Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 2, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Saz/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100597
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: V právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, Pakistanská islamská republika, posledne
trvale bytom: obec C., mesto D., okres E., provincia F., Pakistanská islamská republika, toho času
v evidencii: Pobytový tábor C., Slovenská republika, štátna príslušnosť: Pakistanská islamská republika,
zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom v Bratislave, Budyšínska 1, IČO: 173 160 14, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zn: ČAS: MU-PO-11-20/2024-Ž zo dňa 10.07.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e prvý a druhý výrok rozhodnutia žalovaného: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad,
ČAS:MU-PO-11-20/2024-Ž zo dňa 10.07.2024, ktorým žalovaný neudelil azyl a neposkytol doplnkovú
ochranu žalobcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti a v rozsahu zrušenia vracia vec
žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-11-20/2024-Ž zo dňa 10.07.2024 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“) vo veci žiadosti o udelenie azylu cudzinca (žalobcu) rozhodol tak, že prvým výrokom
neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej aj „zákona o azyle“),
druhým výrokom neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona
o azyle, tretím výrokom neudelil azyl na účely zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5
zákona o azyle a štvrtým výrokom neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c

ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.

2. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobca dňa 25.01.2024 pred pracovníkmi ÚPZC v Medveďove
vyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život. V
dedine, kde žije, pôsobí sekta Wahabi, ktorá neuznáva jeho šiítske vierovyznanie. Jeho otca aj brata
zabili. Uviedol že je členom politickej strany Pakistanské hnutie za spravodlivosť (ďalej aj „PTI“), pričom
ich vodca je vo väzení a členov PTI zabíjajú. Za účelom zdôvodnenia žiadosti bolo zo žalobcom dňa

22.02.2024 vykonaný vstupný pohovor, v ktorom uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany ani
nevykonával žiadne politické aktivity. O udelenie azylu požiadal z dôvodu, že sa dopočul o tom, že
v Pakistane je na neho podané trestné oznámenie z náboženských dôvodov, ktoré na neho podali
wahabisti na policajnej stanici v meste G., nakoľko mu kládli za vinu, že prečítal vetu z náboženskejknihy a odmietol v to veriť, čo je podľa žalobcu falošné obvinenie. Z dôvodu sektárskeho násilia mali
byť v minulosti zavraždený jeho otec A. a brat H., ktorí boli zastrelení v roku 2018 následne v roku
2021, a preto sa obáva, že by mu hrozil rovnaký osud, Nakoľko študoval náboženstvo a po skončení

štúdia sa mal stať šiítskym kňazom. Sunnitskí moslimovia nechceli, aby doštudoval, a aby sa dozvedel
pravdu o náboženstve a túto potom šíril ďalej. Po podaní trestného oznámenia však štúdium ukončil
a z obavy pred možným odsúdením odišiel a v marci 2022 krajinu pôvodu opustil. Počas pobytu v
Pakistane bol sympatizantom politickej strany PTI, avšak žiadne dôvody v súvislosti so svojím politickým
názorom neuviedol. Žalobca do konania nepredložil žiadne doklady, ktorými preukázal svoju totožnosť,

avšak žalovaný ju v konaní nespochybnil a na základe výpovede žalobcu ju ustálil tak ako je uvedené
v rozhodnutí.

3. Žalovaný svoje rozhodnutie v časti neudelenia azylu odôvodnil tým, že informáciu o trestnom stíhaní,
ktorú žalovanému žalobca poskytol, má výlučne z počutia, nakoľko nikdy nebol predvolaný na výsluch
ani mu nebolo doručené žiadne obvinenie. Žalovaný mal za to, že ide o sprostredkovanú a ničím

neoverenú informáciu, ktorá nie je podložená absolútne žiadnym dôkazom, a zo strany žalobcu nebola
logicky vysvetlená ani v jeho výpovedi pred žalovaným. Pokiaľ ide o trestné stíhanie zo strany štátu,
tak toto žalobca nepopísal, a je teda zrejme, že neuniesol bremeno tvrdenia a tento jeho dôvod je
založený výlučne na jeho domnienkach. Z informácií, ktoré sú obsahom spisového materiálu vyplýva,
že v pakistane naozaj existujú zákony o rúhaní, avšak tieto nie sú aplikované vo veľkom rozsahu.

Podľa správy pozorovateľa v oblasti ľudských práv, centra pre sociálnu spravodlivosť (CSJ) bolo v
celom pakistane na základe zákonov o rúhaní obvinených 171 ľudí. Podľa portálu o terorizme v južnej
Ázii (ďalej aj „SATP“) sa v roku 2024 všetky obvinenia z rúhania v provincii Pandžáb týkajú výlučne
ahmadijskej náboženskej menšiny, ku ktorej žalobca nepatrí. Pakistan je domovom druhej najväčšej
šiítskej populácie na svete, nakoľko tam žije 20 až 40 miliónov šiítov. Pri vykonštruovaných obvineniach

z rúhania nejde o úplne bežných študentov islamu, tak ako to uvádza žalobca, ale ide o vyprofilované
osoby, kam žalobca nepatrí. Ani dostupné informácie o Pakistane teda nepreukazujú, že by žalobcove
obavy z trestného stíhania boli postavené na nejakom reálnom základe. SATP Uvádza informácie o
tom, že väčšina prípadov rúhania nie je riešená na súde, ale guľkou alebo lynčovaním. V roku 2022 a
v roku 2023 bol zaznamenaných celkovo päť prípadov súvisiacich s rúhaním, ktoré mali za následok

spolu päť úmrtí pričom ani jeden z nich sa neodohral v okrese E. odkiaľ pochádza žalobca ani v jeho
bezprostrednom okolí. Zo správy Kanadskej rady pre prisťahovalectvo a utečencov (IRB) vyplýva, že
väčšina spoločnosti, ako aj samotný štát, vníma šiítskych moslimov pozitívne a bežný šiítsky obyvatelia
môžu žiť a žijú v Pakistane úplne normálnym životom a ich život sa prelína so životmi sunitských
moslimov, čo bol aj prípad žalobcu. Túto skutočnosť potvrdzuje samotná výpoveď žalobcu o tom, že

v pakistane bol prívržencom politickej strany PTI, prečo ide o prioritne sunnitskú politickú stranu, ktorá
je silná aj aj vo väčšinovo sunnitskom Pandžábe. Ani sympatie k tejto strane v prípade žalobcu nie sú
žiadnym dôvodom na jeho prenasledovanie.

4. Pokiaľ ide o samotné obavy pred wahabistami, žalovaný uviedol že nejde o žiadnu konkrétnu skupinu

ľudí, alebo náboženský smer, ktorý sám o sebe nie je agresívny. Hlásia sa však k nemu rôzne skupiny
a hnutia, ktoré môžu častokrát vykonávať aj extrémistickú činnosť. Všetky skupiny, ktoré vykonávajú
extrémistickú alebo teroristickú činnosť sú zakázané a nie sú štátom tolerované. Z informácií od SATP
vyplýva že celá provincia F. odkiaľ žalobca pochádza v roku 2022 kedy žalobca Pakistan opustil bolo
zaznamenaných 11 mŕtvych a v roku 2023 celkovo 49 mŕtvych z toho iba 7 civilistov. Podľa SATP okrese

E. nedošlo od 01.01.2020 do 18.03.2024 žiadnym prípadom zabitia ani k vzniku obetí z radov civilistov,
Pričom táto skutočnosť je v ostrom rozpore s výpoveďou žalobcu ohľadom jeho obáv. Navyše informácie
SATP spochybňujú aj zabitie brata žalobcu sa jedná z náboženských dôvodov, ktoré sa malo odohrať v
roku 2021, nakoľko takýto incident nie je v okrese E. absolútne evidovaný.

