Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616207470
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1616207470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkýň: X/.P.. P. W.Á., A..
XX.XX.XXXX, W. X.Y. X, W., X/.W.I.. X. C., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, W., oboch zastúpených
Advokátska kancelária LÖWY & LÖWY s.r.o., Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, proti
žalovaným: X/.P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. W. X, W., zastúpenému JUDr. Danielou Ježovou, LL.M.,
PhD., advokátkou, Javorinská 13, Bratislava, IČO:42 129 532, X/.X. H., A.. XX.XX.XXXX, N. XXX,
N., zastúpenej JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou, Štúrova 11, Bratislava, o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalovaného 1/proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15.06.2022 č. k.

27C/135/2016 - 540, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyne 1/a 2/ majú proti žalovaným 1/a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti parc. č. XXX/.X o výmere 205
m2, parc. registra „.“, zastavané plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX,
postavený na parcele č. XXX/.X, zapísané na LV č. XXXX, okres: P.V., E.: N., katastrálne územie:

N., patria do dedičstva po poručiteľovi U. C., A.. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1/2.
Zároveň určil, že žalobkyňa 2/je vlastníčkou uvedených nehnuteľností v podiele 1/2. Žalobkyniam priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/a 2/v rozsahu 100%, o výške, ktorých rozhodne súd
po právoplatnosti rozsudku. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním súd posúdil podľa § 48
ods. 1, 2, § 588, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podanou žalobou sa pôvodný
žalobca X/.U. C. so žalobkyňou 2/domáhali podľa pôvodného petitu žaloby určenia, že sú podielovými
spoluvlastníkmi každý v jednej polovici predmetných nehnuteľností. Počas konania pôvodný žalobca

1/ zomrel a súd do konania pripustil vstup žalobkyne 1/ na jeho miesto ako jeho dedičky. Žalobkyne v
priebehu konania doručili opravu petitu žaloby a návrh na zmenu žaloby, ktorým reagovali na zmenenú
situáciu a, v ktorom uviedli petit tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku; súd zmenu žaloby pripustil
na pojednávaní dňa 28.04.2021. Naliehavý právny záujem žalobkýň na požadovanom určení mal za
preukázaný a nestotožnil sa s námietkami žalovaného 1/vznesenými z viacerých dôvodov. Nestotožnil
sa s argumentáciou žalovaného 1/, že žalovaní vykonali na nehnuteľnosti rozsiahlu rekonštrukciu a
teda došlo k spracovaniu cudzej veci a vytvoreniu novej veci; na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že v danom prípade vykonanou rekonštrukciou nevznikla nová vec. Nestotožnil sa ani s
argumentáciou žalovaného 1/, že petit žaloby mal byť vyjadrený tak, aby obsiahol synalagmatický vzťah,
ktorý vzniká pri odstúpení od zmluvy. Poukázal na to, že žalobcovia poskytli na základe predmetnej
kúpnej zmluvy žalovaným vlastnícke právo k nehnuteľnosti a vzájomným plnením vo vzťahu k ichplneniu by bolo zo strany žalovaných zaplatenie kúpnej ceny ako to upravuje § 588 Občianskeho
zákonníka, čo však v konaní preukázané nebolo. Za synalagmatické plnenie nemožno považovať
zhodnotenie nehnuteľnosti rekonštrukciou, v takom prípade ide už o iný vzťah a iný nárok, ktorý žalovaní

mohli vyjadriť vo vzájomnej žalobe, v ktorej by uviedli konkrétnu sumu, akú žiadajú od žalobcov vrátiť
titulom zhodnotenia nehnuteľnosti, avšak žalovaný 1/svoj nárok nevyčíslil, neuplatnil a ani nepreukázal.
Nároky súvisiace s vrátením nákladov vložených do nehnuteľností ostali len v rovine procesnej obrany
žalovaného 1/, avšak nevyčíslenej. Ďalej uviedol, že v konaní bolo nesporné, že k odstúpeniu od zmluvy
došlo, že mu predchádzala výzva na zaplatenie kúpnej ceny a že výzva aj odstúpenie od zmluvy boli

riadne kupujúcim doručené, avšak bolo sporné či bola zaplatená kúpna cena. Žalobcovia tvrdili, že im
kúpna cena podľa predmetnej zmluvy nikdy nebola vyplatená a tieto skutkové okolnosti potvrdila aj
žalovaná 2/ako ich dcéra, ktorá uviedla, že je pravdou, že kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti
žalobcom nikdy nevyplatili. Uviedla, že v manželstve so žalovaným 1/mali stále len dlhy a žili tak, že
úverykryliúvery,nemalizčohokúpnucenužalobcomzaplatiť.Kúpnazmluvamalabyťspísanálenpreto,
aby získali úver z PSS a. s. Skutočnosť, že kúpna cena za nehnuteľnosť nebola vyplatená žalovaná

2/ uvádzala už aj v žiadosti o rozvod zo dňa 13.04.2015, t. j. vyše roka pred odstúpením od zmluvy a
pred podaním žaloby. Poukázal aj na rozpor v tvrdeniach samotného žalovaného 1/, ktorý vo svojom
vyjadrení k žalobe uviedol, že kúpna cena bola vyplatená pri podpisovaní kúpnej zmluvy a o 5 rokov
neskôr pri svojom výsluchu; v čase kedy žalobca 1/počas konania zomrel a nemôže túto skutočnosť ani
potvrdiť ani vyvrátiť; uviedol, že peniaze vyplatil pôvodnému žalobcovi 1/ v decembri 2013 v období

medzi sviatkami, v dome, kde sa spoločne nachádzali a uviedol, že pravdepodobne to videla jeho
manželka žalovaná 2/, ktorá túto skutočnosť poprela. Žalovaný 1/uviedol, že mal U. C. vyplatiť 30 000
eur, pričom si nepamätá, či to bolo ráno, na obed alebo večer, ani ktorý konkrétny deň to bol ani v
akých bankovkách to malo byť. Navyše poukázal na to, že ak mali byť peniaze odovzdané pri podpise
zmluvy, ako pôvodne žalovaný 1/tvrdil, nie je zrejmé ako k tomu malo dôjsť, keď podpisy žalovaných a

pôvodného žalobcu 1/boli osvedčované v Závode na matričnom úrade kde a podpis žalobkyne 2/mal byť
osvedčený na Notárskom úrade v Bratislave. Už samotné skutkové tvrdenie žalovaného 1/o okamihu
odovzdania peňazí hodnotil ako nepreukázané. Dospel preto k záveru, že žalovaný 1/odovzdanie kúpnej
ceny predávajúcim nepreukázal. Odovzdanie peňazí v sume 30 000 eur pôvodnému žalobcovi 1/s
tým, že pravdepodobne mala byť prítomná žalovaná 2/, ktorá túto skutočnosť poprela, bez prítomnosti

