Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/124/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101503
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101503.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073,
Hencovce, IČO: 36 445 461, 2. BUKÓZA Export-Import, a.s., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce,
IČO: 36 445 266, 3. BUKÓZA HOLDING, a.s., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 36 450 847 a
4. Bukóza progres, s.r.o., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 31 720 129, právne zastúpených:
HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, IČO: 36

856 584, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102321286/2024 zo dňa 12.
augusta 2024, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03. októbra 2024
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 30. septembra 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny
súd“) dňa 01. októbra 2024, sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 102321286/2024 zo dňa 12. augusta 2024, ktorým žalovaný v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty
č.101173194/2024zodňa17.apríla2024,ktorýmbolskupinenaúčelyDPH,ktorejčlenmisúžalobcovia,

vzmysle§68ods.6daňovéhoporiadkuurčenýrozdielnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie
december 2018 v sume XX XXX eur.

2. Dňa 03. októbra 2024 bol správnemu súdu doručený návrh žalobcov zo dňa 02. októbra 2024,
ktorým sa domáhali priznania odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na § 185 ods. 1 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že napadnuté rozhodnutie je súčasťou viacerých rozhodnutí
žalovaného za zdaňovacie obdobia rokov 2018 až 2020, ktorými žalovaný potvrdil rozhodnutia Úradu
pre vybrané hospodárske subjekty ako prvostupňového orgánu, na základe ktorých bol žalobcom
dovyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty, resp. znížený nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty, pričom tieto rozhodnutia s ohľadom na ich vykonateľnosť predstavujú podstatný zásah do
ich ekonomickej situácie, ktorý je schopný ohroziť ich podnikateľskú činnosť a samotnú existenciu,

t. j. jedná sa o hrozbu závažnej ujmy, resp. značnej hospodárskej alebo finančnej škody, pokiaľ by
nebol priznaný odkladný účinok napadnutému rozhodnutiu, resp. aj ostatným rozhodnutiam, keďže
celková suma, ktorú sú žalobcovia povinní uhradiť na základe týchto rozhodnutí predstavuje sumu
XXX XXX eur. Žalobcovia ďalej uviedli, že pracovné pomery a riadne úhrady mzdy ich zamestnancov
budú nepriznaním odkladného účinku ohrozené. Mali za to, že rovnako bude ohrozené ich samotné
podnikanie, keďže úhrada alebo vymáhanie nielen sumy dane z pridanej hodnoty v napadnutom

rozhodnutí, ale vo všetkých rozhodnutiach v celkovej výške XXX XXX eur, podstatne ohrozí ich platobnú
schopnosť. Konkrétne uviedli, že ekonomická situácia jednotlivých žalobcov je za posledné obdobienepriaznivá, keď spoločnosť žalobcu v 1. rade vykázala za účtovné obdobie roku 2023 stratu vyše
XX XXX XXX eur, spoločnosť žalobcu v 2. rade vykázala za účtovné obdobie roku 2023 stratu vyše
XXX XXX eur, spoločnosť žalobcu v 3. rade vykázala za účtovné obdobie roku 2023 výnosy iba vo výške

nad XX XXX eur a spoločnosť žalobcu v 4. rade vykázala za účtovné obdobie roku 2023 výnosy iba
vo výške vyše XXX XXX eur, pričom však evidovala napr. neuhradené straty minulých rokov vo výške
vyše XXX XXX eur.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcovia pripojili účtovné závierky za rok 2023.

4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 27.
novembra 2024, v ktorom uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie
odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie

v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle §
185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku:
1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3.
hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou

žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi
následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v
rozpore s verejným záujmom.
10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky

účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku. V
kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný
účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcov obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, dospel správny súd k záveru, že žalobcovia hodnoverne neosvedčili tvrdenú hrozbu

vznikuzávažnejujmy,resp.značnejhospodárskejalebofinančnejškodyvspojenísokamžitýmvýkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobcovia potrebu priznania odkladného účinku odôvodňovali
tým, že výkon predmetného rozhodnutia môže ohroziť ich podnikateľskú činnosť a samotnú existenciu.
Konkrétne uviedli, že v prípade nepriznania odkladného účinku ich správnej žalobe budú ohrozené
pracovné pomery a riadne úhrady mzdy ich zamestnancov, ako aj ich platobná schopnosť, pričom

ekonomická situácia jednotlivých žalobcov je za posledné obdobie nepriaznivá.

12. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia nepredložili žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže na ich strane dôjsť k nenapraviteľnej majetkovejujme. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že samotná výška rozdielu dane vyrubeného žalovaným,
t. j. XX XXX eur (ani nimi uvádzaná celková suma XXX XXX eur vo vzťahu k viacerým rozhodnutiam
žalovaného) neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Všeobecné

poukazovanie žalobcov na ohrozenie pracovných pomerov ich zamestnancov a sťaženie ich platobnej
schopnosti bez ďalšieho nepostačuje na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd
zdôrazňuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je
potrebné tvrdené skutočnosti aspoň osvedčiť. Priznanie odkladného účinku zároveň neslúži na zhojenie
nepriaznivej finančnej situácie žalobcov, resp. vyhnutie sa plneniu záväzkov.

13. Žalobcovia k návrhu na priznanie odkladného účinku pripojili účtovné závierky jednotlivých žalobcov
za rok 2023, z ktorých správny súd zistil nasledovné skutočnosti: podľa účtovnej závierky žalobcu v 1.
rade za rok 2023 jeho majetok netto dosiahol sumu XXX XXX XXX eur a jeho výsledok hospodárenia
po zdanení predstavoval stratu vo výške XX XXX XXX eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom
účtovnom období dosiahol zisk vo výške X XXX XXX eur. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 2. rade

za rok 2023 jeho majetok netto dosiahol sumu XX XXX XXX eur a výsledok hospodárenia po zdanení
predstavoval stratu vo výške XXX XXX eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období
dosiahol zisk vo výške XXX XXX eur. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 3. rade za rok 2023 jeho majetok
netto dosiahol sumu X XXX XXX eur a výsledok hospodárenia po zdanení predstavoval zisk vo výške
XX XXX eur. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 4. rade za rok 2023 jeho majetok netto dosiahol sumu

XX XXX XXX eur a výsledok hospodárenia po zdanení predstavoval zisk vo výške XXX XXX eur.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je správnemu súdu zrejmé, ako navýšenie prípadných výdavkov
žalobcov o vyrubený rozdiel dane spôsobí ohrozenie ich podnikateľskej činnosti, keď každý z
nich disponuje majetkom niekoľkonásobne prevyšujúcim výšku rozdielu dane určeného napadnutým

rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, t. j. sumu XX XXX
eur a rovnako aj žalobcami uvádzanú sumu XXX XXX eur. Pokiaľ aj žalobcovia v 1. a 2. rade vykázali
v roku 2023 stratu, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v predchádzajúcom účtovnom období
dosiahli aj tieto spoločnosti zisk, a teda v tomto smere nemožno hovoriť o dlhodobo nepriaznivej situácii.
Navyše v danom prípade bol rozdiel dane určený skupine DPH, ktorej členmi sú všetci žalobcovia,

pričom v zmysle § 4b ods. 2 druhej vety zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov zodpovedajú členovia skupiny za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona
a osobitného predpisu spoločne a nerozdielne. Povinnosť uhradiť predmetnú sumu teda nedopadá
na každého zo žalobcov jednotlivo, ale uplatňuje sa medzi nimi solidarita. To znamená, že pokiaľ aj došlo
k prechodnému zhoršeniu finančnej kondície niektorých zo žalobcov ako členov skupiny DPH, ktoré

im znemožňuje uhradiť danú sumu, môžu povinnosť uloženú napadnutým rozhodnutím splniť ostatní
členovia skupiny.

15. Žalobcovia, ktorí podávajú návrh na priznanie odkladného účinku sú povinní preukázať relevanciu
dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o ich povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a

ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcov. Správny súd zastáva názor, že
poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na
vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou

žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.05.2017, sp zn.: III.ÚS 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej
hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018,

sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť
preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z
konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho
súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku
správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku

žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou,
prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia
§ 185 SSP.17. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ
výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu
verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita

preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie
z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

18. Vzhľadom na to, že žalobcovia neoznačili a ani neosvedčili priamu hrozbu závažnej ujmy ako
prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom

nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli
naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP,
preto správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zamietol.

19. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v

spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)