Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227512
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1314227512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : K.. O.. W. Z., nar.
X. X. XXXX, bytom J. XX, T., zastúpený : Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., M. R. Štefánika 2618,
Čadca, proti žalovaným : 1. X. D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/X, D., zastúpená JUDr. Janou
Dráčovou, advokátkou, Čajakova 7, Bratislava, 2. EURO REAL INVEST, s.r.o., Júliusa Lőrincza 2133/3,

Dunajská Streda IČO : 35834552, zastúpený JUDr. Annou Durdíkovou, advokátkou, Cintorínska 2/547,
Šamorín, o zaplatenie 172.000 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku (bývalého) Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 23. 3. 2023 č.k. 7C/353/2014 - 339, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní 1, 2 m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovaným 1, 2
( po súdom pripustenej zmene žalobného petitu ) domáhal spoločne a nerozdielne náhrady škody vo

výške 172.000 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 10. 9. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že mal v byte svojej matky Š. Z. na adrese I. XX v D., X. N.,
zriadené svoje obydlie. Žalovaná 2 získala predmetný byt do vlastníctva dňa 2. 7. 2010, na základe
exekučných konaní voči matke žalobcu a dobrovoľnej dražby konanej spoločnosťou Aukčný dom s.r.o.
Žalobca tvrdil, že žalovaná 1 po dražbe násilne vstúpila do bytu, vymenila na ňom zámky a veci z
bytu, patriace najmä žalobcovi a čiastočne aj matke žalobcu dala odviezť sťahovacou spoločnosťou

do prenajatej garáže v mestskej časti D. - R. K., U. s označením ERI, s.r.o. Podľa žalobcu došlo
k neoprávnenému vyprataniu bytu dňa 10. 9. 2010, pričom žalovaná 2, konajúca prostredníctvom
svojej vtedajšej konateľky - žalovanej 1 nemala právo svojpomocne, bez exekučného titulu predmetný
byt vypratať. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa tvrdenia žalovanej 1 pred vyšetrovateľom bol pri
vyprataní bytu spísaný podrobný zoznam vypratávaných vecí, ktorým však ona už vzhľadom na odstup
času nedisponuje. Žalovaná 1 rovnako pred vyšetrovateľom uviedla, že keď išla dňa 3. 5. 2011 garáž
skontrolovať, po príchode na miesto zistila, že zámky na nej sú poškodené a garáž je otvorená. Túto

skutočnosť v rovnaký deň nahlásila na OO PZ Nové Mesto - východ Bratislava III. Tým žalovaná 1
poškodila majetkové záujmy žalobcu, zasiahla do jeho osobnostného života, nakoľko k poškodeným
veciam mal blízky vzťah a tvorili súčasť jeho obydlia. Žalobca dňa 5. 10. 2012 podal z tohto dôvodu
trestné oznámenie, nakoľko pre nesúčinnosť žalovaných 1, 2 nevedel zistiť, kde sa jeho veci z bytu
nachádzajú, čo sa s nimi stalo, či na nich vznikla škoda a kto za ňu nesie zodpovednosť. Vyšetrovateľ
uznesením zo dňa 20. 3. 2013 vec podozrenia zo spáchania zločinu krádeže odmietol s odôvodnením,

že zo strany žalovanej 1 ako konateľky žalovanej 2 k protiprávnemu konaniu nedošlo, nakoľko bolo
preukázané, že žalovaná 1 nekonala v úmysle prisvojiť si cudziu vec, pričom rozhodol v súlade so
zásadou ultima ratio, t.j. že trestné právo neslúži ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv jednotlivcovv oblasti súkromnoprávnych vzťahov, ktoré závisia na individuálnej aktivite jednotlivca, ktorý má chrániť
svoje práva v občianskoprávnom konaní. Vyšetrovateľ ale ustálil skutkový stav natoľko, že žalobca
dospel k názoru, že škoda na jeho veciach vznikla a že za ňu zodpovedajú žalované 1, 2, ktoré

žalobca podozrieva z protiprávneho konania v dôsledku ktorého boli jeho veci sofistikovaným spôsobom
ukradnuté neidentifikovanou osobou.
2/ Cenu predmetov, ktoré sú majetkom rodiny žalobcu a na ktorých opísaným spôsobom vznikla škoda,
vyčíslil žalobca pôvodne sumou 4.862.280,- Sk ( v prepočte 155.921,13 € ), pričom predmety označil
nasledovne :

Spálňa : posteľ 50.000,- Sk ( 1.659,70 € ); starožitný stôl 120.000,- Sk ( 3.983,27 € ); stolička 2.000,- Sk
( 66,39 € ); rádio s cd 5.000,- Sk ( 165,97 € ); TV LCD 15.000,- Sk ( 497,91 € ); stolík 3.000,- Sk ( 99,58
€ ); lampa 10.000,- Sk ( 331,94 € ); tlačiareň laserová A4 5.000,- Sk ( 165,97 € ); počítač notebook
Toshiba 10.000,- Sk ( 331,94 € ); luster 6.000,- Sk ( 199,16 € ); sieťka nad posteľou 2.000,- Sk ( 66,39
€ ); administratívne pomôcky 2.000,- Sk ( 66,39 € ); osobné doklady, lampy - stena 2 ks 10.000,- Sk
( 331,94 € ); fotky - stena 5.000,- Sk ( 165,97 € ); obraz Kristus 5.000,- Sk ( 165,97 € ); kufor modrý

