Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52C/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211432
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424211432.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, C.,
zastúpeného: Mgr. Herman Pikaly, advokát, so sídlom Strmá cesta 2, Bratislava, IČO: 55 373 780, proti
žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, C., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta.

II. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2024 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia v nasledovnom znení: "Súd za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky vrátane jej
príslušenstvažalobcu-záložnéhoveriteľaA.B.,dátumnarodeniaXX.XX.XXXX,trvalebytomA.XXXXX/
XX, XXX XX C. - D. F. A. C., Slovenská republika zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.09.2021, zriaďuje v
prospech žalobcu ako záložného veriteľa záložné právo k nasledovným nehnuteľnostiam vo výlučnom
vlastníctve žalovaného D. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX C., Slovenská
republika: Byt č. 83, nachádzajúci sa na 3. poschodí v stavbe s popisom: E. XX, XX, XX, druh stavby:

Bytový dom, so súpisným číslom XXXX (ďalej len "Dom"), vchod: E. XX, postavený na pozemkoch
parcelaregistraC,parcelnéčísloXXXX,ovýmere432m2,druhpozemku-Zastavanáplochaanádvorie,
parcelaregistraC,parcelnéčísloXXXX,ovýmere426m2,druhpozemku-Zastavanáplochaanádvorie,
parcelaregistraC,parcelnéčísloXXXX,ovýmere428m2,druhpozemku-Zastavanáplochaanádvorie,
evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom G. H. C., katastrálny odbor, pre katastrálne územie:
A., obec: C., okres: C. E. I. J. bytom spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach Domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, na ktorých je Dom postavený o veľkosti
8858/810294, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom G. H. C., katastrálny odbor, pre
katastrálne územie: A., obec: C., okres: C. V."
V prípade, ak by súd usúdil, že v posudzovanom prípade nie je možné návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, žalobca žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v
nasledovnom znení: "Súd ukladá žalovanému D. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX, trvale bytom E.

XX, XXX XX C., J. K., aby sa zdržal akéhokoľvek nakladania s nasledovnými nehnuteľnosťami v jeho
výlučnom vlastníctve: Byt č. 83, nachádzajúci sa na 3. poschodí v stavbe s popisom: E. XX, XX, XX,
druh stavby: Bytový dom, so súpisným číslom XXXX (ďalej len "Dom"), vchod: E. XX, postavený na
pozemkoch parcela registra C, parcelné číslo XXXX, o výmere 432 m2, druh pozemku - Zastavaná
plochaanádvorie,parcelaregistraC,parcelnéčísloXXXX,ovýmere426m2,druhpozemku-Zastavaná
plochaanádvorie,parcelaregistraC,parcelnéčísloXXXX,ovýmere428m2,druhpozemku-Zastavaná

plocha a nádvorie, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom G. H. C., katastrálny odbor, pre
katastrálneúzemie:A.,obec:Bratislava-Petržalka,okres:C.E.I.J.bytomspojenýspoluvlastníckypodielna spoločných častiach a spoločných zariadeniach Domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, na
ktorých je Dom postavený o veľkosti 8858/810294, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
G. H. C., katastrálny odbor, pre katastrálne územie: A., obec: C., okres: C. E."

2. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že dňa 09.09.2021 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi
matkou a zároveň právnou predchodkyňou žalobcu pani L. M. B., K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XX, C., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, predmetom ktorej je poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 21.000,- eur a záväzok žalovaného požičanú pohľadávku spolu s príslušenstvom

vrátiť najneskôr do 30.09.2024. V zmysle článku II ods. 3 zmluvy je žalovaný povinný platiť úrok
vo výške 4 % ročne z pohľadávky. V zmysle článku II ods. 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na
úroku z omeškania vo výške 10 % ročne za každý deň omeškania s platením pohľadávky. V zmysle
článku IV zmluvy mal žalovaný zriadiť záložné právo na zabezpečenie pohľadávky v prospech veriteľa.
Žalobcovi nie je známe, prečo došlo k zmareniu zabezpečenia pohľadávky záložným právom a prečo
na byte žalovaného neviazne záložné právo. Dňa 10.08.2022 L. M. B. zomrela a na žalobcu ako

dediča prešli práva veriteľa zo zmluvy, čo bolo potvrdené uznesením Okresného súdu Bratislava II
vydaným notárkou JUDr. Danielou Hlavnovou ako súdnou komisárkou pod sp. zn. 38D/583/2022, Dnot
86/2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2023 a v ktorom bola schválená dohoda dedičov
po poručiteľke s tým, že žalobca okrem iného nadobudol pohľadávku spolu s jej príslušenstvom. Dňa
16.09.2024 doručil žalobca žalovanému oznámenie o prechode pohľadávky, v ktorom mu oznámil