iných svedkov, a to ani len žalobkyne 2/, ktorá v tom čase so žalobcom 1/dávno nežila a ani spoločne
nehospodárili, jednak nebolo preukázané a jednak sa javí ako nepravdepodobné. Vychádzal z toho, že
aj z obsahu odstúpenia od zmluvy vyplýva, že predávajúci žiadali vyplatiť kúpnu cenu tak, že 15 000
eur bude vyplatených žalobcovi 1/a 15 000 eur bude vyplatených žalobkyni 2/. Uviedol, že samotné
ustanovenie v kúpnej zmluve, podľa ktorého „kúpna cena bude vyplatená naraz pri podpísaní tejto

zmluvy“ nie je potvrdením toho, že kúpna cena bola skutočne vyplatená, aj keď sa v zmluve uvádza, že
podpismi predávajúci potvrdzuje skutočnosť, že kúpna cena bude odovzdaná. Uviedol, že zmluva nie je
verejná listina, ktorej by sa predpokladala pravdivosť a pravosť jej obsahu. Obsah súkromnej listiny je
potrebné dokazovať a dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej listiny vyvodzuje
pre seba priaznivé dôsledky. O tom, že text zmluvy nezodpovedá reálnemu priebehu deja v danej veci

svedčí aj samotné tvrdenie žalovaného 1/o tom, že mala byť cena vyplatená už v decembri 2013, t.
j.vyše mesiaca pred podpisom kúpnej zmluvy. K snahe žalovaného 1/preukázať, že v rozhodnom období
disponovalfinančnýmiprostriedkaminavyplateniekúpnejceny,uviedol,žežalovaný1/najskôrvosvojich
vyjadreniach tvrdil, že úver z PSS a. s. (33 500 eur) bol použitý na úhradu kúpnej ceny a neskôr tvrdil,
že na úhradu kúpnej ceny im požičala jeho mama, pričom zároveň najskôr tvrdil, že na rekonštrukciu išli

peniaze z úveru PSS a. s. a potom, že na rekonštrukciu im požičala jeho mama. Žalovaná 2/uviedla, že
matka žalovaného 1/im požičala peniaze na rekonštrukciu domu, avšak tieto jej z peňazí získaných z
PSS a. s. v marci 2014 vrátili, aby neprišla o byt. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 08.12.2012
vložila matka žalovaného 1/na jeho účet sumu 3500 eur a dňa 05.06.2012 sumu 19 500 eur. Žalovaný
1/tvrdil, že matka mu požičala ešte sumu 30 000 eur v hotovosti, ktorá mala byť použitá na zaplatenie

kúpnej ceny za nehnuteľnosť. K tomuto tvrdeniu žalovaný 1/ nepredložil žiaden dôkaz. Neuviedol ani
skutkové tvrdenie kedy mala matka peniaze v hotovosti na kúpnu cenu požičať. Tvrdil, že matka mala
mať peniaze požičané od ich známeho B. T., ktorý ako svedok uviedol, že v období rokov od 2010 do
2014 najskôr kúpil 3 izbový byt od matky žalovaného 1/na S. J. W. a predal jej garsónku na L. J. Q.
W.. Neskôr prišiel za ním žalovaný 1/, že potrebuje požičať vyššiu sumu peňazí; on súhlasil, ale žiadal

zábezpeku, a to byt matky žalovaného 1/na L. J.. s tým, že mali mať v zmluve klauzulu, že, ak B. T.
žalovaný 1/peniaze do istého času vráti, prepíše byt na L. J.. späť na jeho mamu. Z kúpnych zmlúv z
katastranehnuteľnostízistil,žebytnaL.J..kúpnouzmluvouzodňa24.08.2010kúpilamatkažalovaného
1/, ďalšou kúpnou zmluvou zo dňa 04.05.2012 B. T. s manželkou kúpil tento byt za kúpnu cenu 30 000eur, ktorá mala byť vyplatená tak, že 10 000 eur pri podpise zmluvy a 20 000 eur po povolení vkladu;
vklad bol povolený 31.05.2012. Toto bola zrejme pôžička z ktorej mala mať matka žalovaného 1/peniaze,
ktoré mu mala požičať na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť; žalovaný 1/pritom neuviedol kedy

alebo za akých okolností mu mala matka peniaze z tohto prevodu požičať, keď podľa jeho tvrdenia
ich mal odovzdať U. C. ako zaplatenie kúpnej ceny až po vyše roku a pol od tohto prevodu, a to v
decembri 2013, čo sa javí ako nepravdepodobné. Z potvrdenia o transakcii vyplýva, že dňa 05.06.2012
matka žalovaného 1/previedla sumu 19 500 eur na žalovaného 1/, ktoré peňažné prostriedky označila
žalovaná 2/ako prostriedky, ktoré mali ísť na rekonštrukciu a mali byť peniaze z „pôžičky“ od pána T.Ň.

aj žalovaný 1/uviedol, že táto suma od matky mala ísť na rekonštrukciu, pretože s ňou sa malo začať
v lete roku 2012. Žalovaný 1/teda nepreukázal, že okrem sumy 19 500 eur mu matka mala požičať
ďalšiu sumu 30 000 eur na zaplatenie kúpnej ceny za byt. V tejto súvislosti uviedol, že aj keby bola
preukázaná skutočnosť, že žalovaný 1/v rozhodnom období disponoval peniazmi na vyplatenie kúpnej
ceny, samo o sebe to nepreukazuje skutočnosť, či kupujúci odovzdal peňažné prostriedky na úhradu
kúpnej ceny predávajúcim. Skutočnosť, že matka žalovaného 1/mala požičať žalovanému 1/peniaze v

sume 30 000 eur, získanú predajom bytu B. T. ešte nedosvedčuje to, že žalovaný 1/peniaze nepoužil
inak alebo ich neminul a teda, že ich použil práve na vyplatenie kúpnej ceny predávajúcim. Pôžičku
od matky žalovaného 1/síce potvrdila aj žalovaná 2/, avšak neuviedla na čo mali byť peniaze z tejto
pôžičky použité; uviedla len, že túto sumu jej museli vrátiť, aby neprišla o byt. Nesporným bolo len to a
potvrdila to aj žalovaná 2/a vyplýva to aj z potvrdenia o vykonaní transakcie, že dňa 27.03.2014 matka