5.000,- Sk ( 165,97 € ); kufor pomarančový 5.000,- Sk ( 165,97 € ); kufor vozík bordo 5.000,- Sk ( 165,97
€ ); kozmetický kufrík bordo 2.000,- Sk ( 66,39 € ); béžová kabela administratívna 10.000,- Sk ( 331,94
€ ); deky 6 ks 3.000,- Sk ( 99,58 € ); vankúše 6 ks 5.000,- Sk ( 165,97 € ); paplóny 3 ks 10.000,- Sk
( 331,94 € ); mlynček na kávu elektrický 1.000,- Sk ( 33,19 € ); sieťka 2.000,- Sk ( 66,39 € ); DVD -
2 - 3.000,- Sk ( 99,58 € ); koberec 5.000,- Sk ( 165,97 € ); lampa okno 2 ks 5.000,- Sk ( 165,97 € );

stojan na kvety 1.000,- Sk ( 33,19 € );
Kuchyňa : skriňa 15.000,- Sk ( 497,91 € ); obedová súprava bielo-zlatá 25.000,- Sk ( 829,85 € ); čajová
súprava porcelánová bielo-zlatá 5.000,- Sk (165,97 € ); krištáľové miniatúry 5 ks 5.000,- Sk ( 165,97
€ ); kávový servis 5.000,- Sk ( 165,97 € ); súprava pohárov strieborný lem 20.000,- Sk ( 663,88 € );
nádoba na ľad 15.000,- Sk ( 497,91 € ); vázy krištáľové 5 ks 20.000,- Sk ( 663,88 € ); figúrky alabastrové

10.000,- Sk ( 331,94 € ); orgován umelé kvety 1.000,- Sk ( 33,19 € ); ľalie umelé 1.000,- Sk ( 33,19 € );
zlatá odmerka na kávu 1.200,- Sk ( 39,83 € ); omáčnik 750,- Sk ( 24,90 € ); džezva 1.500,- Sk ( 49,79
€ ); tácky 8 ks 5.000,- Sk ( 165,97 € ); miska na šalát - lyžice 1.500,- Sk ( 49,79 € ); lampa okno 5.000,-
Sk (165,97 € ); chladnička aj s obsahom 15.000,- Sk (497,91 € ); obedová súprava baroko porcelánová
50.000,- Sk ( 1.659,70 € ); zavesené kvety 4 ks 5.000,- Sk ( 165,97 € ); zariadenie na čistenie ovzdušia

10.000,- Sk ( 331,94 € ); poličky drevené 4 ks 5.000,- Sk ( 165,97 € ); koreničky porcelánové starožitné
5 ks 5.000,- Sk ( 165,97 € ); panvice 5 ks 3.000,- Sk (99,58 € ); zahraničné čaje 2.000,- Sk ( 66,39 € );
špeciálne korenia 500,- Sk ( 16,60 € ); gril 5.000,- Sk ( 165,97 € ); špeciálny hrniec varenie na pare
1.500,- Sk ( 49,79 € ); kuchynské vidlice 1.000,- Sk ( 33,19 € ); kuchynské zástery rukavica 500,- Sk
( 16,60 € ); práčka plnená zhora 10.000,- Sk ( 331,94 € ); kovová tyč s držiakmi 5 ks 5.000,- Sk ( 165,97

€ ); mikrovlnná rúra 5.000,- Sk ( 165,97 € ); plynový sporák 10.000,- Sk ( 331,94 € ); kuchynské suroviny
a korenia, čaje, konzervy, kompóty, lekváre 10.000,- Sk ( 331,94 € ); hrnce, taniere, príbory 10.000,- Sk
( 331,94 € ); kávová súprava šípová ruža 2.500,- Sk ( 82,98 € ); súprava na vodu, fľaša na ocot 1.500,-
Sk ( 49,79 € ); hriankovač, kanvica na vodu, mixér 5.000,- Sk ( 165,97 € ); luster 5.000,- Sk ( 165,97 € );
Chodba : vešiak gobelín 15.000,- Sk ( 497,91 € ); stolík telefón 10.000,- Sk ( 331,94 € ); kôš na dáždniky

1.200,- Sk ( 39,83 € ); dáždnik biely 1.000,- Sk ( 33,19 € ); dáždnik bordový 1.000,- Sk ( 33,19 € );
dáždnik strieborný 1.000,- Sk ( 33,19 € ); dáždnik béžový 1.000,- Sk ( 33,19 € ); dáždnik modrý 1.000,-
Sk ( 33,19 € ); dáždnik ružový 250,- Sk ( 8,30 € ); dáždnik čierny 250,- Sk ( 8,30 € ); lampa okno
5.000,- Sk ( 165,97 € );
Obývačka : vstavaná skriňa 120.000,- Sk ( 3.983,27 € ); posteľné a stolové prádlo 20.000,- Sk ( 663,88

€ ); kabáty jarné 4 ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); kabáty zimné 4 ks 20.000,- Sk ( 663,88 € ); kabáty čierne
2 ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); kabát béžový 1 ks 5.000,- Sk ( 165,97 € ); kabát ružový 1 ks 2.500,-
Sk ( 82,98 € );
Kožené bundy prechodné : hnedá 7.500,- Sk ( 248,95 € ); čierna 10.000,- Sk ( 331,94 € ); béžová
15.000,- Sk ( 497,91 € ); čierny kabát 7.000,- Sk ( 232,36 € ); kabele a kabelky 30 ks 10.000,- Sk

( 331,94 € ); plecniak žltý 1.000,- Sk ( 33,19 € ); mikina žltá, dáždnik, okuliare 3.000,- Sk ( 99,58 € );
overal červený, čiapka, rukavice 10.000,- Sk ( 331,94 € ); overal čierny 2.000,- Sk ( 66,39 € ); overal
zelený 2.000,- Sk ( 66,39 € );
Šaty : letné 20 ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); prechodné 10 ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); sukne 5 ks 20.000,-
Sk ( 663,88 € ); nohavice 10 ks 20.000,- Sk ( 663,88 € ); kostýmy 10 ks sukňové 30.000,- Sk ( 995,82

€ ); kostýmy 20 ks nohavicové 30.000,- Sk ( 995,82 € );
Kožuchy : 3 ks : čierny 2 ks 60.000,- Sk ( 1.991,64 € ); hrdzavý 1 ks 30.000,- Sk ( 995,82 € ); límec líška
čierna 5.000,- Sk ( 165,97 € ); líška biela celá, čiapka 15.000,- Sk ( 497,91 € ); hrdzavá čiapka, límec
10.000,- Sk ( 331,94 € ); červený šál 1.000,- Sk ( 33,19 € ); čierna štola 2.500,- Sk ( 82,98 € ); obleky5 ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); pulóvre 20 ks 15.000,- Sk ( 497,91 € ); košele 20 ks 10.000,- Sk ( 331,94
€ ); blúzky 30 ks biele 10.000,- Sk ( 331,94 € ); blúzky farebné a čierne 20 ks 5.000,- Sk ( 165,97 € );
Bundičky prechodné : sivá s kožušinou 2.500,- Sk ( 82,98 € ); čierna s kožušinou 2.500,- Sk ( 82,98

