Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B4-10Cb/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421202995
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1421202995.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: P

- PARTNER, s.r.o. so sídlom SNP 129, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 052 086, zast. JUDr. Eva
Považanová, advokátka, Jiráskova 400/21, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 31 924 280, proti žalovanému
v 1. rade: Ondrej G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Spádová 5617/4, 841 07 Bratislava, zast.: JUDr.
Juraj Gabriško, advokát, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42
181 020, v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.512,36 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorý je povinný
zaplatiť žalobca.

III. Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného
k zaplateniu sumy 4.236,65 eura titulom náhrady škody. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že má vo svojom
majetku zaradené vozidlo typu IVECO s evidenčným číslom ZH XXX CD, ktoré užíva na podnikanie.

Dňa 02.12.2019 v čase okolo obeda viedol p. S. K. (konateľ spoločnosti P-PARTNER) motorové vozidlo
IVECO Eurocargo, EVČ: ZH XXX CD po obchvate v Bratislave, kde došlo k nutnej odstávke vozidla
z dôvodu nepredvídanej poruchy. Auto odstavil v pravom jazdnom pruhu na trojprúdovom obchvate a
dal do chodu výstražné svetlá. Okamžite telefonicky išiel kontaktoval mechanika, avšak toto nestihol,
pretože do zadnej časti odstaveného vozidla vrazil osobným autom Volkswagen evidenčné číslo BL
XXX LV žalovaný v 1. rade G. Q.. K nehode bola privolaná polícia, ktorá kolíziu riešila ako škodovú
udalosť, t.j. náhradu škody ponechala na dohode účastníkov. Žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi

informáciu, že zákonné poistenie má dojednané u žalovaného v 2. rade. Následne si potom žalobca
podaním z 09.12.2019 uplatnil škodu u žalovaného v 2. rade. Počas riešenia škodovej udalosti si žalobca
vyžiadal aj stanovisko KR policajného zboru v Bratislava. V Informácii PZ z 12.02.2021 sa uvádza, že pri
preverovaní predmetnej škodovej udalosti nebolo políciou zistené porušenie zákona zo strany žalobcu.
Žalovaný v 2. rade škodu na vozidle žalobcu vyhodnotil ako likvidačnú. Výpočet všeobecnej hodnoty
poškodeného motorového vozidla určil vo výške 2.509,90 eura a predbežnú kalkuláciu priemerných
nákladov za opravu poškodeného vozidla stanovil vo výške 13.403,86 eura. Žalobca s týmto nesúhlasil

a po obstaraní príslušných náhradných dielov vozidlo opravil vo vlastnej firme, pričom na tento účel
vynaložil čiastku 2.936,44 eura. Vozidlo bolo v oprave celkom štyri mesiace (december 2019 až marec
2020). Za toto obdobie žalobca eviduje ušlý zisk vo výške 2.000,- eur, nakoľko poškodené vozidlo
prenajímal za sumu 500,00 eur/mesiac, spoločnosti M. K. - M.P. nákup, sprostredkovanie, predaj sosídlom v Žiari nad Hronom na základe nájomnej zmluvy z 01.04.2018. Podľa tejto zmluvy bol nájomca
povinný znášať aj opravy a bežnú údržbu vozidla. Náklady účelne vynaložené na opravu vozidla a ušlý
zisk vyfakturoval žalobca žalovanému v 2. rade faktúrou č. XXXXXX zo dňa 07.04.2020 na plnenie

2.936,44 eura splatnou k 21.04.2020 a faktúrou č. XXXXXX zo dňa 07.04.2020 na plnenie 2.000,00 eur
splatnouk21.04.2020,spoluvčiastke4.236,61eura.Žalovanýv2.radežiadalodžalobcurôzneúčtovné
doklady, ktoré s vecou nesúviseli. Fakturované sumy ignoroval a v intenciách posudku o všeobecnej
hodnote vozidla pred škodovou udalosťou a vyčíslenej náhrade za opravu vozidla, priznal žalovanému
kompenzáciu celkom v čiastke 1.399,58 eura mínus 50 % za údajnú spoluvinu žalobcu, t.j. vyplatil mu