5. Práve nekonzistentnosť žalobcovej výpovede z objektívnymi informáciami o krajine pôvodu, ktoré sú
v tomto prípade dostupné a veľmi podrobné, je tým najpodstatnejším dôvodom, prečo migračný úrad
nepovažuje jeho výpoveď za dôveryhodnú, pričom z odôvodnenia je zrejmé, že nejde iba o nepatrné, ale
zásadné nezrovnalosti, ktoré narušujú a spochybňujú celý príbeh žalobcu. Zo strany žalovaného bolo
preukázané, že žiadna extrémistická alebo teroristická organizácia v okrese E. nevykonáva takú činnosť,

ktorá by sa dala zhrnúť pod pojem prenasledovanie, tak ako je definované v zákone o azyle. Žalovaný
mal za to, že uvedené skutočnosti preukazujú, že žalobca nečelil v Pakistane žiadnemu prenasledovaniu
a jeho obavy, sú iba subjektívne. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali
tomu, že by sa on osobne mal stať obeťou prenasledovania. Samotné šiítske vierovyznanie nie jedôvodom na udelenie azylu, a to najmä v súvislosti s jednoznačne zistenou situáciou v okrese E., z
ktorého od roku 2020 neexistuje žiadna informácia o akomkoľvek incidente, ktorého sa žalobca obáva.

6. Nakoľko neboli v prípade žalobcu preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
náboženských alebo národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnostikurčitejsociálnejskupineaanito,ževzhľadomnatietoobavysanemôžealebonechcevrátiť
do krajiny svojho pôvodu a nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických
práv a slobôd, žalovaný dospel k záveru, že žalobcova situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu,

Ako poskytnutia najvyššej formy právnej ochrany zo strany slovenskej republiky adekvátna. Žiadosť
žalobcu možno považovať za účelovú, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že túto nepodal bezprostredne
po príchode na územie slovenskej republiky alebo po zaistení a umiestnení do ÚPZC I., ale až po ôsmich
mesiacoch pobytu v tomto zariadení. Žiadosť o azyl podal až v čase, kedy prebiehalo konanie o jeho
administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky.

7. Žalovaný ďalej k neposkytnutiu doplnkovej ochrany posúdil že žalobcovi nehrozí uloženie trestu smrti
alebo jeho výkon nakoľko sa žalobca nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu v prípade
návratu do krajiny pôvodu hrozilo uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Nakoľko podľa dostupných
informácií o krajine pôvodu v prípade takýchto banálnych dôvodov v Pakistane trestné stíhanie voči
šiítom za rúhanie vedené obyčajne nie sú. Žalobcovi zároveň nehrozí ani mučenie alebo neľudské alebo

ponižujúce zaobchádzanie ani trest, nakoľko Ústava Pakistanu zakazuje akúkoľvek formu mučenia či
neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Obavy žalobcu sú iba subjektívne a ničím
nepodložené nakoľko z dostupných správ o krajine pôvodu je zrejmé, že v Pakistane nedochádza k
mučeniu alebo neľudskému zaobchádzaniu bez reálnych dôvodov. Všetky prípady takéhoto správania
voči konkrétnym osobám sú prepojené s určitou presne vymedzenou činnosťou týchto osôb, ktorú

žalobca nikdy nevykonával.

8. V Pakistane zároveň v súčasnosti neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt
v zmysle medzinárodného práva a situácia v krajine tak to nie je ani zo strany medzinárodného
spoločenstva chápaná. Pokiaľ ide o okres E., tak od 01.01.2020 tam nedošlo k žiadnemu úmrtiu z

dôvodu bezpečnostných incidentov. Ide o okres, ktorý je z dlhodobého hľadiska absolútne bezpečný.
Rovnako v celej provincii Pandžáb sú takéto úmrtia minimálne, pričom tieto sú výsledkom izolovaných
incidentov (najmä teroristických útokov) a nie ozbrojených stretov, Pričom takéto ojedinelé incidenty
sa vyskytujú aj v rámci Európy. Navyše ani samotná hrozba teroristických útokov nie je sama o sebe
dôvodom na poskytnutie doplnkovej ochrany. Samotná zhoršená bezpečnostná situácia v určitých

častiach krajiny, v ktorých sa žalobca nikdy dlhodobejšie nezdržiaval a zvýšené riziko teroristických
útokov nemožno považovať, podľa definície zo zákona o azyle, za reálnu hrozbu vážneho bezprávia,
lebo náhodný teroristický útok sa nedá považovať ani za mučenie ani za neľudské zaobchádzanie a
ani za existenciu ozbrojeného konfliktu. Žalovaný tak nevzhliadol dôvody na poskytnutie doplnkovej
ochrany z dôvodu obavy pred vážnym bezprávím z dôvodu všeobecného násilia počas medzinárodného

alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, nakoľko už žalobcu nebolo preukázané, že by bol v
prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Ďalej žalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí zdôvodnil neudelenie azylu na účel zlúčenia rodiny a neposkytnutie
doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny.

9. Pred vydaním rozhodnutia sa právny zástupca žalobcu oboznámil s kompletným spisovým
materiálom ku, ktorému sa následne dňa 14.06.2024 vyjadril. K tomuto vyjadreniu žalovaný uviedol, že
prenasledovania z náboženských dôvodov nebolo menovaného preukázané, čo bolo čo žalovaný riadne
zdôvodnil vo svojom rozhodnutí právny zástupca žalobcu poukazoval na to že projekt údajov o miestach
a udalostiach ozbrojených konfliktov (ACLED) zaznamenal v období od 01.09.2023 do 08.03.2024 tri

obete na životoch pri incidentoch. K tomu žalovaný uviedol, že v dvoch prípadoch išlo o študentov pri
študentských bitkách počas protestov a v treťom prípade išlo o vraždu lekára. Ani v jednom prípade
nešlo o sektárske náboženské násilie a ani o extrémistický alebo teroristický čin. ACLED zachytáva
incidenty zo širšieho hľadiska a zaznamenáva aj vraždy, ktoré sa udiali na verejných miestach, ktoré sú v
Pakistanebežné.Tietosavšaknijakonetýkajúosobyžalobcu. Pokiaľideonáboženskýextrémizmustak

tento je v Pakistane naozaj bežný, avšak okres E. ním však nie je dlhodobo dotknutý, rovnako provincii
F. zostáva dlhodobo vo všeobecnosti relatívne bezpečná. Útoky islamistické hnutie a organizácií,
ku ktorým dochádza v oblastiach, v ktorých menovaný nikdy v živote nebol, sú však z hľadiska
posúdenia jeho situácie absolútne irelevantné a nemožno na ne pri posúdení jeho žiadosti prihliadať.Rovnako tak ani početná až 40 miliónová šiitská menšina nie je vo všeobecnosti v Pakistane ohrozená.
v individuálnych prípadoch, samozrejme, môže dôjsť k zlyhaniu, ktoré nie je systémové, pričom k
prenasledovaní osoby z náboženských dôvodov môže prísť aj k nemu, v rádovo v stovkách prípadov,

ročne v kontexte celou Pakistanu prichádza. Avšak nejde o všeobecné prenasledovanie niekoľkých
desiatok miliónov obyvateľov, ktorí v Pakistane patria k náboženským minoritám. Takýto individuálny
základ sa však prípade žalobcu nepodarilo preukázať, nakoľko ani sám nepredložil žiadne konkrétne
informácie, ktoré by nijako potvrdzovali jeho obavy a celá jeho výpoveď obsahuje iba všeobecné a ničím
nepodložené individuálna subjektívne obavy.

10. V závere rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že za účelom posúdenia žiadosti žalobcu boli využité
informácie z materiálov „Pakistan - informácie o krajine pôvodu“ vypracované k uvedenému prípadu
vedené pod č. p.: MU-ODZS-2024/000370-007 zo dňa 08.04.2024 a č. p.: MU-ODZS-2024/000370-007
zo dňa 07.03.2024 vzhľadom na to, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 8, § 13a, § 10 a § 13b
zákona o azyle, neudelil sa mu azyl a neposkytla sa mu ani doplnková ochrana na území Slovenskej

republiky.

