Uznesenie – Ostatné ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516200113
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1516200113.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcu: PDN3 s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/B, Bratislava (predtým ABZ finance s.r.o. so sídlom Bratislava, Daliborovo námestie
3), IČO: 44 127 880, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom
Bratislava, Primaciálne nám. 1, o zriadenie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.02.2022 č. k. 10C/8/2016 - 666, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Po právoplatnosti uznesenia vec postupuje Mestskej časti Bratislava - Petržalka.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie povolil žalobcovi realizovať právo prechodu a prejazdu
pôsobiaceho in rem vo vyznačenom koridore v rozsahu dielov č. 1 a 2 cez pozemky a to parcelu registra
“N.“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX/X v rozsahu dielu č. 1 vo výmere 60
m2 vedená v údajoch Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie P., okres: Bratislava V, obec: Bratislava - mestská časť Petržalka a parcelu registra

“C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX/X v rozsahu dielu č. 2 vo výmere 393
m2 vedená v údajoch Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie P., okres: Bratislava V, obec: Bratislava - mestská časť Petržalka (ďalej len „povinné
pozemky“), spolu teda diel č. 1 a diel č. 2 v celkovej výmere 453 m2 spojeného s vlastníctvom pozemkov
a to parcely registra “N. evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX vo výmere 463 m2,
zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra “N.“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo

XXXX vo výmere 853 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby súpisné číslo XXXX postavenej na
pozemku parcela registra “N.“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX vo výmere 463
m2, zastavaná plocha a nádvorie zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P.,
okres: Bratislava V, obec: Bratislava - mestská časť Petržalka (ďalej len „oprávnené nehnuteľnosti“) v
prospechktoréhokoľvekvlastníkaalebospoluvlastníkaoprávnenýchnehnuteľnostízaúčelomvyriešenia
dopravného prístupu ku stavbe vo vlastníctve žalobcu zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne

územie Bratislava P., súpisné č. XXXX postavenej na pozemku parcela č. XXXX, pričom Diel č. 1 a
Diel č. 2 v celkovej výmere 453 m2 na povinných pozemkoch bol vytvorený geometrickým plánom č.
1502/22 vyhotoveným dňa 10.01.2022 C.. O. N., autorizačne overeným dňa 10.01.2022 C.. O. N. a
úradne overeným dňa 26.01.2022 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pod číslom T.-XX/XX
(ďalej len „geometrický plán“). Žalovanému ako povinnému z vecného bremena uložil povinnosť strpieť
právo prechodu pešo a prejazdu po komunikácii (ceste) vybudovanej na povinných pozemkoch a to

osobnými a nákladnými motorovými i nemotorovými vozidlami ako aj stavebnými mechanizmami cez
povinné pozemky ako je uvedené vo výkaze výmer tohto geometrického plánu za jednorazovú náhraduurčenú znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 26.11.2018 vyhotoveným znaleckou organizáciou
FINDEX s.r.o., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena
na sumu 95,98 EUR za 1 m2 výmery Dielu č. 1 a Dielu č. 2 na povinných pozemkoch, čo predstavuje

za celkovú výmeru 453 m2 jednorazovú náhradu v celkovej sume 43 478,94 EUR, ktorú je žalobca
povinný zaplatiť žalovanému v dvoch splátkach a to nasledovne: prvá splátka v sume 21 739,47 EUR
do 14 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a druhá splátka v sume 21 739,47 EUR do 2 rokov
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, o
ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 151o, §

123, § 151 n ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, po poslednej žalobcom navrhnutej zmene petitu
žaloby zo dňa 07.02.2022, pripustenej uznesením zo dňa 08.02.2022. Vykonaným dokazovaním zistil,
že žalobca je na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.08.2010 vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra
“N.“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX vo výmere 463 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, parcely registra “N.“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX vo výmere 853
m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby súpisné číslo XXXX postavenej na pozemku parcela registra

“N.“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX vo výmere 463 m2, zastavaná plocha a
nádvorie zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P., okres: Bratislava V, obec:
Bratislava - mestská časť P.. Pôvodne bola stavba nazývaná G. ako pohostinstvo, v súčasnosti slúži táto
budova ako ubytovacie zariadenie. Právo prechodu a prejazdu žiadal žalobca zo K. H., cez pozemok
parc.č.XXXX,vlastníckypatriacižalovanémuokolozákladnejškolyO.O.X.V.acezpozemokparc.číslo

XXXXtiežvovlastníctvežalovanéhoakovyplývazLVč.XXXX.TietopozemkyžalobcazverilProtokolom
č. 06/08/2012 do správy Mestskej časti Bratislava-Petržalka. Stavba G. bola postavená v roku 1965
a v súčasnosti ide o stavbu značne schátranú, nevyhovujúcu súčasným podmienkam a zastavanému
sídliskovému územiu, čo zistil pri ohliadke predmetných nehnuteľností. Žalobca i z tohto dôvodu, v snahe
o revitalizáciu daného priestoru, v súlade s územným plánom hlavného mesta Bratislavy, predložil MČ