€ ); vesty : sivá a bordová 1.000,- Sk ( 33,19 € );
Večerné a profesionálne tanečné oblečenie 12 ks : žlté 50.000,- Sk ( 1.659,70 € ); bordové 15.000,- Sk
( 497,91 € ); zlaté 3.500,- Sk ( 116,18 € ); tehlové 10.000,- Sk ( 331,94 € ); bledozelené 12.000,- Sk
( 398,33 € ); zelené 3.500,- Sk ( 116,18 € ); modré 3 ks 20.000,- Sk ( 663,88 € ); čierne 2 ks 10.000,-
Sk ( 331,94 € ); farebné klietkové 2 ks 15.000,- Sk ( 497,91 € ); marhuľové 10.000,- Sk ( 331,94 € );

tanečné topánky 10 ks 25.000,- Sk ( 829,85 € ); flamenco sukňa červená bodka 3.000,- Sk ( 99,58 € );
karnevalové masky 2 ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); tanečné topánky a ozdoby 15.000,- Sk ( 497,91 € );
bižutéria kazety 3 ks 50.000,- Sk ( 1.659,70 € );
Zlato : retiazky so znamením 3 ks 30.000,- Sk ( 995,82 € ); prstene 10 ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); z
toho 1 s briliantami 5.000,- Sk ( 165,97 € ); náušnice 10 ks 20.000,- Sk ( 663,88 € ); detské náušnice
20 ks 15.000,- Sk ( 497,91 € ); strieborné výbory servis 120.000,- Sk ( 3.983,27 € ); diplomy VŠ,

vysvedčeniaod ZŠažpoVŠ-nevyčísliteľnáhodnota;osobnédokladyazdravotnézáznamyR.Granec-
nevyčísliteľnáhodnota;lieky75.000,-Sk(2.489,54€);odbornáliteratúraaknihy20.000,-Sk(663,88€);
špeciálne rysovacie potreby 50.000,- Sk ( 1.659,70 € ); DVD 200 ks, CD 200 ks, 50.000,- Sk ( 1.659,70
€ ); ulice, rybárske potreby 50.000,- Sk ( 1.659,70 € ); vysávač s funkciou čistenia vzduchu 75.000,-
Sk ( 2.489,54 € );

Topánky : letné 20 ks 20.000,- Sk ( 663,88 € ); zimné 5 ks 20.000,- Sk ( 663,88 € ); prechodné 10 ks
20.000,- Sk ( 663,88 € ); tanečné topánky 5 ks 30.000,- Sk ( 995,82 € ); klobúky 20 ks 30.000,- Sk
( 995,82 € ); čiapky 20 ks 30.000,- Sk ( 995,82 € ); klobúky letné 20 ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); kufre
na klobúky 3 ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); vianočné ozdoby, stromček 10.000,- Sk ( 331,94 € ); svietniky
3 ks 5.000,- Sk ( 165,97 € ); tácky a misy 15 ks 15.000,- Sk ( 497,91 € ); koreničky 10.000,- Sk ( 331,94

€ ); fotografie s veľkým albumom 10.000,- Sk ( 331,94 € ); šatky 50 ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); šále 50
ks 10.000,- Sk ( 331,94 € ); opasky 20 ks 5.000,- Sk ( 165,97 € ); rukavice 10 ks 10.000,- Sk ( 331,94
€ ); starožitný nábytok - jedáleň 120.000,- Sk ( 3.983,27 € ); stôl bordový 25.000,- Sk ( 829,85 € );
bordové hodiny nástenné 15.000,- Sk ( 497,91 € ); obraz vyšívaný - Japonky 10.000,- Sk ( 331,94 € );
porcelánové doplnky 20.000,- Sk ( 663,88 € ); hodiny zlaté 10.000,- Sk ( 331,94 € ); kávová súprava

ružová 10.000,- Sk ( 331,94 € ).
3/ Hodnotu uvedených vecí spolu vo výške 4.862.280,- Sk ( 155.921,13 € ) žalobca po podaní žaloby
zmenil podaním zo dňa 26. 2. 2015 ( č.l. 40 spisu ) tak, že výšku náhrady škody bez ďalšieho
odôvodnenia vyčíslil sumou 172.000 € a zároveň si úroky z omeškania uplatnil od 10. 9. 2010. O tejto
zmene žaloby rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 7C/353/2014 - 228 zo dňa 16. 5. 2018.

Právne žalobca žalobu neodôvodnil, uviedol len, že sa domnieva, že ide o dva samostatné právne
vzťahy, a to vzťah žalovaných a matky žalobcu, ktorý má byť posudzovaný v kontexte existujúcich
exekučných konaní a na druhej strane vzťah žalovaných a žalobcu, v ktorom žalovaní konali voči
osobnému vlastníctvu žalobcu bez exekučného titulu. Žalobca tiež uviedol, ako podľa jeho názoru, mali
vo veci postupovať orgány činné v trestnom konaní.