II. Správna žaloba

11. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30.08.2024 domáhal, aby súd preskúmavané rozhodnutie
žalovanéhozodňa10.07.2024vprvomadruhomvýrokuzrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

12. Žalobca v správnej žalobe okrem toho čo bolo obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného
uviedol, že opustil Pakistan z obavy o svoj život v roku 2022. Nelegálne pricestoval do Iránu, odtiaľ v
skupine s prevádzačom do Turecka, následne do Grécka, kde strávil približne šesť mesiacov a potom
pokračoval cez Macedónsko, Srbsko a Maďarsko až na Slovensko, kde bol zadržaný políciou. Jeho
cieľovou krajinou bolo Španielsko kvôli tomu, že tam žije jeho strýko. O udelenie medzinárodnej ochrany

žiada z náboženských dôvodov. V Pakistane je proti nemu vedené trestné konanie z dôvodu, že odmietol
veriť v určitú vetu, ktorú prečítal z náboženskej knihy. Ak by bol v Pakistane odsúdený, hrozí mu trest
odňatia slobody na doživotie, prípadne trest smrti.

13. Žalobca navrhol napadnutú časť rozhodnutia zrušiť z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)) a z dôvodu, že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).

14. Žalobca namietal a nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že žalovaný ho vyhodnotil
ako nedôveryhodného, čo malo následne vplyv aj na jeho úsudok o opodstatnenosti obáv žalobcu
z prenasledovania a vážneho bezprávia, pochádzajúce od neštátneho pôvodcu. Žalobca vo svojej
výpovedi konzistentne uvádzal, že v Pakistane je na neho podané trestné oznámenie zrejme pre rúhanie
alebo odpadlíctvo, a to z dôvodu, že patrí k šiítskej vetve islamu. Tento smer študoval a plánoval ho ako

Imám aj ďalej šíriť. Ak by k podaniu trestného oznámenia zo strany wahabistov nedošlo, dnes by už
žalobca bol B.. Žalovaný nemohol dospieť k záveru, že trestné stíhanie žalobcu v Pakistane je len jeho
domnienkou, pretože tieto tvrdenia žalobcu žalovaný dôsledne nezisťoval a uspokojil sa len s výpoveďou
žalobcu, Pričom žalovaný má povinnosť zo zákona zistiť skutočný stav veci.

15. Žalobca tvrdil, že za prenasledovaním šiítov stoja neštátni pôvodcovia, v danom prípade skupina
Wahabi, s ktorou štát nie je schopný naložiť tak, aby svojím košickým obyvateľom bol schopný a vôbec
ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, čo potvrdzujú informácie
zabezpečené do konania samotným žalovaným. Tým, že žalobca bol študentom šítskeho islamu, a tým,
žejehorodinajeužvhľadáčikuprotišiitskejextrémistickejskupiny,mánaopakzato,žejevyprofilovanou

osobou, ktorej v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí prenasledovanie alebo vážne bezprávie v
podobe, ako to definuje zákon o azyle, a to v dôsledku systémového zlyhania štátu, ktorý nevie zamedziť
násilnostiam zo strany extrémistických skupín, hoci formálne tento postoj deklaruje.16. Žalobca mal ďalej za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie o krajine pôvodu založené
v administratívnom spise a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o neexistencii prenasledovania
a vážneho bezprávia, ktorej žalobcovi v krajine pôvodu dôvodne hrozí. Extrémistická skupina Wahabi

je v Pakistane neštátnym pôvodcom prenasledovania a štát nie je schopný poskytnúť svojim občanom
ochranu pred jeho násilným konaním. Bezpečnostná situácia v krajine je zlá s tendenciou ďalšieho
zhoršovania. Vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v krajine a možné riziká ani Ministerstvo
zahraničnýchvecíaeurópskychzáležitostíSlovenskejrepublikydôrazneneodporúčaobčanomcestovať
do Pakistanu, nakoľko upozorňuje, že teroristické útoky a násilie majú stále vysokú tendenciu a nie sú

teritoriálne obmedzené iba na najviac rizikové územia. Útoky aj na civilné ciele je v súčasnosti možný
praktickynaktoromkoľvekmiestevPakistane.ŽalobcaďalejspoukazomnapakistanskýTalibanuviedol,
že hrozba teroristických útokov v rámci celého územia Pakistanu je veľmi vysoká a pakistanský Taliban
operuje v rámci celého územia Pakistanu.

17. Vzhľadom na uvedené žalobca vyjadril názor, že pri súčasnej situácii v Pakistane je bez ohľadu

na jeho azylové dôvody neprípustné požadovať jeho vycestovanie, ani do oblasti, kde dochádza len
k výnimočným teroristickým útokom, pretože objektívna hrozba vážneho a individuálneho ohrozenia
života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho konfliktu by po
jeho návrate do krajiny pôvodu bola opodstatnená na celom území Pakistanu. Bezpečnostná situácia
v Pakistane nemá prognózu zlepšovania sa a vnútorné presídlenie v rámci územia Pakistanu nie je

univerzálne možné.

III. Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.09.2024, ktorým navrhol správnu žalobu zamietnuť.

19. Po stručnom zrekapitulovaní doterajšieho priebehu žalovaný k námietke nesprávneho právneho
posúdenia veci uviedol, že žalobca svoje tvrdenie, že je v Pakistane trestne stíhaný kvôli prečítaniu
vety z náboženskej knihy, v ktorej žalovaný odmietol uveriť, nepodložil žiadnymi inými dôkazmi. A z
uvedeného dôvodu sa preto žalovaný zameral na posúdenie podmienok, za splnenia ktorých možno

vychádzať len z vyhlásení žalobcu. Žalovaný vyhodnotil žalobcu ako nedôveryhodného, nakoľko jeho
príbehu chýba ako vonkajšia tak aj vnútorná konzistentnosť. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
a jeho dôvod prenasledovania je založený výlučne na jeho domnienkach nakoľko tvrdenia žalobcu
o prenasledovaní šiítov zo strany skupiny Wahabi vyvracia vo svojej správe o aktéroch ochrany v
Pakistane z mája 2023 Ministerstvo vnútra Spojeného kráľovstva. V Pakistane síce existujú zákony

o rúhaní, avšak nie sú aplikované vo veľkom rozsahu. Pakistan je domovom druhej najväčšej šiítskej
populácie na svete, nakoľko tam žije 20 až 40 miliónov šiítov. Šiíti sú dobre zastúpení v parlamente a
pravidelne sa zúčastňujú volieb za hlavné politické strany. Pri vykonštruovaných obvineniach z rúhania
ide o vyprofilované osoby, kam žalobca nepatrí. V okrese E., odkiaľ žalobca pochádza, nedošlo od
1 januára do 18. marca 2024 k žiadnym prípadom zabitia osôb. Najprv žalobcu tvrdil, že bol členom

politickej strany PTI (zápisnica o výsluchu zo dňa 25.01.2024) a že sa nedopustil žiadneho trestného
činu. Počas ďalšieho pohovoru uviedol že bol len sympatizantom tejto politickej strany (zápisnica o
výsluchu zo dňa 22.02.2024) a kvôli tomu, že odmietol uveriť vete, ktorú prečítal z náboženskej knihy
bolo voči nemu urobené podanie na miestnej policajnej stanici, na základe čoho ho mali začať hľadať
policajti aj Wahabisti. Politická strana PTI má silné postavenie aj v okrese odkiaľ pochádza žalobca

E., kde pravidelne usporadúva svoje stretnutia. Pričom túto zmenu vo vyjadrení žalobcu ohľadom
politickej strany považoval žalovaný za účelovú. Rozpory existujú aj ohľadom zabezpečenia finančných
prostriedkov, ktoré použil žalobca na vycestovanie z Pakistanu v zápisnici zo dňa 29.05.2023 uviedol že
mu ich dal otec a počas pohovoru vykonaného dňa 22.02.2024 uviedol že mu ich požičal strýko, pričom
podľa vyjadrenia žalobcu mal jeho otec zomrieť násilnou smrťou v roku 2018. Žalobcovi bol poskytnutý

dostatočný priestor na opísanie rozhodujúcich skutočností, však žalobca svojimi tvrdeniami nevedel
preukázať ani identicky, konzistentne, neprotirečivo a s uspokojivou mierou dôveryhodnosti popísať
príčiny možnej a reálnej hrozby prameniace z obvinenia z náboženskej trestnej činnosti. Pravdivosť
tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné
vychádzať.