pnenie 699,79 eura a tým pokladal škodovú udalosť za vybavenú. Na účet žalobcu bola suma pripísaná
23.12.2019. Žalovaný v 2. rade následne toto plnenie jednostranne započítal voči faktúre č. XXXXXX
na sumu 2.936,44 eura a to ku dňu jej splatností t.j. k 21.04.2020. Potom zostatok nezaplatenej sumy
za opravu vozidla predstavuje čiastku 2.236,65 eura. Podľa žalovaného v 2. rade sa údajne žalobca
a žalovaný v 1. rade na spoluvine dohodli, tak to uviedol klient (poistený) žalovaného v 2. rade. O
tejto dohode žalobca nemá vedomosť a poukazuje na informáciu Krajského riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava z 12.02.2021, v ktorej je uvedené, že nehoda z 02.12.2019 bola políciou posúdená ako
škodová udalosť, pretože nenapĺňala znaky dopravnej nehody špecifikovanej v ustanovení § 64 ods. 1
a ods. 2 pís. a) až c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Zároveň sa v listine konštatuje, že zo
strany žalobcu ako vodiča poškodeného vozidla k porušeniu zákona nedošlo.

2. Žalobca v konaní navrhol vykonať nasledovné dôkazy: Uplatnenie nároku na náhradu škody (č.l. 9),
Zápis o poškodení motorového vozidla (č.l. 11), List zo dňa 06.12.2019 (č.l. 12), Faktúra č. XXXXXX
(č.l. 13), Faktúra č. XXXXXX (č.l. 14), Zoznam predmetov (č.l. 15), Karta predmetu č. XXXXXX (č.l.
16), Hlavná kniha analytickej evidencie r. 2019 (č.l. 18), Hlavná kniha analytickej evidencie r. 2020
(č.l. 19), Žiadosť o poskytnutie informácií - zaslanie (č.l. 20), Oznámenie o totálnej škode ku škodovej

udalosti číslom XXXXXXXXXX (č.l. 21), Oznámenie o poistnom plnení (č.l. 22), Odvolanie k poistnému
plneniu, poistná udalosť č. XXXXXXXXXX (č.l. 24), Predžalobná výzva na zaplatenie dlžných súm (č.l.
25), Výzva na nahradenie škody (č.l. 26), Výzva na nahradenie škody - odpoveď (č.l. 27), Nahradenie
škody zo škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX (č.l. 28), Odpoveď na podanie zo dňa 08.06.2021 (č.l.
30), Nájomná zmluva (č.l. 34), Výpis z účtu (č.l. 36), Protokol o kontrole technického stavu (č.l. 140 -

142), Faktúra č. XXXXXX (č.l. 150), Faktúra č. XXXXXX (č.l. 150 druhá strana), Faktúra č. P (č.l. 151),
Faktúra č. 200365 (č.l. 152), Faktúra č. XXXXXX (č.l. 152 druhá strana), Faktúra č. XXXXXXXXX (č.l.
153), Bločky (č.l. 154), Vyčíslenie ušlého zisku na nájomnom (č.l. 193), Výpočet - motorová daň IVECO
(č.l. 193 druhá strana), Daňové priznanie z motorového vozidla (č.l. 194), Úhrada - daň z motorového
vozidla (č.l. 195), Výpis z účtu (č.l. 195 -197).

3. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade pričom uviedol, že v predmetnej veci nie je sporné,
že dňa 02.12.2019 došlo ku kolízii motorového vozidla žalobcu, zn. IVECO, EČV: ZH XXX CD, a
motorového vozidla žalovaného v 1. rade, zn. Volkswagen, EČV: BL XXX LV, pričom žalovaný v 1.
rade zozadu narazil na bratislavskom diaľničnom obchvate do vozidla žalobcu, čím vznikla žalobcovi