4/ Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že vo veci nebolo sporné, že žalovaná 2
získala pri dobrovoľnej dražbe dňa 2. 7. 2010 do vlastníctva jednoizbový byt na I. B. XX v D., X. posch.,
ktorého vlastníčkou bola matka žalobcu Š. Z., voči ktorej boli vedené exekučné konania. Rovnako
nebolo sporné, že zariadenie predmetného bytu a veci v ňom sa nachádzajúce, dala žalovaná 2, ktorej
konateľkou bola v tom čase žalovaná 1, vypratať, prostredníctvom sťahovacej spoločnosti do prenajatej

garáže spoločnosti ERI, s.r.o., nachádzajúcej sa v mestskej časti D. - R. K., U.Á.. Nebolo sporným, že k
vyprataniu bytu došlo dňa 10. 9. 2010 a ani to, že žalovaná 1 dňa 3. 5. 2011 zistila, že garáž, kde boli veci
z bytu uskladnené, mala poškodené zámky, bola otvorená a vykradnutá. Sporným bolo, či si žalobca
uplatnil nárok včas, a teda či bola námietka premlčania žalovanými 1, 2 uplatnená dôvodne. Sporným
bolo aj to, či žalobca trvale býval v byte na I. XX v D. a teda či veci v byte vlastnícky patrili žalobcovi alebo

jeho matke, t.j. otázna bola aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore, špecifikácia konkrétnych vecí a
ich hodnota. Spornou bola samotná žalobcom vyčíslená výška škody, ktorú žalobca stanovil ako súčet
hodnoty vecí najskôr v sume 155.921,13 € a neskôr zvýšil na 172.000 €. Ďalej bola sporná existencia
príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a vznikom škody, ktorú si žalobca uplatňoval. Napokon
sporné boli aj okolnosti vypratania vecí z bytu žalovaným 2.

5/ Žalobca cestou svojho právneho zástupcu navrhoval v konaní ohľadom existencie jednotlivých
vecí nachádzajúcich sa v byte vypočuť matku žalobcu; za účelom výšky škody vypočuť žalobcu a
ohľadom vypratania bytu a uskladnenia vecí v garáži vypočuť žalovaných 1, 2. Ohľadom preukázania
existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovaných 1, 2 poukazoval na porušeniezákonnej povinnosti žalovaných 1, 2 zabezpečiť pri vypratávaní vydraženej nehnuteľnosti - bytu -
prítomnosť bývalého vlastníka. K vznesenej námietke premlčania sa právny zástupca žalobcu nevyjadril
a posúdenie tejto otázky ponechal na úvahu súdu. Pokiaľ ide o existenciu jednotlivých konkrétnych vecí

špecifikovaných v žalobe právny zástupca žalobcu uviedol, že navrhne svedkov, ktorí môžu preukázať
existenciu týchto vecí. K hodnote jednotlivých vecí sa právny zástupca žalobcu nevyjadril, pričom v
priebehu konania uviedol, že znalecký posudok, na ktorý odkazoval jeho klient, nevie predložiť, pretože
mu žalobca takýto doklad neposkytol. K listinám, ktoré do spisu založila Š. Z. ( č.l. 309 - 324 spisu ),
ktorá samotná nie je stranou sporu, právny zástupca žalobcu uviedol, že o ich obsahu nemá žiadnu

vedomosť a uvedené listiny nepredkladá ako dôkazný prostriedok v tomto konaní.
6/ Súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke podľa ust. § 100 ods. 1, ods. 2, § 101, § 106 ods.
1, ods. 2, § 488, § 489, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 442 ods. 1 Obč. zák.
7/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že v prípade civilného súdneho konania v zmysle úpravy o
všeobecnej zodpovednosti za škodu nesie dôkazné bremeno poškodený, ktorý preukazuje (i) porušenie
právnej povinnosti inou osobou ( protiprávny úkon ), (ii) existenciu škody ( vznik a výšku škody )

a (iii) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody ( tzv. kauzálny nexus ),
príp. (iv) zavinenie, iné než nedbanlivosť. Vznik zodpovednostného vzťahu je možný len v prípade
kumulatívneho preukázania zodpovednostných predpokladov a poškodený žalobca je povinný ich pred
súdom preukázať. Preukázanie škody ( vrátane jej výšky ), resp. existenciu škodovej udalosti a
preukázanie príčinnej súvislosti sú nevyhnutným základov vzniku zodpovednosti a pre úspech v súdnom

spore o náhradu škody musia byť tieto zodpovednostné znaky splnené ( preukázané ) súčasne,
pričom dôkazné bremeno preukázania uvedených zodpovednostných predpokladov znáša žalobca
( poškodený ).
8/ Súd prvej inštancie ďalej poukazoval na to, že podľa procesnej právnej úpravy je dokazovanie
založenévýlučnenazásadách:prejednacej,kontradiktórnostikonaniaakoncentračnejzásade,pričomv

zmysle § 185 CSP súd vychádza pri svojom rozhodovaní výlučne z tých dôkazov, ktoré mu navrhli strany
sporu ( princíp formálnej pravdy ), hodnotenie dôkazov súdom má oporu vo vykonanom dokazovaní a
je v súlade so zásadami formálnej logiky. Dôkazná iniciatíva súdu je obmedzená a nositeľmi procesnej
aktivity sú predovšetkým strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán sporu, ktoré sú
povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( § 150

ods. 1, § 151 a § 153 CSP ) a posudzovaní použitia prostriedkov procesnej obrany a útoku ( § 181
ods. 4 CSP ), dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strán sporu za vlastné skutkové tvrdenia a ich
dôkazné preukázanie v prípade, že sú sporné. Ide o princíp zodpovednosti strán za vlastnú procesnú
aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v rámci súdneho konania, zakotvenú v čl.
8 Základných princípov CSP. Nositeľmi procesnej aktivity sú v kontradiktórnom civilnom procese strany

sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia, tzn. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu ( § 150 ods. 1 CSP ) a povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany včas ( § 153 a § 154 CSP ), vrátane dôkaznej povinnosti sporných skutočností ( §
185 ods. 1 CSP ). Táto dôkazná povinnosť strán sporu v konaní tzv. dôkazné bremeno, spočíva takmer
vždy na strane v postavení žalobcu, ktorý je povinný označiť resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými

preukáže všetky svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok ( § 132, § 185
a nasl. CSP ). Ak strana sporu svoje tvrdenia nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesla.
Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu
sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze, nakoľko
súdu nepredložil alebo nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a zároveň