20. K námietke, že skutkový stav, ktorým zažalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, žalovaný uviedol, že v súčasnosti neprebieha
vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt v zmysle medzinárodného práva a situácia v krajinetakto nie je chápaná ani zo strany medzinárodného spoločenstva. Situácia v okrese E. nezodpovedá
ani definícii vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa SATP v okrese E. nedošlo od 01.01.2020
do 18.03.2024 K žiadnemu úmrtiu z dôvodu bezpečnostného incidentu a teda ide o okres, ktorý je z

dlhodobého hľadiska bezpečný.

21. Žalobca k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 07.10.2024 sa ďalej nevyjadril.

IV. Konanie pred správnym súdom

22. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a §
13ods.3SSP)popreskúmaníadministratívnehospisu,napadnutéhorozhodnutiaapostupužalovaného
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné v napadnutej časti

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 220 SSP). Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže účastníci konania výslovne uviedli, že žiadajú alebo vyjadrili
súhlasia, aby súd vo veci vydal rozhodnutie bez nariadenia pojednávania s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu
v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.12.2024 (§ 137

ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a že je dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP a vrátenia veci žalovanému na nové
konanie a rozhodnutie.

V. Relevantná právna úprava

23. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

24. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú

vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,

6. konaní namierenom proti oso bám určitého pohlavia alebo proti deťom.

25. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

26. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho

bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) Zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,
aka) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo
b) nespĺňa podmienky podľa § 13b.

28. Podľa § 13c ods. 2 písm. b) Zákona o azyle, ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak
je dôvodné podozrenie, že žiadateľ spáchal obzvlášť závažný zločin.

29. Podľa § 11 odsek 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje
trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť

závažný.

30. 48. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, podľa tohto zákona sa posudzuje
trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky

31. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je

štátnymobčanomSlovenskejrepublikyaniobčanomÚnie;štátnympríslušníkomtretejkrajinysarozumie
aj osoba bez štátnej príslušnosti

32. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
aj „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť

neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

33. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý
má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich
prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo

iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti
ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

34. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť
krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne
orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

38. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

39. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.41. Podľa ustanovenia § 206 ods. 1 SSP, vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl
a pobyt cudzincov.

42. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

43. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia

alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

44. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o
všeobecnej správnej žalobe.

45. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a
deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného
pasu alebo iného dokladu totožnosti.

VI. Právny názor správneho súdu

46. Predmetom konania a posúdenia veci správny súdom je v správnej žalobe žalobný návrh na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného v prvom a druhom výroku (neudelenie azylu a neposkytnutí
doplnkovej ochrany) a v tomto rozsahu vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

pričom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré podľa žalobcu spočíva v tom, že
žalovaný ho vyhodnotil ako nedôveryhodného, čo malo vplyv aj na posúdenie jeho obáv žalobcu z
vážneho bezprávia zo strany neštátnych pôvodcov v krajine pôvodu. V rámci námietky, že skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu
žalobcauviedol,žežalovanýnesprávnevyhodnotilinformácieokrajinepôvodužalobcunachádzajúcesa

vadministratívnomspiseadospelknesprávnymskutkovýmzisteniamoneexistenciivážnehobezprávia,
ktoré žalobcovi v krajine pôvodu hrozí.

47. Žalovaný si na základe obsahu vstupného pohovoru so žalobcom ako žiadateľom o medzinárodnú
ochranu, ktorý sa realizoval dňa 22.02.2024, vyžiadal vyjadrenie od Slovenskej informačnej služby

a Vojenského spravodajstva k osobe žalobcu. Slovenská informačná služba v stanovisku zo dňa
24.04.2024 uviedla, že nedisponuje informáciami, ktoré by odôvodňovali neudelenie jej súhlasu s
udelením azylu žalobcovi na území Slovenskej republiky. Žalovaný požiadal Migračný úrad Ministerstva
vnútra SR, odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o poskytnutie informácií ku krajine pôvodu
žalobcu, s uvedením konkrétnych otázok, ku ktorým informácie žiada a aktualizáciu odpovedí k otázkam,

ktoréužbolispracovanévanalýzekukrajinepôvodužalobcuzodňa21.09.2023,pokiaľdošlokzmenám.

48. V prvom kroku sa správny súd zaoberal námietkou posúdenia dôveryhodnosti žalobcu žalovaným
v konaní vo veci žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany, keďže pri posudzovaní žiadosti o udelenie
azylu má zo strany správneho orgánu najprv prebehnúť posúdenie dôveryhodnosti popísania azylového

príbehu žiadateľa. Dôveryhodnosť príbehu je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k rozhodovaniu o
poskytnutí doplnkovej ochrany žiadateľovi, keďže správny orgán aj na základe skutočností uvedených
žiadateľom v konaní vyhodnocuje, či je žiadateľ vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v
krajine pôvodu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobcu považuje za
nedôveryhodného pre nekonzistentnosť jeho výpovede a rozpor s objektívnymi informáciami o krajine

pôvodu, ktoré sú podľa žalovaného v tomto prípade dostupné a veľmi podrobné, pričom žalovaný
považuje nezrovnalosti nie iba za nepatrné, ale za zásadné, ktoré narušujú a spochybňujú celý
príbeh žalobcu. Za skutočnosti, ktoré odôvodňujú posúdenie žalobcu ako nedôveryhodného, žalovaný
považoval to, že žalobca uviedol, že v Pakistane je trestne stíhaný má výlučne z počutia, nakoľko nikdy
nebol predvolaný na výsluch ani mu nebolo doručené žiadne obvinenie, pričom ide o sprostredkovanú

a ničím neoverenú informáciu, ktoré nie je podložená absolútne žiadnym dôkazom a žalobca ju logicky
vysvetliť vo svojej výpovedi nedokázal. A tak žalovaný považoval tvrdenia žalobcu v jeho výpovedi za
subjektívne domnienky nemajúce racionálny základ ani v súvislosti so samotnými informáciami o krajine
pôvodu. Rovnako tak žalovaný s poukazom na informácie SATP spochybnil aj zabitie brata žalobcu H.z náboženských dôvodov, ktoré sa malo odohrať v roku 2021 nakoľko takýto incident nebol podľa SATP
v okrese E. absolútne evidovaný.