škoda (ďalej len „Škodová udalosť“). Pri Škodovej udalosti, na rozdiel od dopravnej nehody, nedošlo
k nezanedbateľnému poškodeniu zdravia žiadnej osoby, udalosť bola preto vyhodnotená ako škodová
udalosť v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších zmien (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“). V zmysle § 64 ods. 2 písm.
c) uviedli žalobca a žalovaný v 1. rade, ako účastníci škodovej udalosti, ako jej vinníka žalovaného v 1.

rade. Žalovaný v 1. rade škodovú udalosť riadne nahlásil žalovanému v 2. rade nasledujúci pracovný
deň, v súlade s ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších zmien. V kolónke „spoluvina
poškodeného“ pritom už pri nahlasovaní uviedol „ÁNO“.

4. Žalovaný v 2. rade pri likvidácii poistnej udalosti vyhodnotil škodu ako totálnu (tzv. neekonomická
oprava, oprava by bola nehospodárna). Určil pritom všeobecnú hodnotu poškodeného motorového
vozidla na sumu 2.509,90 eura a náklady na potenciálnu opravu vo výške 13.403,86 eura. Vyplatil
pritom žalobcovi poistné plnenie vo výške 699,79 eura, ktoré vypočítal ako 50% všeobecnej hodnoty
poškodeného vozidla po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov, vo výške 1.399,58 eura. Dôvodom

zníženia poistného plnenia o 50% bolo spoluzavinenie škodovej udalosti žalobcom v zmysle §
441 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalobca žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal výšku svojho nároku, ktorý si žalobou uplatňuje, resp. riadne nezdokladoval
náklady na vykonanú opravu. Výška nároku t. j. škoda v uvedenej výške presahuje všeobecnú hodnotuvozidla v čase vzniku škody. Poistné plnenie žalovaného v 2. rade bolo znížené dôvodne, vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca mal podiel na zavinení škodovej udalosti. Oprava motorového vozidla žalobcu
bola vykonaná a fakturovaná osobou, ktorá nemá oprávnenie na realizáciu opráv a údržby motorových

vozidiel.Žalobcomdeklarovanémesačnénájomnézaprenájompoškodenéhomotorovéhovozidlanemá
základ v ekonomickej realite, pričom sa žalovaný v 1. rade domnieva, že ide o účelové plnenie, ktorého
výpadok v skutočnosti nespôsobil ušlý zisk na strane žalobcu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
súdnych autorít SR, skutočnou škodou sa rozumie úbytok na majetku poškodeného vzniknutý znížením
hodnoty poškodenej veci, resp. jej zničením. Žalobca sa domáha náhrady skutočnej škody vo výške

2.936,44 eura, podľa faktúry za opravu, ktorá bola vykonaná svojpomocne zo strany žalobcu a nie je
vystavená osobou oprávnenou na vykonávanie servisu motorových vozidiel. V zmysle žalovaným v 2.
rade stanovenej všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla žalobcu vrátane DPH, vo výške 2.509,90
eura, pričom použiteľné zvyšky boli odpredané za 725,- eur, (2.509,90 - 725 = 1.784,90 eura), nemohla
škoda spôsobená žalobcovi skutočným úbytkom na hodnote poškodeného vozidla dosiahnuť viac ako
1.784,90eura.Opravasamotnýmžalobcomjepretozjavneneekonomická,jejdeklarovanácenavýrazne

presahuje maximálnu hranicu skutočnej škody. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša poškodený škodu pomerne. Aj keď je pravdou, že v správe o nehode je uvedený
žalovaný v 1. rade ako vinník škodovej udalosti a nepopiera svoj podiel na zavinení, žalobca a žalovaný
v 1. rade sa nedohodli na výlučnom zavinení žalovaným v 1. rade. Žalobca okrem iného neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom skutočnej povahy náhradných dielov a prác, ktoré žalovanému v 2. rade

fakturoval ako cenu opravy poškodeného vozidla, pričom nie je zrejmé, z čoho vyplývala konkrétna
potreba použiť diely, resp. realizovať na vozidle opravy, práve v žalobcom uvedenom rozsahu. Zároveň
žalovaný v 1. rade pripomína, že opravu motorového vozidla fakturoval žalovanému v 2. rade priamo
žalobca, na základe ním realizovaných prác a výkonov, pričom nie je subjektom s oprávnením realizovať
opravy a údržbu motorových vozidiel. Táto skutočnosť neneguje, že na vozidle žalobcu škoda vznikla,

domnieva sa ale, že faktúra žalobcu nemôže slúžiť ako podklad pre stanovenie hodnoty škody, resp.
hodnoty potrebných opráv na vozidle.