žalovaného 1/ vložila 30 000 eur na účet p. B. T.J. s poznámkou kúpna cena za byt a následne v tento
deňbolapodpísanákúpnazmluva,ktoroukúpilamatkažalovaného1/garsónkunaL.J..naspäťodB.T.s
manželkou. Uvedené zodpovedá opisu skutkového deja tak ako uviedla žalovaná 2/, že peniaze získané
z PSS a.s. v marci 2014 išli hneď matke žalovaného 1/, aby neprišla o byt. Z dokumentácie získanej
z PSS a. s. zistil, že použitie úveru v sume 33 500 eur bolo vydokladované práve kúpnou zmluvou za

byt v sume 30 000 eur a zvyšok pokladničnými blokmi. Dospel preto k záveru, že peniaze získané zo
stavebného úveru v sume 33 500 eur boli v sume 30 000 eur použité na vyplatenie matky žalovaného
1/a teda nemohli byť použité na vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Žalovanému 1/ sa nepodarilo
preukázať, že skutočne došlo k vyplateniu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti predávajúcim.
Kontinuitu skutkového deja zachovali len žalobkyňa 2/a žalovaná 2/, ktoré od začiatku tvrdili, že kúpna

cena uhradená nebola. Žalovaný 1/verzie vyplatenia kúpnej ceny za byt od počiatku menil. Návrh
žalovaného 1/na vykonanie dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo, na preskúmanie pravosti
podpisu U. C. na odstúpení od zmluvy zamietol, pričom poukázal na to, že žalovaný 1/neuviedol, že by
mal byť tento podpis na odstúpení od zmluvy sporný ani na začiatku konania vo svojom prvom vyjadrení
zo dňa 12.12.2016 ani zo dňa 12.04.2017, ani 11.10.2017, ani 31.08.2018, ani 10.03.2021, ani na

pojednávanídňa28.04.2021,vžiadnomztýchtovyjadrenítútoskutočnosťnenamietal.Prvýkrátnamietol
pravosť podpisu pôvodného žalobcu 1/na odstúpení od zmluvy až vo vyjadrení zo dňa 20.05.2021.
S poukazom na § 153 ods. 1, 2 C.s.p. konštatoval, že takéto tvrdenie žalovaného 1/ sa javí ako
účelové, keď prišlo v období kedy už pôvodný žalobca 1 zomrel. Žalovaný 1/nijak nezdôvodnil, prečo
toto tvrdenie nepredložil v konaní už skôr a nijak zmeškanie lehoty neospravedlnil. Porušil tým princíp

riadneho vedenia sporu aj princíp hospodárnosti. Procesné úkony strán nesmú viesť k prieťahom v
konaní. Ospravedlniť zmeškanie lehoty pritom možno len, ak ide o právne zložitú vec alebo by bola daná
obmedzená schopnosť strany rozpoznať určité tvrdenia. Navyše zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva
skutočnosť,zktorejmalapochybnosťžalovaného1/opravostipodpisuU.C.vyplynúť.Žalovaný1/žiadny
iný dôkaz na podporu tejto pochybnosti nepredložil. Naopak žalobkyne predložili dokument odstúpenia

od zmluvy, kde sám U. C. uznal svoj podpis za vlastný úradným osvedčením pred notárom. Konštatoval,
že nevyplýva žiadna pochybnosť o vôli U. C. od zmluvy odstúpiť, keď sám 02.09.2016 podal predmetnú
žalobu na súd, ktorú vlastnoručne podpísal a dňa 11.05.2016 vlastnoručne podpísal plnomocenstvo
pre advokátsku kanceláriu, aby ho v konaní zastupovala. Na takto uplatnený prostriedok procesnej
obrany žalovaného 1/neprihliadol, keďže nebol uplatnený včas, zo žiadnych skutočností nevyplynula

dôvodnosť takejto námietky a navyše takto vykonané dokazovanie by konanie neúmerne predĺžilo. Takto
žiadané dokazovanie zamietol pre nehospodárnosť. Dôvod spochybnenia pravosti podpisu, že žalobca
1/neprevzal v odbernej lehote zásielku adresovanú mu do obce N. považoval za nedostatočný. To, že
žalobca 1/pri jednej zásielke nestihol alebo nechcel stihnúť odbehnú lehotu na jej vyzdvihnutie ešte
nespochybňuje jeho vôľu na odstúpení od zmluvy. To, že mali mať dobré vzťahy so žalovaným 1/nikto

okrem žalovaného 1 nepotvrdil. Žalobkyne uviedli, že vzťahy boli síce spočiatku dobré, ale neskôr sa
zhoršili a otec žalovanej 2/zle niesol, že žalovaný 1/sa nevie o nich riadne postarať. Tvrdenie o dobrých
vzťahochžalobcu1/ažalovaného1/tedanebolopreukázanéanavyšeanibyneboloschopnéspochybniť
vôľu žalobcu 1/od zmluvy odstúpiť, najmä, keď samotný žalobca 1/žalobu skutočne podal. Dospel pretok záveru, že pôvodný žalobca 1/a žalobkyňa 2/platne od kúpnej zmluvy zo dňa 30.01.2014 odstúpili. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný 1/, žiadal napadnutý
rozsudoksúduprvejinštanciezrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonanieapriznaťmunároknanáhradutrov
konania vo výške 100%, alternatívne žiadal návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu
náhradutrovkonaniavovýške100%.Odvolanieodôvodniltým,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam; nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
v konaní išlo o určenie vlastníckeho práva, ako aj na rodinné vzťahy, kde v čase uskutočňovania
prevodov jednotliví účastníci nepostupovali, na strane predávajúcich a ani na strane kupujúcich, s
náležitou starostlivosťou, ako by tomu bolo v prípade kúpy a predaja s treťou osobou mimo rodinné
väzby a považoval za potrebné zohľadniť aj časový odstup od udalosti - takmer 10 rokov. V rámci

skutkového opisu udalostí a vád prvoinštančného rozsudku poukázal na to, že v priebehu roka 2010 sa
žalovaní odsťahovali z bytu rodičov žalovaného 1/, ktorí sa rozviedli, do obce N. do rodinného domu,
ktorý je predmetom konania. V lete roku 2012 začali s rekonštrukciou domu z peňazí poskytnutých
darom žalovanému 1/jeho mamou, čo žalovaný 1/preukázal výpismi z účtov zo dňa 05.06.2012 vo
výške 19 500 eur a zo dňa 08.12.2012 vo výške 3500 eur, pričom dátum rekonštrukcie preukázal

priloženou fotodokumentáciou, z ktorej je zrejmé, že s rekonštrukciou začali v júli 2012, po obdržaní
finančných prostriedkov od matky žalovaného 1/. Jeho matka mala financie z predaja bytu na S. J., kde
žalovaní predtým bývali. Poukázal na výpoveď svedka T., ktorý bol predávajúcim bytu na L. XX Q. W. a
kupujúci bytu na S., pričom kúpne ceny sa sčasti započítali a p. T. doplácal približne 20 000 eur p. X.B..
Predmetné finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu domu žalovaných. Predmetnú skutočnosť