49. V súvislosti s problematikou posúdenia dôveryhodnosti žiadateľa správny súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sža/8/2015 zo dňa 25.03.2015, v ktorom najvyšší súd
uvádza: „Povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok
má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo
žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal

právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom
vykonal príslušné skutkové zistenia, (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa
01.07.2009). Vzhľadom na osobitosť konania o azyle, ktorá spočíva v tom, že žiadateľ je spravidla
v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi (prípady,
keď žiadateľ vie dokázať všetky svoje tvrdenia, sú skôr výnimkou než pravidlom), najmä s poukazom
na špecifickosť postavenia, v akom sa navrhovateľ sám nachádza, s prihliadnutím na okolnosti,

za akých krajinu pôvodu opúšťa, preto podmienka, že navrhovateľom uvádzané tvrdenia musia byť
podložené dôkazmi, ktoré sám predloží, by preto nemala byť vyžadovaná príliš striktne, (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/33/2009 zo dňa 01.07.2009). Najvyšší súd Slovenskej republiky musí
podotknúť, že v azylovom konaní, ktoré sa vyznačuje svojou špecifickosťou, prebieha dokazovanie na
základe iných pravidiel, ako sú typické pre všeobecné správne konanie. Dôkazné bremeno nezaťažuje

výlučne žiadateľa o azyl, ale je pomerne rozložené medzi žiadateľa a správny orgán, ktorý posudzuje
žiadosť. To znamená, že žiadateľ svojimi vyhláseniami, tvrdeniami a výpoveďami určuje skutkový
rozsah (dôkazný rozsah), ktorý následne správny orgán preveruje, potvrdzuje alebo vyvracia na základe
dostupných informácií, ktoré sa k jednotlivým tvrdeným skutočnostiam vzťahujú. Preto by malo byť
v čo najlepšom záujme žiadateľa o azyl, aby jednotlivé tvrdenia o skutočnostiach, ktoré majú byť

rozhodné pre posúdenie žiadosti podával presne, jasne a zrozumiteľne, aby si jednotlivé tvrdenia logicky
neodporovali a boli kompaktné. Uvedené tiež vyplýva aj z ustanovenia § 19a ods. 3 zákona o azyle
podľa ktorého, ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti
o udelenie azylu na to neprihliadne, ak sú splnené zákonné podmienky. Jednou z týchto podmienok je
aj to, aby bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Konanie o azyle je osobité totiž najmä

tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi
alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera odporcovi, závisí
predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si odporca o navrhovateľovi vytvára
v priebehu celého administratívneho konania. Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje
vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť,

resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti
na celkové správanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti
tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a
rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie
zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby, (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 8Sža/36/2008 zo dňa 04.08.2009). Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu
je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím
k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii
so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu, s prihliadnutím na okolnosť, ako je, napr. či
navrhovateľ vystupuje pod rovnakou identitou v priebehu azylového konania.“

50. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia správny orgán postupoval správne, keď vzal za základ
pre rozhodnutie dôvody (skutkový rozsah), ktoré uviedol žalobca ako žiadateľ v priebehu konania o
udelenie medzinárodnej ochrany a ktoré následne preveroval na základe dostupných informácií o krajine
pôvodu.Priďalšompostupevšaksprávnyorgánpochybiljednakprizisťovaníinformáciíokrajinepôvodu

a jednak pri vyhodnocovaní zistených skutočností jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach.

51. Poukazujúc aj na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 5Azs/306/2023 zo
dňa 23.09.2024, správny súd uvádza, že záver správneho orgánu o tom, že azylový príbeh žiadateľa
o medzinárodnú ochranu či jeho časť sú nedôveryhodné, je podmienený dôsledným preskúmaním

hodnovernosti výpovede, na čo by sa mal zamerať pohovor so žiadateľom a jeho výpoveď by následne
mala byť riadne vyhodnotená podľa všeobecne uznávaných indikátorov dôveryhodnosti, ako sú zhrnuté
v čl. 4 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie
štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnejochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu
poskytovanej ochrany (kvalifikačná smernica). Medzi indikátory dôveryhodnosti patrí najmä vnútorná a
vonkajšia konzistentnosť žiadateľovej výpovede, otázka, či je táto výpoveď dostatočne konkrétna a jej

plauzibilita v súvislosti s relevantnými informáciami o krajine pôvodu. Spôsob vyhodnotenia jednotlivých
indikátorov dôveryhodnosti je bližšie rozvedený v materiáloch Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA),
predtým Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO). Pre posúdenie dôveryhodnosti výpovede
žiadateľa je nutné zvážiť, či je žiadateľom opísaný príbeh opísaný dostatočne konkrétne a plauzibilne,
či sú žiadateľove tvrdenia rozporné medzi sebou navzájom alebo s inými dôkazmi a je potrebné tiež

posúdiť,čisúžiadateľovetvrdeniavsúladesoznámymiinformáciamiokrajinepôvodu.Aksprávnyorgán
považuje tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu za nedôveryhodné, pričom jedným z dôvodov je
vnútorná alebo vonkajšia nekonzistentnosť žiadateľových tvrdení, je nutné, aby ho s identifikovanými
rozpormi konfrontoval a poskytol mu možnosť tieto rozpory vysvetliť alebo odstrániť (ak tak neurobí,
rozpory by pri hodnotení nemal zohľadniť). Rozpory, na ktorých svoj záver o nedôveryhodnosti správny
orgán založil, sa musia týkať významných skutočností a musia presvedčivo svedčiť o nedôveryhodnosti

tvrdení. Nedôveryhodnosť príbehu nastáva až v prípade zásadných nezrovnalostí. Nestačí, ak sa v
príbehu objavujú drobné odchýlky, ktoré ale inak nenarušujú hlavnú líniu príbehu žiadateľa. Ak je
príbeh konzistentný a zodpovedá informáciám a zisteniam o krajine pôvodu, potom nezrovnalosti v
okrajových príbehových líniách nie sú relevantné. Pri identifikácii rozporov v žiadateľových tvrdeniach
je nutné posúdiť všetky dôkazy v ich úplnosti, než bude urobený záver o nedôveryhodnosti tvrdení

žiadateľa – napríklad vnútorná alebo vonkajšia nekonzistentnosť tvrdenia bez ďalšieho nemusia nutne
znamenať, že je žiadateľ nedôveryhodný. Istá miera nekonzistentnosti medzi výpoveďami žiadateľov
o medzinárodnú ochranu môže naopak implikovať, že sa snažia skutočnosti popísať autenticky podľa
svojho vnímania a spomienok, ktoré môžu byť skreslené mnohými faktormi; oproti tomu presná zhoda
jednotlivých výpovedí môže vypovedať o tom, že je príbeh vymyslený a žiadateľ sa na pohovor dôsledne

pripravil. Je potrebné trvať na dôslednom a preskúmateľnom zhodnotení všetkých známych skutočností
vo vzájomnom kontexte bez prehnaného dôrazu na jediný aspekt, ktoré má byť vedené skutočnou
snahou správneho orgánu zistiť, či žiadateľ o medzinárodnú ochranu vypovedá pravdivo.

52.Vpriebehuadministratívnehokonaniaoudeleniemedzinárodnejochranybolazúkonusožalobcom–

podanie vysvetlenia, spísaná zápisnica zo dňa 25.01.2024 v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie
azylu, v ktorej žalobca uviedol, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy
o život, Z dôvodu, že v dedine, kde žil, pôsobí sekta Wahabi, ktorá neuznáva jeho sektu menom Shia.
neuznávajúichakomoslimovajehootcaabratazabili.Uviedol,žeječlenompolitickejstranyPTI,pričom
členov tejto strany zabíjajú a preto sa rozhodol z krajiny v marci 2022 odísť. V rámci vstupného pohovoru

žiadateľa o udelenie azylu v dotazníku zo dňa 22.02.2024 žalobca uviedol, že v Pakistane je na neho
podané trestné oznámenie, ktoré na neho podali Wahabisti v meste G. na miestnej policajnej stanici a
na základe tohto podania ho začali hľadať policajti aj Wahabisti. Keď sa spojil s matkou a sestrou tie mu
poradili, aby z krajiny odišiel preč, pretože mu hrozí to čo sa stalo jeho otcovi a bratovi. Žalobca uviedol,
že v Pakistane by mu za predmetný skutok hrozilo doživotie alebo smrť.

