Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200354
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200354.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV, a.s.,
IČO: 31 356 648, so sídlom v Bratislave, Priemyselná 6, právne zastúpeného: Advokát VASKÝ s.r.o.,
IČO: 51 166 950, so sídlom v Bratislave, Miletičova 21, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 14366/64A, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2022/021864-002 zo dňa 10.05.2022 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 07.07.2022 doručenou Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu
(ďalej aj pôvodný správny súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného úradu
Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky (ako pôvodný žalovaný) č. OU-PO-OVBP2-2022/021864-002
zo dňa 10.05.2022 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým pôvodný
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Prešov (ďalej aj správny orgán
prvého stupňa alebo stavebný úrad) č. SÚ/3786/16925/2022-Mk zo dňa 02.03.2022 o zamietnutí návrhu
žalobcu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov

– Haniska“ (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa). Žalobca sa tiež domáhal zrušenia
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.03.2022 a vrátenia mu veci na nové konanie
a rozhodnutie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Mesto Prešov, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, alebo aj správny orgán prvého
stupňa, rozhodnutím zo dňa 02.03.2022 zamietol návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia
o umiestnení stavby: „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov – Haniska“ podľa § 37 ods. 4 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj Stavebný zákon alebo zákon č. 50/1976 Zb.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobca podal dňa 24.11.2021 na stavebnom úrade žiadosť o vydanie územného rozhodnutia pre

stavbu: „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov – Haniska“. Po citácii ustanovenia § 37 Stavebného
zákona stavebný úrad konštatoval, že k podkladom návrhu umiestnenia predmetnej stavby vydal svoje
stanovisko orgán územného plánovania mesta Prešov pod č. OÚR,AaV/3507/2022 zo dňa 24.02.2022,
v ktorom uviedol, že navrhovaná stavba nie je v súlade so záväznou časťou Zmien a doplnkov 2017Územného plánu mesta Prešova, konkrétne s regulatívom RL D.1., kde podľa tohto regulatívu RL D.1
bod c/ je medzi neprípustné funkcie zaradená aj priemyselná výroba znečisťujúca životné prostredie.
Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z.z., ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb.

o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, patria
obaľovne bituménových zmesí a miešarne bituménu medzi veľké zdroje znečisťovania. Vzdialenosť
navrhovanej stavby od najbližšej obytnej zóny je 120 m, vzdialenosť od najbližšieho obytného domu
je 160 m. Z uvedeného je zrejme, že nie je dodržané ochranné pásmo od najbližšej obytnej zóny tak,
ako stanovuje norma. Navrhovanou stavbou nie je dodržaných ani 300 m od najbližších rodinných

domov na ulici Pod Wilec hôrkou. Nakoľko správny orgán prvého stupňa pri posúdení návrhu zistil,
že navrhovaná stavba je v rozpore s územným plánom mesta Prešov, ako záväzným podkladom, z
ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia, zamietol návrh žalobcu na vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby: „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov – Haniska“.

3. Nakoľko sa žalobca s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, podal proti nemu

odvolanie o ktorom rozhodol pôvodný žalovaný (a to Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej
politiky) napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa zo dňa 02.03.2022 o zamietnutí návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia
o umiestnení stavby: „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov – Haniska“ potvrdil.

4. Pôvodný žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že východiskovým podkladom pre posúdenie
podaného návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Obaľovačka asfaltových
zmesí Prešov – Haniska“ je schválený územný plán mesta Prešov. Pôvodný žalovaný pokračoval, že na
základe predloženého návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení uvedenej stavby zo dňa 24.11.2021
pôvodný žalovaný zistil, že ide o obsahovo totožný návrh, ako žalobca podal na stavebný úrad dňa

30.11.2020. O podanom návrhu zo dňa 30.11.2020 stavebný úrad právoplatne rozhodol rozhodnutím č.
SÚ/1455/23554/2021- Ju zo dňa 21.04.2021 tak, že podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona tento návrh
zamietol s odôvodnením, že navrhovaná stavba „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov – Haniska“ nie
je v súlade so záväznou časťou Zmien a doplnkov 2017 Územného plánu mesta Prešov. Na základe
žalobcom podaného odvolania, pôvodný žalovaný preskúmal predmetné rozhodnutie v odvolacom

konaní a rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2021/26719/81997 zo dňa 02.08.2021 zmenil prvostupňové
rozhodnutie v názve žalobcu, ako právnickej osoby, a v ostatnom ostal výrok rozhodnutia nezmenený.
Pôvodný žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že mesto Prešov má platný
územný plán mesta, schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 8/1995 zo dňa 30.01.1995
v znení neskorších zmien a doplnkov. Záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 5/2013 v znení zmeny

vyhlásenej VZN č. 11/2013 a č. 5/2017. Navrhovaná stavba na pozemkoch v k.ú. A., je umiestnená
na ploche podľa záväzného výkresu č. 2 grafickej časti s funkčným využitím obytné, priemyselné,
výrobné a skladovacie plochy, v území v ohrozenom povodňami a podľa záväzného výkresu č.
3 Vymedzenie regulačných celkov, sa predmetný priemyselný areál nachádza v regulačnom celku
označenom ako D1. Podľa záväznej časti, ide o plochu, na ktorú sa vzťahujú najmä reg. záväznej časti

územného plánu mesta a to: RL D/ Plochy výroby, skladov a technickej infraštruktúry. Plochy výroby a
skladov sú určené pre výrobné areály priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, energetické zariadenia,
logistické areály a veľkoobchodné sklady. RL D.1 Plochy pre priemyselnú výrobu a sklady a) hlavná
funkcia: priemyselná výroba neznečisťujúca životné prostredie, výrobné služby, skladové hospodárstvo,
energetické zariadenia, stavebné dvory. RL 2.4 Územia ohrozené povodňami. Pri návrhoch nových

lokalít (mimo prieluk v zastavanom území) v záplavových územiach je do doby realizácie navrhovaných
protipovodňových opatrení nevyhnutné dôsledné dodržiavanie ods. 5 a ods. 6 § 20 zákona č. 7/2010
Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. V danom prípade ide o obaľovačku
asfaltových zmesí s max. množstvom vyrobených obaľovaných zmesí 120 t za hod.; vzhľadom na
výrobnú kapacitu je zaradená medzi veľký zdroj znečisťovania ovzdušia. Podľa platnej odvetvovej