si prvoinštančný súd ani nevšimol, keďže v rámci vyhlásenia rozsudku uviedol, že medzi p. T. Y. F.. X.
došlo len k výmene bytov a nejakému započítaniu kúpnych cien, čiže si medzi sebou nič nedoplácali.
Poukázal na zvukový záznam z pojednávania dňa 15.06.2022 obsahujúci odôvodnenie vyhláseného
rozsudku. V odôvodnení rozsudku sa uvedené ani nespomína. Prvoinštančný súd len konštatoval, že
žalovaný nepreukázal, že finančné prostriedky aj keby ich mal použil práve na úhradu kúpnej ceny. V

priebehu roka 2013 žalovaní dostali pôžičku v sume 4500 eur od strýka žalovaného 1/ E. F., ktorú použili
na dokončenie rekonštrukcie a, ktorú žalovaný 1/strýkovi aj vrátil. Ostatné platby realizovali priebežne
z platov. Matka žalovaného 1/poskytla žalovaným ďalej pôžičku z druhých peňazí získaných od p. T.,
od ktorého si požičala tak, že previedla byt na L. J.. na p. T. za kúpnu cenu 30 000 eur, v byte naďalej
bývala a bola medzi nimi dohoda, že ak do určitého dátumu vráti požičanú sumu tak p. T. prevedie byt

na ňu naspäť. Uvedené peniaze poskytla p. X. žalovanému 1/v hotovosti na úhradu kúpnej ceny a tento
ich v hotovosti odovzdal predávajúcemu p. C.. Prvoinštančný súd si nevšimol, že išlo o 2 rôzne platby a
nie jednu, čo je jednou z vád a dôvodov nesprávneho vyhodnotenia veci. Koncom roka 2013 uzatvorili
žalovaní zmluvu o úvere v Prvej stavebnej sporiteľni, hodnota poskytnutého úveru bola 33 500 eur a
žalovaný 1/doložil potvrdenie z Prvej stavebnej sporiteľni zo dňa 11.05.2011, z ktorého je zrejmé, že bola

vydokladovaná minutá suma 33 562,86 eur na rekonštrukciu rodinného domu. Uvedené prvoinštančný
súd vôbec nevyhodnotil. V januári 2014 bola podpísaná kúpno-predajná zmluva medzi žalovanými a
žalobkyňou 2/a zosn. p. C., kde sa dohodli na kúpnej cene 30 000 eur, ktorá bola vyplatená v hotovosti
z finančných prostriedkov, ktoré im požičala mama žalovaného 1/, ktorá si pre tieto účely požičala od
p. T. formou podpisu kúpnej zmluvy na byt, v ktorom bývala. Išlo o pôžičku, ktorú jej žalovaní spoločne

vrátili v hotovosti a to z peňazí získaných z Prvej stavebnej sporiteľne z úveru. Súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s tým, prečo by vracali p. X.B. 30 000 eur, ak by túto sumu od nej nemali. Rovnako
ako bola poskytnutá pôžička od matky žalovaného 1/ v hotovosti, táto bola v hotovosti aj vrátená a aj
kúpna cena bola uhradená v hotovosti. Skutočnosť, či porušili pravidlá hotovostných transakcií nemá
žiadny vplyv na platnosť daného úkonu. V deň poskytnutia úveru z Prvej stavebnej sporiteľne bola už

rekonštrukcia hotová, preto bolo možné čerpanie druhej časti úveru hneď o 2 mesiace. Uviedol, že
súd prvej inštancie konštatoval, že kontinuitu skutkového deja zachovali len žalobkyňa 2/a žalovaná 2/,
ktoré od začiatku konania tvrdili, že kúpna cena za nehnuteľnosti uhradená nebola. Rovnakú kontinuitu
skutkového deja zachoval aj žalovaný 1/, ktorý od začiatku tvrdil, že kúpna cena bola uhradená. Rovnakú
kontinuitu tvrdení však prvoinštančný súd vyhodnotil inak ako pri žalovanej 2 a žalobcoch. Žalobcovia

ďalšie tvrdenia v zásade nemali, neuvádzali žiadne časové rámce, na konkrétne otázky odpovedali, že
si nepamätajú. Na druhej strane pri žalovanom 1/sa očakávalo, že si pamätá všetko a s absolútnou
presnosťou. Žalovaná 2/ tiež priebeh udalostí menila zhodne so žalovaným 1/. Zhodne v roku 2017
obaja tvrdili, že rekonštrukciu domu realizovali z financií poskytnutých z PSS, avšak po vzhliadnutífotodokumentácie s dátumom bolo zrejmé, že rekonštrukcia prebehla skôr. Uvedené rozpory však
prvoinštančný súd pripočítal len na ťarchu žalovaného 1; nezobral do úvahy, že ide o spor o skutočnosti
spred 10 rokov. Žalovaný 1/preukázal rekonštrukciu v máji 2021, čo prvoinštančný súd nezobral do

úvahy; od daného momentu sa skutkovo obraz zmenil a to zhodne u žalovaného 1/ako aj žalovanej
2/, pričom výpoveď žalovanej 2/hodnotí prvoinštančný súd ako kontinuálnu a výpoveď žalovaného 1/
ako neustále sa meniacu. Na zistenie presného dátumu bolo potrebné zaistiť fotodokumentáciu, kde
sa dátum presne nachádza. Namietal, že prvoinštančný súd sa nezaoberal časovým rozpätím medzi
podpisom kúpnej zmluvy, zaslaním výzvy na úhradu kúpnej ceny a následným odstúpením od kúpnej

zmluvy. Časové rozmedzie 2,5 roka nebolo ničím odôvodnené. Časové rozpätie zaslania výzvy na
úhradu kúpnej ceny a podpisu kúpnej zmluvy nasvedčuje účelovému podaniu žaloby. Zo zaslania výzvy
až rok po právoplatnosti rozvodu žalovaných je zrejmá účelovosť a snaha zachovať nehnuteľnosť v
rodine, čiže mimo BSM žalovaných, čoho následok je negatívny len pre žalovaného 1/. Prvoinštančný
súd neriešili rozpory vo výpovedi žalobkyne 2/, keď na otázku, prečo čakali 2,5 roka uviedla, že čakali
na to kým dostanú žalovaní úver. Bolo preukázané, že úver žalovaní dostali v roku 2013; klamala teda