53. Správny orgán by mal pri zhodnotení hodnovernosti príbehu žiadateľa jednoznačne uviesť, ktoré
ním tvrdené skutočnosti pokladá za dôveryhodné a bude v ich svetle hodnotiť dôvodnosť žiadosti o
medzinárodnú ochranu a ktoré naopak nevyhodnotil ako dôveryhodné a z akých dôvodov, a preto ich
ďalej nebude brať na zreteľ. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán uveril

tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkajú jeho osobných údajov (meno, priezvisko, dátum narodenia, ktoré
uviedol v azylovom konaní) štátnej príslušnosti, národnosti, vierovyznania, tvrdeniu o mieste posledného
pobytu v krajine pôvodu. Ako nedôveryhodné vyhodnotil tvrdenia o trestnom oznámení na osobu
žalobcu, smrť jeho brata H. a to že by mu hrozilo prenasledovanie zo strany Wahabistov. Pri hodnotení
tejto časti príbehu žalobcu správny orgán vychádzal zo správ Centra pre sociálnu spravodlivosť (CSJ)

a Portálu o terorizme v južnej Ázii (SATP), ktoré neuvádzali žiaden násilný incident v Okrese E. od
01.01.2020 do 18.03.2024 ani a v čase, kedy sa mala podľa tvrdenia žalobcu odohrať vražda jeho brata
H..

54. V prejednávanej veci nie je možné správnemu orgánu vytknúť, že by nedal účastníkovi konania

vôbec možnosť oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutia so spisovým materiálom. Oboznámil sa
s ním právny zástupca žalobcu, ktorý následne v určenej lehote doručil žalovanému stanovisko k
žiadosti o udelenie azylu. Pokiaľ však dospel správny orgán na základe podkladov, ktoré si do konania
obstaral, v tomto prípade konkrétne Polytematickú správu o krajine Pakistan, spracovanú Migračnýmúradom Ministerstva vnútra SR, odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č. p. : MU-
ODZS-2024/000370-004 zo dňa 07.03.2024 (ďalej aj „Polytematická správa zo dňa 07.03.2024“) a č.
p.: MU-ODZS-2024/000370-007 zo dňa 08.04.2024 (ďalej aj „Polytematická správa zo dňa 08.04.2024)

k záveru, že udalosť, o ktorej žiadateľ tvrdí, že bola zásadnou pre jeho rozhodnutie opustiť krajinu
pôvodu (prenasledovanie a podané trestné oznámenie, ktoré na neho podali Wahabisti v meste
G. na miestnej policajnej stanici a na základe tohto podania ho začali hľadať policajti aj Wahabisti
a zavraždenie jeho otca a brata) sa vôbec nestal, bolo nevyhnutné, aby s takto identifikovaným
rozporom konfrontoval priamo žalobcu a poskytol mu možnosť tieto rozpory odstrániť alebo vyvrátiť.

Uvedené vplýva aj z Praktickej príručky EASO o využívaní informácií o krajinách pôvodu azylovými
rozhodcami pri posudzovaní žiadosti o azyl z decembra 2020 (ďalej aj „Príručka“) (dostupnéna:https://
euaa.europa.eu/sites/default/files/publications/Practical_guide_COI_CS.pdf) , ktorá je stále aktuálna a
v ktorej je uvedené odporúčanie, že zhromaždenie informácií o krajine pôvodu by malo predchádzať
pohovorusožiadateľomomedzinárodnúochranu.Správnyorgánvykonalvpriebehusprávnehokonania
so žalobcom okrem stručného podania vysvetlenia v súvislosti s podaním žiadosti o azyl iba jeden

(vstupný) pohovor dňa 22.02.2024, obsah ktorého je zachytený v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu.
Zo spisu nevyplýva, že by bol žalobca priamo konfrontovaný s ďalšími zisteniami a podkladmi, ktoré
správny orgán následne v priebehu administratívneho konania obstaral, a ktoré mali zásadný vplyv na
výsledok konania o žiadosti o udelenie azylu. Správny súd poukazuje na to, že z odpovedí na otázky
č. 3., 4., 5., 6., 7., a 8.. Polytematická správa zo dňa 08.04.2024, položené žalovaným za účelom

získania informácii týkajúcich sa skupiny Wahabistov a ich prípadnej nebezpečnosti, ochrany šíitskej
skupiny obyvateľov pred Wahabistami a trestov za rúhanie správa nedáva odpoveď, z ktorej by bolo
možné jednoznačne vyvodiť záver, že žalobca neuvádza pravdivé informácie, a že k podaniu trestného
oznámenia a možného trestu za rúhanie tak ako ho opísal žalobca nemohlo dôjsť. Z Polytematickej
správy zo dňa 08.04.2024 vyplýva, že voči šiitských moslimov sú páchané ozbrojené protišiitske

útoky, vplyv radikálnych islamistov sa od roku 2022 posilňuje. Wáhabisti sú proti akejkoľvek kultúrnej
pluralite , takže útočia na svätyne, hudobné festivaly a iné kultúrne centrá, ktoré podľa nich nie sú
islamské. Pakistanská vláda nezmenila ani nezrušil a ustanovenia zákona o rúhanie pričom za rúhanie
povinný trest smrti a koncom roka 2023 čakali na trest smrti desiatky ľudí. Bezpečnostní predstavitelia
boli zapletení do svojvoľného zatýkania a zadržiavania, násilných zmiznutiach menšín, politických

aktivistov,novinárovaobhajcovľudskýchpráv,mučeniaamimosúdnychpopráv.Vjanuári2023Národné
zhromaždenie schválilo návrh zákona, ktorý by zvýšil tresty za niektoré prípady rúhania na doživotie
a zároveň zrušil možnosť prepustenia na kauciu. Z predmetnej správy sa nepodarilo zistiť, v ktorých
oblastiach Pakistanu prevládajú Wáhabisti, ktorí patria k sunnitom, ktorí tvoria väčšinu moslimského
obyvateľstva Pakistanu.

55. Z polytematickej správy zo dňa 07.03.2024 nemožno vyvodiť žiaden záver týkajúci sa žalobcu,
nakoľko zo žalobcom naformulovaných otázok vyplýva, že sa týkajú úplne iného územia Pakistanu
a reflektujú na úplne iného udalosti, ktoré žalobca nikde vo svojich vyjadreniach neuvádza (napr.
bombový útok pripisovaný hnutiu Taliban, pri ktorom zahynulo 6 ľudí alebo, v ktorých administratívnych

častiach Pakistanu súčasne reálne pôsobí hnutie Taliban alebo otázky týkajúce sa provincie
Pakhtunkhwa, Okres Bajaur).

56. Záver správneho orgánu, ku ktorému dospel na základe informácií z polytematickej správy zo dňa
08.04.2024, že žalobcovi v zásade nehrozí zo strany Wahabistov žiadne nebezpečenstvo a že trestné

stíhanie žalobcu je len v rovine jeho domnienok, že žalobca neuviedol pravdu ohľadom smrti svojho
brata H., práve správny súd považuje zo strany žalovaného za domnienky, ktoré nie sú dostatočne
podložená dôkazmi v správnom spise a ktoré zároveň žalobca nedostal možnosť v administratívnom
konaní vyvrátiť, nakoľko s ním už ďalší výsluch kde by mohol podrobnejšie opísať ním tvrdené udalosti
vykonaný nebol.

57. Žalovaným uvedené dôvody pre spochybnenie dôveryhodnosti žalobcu preto podľa názoru
správneho súdu neobstoja. Napadnuté rozhodnutie je v podstatnej časti založené na spochybnení
azylového príbehu žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje správny súd záver
správneho orgánu o nedôveryhodnosti žalobcu za predčasný, keďže azylový príbeh žalobcu zatiaľ

relevantným spôsobom spochybnený nebol.