Petržalka štúdiu umiestnenia Polyfunkčného bytového domu, ktorý po zbúraní nahradí pôvodnú stavbu,
zároveň vybuduje novú ZUŠ. Z tohto dôvodu preto požiadal MČ Petržalka o vydanie rozhodnutia o
povolení odstránenia stavby. MČ Petržalka dňa 18.03.2015 vydala Rozhodnutie o povolení odstránenia
stavby, s platnosťou do 17.04.2017. Následne žalobca dospel k stanovisku, že na zbúranie stavby a
celkovej revitalizácie svojho vlastníctva, nemá možnosť prístupu ťažkých stavebných a rozmerných

strojov a vozidiel, nakoľko okolie jeho pozemku a stavby je zastavané. Zo strany ulice K. sa nachádza
škola a školský dvor, okolo ktorého vedie pochôdzny chodník. Úsek cesty od K. ulice nie je vyznačený
ako miestna cesta, ide o cestu, ktorá zabezpečuje prístup ku ZŠ T.. Prístup k vedľajšej Základnej
umeleckejškoleniejezabezpečenýcestnoukomunikáciou,nakoľkoY.námestievblízkostiZUŠastavby
G. je vedené ako pešia zóna, čo v čase výstavby pohostinstva G. nebolo. Nevhodný prístup k stavbe pre

ťažké stavebné mechanizmy a motorové vozidlá je aj cez parkovisko na pozemku parc.č. XXX/X M..Ú..
P., cez tzv. prejazdný chodník vedený po spodnej strane stavby G.. Ďalej zistil, že podľa Územného
plánu hlavného mesta SR Bratislavy, sú pozemky navrhovaného investičného zámeru -Architektonická
štúdia PDN 123-Projekt Y. O.. X,X,X - Polyfunkčný dom, súčasťou stabilizovaného územia funkčného
využitia pre občiansku vybavenosť lokálneho významu, kód 202, t.j. plochy občianskej vybavenosti

slúžiace pre obyvateľstvo bývajúce v spádovom území. Uvedené vyplýva zo stanoviska žalovaného.
Žalovaný pri tomto investičnom zámere trval na tom, aby sa dopravný prístup k nehnuteľnostiam žalobcu
a jeho motoristické riešenie, bolo žalobcom predložené tak, aby bolo riešené s ohľadom na dopravno-
urbanistickú nemotoristickú funkciu Y. O. - tz. P. M., teda s dôrazom na bezpečný režim chodcov a
cyklistov. Žalobca preukázal, že po stretnutí s projektantmi dopravného riešenia projektu PDN 123 v

roku 2016 vybrali dopravné riešenie zo K. ulice. Toto riešenie odsúhlasila i MČ V.-P. ako vyplynulo z jej
písomného vyjadrenia zo dňa 10.02.2017 s tým, že predložené aktualizované riešenie architektonickej
štúdie investičného zámeru nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta
Bratislavy a s projektom súhlasila za splnenia podmienok. Za účelom navrhovaného prístupu dal žalobca
vypracovať geometrický plán č. XXXa/XX a XXXc/XX. Žalovaný poukázal na to, že geometrický plán č.

XXXa/XX vytvára pozemky parc.č. XXXX/X,X,XX, parc.č. XXXX/X, Č.. XXXX/X,X, Č.. XXXX/ X M..Ú.. P.,
ktoré podľa žalobcu budú rovnako zastavané budúcou prístupovou cestou a prislúchajúcimi chodníkmi
a že cieľom žalobcu je vybudovať verejne prístupnú cestu a to v rozsahu 6m. Namietal, že tento GP
vytvára neupotrebiteľné časti pozemkov. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 24.01.2017 namietal, že
pre podanie záväzného stanoviska k investičnej činnosti, žalobca nepodložil všetky relevantné doklady.

Rovnako vo vyjadrení zo dňa 16.02.2017 žalovaný nepodal záväzné stanovisko k navrhovanému
investičnému zámeru a požadoval spracovanie finálnej verzie dokumentácie pre územné konanie.
Žalobca reagujúc na pripomienky žalovaného dal vypracovať nový GP č.XXX/XX, ktorý riešil oddelenie
pozemkov pre účel vyriešenia dopravného prístupu, pričom išlo o prepracovanie GP č.XXX/a/XX;následne dal vypracovať GP č.XXX/XX a viaceré znalecké posudky za účelom určenia jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena. Posledný GP.č. XXXX/XX zo dňa 10.01.2022 bol vyhotovený za
účelom vyznačenia rozsahu vecného bremena na pozemku N. Katastra nehnuteľností na parc.č.XXXX/

X R. P..Č.. XXXX/X. Tento geometrický plán bol teda vyhotovený za účelom vyriešenia dopravného
prístupu ku stavbe vo vlastníctve žalobcu a vyznačenia rozsahu vecného bremena na pozemku parc.č.
XXXX/X vo vlastníctve žalovaného v rozsahu dielu 2 vo výmere 393 m2 a parc.č. XXXX/X, vo vlastníctve
žalovaného v rozsahu dielu 1 vo výmere 60m2, teda spolu vo výmere 453 m2. Mal za preukázané, že
žalobca ako vlastník pozemku parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 463 m2, parc. č.