technickej normy OTN ŽP 2111:99, jej ochranné pásmo je min. 300 m, čo v súčasnosti zasahuje do
plôch obytných a záhradkárskych - oddychových, rekreačného charakteru. Z výsledkov Záverečného
stanoviska č. 310/2019-1.7/ed zo dňa 19.06.2019 podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie v znení neskorších predpisov a vyjadrení posudzujúceho orgánu vyplýva, že na
základe výsledkov komplexného vyhodnotenia vplyvov sa nepredpokladá významný negatívny vplyv

na okolité územia s diametrálne odlišným funkčným využitím, napr. plochy rekreácie, oddychová zóna,
obytné plochy, avšak OP 300 m bude zasahovať do plôch obytnej zástavby a plôch oddychovej zóny
mesta - záhrad, záhradkárskej osady. Je potrebné uviesť, že celá navrhovaná stavba je v území
ohrozenom povodňami, záplavovom území, v inundačnom území rieky Torysa. Z uvedeného vyplýva,že navrhovaná stavba „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov – Haniska“ je priemyselná stavba,
znečisťujúca životné prostredie, čo je v rozpore s regulatívami záväznej časti územného plánu mesta
Prešov.VyplývatoajzoZáverečnéhostanoviska,vktoromsúurčenépodmienkynaelimináciu-zníženie

významne nepriaznivých vplyvov tejto prevádzky na okolitú zástavbu a funkčné využitie územia podľa
územného plánu mesta. Ďalej uviedol, že do doby realizácie navrhovaných protipovodňových opatrení je
nevyhnutnédôslednédodržiavanieods.5aods.6§20zákonač.7/2010Z.z.oochranepredpovodňami
v znení neskorších predpisov. Pôvodný žalovaný v rozhodnutí č. OU-PO-OVBP2-2021/26719/81997 zo
dňa 02.08.2021 uviedol, že navrhovaná stavba je v rozpore s územným plánom mesta Prešov, jeho

záväznou časťou. V takomto prípade stavebný zákon neumožňuje stavebnému úradu rozhodnúť inak,
len podaný návrh zamietnuť podľa § 37 ods. 4 tohto zákona.

5. V prejednávanej veci, pri preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
02.03.2022 pôvodný žalovaný zistil, že ku dňu podania opakovaného návrhu na vydanie územného
rozhodnutia zo dňa 24.11.2021 pre stavbu obaľovačky asfaltových zmesí nedošlo k zmene územného

plánu mesta Prešov vo vzťahu k stavbou dotknutým pozemkom. Z uvedeného vyplýva, že skutkový
stav sa vo veci podaného návrhu zo dňa 24.11.2021 vo vzťahu k prvotne podanému návrhu na
vydanie územného rozhodnutia zo dňa 30.11.2020 nezmenil, preto stavebný úrad nemal dôvod vydať
rozhodnutie o umiestnení navrhovanej stavby.

6. Pôvodný žalovaný ďalej citoval ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku a uviedol, že
jedným z dôvodov pre zastavenie konania je prekážka veci už raz právoplatne rozhodnutej. Pôvodný
žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.03.2022 a s ním
súvisiaceho spisového materiálu v porovnaní s predchádzajúcim návrhom podaným na stavebný
úrad dňa 30.11.2020 zistil, že opakovane podaným návrhom žalobca požaduje vydanie rozhodnutia

o umiestnení stavby „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov – Haniska“, na pozemkoch v k. ú. A.,
špecifikovaných v podanom návrhu s tým, že o totožnom návrhu stavebný úrad už právoplatne
rozhodol rozhodnutím č. SÚ/1455/23554/2021-Ju zo dňa 21.04.2021. V danom prípade tak boli splnené
podmienky na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku. Stavebný úrad
napriek uvedenému rozhodol opakovane podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona tak, že zamietol podaný

návrh s poukazom na rozpor navrhovanej stavby s územným plánom mesta Prešov. Vo vzťahu k
nesprávnemu procesnému postupu stavebného úradu pôvodný žalovaný s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo dňa 17.12.2002 uviedol, že rozhodnutie
správneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby bol zrealizovaný určitý procesný postup, ale iba v prípade,
ak jeho zopakovanie má za následok priaznivejšie postavenie účastníka konania. Pôvodný žalovaný

preto v danom prípade odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku vec
nevrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko odstránenie formálnych vád by
neprivodilo vecne iné, výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu, t. j. neviedlo by k vydaniu požadovaného
územnéhorozhodnutiaoumiestnenístavby„ObaľovačkyasfaltovýchzmesíPrešov–Haniska“.Pôvodný
žalovaný v danom prípade rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku aj s ohľadom na zásadu

hospodárnosti konania (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku), ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán
použil v konaní také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné, nezvyšujú zbytočne náklady konania a
vedú k zákonnému rozhodnutiu; vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie by bolo v rozpore s
touto zásadou.

7. Pôvodný žalovaný k námietke žalobcu, že správny orgán musí brať do úvahy záväzné stanoviská
dotknutých orgánov s poukazom na súhlasné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej aj ministerstvo) zo dňa 16.07.2019 k investičnej činnosti a k výstavbe a na súhlasné
stanovisko Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 12.07.2021,
uviedol, že podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad obligatórne neprihliada na tie námietky

a pripomienky účastníkov konania, prípadne dotknutých orgánov, ktoré nie sú v súlade so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou. Konštatoval preto, že pokiaľ je podaný návrh na vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby v rozpore s územným plánom mesta Prešov, stavebný úrad zo zákona
nemôžeprihliadaťnasúhlasnézáväznéstanoviskádotknutýchorgánov.Pôvodnýžalovanýpoukázaltiež
na záverečné stanovisko ministerstva č. 310/2019-1.7/ed zo dňa 19.06.2019 vo vzťahu k navrhovanej

stavbe, z ktorého je zrejme, že ministerstvo súhlasí s navrhovanou činnosťou za podmienky jej súladu
s B. C. D. a že rozpor s územným plánom môže odstrániť iba mesto Prešov, ak bude mať záujem o
realizáciu navrhovanej činnosti. Predmetné stanovisko teda nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia
stavebného úradu a neodstraňuje rozpor navrhovanej stavby s územným plánom mesta Prešov.8. V závere pôvodný žalovaný dodal, že predmetné rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu
veci, bolo vydané v súlade so zákonom a vydal ho orgán na to príslušný. Pokračoval, že po oboznámení

sa s obsahom spisového materiálu a s postupom stavebného úradu pri vydávaní rozhodnutia nezistil v
napadnutom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo také nedostatky, pre ktoré by rozhodnutie
muselo byť zmenené alebo zrušené.