58. Správny súd sa ďalej zaoberal preskúmaním napadnutého rozhodnutia v otázke neposkytnutia
doplnkovej ochrany žalobcovi. Doplnková ochrana spravidla chráni civilistov, ktorí utekajú predvšeobecným násilím spojeným s vojnovým konfliktom. Taktiež však môže byť poskytnutá tým, ktorí sa
obávajú popravy, mučenia alebo iného neľudského zaobchádzania v krajine pôvodu a nepreukázali
dôvod, vyžadujúci sa pre udelenie azylu. Vážne bezprávie je podobné ako prenasledovanie, ide

tiež o vážne alebo opakované porušenie ľudských práv. Doplnková ochrana chráni pred hrozbou
bezprávia vo forme trestu smrti alebo popravy, vo forme mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho
zaobchádzania, alebo trestu. Osobitne chráni pred reálnou hrozbou vážneho a individuálneho ohrozenia
života nerozlišujúcim násilím, spôsobeným ozbrojeným konfliktom. Pôvodcom vážneho bezprávia môže
byť štát a jeho štátne orgány. Ak sa však bezprávia dopúšťajú neštátne subjekty, v prvom rade sa občan

má so žiadosťou o ochranu obrátiť na štátne orgány krajiny (armádu, políciu, súdy). Doplnková ochrana
prichádza do úvahy iba vtedy, ak sa preukáže, že štátne orgány nie sú schopné alebo ochotné pred
vážnym bezprávím chrániť, a že ani presťahovanie sa do inej bezpečnej časti krajiny pôvodu nemôže
zabezpečiť účinnú ochranu pred bezprávím.

59. Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 2 Sak 18/2022 z 31. januára 2023, uviedol: „K právnemu

posúdeniu doplnkovej ochrany považuje Najvyšší správny súd SR za potrebné uviesť, že na to, aby bola
žiadateľovi priznaná doplnková ochrana, musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky stanovené
v § 13a zákona o azyle žiadateľ, a to nesmie spĺňať podmienky na udelenie azylu, musí sa nachádzať
mimo svojej krajiny pôvodu a musí mať dôvodnú obavu, že je v skutočnom nebezpečenstve (reálna
hrozba vážneho bezprávia). Ako však vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1Sža/72/2010 zo dňa 14. 9. 2010 „Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu
ochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z
dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce, požadovať
ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám
po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim

v odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie
doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné
vychádzať.“

60. Hoci žalovaný dospel k záveru o nedôveryhodnosti žalobcu, postupoval správne, keď posudzoval

podmienky,zasplneniaktorýchjemožnéžalobcoviposkytnúťdoplnkovúochranuvzmysle§13azákona
o azyle. Miera preukázania hrozby vážneho bezprávia tak, ako to stanovuje citované ustanovenie,
vymedzuje, aká vysoká musí byť pravdepodobnosť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude
žiadateľ o medzinárodnú ochranu vystavený vážnemu bezpráviu. Miera dôkazu je v podmienkach na
poskytnutie doplnkovej ochrany formulovaná odlišne, ako je to pri azyle. „Reálne nebezpečenstvo“

sa v porovnaní s „opodstatnenými obavami (z prenasledovania)“ opiera skôr o objektívne kritéria,
ktoré sú nezávislé od subjektívnej kategórie strachu. Vzhľadom na tento záver, tvrdenia žiadateľa o
medzinárodnú ochranu o hroziacej ujme v krajine pôvodu budú len jedným z podkladov, s ktorými sa
správny orgán musí vysporiadať pri náležitom zistení skutkového stavu. K ustáleniu, že v konkrétnom
prípade žiadateľa existujú vážne dôvody domnievať sa, že mu hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho

bezprávia, totiž môže dôjsť aj vtedy, ak o niektorých z týchto dôvodov žiadateľ vôbec nevie (a teda o
nich správnemu orgánu ani nemôže poskytnúť svoje tvrdenia). Zdrojom vážnych dôvodov budú okrem
tvrdení žiadateľa predovšetkým informácie o krajine pôvodu. Napriek absencii tvrdení žiadateľa správny
orgán môže zistiť vážne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že žiadateľovi v krajine pôvodu reálne hrozí
vážne bezprávie.

61. Z dostupných zdrojov je možné vyvodiť záver, že v Pakistane existuje právny systém, ktorého účelom
má byť aj ochrana občanov pred svojvoľným konaním zo strany tretích osôb (ako sú hnutie Taliban
– TTP, Tehreek-i-Labaik (TLP), Sipah-e-Sahaba Pakistan (SSP), Islamský štát Iraku a Sýrie (ISIS),
Salafistická provincia Islamský štát Chorásán (ISKO, Laškar-e Džhangví (LeJ) a Al-Káida), správny súd

však považuje zo strany žalovaného za nedostatočné posúdenie otázky, či je táto ochrana skutočne
účinná, poskytovaná na celom území Pakistanu, osobitne v oblastiach, ktoré žalovaný vyhodnotil ako
bezpečné na vnútorné presídlenie, a či majú občania Pakistanu v postavení obdobnom postaveniu
žalobcu, reálny prístup k tejto ochrane. V prípade zisťovania účinnosti a dostupnosti ochrany je potrebné
skúmať nielen to, aká je všeobecná situácia v krajine pôvodu žalobcu, ale tiež prípadný podiel štátu na

hrozbe vážnej ujmy a mieru vplyvu pôvodcov vážneho bezprávia na štátne orgány. Je tiež podstatné
posúdiť, či štát umožňuje a realizuje právny postih vážnej ujmy, najmä v kontexte žalobcom tvrdených
udalostí,žehohľadápolíciaaWáhabistivsúvislostizjehotrestnýmstíhanímzdôvodurúhania.Žalovaný
sa tiež nevysporiadal s tvrdením žalobcu pri jeho výsluchu, že pokiaľ by sa v rámci inej časti Pakistanuobrátil na štátne orgány s pomocou, tak by to ihneď vedeli, a by mu opätovne hrozilo doživotie alebo
trest smrti, ak by prišiel na štátny orgán v inej časti krajiny, určite by ho vypočuli, ale by ho aj zadržali a
hrozilo by mu doživotie a tak z uvedeného dôvodu sa nemohol vybaviť ani doklady na legálny odchod

z krajiny, nakoľko by ho zadržali.

62. Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 zákona o azyle „Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný
alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho
bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby

vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie
saužnebudeopakovať.“Žalobcavrámcivstupnéhopohovoruuviedol,žejehootecabratbolizastrelení,
a že na základe trestného oznámenia zo strany Wahabistov je voči nemu vedené trestné konanie
kde sa mu kladie za vinu, že si prečítal vetu z náboženskej knihy a odmietol v to veriť, pričom ide
o falošné obvinenie z dôvodu toho, aby ho mohli zadržať a potom zabiť, pričom v Pakistane by
mu za predmetný skutok hrozilo doživotie alebo smrť. Súdu sa však javí ako nedostatočné tvrdenie

žalovaného, že v okrese, z ktorého žalobca pochádza od 01.01.2020 nedošlo k žiadnemu úmrtiu z
dôvodu bezpečnostných incidentov, a že z dlhodobého hľadiska je tento okres absolútne bezpečný.

63. Nedostatočné posúdenie danosti reálneho vážneho bezprávia v krajine pôvodu žalobcu sa prejavuje
aj pri posúdení otázky, či by žalobca mohol nájsť účinnú vnútroštátnu ochranu v inej časti krajiny pôvodu.

V prípade zisťovania možnosti vnútroštátnej ochrany žiadateľa je nutné posúdiť splnenie všetkých
podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle. Pri posudzovaní
možnosti vnútroštátnej ochrany a možnosti bezpečného presídlenia je potrebné vyhodnotiť faktickú a
právnu reálnosť, primeranosť, rozumnosť a zmysluplnosť tohto riešenia. Je potrebné vysporiadať sa
najmä s dostupnosťou, celkovými pomermi panujúcimi v krajine pôvodu, osobnými pomermi žiadateľa,

účinnosti vnútroštátnej ochrany a postavením žiadateľa po jeho presune z hľadiska rešpektovania
základných práv v mieste, kde žalovaný tvrdí, že má možnosť sa bezpečne usadiť. Rovnako je potrebné
zvážiťbezpečnosťžiadateľaprijehopresunedokrajinypôvodu,akoajprijehopresídlení.Správnyorgán
je povinný posúdiť pri vyhodnocovaní pri možnosti vnútornej ochrany nasledujúce kritéria: či je iná časť
krajiny pôvodu pre žiadateľa dostupná, či presun do inej časti krajiny je účinným riešením proti hrozbe

vážnehobezpráviavpôvodnejoblasti,(čižiadateľovinehrozínavráteniedopôvodnejoblastiačiochrana
v inej časti krajiny pôvodu spĺňa minimálny štandard ochrany ľudských práv. Tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne a pri ich posúdení je potrebné vziať do úvahy celkové pomery v krajine pôvodu a
osobné pomery žiadateľa. K vyššie uvedeným kritériám žalovaný nezhromaždil dostatok podkladov v
správnom konaní a ani sa s každým z nich v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal.

