Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216454
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4211216454.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, a
2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja D. E. XXX/X, XXX XX F. G., zastúpených Advokátskou kanceláriou
JUDr. Roman Blažek, s.r.o. so sídlom Pohraničná 4, 945 01 Komárno, proti žalovanej: A. H., I. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXXX/XX, D., zastúpená JUDr. Alojzom Baránikom, advokátom so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 13C/270/2011-269 zo dňa 14.03.2017 a proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 13C/270/2011-279 zo dňa 15.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F. G. ako parcela registra „C“ KN 292/5 – zastavané plochy
anádvoriaovýmere600m2arodinnýdomsúpisnéč.XXXnaparceleč. 292/5patriadobezpodielového
spoluvlastníctva manželov – žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ titulom neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa
28.03.2001 medzi žalobcami 1/, 2/ ako predávajúcimi a pôvodnými žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi,

predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolnávrhžalobcov1/a2/nazmenupetituazamietol
žalobu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2001, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami

1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
vedené bývalou Správou katastra Komárno na LV č. XXX pre katastrálne územie F. G., ako rodinný dom
so súp. č. XXX na parcele registra „C“ parc. č. 292/5 a parcela registra „C“ parc. č. 292/5 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 600 m2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 140
ods. 1, § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 80 písm.
c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi 1/ a 2/ sú povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.
2. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 21.09.2011 domáhali určenia, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi žalobcami 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, predmetomktorej boli nehnuteľnosti vedené vtedajšou Správou katastra Komárno na LV č. XXX, katastrálne územie
F. G., rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ č. 292/5 a pozemok parcelné číslo
registra „C“ č. 292/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2, je neplatná. Žalobcovia uplatnený

nárok odôvodnili tým, že žalobkyňa 2/ spolu so žalovanými 1/ a 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 23.11.2001,
v znení dodatku zo dňa 27.03.2002, nadobudla do podielového spoluvlastníctva poľnohospodárske
budovy bez pozemkov - hydinársku farmu, pričom kúpnu cenu za podiel žalobkyne 2/, z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov, zaplatili žalovaní. Na zabezpečenie tohto dlhu, žalobcovia kúpnou
zmluvouzodňa28.03.2001previedlinehnuteľnostivichbezpodielovomspoluvlastníctvenažalovaných.

Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy bol rodinný dom so súp. číslom XXX na parcele registra „C“ č.
292/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2, ktoré sú vedené na LV č. XXX pre katastrálne
územie F. G.. V čl. IV kúpnej zmluvy uvedené prevzatie kúpnej ceny predávajúcimi žalobcami 1/ a
2/ sa nerealizovalo, keďže kúpnou zmluvou sa nahrádzalo záložné právo. Strany sporu sa dohodli,
že po odpredaji hydinárskej farmy bude dlh žalobkyne 2/ uhradený z kúpnej ceny pripadajúcej na jej
podiel. Na naliehanie žalovaných, žalobkyňa 2/ podpísala kúpnu zmluvu o predaji jej podielu, za ktorý

však neobdržala kúpnu cenu jej podielu, napriek tomu, že podľa textu kúpnej zmluvy svojim podpisom
potvrdila jej prevzatie. Žalovaní sa v súčasnosti domáhajú vypratania nehnuteľností v katastrálnom
území F. G. a žalobcom ako aj ich deťom už zrušili trvalý pobyt a zaslali im výzvy na vypratanie
nehnuteľností. Žalobcovia pri odôvodňovaní nároku poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 2MCdo 2/2006 zo dňa 30.06.2006 a súčasne navrhli nariadiť vo veci predbežné opatrenie,

ktorým by súd uložil obom žalovaným povinnosť trpieť nerušený výkon užívacích práv oboch žalobcov
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie F. G. a súčasne zakázal žalovaným
akokoľvek nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že podanie žalobcov zo dňa 10.04.2015 podľa jeho obsahu je návrhom

na zmenu žaloby podľa právneho predpisu účinného do 30.06.2016, teda podľa § 95 ods. 1 OSP. V
danom prípade o zmene žaloby jej rozšírením, navrhnutej v odvolaní žalobcov zo dňa 10.04.2015,
podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016 (§ 211 ods. 2 OSP) odvolací súd nerozhodol ani vo svojom
uznesení zo dňa 29.06.2016, a tak vzhľadom na právny názor zaujatý v uznesení Najvyššieho súdu SR
zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 1 Cdo 51/2009, podľa ktorého dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene

návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu, o návrhu žalobcov na zmenu žaloby jej
rozšírením konal a rozhodol súd prvej inštancie.