žalovaná 2/žalobkyni alebo, žalobkyňa pri odpovedi na otázku? Žalobcovia tvrdili, že kúpnu zmluvu
uzatvárali kvôli vydokladovaniu úveru, tak ako je možné, že v roku 2016 by nemali úver vydokladovaný.
Uvedené rozpory prvoinštančný súd prehliadal aj keď sú zásadného charakteru preukazujúce účelovosť
podanej žaloby. Namietal, že prvoinštančný súd nekriticky hodnotil výpoveď a tvrdenia žalovaného
1/v porovnaní s výpoveďami žalobcov a žalovanej 2/. Neriešil ani to, prečo pri plnej spôsobilosti na

právne úkony podpísali dokument, kde vlastnoručnými podpismi potvrdzujú prevzatie kúpnej ceny.
Neriešil prečo 2,5 roka žalobcom kúpna cena nechýbala. Podľa prvoinštančného súdu sa javí ako
nepravdepodobné, že kúpna cena bola odovzdaná len žalobcovi 1/ F.. C., pričom bolo preukázané, že
p. C. bol kontaktná osoba vo vzťahu k predaju domu žalovaným; v tejto súvislosti uviedol, že z výsluchu
žalobkyne 1/vyplynulo, že p. C. nemal rád internetbanking, že si rád vypil, že uhradil opravu strechy

na rodinnom dome; z uznesenia o dedičstve po ňom vyplýva, že výška jeho úspor bola 64,05 eur a
178,50 eur. Uvedené vedie k skutkovým tvrdeniam tak, ako ich uvádzal žalovaný 1/. Ďalej namietal,
že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že nebolo preukázané, že k úhrade kúpnej
ceny došlo a na slovíčku z kúpnej ceny „bude uhradená“; a veľmi technicky posudzuje argumentáciu
žalovaného 1/na rozdiel od ostatných účastníkov, avšak prvoinštančnému súdu unikli súvislosti, ktoré

vedúkzáveru,žekúpnacenabolauhradená.Namietal,žezneniečl.2ods.2kúpnejzmluvynedokazuje,
že k jej zaplateniu nedošlo v procese prípravy a podpisu kúpnej zmluvy, ktorá sa pripravovala v čase
Vianoc v roku 2013 a dokončenie jej podpisovania účastníkmi nastalo 30.01.2014, resp. 03.02.2014,
ako žalovaný 1/ uviedol vo svojej výpovedi, že kúpnu cenu vyplácal v hotovosti okolo Vianoc 2013.
Kúpna zmluva sa pripravuje vopred a preto použité slovné spojenie „bude predávajúcim vyplatená“ je

dôvodné a nezakladá domnienku, že sa má niečo urobiť v budúcnosti po podpise zmluvy. Poukázal na
to, že na výzvu žalobcov hneď odpovedal, že k úhrade kúpnej ceny došlo. Jeho reakcia bola okamžitá
a nemenná. Pokiaľ súd prvej inštancie berie ako nosný dôkaz vyjadrenie žalovanej 2/pri rozvode
manželstva, ide zasa len o jej tvrdenie iba v inom dokumente, nie objektívny dôkaz. Ďalej namietal, že
súd prvej inštancie nevykonal dôkaz zásadný pre rozhodnutie vo veci a to overenie pravosti podpisu

p. C. na odstúpení od kúpnej zmluvy. Uviedol, že pôvodný žalobca 1/a žalobkyňa 2/boli rozvedení od
roku 1997, nežili spolu v jednej domácnosti, žalobkyňa bývala v Bratislave a dom v N. užíval prevažne
p. C.. Na odstúpení od zmluvy sa nenachádza jeho podpis, ktorý je na prvý pohľad odlišný napr. od
jeho podpisu na kúpnej zmluve. Žalobkyňa 2/uviedla, že odstúpenie nechala svojej právnej zástupkyni
v Bratislave. Odosielateľom zásielky je žalobkyňa 2/a bola odoslaná z pošty v Bratislave; p. C. sa v

Bratislave nevyskytoval, ako vidno aj z podpisu iných dokumentov, ktoré podpisoval zo N.. Nikto ho
nevidelpodpisovaťodstúpenieodkúpnejzmluvy,niktonevie,kdeakedytopodpísal,jehopodpisjeajpre
laika odlišný s inými podpismi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Založenie dokladu o uznaní podpisu
za vlastný 16.08.2017, kedy už bolo premlčané právo žalobcov na odstúpenie od zmluvy, nemôže
nahrádzať dôkaz pravosti podpisu na odstúpení; rozhodujúci je dokument zo dňa 27.06.2016. Žiadosť

o vykonanie znaleckého dokazovania bola podľa jeho názoru podaná dostatočne včas a bol dostatok
času na vykonanie. K záveru súdu, že p. C. podal žalobu a preto je zrejmý jeho prejav vôle, uviedol že
nikto nevidel že túto podpísal práve on, jeho podpis nie je notársky overený a rovnako nevyzerá ako
jeho podpis a súd spravil záver o pravosti podpisu na žalobe bez znaleckého dokazovania, pričom sa
jedná o otázku odbornú.

3. Žalobkyne vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/v rozsahu
100%. Uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za správny po skutkovej aj po právnejstránke; súd sa riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami prejednávanej veci, tieto náležite posúdil
a svoje postupy zodpovedajúco vysvetlil v odôvodnení. Rozsudok či konanie, ktoré mu predchádzalo,
netrpí žiadnou vadou a snaha žalovaného 1/ o spochybnenie jeho legitímnosti pramení výlučne z

jeho nespokojnosti s výsledkom sporu. Zdôraznili, že žalovaný 1/v odvolaní neuviedol žiadnu novú
skutočnosť, výlučne sa zameral na vytrhávanie izolovaných viet, či myšlienok z kontextu svedeckých
výpovedí a bagatelizovanie takých dôkazov, ktoré majú jednoznačný obsah a zásadné dôsledky na celú
prejednávanú vec. Účelovou argumentáciou sa snažil spochybniť jasné a relevantné skutkové závery
súdu, zľahčovať jeho zistenia či právne relevantné skutočnosti a nepreukázané a nepodstatné okolnosti

zveličovať. Kľúčové sú podľa ich názoru skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie správne vyhodnotil a
následne zhrnul v bode 91. odôvodnenia. Podotkli, že žalovaný 1/v rámci jeho odvolania neuviedol
žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už súd prvej inštancie nevysporiadal. Považovali preto za
postačujúce ich stanoviská, ktoré prezentovali pred súdom prvej inštancie a na ktorých v celom rozsahu
zotrvali. Podľa ich názoru súd prvej inštancie v odôvodnení dôkladne vyložil meritum sporu po skutkovej
aj po právnej stránke, zvážil jednotlivé stanoviská strán a podrobne vyhodnotil aj vykonané dokazovanie,

na základe čoho dospel k jednoznačným záverom, ktoré podrobne opísal v odôvodnení rozsudku.
Uviedli, že žalovaný 1/konštatoval v odvolaní, že v roku 2012 začali so žalovanou 2/ s rekonštrukciou
domu z peňazí, ktoré im poskytla matka žalovaného 1/a to v sume 19 500 eur dňa 05.06.2012 a
následne v sume 3500 eur dňa 08.12.2012; zároveň dodal, že od matky dostal ďalšiu pôžičku v sume
30 000 eur a to bez uvedenia dňa kedy mu mala matka tieto peniaze odovzdať. Následne v roku