64. Žalovaný ako podklad pre rozhodnutie slúžiaci na preverenie, potvrdenie alebo vyvrátenie
skutkového rozsahu, vymedzeného tvrdeniami žalobcu, zabezpečil Polytematickú správu o krajine
pôvodu zo dňa 07.03.2024 a zo dňa 08.04.2024, vypracovanú príslušným odborom samotného
žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre

ľudské práva zo dňa 28.02.2008 vo veci Saadi proti Taliansku, v ktorom je uvedené, že dôveryhodnosť
informácií o krajine pôvodu je potrebné posudzovať s ohľadom na autoritu a povesť autorov správ,
serióznosť vykonaných šetrení, nadväznosť a súvislosť záverov a skutočnosť, či uvedené tvrdenia sú
potvrdené aj inými zdrojmi. ESĽP nadviazal na záver Veľkého senátu rozsudkom zo dňa 17.07.2008
vo veci NA. proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, č. sťažnosti 25904/07,

v ktorom uviedol, že pri hodnotení správy obsahujúcej informácie o krajine pôvodu je nevyhnutné
posúdiť nezávislosť, spoľahlivosť a objektívnosť autora správy. Je tiež dôležité vyhodnotiť, akou mierou
je pôvodca správy schopný získavať informácie priamo na mieste. Pokiaľ sa situáciou v krajine
pôvodu zaoberá viacero správ, je potrebné uprednostniť tie, ktoré sa zaoberajú stavom ľudských
práv v krajine pôvodu a priamo uvádzajú okolnosti rozhodné pre posúdenie reálnosti hrozby vážneho

bezprávia. Relevancia a váha správy je závislá na tom, do akej miery sa priamo venuje priamo otázkam
posudzovaným v danom konaní (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 1Azs 105/2008).

65. Polytematické správy zo dňa 07.03.2024 a zo dňa 08.04.2024 čerpali najmä z nasledujúcich zdrojov:
bežné periodiká (Deccand Herald, Associated press of Pakistan, the express Tribune, Al-Jazeera, BBC,

Reuters, Pakistan today a pod.) medzinárodné neziskové organizácie – ACLED, ktorej údaje využíva
aj UNHCR, SATP (South Asia Terorism Portal), správa Ministerstva zahraničných vecí USA zo dňa
15.05.2023, Kanadská rada pre prisťahovalectvo (IRB), Crisis Group, Komisia USA pre medzinárodnú
slobodu (USCRIF) a tiež súkromných podnikateľských subjektov (GardaWorld). Správny súd uvádza,že užitočnosť a autorita každého použitého zdroja závisí na otázke, ktorá má byť zodpovedaná, každý
zdroj by mal byť posudzovaný samostatne a závery o spoľahlivosti zdroja by mali byť vyvodené
až po dôkladnom vyhodnotení zdroja. Pre úplnosť vo vzťahu k zisťovaniu správ o krajine pôvodu

správny súd dáva žalovanému do pozornosti vyššie spomenutú Príručku, ktorá obsahuje aj usmernenia
týkajúce sa odporúčaných zdrojov informácií o krajinách pôvodu napr. portál informácií o krajinách
pôvodu EASO (aktuálne EUAA) alebo ecoi.net. Obsah Správy zabezpečenej žalovaným, ako jediný
podkladovýmateriálobsahujúciinformácieokrajinepôvodužalobcu,voveľkejmiereopisnýmspôsobom
mapuje počet a lokalizáciu bezpečnostných incidentov na území Pakistanu v rozhodnom období.

Nedáva však odpoveď na otázku, či štát účinným spôsobom dokáže chrániť civilných obyvateľov pred
vážnym bezprávím, ktorého sa dopúšťajú jeho neštátni pôvodcovia na území Pakistanu (incidenty sú
uvádzanénacelomúzemíPakistanu,hocivrozdielnejmiere),aniakájeúroveňdodržiavaniazákladných
ľudských práv a slobôd. Žalovaný v závere k neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi uviedol,
že aj napriek zhoršenej všeobecnej bezpečnostnej situácii v Pakistane nie sú dôvody na poskytnutie
doplnkovej ochrany z dôvodu obavy pred vážnym bezprávím z dôvodu všeobecného násilia po časť

medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

66. V Polytematickej správe zo dňa 07.03.2024 sú k otázke, aký je administratívny postup pri
presťahovaní sa osoby do inej časti a aké sú obmedzenia tohto presťahovanie sa, uvedený Odkaz, že
informácie k tejto téme sa nachádzajú v poli tematickej správe o krajine Pakistan zo dňa 21. septembra

2023 (ktorá nie je súčasťou administratívneho spisu žalovaného) pričom vo verejne dostupných zdrojoch
neboli nájdené dostatočné alebo aktuálnejšie informácie na danú tému, ktoré ale nie sú výpovedné vo
vzťahu k vyhodnoteniu vyššie uvedených kritérií.

67. Správny súd preto na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný si v

konaní nezaobstaral dostatok podkladov, aby starostlivo posúdil situáciu v krajine pôvodu, čím porušil
ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku v spojení s § 52 zákona o azyle a informácie o krajine
pôvodu, ktoré zhromaždil, nesprávne vyhodnotil.

68. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného v časti, v ktorej neudelil žalobcovi azyl a neposkytol doplnkovú

ochranu na účel zlúčenia rodiny, v tejto časti sa súd napadnutým rozhodnutím nezaoberal, pretože v
tejto časti ho žalobca ani nežiadal preskúmať.

69. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne posúdil otázku
dôveryhodnosti žalobcu a nevysporiadal sa riadne ani s otázkou, či skutočne nie sú naplnené zákonné

predpoklady pre udelenie azylu a v prípade neudelenia azylu poskytnutie doplnkovej ochrany sčasti pre
nedostatočné zistenie skutkového stavu a sčasti pre nesprávne vyhodnotenie podkladov obsahujúcich
informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sa v administratívnom spise nachádzajú.

70. V ďalšom konaní sa bude žalovaný opätovne zaoberať otázkou dôveryhodnosti žalobcu v súlade

s vyššie uvedenými kritériami pre posudzovanie dôveryhodnosti a umožní žalobcovi osobne odstrániť
rozpory v jeho výpovedi vo vzťahu k zisteným informáciám o krajine pôvodu. Po novom vyhodnotení
otázky dôveryhodnosti žalobcu, doplnení aktuálnych informácií o krajine pôvodu aj z iných zdrojov,
vrátane zistenia štandardu dodržiavania ochrany základných ľudských práv a slobôd v krajine pôvodu, a
po ich vyhodnotení v súvislosti s ďalšími zistenými skutočnosťami a individuálne vo vzťahu k žalobcovi,

opätovne posúdi, či azylový príbeh žalobcu vo svetle aktuálnych informácií o krajine pôvodu neoprávňuje
žalobcu na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.

71.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,zistiacdôvodnosťsprávnejžaloby,správnysúdnapadnuté
rozhodnutie v prvom a druhom výroku o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa §

191 ods. 1 písm. c), e) a f) v spojení s § 220 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

72. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

73. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.