XXXX o výmere 853 m2 zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby súpisné číslo XXXX postavenej na
pozemku parc.č. XXXX, nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe iným
spôsobom ako pešo a s obmedzeniami osobnými motorovými vozidlami nemožno zabezpečiť inak. Z
ústnych i písomných vyjadrení strán sporu zistil, že medzi vlastníkom stavby (žalobcom) a vlastníkom
priľahlého pozemku (žalovaným) nedošlo k dohode o zriadení navrhovaného vecného bremena, s
odôvodnením, že žalobca má prístup ku svojmu pozemku a stavbe zo K. ulice po pochôdznom chodníku,

popri škole a má možnosť prístupu aj cez pozemky parc.č. XXXX/X, P..Č.. XXXX/X a napojiť sa na T. H.
X-XX cez parkovisko a T. H. Č.. XX-XX popred športovú halu. Pri ohliadke zistil, že na tomto parkovisku
parkujú osobné motorové vozidlá z oboch strán a aj v strede parkoviska. Prístup popred športovú halu
nemožno považovať za prístupovú cestu podľa cestného zákona. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení
zo dňa 28.4.2016 potvrdil, že navrhovaná trasa podľa prvého žalobného petitu (cez parc.č. XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX X. M..Ú.. P.) nie je vybudovaná ako súvislý spevnený pás a nemožno od neho
požadovať, aby v navrhovanom rozsahu zriadil stavbu cesty na žalovaných pozemkoch. Tiež potvrdil, že
navrhovaný prístup je trasovaný v blízkosti miest určených na oddych a sú definované ako pešia zóna,
Petržalské korzo, ktoré zahŕňa cyklistickú cestu a cestu pre chodcov. Teda z jednej strany nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu obklopuje Petržalské korzo, na druhej strane je v susedstve Základná umelecká

škola, za ňou športová hala, z ďalšej strany je postavená základná škola O. O.. Fotodokumentácia,
ktorá je súčasťou architektonickej štúdie PDN XXX Č..G.. XXX R. XXX zachytáva zastavanosť územia,
pozemkov v susednej blízkosti nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu parc.č. XXXX, XXXX. V danom
prípade konania o zriadenie vecného bremena (práva prechodu a prejazdu), sa priebeh cesty, po ktorej
má byť právo vykonávané, nevzťahuje na celý pozemok (len na jeho časť). Pre splnenie náležitosti

určitosti rozsudku, je preto súčasťou tohto rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel, geometrický plán C.. O.
N. Č.. XXXX/XX zo dňa 10.01.2022, vytyčujúci, kade a v akom rozsahu vecné bremeno zodpovedajúce
právu prechodu a prejazdu vedie. Žalobca požaduje zriadiť vecné bremeno vo forme práva prechodu a
prejazdu a z ohliadky miesta súdom, ako i z geometrických plánov a mapy súd zistil, že žalobca nemá
prístup ku svojej nehnuteľnosti cestným napojením na verejnú cestu, ale po tzv. pochôdznom chodníku.

Prejazd motorových vozidiel, stavebných, či zásobovacích vozidiel po tzv. pochôdznom chodníku, nie
je príjazdom, ktorý by riešil súčasnú príjazdovú situáciu žalobcu. Výstavba sídliska, oddychovej pešej
zóny v bezprostrednej blízkosti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, bez zavinenia žalobcu, ho dostala
do situácie, že sa musí domáhať zriadenia prístupu ku svojej nehnuteľnosti rozhodnutím súdu, nakoľko
žalovaný k mimosúdnej dohode nepristúpil, pričom nemal záujem o zrealizovanie investičného zámeru

žalobcu. Žalobe vyhovel a zriadil pre žalobcu vecné bremeno tak, aby umožnil žalobcovi priamy prístup
k verejnej ceste - K. H. X. V. a to v rozsahu 453 m2 cez parcely č. XXXX/X v rozsahu dielu č.1
vo výmere 60 m2 a parc. č. XXXX/X v rozsahu dielu č.2 vo výmere 393 m2, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného. Zvážením výhody, ktorú poskytuje právo prechodu a prejazdu a ujmy, ktorá vlastníkovi
pozemku vznikne, dospel k záveru, že navrhovaným zriadením vecného bremena nedôjde k zásadnému

zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, ako ani k výraznému znehodnoteniu jeho pozemku tým, že
bude žalobcovi umožnený prechod aj nákladnými motorovými vozidlami či stavebnými mechanizmami.
Táto trasa naopak bude v budúcnosti slúžiť aj širokej verejnosti. Pri stanovení náhrady za zriadenie
vecného bremena cesty vychádzal zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Znaleckou
organizáciou FINDEX s.r.o. zo dňa 26.11.2018 ako pomôcky pre určenie tejto náhrady, ktorá sa určuje

v podstate úvahou súdu s tým, že sa nevychádza len striktne z cenových predpisov. Znalec v tomto
posudku stanovil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena v sume 95,98
Eur za meter štvorcový. Nakoľko rozsah vecného bremena predstavuje 453 m2, súd priznal jednorazovú
odplatu žalovanému v sume 43 478,94 Eur. (453 x 95,98). Zistil, že plocha, ktorá sa využije ako
nevyhnutná cesta pre prístup žalobcu k jeho stavbe, bude využívaná nielen žalobcom ale i verejnosťou.

