Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 18Sa/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200505
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5021200505.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C.
XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Obec Bobrovník, so sídlom obecného úradu Bobrovník 37, 032
23 Liptovská Sielnica, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Jankoviechová, advokátka, so sídlom M. R.
Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej
správy, o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.11.2021, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Žiline ako správnemu
súdu dňa 11.11.2021, v znení jej opravy zo dňa 12.11.2021, domáhal, aby správny súd zakázal
žalovanému pokračovať v inom zásahu voči žalobcovi spočívajúcom v nevydávaní územnoplánovacích
informáciívsúladessplatnýmúzemnýmplánomObceBobrovníkauložiťžalovanémupovinnosťobnoviť
stav pred zásahom, a to vydaním územnoplánovacej informácie, že pozemok parcela registra C č.

308/13trvalýtrávnyporastovýmere50m2vkat.úz.E.,pozemokparcelaregistraCč.308/9trvalýtrávny
porast o výmere 50 m2 v kat. úz. E., pozemok parcela registra C č. 308/12 trvalý trávny porast o výmere
50 m2 v kat. úz. E., pozemok parcela registra C č. 308/10 trvalý trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz.
E., pozemok parcela registra C č. 308/11 trvalý trávny porast o výmere 843 m2 v kat. úz. E. a pozemok
parcela registra C č. 308/8 trvalý trávny porast o výmere 859 m2 v kat. úz. E. sú územným plánom obce
Bobrovník určené funkčným využitím (návrhom územného plánu) na výstavbu rekreačných objektov.

2. Krajský súd v Žiline ako správny súd uznesením sp. zn. 16Sa/22/2021 zo dňa 30.11.2022 zamietol
žalobu žalobcu a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa
ust. § 168 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), nakoľko podľa názoru
správneho súdu vznikli podmienky na jeho aplikáciu. Žalobca úspech v konaní nemal, v konaní bol
úspešný žalovaný. Krajský súd v Žiline ďalej uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol priznať

mu voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca adresoval žalovanému
množstvo rôznych listov, žiadostí, či iných podaní, ktoré boli často neurčité, zmätočné a duplicitné, čím
komplikoval a niekedy aj paralyzoval chod obecného úradu Obce Bobrovník, kde pracuje len jedna
zamestnankyňa a starostka na čiastočný pracovný úväzok. Krajský súd v Žiline mal za to, že vzhľadom
na to, že žalovaný je malou obcou, orgánom územnej samosprávy, bez úradníckeho právnického
aparátu, prevzatie zastúpenia žalovaného advokátskou kanceláriou možno považovať za dôvodné a

náhradu týchto trov od žalobcu možno spravodlivo požadovať. Aj v prípade, že by bolo potrebnéžalovaného posudzovať v predmetnej veci ako orgán štátnej správy (stavebný úrad), bola podľa súdu
daná výnimočnosť priznania náhrady trov z rovnakých dôvodov.

3. Žalobca v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uznesenie sp. zn.16Sa/22/2021
zo dňa 30.11.2022 kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP zo dňa 17.01.2023
v časti výroku o priznaní práva na náhradu trov konania, pričom namietal, že odôvodnenie priznania
náhrady trov konania žalovanému nie je dostatočné. Žalobca uviedol, že nie je možné zistiť, z akých
dôvodov možno spravodlivo od žalobcu vôbec požadovať, aby znášal úplnú náhradu trov konania

žalovaného. Skutočnosť, že obec je malá a bez právnického aparátu nemôže byť na škodu žalobcu.
Orgán verejnej správy je povinný na zabezpečenie svojich zákonných úloh zabezpečiť dostatočný
podiel zamestnancov, ktorých kvalifikácia musí nielen postačovať na plnenie úloh obce, ale zároveň v
prípade ich rozhodnutí a opatrení aj na ubránenie vydaných opatrení v prípade súdneho prieskumu.
Naopak, žalobca poukázal na to, že je šikanovaný, a to z dôvodov, že pri posudzovaní, či priznanie
trov žalovanému bude spĺňať zákonnú podmienku „ak to možno spravodlivo požadovať", má súd