5. K ušlému zisku žalovaný v 1. rade uviedol, že nie je zrejmé, akým ekonomickým uvažovaním
stanovil žalobca výšku ušlého zisku, ktorý mu mal vzniknúť znemožnením užívať poškodené motorové

vozidlo. Žalobca pri určení svojho domnelého ušlého zisku nevychádzal z akejkoľvek preukázateľnej
ekonomickej reality, použil iba výšku nájomného na predmetné mesiace bez započítania akýchkoľvek
nákladov na prevádzku vozidla. Poukázal aj na skutočnosť, že všeobecná hodnota vozidla ku dňu vzniku
škody bola stanovená na sumu 2.509,90 eura vrátane DPH; v tomto kontexte sa odplata - nájomné za
užívanie vozidla vo výške 500,- eur mesačne javí ako krajne neprimeraná a užívanie vozidla nájomcom

za nájomné v danej výške skôr ako prostriedok optimalizácie nákladov, než reálny obchodný vzťah.
Účelovosť výpočtu, alebo iného určenia výšky ušlého zisku už len dokresľuje skutočnosť, že za žalobcu
aj nájomcu koná pri uzatváraní a správe nájomnej zmluvy tá istá osoba, p. S. K., ktorá môže v podstate
arbitrárne rozhodovať o výške nájomného, jeho odpustení, alebo napríklad zvýšení. Od takto stanovenej
hodnoty užívacích práv k poškodenému vozidlu preto nemožno odvodzovať prípadnú výšku ušlého

zisku.

6. Žalovaný v 1. rade v konaní navrhol vykonať nasledovné dôkazy: Škodová udalosť - oznámenie (č.l.
90), Výzva na nahradenie škody - odpoveď (č.l. 172).

7. K žalobe sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý nespochybnil vznik udalosti ani existenciu
poistného vzťahu. Na základe obhliadky poškodeného motorového vozidla žalobcu, vypracoval výpočet
všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla žalobcu VŠH bola vyčíslená na sumu 2.509,90
eura s DHP (2.091,58 eura bez DPH). Zároveň bol vypracovaný Posudok/Kalkulácia č. XXXXXXXXXX
zo dňa 09.12.2019, v ktorom predpokladané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v

nadväznosti na zdokumentovaný rozsah poškodenia boli vyčíslené v sume 13.403,86 eura s DPH
(11.0169,88 eura bez DPH) a hodnota predajných zvyškov v sume 870,- eur s DPH (725,- eur bez DPH).

8. Po ukončení šetrenia škodovej udalosti, zaslal žalovaný v 2. rade žalobcovi plnenie vo výške 699,79
eura bez DPH. Predmetom plnenia je reprodukčná obstarávacia hodnota (ROH), ktorá pozostáva zo

všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na zaobstaranie vozidla (NZ) s odpočítaním hodnoty
predajných zvyškov.“ Žalovaný v 2. rade z priznanej sumy vo výške 1.399,58 eura bez DPH uplatnil
spoluvinu žalobcu vo výške 50 %, čo predstavuje sumu vo výške 699,79 eura bez DPH. Poistné plnenie
(náhrada škody) z titulu totálnej škody na poškodenom motorovom vozidle tak bolo v sume 699,79 eurabez DPH. K otázke spoluzavinenia žalovaný v 2. rade uviedol, že toto sa odvíja od porušenia povinností
poškodeného. Žalovaný v 1. rade v tlačive: Oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa 03.12.2019
uviedol, že vodič poškodeného motorového vozidla má na vzniku škodovej udalosti spoluvinu.