4. Žalobcovia k navrhnutému rozšíreniu žaloby neponúkli žiadne odôvodnenie, teda neponúkli pravdivý
a úplný opis rozhodujúcich skutočností, či označenie dôkazov, minimálne z pohľadu uplatnenia nároku

na dvojaké určenie, a to určenie právnej skutočnosti a určenie práva, a tak súd uvedený návrh na zmenu
žaloby zamietol, keď žalobcovia nepreukázali, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom
na konanie o zmenenej žalobe.
5. Súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že pri podanej žalobe bol súd povinný skúmať existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Po tom, ako odvolací súd zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie č. k. 13C/270/2011-217 zo dňa 05.02.2015, odvolací súd v písomnom vyhotovení
uvedeného uznesenia č. k. 5Co/697/2015-245 zo dňa 29.06.2016 zaujal právny názor, že v danej
právnej veci je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Do doby doručenia uvedeného
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nemal ani súd prvej inštancie a ani strany sporu deklarovanú
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Účinky

úkonu určenia danosti naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení neplatnosti
kúpnej zmluvy nenastali do účinnosti Civilného sporového poriadku, teda do 01.07.2016, keď tento
právny názor je zaujatý až v odôvodnení písomného vyhotovenia uznesenia odvolacieho súdu zo dňa
29.06.2016. Preto podľa názoru súdu neboli splnené ani podmienky výnimky z okamžitej adaptability
Civilného sporového poriadku na konanie začaté pred 01.07.2016, upravenej v § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, najmä keď prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy sporiacich sa strán nevyplýva
zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol.

6. Napadnutým uznesením č. k. 13C/270/2011-279 zo dňa 15.05.2017 súd zrušil neodkladné opatrenie

nariadené uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 13C/270/2011-25 zo dňa 27.10.2011, potvrdené
Krajským súdom v Nitre uznesením č. k. 25Co/23/2012-84 zo dňa 31.12.2012. Zrušenie neodkladného
opatrenia súd odôvodnil tým, že rozsudkom č. k. 13C/270/2011-269 zo dňa 14.03.2017 došlo kzamietnutiu žaloby žalobcov 1/ a 2/, a preto sú splnené podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia
aj bez návrhu podľa § 335 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Svoje odvolanie odôvodnili ustanoveniami
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. V odvolaní uviedli, že v odseku 9. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd ustanovil, že k rozšíreniu žaloby žalobcovia neponúkli žiadne odôvodnenie. Zrejme uniklo

pozornosti súdu, že k návrhu na rozšírenie žaloby pridali zámerne slovo „z opatrnosti“, z ktorého
je zrejmé, že žalobu rozširujú z tých istých dôvodov ako pôvodnú žalobu, iba žiadajú doplňujúci
petit, a to výlučne z dôvodov nejednotnosti rozhodovacej praxe súdov. Ich cieľ bol rovnaký - obnoviť
svoje vlastníctvo ku sporným nehnuteľnostiam. Žalobcovia sa domáhali výlučne doplnenia petitu a
ničoho iného. Skutkový stav je nezmenený. Ďalej nie je možné súhlasiť s právnym názorom súdu
prvej inštancie uvedeným v 14. odseku napadnutého rozsudku, podľa ktorého do doby doručenia

zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 29.06.2016 nemal ani súd prvej inštancie ani strany
sporu deklarovanú existenciu naliehavého právneho záujmu. Obdobne je to aj s tvrdením, že účinky
úkonu určenia danosti naliehavého právneho záujmu nenastali do účinnosti CSP. S uvedeným tvrdením
žalobcovia nesúhlasia, pretože existenciu naliehavého právneho záujmu neurčuje odvolací súd. V
predmetnej veci existencia naliehavého právneho záujmu bola daná už v deň podania žaloby.

8. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a
uviedli, že s tvrdeniami žalobcov 1/ a 2/ nesúhlasia. Žalobcami navrhovaný petit žaloby, podľa ktorého
chceli, aby súd rozhodol aj o neplatnosti kúpnej zmluvy a aj o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú v ich
vlastníctve, je z procesného hľadiska neprípustný, pretože ak by súd rozhodoval o tom, že predmetné
nehnuteľnosti sú vo vlastníctve niektorej zo strán sporu, bol by výrok o platnosti alebo neplatnosti kúpnej

zmluvy nadbytočný, a teda je zrejmé, že súd nemôže týmito dvoma výrokmi rozhodnúť súčasne. Súd
prvej inštancie teda správne rozhodol, keď zmenu petitu nepripustil. Súd prvej inštancie poučil žalobcov
na pojednávaní dňa 14.03.2017, že od 01.07.2016 je možné určiť len tie právne skutočnosti, ktoré
vyplývajú z osobitného právneho predpisu a súdu sa javí, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nie
je právnou skutočnosťou riešenou v osobitnom predpise. K tomu sa však žalobcovia nevyjadrili a ani

nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, preto súd správne rozhodol, že nemôže rozhodnúť o určení
neplatnosti kúpnej zmluvy, keď prípustnosť takejto žaloby nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho
predpisu. Žalovaní naďalej trvajú na tom, že žalobcovia v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. K tvrdeniu žalobcov uvedenom v podanom odvolaní, že žalovaným
vrátili dlh 1.330.000,- Sk uviedli, že počas doterajšieho konania ani raz súdu žalobcovia neuviedli, že by

vrátili dlh, ani o tom nepredložili žiadny dôkaz. Práve naopak, opakovane súdu uvádzali dôvody, prečo
neboli schopní túto čiastku žalovaným vrátiť. Je vylúčené, aby si žalobcovia nepamätali, že žalovaným
vrátili sumu 1.330.000,- Sk. Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená za účelom vyrovnania dlžoby
zo zmluvy o pôžičke na sumu 1.330.000,- Sk. Ak by žalobcovi uvedený žalovaným vrátili v rokoch
1999 - 2000, neuzatvárali by 28.03.2001 predmetnú kúpnu zmluvu. K napadnutému uzneseniu č. k.