prechod pohľadávky z poručiteľky na žalobcu a zároveň ho z dôvodu blížiaceho sa termínu splatnosti
pohľadávky (30.09.2024) vyzval na jej včasnú úhradu. Na oznámenie o prechode pohľadávky reagoval
žalovaný listom zo dňa 17.10.2024, v ktorom uviedol, že započítava vzájomné pohľadávky, a to
pohľadávku žalobcu a údajnú pohľadávku žalovaného vo výške 20.000,- eur z titulu bezdôvodného
obohatenia, ktorú má mať voči poručiteľke a ktorá mala ako dlh prejsť na žalobcu. K tomuto údajnému

započítaniu žalobca uviedol, že podľa § 580 zákona Občianskeho zákonníka je možné započítať len
pohľadávky, ktoré sa vzájomne kryjú. Zároveň podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno
započítať premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky
z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Ďalej
uviedol, že existencia žalovaným tvrdenej pohľadávky nebola zo strany žalovaného nijako hodnoverne

preukázaná. Táto údajná pohľadávka žalovaného nebola riešená ani v dedičskom konaní po poručiteľke
a žalobca o žiadnom takomto dlhu nemá vedomosť. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol ani to,
či je táto údajná pohľadávka splatná a k akému dátumu a neuviedol ani iné vlastnosti pohľadávky,
ktoré by ju podľa Občianskeho zákonníka robili spôsobilou na započítanie. Vzhľadom na uvedené
považoval žalobca údajnú pohľadávku žalovaného za fiktívnu a jej údajné započítanie za konanie s

cieľom vyhýbať sa povinnosti uhradiť pohľadávku a jej príslušenstvo zo zmluvy žalobcovi. Žalobca
nesúhlasil so započítaním žalovaným tvrdenej pohľadávky, a to najmä z dôvodu, že neexistujúca
pohľadávka nie je vymáhateľná na súde, nie je splatná a teda nie je spôsobilá na započítanie v zmysle
§ 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný
si je vedomý svojho záväzku uhradiť pohľadávku a jej príslušenstvo žalobcovi, čo aj de facto uznal

vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2024. Na druhej strane je zrejmé, že sa žalovaný vyhýba svojej
povinnosti uhradiť pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá bola splatná ku dňu 30.09.2024, a to jednak tým,
že pohľadávku ku dňu splatnosti neuhradil, ako aj tým, že namiesto riešenia situácie ohľadom svojho
dlhu sa snaží natiahnuť čas, resp. vyhovoriť z povinnosti pohľadávku a jej príslušenstvo riadne a včas
uhradiť. Pohľadávka nebola ku dňu podania návrhu zo strany žalovaného ani len v časti uhradená, a to

napríklad ani len v časti, ktorá by zodpovedala zostatku pohľadávky po údajnom započítaní žalovaného
(21.000,- eur - 20.000,- eur, t. j. vo výške 1 000,- eur). Žalovaný žiadnym spôsobom neprejavil vôľu
uhradiť pohľadávku a jej príslušenstvo. Naopak, z konania žalovaného je podľa žalobcu zrejmé, že
má snahu podniknúť kroky, ktoré v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi zmaria
splnenie jeho záväzkov zo zmluvy a vyhýbať sa tak uhradeniu pohľadávky a jej príslušenstva. Na

základe uvedeného sa žalobca domnieval, že existuje dôvodná obava, že žalovaný bude mariť prípadnú
exekúciu, a to napríklad aj zbavovaním sa majetku, z ktorého by pohľadávka a jej príslušenstvo mohla
byť uspokojená. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom v pomere 1/1 bytu
č. 83, nachádzajúceho sa na 3. poschodí v stavbe s popisom: E. XX, XX, XX, druh stavby: bytový dom,
so súpisným číslom XXXX, vchod: E. XX, postavený na pozemkoch parcela registra C, parcelné číslo

XXXX,ovýmere432m2,druhpozemku-zastavanáplochaanádvorie,parcelaregistraC,parcelnéčíslo
XXXX,ovýmere426m2,druhpozemku-zastavanáplochaanádvorie,parcelaregistraC,parcelnéčíslo
XXXX, o výmere 428 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, evidovanom na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom G. H. C., katastrálnym odborom pre katastrálne územie: A., obec: C., okres: C.,a s bytom spojeného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, na ktorých je bytový dom postavený, a to o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8858/810294. Žalobca ďalej uviedol, že si bude pohľadávku spolu

s príslušenstvom uplatňovať voči žalovanému aj v súdnom konaní, avšak z dôvodu obavy ohrozenia
exekúcie v budúcnosti podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