9. Žalobca mal porušiť ustanovenie § 24 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 8/2009 Z. z.“) „Vodič
vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, je povinný tento trojuholník
použiť počas núdzového státia, najmä pri prerušení jazdy pre chybu na vozidle alebo na náklade

alebo v dôsledku dopravnej nehody, ak také vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky. Vodič je povinný
trojuholník umiestniť na okraji vozovky tak, aby ho prichádzajúci vodiči včas a zreteľne videli, a to vo
vzdialenosti najmenej 50 m za vozidlom a na diaľnici najmenej 100 m za vozidlom. V obci môže byť
táto vzdialenosť, ak to vyžadujú okolnosti, kratšia. Ak je vozidlo vybavené osobitným zariadením, ktoré
umožňuje výstražnú funkciu smerových svietidiel, vodič je povinný ho použiť aspoň v čase, kým umiestni
trojuholníknavozovke.“Akbysmesiajmaliosvojiťsamotnévyjadreniežalobcuvžalobevčastipodstata

sporu, viď citujeme „žalobca auto odstavil v pravom jazdnom pruhu na trojprúdovom obchvate a dal do
chodu výstražné svetlá. Okamžite telefonicky išiel kontaktovať mechanika, avšak toto nestihol, pretože
do zadnej časti odstaveného vozidla vrazil osobným autom Volskwagen evidenčné číslo BL 770 LV,
žalovaný v 1. rade“, už aj z tejto citácie je možné badať porušenie vyššie citovaného ustanovenia.
Žalobca sa teda podieľal na vzniku škody v rozsahu 50 % a žalovaný v 1. rade ako vodič poisteného

motorového vozidla v rozsahu 50 %. Uvedený rozsah zahŕňa skutočnosť, že žalobca podľa ustanovenia
§ 24 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. porušil svoju povinnosť, nakoľko počas núdzového státia (ak vozidlo
tvorí prekážku cestnej premávky) nepoužil výstražný trojuholník a ani výstražné smerovacie svietidlá
aspoň do času kým umiestni výstražný trojuholník na vozovke.

10. K ušlému zisku žalobcu žalovaný v 2. rade uviedol, že je nepopierateľné, že žalobca mu v rámci
procesu likvidácie nedoložil doklady potrebné pre preukázanie ním uplatneného nároku, resp. overenie
jeho dôvodnosti, a to ani napriek tomu, že bol v tejto veci viacnásobne dopytovaný zo strany žalovaného
v 2. rade. Pre výpočet ušlého zisku je potrebné posúdiť príjmovú i výdavkovú stránku celej udalosti.

11. Žalovaný v 2. rade v konaní navrhol vykonať nasledovné dôkazy: Oznámenie škodovej udalosti (č.l.
107), Výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla (č.l. 108), Kalkulácia č. XXXXXXXXXX (č.l. 110),
Oznámenie o poistnom plnení (č.l. 112), Škodová udalosť číslom XXXXXXXXXX (č.l. 113), Výzva na
doloženie dokladov k škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX (č.l. 114), Písomné vyjadrenie k uplatneniu
nároku (č.l. 115), Oznámenie o riešení škodovej udalosti číslom XXXXXXXXXX (č.l. 116), Škodová

udalosť číslom XXXXXXXXXX (č.l. 117), Snímka obrazovky - Výsledek dotazu ROKVY (č.l. 118), email
zo dňa 13.12.2019 (č.l. 119), Škodová udalosť - oznámenie (č.l. 120), Škodová udalosť č. XXXXXXXXXX
- odpoveď na vyrozumenie k oznámeniu (č.l. 182).

12. Po následných písomných vyjadreniach strán sporu, podaním zo dňa 27.02.2024 žalobca vzal

čiastočne späť žalobu v časti 724,29 eura v jej časti ušlého zisku. Súd pripustil zmenu petitu žaloby na
pojednávaní konanom 10.04.2024.