Žalobca v súčasnosti využíva svoju stavbu ako ubytovacie zariadenie, pričom po zbúraní tejto stavby
plánuje realizovať svoj investičný zámer, vybudovať polyfunkčný dom, číslo funkcie XXX. Nejde tak o
plochu, ktorá by bola zriaďovaná len pre vlastníka stavby postavenej na parc. N. M. P.Ž. Č.. XXXX.
Aktuálny spôsob využitia doterajšej časti nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného ako parcely N. M.Č.. XXXX/X Č.. XXXX/X cesty mal súd na zreteli aj pri určovaní výšky náhrady. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 251 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní neboli
splnené procesné podmienky; súd nemá právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec; súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že dotknuté pozemky sú na príslušných listoch vlastníctva zapísané ako druh
pozemku: zastavaná plocha, spôsob užívania: kód XX - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska
stavba, cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti. Na základe šetrenia Špeciálneho stavebného úradu Mestská časť Bratislava- P. (ďalej
aj len „ŠSÚ" alebo "Špeciálny stavebný úrad") bolo zistené, že stavebným povolením Miestneho

národnéhovýboru-odborvýstavby,Bratislava-Petržalka,č.Výst.1414-327/82Fš-12zodňa30.12.1982
s právoplatnosťou 17.3.1983 bola povolená stavba Mestského sektoru Bratislava- Petržalka - DVORY V.
na Pozemkoch s pôvodným par. č. XXXX R. XXXX (terajšie pare. č. XXXX/X R. XXXX/X) v katastrálnom
území P. - komunikácie vozidlové (dnes miestna komunikácia - pare. č. XXXX/X) vrátane parkovísk a
úprava plôch pri objektoch Y.. X-XX - P.. Č.. XXXX/X, čo sú plochy povolené a užívané ako chodníky

pre peších. K odvolaniu priložil stavebné povolenie Miestneho národného výboru - odbor výstavby,
Bratislava-Petržalka, č. Výst. XXXX-XXX/XX I.-XX zo dňa 30.12.1982; MS -Bratislava - P, DVORY V.
STAVBA, Zastavovací plán časť „B" z roku 1982; výtlačok z aktuálnej katastrálnej mapy. Konštatoval,
že súd rozsudkom zriadil vecné bremeno aj na povolenom a skolaudovanom parkovisku - komunikácie
vozidlové tak, že na pozemku parc. č. XXXX/X dochádza k zrušeniu 4 existujúcich parkovacích

miest a odstráneniu obrubníka na parkovisku, skutočnosť ktorá znamená zmenu dokončenej stavby
parkoviska, a zároveň povolenie prejazdu cez vnútornú miestnu komunikáciu parkoviska na susediaci
pozemok. Zdôraznil, že predmetná parcela (parkovisko) je ukončená obrubníkom a je neprejazdná.
Predmetné parkovisko v zmysle STN XX XXXX je povolené a užívané pre osobné motorové vozidlá na
zabezpečenie parkovania vozidiel po oboch stranách v kolmom radení na jeho vnútornú komunikáciu

a jeho vnútorná komunikácia je povolená len na prejazd osobných motorových vozidiel na jednotlivé
parkovacie miesta. Poukázal na § 3 ods. 2, prvá veta, § 3b ods. 1, § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961
Zb. v znení neskorších právnych predpisov (Cestný zákon) a uviedol, že Špeciálny stavebný úrad
miestnou obhliadkou dňa 23.3.2022 overil skutočnosti vyplývajúce zo stavebného povolenia a citovanej
dokumentácie (zastavovací plán časť B), kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo vydané pred viac ako

20 rokmi (škartačná doba ŠSU) sa nezachovalo. Podľa § 104 Stavebného zákona, ak sa doklady
(predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých by bolo možné zistiť účel, na ktorý bola stavba
povolená nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojim stavebnotechnickým
usporiadaním vybavená. ŠSU potvrdzuje, že parkovisko pre osobné motorové vozidlá na pozemku pare.
č. XXXX/X sa užíva tak, ako bolo povolené na parkovanie osobných motorových vozidiel cez vnútornú

komunikáciu uzavretého parkoviska, do ktorého vjazd a výjazd je povolený len z T. ulice. Pozemok
pare. č. XXXX/X je povolený ako úprava plôch u objektu Y.. C.-X, Y.. - XX R. Y.. - XX, užívaný ako
chodník pre peších, ktorý navyše nemá zriadený žiaden vjazd z komunikácie pre motorové vozidlá.
Pozemok pare. č. XXXX/X je teda miestnou komunikáciou IV. triedy - chodník pre peších, pričom podľa
§ 7 ods. 1 písm. d/ vykonávacej vyhlášky k Cestnému zákonu č. 35/1984, miestne komunikácie IV.

triedy nie sú ani obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami (napríklad cestičky, chodníky,
samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky, schody a podobne). Súd zriadením vecného
bremena na predmetných pozemkoch: umožňuje prejazd vozidlami, vrátane nákladných vozidiel a
stavebnými mechanizmami k stavbe cez (verejnú) miestnu komunikáciu; umožňuje prejazd vozidlami,
vrátane nákladných vozidiel a stavebnými mechanizmami k stavbe cez cestu IV. triedy určenú a

povolenú ako chodník pre peších; povoľuje napojenie prejazdu na pozemnú miestnu komunikáciu;
zriaďuje vjazd z cesty na susediacu nehnuteľnosť; rozhodol o zmene dokončenej stavby (inžinierskej
stavby, parkoviska) na využitie na iný účel, než na ktorú je stavba určená. S poukazom na § 3, § 4,
§ 161 ods. 1, 2 C.s.p. namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s osobitným zákonom o
veci, ktorú zákon exaktne zveruje do právomoci cestného správneho orgánu a v rozpore so svojou