13C/270/2011-279 zo dňa 15.05.2017 žalovaní uviedli, že žalobcovia neuviedli zákonom vyžadované
náležitosti odvolania proti tomuto uzneseniu, a preto navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalobcov v tejto
časti odmietol.

9. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 12. decembra 2019 č. k. 12Co/124, 125/2017-358 zmenil

rozsudoksúduprvejinštancietak,žeurčil,žekúpnazmluvazodňa28.03.2001,ktorejvkladbolpovolený
bývalým Katastrálnym odborom Okresného úradu v Komárne dňa 06.06.2001 pod V-772/01, a ktorá
bola uzavretá medzi A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcimi a K. E.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a L. E., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti vedené Správou katastra Komárno na LV č. XXX pre katastrálne územie F. G., ako rodinný

dom so súpisným. číslom XXX na parcele registra "C" parcela č. 292/5 a parcela registra "C" č. 292/5 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2 je neplatná. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Odvolací súd v uvedenom rozsudku určil, že v predmetnom konaní je daný naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2001. V súlade

s ustanovením § 80 písm. c/ OSP, tento naliehavý právny záujem sa vyžaduje už v čase začatia
konania. Keď odvolací súd teda rozhodol, že v predmetnom konaní je naliehavý právny záujem daný,
znamená to, že bol daný už v čase začatia konania. Súd prvej inštancie si teda nesprávne vyložil
konštatovanie odvolacieho súdu o danosti naliehavého právneho záujmu, keď v odôvodnení svojhorozhodnutia uviedol, že odvolací súd úkonom (svojim uznesením) určil danosť naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení dňa 29.06.2016 a do tohto času jeho existencia nebola deklarovaná.
Ďalej odvolací súd uviedol, že danosť naliehavého právneho záujmu je v tomto konaní od začatia

konania a trvá naďalej. Zrušenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nahradil od 01.07.2016 Civilný
sporový poriadok, nemalo za následok zánik naliehavého právneho záujmu v prípade určovacích žalôb
v konaniach, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku. Dokonca aj
samotný Civilný sporový poriadok v § 137 písm. c/ CSP vyžaduje v prípade určenia či tu právo je, alebo
nie je, danosť naliehavého právneho záujmu. Za situácie, že nie je riešená intertemporalita týkajúca

sa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v prechodných ustanoveniach Civilného
sporového poriadku, odvolací súd dospel k záveru, že predmetnú otázku aplikovateľnosti tej - ktorej
procesnej normy treba posudzovať podľa platnej a účinnej právnej úpravy v dobe vzniku a pôsobenia
predmetného vzťahu, t. j. vec posudzovať v súlade s právnou normou v ustanovení § 80 písm. c) OSP.
Takýmto postupom dochádza k ústavne konformnej a eurokonformnej interperetácii intertemporality
okamžitej aplikovateľnosti nového procesného predpisu, ktorý v čase začatia konania ešte účinný nebol,

a teda ani stranám sporu v čase začatia konania známy nebol a ani známy byť nemohol (obdobne
Ústavný súd ČR sp. zn. I.ÚS 104/2009, Ústavný súd SR, I.ÚS 238/2004). Odvolací súd však ustálil,
že i v prípade, ak by sa danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neposudzovala
v zmysle vyššie uvedeného, tak v nadväznosti na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení neskorších predpisov bolo možné vychádzať z toho, že žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) časti vety za bodkočiarkou CSP, pretože v tomto
ustanovení osobitného zákona sa výslovne uvádza, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou

a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Toto ustanovenie
osobitného zákona vyslovene predpokladá, že v istých veciach súd rozhodne o neplatnosti právneho
úkonu týkajúceho sa prevodu nehnuteľnosti, a tak možno pre taký prípad aplikovať ustanovenie § 137
písm. c) vety za bodkočiarkou CSP, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu. Odvolací súd konštatoval, že z vykonaného dokazovanie je zrejmé,

že predmetnou kúpnou zmluvou mali obe strany zmluvy vôľu zabezpečiť pre právneho predchodcu
žalovaných a žalovanú v 1. rade návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom. Teda
ich vôľa ako účastníkov kúpnej zmluvy nebola vážna a zmluvou sa v skutočnosti sledoval buď záloh
alebo dočasný prevod vlastníckeho práva na čas, kým žalobcovia vrátia požičané peniaze. Predmetnou
kúpnou zmluvou bol zastretý iný právny úkon, ide teda o simulovaný právny úkon, ktorý je neplatný z

dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon.