Právne súd posúdil prejednávanú vec podľa nasledovných zákonných ustanovení:

V zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

V zmysle § 797 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak,

ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie
vzťahuje (poistený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu

povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.(4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;
tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

V zmysle § 427 ods. 1) Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

V zmysle § 442 ods. 1) Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

V zmysle § 442 ods. 3) Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

V zmysle § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

13. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nesporného skutkového stavu, podľa ktorého nebola sporná
existencia poistného vzťahu v rámci povinného zmluvného poistenia medzi žalovanými. Nebol sporný
ani vznik škodovej udalosti. V otázke priebehu a dôsledkov škodovej udalosti pôvodne bolo sporné
či žalobca spoluzavinil vznik škodovej udalosti, tým pádom či bol správny postup žalovaného v 2.

rade, ktorý krátil poistné plnenie o 50 % z dôvodu spoluzavinenia žalobcu. Dokazovaním, však bolo
preukázané, že krátenie poistného plnenia o 50 % žalovaným v 2. rade bolo na mieste, nakoľko
napriek tomu, že žalobca počas konania aj na pojednávaní konanom 13.03.2024 tvrdil, že nemohol byť
spoluvinný na škodovej udalosti nakoľko nedostal ani blokovú pokutu na mieste udalosti, súd na základe
návrhu vykonal lustráciu priestupkov žalobcu (č.l. 232), pričom bolo zistené, že za priestupok spáchaný

02.12.2019 teda v deň udalosti mu bola udelená pokuta vo výške 40,- eur za priestupky podľa § 22
ods.1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. a § 36 ods. 1 písm. a Zák. číslo 8/2009 Z.z., podľa ktorého je
vodičovi motorového vozidla na diaľnici zakázané a) zastavenie a státie na inom mieste než na mieste
označenom ako parkovisko s výnimkou núdzového státia, keď vozidlo musí stáť na krajnici, a ak to nie
je možné, na vozovke, pričom také vozidlo musí vodič vždy označiť ako prekážku cestnej premávky.

14. Súd v konaní síce vykonal na návrh žalovaného v 1. rade výsluch jeho matky, p. Ing. Z. G., podľa
názoru súdu, však jej výsluchom neboli zistené skutočnosti majúce zásadnú relevanciu pre rozhodnutie
vo veci. Komunikovala po nehode (ku ktorej ju zavolaj jej syn - žalovaný v 1. rade) s p. K..

15. Vykonaným dokazovaním súd dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti podanej žaloby
v oboch jej nárokoch na náhradu škody a ušlého zisku. V časti náhrady škody sa súd stotožňuje s
prezentovanou procesnou obranou, keď žalovaný v 2. rade pri likvidácii poistnej udalosti vyhodnotil
škodu ako totálnu (tzv. neekonomická oprava, oprava by bola nehospodárna). Určil pritom všeobecnú
hodnotu poškodeného motorového vozidla na sumu 2.509,90 eura a náklady na potenciálnu opravu vo

výške 13.403,86 eura. Vyplatil pritom žalobcovi poistné plnenie vo výške 699,79 eura, ktoré vypočítal
ako 50 % všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov, vo
výške 1.399,58 eura. V konaní pritom nebolo preukázané, že určenie VŠH je nesprávne. Sám žalobca
si výšku opravy vozidla určil na 2.936,44 eura a túto sumu si sám priamo uplatnil u žalovaného v 2.
rade. Už z tohto samotného úkonu vyplýva, že oprava vozidla mala stáť podľa samotného žalobcu viac

ako jeho hodnota. Nerentabilita opravy je teda zrejmá. Súd musí konštatovať, postup aký zvolil žalobca,
keď priamo on fakturoval hodnotu opravy žalovanému v 2. rade, napriek tomu že ani nie je subjektom
s predmetom podnikania: opravy motorových vozidiel, považuje za celkom zjavne nesprávny. Možno
dospieť k záveru, že výšku uplatnenej škody si poškodený sám stanovil svojpomocným spôsobom.
Takýto spôsob ustálenia výšky škody, na súde uplatňovanom nároku, považuje súd odporujúci

elementárnej právnej logike. Súd poznamenáva, že pri oprave vozidla, oprávnený subjekt vystaví na
základe zmluvy-objednávky poškodenému faktúru, ktorú si následne poškodený môže uplatniť voči
poisťovni, ak sú na to splnené podmienky. Žalobca nemal dôvod vystavovať faktúru žalovanému v
2. rade, nakoľko tento si u neho nič neobjednal. Odhliadnuc od skôr uvedeného súd má za to, že
žalobca nepreukázal riadne ani výšku uplatnenej škody. Žalobca výšku škodu okrem faktúry vystavenej