medzi stranami sporné skutočnosti, rozhodujúce ( relevantné ) pre výsledok sporu, preukázali.
9/ Vychádzajúc z uvedených princípov o dôkaznej povinnosti strán sporu dospel súd k záveru, že v
danom prípade žalobca nielenže nepreukázal kumulatívne naplnenie uvedených zodpovednostných
predpokladov podľa § 420 a nasl. Obč. zák. tak vo vzťahu k žalovanej 1, ako aj vo vzťahu k žalovanej
2, resp. ich solidárnu zodpovednosť, ale žalobca si v tomto smere nesplnil dostatočne ani povinnosť

tvrdenia, keď skutkovo nevymedzil príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných
( spoločne alebo osobitne ) a vznikom konkrétnej škody, nešpecifikoval jednotlivé veci a ich hodnotu tak,
aby bolo vôbec možné vo vzťahu k nim vykonať dokazovanie za účelom preukázania, či patrili žalobcovi,
či sa nachádzali vo vypratávanom byte a preskúmať ich hodnotu predstavujúcu ekvivalent požadovanej
náhrady škody. Zo žalobcom opísaných skutočností, ktoré boli naviac sporné, vyplývalo, že zoznam

vecí obsahoval opakovane rovnaké položky, mnohé z vecí patrili matke žalobcu a nie žalobcovi, resp.
tanečnému klubu, z ktorého dôvodu nebola preukázaná ohľadom časti požadovanej náhrady škody ani
vecná legitimácia žalobcu v spore. Absencia uvedených zodpovednostných predpokladov a neunesenie
dôkazného bremena žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.10/ Povinnosťou žalobcu bolo preto preukázať príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou, ktorú
žalobca opísal v žalobe ( vypratanie bytu a vznikom škody na jeho veciach - tzv. kauzálny nexus )
a súčasne preukázať výšku škody v nadväznosti na presnú identifikáciu poškodených ( odcudzených

alebo znehodnotených ) vecí a ich skutočnú hodnotu v čase ich vypratania z bytu. Nakoľko je vo svojom
základe otázka príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody otázkou skutkovou, bol
žalobcapovinnýdôkaznepreukázať,žeškodaajejvýškavzniklaakobezprostrednýnásledokvypratania
bytu, t.j., že je príčinou tejto ujmy. Rozhodujúcim pritom nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť
príčiny a následku ( R 21/1992 ).

11/ Právny zástupca žalobcu na preukázanie sporných otázok týkajúcich sa špecifikácie vypratávaných
vecí, komu patrili a ich cene, ako aj spornej otázky príčinnej súvislosti navrhoval ako svedkyňu
vypočuť matku žalobcu. Vykonanie tohto dôkazu však považoval súd prvej inštancie v danej veci za
nehospodárne z dôvodu, že svedecká výpoveď je procesným prostriedkom na preukázanie sporných
skutočností, ktoré v konaní tvrdí jedna strana a sú dostatočne jasne a zrozumiteľne vymedzené, avšak
protistrana ich popiera a uvádza iný priebeh udalostí alebo iné tvrdenia. V súdenej veci však mal

výsluch svedkyne viesť v podstate k špecifikácii rozhodujúcich skutočností a doplnenia skutkového
opisu, na základe ktorého si žalobca žalovaný nárok uplatňoval a je súčasťou povinností žalobcu,
ktorý má pri podaní žaloby povinnosť dostatočným spôsobom opísať a špecifikovať rozhodujúce
skutočnosti. Výpoveď svedkyne nemôže nahradiť uvedenú povinnosť žalobcu. Súd prvej inštancie
tento dôkaz z uvedeného dôvodu nevykonal. Žalobca má procesnú povinnosť už pri podaní žaloby

dostatočným spôsobom skutkovo opísať rozhodujúce skutočnosti žalovaného nároku a so žalobou
predložiť alebo označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. neskôr v rámci konania do
ukončenia dokazovania označiť dôkazy na preukázanie tých rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktoré sú
sporné, potom je neunesenie tohto dôkazného bremena dôvodom pre zamietnutie žaloby. Poškodený
žalobca dôkazne nepreukázal existenciu a hodnotu poškodených vecí a ani bezprostrednú príčinnú

súvislosť medzi vypratávaním bytu matky žalobcu a vyčíslenou škodou, keď absentovali v tomto smere
rozhodujúce tvrdenia žalobcu a žalovaní 1, 2 žalobcom vyčíslenú výšku škody a opísanú príčinnú
súvislosť účinne popreli. Žalobca tak nepreukázal ani požadované zodpovednostné predpoklady, ani
sporné skutočnosti, na ktorých boli tieto predpoklady založené a neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení.

12/ Navyše obaja žalovaní v konaní namietali premlčanie nároku z dôvodu, že nárok na náhradu
škody spôsobenej vyprataním vecí z bytu matky žalobcu v jej neprítomnosti najneskôr dňa 10. 9.
2010, mohol byť uplatnený na súde v objektívnej lehote troch rokov, t.j. najneskôr do 10. 9. 2013,
keď subjektívna lehota žalobcovi podľa žalovaných uplynula v septembri 2012, t.j. po dvoch rokoch
odkedy sa o vyprataní svojich vecí z bytu matky dozvedel ( v septembri 2010 ). Na základe tejto

hmotnoprávnej námietky zo strany žalovaných bol súd povinný najskôr skúmať jej dôvodnosť v súlade
so zásadou hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v
konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie
k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov ( rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 1. 5. 2005 sp. zn. 1 Cdo/148/2004 ). Súd prvej inštancie poukazoval

na to, že premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané ( uplatnené
na súde ), inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Obč. zák. Dĺžku premlčania stanovuje
zákon; pre prípad uplatnenia práva na náhradu škody zákon stanovuje v § 106 Obč. zák. osobitnú dĺžku
premlčacej doby ( okrem škody na zdraví ), ktorú vymedzuje subjektívne v dĺžke dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a ohraničuje ju objektívne ( tzn. najneskôr )