právomocou. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2021, sp. zn. 7Cdo/195/2020, ako
aj uznesenia sp. zn. 3Cdo/1385/2015 zo dňa 6. marca 2017, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republikyz21.novembra2017sp.zn.III.ÚS689/2017,otázkyužívaniapozemnýchkomunikáciínemôžu
prejednávať a rozhodovať súdy v občianskom súdnom konaní, ale príslušné správne orgány. Ako zuvedených rozhodnutí súdov vyplýva, súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce
z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takéto právne veci do
právomoci civilného súdu (§ 4 CSP). Absencia civilnej právomoci má vždy za následok zastavenie

konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie tomu orgánu, do ktorého právomoci daná
vec patrí (§ 10 CSP). Z vyššie citovaných ustanovení Cestného zákona vyplýva, že otázky užívania
miestnych komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca
sa žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom žiada, aby súd zriadil vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu a prejazdu na verejnej miestnej komunikácii (dokonca chodníku pre

peších/ceste IV. triedy, kde zákon exaktne prejazd vozidla vylučuje). Žaloba žalobcu teda smeruje k
úprave užívania pozemnej komunikácie, ktoré je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené
osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený
rozhodnúťpríslušnýsprávnyorgán,anievšeobecnýsúdvrámcisúkromnoprávnejžaloby.Podľa§6ods.
1 Cestného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a Vyhl. Min. vnútra SR č. 9 /2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke. Podľa

uvedených právnych predpisov môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely,
na ktoré sú určené. Súd svojím rozhodnutím zriadil v prospech žalobcu právo prechodu cez pozemky,
ktoré však vyplýva pre každého priamo z Cestného zákona; konal tak bez právneho/zákonného dôvodu.
Súd nielenže koná v rozpore so zákonom zverenou právomocou, navyše povoľuje žalobcovi užívať
miestnu komunikáciu - chodník pre peších na prejazd osobnými a nákladnými vozidlami a stavebnými

mechanizmami, čím dochádza nielen k porušeniu zákona, avšak aj k obmedzeniu užívania chodníka
pre peších a ohrozeniu chodcov. Z výroku Rozsudku vyplýva, že vecné bremeno na pozemkoch sa
zriaďuje na účely stavby súp. č. XXXX - budova ubytovacieho zariadenia užívaná ako pohostinstvo.
Žalobca užíva uvedenú stavbu od roku 2010, pričom prístup za účelom užívania svojej nehnuteľnosti
má zabezpečený. Prístup k stavbe osobnými a nákladnými vozidlami, a stavebnými mechanizmami

za účelom vyriešenia dopravného prístupu k stavbe nie je dôvodný (žalobca nedisponuje územným
povolením) a nie je ani z vyššie uvedených dôvodov právne možný. Žalobca v konaní žiadnym právne
významným spôsobom nepreukázal dôvodnosť a legálnosť uplatneného nároku. S poukazom na to, že:
žalobca ma zabezpečený prístup k svojej stavbe/užívaniu svojej nehnuteľnosti (absencia podmienky
subsidiarityzriadeniavecnéhobremena);absentujedôvodnosťdopravnéhoprístupukstavbe(zriadením

vecného bremena na pozemkoch dochádza k legalizácii výkonu práv a povinností žalobcu a zásahu do
práv a oprávnených záujmov vlastníka pozemkov/chodcov/obyvateľov bez právneho dôvodu); pozemky
sú (verejnou) miestnou komunikáciou, o ktorých nemá súd žiadnu právomoc rozhodovať; rozhodovaciu
právomoc má výlučne cestný správny orgán; osobitné právne predpisy vylučujú prejazd vozidiel cez
cesty IV. triedy, ktorou pozemok pare. č. XXXX/X je; povolením dopravného prístupu k stavbe dochádza

k obmedzeniu užívania pozemkov a vystaveniu ohrozenia chodcov; namietal, že by sa jednalo o výkon
práv žalobcu a zásah do práv a oprávnených záujmov iných v rozpore so zákonom a zároveň dobrými
mravmi.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka ako aj v súlade s existujúcou judikatúrou; v tejto súvislosti poukázal na § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie R 60/2006) a odbornú literatúru. Uviedol, že hmotnoprávne
podmienky na podanie žaloby o zriadenie práva prechodu a prejazdu (práva cesty) cez priľahlý pozemok
žalobcom sú splnené, pretože žalobca ako vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý

umožňuje prístup k stavbe a prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak ako cez parcelu registra "N."
evidovanú na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX/X v rozsahu dielu č. 1 vo výmere 60 m2 na
geometrickom pláne č. XXXX/XX zo dňa 10.01.2022 úradne overeným pod číslom T. -XX/XX vedenú
v údajoch Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie P., okres: Bratislava V, obec: Bratislava - mestská časť P. a parcelu registra "N." evidovanú na

katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX/X v rozsahu dielu č. 2 vo výmere 393 m2 na geometrickom
pláne č. XXXX/XX zo dňa 10.01.2022 úradne overeným pod číslom T. - XX/XX vedenú v údajoch
Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
P., okres: Bratislava V, obec: Bratislava - mestská časť Petržalka (ďalej len „Povinné pozemky"); a
neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva prechodu a prejazdu (práva cesty) vylučujú. Potreba zriadiť