2013 uzatvorili žalovaní zmluvu o úvere v PSS, pričom hodnota poskytnutého úveru bola 33 500
eur. V kontexte požičania ďalších 30 000 eur od matky tvrdil „že súd si nevšimol, že išlo o 2 rôzne
platby a nie o jednu, čo je jednou z vád a dôvodov nesprávneho vyhodnotenia veci.“ S týmto tvrdením
žalovaného 1/ nesúhlasili a poukázali na bod 85 odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie
dôsledne vysporiadal so skutočnosťou namietanou žalovaným 1/. Je teda nepochybné, že tvrdenie

žalovaného 1/o tom, že súd si nevšimol, že išlo o 2 rôzne platby a nie o jednu, čo podľa žalovaného
1/zakladá dôvod nesprávneho vyhodnotenia veci, je nesprávne. Súd sa v uvedenom bode rozsudku
dôkladne vyjadril k tejto skutočnosti, a to, že žalovaný 1/v konaní nepreukázal, že mu matka požičala
aj ďalšiu sumu 30 000 eur na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný 1/tiež namietal, že rovnakú kontinuitu
skutkového deja akú podľa súdu prvej inštancie zachovali žalobkyňa 2/a žalovaná 2/, zachoval aj on,

keď od začiatku tvrdil, že kúpna cena uhradená bola. V súvislosti s týmto jeho tvrdením namietali, že
opomenul dôležitú skutočnosť, a to, že tvrdenia ako došlo k zaplateniu kúpnej ceny neustále menil.
Uvedené konštatoval aj súd v bode 83 rozsudku. Pokiaľ sa žalovaný 1/sa snažil spochybniť spôsob
akým sa súd vysporiadal s posúdením zaplatenia kúpnej ceny, uviedli, že ignoruje právnu stránku veci a
opomína, že dôkazné bremeno o preukázaní zaplatenia kúpnej ceny zaťažovalo jeho ako kupujúceho.

Dodali, že žalovaný 1/dôkazné bremeno ani neuniesol, nakoľko nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny.
Túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná 2/a to už v žiadosti o rozvod zo dňa 13.04.2015, t. j. vyše roka
pred podaním žaloby a pred odstúpením od zmluvy. K otázke unesenia dôkazného bremena žalovaným
1/poukázali aj na vyjadrenie súdu v bode 83 rozsudku. K námietke žalovaného 1/, že súd odmietol
vykonať dôkaz zásadný pre rozhodnutie vo veci, a to overenie pravosti podpisu p. C. na odstúpení od

zmluvy, uviedli, že pravosť podpisu pôvodného žalobcu na tejto listine potvrdzuje oznámenie notárskeho
úradu zaslané U.. U. O., podľa ktorého dňa 16.08.2017 bol osvedčený podpis pána U. C. spôsobom,
ktorým pred pracovníkom notára „uznal podpis za vlastný“ na predmetnej listine; notár zároveň uviedol
pod akým číslom je v osvedčovacej knihe dotknuté evidované. Je preto zrejmé, že pán U. C. sa
dostavil na notársky úrad, kde predložil svoj občiansky preukaz, a na spornej listine, ktorá zakladala

odstúpenie od zmluvy, a bola riadne žalovanému 1/doručená uznal svoj podpis za vlastný. Nie je preto
zrejmé ako inak by mohlo byť preukázané, že uvedený podpis je vlastným podpisom pána U. C..
Zdôraznili, že žalovaný 1/namietal pravosť podpisu U. C. až období, keď pôvodný žalobca 1/zomrel, a
nie je zrejmé, prečo žalovaný 1/túto skutočnosť nenamietal v konaní skôr, keď podľa neho je podpis
na prvý pohľad odlišný od jeho iných podpisov. Žalovaný 1/sám žiadal súd, aby mohol zaobstarať

vypracovanie znaleckého posudku (súkromného) za účelom overenia pravosti sporného podpisu na
odstúpení od zmluvy; napriek opakovaným vyjadreniam, že predmetný dôkaz zadováži a zaobstará,
uvedené nezrealizoval. V tejto súvislosti poukázali na bod 89 rozsudku. Na základe uvedeného je
jednoznačné, že námietka pravosti podpisu na odstúpení od zmluvy žalovaným 1/bola len účelová. K
spochybneniu pravosti podpisu prišlo až po smrti pôvodného žalobcu 1/, keď sa už nemohol brániť, resp.

nepravdivosť tvrdení žalovaného 1/ vyhlásiť priamo pred súdom. Súhlasili s konštatovaním súdu, že
žalovaný 1/neuplatnil prostriedok procesného útoku a procesnej obrany včas, a to aj s prihliadnutím na
dĺžku konania a jeho predchádzajúce vyjadrenia.4. Žalovaná 2/vo svojom vyjadrení k podaniu žalobkýň 1/a 2/a k odvolaniu žalovaného 1/navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať žalovaného 1/náhradou trov odvolacieho konania.
Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a vynesený na základe dostatočne

zisteného skutkového stavu; súd podľa jej názoru správne posúdil a vyhodnotil zavádzajúce postupy a
konanie žalovaného 1/. Riadne vysvetlila a poskytla aj listinné dôkazy o tom, že všetky prostriedky mali
vždy na úvery, nikdy nedisponovali, okrem peňazí z úverov, nejakými finančnými prostriedkami. V danom
spore bolo podľa jej názoru podstatné, že jej rodičia na nich previedli nehnuteľnosť, bez toho, aby im
čokoľvek zaplatili. Zmluva bola urobená hlavne kvôli tomu, aby v rámci stavebného sporenia preukázali,