v dĺžke troch rokov, resp. desať rokov v prípade preukázaného úmyslu spôsobiť poškodenému škodu,
odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Preto súd prvej inštancie, posúdiac námietku
premlčania nároku, dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná a žalobu je nutné podľa § 100 ods.
1 Obč. zák. zamietnuť. Vychádzal pritom z nesporne preukázanej skutočnosti, že k vyprataniu bytu
došlo najneskôr dňa 10. 9. 2010, pričom sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa o vyprataní

vecí z bytu dozvedel po návrate z dovolenky v septembri 2010 a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu
uznesenia vyšetrovateľa polície, kde zhodne žalobca vypovedal, že v tento deň došlo k neoprávnenému
vyprataniu bytu jeho matky. Práve na základe tohto zistenia podal žalobca dňa 5. 10. 2012 na konateľku
spoločnosti, ktorá byt vypratala ( žalovaní 1, 2 ) trestné oznámenie z dôvodu vzniknutej škody na jeho
veciach, vyčíslenej v sume 155.921,13 €. To znamená, že rozhodujúcou okolnosťou pre začatie plynutia

objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva bolo práve vypratanie bytu žalovaným 2, spoločnosťou,
ktorá byt vydražila a ktorej konateľka ( žalovaná 1 ) vypratanie zabezpečila, nakoľko ide o udalosť,
ktorú žalobca opísal ako nezákonný postup, v dôsledku ktorého mala vzniknúť škoda na jeho veciach
nachádzajúcich sa v byte jeho matky. Z preukázaných skutkových zistení ďalej vyplývalo, že žalobca sato, že mu mala vzniknúť na veciach škoda a kto za ňu zodpovedá, dozvedel najneskôr dňa 5. 10. 2012,
kedy na žalovanú 2 podal trestné oznámenie, na rovnakom skutkovom základe ako predtým jeho matka
a na akom si uplatnil aj nárok na náhradu škody v tomto konaní. Žalobca podal žalobu na súde dňa 22.

12.2014;potomtrojročnáobjektívnapremlčaciadobanauplatnenieprávazačalaplynúťdňa 10.9.2010
a márne uplynula dňa 10. 9. 2013 ( § 106 ods. 2 Obč. zák. ) a subjektívna dvojročná premlčacia doba na
uplatnenie práva začala žalobcovi plynúť najneskôr dňa 5. 10. 2012 a márne uplynula v rámci objektívnej
trojročnej premlčacej doby dňa 10. 9. 2013. Aj v prípade, kedy by dvojročná subjektívna premlčacia
doba neuplynula spolu s objektívnou trojročnou premlčacou dobou, ale až dňa 5. 10. 2014, aj v takom

prípade by si žalobca neuplatnil svoje právo na náhradu škody včas, nakoľko žalobu na súde podal až
dňa 22. 12. 2014. Žalovaní 1, 2 v konaní vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatňovaného práva,
preto súd prvej inštancie nemohol pristúpiť k vecnému preskúmaniu žalobného nároku a žalobu zamietol
len na základe dôvodnej námietky premlčania. Aj v prípade, ak by objektívnou rozhodujúcou okolnosťou
pre vznik nároku na náhradu škody na veciach žalobcu malo byť nie vypratanie bytu ale odcudzenie
týchto vecí z garáže, tak z uznesenia vyšetrovateľa polície vyplýva, že žalovaná 1 túto skutočnosť zistila

dňa 3. 5. 2011 ( že garáž bola otvorená a jej dvere poškodené ), čo v tento deň aj oznámila na OO PZ
Nové Mesto - východ Bratislava III a aj v tomto prípade by sa právo žalobcu na náhradu škody premlčalo
v trojročnej objektívnej premlčacej dobe dňa 3. 5. 2014, t.j. ešte pred podaním žaloby na súde dňa
22. 12. 2014.
13/ Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, primárne na základe dôvodne vznesenej námietky

premlčania nároku na náhradu škody a tiež pre nesplnenie základných zodpovednostných predpokladov
vzniku tohto nároku ( preukázanie výšky skutočnej škody a kauzálny nexus medzi vyprataním bytu a
škodou ).
14/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, ods. 2 CSP tak, že v konaní plne úspešným žalovaným 1, 2 priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.
15/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným ( stručným ) odvolaním žalobca, v celom rozsahu,
domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Žalobca odvolanie
odôvodnil jednak ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, ako aj ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevypočul
ním navrhovanú svedkyňu Š. Z., jeho matku, k otázke špecifikácie vecí, nachádzajúcich sa v byte, ďalej
trval na tom, že jeho nárok nie je premlčaný, že súd vec nesprávne právne a skutkovo posúdil. Žalobca
trval na výsluchu svojej matky Š. Z. ako svedkyne, k špecifikácii vecí, ktoré sa nachádzali v byte.

16/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná 1 ( č.l. 371, 372 spisu ), ktorá navrhovala
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
Poukazovala na to, že odpočiatku namietala premlčanie žalobcovho nároku, z dôvodu hospodárnosti,
aby súd nemusel vykonávať dokazovanie ohľadom splnenia podmienok náhrady škody, ktorú rovnako
namietali. Žalobca sám uviedol, že ku škode došlo začiatkom septembra 2010, k žalobe pripojil aj

kópiu ručne písaného odkazu o vysťahovaní bytu, z ktorého odvodzuje nárok na náhradu škody; tým
preukázal, že o vysťahovaní vecí z bytu vedel už v septembri 2010. Jeho nárok sa tak premlčal v
septembri 2012 po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby; ale aj keby sa o ňom dozvedel
neskôr, jeho nárok by bol premlčaný v rámci objektívnej premlčacej doby 10. 9. 2013. Žalobu však
žalobca podal na súde až v decembri 2014, t.j. viac ako rok po premlčaní jeho nároku.

