoluvlastníckeho podielu na predmetných
nehnuteľnostiach
do vlastníckeho práva žalobcu v pomere 1/4 z 5/24, žalovaní 1/ a 2/ ako manželia z titulu BSM zasahujú

zápisom svojho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach
do vlastníckeho práva žalobcu v pomere 1/4 z 5/24 a žalovaná 3/ zasahuje zápisom svojho
spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach do vlastníckeho práva žalobcu
v pomere 2/4 z 5/24, a preto správne súd prvej inštancie sformuloval v napadnutom rozhodnutí výroky
I., II., III., ktorými určil spoluvlastnícky podiel žalobcu proti tomu ktorému žalovanému. Predmetné

výroky sú dostatočne zrozumiteľné, určité a vykonateľné. Nevyslovenie výroku o určení zostávajúcich
spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/, 2/, 3/ bolo zo strany súdu prvej inštancie správnym, nakoľko
takéto výroky by boli v konaní nadbytočnými. Rozsah vlastníckeho práva, v akom žalovaní 1/, 2/, 3/
nezasahujú
do vlastníckeho práva žalobcu, zostáva súdnym rozhodnutím nedotknutý a nie je potrebné určovať ho

týmto súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedený záver nebol potrebný zo strany žalobcu návrh na
zmenu žaloby ani súdne rozhodnutie o takom návrhu. Súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí uviedol, že z podanej žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáhal,a to určenia, že je podielovým spoluvlastníkom 1/2 vo vzťahu ku každému zo žalovaných a rovnako súd
uviedol, v akom rozsahu bol žalobca v spore proti žalovaným 1/, 2/, 3/ úspešný.

35. Žalovaní 1/, 2/, 3/ v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní tvrdili, že boli
dobromyseľní v tom, že im sporné nehnuteľnosti predstavujúce spoločný dvor patria každému v rozsahu
evidovaných podielov v katastri nehnuteľností, a preto predmetné nehnuteľnosti vydržali.

36. K problematike spoločných dvorov odvolací súd uvádza, že spoločný dvor predstavuje špecifický

inštitút, ktorého podstata spočíva v jeho spoločnom užívaní viacerými vlastníkmi domov prípadne
bytov. Z historického hľadiska spoločné dvory majú svoj pôvod v časoch, keď sa domy začali
stavať pozdĺž ulice, rieky alebo potoka a boli orientované smerom do ulice. Domy sa radili vedľa
seba, čím sa úzke pozemky spájali a vytvárali spoločný dvor, cez ktorý sa vchádzalo do viacerých
domov. Z právneho hľadiska tak vznikla situácia, v ktorej sa kombinovalo výlučné vlastníctvo k domu
s podielovým spoluvlastníctvom k spoločnému dvoru. Český Občiansky zákonník uvedenú situáciu

označuje pojmom přídatné spoluvlastnictví (§ 1223 až 1235), avšak v slovenskom právnom poriadku
právna úprava takéhoto „pridruženého“ spoluvlastníctva absentuje. Spoločný dvor je považovaný
za predmet spoluvlastníckeho vzťahu v zmysle Občianskeho zákonníka a každý zo spoluvlastníkov
má podiel na tomto spoločnom dvore. V minulosti bol zastávaný názor, že spoločný dvor je
neoddeliteľnou súčasťou hlavnej veci, ktorá mala slúžiť na plnohodnotné užívanie inej nehnuteľnosti,

teda domu alebo bytu. Táto nehnuteľnosť teda nebola vo vlastníctve jednej osoby a netvorila
ani reálny podiel, bola predmetom spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom každý spoluvlastník mal ideálny
podiel k spoločnému dvoru. Nadobudnutie vlastníckeho práva k domu/bytu znamenalo nadobudnutie
podielu k spoločnému dvoru, teda tento podiel bol viazaný na dom alebo byt. Postupom času
pri prevádzaní vlastníctva nehnuteľností vkladom do katastra nehnuteľností začali v tejto otázke

vznikať problémy a nastali situácie, kedy vlastník mal na liste vlastníctva preukázaný vlastnícky vzťah
k nehnuteľnosti - domu, avšak mu chýbal zápis o podiele k spoločnému pozemku, ktorý bol spoločným
dvorom. Uvedené spôsobili chybné postupy zo strany správnych orgánov v tom čase, ktoré začali
evidovať tieto spoločné dvory často na samostatných listoch vlastníctva s vlastnými parcelnými číslami.
Uvedená situácia nastala aj v tomto spore. V otázke spoločných dvorov medzi rodinnými domami je

možné nájsť podobnosť s inštitútom spoločných častí domu a príslušenstva domu, ktoré sú určené
na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu.
Vzhľadomktomu,žespoločnýdvorsaneviaženakonkrétnehovlastníka,resp.užívateľadomualepráve
na dom, nie je možné so spoločným dvorom nakladať ako so samostatnou nehnuteľnosťou. Prevod
podielu na spoločnom dvore je preto možné uskutočniť len prevodom vlastníctva domu, ku ktorému je

dom priľahlý.

37. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaných 1/, 2/, 3/, že v konaní preukázali
svoju dobromyseľnosť pre účely posúdenia vydržania ich vlastníckeho práva k spoločnému dvoru
na úkor žalobcu. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaní 1/, 2/, 3/ síce mali k dispozícii

nadobúdacie tituly, na základe ktorých sa mohli domnievať, že sú to len oni, kto by mal byť podielovým
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, avšak z vykonaného dokazovania nebolo možné prisvedčiť
tvrdeniu žalovaných, že nehnuteľnosti užívajú najmenej od roku 1994 v dobrej viere, že im patria
všetky spoluvlastnícke podiely. Medzi stranami nebolo sporným to, že predmetné nehnuteľnosti,
ktoré predstavujú spoločný dvor, užívajú dlhodobo a nerušene žalobca i všetci žalovaní. Tieto

pozemky používajú na prístup k svojím domom a aj na iné účely (zloženie a uskladnenie dreva).
Sporné nehnuteľnosti boli užívané dlhodobo (minimálne od roku 1966) ako spoločný dvor slúžiaci
pre všetky priľahlé domy vrátane domu žalobcu, žalobca ako aj všetci žalovaní spoločný dvor
užívali na prechod a prejazd k svojim domom a aj na iné účely. Rozhodnutie súd prvej inštancie
zohľadňujúce konkrétne okolnosti prípadu a dlhodobo nerušené užívacie vzťahy, v ktorom nepovažoval

zapreukázanúdobromyseľnosťžalovaných,jepodľaodvolaciehosúdusprávne.Vtomtosmereodvolací
súd dodáva, že s prihliadnutím na charakter spornej nehnuteľnosti, ktorou je spoločný dvor slúžiaci aj
na možnosť riadneho užívania domu žalobcu, sú nároky na preukázanie dobromyseľnosti žalovaných
v tvrdení, že len oni sú spoluvlastníkmi spoločného dvoru, podstatne zvýšené. Vzhľadom na vedomosť
žalovaných, že žalobca je vlastníkom domu, ku ktorému je priľahlý spoločný dvor, a ich vedomosť,

že žabca svoj dom ako aj spoločný dvor dlhodobo užíva v rozsahu rovnakom ako žalovaní, mohli
mať objektívne vzhľadom na uvedené skutočnosti pochybnosti o tom, že im vlastnícke právo patrí
v celom rozsahu. Neobstojí preto tvrdenie žalovaných, že žalobcovi len umožnili užívať spoločný dvorbez pochybnosti o tom, že by nemal byť spoluvlastníkom tohto spoločného dvoru, hoci mal v tomto
spoločnom dome vlastnícke právo k domu.

38. Rovnako záver súdu prvej inštancie, ktorým konštatoval, že žalovaní nemohli od svojich právnych
predchodcov (od O. N.) po roku 2013 (po ROEP) nadobudnúť žiadnym právnym titulom viac, ako
mali v čase prevodu alebo prechodu ich právni predchodcovia bol správny. Uvedený záver vychádza
z formulovaného rozhodujúceho právneho záveru, že
pri zápise spoločného dvora do registra obnovenej evidencie neboli zohľadnené vlastnícke vzťahy

vlastníkov iných domov ako domov zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. XX, ktorí mali byť
správne zaevidovaní ako spoluvlastníci k spoločnému dvoru len v tom rozsahu, ktorý zodpovedá
jednej zo štyroch pozemkovoknižných vložiek, v ktorých boli vlastnícke vzťahy evidované, teda len
k jednej štvrtine z celku. Preto správne súd prvej inštancie konštatoval, že v časti, v ktorej právni
predchodcovia previedli na žalovaných viac, ako vlastnili, sú tituly nadobudnutia neplatné. Odvolacia
námietka žalovaných, že nebola skúmaná dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaných, ktorí od

neho kúpili podiel na sporných nehnuteľnostiach bola nedôvodná, nakoľko v čase prevodu tohto podielu
na predmetných nehnuteľnostiach boli žalovaní už evidovaní ako podieloví spoluvlastníci, ktorých
dobromyseľnosť nebola v konaní preukázaná s poukazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom
odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia.

39. Žalobca v podanom odvolaní označil ako odvolací dôvod aj ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, avšak
v podanom odvolaní neuviedol, aký navrhnutý dôkaz, ktorý by bol potrebný
na zistenie rozhodujúcich skutočností, nebol v konaní súdom prvej inštancie vykonaný, preto odvolací
súd túto odvolaciu námietku posúdil ako nedôvodnú.

40. V podanom odvolaní žalobca i žalovaní 1/, 2/, 3/ namietali aj súvisiace výroky rozsudku súdu prvej
inštancie o trovách konania. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd vyhodnotil rozsudok súdu prvej inštancie
vo veci samej ako správny (t. j. vo výrokoch I., II., III., IV.), odvolací súd posúdil aj predmetné výroky
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (výroky V., VI., VII.) ako správne. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, keď ako úspech

žalobcu v konaní proti žalovanému 1/ posudzoval podiel 5/96 z uplatňovaného podielu 1/2, úspech
žalobcu v konaní proti žalovaným 1/ a 2/ posudzoval podiel 5/96 z uplatňovaného podielu 1/2 a úspech
žalobcu proti žalovanej 3/ posudzoval podiel 10/96 z uplatňovaného podielu 1/2, v dôsledku čoho bol
žalovaný 1/ voči žalobcovi prevažne úspešný v rozsahu 58,34 %, žalovaná 2/ voči žalobcovi prevažne
úspešná v rozsahu 79,16 % a žalovaná 3/ voči žalobcovi prevažne úspešná v rozsahu 58,34 % a súd

prvej inštancie správne žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v takto vypočítanom rozsahu.

41. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

42. V odvolacom konaní nebol úspešný ani žalobca a ani žalovaní 1/, 2/, 3/, preto odvolací súd v súlade
s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 a 262 ods. 1 CSP vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá
na náhradu trov konania právo.

43. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).