čo dokladovala práve kúpna zmluva, že zaplatili za nehnuteľnosť, a potom ostatné financie boli doložené
v bločkoch, cca vyše 3300 eur. Na základe takto preukázaných nákladov, mohol byť potom čerpaný úver.
Uviedla, že o tak dôležitej veci, ako je zaplatenie kúpnej ceny, či už jej otcovi alebo matke, by musela
mať vedomosť a to, že kúpna cena bola zaplatená jej nebohému otcovi, bol výmysel žalovaného 1/.
Už v rozvodovom konaní upozorňovala na to, že je tu nezaplatený dlh voči jej rodičom a upozorňovala
žalovaného 1 /, že treba zaplatiť kúpnu cenu alebo vrátiť nehnuteľnosť. Podľa jej názoru boli splnené

podmienky pre odstúpenie od zmluvy, ktoré im obom bolo doručené zo strany jej otca aj zo strany jej
matky, žalobkyne 2/. Žalovanému 1/vyhovuje súčasná situácia, v rámci, ktorej nespláca žiadne úvery;
tieto spláca ona, hoci má malé deti a je na materskej dovolenke. Uviedla, že konanie o BSM je prerušené
do skončenia tohto konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a preto žalovaný 1/úmyselne
predlžuje konanie, a to aj nezmyselnými tvrdeniami, ktoré začal tvrdiť až po tom, čo jej otec zomrel, že

jeho podpis nie je jeho podpisom.

5. Žalovaný 1/vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň zotrval na svojom odvolaní a argumentácii ňom
uvedenej. V súvislosti s námietkou, že nepreukázal, že mu matka požičala aj ďalšiu sumu 30 000 eur
na zaplatenie kúpnej ceny, zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, že išlo o 2 rôzne platby

a nie o jednu, a že došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu veci súdom. Zopakoval aj ďalšie skutočnosti a
jeho námietky uvedené už v odvolaní.

6. Žalobkyne vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedli, že žalovaný 1/vo svojom vyjadrení
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ide len o rekapituláciu jeho predchádzajúcich podaní, a taktiež

zotrvali na argumentácii uvedenej v ich predchádzajúcom vyjadrení.

7. Žalovaný 1/vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 2/ poukázal na jeho výsluch na pojednávaní
dňa 21.07.2021, na ktorom uviedol, že nie je pravda, že nepracoval; uviedol, že taktiež bol aktívnym
futbalovým hráčom, pracoval počas obdobia manželstva so žalovanou 2/. Ďalej uviedol, že mu nejde

o predlžovanie konania o vyporiadanie BSM, ale o spravodlivé rozhodnutie vo veci; zároveň poukázal
na to, že je v pozícii žalovaného a nie žalobcu, čiže sa v tomto konaní bráni. Žalovaná 2/ opomenula
skutočnosť, že žalovaní mali aj dlhy mimo poskytnutých úverov, ktoré uhradil on, keďže žalovaná 2/sa
o tieto dlhy nezaujímala a nechala ich na neho. Uviedol, že sa snažil o mimosúdne vysporiadanie, v
rámci, ktorého navrhol prepísanie nehnuteľnosti na maloleté deti žalovaných, avšak jeho návrh nebol

akceptovaný. V ostatných tvrdeniach odkázal na predošlé podania.

8. Žalobkyne vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ k vyjadreniu žalovanej 2/ zotrvali na svojej
predchádzajúcej argumentácii a súhlasili s vyjadrením žalovanej 2/.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
1/ nie je dôvodné.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie skutočností
relevantných pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkýň 1/ a 2/, ktorou sa domáhali proti žalovaným
1/ a 2/ určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam; ako aj pre posúdenie opodstatnenosti
argumentácie žalovaného 1/, na ktorej založil svoju obranu v konaní. Vykonané dôkazy vyhodnotil v

súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 191 C.s.p. a jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom
dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z
prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo. Vec posúdil správne po právnej stránke,
keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správnevyložil. Dospel tak k správnym záverom, že pôvodný žalobca 1/a žalobkyňa 2/ platne odstúpili od kúpnej
zmluvy zo dňa 30.01.2014; dôvod odstúpenia od zmluvy bol naplnený, kúpna cena predávajúcim nebola
uhradená a odstúpeniu od zmluvy predchádzala márna výzva na úhradu kúpnej ceny v zmysle ale §

517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po skutkovej aj právnej stránke, a
dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie
veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

11. Žalovaný 1/ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, zopakoval jeho tvrdenia a
námietky uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa však s nimi v odôvodnení rozhodnutia
dôsledne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti, vyplývajúce
z tvrdení sporových strán a z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení
veci; preto jeho rozhodnutie možno považovať aj za presvedčivé. Odvolací súd považuje skutkové a

právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje.

12. Žalovaný 1/ v súvislosti s jeho tvrdeniami, že jeho mama mu darom poskytla peniaze; ktoré mala
z predaja bytu na S. J.G., čo preukázal výpismi z účtu zo dňa 05.06.2012 v sume 19 500 eur a dňa

08.12.2012 v sume 3500 eur; a ďalej žalovaným poskytla pôžičku z druhých peňazí získaných od
p. T., od ktorého si požičala tak, že previedla na neho byt na L. J. s tým, že tento byt p. T. na ňu
prevedie na späť, ak mu do určitého dátumu pôžičku vráti; namietal, že súd prvej inštancie si nevšimol
že išlo o 2 rôzne platby a nie o jednu platbu. Tieto námietky nemožno považovať za dôvodné, keď z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil, že dňa 08.12.2012 vložila

matka žalovaného 1/na jeho účet sumu 3500 eur a dňa 05.06.2012 sumu 19 500 eur a konštatoval, že
žalovaný 1/ tvrdil, že mu matka požičala ešte sumu 30 000 eur, v hotovosti, ktorá podľa jeho tvrdení mala
byť použitá na zaplatenie kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie však považoval
za rozhodujúce jednak zistené rozpory v tvrdeniach žalovaného 1/ohľadne toho, ktoré peniaze mali
byť použité podľa jeho tvrdení na úhradu kúpnej ceny, keď najskôr tvrdil že táto mala byť uhradená z

úveru z PSS a. s.; ďalej, že žalovaný 1/nevedel uviesť, kedy a za akých okolností mu jeho matka mala
peniaze odovzdať; a najmä nepreukázanie odovzdania peňažných prostriedkov kupujúcimi na úhradu
kúpnej ceny predávajúcim. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako rozporné aj skutkové tvrdenia
žalovaného 1/o vyplatení kúpnej ceny predávajúcim, keď najskôr tvrdil, že kúpna cena im mala byť
vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy a neskôr; so značným časovým odstupom a v čase, kedy pôvodný