súdne konanie

9. Proti rozhodnutiu pôvodného žalovaného zo dňa 10.05.2022 podal žalobca včas správnu žalobu,
v ktorej navrhol rozhodnutia správnych orgánov ako nezákonné zrušiť a vec vrátil správnemu orgánu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

10. Žalobca po citácii ustanovení § 46, § 47, § 3 a § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj Správny poriadok) namietal, že správny
orgán prvého stupňa riadne a detailne nezdôvodnil v čom konkrétne je navrhovaná stavba v rozpore s
regulatívom RL D.1. Záväznej časti zmien a doplnkov 2017 Územného plánu mesta Prešova. Žalobca
predložil mestu Prešov všetky potrebné vyjadrenia a stanoviská k zámeru žalobcu, ktoré boli všetky

kladné/súhlasné, vrátane súhlasného Záverečného stanoviska o posúdení vplyvov na životné prostredie
č. 310/2019- 1.7/ed zo dňa 19.06.2019 vydaného Ministerstvom životného prostredia Slovenskej
republiky, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č.
sp. 11685/2019- 1.1, č. 54922/2019 zo dňa 05.12.2019 o zamietnutí rozkladov. Považuje preto
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za nedostatočné, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov a v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny orgán prvého stupňa tiež
neumožnil žalobcovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, pripadne navrhnúť jeho doplnenie, čím došlo k porušeniu aj § 3 ods. 2 Správneho poriadku.
Toto rozhodnutie preto považuje za nepreskúmateľné a nezákonné.

11. Žalobca ďalej namietal, že pôvodný žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval z
Rozhodnutia mesta Prešov č. SÚ/1455/23554/2021-Ju zo dňa 21.04.2021 a Rozhodnutia (o odvolaní)
Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2- 2021/26719/81997 zo
dňa 02.08.2021, pričom tieto citované rozhodnutia sa netýkajú správneho konania, ktoré je predmetom
prebiehajúceho správneho konania. Dodal, že pôvodný žalovaný sa pri rozhodovaní o odvolaní vôbec

nezaoberal jeho obsahom a ani konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, je len zrejme, že pôvodný
žalovaný považuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za vydané v súlade s právnymi
predpismi, nakoľko neuvádza žiadne jeho nedostatky. Pôvodný žalovaný úmyselne nereaguje na
svojvoľnosť kritéria regulatívu RL D.1. Záväznej časti zmien a doplnkov 2017 Územného plánu mesta
Prešova, a z toho vyplývajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa

(neuvádza, čo považuje za znečistenie životného prostredia, hodnoty resp. parametre znečistenia
navrhovanej stavby, vzdialenosť 300 m od rodinných domov). Pôvodný žalovaný neuviedol, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre napadnuté rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Dodal tiež,

že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nakoľko pôvodný žalovaný podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku neumožnil žalobcovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím došlo k porušeniu aj § 3 ods. 2 Správneho
poriadku.

12. K správnej žalobe sa vyjadril pôvodný žalovaný písomným podaním zo dňa 19.09.2022 a požiadal
o nariadenie pojednávania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že na základe podaného odvolania žalobcu,
pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa postupoval pôvodný žalovaný (ako
odvolací orgán) samostatne a nezávisle od zistení a hodnotení správneho orgánu prvého stupňa a

k predmetnej veci v napadnutom rozhodnutí uviedol, že východiskovým podkladom pre posúdenie
podaného návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Obaľovačka asfaltových
zmesí Prešov - Haniska“ je schválený územný plán mesta Prešov.13. Na základe predloženého návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení uvedenej stavby zo dňa
24.11.2021 pôvodný žalovaný v odvolacom konaní zistil, že ide o obsahovo totožný návrh, ako žalobca
podal na správny orgán prvého stupňa (ďalej aj stavebný úrad) už dňa 30.11.2020. O podanom návrhu

zo dňa 30.11.2020 stavebný úrad právoplatne rozhodol rozhodnutím č. SÚ/1455/23554/2021-Ju zo
dňa 21.04.2021, ktorým podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona zamietol návrh s odôvodnením, že
navrhovaná stavba „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov - Haniska“ nie je v súlade so záväznou
časťou Zmien a doplnkov 2017 Územného plánu mesta Prešov. Na základe odvolania žalobcu,
podaného na stavebný úrad dňa 24.05.2021, pôvodný žalovaný preskúmal predmetné rozhodnutie v

odvolacom konaní a rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2- 2021/26719/81997 zo dňa 02.08.2021 podľa §
59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil napadnuté prvostupňové rozhodnutie v časti názvu žalobcu,
a v ostatnom ostal výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nezmenený. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že mesto Prešov má platný územný plán mesta, schválený uznesením mestského
zastupiteľstva č. 8/1995 zo dňa 30.01.1995 v znení neskorších zmien a doplnkov. Záväzná časť bola
vyhlásená VZN č. 5/2013 v znení zmeny vyhlásenej VZN č. 11/2013 a č. 5/2017. Navrhovaná stavba na

pozemkoch v k. ú. A. je umiestnená na ploche podľa záväzného výkresu č. 2 grafickej časti s funkčným
využitím obytné, priemyselné, výrobné a skladovacie plochy, v území v ohrozenom povodňami a podľa
záväzného výkresu č. 3 Vymedzenie regulačných celkov, sa predmetný priemyselný areál nachádza v
regulačnom celku označenom ako Dl. Podľa záväznej časti, ide o plochu, na ktorú sa vzťahujú najmä
reg. záväznej časti územného plánu mesta a to:

RL D/ Plochy výroby, skladov a technickej infraštruktúry
Plochy výroby a skladov sú určené pre výrobné areály priemyselnej a poľnohospodárskej výroby,
energetické zariadenia, Jogistické areály a veľkoobchodné sklady.
RL D. 1 Plochy pre priemyselnú výrobu a sklady
a) hlavná funkcia:

priemyselná výroba neznečisťujúca životné prostredie, výrobné služby, skladové hospodárstvo,
energetické zariadenia, stavebné dvory
RL 2.4 Územia ohrozené povodňami
Pri návrhoch nových lokalít (mimo prieluk v zastavanom území) v záplavových územiach je do doby
realizácie navrhovaných protipovodňových opatrení nevyhnutné dôsledné dodržiavanie ods. 5 a ods.