11. Proti uvedenému rozsudku podala dovolanie žalovaná. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.
júla 2022 č. k. 2Cdo/146/2020 rozhodol, že v konaní pokračuje na strane žalovaných s právnou
nástupkyňou pôvodnej žalovanej 1/ L. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom J. XX,

D. a pôvodného žalovaného 2/ K. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom J. XX, D.,
a to so žalovanou A. H., I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXXX/XX, D.. Dovolanie žalovanej zamietol.
Dovolací súd uviedol, že v prejednávanej veci nešlo o prípad, že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné
pre nedostatok riadneho odôvodnenia čo by bolo takým nesprávnym procesným postupom,, ktorý je
spôsobilý znemožniť sporovej strany, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má

za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd sa vyporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Je zrejmé ako a z akých dôvodov
odvolací súd rozhodol a odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má všetky náležitosti v zmysle §
393 CSP. Ďalej najvyšší súd uviedol, že pri posúdení otázky existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení sa odvolací súd neodklonil od judikatúry najvyššieho súdu, podľa ktorej určovacia

žaloba je prípustná aj v prípadoch, ak je možné brániť svoje práva aj iným druhom žaloby, a ak sa daným
rozhodnutím vyrieši spor medzi stranami, čo sa jednoznačne podľa dovolacieho súdu dá aplikovať aj na
danú situáciu. Podľa záveru dovolacieho súdu odvolací súd v napadnutom rozsudku nevyjadril žiadny
právny názor, úvahu alebo konštatovanie, ktorými by sa odklonil od právnych záverov vyjadrených
v rozhodnutiach najvyššieho súdu (ktoré vo svojom rozsudku dovolací súd uviedol). Konštatoval, že

právny záver vyjadrený odvolacím súdom, týkajúci sa prípustnosti žaloby na určenie, nepredstavuje
odklon od doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.12. Na základe podania ústavnej sťažnosti A. H. Ústavný súd SR Nálezom zo dňa 13. apríla 2023
č. k. II. ÚS 35/2023-49 rozhodol, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. júla 2022 č. k.
2Cdo/146/2020 boli porušené základné práva sťažovateľky na súdnu ochranu a právo na spravodlivé

konanie a uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Podľa ústavného súdu sa žalovaní v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bránili
alternatívne (popri tvrdení, že kúpna zmluva je zo všetkých namietaných hľadísk platná) aj tým, že i keby
mala byť kúpna zmluva neplatná, aj tak vlastnícke právo v čase podania žaloby žalobcov by už nadobudli
viac ako 10 ročnou dobromyseľnou a nerušenou držbou sporných nehnuteľností, teda vydržaním

vlastníckeho práva. Krajský súd ani najvyšší súd nevenovali tejto námietke pozornosť a nezaujali
v súvislosti s ňou nijaké stanovisko. Podľa názoru ústavného súdu, ak sa žalovaná strana bráni proti
žalobe požadujúcej určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná strana mala nehnuteľný majetok
nadobudnúť, tvrdením, podľa ktorého bez ohľadu na platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy vlastnícke
právo nadobudla medzičasom (ešte pred podaním žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy) iným
spôsobom, je tým v dostatočnej miere spochybnená danosť naliehavého právneho záujmu žalujúcej

strany na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože potom nie je možné konštatovať, že
určením neplatnosti kúpnej zmluvy dôjde k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti právneho vzťahu a že
nedôjde k ďalším súdnym sporom.

13. Následne vo veci opätovne rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý uznesením zo dňa 2. augusta 2023

č. k. 2Cdo/31/2023 rozhodol, že pokračuje v konaní na strane žalovaných s právnou nástupkyňou
pôvodnej žalovanej 1/ L. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom J. XX, D. a pôvodného
žalovaného 2/ K. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom J. XX, D., a to so žalovanou
A. H., I. E., nar. 25,2,1974, bytom J. XX, D. a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. decembra
2019 č. k. 12/124, 125/2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd uviedol, že odvolací

súd sa riadne nevenoval časti pomerne rozsiahlych a zásadných odvolacích námietok, argumentácia
odvolacieho súdu nie je vyčerpávajúca. Súdy nevysvetlili, prečo sa nevyporiadali s námietkami pôvodne
žalovaných o vydržaní ich vlastníckeho práva a o neexistencii naliehavého právneho záujmu na tejto
určovacej žalobe. Dovolací súd ďalej uviedol, že právni predchodcovia boli viac ako 10 rokov v dobrej
viere, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré má žalovaná právo zdediť v dedičskom

konaní. Vzhľadom na viazanosť najvyššieho súdu právnym názorom ústavného súdu vysloveným
v náleze sp. zn. II. ÚS 35/2023, dovolací súd zrušil rozsudok súdu odvolacieho súdu zo dňa 12.
decembra 2019 č. k. 12Co/124, 125/2017-358. Uviedol, že odvolací súd sa musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež

s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odvolací súd sa musí najmä vysporiadať s argumentáciou
dovolateliek o nadobudnutí vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a s tým spojenou
danosťou naliehavého právneho záujmu žalujúcej strany na požadovanom určení neplatnosti kúpnej
zmluvy.