žalovanému v 2. rade preukazoval aj nadobúdacími dokladmi náhradných dielov, ktoré mali zrejme
byť použité pri oprave vozidla. Súčet hodnôt týchto dokladov (č.l.151 až 154) však nekorešponduje s
uplatneným nárokom. Súd za nepreukázanú, pre účely súdneho konania, považuje aj hodnotu práce na
oprave vo výške 50 hodín x 30,- eur. Rozsah uvedených prác považuje súd za nepreukázaný.16. Postup žalovaného v 2. rade pri likvidácii udalosti považuje súd za správny, súladný s právnymi
predpismi. Určenie hodnoty poškodeného vozidla pri likvidácii škodovej udalosti, odpočítanie od tejto

hodnoty hodnotu použiteľných zvyškov a prípadné spoluzavinenie poškodeného je štandardný postup
poisťovne, ktorý neodporuje právnym predpisom.

17. Taktiež v časti uplatneného nároku na ušlý zisk považuje súd tento v celom rozsahu za
nepreukázaný. Žalobca tento nárok odôvodnil tým, že predmetné vozidlo prenajímal na základe

nájomnej zmluvy (č.l. 34) zo dňa 01.04.2018 nájomcovi, fyzickej osobe svojho konateľa p. S. K. - M.P.
nákup,sprostredkovanie,predaj-IČO:10935444.Ideoskutočnosť,žehocicezdveprávneentity,došlo
vpodstatezpraktickéhohľadiskakprenájmu,,sebesamému,,.Natútoskutočnosťpoukazovaližalovaní,
že ide zo strany zmluvných strán nájomnej zmluvy o optimalizačný účtovný krok. Súd však poukazuje
na čl. V tejto nájomnej zmluvy (na ktorý poukázal aj žalovaný v 2. rade), kde je okrem iného uvedené, že
nájomca hradí opravy po haváriách ním zavinených. Spoluvinu konateľa žalobcu p. S. K. na škodovej

udalosti považuje súd za preukázanú. Takže ako nájomca vozidla podľa uvedenej nájomnej zmluvy je
povinný nahradiť žalobcovi náklady za opravu sám p. S. K. rozsahu 50 %. Tým pádom aj za uplatnený
nárok na náhradu ušlého zisku žalobcu čiastočne musí zodpovedať p. Marián K., ktorý čiastočne nehodu
zavinil. Okrem tohto samostatného dôvodu na zamietnutie žaloby v tejto časti uplatneného nároku, súd
považuje aj po čiastočnom späťvzatí v rozsahu 724,29 eura tento nárok za nedôvodný. Stotožňuje sa

pritom z názorom žalovaného v 2. rade, že oznámením o totálnej škode dňa 13.12.2019 aj v prípade
inak preukázaného nároku na ušlý zisk, nakoľko po tejto dobe už nejde o škodu v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou. To, že žalobca sa rozhodol k oprave aj napriek jej nerentabilnosti nezakladá nárok
žalobcu na náhradu ušlého zisku. (Obdobne 4 Obdo/90/2019). Aj v prípade uplatneného nároku na ušlý
zisk považuje súd tento nárok za nepreukázaný, nedôvodný.

18. Z uvedených dôvodov súd o podanej žalobe rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému v 1. rade, ktorý mal

vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Nakoľko žalovaný v 2. rade vo
svojej záverečnej reči uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd rozhodol, že sa mu náhrada
trov konania nepriznáva. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 C.s.p.):
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 C.s.p.):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.