3. K svojmu návrhu žalobca priložil nasledovné listiny: zmluva o pôžičke zo dňa 09.09.2021, uznesenie
Okresného súdu Bratislava II č. k. 38D/583/2022-101 zo dňa 30.03.2023, oznámenie o prechode

pohľadávky a výzva na úhradu zo dňa 03.09.2024 spolu s doručenkou, odpoveď žalovaného zo dňa
17.10.2024, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. zo dňa 25.11.2024.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením

možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 343 ods. 1 a 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu

vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi
stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť

teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanejpovinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

14. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým
sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom

na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné

formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa,
ktorémusamáposkytnúťochrana)atvrdenieaosvedčenienevyhnutnostibezodkladnejúpravypomerov

medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť tvrdením
konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa), že obava z
ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna; nepostačuje
teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.
Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán (resp.

obavu z neskoršieho zmarenia exekúcie) nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci
ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt

neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má
subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba
vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Medzi základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia sudcovského

záložného práva), ktorých splnenie musí súd vždy skúmať, patrí: a) existencia návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, b) existencia skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie
(peňažného) nároku, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, c)
spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, d) zriadenie
záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) existencia dôvodnej obavy, že (budúca)

exekúcia bude ohrozená (zmarená). Okrem toho musí súd posúdiť, či nariadením zabezpečovacieho
opatrenia (zriadením záložného práva) neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom (nad
nevyhnutný rozsah).

16. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej

povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie. Takisto však postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.
Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom
na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym
dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity majetku). Navrhovateľa však nemožno

v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou
preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale
musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce
úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné,
pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

17. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom návrhu žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (resp. neodkladného opatrenia) vrátane jeho príloh, dospel
konajúci súd k záveru, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani na nariadenie neodkladnéhoopatrenianebolisplnenézákonnépodmienky.Súdpretonávrhžalobcunanariadeniezabezpečovacieho
opatrenia, ako aj jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodné zamietol.

18. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (uloženie povinnosti žalovanému
zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou) konajúci súd uvádza, že neodkladné opatrenie je možné
nariadiť iba v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3
CSP). Neodkladné opatrenie má teda subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu.
Keďže v prejednávanom prípade by sledovaný účel (zabezpečenie splatnej pohľadávky žalobcu, resp.

odstránenie obavy z ohrozenia budúcej exekúcie tejto pohľadávky) bolo možné dosiahnuť nariadením
zabezpečovacieho opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia konajúci súd uvádza,
že žalobca ani v minimálnom rozsahu neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že (budúca) exekúcia
v návrhu špecifikovanej pohľadávky bude ohrozená (zmarená). Žalobca v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia uviedol len vo všeobecnosti, že žalovaný sa vyhýba svojej povinnosti
uhradiť jeho splatnú pohľadávku a že má dôvodnú obavu, že žalovaný bude mariť prípadnú exekúciu
napríklad aj zbavovaním sa majetku, z ktorého by pohľadávka mohla byť uspokojená. Žalobca v
tejto súvislosti argumentoval jedine tým, že žalovaný sa vyhýba splneniu svojej povinnosti, keď si
voči nemu listom zo dňa 17.10.2024 započítal (podľa jeho názoru) fiktívnu pohľadávku. Žalobca teda

neosvedčil, že žalovaný realizuje alebo zamýšľa realizovať také faktické alebo právne úkony, ktoré by
smerovali k sťaženiu alebo úplnému zmareniu (budúcej) exekúcie jeho splatnej pohľadávky. Žalobca
ani neosvedčil, že by žalovaný robil alebo zamýšľal urobiť akékoľvek úkony, ktorými by so svojimi
nehnuteľnosťami disponoval alebo ktorými by tieto nehnuteľnosti zaťažil v prospech tretích osôb.
Žalobca takisto neosvedčil, že by súčasné či minulé správanie sa žalovaného alebo celkové okolnosti

prípadu odôvodňovali obavu, že žalovaný sa bude snažiť vyhnúť splneniu svojej povinnosti, a teda
bude robiť úkony (zbavovať sa majetku či svojich príjmov), ktoré by neskôr viedli k zmareniu exekúcie.
Len zo skutočnosti, že žalovaný nesplnil svoj záväzok v lehote splatnosti, nie je možné bez ďalšieho
dospieť k záveru (a to ani v rovine osvedčenia), že (budúca) exekúcia splatnej pohľadávky žalobcu bude
ohrozená, resp. zmarená. Žalobcom uvádzaná obava z ohrozenia exekúcie nemôže byť len všeobecná

či hypotetická, nemajúca oporu v predchádzajúcom či súčasnom správaní sa žalovaného. Súd totiž
v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, ale keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli
(nebol mu ani doručený návrh), súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.