6 § 20 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. V danom
prípade ide o stavbu obaľovačky asfaltových zmesí s max. množstvom vyrobených obaľovaných zmesí
za hod. 120 t; vzhľadom na výrobnú kapacitu je zaradená medzi veľký zdroj znečisťovania ovzdušia.
Podľa platnej odvetvovej technickej normy OTN ŽP 2111:99, jej ochranné pásmo je min. 300 m, čo v
súčasnosti zasahuje do plôch obytných a záhradkárskych - oddychových, rekreačného charakteru. Z

výsledkov Záverečného stanoviska č. 310/2019-1.7/ed zo dňa 19.06.2019 podľa zákona č. 24/2006 Z.
z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a vyjadrení posudzujúceho
orgánu vyplýva, že na základe výsledkov komplexného vyhodnotenia vplyvov sa nepredpokladá
významný negatívny vplyv na okolité územia s diametrálne odlišným funkčným využitím, napr. plochy
rekreácie, oddychová zóna, obytné plochy, avšak OP 300 m bude zasahovať do plôch obytnej zástavby

a plôch oddychovej zóny mesta - záhrad, záhradkárskej osady. A tiež celá navrhovaná stavba je v
území ohrozenom povodňami, záplavovom území, v inundačnom území rieky Torysa. Z uvedeného
vyplýva,ženavrhovanástavba„ObaľovačkaasfaltovýchzmesíPrešov-Haniska“jepriemyselnástavba,
znečisťujúca životné prostredie, čo je v rozpore s regulatívami záväznej časti územného plánu mesta
Prešov.VyplývatoajzoZáverečnéhostanoviska,vktoromsúurčenépodmienkynaelimináciu-zníženie

významne nepriaznivých vplyvov tejto prevádzky na okolitú zástavbu a funkčné využitie územia podľa
územného plánu mesta. Do doby realizácie navrhovaných protipovodňových opatrení je nevyhnutné
dôsledné dodržiavanie ods. 5 a ods. 6 § 20 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v
znení neskorších predpisov. Pôvodný žalovaný, ako odvolací orgán, v rozhodnutí č. OU-PO-OVBP2-
2021/26719/81997 zo dňa 02.08.2021 uviedol, že navrhovaná stavba je v rozpore s územným plánom

mesta Prešov, jeho záväznou časťou, a v takomto prípade stavebný zákon neumožňuje stavebnému
úradu rozhodnúť inak, len podaný návrh zamietnuť podľa § 37 ods. 4 tohto zákona.

14. Pôvodný žalovaný ďalej uviedol, že v prípade preskúmania napadnutého rozhodnutia č. OU-PO-
OVBP2-2022/021864-002 zo dňa 10.05.2022, pôvodný žalovaný, ako odvolací orgán v odvolacom

konaní zistil, že ku dňu podania opakovaného návrhu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa
24.11.2021 pre stavbu obaľovačky asfaltových zmesí nedošlo k zmene územného plánu mesta Prešov
vo vzťahu k stavbou dotknutým pozemkom. Z uvedeného preto vyplýva, že skutkový stav sa vo veci
podaného návrhu zo dňa 24.11.2021 vo vzťahu k prvotne podanému návrhu na vydanie územnéhorozhodnutia zo dňa 30.11.2020 nezmenil, a preto stavebný úrad nemal dôvod vydať rozhodnutie o
umiestnení navrhovanej stavby.
Pokračoval, že ak vo vzťahu k stavbou dotknutému pozemku dôjde k zmene územného plánu mesta

Prešov tak, aby stavebný úrad mohol navrhovanú stavbu umiestniť v súlade s týmto podkladom pre
vydanie územného rozhodnutia, žalobca, ako navrhovateľ, môže opakovane podať návrh na vydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov - Haniska“.
K námietke žalobcu, že pôvodný žalovaný spája dve samostatné správne konania, ktoré spolu
nesúvisia, pôvodný žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán, pri preskúmaní rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa zo dňa 02.03.2022 a s ním súvisiaceho spisového materiálu v porovnaní
s predchádzajúcim návrhom podaným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 30.11.2020 zistil, že
opakovanepodanýmnávrhomžalobcanavrhovalvydanierozhodnutiaoumiestnenístavby„Obaľovačka
asfaltových zmesí Prešov - Haniska, na pozemkoch v k.ú. A., špecifikovaných v podanom návrhu s tým,
že o totožnom návrhu stavebný úrad už právoplatne rozhodol rozhodnutím č. SÚ/1455/23554/2021-Ju
zodňa21.04.2021.Napriektomu,žekonanievovecinávrhužalobcu,podanomnastavebnomúradedňa

30.11.2020, bolo právoplatne skončené rozhodnutím, pôvodný žalovaný považoval za dôležité poukázať
na súvis obidvoch návrhov žalobcu o vydanie územného rozhodnutia na stavbu obaľovačky asfaltových
zmesí, a to s poukazom na skutočnosť, že išlo o totožnosť navrhovanej veci, spočívajúcej v totožnosti
účastníkov konania a totožnosti predmetu konania.
Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie pôvodného žalovaného vo vzťahu k

zastaveniu konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku, stavebný úrad napriek uvedenému
svojim rozhodnutím opakovane podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona zamietol podaný návrh s
poukazom na rozpor navrhovanej stavby s územným plánom mesta Prešov.
V danom prípade pôvodný žalovaný nezrušil v odvolacom konaní odvolaním napadnuté rozhodnutie
stavebného úradu podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku a vec nevrátil stavebnému úradu na nové

prejednanie a rozhodnutie, nakoľko odstránenie formálnych vád by neprivodilo vecne iné, výhodnejšie
rozhodnutie pre žalobcu, ako navrhovateľa, t.j. neviedlo by k vydaniu požadovaného územného
rozhodnutia o umiestnení stavby „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov - Haniska“.