právo prechodu a prejazdu cez povinné pozemky vyplýva aj z potreby riešenia situácie, ktorá nastala na
prelome rokov 2012 a 2013, kedy Mestská časť Bratislava - P. ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím
č.: UKSP 8092 TX1/2012 Fa46 zo dňa 03.12.2012 zastavila stavené konanie na stavbu: „Energeticky
úsporný polyfunkčný bytový dom G. Y. O.., P. umiestnený na pozemkoch parcelné číslo XXXX R. XXXXv katastrálnom území P. vo vlastníctve žalobcu, pričom dôvodom zastavenia staveného konania bolo
nevydanie stanoviska cestného správneho orgánu k zriadeniu vjazdu a k pripojeniu sa na účelovú
komunikáciu (predtým bolo na stavbu: „Energeticky úsporný polyfunkčný bytový dom G.R. Y. O.., P.

vydané územné rozhodnutie č. UKSP 20040-TX1/2009, 10-Pr-17 zo dňa 24.05.2010, právoplatné dňa
06.07.2010). Žalobca v snahe vyhnúť sa ďalším problémom začal komunikovať s Mestskou časťou
Petržalka a ponúkol 4 návrhy prístupu ku svojej stavbe, riešenie však zo strany MČ BA V neprichádzalo,
preto sa žalobca rozhodol vec riešiť podaním žaloby o zriadenie práva prechodu a prejazdu na príslušný
súd. Súd prvej inštancie sa presvedčil obhliadkou na mieste samom, že prístup k stavbe vo vlastníctve

žalobcu nie je možný. Je zrejmé. že hospodársky účel povinných pozemkov žalovaného bol stanovený
už v minulosti a tieto pozemky nie je možné nijako inak využiť iba ako prístupovú cestu a chodník; rozsah
vecného bremena bol tiež stanovený už v minulosti a to vybudovaním chodníka a prístupovej cesty
(prístup využíva okrem osobných vozidiel aj vozidlo OLO na odvoz komunálneho odpadu). Zriadenie
vecného bremena práva prechodu a prejazdu na povinných pozemkoch v prospech žalobcu nijako
žalovaného neobmedzí, pretože chodník / prístupovú cestu už využíva neobmedzený počet tretích

osôb za účelom prístupu ako aj na uloženie inžinierskych sietí a tieto pozemky sú pre žalovaného
inak nevyužiteľné. Ak sám žalovaný uvádza, že stavby na povinných pozemkoch boli povolené ako
vozidlové komunikácie, podľa jeho názoru tieto komunikácie sú teda určené pre motorové vozidlá. Ďalšia
argumentácia žalovaného a to, že... parc. č. XXXX/X sa užíva tak ako bolo povolené na parkovanie
osobných motorových vozidiel cez vnútornú komunikáciu uzavretého parkoviska ...a ... parc. č. XXXX/X

jeužívanýakochodníkprepeších...jetedamiestnoukomunikáciouIV.triedy...,miestnekomunikácieIV.
triedy nie sú ani obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami..., je však s touto skutočnosťou
v rozpore a nemôže s ňou súhlasiť, pretože: tak ako vyplýva z fotodokumentácie založenej v spise
povinné pozemky používajú miestny obyvatelia na prejazd a parkovanie osobných motorových vozidiel;
využíva ich aj vozidlo OLO na odvoz komunálneho odpadu; vyššie uvedené tvrdenia sú v rozpore

so Stanoviskom Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 03.02.2020 v spojení s Vyjadrením
Mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 12.09.2016, ktoré priložil k vyjadreniu a z ktorých vyplýva,
že prístup ku stavbe vo vlastníctve žalobcu je zabezpečený po verejne prístupných komunikáciách,
ktoré sú v bezprostrednej blízkosti stavby a sú vo vlastníctve a správe samosprávy (vlastník: Hl. m.
SR Bratislava a správca: mestská časť Bratislava - Petržalka), vyplýva to predovšetkým z Vyjadrenia

Mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 12.09.2016. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd
rozsudkom zriadil vecné bremeno na parkovisku tak, že dochádza k zrušeniu 4 existujúcich parkovacích
miest, k odstráneniu obrubníka na parkovisku, čo znamená zmenu dokončenej stavby parkoviska a
povolenie prejazdu cez vnútornú miestnu komunikáciu parkoviska. Upozornil, že rozsudok OS BA V nič
také neobsahuje a mal za to, že iba reflektoval na: písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.04.2016,

stanoviská žalovaného a MČ BA V, a dlhodobo zaužívaný spôsob používania Povinných pozemkov, Tiež
je zrejmé, že napadnutý rozsudok je v súlade s pôvodným staveným povolením Mestskej časti Bratislava
- Petržalka, ktoré povolilo stavby na povinných pozemkoch ako vozidlové komunikácie, ktoré sa ako
vozidlové komunikácie používajú bez zmeny aj doposiaľ. Zdôraznil, že OS BA V rozhodol o zriadení
práva prechodu a prejazdu rozsudkom na základe požiadavky žalovaného, ktorý vo svojom písomnom