žalobca 1/počas konania zomrel; tvrdil, že kúpnu cenu odovzdal v decembri 2013 pôvodnému žalobcovi
1/ v dome, avšak žiadne bližšie okolnosti, za ktorých malo dôjsť k odovzdaniu týchto peňazí pôvodnému
žalobcovi 1/nevedel uviesť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa tvrdenie o odovzdaní kúpnej ceny v
sume 30 000 eur pôvodnému žalobcovi 1/; bez prítomnosti iných svedkov ako žalovanej 2/, ktorá však
túto skutočnosť poprela, a najmä bez prítomnosti žalobkyne 2/, navyše po vyše roku a pol po získaní

peňazí, ktoré mala žalovanému 1/požičať jeho matka po povolení vkladu prevodu bytu uskutočneného
medzi matkou žalovaného 1/a B. T., ktorý bol povolený ku dňu 31.05.2012; javí ako účelové. Správne
súd prvej inštancie prihliadol aj na tvrdenie žalovanej 2/o tom, že kúpna cena žalovanými nikdy nebola
vyplatená jej rodičom ako predávajúcim, ktoré je zhodné aj s jej tvrdením v žiadosti o rozvod zo dňa
13.04.2015, t. j. ešte vyše roka pred odstúpením od zmluvy a pred podaním žaloby.

13. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaného 1/, že rovnakú kontinuitu jeho tvrdení
skutkového deja súd prvej inštancie vyhodnotil inak ako pri tvrdeniach žalobkyne 2/ a žalovanej
2/. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe
odstúpenia pôvodného žalobcu 1/a žalobkyne 2/od kúpnej zmluvy; ktorou previedli sporné nehnuteľnosti

na žalovaných; z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny žalovanými. Rozhodujúce sú preto v danom prípade
tvrdenia strán sporu týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny. Pokiaľ chcel žalovaný 1/ účinne poprieť
skutkové tvrdenia žalobcov o tom, že kúpna cena nehnuteľnosti im nebola žalovanými zaplatená,
zaťažovala ho aj povinnosť uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, to znamená
kedy a za akých okolností bola kúpna cena žalobcom vyplatená (§ 151 ods. 2 C.s.p.). Túto povinnosť

si žalovaný 1/aj podľa názoru odvolacieho súdu riadne nesplnil, keď z jeho tvrdení o zaplatení kúpnej
ceny vyplynuli rozpory, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Zároveň správne súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaného 1/zaťažovalo aj dôkazné bremeno o
jeho tvrdení, že kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy riadne odovzdal, keďže z tejto skutočnosti vyvodzovalpre seba priaznivé postavenie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný
1/odovzdanie kúpnej ceny predávajúcim v konaní nepreukázal.

14. Žalovaný 1/ďalej namieta, že to, že sa v čl. 2 ods. 2 kúpnej zmluvy nachádza slovné spojenie
„kúpna cena bude predávajúcim vyplatená celá naraz pri podpísaní tejto zmluvy“ a nie, že bola
vyplatená, nedokazuje, že k jej zaplateniu nedošlo v procese prípravy a podpisu kúpnej zmluvy, ktorá
sa pripravovala čase Vianoc v roku 2013 a dokončenie jej podpisovania účastníkmi nastalo 30.01.2014,
resp. 03.02.2014. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že irelevantné je tvrdenie žalovaného 1/, že

uvedené ustanovenie zmluvy nedokazuje, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, pretože rozhodujúce
je, či k zaplateniu kúpnej ceny došlo, o ktorej skutočnosti zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu a ktorú
skutočnosť uvedené ustanovenie samé o sebe nepreukazuje a nemožno ju považovať za preukázanú
v konaní ani v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi.

15. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia náležite vysporiadal aj s návrhom žalovaného 1/

na vykonanie dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo na preskúmanie pravosti podpisu U. C.
na odstúpení od zmluvy, keď poukázal na to, že pravosť jeho podpisu v konaní nenamietal až do jeho
vyjadrenia zo dňa 20.05.2021 a to v období, kedy už pôvodný žalobca 1/zomrel, zároveň neuplatnenie
tohto tvrdenia v konaní už skôr nijako nezdôvodnil a neospravedlnil, pričom zo žiadneho iného dôkazu
nevyplýva skutočnosť, z ktorej mala pochybnosť žalovaného 1/o pravosti podpisu U. C. vyplynúť, na

základe čoho správne posúdil námietky žalovaného 1/týkajúce sa pravosti podpisu pôvodného žalobcu
1/na odstúpení od zmluvy ako účelové. Žalovaný 1/ tvrdil, že podpis U. C. na odstúpení od zmluvy sa
už na prvý pohľad aj laicky javí ako odlišný od jeho iných podpisov, pričom zároveň vyjadril pochybnosť
aj o pravosti jeho iných podpisoch a to podpisu na výzve na zaplatenie kúpnej ceny a následne aj na
žalobe, avšak sám žalovaný 1/v čase doručenia výzvy na zaplatenie kúpnej ceny pravosť podpisu U. C.

nenamietal, na túto výzvu reagoval, nenamietal ani pravosť jeho podpisu na žalobe, z čoho je zrejmé
že jeho podpisy na výzve na zaplatenie kúpnej ceny, na odstúpení od zmluvy, ako aj na žalobe, na
prvý pohľad u žalovaného 1/pochybnosť o ich pravosti nevzbudili. Vzhľadom na to, že v konaní bolo
predložené odstúpenie od zmluvy s úradne overeným podpisom U. C. tým spôsobom, že podpis uznal
za vlastný pred notárom, správne súd prvej inštancie konštatoval, že nevyplýva žiadna pochybnosť o vôli

U. C. od zmluvy odstúpiť a to aj v spojení s tým, že podpísal podanú žalobu, ako aj plnomocenstvo pre
advokátsku kanceláriu na zastupovanie v konaní. Osvedčenie pravosti podpisu U. C. dňa 16.08.2017
na odstúpení od zmluvy bolo potvrdené aj notárskym úradom, U.. U. O. - notár a to oznámením zo dňa
08.08.2021. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovaného 1/že predmetná
otázka nebola v konaní vyriešená. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ by U. C. nevyjadril svoju

vôľu od kúpnej zmluvy odstúpiť na písomnom odstúpení od zmluvy zo dňa 30.01.2014, neuznal by dňa
16.08.2017 podpis na ňom za vlastný. Žalovaný 1/ okrem iného odôvodňoval pochybnosť o pravosti
tohto podpisu na odstúpení od zmluvy aj tvrdením, že medzi U. C. a žalovaným 1/ boli dobré vzťahy,
ktoré tvrdenie však v konaní nebolo preukázané. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie takto navrhnuté dokazovanie správne zamietol pre nehospodárnosť.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a
2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyne 1/ a 2/, ktoré mali úspech v odvolacom konaní, majú nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa užprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).