15. Pôvodný žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ je podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia o

umiestnení stavby v rozpore s územným plánom mesta Prešov, stavebný úrad zo zákona nemôže
prihliadať na súhlasné záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Pokiaľ ide o záverečné stanovisko
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 310/2019-1.7/ed zo dňa 19.06.2019 vo vzťahu
k navrhovanej stavbe obaľovačky, je v ňom uvedené, že ministerstvo súhlasí s navrhovanou činnosťou
za podmienky jej súladu s B. C. D. a že rozpor s územným plánom môže odstrániť iba mesto Prešov,

ak bude mať záujem o realizáciu navrhovanej činnosti, a teda ani uvedené stanovisko nezakladalo
v odvolacom konaní dôvod na zrušenie meritórneho rozhodnutia stavebného úradu a neodstraňovalo
rozpor navrhovanej stavby s územným plánom mesta Prešov.

16. Pôvodný žalovaný k namietanému porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 a § 3 ods. 2 Správneho

poriadku uviedol, že pokiaľ ide o podklady pre rozhodnutie pôvodného žalovaného, ako odvolacieho
orgánu, je tu potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania neboli doplnené, príp.
predložené nové podklady, s ktorými by bol pôvodný žalovaný povinný v súlade s uvedenými zákonnými
ustanoveniami Správneho poriadku upovedomiť účastníkov konania vrátane žalobcu.
Ku konaniu na správnom orgáne prvého stupňa pôvodný žalovaný uviedol, že z predloženého spisového

materiálu stavebného úradu vyplýva, že v danom konaní po podaní návrhu na vydanie územného
rozhodnutia pre stavbu obaľovačky asfaltových zmesí bolo predložené stanovisko mesta Prešov, odboru
územného rozvoja, architektúry a výstavby č. OÚR,AaV/3507/2022 zo dňa 24.02.2022, poukazujúce
na nesúlad predmetnej stavby s územným plánom mesta Prešov. S obsahom uvedeného stanoviska
stavebný úrad v prvostupňovom konaní neoboznámil účastníkov konania. Mesto Prešov, odbor

územného rozvoja, architektúry a výstavby nemá v konaniach podľa Stavebného zákona postavenie
dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 Stavebného zákona a ním vydané stanovisko nie je záväzným
stanoviskom podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, ktorého obsah by mohol žalobca, ako účastník
konania, namietať podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona. Účastníkom konania, ani dotknutým
orgánom, príp. iným správnym orgánom neprislúcha zo Stavebného zákona pôsobnosť posudzovať

súlad navrhovanej stavby s platným územným plánom obce. Túto pôsobnosť má v prvostupňovom
konaní podľa Stavebného zákona výlučne stavebný úrad. Pôvodný žalovaný považoval za potrebné
dodať, že aj v prípade, ak by stavebný úrad s uvedeným stanoviskom oboznámil účastníkov konania,
nimi podané prípadné námietky voči nemu by nemali vplyv na merito rozhodovanej veci vo vzťahu kzamietnutiu návrhu na vydanie územného rozhodnutia z dôvodu jeho nesúladu s územným plánom
mesta Prešov. V danom prípade preto nebolo porušené právo žalobcu, ako účastníka konania,
vyplývajúce z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Navyše, aj samotné porušenie uvedeného

ustanovenia Správneho poriadku nie je dostatočným dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia,
ak nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej.

17. Pôvodný žalovaný v závere uviedol, že dospel k jednoznačnému záveru o neodôvodnenosti celej
podanej žaloby. Rozhodnutie pôvodného žalovaného bolo vydané v súlade s príslušnou právnou

úpravou a tvrdenia žalobcu v žalobe sú účelové a právne nepodložené. Pôvodný žalovaný má za to, že
žalobca vo svojej žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizuje, na ktorých svojich právach bol rozhodnutím
a postupom pôvodného žalovaného ukrátený. Pôvodný žalovaný pri formulovaní svojho rozhodnutia
dodržal ustanovenia Stavebného zákona aj Správneho poriadku a vo svojom odôvodnení rozhodnutia
jednoznačne špecifikoval, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami sa
riadil, zhodnotil všetky podklady pre vydanie rozhodnutia a vyslovil správnu úvahu po komplexnom

preskúmaní vykonaných úkonov a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Nakoľko pôvodný
žalovaný si nie je vedomý žiadneho svojho pochybenia, navrhol žalobu zamietnuť.

18. Žalobca v prejednávanej veci doručil pôvodnému správnemu súdu repliku zo dňa 31.10.2022.
Žalobca v replike konštatoval, že pôvodný žalovaný sa vo vyjadrení žiadnym spôsobom nevysporiadal

s namietaným porušením § 47 ods. 3 Správneho poriadku spočívajúcom okrem iného v tom, že
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neposkytuje riadne zdôvodnenie prečo
mesto Prešov zamietlo návrh žalobcu na vydanie územného rozhodnutia, a neuvádza sa v ňom akým
spôsobom má navrhovaná stavba znečisťovať životné prostredie, pričom v ňom nie sú uvedené žiadne
parametre znečisťovania a nie sú v ňom uvedené žiadne normy znečisťovania ani limitné hodnoty

znečisťovania.
Žalobca pokračoval, že tvrdenie pôvodného žalovaného, že podklady pre vydanie napadnutého
rozhodnutia neboli v rámci odvolacieho konania doplnené príp. neboli predložené nové podklady,
s ktorými by bol pôvodný žalovaný povinný oboznámiť žalobcu, je irelevantné. Ustanovenie § 33
ods. 2 Správneho poriadku ukladá každému správnemu orgánu povinnosť dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny poriadok v tomto prípade taktiež
nedáva správnemu orgánu „možnosť“, ale ukladá mu „povinnosť“ tak konať, a to bez ohľadu na okolnosti
prípadu.
Ďalej žalobca uviedol, že vyjadrenie pôvodného žalovaného k ustanoveniu § 30 ods. 1 písm. i/

Správneho poriadku je pre účely posudzovania zákonnosti rozhodnutí irelevantné, nakoľko mesto
Prešov, ako správny orgán prvého stupňa, nepostupovalo v súlade s týmto ustanovením, a preto
pôvodný žalovaný ani z tohto pohľadu svoje rozhodnutie posudzovať nemohol. Mesto Prešov vydalo
vo veci rozhodnutie, ktorým rozhodlo o návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia, mesto
Prešov nerozhodlo podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku, a neskúmalo či bolo vo veci vydané

predchádzajúce právoplatné rozhodnutie. Tiež je podľa názoru žalobcu nepravdivé tvrdenie, že sa pri
konaní ukončenom rozhodnutím mesta Prešov č. SÚ/1455/23554/2021-Ju zo dňa 21.04.2021 jedná o
totožný návrh ako návrh, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Tieto
návrhysútotožnélenčodooznačenianavrhovateľaadooznačenianázvustavby,avšaksúodlišnéčodo
obsahu a predložených dokladov. Napr. k návrhu, o ktorom bolo rozhodnuté správnym orgánom prvého

stupňa dňa 02.03.2022, predložil žalobca aj stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku č.
CS SVP OZ KE 2201/2021/4 zo dňa 05.11.2021, ktoré nebolo predložené do skoršieho konania. Pričom
napr. už na základe tohto stanoviska je zrejmé, že na rozdiel od skoršieho konania je súčasťou návrhu, o
ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 02.03.2022, aj vykonanie technických opatrení na ochranu
pred povodňami žalobcom (vybudovanie hrádze okolo polovice pozemku, na náklady žalobcu) v súlade

so zákonom č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami.