zohľadňovať jednak okolnosti prípadu vrátane zložitosti, náročnosti prípadu a sociálne a majetkové
pomeryžalobcu.Tietoskutočnostivšakpodľažalobcusprávnysúdneskúmal.Ďalejžalobcapoukázalna
to, že prejednávaná vec nepredstavovala natoľko skutkovo a právne náročný prípad, aby si objektívne
vyžadovala zastupovanie žalovaného pred súdom advokátom, zvlášť keď bola žaloba zamietnutá len z
dôvodu, že súd bol toho názoru, že danú vec bolo možné prejednať len v rámci všeobecnej správnej

žaloby. Nadbytočnosť zvolenia advokáta žalovaným vyplynula aj zo samotného konania na správnom
súde, keď žalovaným zvolený advokát skutočnosť nesprávneho typu žaloby ani nikdy nenamietal,
argumentoval len, že žaloba bola podaná po lehote a žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby, keďže nebol vlastníkom pozemkov, čo súd vyvrátil. Záverom sa žalobca poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022

a sp. zn. 8Sžrk/13/2020 zo dňa 28.04.2021.

4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť žalobcu je dôvodná a uznesením sp. zn. 3Svk/36/2023 zo dňa 30.07.2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.09.2024, zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/22/2021 zo dňa

30.11.2022včastitrovavecvrátilSprávnemusúduvBanskejBystrici.Kasačnýsúdvodôvodnenísvojho
rozhodnutia okrem iného uviedol, že pri aplikácii a interpretácii ust. §168 SSP, teda pri posudzovaní,
či priznanie trov konania žalovanému bude spĺňať zákonnú podmienku „ak to možno spravodlivo
požadovať“, musí správny súd zohľadňovať jednak okolnosti prípadu vrátane jeho zložitosti resp.
náročnosti a rovnako musí prihliadnuť aj na pomery žalobcu, najmä sociálne a majetkové. V prípade

náhrady trov konania orgánu štátnej správy musí správny súd naďalej navyše starostlivo zvažovať, či
možno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté žalovanému orgánu štátnej správy
tým, že udelil plnú moc advokátovi, keďže obhajovať na správnom súde nimi vydané rozhodnutia
predstavuje samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán
štátnej správy personálne aj finančne zo štátneho rozpočtu vybavený. Samotná skutočnosť, že orgán

verejnej správy nedisponuje adekvátnym aparátom nemôže byť v prípade neúspechu v konaní pripísaná
v neprospech žalobcu. Kasačný súd ďalej uviedol, že odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého
uznesenia krajského súdu v časti trov vyššie uvedené postuláty nereflektuje. V namietanej časti
nesprávneho právneho posúdenia žalobca dôvodne namietal, že nemôže znášať ujmu iba z dôvodu,
že obec je malá a bez právneho aparátu. Ide o povinnosť štátu a orgánov samosprávy zabezpečiť

si na plnenie svojich úloh (vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov) dostatočne vybavený
personálnysubstrátspolusmateriálno-technickýmvybavením,pretoževopačnomprípadenemôžeplniť
správu vecí verejných na požadovanej úrovni. Z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb, ktorá je poskytovaná správnymi súdmi preto nemôže byť takýto dôvod
sám o sebe využiteľný pri aplikácii ust. § 168 SSP a vykladaný v neprospech žalobcu. Na uvedené

nadväzuje aj ďalšia dôvodná námietka žalobcu, že krajský súd ani neskúmal jeho majetkové a sociálne
pomery. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pri posudzovaní týchto situácií vyslovil opakovanie
názor, že priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, ktorý je orgán verejnej správy by
sa malo udiať iba vo výnimočných prípadoch – spravidla pri šikanóznych žalobách, pričom ustálil,
že predmetná žaloba pritom nemá žiaden z atribútov šikanózneho výkonu práv zo strany žalobcu (v

administratívnych konaniach bol žalobca úspešný až po ingerencii zo stany prokurátora, čo naopak
svedčí v jeho prospech). Neexistuje ani poznatok čo do kvantity súdnych konaní iniciovaných žalobcom,
resp. ani dôvody napadnutého rozhodnutia sa o takýto poznatok neopierajú, preto je nutné prijať záver,
že krajský súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval nadmieru prísne. Vzhľadom na uvedenédospel kasačný súd k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti žalobcu, preto podľa § 462 ods. 1 SSP
zrušil kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie v časti trov a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu
súdu v Banskej Bystrici, ktorý zároveň rozhodne o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467

ods. 3 SSP).