17/ Žalobca síce v odvolaní trvá na tom, že k premlčaniu jeho práva nedošlo, toto svoje tvrdenie
však nepodložil ani skutkovými ani právnymi argumentami. Z rovnakého dôvodu neobstoja ani ostatné
dôvodyjehoodvolania,ktorésíceformálneodôvodňujeust.§365ods.1písm.b/apísm.h/CSP,aletieto
špecifikuje výlučne v prípade ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP nevypočutím svojej matky ako svedkyne.
Jej vypočutie by však nemalo význam vzhľadom na premlčanie uplatneného nároku a okrem toho, sám

žalobca tvrdí, že jeho matka ako svedkyňa má byť vypočutá k tomu, čo sa v byte nachádzalo, keď
žalobca sám doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy o tom, že všetky veci existovali, akým spôsobom ich
nadobudol a o ich cene. Potom ani výpoveď svedkyne - ktorá by bola vzhľadom na vzťah k žalobcovi a
k veci samotnej nevierohodná - bez ďalších dôkazov by bola nedostatočná na preukázanie žalobcových
tvrdení; nemôže byť teda ani určujúcou pre ustálenie objemu škody a jej výšky.

18/ Na odvolanie žalobcu podal vyjadrenie aj žalovaný 2, ktorý rovnako navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 2 zotrval na
tom, že uplatnený nárok bol premlčaný, a že z hľadiska hospodárnosti nemalo význam v pokračovaní
vykonávania dôkazov. Žalovaný dodal, že sa necíti byť zodpovedný za škodu, nakoľko vykonal všetkyvtedy dostupné opatrenia, aby ku škode na veciach v byte svedkyne nedošlo. Žalobca síce v odvolaní
namieta, že k premlčaniu jeho práva nedošlo, toto svoje tvrdenie ale nepodložil žiadnymi skutkovými a
ani právnymi argumentami. Z uvedeného dôvodu potom neobstoja ani ostatné dôvody jeho odvolania.

19/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu súdu nedoručili.
20/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu ) v
zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

21/ Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto
činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich
zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto
preukáže, že škodu nezavinil ( § 420 ods. 1, 2 a 3 Obč.zák.).

22/Akoužuviedolsúdprvejinštancie,zodpovednosťzaškoduspôsobenúporušenímprávnejpovinnosti
vzniká, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu : a/ porušenie právnej
povinnosti,ďalejb/vznikškodyakomajetkovejujmy,c/existenciapríčinnejsúvislostimedziprotiprávnym
úkonom škodcu a vzniknutou škodou a napokon d/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym
úkonom spôsobil.

23/ Pokiaľ ide o pojem škody, v zmysle ust. § 442 Obč.zák. škoda predstavuje vo všeobecnosti
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk ( § 442
ods. 1 ).
24/ Občiansky zákonník nevymedzuje pojem príčinnej súvislosti; túto otázku je nutné riešiť vždy s

ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. V podstate predstavuje objasnenie
príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok porušenia právnej povinnosti, t.j. ak je
medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku ( ak by nedošlo k porušeniu právnej povinnosti,
nedošlo by ani k vzniku škody ). Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez

ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci ( t.j. bez ohľadu na to, v čom malo spočívať
protiprávne konanie a v čom mala spočívať škoda ), porušenie právnej povinnosti musí byť priamou,
bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Porušenie právnej povinnosti môže mať za
následok vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. teda len vo vzťahu k takej škode,
ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve ( iba ) týmto porušením ( protiprávnym

konaním ). Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom
príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo ( bezprostredne )
predchádza následku a vyvoláva ho. To, že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne
preukázaný a bezprostredný, konštatoval aj Ústavný súd SR ( nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/08 ).
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. V právnej náuke sa uvádza,

že je to žalobca ( poškodený ), kto musí v konaní preukázať existenciu podmienok zodpovednosti
žalovaného za škodu ( vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou ) a
nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. Podmienky vzniku tejto zodpovednosti sú
stanovené kumulatívne; v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich táto zodpovednosť nevznikne.
25/ Zavinenie ako štvrtý zo zákonných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu

charakterizuje zákon ako psychický vzťah, ktorý musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej
podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Je to vlastne psychický
vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako aj ku škode ako
následku protiprávneho úkonu. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe
zodpovednosti za predpokladané ( prezumované ) nedbanlivostné zavinenie ( § 420 ods. 3 Obč. zák. ).

26/ Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že v danom prípade ide o civilné
sporové konanie, ktoré kladie dôraz na kontradiktórnosť posilnenú účinnosťou novej procesnej úpravy,
kedy dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; súd za stranu nevyhľadáva dôkazy,
a v zásade ani nevykonáva dôkazy nad mieru procesných návrhov strán sporu. Dôkazné bremeno

spočíva v splnení dôkaznej povinnosti v tom smere, že strana označí dôkazy, resp. predloží dôkazné
prostriedkynapreukázaniepravdivostisvojichtvrdení.Stranasporu,ktoráneoznačídôkaznéprostriedky
a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení, neunesie dôkazné bremeno a musí znášať nepriaznivé následky
dôkaznej povinnosti.27/ Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca v súdenej právnej veci nebol schopný produkovať
dostatok skutkových tvrdení, ktoré by umožnili súdu ustáliť jednak výšku škody a ani existenciu príčinnej

súvislosti medzi údajnou škodou a protiprávnym úkonom ( vyprataním vecí z bytu matky žalobcu ). Ako
na to poukázal už súd prvej inštancie, pre účely dokazovania v sporovom konaní sú strany sporu povinné
eštepredzačatímdokazovania,tvrdiťanavrhovaťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení. Súdmusímať
k dispozícii dostatočné množstvo určitých, zrozumiteľných a aj včasných informácií o skutkovom stave.
Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na to, že on sám nemôže vyšetrovať a pátrať po chýbajúcich

skutkových tvrdeniach a tým nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán; takým postupom by
totiž porušil princíp rovnosti strán v spore.
28/ V danom prípade žalobca nepredložil súdu skutkové tvrdenia podstatné pre ustálenie výšky škody,
a síce tvrdenia o spôsobe nadobudnutia vecí, kedy ich nadobudol, tvrdenia čo do počtu niektorých
vecí, popis vecí, ich stavu ( opotrebenia ), hodnoty predmetných vecí v čase kedy mala byť žalobcovi
spôsobená škoda na uvedených veciach, pričom týmito informáciami musel z objektívnych dôvodov