19. Žalobca ďalej uviedol, že pôvodný žalovaný tiež uviedol, že mesto Prešov konštatuje, že
navrhovanou stavbou nie je dodržaných ani 300 m od najbližších rodinných domov na ulici Pod Wilec
hôrkou, pričom neuvádza žiadnu konkrétnu normu, z ktorej vzdialenosť 300 m vyplýva. K uvedenému

treba uviesť, že platná územnoplánovacia dokumentácia mesta Prešov v žiadnej svojej záväznej časti
a regulatívoch nemá stanovené takéto ochranné pásmo. Pri stanovení vzdialenosti 300 m vychádzalo
mesto Prešov pravdepodobne z Odvetvovo technickej normy Ministerstva životného prostredia SR č.
OTN ŽP 211T.99, ktorá však nie je všeobecne právne záväzná, a predstavuje len rezortný technickýpredpis, ktorý je vydávaný v záujme riadenia technickej politiky a zefektívnenia postupov štátnej správy
a inšpekčných orgánov v oblasti starostlivosti o životné prostredie a ochranu jeho zložiek.

20.Vzáverežalobcauviedol,žeakoúčastníksprávnehokonania,máprávonato,abyboloojehonávrhu
na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby rozhodnuté zrozumiteľne, aby ho konajúce
správne orgány počas konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých rozhodnutí oboznámili s
podkladmi na vydanie rozhodnutia, aby sa k nim mohol vyjadriť a mohol navrhnúť ich doplnenie. Mesto
Prešov a pôvodný žalovaný však porušili práva žalobcu a neumožnili mu aby mohol svoje práva a

záujmyúčinneobhajovať.Poukázaltiežnadoterajšiupraxstavebnéhoúradu,ktorýbolschopnývúzemí,
v ktorom navrhuje žalobca výstavbu Obaľovačku asfaltových zmesí Prešov - Haniska, povoliť stavbu
betonárky, pričom stavba a prevádzkovanie betonárky predstavujú tiež zdroj znečistenia. Mesto Prešov
tiež povolilo v susedstve pozemku žalobcu rozšírenie areálu firmy EBA, ktorá je spracovateľom odpadu.

21. Žalobca v súlade s platnou legislatívou (zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) podal investičný
zámer „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov — Haniska“ na povinné posúdenie vplyvov na životné
prostredie, ktoré bolo zverejnené na ENVIROPORTÁL.sk dňa 10.07.2017, doplnené v priebehu roku
2018 a verejne prerokované dňa 17.12.2018 vo veľkej zasadačke Mestského úradu Prešov. Pripomienky
z tohto prerokovania boli zapracované do záverečného dokumentu, ktorý posudzovateľ Ministerstvo

životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového
hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, zverejnil dňa 16.07.2019 s kladným
výrokom, a to že súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov -
Haniska“ v súlade so znením tohto záverečného stanoviska. Uvedené kladné stanovisko Ministerstva
životného prostredia napadli rozkladom mesto Prešov, Obec E. a p. F. a spol. Odvolací orgán

Ministerstva životného prostredia podpisom ministra (05.12.2019, zverejnené 01.01.2020) toto súhlasné
Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky odboru posudzovania
vplyvov na životné prostredie č. 310/2019- 1.7/ed zo dňa 19.06.2019 potvrdil dňa 16.12.2019
(zverejnené) a rozklad zamietol. Na základe tohto kľúčového dokumentu žalobca pokračoval v ďalšom
konaní, kedy poverená spoločnosť obstarala zhotovenie Dokumentácie pre územné rozhodnutie a

vykonala súvisiacu inžiniersku činnosť, ktorej výsledkom bola žiadosť o územné rozhodnutie.
22. Vzhľadom na uvedené, považuje žalobca napadnuté rozhodnutia správnych orgánov za arbitrárne,
a preto trvá na podanej správnej žalobe v plnom rozsahu.
23. Replika bola doručená pôvodnému žalovanému dňa 04.11.2022, no pôvodný žalovaný svoje právo
na podanie dupliky nevyužil.

24. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých

je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej
veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd), kde je vec vedená pod sp.
zn. PO-6S/41/2022.

25. Ku dňu 01.04.2024 došlo k prechodu kompetencií na úsekoch územného plánovania a stavebného

poriadku (delimitácia) z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky (a to v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom
plánovaní a v dôsledku zmien v Stavebnom zákone s účinnosťou od 01.04.2024), a teda žalovaným je
v danej veci ďalej Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

26. Žalobca zmenil ku dňu 01.07.2024 obchodné meno z VÁHOSTAV - SK, a.s. na VÁHOSTAV, a.s.

27. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.07.2024. Pojednávania sa zúčastnil
právny zástupca žalobcu i zástupca žalovaného. Po prednesoch účastníkov konania bola zástupcovi
žalovaného súdom uložená povinnosť doručiť súdu administratívny spis z predchádzajúceho konania

(správny orgán prvého stupňa tam rozhodol dňa 21.04.2021 a pôvodný žalovaný dňa 02.08.2021),
a zástupca žalovaného mal na ďalšom pojednávaní vysvetliť vzťah regulatívu a normy OTN ŽP 2111:99.
Ďalšiedvepojednávanianariadenénadeň27.08.2024anadeň24.10.2024zástupcažalovanéhosvojou
neprítomnosťou zmaril. Dodatočne žalovaný doručil súdu vyjadrenie zo dňa 04.11.2024 k záväznostiregulatívu RL D.1 vrátane jeho časti c), ktoré bolo na vedomie tiež zaslané žalobcovi. Na pojednávaní
konanom dňa 21.11.2024 po záverečných rečiach účastníkov konania, súd vyhlásil vo veci rozsudok.

názor správneho súdu

28. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia

správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a na
pojednávaní konanom dňa 21.11.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

29. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca doručil Mestu Prešov (ako príslušnému

stavebnému úradu) dňa 24.11.2021 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Obaľovačka
asfaltových zmesí Prešov – Haniska“ spolu s prílohami tam uvedenými. Svoj návrh žalobca zdôvodnil
zabezpečením výroby asfaltových zmesí pre primárnu cestnú infraštruktúru v záujmovom území mesta
Prešov, ktorou je stavba rýchlostnej cesty R4 (1. etapa), ktorej zhotoviteľom je žalobca, na jeho
pozemkoch parc. č. KNC 3096/1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 15, 20a č. 3093/2 v k.ú. A. v kontakte

s katastrálnym územím obce Haniska, nachádzajúcich sa na ploche funkčne zaradenej do kategórie D.
Stavebný úrad, ako správny orgán prvého stupňa, návrh žalobcu na vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov – Haniska“ zamietol s poukazom na to, že orgán
územného plánovania mesta Prešov – Mesto Prešov, Mestský úrad v Prešove, odbor územného
rozvoja, architektúry a výstavby – vo svojom stanovisku č. OÚR,AaV/3507/2022 zo dňa 24.02.2022

konštatoval, že podľa regulatívu RL D.1 navrhovaná stavba nie je v súlade so Záväznou časťou Zmien
adoplnkov2017ÚzemnéhoplánumestaPrešov.Žalobcavodvolaníprotirozhodnutiusprávnehoorgánu
prvého stupňa namietal, že ten nevzal do úvahy súhlasné stanovisko ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky zo dňa 16.07.2019, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 16.12.2019 ako ani rozhodnutie
Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 12.07.2021.

Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.05.2022
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.03.2022,
keď konštatoval, že žalobca už v minulosti podal totožný návrh na vydanie územného rozhodnutia
o umiestnení stavby „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov – Haniska“ o ktorom správny orgán prvého
stupňa rozhodol dňa 21.04.2021 tak, že tento návrh zamietol, s čím sa stotožnil aj Okresný úrad Prešov,

odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací správny orgán, a to z dôvodu, že nedošlo k zmene
územného plánu mesta Prešov vo vzťahu k navrhovanej stavbe dotknutým pozemkom.

30. Podľa § 13 ods. 1 Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť
a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a

regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a
funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného
rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.

31. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie

sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického
vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti
krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných
prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane

plôch zelene.

32. Podľa § 16 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány
územného plánovania. Orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne kraje a krajské stavebné
úrady.

33. Podľa § 27 ods. 3 Stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej
záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.34. Podľa § 27 ods. 6 Stavebného zákona, schválená územnoplánovacia dokumentácia je v
určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej
územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

35. Podľa § 32 ods. 1 písm. a/ Stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,
meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,
ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby.

36. Podľa § 33 ods. 1 Stavebného zákona, na územné konanie je príslušný stavebný úrad.

37. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestným
zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie
pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania

do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

38. Podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona, od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť
v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno
posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu,

do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky
neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

39. Podľa § 36 ods. 3 Stavebného zákona, dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote,
v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov

štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú
lehotupredjejuplynutím,primeranepredĺži.Akdotknutýorgán,ktorýbolvyrozumenýozačatíúzemného
konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za
to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

40. Podľa § 36 ods. 5 Stavebného zákona, s dotknutými orgánmi a účastníkmi konania, ktorých
stanoviská a vyjadrenia k návrhu na vydanie územného rozhodnutia boli zabezpečené pred začatím
územného konania, obmedzí stavebný úrad prerokovanie návrhu podľa miery, v akej boli ich požiadavky
splnené.

41. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom

zisťovaní.

42.Podľa§37ods.2Stavebnéhozákona,stavebnýúradvúzemnomkonaníposúdinávrhpredovšetkým
zhľadiskastarostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o

území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným

orgánom.

43. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou

dokumentáciou.

44. Podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov
1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

45. Správny súd konštatuje, že mesto Prešov má platný územný plán mesta, schválený uznesením
mestského zastupiteľstva č. 8/1995 zo dňa 30.01.1995 v znení neskorších mien a doplnkov. Jeho
záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 5/2013 v znení zmeny vyhlásenej VZN č. 11/2013 a č. 5/2017.
Podľa Záväznej časti Územného plánu mesta Prešov v znení Zmien a doplnkov 2017 sa umiestnenie

navrhovanej stavby „Obaľovačka asfaltových zmesí Prešov – Haniska“ predpokladá na ploche funkčne
zaradenej do kategórie D/ výrobno-skladovacie plochy (- sú to areály výrobných podnikov, stavebných
dvorov, skladových areálov a veľkoobchodných predajní v oblastiach: G. H., D. – G., I. A. – I., J., K. L.,
M., dobývací priestor Solivary). Pre jednotlivé funkčné plochy sú stanovené nasledujúce regulatívy (RL).
RL D/ Plochy výroby, skladov a technickej infraštruktúry
Plochy výroby a skladov sú určené pre výrobné areály priemyselnej a poľnohospodárskej výroby,

energetické zariadenia, logistické areály a veľkoobchodné sklady.
RL D.1 Plochy pre priemyselnú výrobu a sklady
a/ hlavná funkcia:
priemyselná výroba neznečisťujúca životné prostredie, výrobné služby, skladové hospodárstvo,
energetické zariadenia, stavebné dvory

b/ prípustná funkcia:
zariadenie občianskej vybavenosti – maloobchod, veľkoobchod, dopravné areály, administratíva,
zariadenia technickej infraštruktúry. Ubytovacie zariadenia prechodného typu v priestoroch spĺňajúcich
hygienické požiadavky pre bývanie (z hľadiska hluku, prašnosti, oslnenia a pod.)
c/ neprípustná funkcie:

bývanie, občianska vybavenosť okrem stravovacích zariadení, priemyselná výroba znečisťujúca životné
prostredie, živočíšna výroba, zariadenia na zneškodňovanie odpadov s kapacitou nad 1000 t za
rok okrem komunálnych odpadov, v lokalite Na Tablách zariadenia na zneškodňovanie a spaľovanie
odpadov
d/ ostatné podmienky:

1. zástavba je samostatne stojacimi alebo radovými budovami bez výškového obmedzenia. V rámci
vstupných areálov administratívne budovy riešené ako dominanty, parkovacie plochy pre zamestnancov
a parkové úpravy. Vnútroareálové komunikácie musia byť spevnené, nezastavané plochy využité na
vnútroareálovú zeleň.
2. zastavanosť pozemku budovami do 80 % plochy parciel, tvoriacich pozemok stavby, podiel plôch

zelene minimálne 20 %.
Uvedené skutočnosti v prejednávanej veci žalobca nenamietal, a súd ich preto považuje za nesporné.