14. Konanie sa tam dostalo opätovne do štádia odvolacieho konania proti rozsudku súdu prvej inštancie
č. k. 13C/270/2011-269 zo dňa 14.03.2017. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a po zopakovaní
dokazovania a prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388

CSP zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zrušenie.

15. V priebehu celého konania všeobecné súdy riešili otázku existencie alebo neexistencie naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie v prvom
rozsudku zo dňa 21.09.2012 č. k. 13C/270/2011-136 dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na

požadovanom určení je daný a žalobe vyhovel z dôvodu, že považoval predmetnú kúpnu zmluvu za
neplatnú pre nedostatok vážnosti vôle, keďže žalovaní nemali vôľu nehnuteľnosti kúpiť a žalobcovia
nemali vôľu nehnuteľnosti predať. K uzatvoreniu zmluvy podľa súdu došlo z dôvodu zabezpečenia
návratnosti pôžičky. Odvolací súd uznesením zo dňa 09.10.2013 č. k. 5Co/18/2013-171 rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie svoj záver

odanostinaliehavéhoprávnehozáujmubližšienezdôvodnilanedostatočnesavysporiadalstým,čobolo
skutočnou vôľou účastníkov konania, či len zabezpečiť pre žalovaných vymožiteľnosť ich pohľadávky,
alebo týmto spôsobom splatenie dlhu. Neskúmal či uvedený právny úkon nemal byť spôsobom splatenia
pôžičky, t. j. započítanie kúpnej ceny na pohľadávku žalovaných voči žalobcom. Súd prvej inštanciev poradí druhým rozsudkom zo dňa 05.02.2015 č. k. 13C/270/2011-217 žalobu zamietol, pričom už
bol toho názoru, že žalobcovia vôbec netvrdili, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, preto žalobu zamietol bez skúmania skutočnej vôle žalobcov pri uzatváraní predmetnej kúpnej

zmluvy. Uviedol tiež, že žalovaní už v prvom odvolaní tvrdili, že nimi kúpené nehnuteľnosti vydržali, preto
rozhodnutím o podanej žalobe by sa nevyriešili všetky otázky sporu medzi účastníkmi. Konštatoval, že
nie je vylúčená potreba začať ďalšie konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd
uvedený rozsudok v poradí druhým uznesením zo dňa 29.06.2016 č. k. 5Co/697/2015-245 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny názor o danosti naliehavého právneho záujmu na

určení neplatnosti kúpnej zmluvy (nie ako predbežnej otázky) s poukazom na § 34 ods. 2 a § 5 ods.
2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. Žalobcovia následne dňa 10.04.2015 podali návrh
na zmenu petitu, respektíve rozšírenie žaloby, keď požadovali určenie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie rozhodol v poradí tretím rozsudkom zo dňa 14.03.2017 č. k.
14.03.2017 č. k. 13C/270/2011-269 tak, že návrh žalobcov na zmenu petitu zamietol a zamietol aj
žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Zamietnutie návrhu na zmenu petitu odôvodnil iba tým, že

žalobca nepreukázal, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej
žalobe. Žalobu zamietol z dôvodu, že účinky úkonu určenia danosti naliehavého právneho záujmu na
žalobcami požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy nenastali do účinnosti Civilného sporového
poriadku, pričom do doby doručenia v poradí druhého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, nemal
ani súd prvej inštancie a ani strany sporu deklarovanú existenciu naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Odvolací súd v poradí tretím rozhodnutím – rozsudkom
zo dňa 12.12.2019 č. k. 12Co/124/2017-358 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe
na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vyhovel. Zotrval na právnom názore, že v predmetnej veci je
daný naliehavý právny záujem na určením neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom zmluva je neplatná
pre neexistenciu vôle sporových strán kúpiť a predať nehnuteľnosti, kúpna zmluva mala zabezpečiť

návratnosť finančných prostriedkov pre pôvodných žalovaných.

16. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie i odvolací súd riešili iba otázku existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, keďže zmenu petitu na určenie vlastníckeho práva žalobcov
k sporným nehnuteľnostiam súd prvej inštancie zamietol. Otázku vydržania vlastníckeho práva súd

neriešili. Odvolací súd v tom štádiu konania nevzhliadol potrebu zaoberať sa správnosťou zamietnutia
uvedenej zmeny petitu, keďže v priebehu celého konania bol toho názoru, že je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. S uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu sa
stotožnil i Najvyšší súd SR, ktorý rozhodol o dovolaní žalovaných rozsudkom zo dňa 28.12.2022 sp.
zn. 2Cdo/146/2020, ktorým dovolanie zamietol. Na základe ústavnej sťažnosti právnej nástupkyne

žalovaných Ústavný súd SR nálezom zo dňa 13.04.2023 č. k. II. ÚS 35/2023-49 zrušil rozsudok
najvyššieho súdu 2Cdo/146/2020 a vyslovil, že ak sa žalovaná strana bráni proti žalobe požadujúcej
určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná strana mala nehnuteľný majetok nadobudnúť, tvrdením,
podľa ktorého bez ohľadu na platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy vlastnícke právo nadobudla
medzičasom (ešte pred podaním žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy) iným spôsobom, je

tým v dostatočnej miere spochybnená danosť naliehavého právneho záujmu žalujúcej strany na
požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože potom nie je možné konštatovať, že určením
neplatnosti kúpnej zmluvy dôjde k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti právneho vzťahu a že nedôjde
k ďalším súdnym sporom.