5.Podľa§167ods.1SSPsprávnysúdpriznážalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom, alebo sčasti úspech.

6. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

7. Podľa § 467 ods. 1 a ods. 3 SSP (1) Ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné
konanie. (3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny

súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

8. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

9. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) po vrátení veci kasačným súdom vec vedie
pod novou sp. zn. 18Sa/2/2024 a opätovne rozhodol o nároku na náhradu trov konania rešpektujúc
v súlade s ust. § 469 SSP právny názor kasačného súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení sp. zn.
3Svk/36/2023 zo dňa 30.06.2024, ako aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

10. Správny súd vzhľadom na okolnosti predmetnej veci, riadiac sa vyššie uvedeným právnym názorom
kasačného súdu, dospel k záveru, že žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu
správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

11. O nároku na náhradu trov konania žalovaného správny súd viazaný právnym názorom kasačného

súdužalovanému,ktorýbolvkonanípredsprávnymsúdomsíceúspešný,nároknanáhradutrovkonania
nepriznal, nakoľko správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od
žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Kasačný súd v tejto súvislosti
konštatoval, že priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, ktorý je orgán verejnej správy
by sa malo udiať iba vo výnimočných prípadoch – spravidla pri šikanóznych žalobách – pričom

predmetná žaloba žalobcu podľa kasačného súdu nemá žiaden z atribútov šikanózneho výkonu práv
zo strany žalobcu. Podľa správneho súdu preto nebola splnená podmienka na priznanie náhrady trov
konania žalovanému podľa § 168 SSP, podľa ktorej žalovanému prizná správny súd právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania iba „ak to možno spravodlivo požadovať“.

12. Správny súd zároveň podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov kasačného
konania. V prejednávanej veci Krajský súd v Žiline uznesením zamietol žalobu žalobcu, teda žalobca
bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, zároveň však žalobca podal proti uvedenému uzneseniu
kasačnú sťažnosť v časti nároku na náhradu trov konania a uplatnil v nej dôvody nesprávnosti
napadnutého uznesenia v predmetnej časti. Je možné teda uzavrieť, že len na základe kasačnej

sťažnosti žalobcu kasačný súd zrušil uznesenie v časti trov konania a vec vrátil správnemu súdu na
ďalšie konanie. Kasačná sťažnosť žalobcu tak mala zásadný a rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania pred správnym súdom. Napriek tomu, že žalobca nemal konečný
úspech vo veci, v kasačnom konaní, v ktorom mu trovy preukázateľne vznikli, bol úspešný, preto mu
správny súd priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania

v rozsahu 100 %. Zároveň správny súd považuje za podstatné uviesť, že vzhľadom na osobitosť
procesnej situácie v predmetnej veci nepovažoval v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov
kasačného konania aplikovať zásadu tzv. konečného úspechu účastníka konania vo veci (vysloveného
napr. v Uznesení Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023), nakoľko
v predmetnej veci nedošlo na základe kasačnej sťažnosti žalobcu k zrušeniu uznesenia Krajského súdu

v Žiline v celosti, ale iba v časti trov konania, teda išlo o odlišnú procesnú situáciu. Správny súd v tejto
súvislosti na podporu svojho záveru poukazuje na Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Svk/35/2023 zo dňa 20.12.2023, ktoré sa síce týka priznania náhrady trov konaniaďalšieho účastníka konania podľa § 169 druhej vety SSP, ale závery v ňom uvedené sú podľa názoru
správneho súdu analogicky použiteľné aj na prejednávanú vec.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a
contr. SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438
ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.