46. Podľa Prílohy č. 1 (Členenie a kategorizácia stacionárnych zdrojov) vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

o ovzduší (správny orgán nesprávne použil neúčinné Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 92/1996
Z.z. – poznámka súdu), sú Obaľovne bitúmenových zmesí a miešiarne bitúmenu s projektovanou
výrobnou kapacitou zmesi ?80t/h kategorizované ako veľký zdroj znečistenia (číslo kategórie 3.5)
– v prejednávanej veci sa jedná o obaľovačku asfaltových zmesí s max. množstvom výrobných
obaľovacích zmesí 120t za hod.

47. Podľa Prílohy E (Informatívne odstupové vzdialenosti pri posudzovaní umiestnenia nových zdrojov
znečisťovania ovzdušia [majúcich charakter priemyselnej výroby]) OTN ŽP 2 111:99 – odvetvovej
technickej normy Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (schválenej dňa 01.03.1999),
ochrana ovzdušia, odborné posudky vo veciach ochrany ovzdušia, je informatívne určená odstupová

vzdialenosť umiestnenia novej stavby z hľadiska enviromentálneho vplyvu na trvalo obývané obytné
objekty – Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bituménu (pri trvalom umiestnení viac ako rok) s
odstupom 500 m.

48. Zo Záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa

19.06.2019 (s ktorým sa stotožnil aj minister ŽP SR svojim rozhodnutím zo dňa 05.12.2019) na ktoré
žalobca viackrát poukázal, je zrejme, že MŽP SR síce s navrhovanou činnosťou resp. stavbou súhlasí,
no za podmienok jej súladu s Územným plánom mesta Prešov. Ministerstvo tiež dodalo, že rozpor
s územným plánom môže odstrániť iba mesto Prešov, ak bude mať záujem o realizáciu navrhovanejčinnosti /na str. 16/. V závere Záverečného stanoviska MŽP SR je konštatované, že s realizáciou
navrhovanej činnosti resp. stavby ministerstvo súhlasí, a to za predpokladu dodržania všetkých platných
právnych predpisov a splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI. 3. tohto

záverečného stanoviska. Jednou z podmienok je aj – (bod VI. 3. 1) v ďalšej fáze prípravy stavby
zabezpečiť súlad s Územným plánom mesta Prešov a záväzným regulatívom RL D.1. /na str. 42/.

49. Vychádzajúc z uvedeného, mesto Prešov (príslušný stavebný úrad), ako povoľujúci orgán, vo
svojom rozhodnutí zo dňa 02.03.2022 konštatovalo, že navrhovaná činnosť resp. stavba „Obaľovačka

asfaltových zmesí Prešov – Haniska“ nie je v súlade so Záväznou časťou Územného plánu mesta
Prešov, a preto návrh žalobcu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení tejto stavby zamietla
s poukazom na ustanovenie § 37 Stavebného zákona. Uvedené rozhodnutie stavebného úradu možno
považovať za stručné a nepresvedčivo odôvodnené, no podľa názoru správneho súdu uvedené
rozhodnutie zachytáva podstatu dôvodu na ktorom je rozhodnutie založené. Súd ďalej uvádza, že
stručnosť a nedovysvetlenie niektorých faktov zhojil svojim rozhodnutím zo dňa 10.05.2022 pôvodný

žalovaný, ktorý presne uviedol z akých konkrétnych podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ako
sa s nimi vysporiadal a akou úvahou dospel k svojmu rozhodnutiu. Správne orgány presne špecifikovali,
že navrhovaná stavba je veľkým zdrojom znečistenia, čo nepoprelo ani MŽP pri posudzovaní vplyvov
tejto stavby na životné prostredie. Pri takejto špecifikácii navrhovanej stavby podporenej ustanoveniami
vyhlášok MŽP SR a odvetvovej technickej normy MŽP SR, podľa názoru súdu nie je nutné v rozhodnutí

správnehoorgánuuvádzaťkonkrétneparametre(hodnoty)znečistenia,akosamylnežalobcadomnieva.
Pôvodný žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia preto správne konštatoval, že nakoľko je návrh
žalobcu na vydanie územného rozhodnutia o umiestení navrhovanej stavby v rozpore s Územným
plánom mesta Prešov, stavebný úrad nemôže umiestnenie navrhovanej stavby povoliť, a to ani
sprihliadnutímnasúhlasnézáväznéstanoviskádotknutýmorgánom.Zuvedenéhodôvodu,niejemožné

vyhovieť námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa 10.05.2022.

50. Žalobca tiež namietal, že správne orgány mu neumožnili, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol
vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2
Správneho poriadku). Správny súd k uvedenej námietke uvádza, že správne orgány vychádzali len

z podkladov, ktoré boli žalobcovi známe. Žalobca v žalobe nekonkretizoval s ktorou konkrétnou listinou
ako podkladom rozhodnutia nebol oboznámený. Navyše žalobca mal vedomosť o tom, že stavebný
úrad pravdepodobne jeho návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení navrhovanej stavby
zamietne, vzhľadom na jeho predchádzajúce rozhodnutie č. SÚ/1445/23554/2021-Ju zo dňa 21.04.2021
ako i na rozhodnutie pôvodného žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2021/026719-003 zo dňa 02.08.2021,

z dôvodu nezmeneného Územného plánu mesta Prešov.

51. Iné dôvody, okrem tých, ktorým správny súd venoval dostatočnú samostatnú pozornosť v tejto časti
odôvodnenia rozhodnutia, nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci (konkr. res
iudicata a umiestnenie navrhovanej stavby v území ohrozenom povodňami), a preto sa ich posúdeniu

osobitne nevenoval.

52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa s § 190 SSP zamietol.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a násl. tak, že účastníkom nepriznal právo na

náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,

kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.