disponovať práve žalobca ako ich tvrdený vlastník. Tieto informácie boli potrebné okrem ustálenia
vlastníctva týchto vecí aj pre ustálenie výšky spôsobenej škody či už na základe odborného vyjadrenia
alebo znaleckého posudku, čo však žalobca rovnako súdu nedoložil. Žalobca síce tvrdil, že tieto
informácie mohol súd získať svedeckou výpoveďou jeho matky Š. Z., treba však dať za pravdu súdu
prvej inštancie, že žalobcom navrhovaný výsluch svedkyne - matky žalobcu Š. Z. - mal do značnej miery

vlastne nahradiť povinnosť tvrdenia, ktorá zaťažovala samotného žalobcu ( a to bližšou špecifikáciou
vecí ) a ktorá mala byť obsiahnutá už v jeho žalobnom návrhu.
29/ Potom dôsledkom toho, že tvrdenia žalobcu neboli preukázané ( v tom zmysle, že súd ich
nepovažoval za pravdivé ), muselo byť pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania
platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia ( kto tvrdí,

ten dokazuje ). Súd prvej inštancie sa preto podľa názoru odvolacieho súdu nedopustil procesného
pochybenia, keď žalobcom navrhovaný dôkaz výsluchom matky žalobcu ako svedkyne nevykonal, z
dôvodu uvedeného vyššie ( bod 28 tohto odôvodnenia ), berúc navyše do úvahy aj blízky príbuzenský
vzťah svedkyne Š. Z. a žalobcu ( matka - syn ) a nesporný záujem navrhovanej svedkyne na výsledku
konania v prospech žalobcu s dopadom na vierohodnosť takejto svedeckej výpovede. Napokon súd

prvejinštanciesprávnevyhodnotilajchýbajúceskutkovétvrdeniažalobcuvovzťahukexistenciipríčinnej
súvislosti medzi tvrdeným vznikom škody a vyprataním bytu matky žalobcu, ktoré absentovali v
podstate úplne.
30/ Primárne súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na dôvodne vznesenej námietke
premlčania uplatneného práva na náhradu škody zo strany žalovaných 1, 2, ktorú aj podľa odvolacieho

súdu vyhodnotil súd prvej inštancie správne.
31/ Premlčanie je uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že
by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže žalovaný čeliť súdnemu uplatneniu práva vznesením
námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti
nároku, takže súd nemôže oprávnenému premlčané právo priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie

istoty v právnych vzťahoch, a to aj za cenu straty vynútiteľnosti práva.
32/ Pri premlčaní práva na náhradu škody ( § 106 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. ) je v zákone ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok zákon upravuje
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný
vzťah je však taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj vtedy, kedy ešte

poškodenému neuplynula druhá premlčacia doba. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník
vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa a žalobu
s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bez ďalšieho ( z dôvodov procesnej ekonómie ) zamietne.
33/ K nároku na priznanie náhrady škody súdna prax judikovala, že objektívna trojročná premlčacia doba
začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, pričom pojem škodovej udalosti súdna prax vykladá

tak, že túto nemožno stotožňovať so samotnou škodovou udalosťou, ale táto zahŕňa aj vznik samotnej
škody. V danom prípade potom objektívna premlčacia doba ( trojročná ) na uplatnenie náhrady
škody začala plynúť odo dňa, kedy došlo k vyprataniu vecí z bytu matky žalobcu, t.j. dňa 10. 9. 2010,
a potom márne uplynula dňa 10. 9. 2013, keďže žalobca podal žalobu na súde až dňa 22. 12. 2014.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňa 5. 10. 2012 ( deň, kedy žalobca

podal na žalovanú 2 trestné oznámenie a kedy teda disponoval informáciou, že mu mala vzniknúť na
veciach škoda a kto za ňu zodpovedá ), ktorá premlčacia doba by mu uplynula dňa 5. 10. 2014; v
danom prípade však vzhľadom na skoršie uplynutie objektívnej trojročnej premlčacej doby žalobcovi
subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula už s dňom 10. 9. 2013, t.j. pred podaním žaloby nasúde ( dňa 22. 12. 2014 ). Z uvedeného je nutné vyvodiť záver, že žalobca svoje tvrdené právo
na náhradu škody na súde neuplatnil včas.
34/ Ako správne poznamenal súd prvej inštancie aj v prípade, ak by bola pre začiatok plynutia objektívnej

trojročnej premlčacej doby rozhodujúca okolnosť odcudzenia vecí z garáže, ktorá okolnosť bola zistená
dňa 3. 5. 2011, aj v takom prípade by žalobca svoje tvrdené právo na náhradu škody uplatnil po
márnom uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá by v danom prípade uplynula dňa 3. 5.
2014; žalobu však žalobca podal na súde dňa 22. 12. 2014. Námietka premlčania uplatneného nároku
vznesená žalovanými 1, 2 v konaní tak bola dôvodná a musela viesť k zamietnutiu žaloby žalobcu v

celom rozsahu.
35/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, o žalobe žalobcu rozhodol
vecne správne, keď túto zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal s dôvodmi, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Námietky, uvedené žalobcom v odvolaní,
boli v podstate identické s argumentáciou žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúdvysporiadalazávery,ktoréprijal,súodvolacímsúdom

plne akceptovateľné. Žalobca neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia
a hodnotenia súdom prvej inštancie a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania
a právneho posúdenia. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného
súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho
súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú

predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam.
36/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ), rovnako primárne na základe dôvodne vznesenej námietky
premlčania žalovanými 1, 2. Žaloba by však musela byť zamietnutá aj z dôvodu neunesenia dôkazného

bremena žalobcom čo do preukázania výšky ním uplatňovanej škody a tiež existencie príčinnej súvislosti
medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním žalovaných 1, 2, ako správne uzavrel súd prvej
inštancie.
37/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1, 2 priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3
ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

zákonov, § 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).