17. Vzhľadom k tomu, že právny názor ústavného súdu a najvyššieho súdu o neexistencii naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy je pre odvolací súd záväzný, odvolací
súd za tejto situácie dospel k záveru, že procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na
zmenu žaloby, resp. rozšírenie žaloby o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nebol
správny.

18. Žalobcovia zmenu petitu – určenie vlastníckeho práva navrhovali na základe totožných skutkových
tvrdení ako v žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Návrh na zmenu petitu podali v priebehu
konania, keď súdy riešili opakovane prioritne otázku danosti naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Zamietnutie návrhu na zmenu petitu súd prvej inštancie zdôvodnil v podstate iba

jednou vetou bez bližšej špecifikácie zamietnutia.19. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolací súd
zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

20. Citované ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalorozhodnutiuvovecisamej,ideouznesenieprocesnejpovahy,ktoréjepostihnuténiektorou
z odvolacích vád a táto vada má vplyv na vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia. V zmysle
uvedeného prvý výrok napadnutého rozsudku je procesným rozhodnutím, proti ktorému odvolanie nie

je prípustné a ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcov na zmenu petitu zamietol.

21. Odvolací súd zastáva názor, že v súčasnom štádiu daného konania, po vyslovení záväzného
právneho názoru vyšších súdov o neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy z dôvodu, že by nedošlo k úplnému vyriešeniu spornosti právneho vzťahu a došlo by
k ďalším súdnym sporom, nie je možné obísť skutočnosť, že žalobcovia využili svoje zákonné procesné

právo dispozície žalobou tak, aby požadovaným určením vlastníckeho práva došlo k celkovému
vyriešeniuspornostiprávnehovzťahu.Vdanomprípadedošlokporušeniuprocesnýchprávžalobcov,ich
právanaprístupksúdu,naspravodlivýprocesnepripustenímzmenypetitutak,žežalobcoviapožadovali
určenie vlastníckeho práva (výlučne alebo alternatívne), pričom z uvedeného nálezu ústavného súdu
i uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že práve žaloba o určenie vlastníckeho práva by vyriešila spor

sporových strán v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu je odvolací súd toho názoru, že sú splnené
podmienky pre zrušenie prvého výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu
žalobcov na zmenu petitu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, preto sporové strany nemali možnosť
namietať správnosť tohto výroku odvolaním.

22. S poukazom na ustanovenie § 390 písm. a/ CSP odvolací súd nemohol postupovať v celom
rozsahu podľa § 365 ods. 2 CSP a zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj v merite
veci v druhom a treťom výroku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd na odvolacom
pojednávaní uznesením zrušil prvý výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu na zmenu petitu
a ďalším uznesením pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcov podaného v priebehu

konania pred súdom prvej inštancie v zmení:
Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá dňa 28.03.2001 medzi žalobcami 1/, 2/ ako predávajúcimi
a pôvodnými žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené Správou
katastra Komárno na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie F. G., rodinný dom so súpisným č.
XXX na parcele registra „C“ č. 292/5 a pozemok na parcele registra „C“ č. 292/5 – zastavané plochy

a nádvoria o výmere 600 m2, je neplatná.
Súd určuje, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na liste vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie F. G. ako parcela registra „C“ KN 292/5 – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 600 m2 a rodinný dom H. M. XXX E. J. M. XXX/X, patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobcov 1/ a 2/.

23. K uvedenej zmene petitu odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/268/2019 zo dňa 25.11.2020, v ktorom najvyšší súd uviedol, že podľa § 137 CSP žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o - určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

(písm. c/) - určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). 12.1. Podľa § 40a
OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a , 140 , § 145 ods. 1 , § 479 , §
589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c/
CSP a/alebo podľa § 137 písm. d/ CSP je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca

vyvodzuje v konaní uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať
a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov,
nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce
skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a
právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr.

obsah žaloby, právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej.
Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak
ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu,
aby v zmysle zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzuprávneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie
o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko,
teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (5Cdo/120/2017). Inak

povedané predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum),
ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe
žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

Zo samotného petitu žaloby môže vyplývať, že žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti zmluvy a
prísne formalisticky (iba z obsahu petitu) je možné podriadiť danú vec podprocesný režim ustanovenia
§ 137 písm. d/ CSP, ale z obsahu samotnej žaloby tiež môže vyplývať, že môže ísť aj o žalobu v
procesnom režime ustanovenia § 137 písm. c/ CSP. V takomto prípade by mal petit žaloby ale spočívať
v určení, či tu právo je alebo nie je (vlastníctvo), teda nešlo by o neplatnosť spornej zmluvy. Súd napriek
nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a

čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach
konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie
neplatnosti zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že
žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri" (TOMAŠOVIČ, M. In ŠTEVČEK,
M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 505).