vyjadrení 28.04.2016 uviedol, že k pozemku a stavbe vo vlastníctvu žalobcu je možný prístup práve cez
povinné pozemky a to cez T. ulicu. Preto žalobca postupne upustil od iných variantov prístupu a súhlasil
s návrhom žalovaného a to čo sa týka trasy prístupu cez T. ulicu, a spôsobu výpočtu ako a výšky odplaty
za zriadenie vecného bremena i keď žalobca má za to, že výška odplaty nie je primeraná vzhľadom
k tomu, že prístup na pozemky a stavbu žalobcu v minulosti existoval, avšak prebudovaním územia

došlo k jeho obmedzeniu/odstráneniu. Výsledkom uvedenej dohody so žalovaným bolo podanie žiadosti
o zriadenie vecného bremena zo dňa 26.03.2021 žalobcom do podateľne žalovaného, na základe
ktorej došlo k vydaniu súhlasných stanovísk jednotlivých odborov na Magistráte hlavného mesta SR.
Bratislavy; všetky dotknuté odbory na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy so zriadením vecného
bremena prechodu a prejazdu cez T. ulicu súhlasili resp. neboli proti (žalovaný o tom informoval na

pojednávaní). Žiadal, aby súd žalovaného zaviazal predložiť všetky ním vydané súhlasné stanoviská
na základe vyššie uvedenej žiadosti žalobcu, pretože žalovaný na žiadosť žalobcu o ich vydanie
doposiaľ nereagoval. Vzhľadom na vyššie uvedené súhlasné stanoviská žalovaného potom Nesúhlasné
stanovisko MČ BA V zo dňa 21.12.2021 nedáva žiadny zmysel, navyše keď MČ BA V nedostatočne
resp. nijako nevysvetlila dôvody svojho nesúhlasu a nelogicky v závere uvádza, že „dôvodom nesúhlasu

je aj skutočnosť vyplývajúca z argumentácie súdu, že vlastník má právo prístupu so zákona", pretože
žalobca zákonným vecným bremenom nedisponuje. Dal do pozornosti aj Súhlasné stanovisko Mestskej
časti - Petržalka zo dňa 08.10.2008 a Súhlasné záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy
zo dňa 13.10.2009, z ktorých vyplýva súhlas s umiestnením navrhovanej stavby „Polyfunkčný bytovýdom G." na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Akú právnu istotu má potom stavebník/žalobca, keď sa
na vydané záväzné stanoviská spolieha, predovšetkým preto, že Mestská časť - Petržalka je súčasne
aj stavebným úradom a pri komunikácii s Mestskou časťou - Petržalka nič nenasvedčovalo tomu,

že by v rámci povoľovacieho procesu na stavbu „Polyfunkčný bytový dom G." mali nastať akékoľvek
problémy. O to väčšie bolo prekvapenie stavebníka/žalobcu, keď Mestská časť - Petržalka nevydala
stanovisko cestného správneho orgánu k zriadeniu vjazdu a k pripojeniu sa na účelovú komunikáciu
v rámci prebiehajúceho stavebného konania na „Polyfunkčný bytový dom G." navyše, keď predtým
došlo v súlade s platným územným (kód XXX, plochy občianskej vybavenosti slúžiace pre obyvateľstvo

bývajúce v spádovej oblasti) k vydaniu Územného rozhodnutia č. UKSP 20040-TX1/2009, 10-Pr-17 zo
dňa 24.05.2010, právoplatné dňa 06.07.2010 na „Polyfunkčný bytový dom G.". Podľa jeho názoru by
malabyťzabezpečenákontinuitastanovískorgánovverejnejsprávyakoajichrozhodnutíanemalibybyť
vo vzájomnom rozpore. Zdôraznil, že nielen k zamýšľanému „Polyfunkčnému bytovému domu G." musí
existovať prístup, ale aj k súčasnej stavbe, ktorá je na liste vlastníctva vedená ako Budova ubytovacieho
zariadenia. Namietal, že v súčasnosti stavbu nie je možné jej vlastníkom/žalobcom riadne užívať.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), a zároveň z hľadiska vád
týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

6. Odvolací súd v súlade s citovaným ustanovením v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. skúmal, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť vo veci samej. Jednou z procesných podmienok na
strane súdu je právomoc, ktorá je odrazom legitimity a predstavuje právo a povinnosť súdu prejednať
a rozhodnúť vec. Právomoc súdu upravuje § 3 C.s.p., podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú

iné orgány. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov,
s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takéto právne veci do právomoci civilného súdu (§
4 C.s.p.). Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a má za
následok zastavenie konania. Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky,
súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi (§ 10 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

7. V prejednávanej veci sa žalobca, po poslednej zmene petitu žaloby pripustenej súdom prvej inštancie,
domáhal povolenia realizovať právo prechodu a prejazdu pôsobiaceho in rem vo vyznačenom koridore
v rozsahu dielov č. 1 a 2 cez pozemky a to parcelu registra „N.“ parc. č. XXXX/.X v rozsahu dielu č. 1
vo výmere 60 m2 vedenú Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX

pre M.. Ú.. P. a parcelu registra „. P.. Č.. XXXX/.X v rozsahu dielu č. 2 vo výmere 393 m2 vedenú
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre M.. Ú.. P., v prospech
ktoréhokoľvek vlastníka stavby súpisné č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX a pozemkov
parcely registra „N. P.. Č.. XXXX a parcely registra „N. P.. Č.. XXXX, zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX pre M.. Ú.. P., pričom diely č. 1 a 2 na povinných pozemkoch boli vytvorené geometrickým