24. Z obsahu žaloby je jednoznačne zrejmé (aj z vykonaného dokazovania), že žalobcovia podaním
žaloby sledovali obnovenie ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na základe tých
skutkových okolností, že účastníci kúpnej zmluvy - žalobcovia 1/, 2/ a právni predchodcovia žalovanej

nemali vôľu predať a kúpiť dotknuté nehnuteľnosti. Uzavretá zmluva mala byť zabezpečením návratnosti
pôžičky, ktorú poskytli právni predchodcovia žalovanej žalobcom. Žalobcovia chceli kúpiť hydinársku
farmu, nemali dostatok financií, tak sa dohodli, že právni predchodcovia žalovaných im finančné
prostriedky na kúpu farmy požičajú. Právny predchodca žalovaných - K. E. podmienil kúpu farmy
uzavretím kúpnej zmluvy, mala to byť zábezpeka k pôžičke. K. E. tvrdil, že v roku 1999 požičali žalobcom

1.330.000,-Sk, uzavreli záložnú zmluvu ohľadne dotknutých nehnuteľností, ktorá bola zapísaná aj
na liste vlastníctva. Keď na LV pribudla voči žalobcom exekúcia, zľakol sa, že príde o zábezpeku,
preto žalobcom požičali 330.000,-Sk na uhradenie exekúcie a dohodli sa na kúpnej zmluve ohľadne
dotknutýchnehnuteľností,abymalistotu,alenemalizáujemnehnuteľnostikúpiť.Kúpnuzmluvuuzatvorili
z opatrnosti, za účelom splatenia pôžičky z roku 1999, lebo právnik ho upozornil na prípadnú neplatnosť

záložnej zmluvy.

25. V zmysle ust. § 34 Občianskeho zákonníka zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný
význam jednota vôle a jej prejavu. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z
objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však

na vnútornú pohnútku prejavenej vôle. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť
(ale taktiež absencia omylu a tiesne). Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku
vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. 7. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba
zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti vôľa neexistuje, alebo skutočná vôľa je iná, je podľa §
37 Občianskeho zákonníka neplatný. Medzi takéto právne úkony patria mimo iných simulované úkony,

ako aj úkony urobené s tzv. vnútornou výhradou. Simulovaný je právny úkon predstieraný. Ide o taký
prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje
vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný právny úkon je neplatný. Pri obojstrannej simulácii sa
neplatnosť právneho úkonu presadí dôsledne, lebo obaja účastníci takéhoto právneho úkonu vedia, že
ide o úkon urobený predstierane, a preto sa ani jeden z nich nemôže voči druhému dovolávať ochrany

svojej dobromyseľnosti, teda dôsledkov spojených s takýmto simulovaným právnym úkonom vo svoj
prospech. So simulovaným právnym úkonom je spravidla spojené zastieranie iného právneho úkonu
(disimulácia). Disimulovaný právny úkon však musí zodpovedať vôli účastníkov a zároveň spĺňať všetky
zákonom požadované náležitosti, vrátane formy právneho úkonu. Ak teda má byť určitým právnym
úkonom urobeným len „naoko" zastieraný iný právny úkon, je simulovaný právny úkon neplatný z

dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí
zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že
spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon
nedovolený, bol by tiež neplatný. Z výpovedí účastníkov i svedkov bolo zistené, že chýbala ich skutočnávôľa uzavrieť dňa 15.5.2012 kúpnu zmluvu. Tento právny úkon teda účastníci simulovali, a preto je z
dôvodu absencie vážnosti ich vôle absolútne neplatný v súlade s § 41a ods. 2 v spojení s ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

26. Z vyjadrení sporových strán je zrejmé, že predmetnou kúpnou zmluvou mali obe strany zmluvy
vôľu zabezpečiť pre právnych predchodcov žalovanej návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých
žalobcom.Tedaichvôľaakoúčastníkovkúpnejzmluvynebolavážnaazmluvousavskutočnostisledoval
buď záloh alebo dočasný prevod vlastníckeho práva na čas, kým žalobcovia vrátia požičané peniaze.

Predmetnou kúpnou zmluvou bol zastretý iný právny úkon, ide teda o simulovaný právny úkon, ktorý je
neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. Skutkové tvrdenia
sporovýchstránohľadneposkytnutýchpôžičiek,ichsplateniaaďalšíchdohôdmedzisporovýmistranami
sú v danej veci irelevantné. Posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku sa viaže výlučne na posúdenie
tohto právneho úkonu z hľadiska jednoty vôle a jej prejavu u zmluvných strán.

27. Žalovaná i jej právni predchodcovia v konaní proti žalobe namietali tvrdením, že vydržali
vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Odvolací súd sa s poukazom na nález ústavného súdu
týkajúceho sa tejto veci a následného uznesenia najvyššieho súdu zaoberal otázkou možnosti vydržania
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam právnymi predchodcami žalovanej.

28. V súvislosti s otázkou vydržania vlastníckeho práva odvolací súd dáva do pozornosti, že
k úspešnému vydržaniu musia byť splnené nasledovné podmienky: 1. spôsobilý predmet vydržania,
spôsobilý subjekt vydržania, 2. oprávnená držba, 3. dĺžka vydržacej doby. Držba musí byť oprávnená,
čo znamená, že držiteľ musí veriť, že mu vec patrí, a teda, že je dobromyseľný. Ak držiteľ so všetkými
dostupnými informáciami správne predpokladá, že má oprávnenú držbu, je považovaný za oprávneného

držiteľa. Táto oprávnená držba musí trvať počas celej doby vydržania. Dobromyseľnosť držiteľa je
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pod pojmom držba je potrebné
rozumieť faktické vládnutie (užívanie) nad vecou a zároveň vôľu vec držať ako vlastnú. Držiteľom je ten,

kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 OZ). Držba v sebe zahŕňa
dve zložky – vôľu nakladať s vecou ako vlastnou (animus possidendi – prvok subjektívny) a faktické
ovládanie veci (corpus possessionis – prvok objektívny). Držobná vôľa je vôľa držať vec pre seba a
svojím menom, teda nakladať s ňou ako s vlastnou, a corpus possessionis predstavuje nakladanie s
vecou. Podstata tohto nakladania (corpus) nie je len v jej fyzickom ovládaní. Corpus possessionis má

ten, kto vstupuje ohľadne veci do takých spoločenských vzťahov, ktoré sú všeobecne považované za
prejav právnej moci nad vecou, teda za nakladanie s vecou. To je samozrejme ten, kto vec fyzicky ovláda
a má ju pre seba. Na záver možno zhrnúť, že za oprávnenú držbu možno považovať len takú držbu, ktorá
spĺňa všetky náležitosti: vôľu nakladať s vecou ako vlastnou, faktické ovládanie veci, dobrú vieru držiteľa
so zreteľom na všetky okolnosti (čo zahŕňa aj nadobúdací titul). Takáto oprávnená držba musí byť daná

počas celej vydržacej doby, zánik dobrej viery v ktoromkoľvek štádiu držby veci spôsobuje nemožnosť
nadobudnutia veci vydržaním. Dobrá viera bude vždy posudzovaná nie z pohľadu držiteľa a vychádzajúc
z jeho subjektívneho presvedčenia, ale na základe posúdenia objektívnych skutočností nezávislých od
vôle držiteľa a nezávislých na jeho skutočnej vedomosti o tom, že mu právo patrí alebo nepatrí.

29. V predmetnej veci bolo preukázané, že právni predchodcovia žalovanej predmetné nehnuteľnosti
nikdy neužívali, ani nemali záujem nehnuteľnosti reálne užívať. Nevykonávali žiadne faktické úkony
týkajúce sa nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti naďalej fakticky užívali žalobcovia, právni predchodcovia
žalovanej ani neuzatvorili so žalobcami nájomnú zmluvu, teda žiadnym spôsobom nenakladali
s nehnuteľnosťami ako so svojim vlastníctvom. Odvolací súd dospel k záveru, že právni predchodcovia

žalovanej nemali vôľu nakladať s nehnuteľnosťami ako s vlastnými a ani ich fakticky neovládali. Preto
neboli splnené zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva.

30. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci ustálil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je vecne správne a preto po zopakovaní dokazovania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak, že žalobe ako dôvodne podanej vyhovel.

31. S ohľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, musela sa táto skutočnosť prejaviť aj
vo výroku o trovách konania. Náhrada trov podľa § 255 ods. 1 CSP patrí tej strane, ktorá bola v konaníúspešná, t. j. v tomto prípade žalobcom. Odvolací súd im s ohľadom na to v súlade s ustanovením § 396
ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP voči žalovanej priznal náhradu trov, ktoré im vznikli pred súdom
prvej inštancie a tiež v odvolacom konaní (i predchádzajúcich). O výške trov rozhodne podľa § 262 ods.

2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

32. Napadnutým uznesením č. k. 13C/270/2011-279 zo dňa 15.05.2017 súd zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 13C/270/2011-25 zo dňa 27.10.2011, potvrdené

Krajským súdom v Nitre uznesením č. k. 25Co/23/2012-84 zo dňa 31.12.2012. Zrušenie neodkladného
opatrenia súd odôvodnil tým, že rozsudkom č. k. 13C/270/2011-269 zo dňa 14.03.2017 došlo k
zamietnutiu žaloby žalobcov 1/ a 2/, a preto sú splnené podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia
aj bez návrhu podľa § 335 ods. 1 CSP.

33. Žalobcovia 1/ a 2/ súčasne s podaním odvolania proti napadnutému rozsudku podali aj odvolanie

proti uzneseniu č. k. 13C/270/2011-279 zo dňa 15.05.2017, ktoré navrhli zrušiť v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP.

34. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu odvolací súd zistil, že zrušenie
neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Komárno č. k.

13C/270/2011-25 zo dňa 27.10.2011 a potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.
25Co/23/2012-84 zo dňa 31.01.2012 je dôvodné, keďže odvolací súd rozsudok, ktorým bola zamietnutá
žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zmenil tak, že žalobe vyhovel a vec bude doručením
rozsudku právoplatne skončená.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).