plánom č. XXXX/XX vyhotoveným dňa 10.01.2022 C.. O. N., autorizačne overeným dňa 10.01.2022 C..
O. N. a úradne overeným dňa 26.01.2022 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pod číslom
T.-XX/XX; a zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému ako povinnému z vecného bremena
strpieť právo prechodu pešo a prejazdu po komunikácii (ceste) vybudovanej na povinných pozemkoch a
to osobnými a nákladnými motorovými i nemotorovými vozidlami ako aj stavebnými mechanizmami cez

povinné pozemky ako je uvedené vo výkaze výmer tohto geometrického plánu za jednorazovú náhradu
v celkovej sume 43 478,94 eur. Zo samotného petitu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu po komunikácii (ceste) vybudovanej
na povinných pozemkoch. V konaní z vyjadrení strán, ohliadky nehnuteľností vykonanej súdom a z
vyhotovenej fotodokumentácie založenej v spise bolo zistené, že na pozemku parc. č. XXXX/.X je

vybudované parkovisko a na parc. č. XXXX/.X sa nachádza chodník, ktorý nemá zriadený žiaden výjazd
z komunikácie pre motorové vozidlá. Pozemky parc. č. XXXX/.X na LV č. XXXX R. parc. č. XXXX/.X
na LV. č. XXXX sú vedené ako zastavaná plocha, kód XX, t. j. kód spôsobu využívania XX - pozemok,
na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestné, miestne a účelové komunikácie, lesná cesta, poľnácesta, chodníky, nekryté parkovisko a ich súčastí; čo vyplýva aj z geometrického plánu č. XXXX/XX,
ktorým boli vytvorené diely č. 1 a 2 a ktorý je súčasťou rozsudku,

8. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov
pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho
odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“).

9. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových
ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových
cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.
Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku
miestnych ciest a účelových ciest.

10. Podľa § 3b ods. 1 cestného zákona o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z
cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných
komunikácií ak jazdou z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na
ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny
orgán.

11. Podľa § 6 ods. 1 cestného zákona premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné
predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na
ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a
dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

12. Podľa § 8 ods. 1 cestného zákona na užívanie diaľnic, ciest, miestnych ciest a verejných účelových
ciest iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než, na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne
užívanie“), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu okrem prípadov uvedených v § 8b ods. 9 a
10 vydané na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a stanoviská dopravného inšpektorátu

vydanéhovrozsahujehopôsobnostipodľaosobitnýchpredpisov.Cestnýsprávnyorgánmôževpovolení
určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť.

13. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách(cestnýzákon)miestnekomunikácieIV.triedyniesúaniobmedzeneprístupnépremávke

motorovými vozidlami (napríklad cestičky, chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné
chodníky, schody a podobne).

14. Z citovaných ustanovení cestného zákona vyplýva, že otázky užívania miestnych komunikácií
nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca sa podanou žalobou

domáha zriadenia vecného bremena, pričom žiada zriadiť právo cesty cez miestne komunikácie
a teda jeho žaloba smeruje k úprave užívania pozemných komunikácií, ktoré je svojou povahou
verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k
pozemným komunikácia je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie je všeobecný súd v rámci
súkromnoprávnej žaloby.

15. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Cdo/195/2020 z
29. apríla 2021 a v uznesení sp. zn. 3 Cdo 1385/2015 zo 06. marca 2017, proti ktorému podanú sťažnosť
odmietol Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 689/2017 z 21.11.2017.

16. K použitiu vyššie citovaných ustanovení cestného zákona, vzťahujúcich sa na vec, uvedených v
odvolaní žalovaného aj s poukazom na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu
SR, sa žalobca mal možnosť vyjadriť a aj sa vyjadril vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného
proti rozsudku súdu prvej inštancie. Namietal, že stavby na povinných pozemkoch boli povolené ako
vozidlové komunikácie a teda sú určené pre motorové vozidlá a že aj z fotodokumentácie založenej

v spise vyplýva, že povinné pozemky používajú miestni obyvatelia na prejazd a parkovanie osobných
motorových vozidiel a taktiež ich využíva aj vozidlo OLO na odvoz komunálneho odpadu; nesúhlasil
s tým, že zriadením vecného bremena napadnutým rozsudkom dochádza na parkovisku k zrušeniu
4 existujúcich parkovacích miest a k odstráneniu obrubníka, čo znamená zmenu dokončenej stavbyparkoviska a povolenie prejazdu cez vnútornú miestnu komunikáciu parkoviska. Tieto námietky žalobcu
však nemožno považovať za dôvodné, pretože uvedené skutočnosti, ako aj obsah stanovísk žalovaného
a MČ BA V, na ktoré žalobca poukázal vo svojom vyjadrení, nezakladajú právomoc súdu a sú irelevantné

pre posúdenie splnenia procesnej podmienky konania, ktorou je právomoc súdu konať a rozhodnúť v
danej veci.

17. Keďže nie je daná právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. a konanie zastavil a zároveň

vec postúpil Mestskej časti Bratislava - Petržalka ako príslušnému cestnému správnemu orgánu (§ 3
ods. 2 cestného zákona), do právomoci ktorého predmetná vec patrí, podľa § 391 ods. 1 v spojení s
§ 10 ods. 1 C.s.p.

18. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančného aj odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 a 2 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v

celom rozsahu, pretože žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).