Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B4-12Cb/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121440557
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jankola

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6121440557.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcov: 1/ VÁHOSTAV,

a.s., Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, 2/ Silnice a mosty Dobřany, k.s., Krakovská
583/9, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 374919, obaja zastúpení: Advokát VASKÝ s.r.o.,
advokátska kancelária, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 51 166 950, proti žalovanému: Národná
diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o zaplatenie
2.554.599,95 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu 2.554.599,95
eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnili tým, že ako zhotovitelia v združení uzavreli so žalovaným
ako objednávateľom dňa 16.06.2011 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavbe diaľnice D1 úsek
Jánovce - Jablonov I. úsek. Zmluva sa riadila všeobecnými zmluvnými podmienkami FIDIC - červená
kniha a ich úpravami vykonanými osobitnými zmluvnými podmienkami, ktoré tvorili prílohu písm. d)
zmluvy. V priebehu realizácie diela bolo medzi stranami sporu uzatvorených niekoľko dodatkov, pričom
predmetom dodatkov č. 3 a 5 bolo predĺženie lehoty výstavby z 914 dní na 1612 dní. V súvislosti s

predĺžením lehoty výstavby predložili žalobcovia žalovanému, resp. stavebnému dozoru nároky, ktoré
neboli zo strany žalovaného vysporiadané. Išlo o tri nároky:
a) Nárok č. 76b vo výške 906.056,41 eura, tvorený všeobecnými položkami, rozdelenými na prestoje
zamestnancov po dobu prerušenia prác, ostatné náklady - mzdy THP, zmarený nákup klincov TOP GEO
a vyvolané investície - obaľovačka asfaltových zmesí
b) Nárok č. 100b vo výške 990.811,35 eura, tvorený všeobecnými položkami, rozdelenými na zariadenie
staveniska a ostatné náklady - mzdy THP

c) Nárok k návrhu na zmenu č. 101 vo výške 657.732,19 eura, tvorený zmenou položky - podpernej
konštrukcie mosta.
Keďže nároky boli žalovaným označené v priebežnom platobnom potvrdení č. 59 zo dňa 20.08.2017 za
sporné, mali byť tieto v zmysle FIDIC - červená kniha prejednané komisiou na riešenie sporov (ďalej
len KRS), zriadenou stranami sporu. Žalobcovia mali za to, že vec bolo možné predložiť súdu až po
rozhodnutí KRS, pričom iniciovanie KRS je podľa nich právnym úkonom podliehajúcim premlčaniu a
premlčacia doba začala v tomto prípade plynúť až po tom, čo boli nároky označené žalovaným za

sporné v priebežnom platobnom potvrdení č. 59 - návrhu záverečného platobného potvrdenia zo dňa
20.08.2017. Žalobcovia žalovanému oznámili úmysel predložiť spor KRS listom zo dňa 13.04.2021, na
ktorý im odpovedal žalovaný listom zo dňa 07.06.2021, v ktorom žalobcom oznámil, že konanie pred
KRS by bolo v danom čase neefektívne a nehospodárne, keďže domnelé nároky boli už v danom časepodľa žalovaného premlčané. Žalobcovia mali za to, že keďže k ich prejednaniu nedošlo pred KRS,
premlčacia doba ani nezačala plynúť a jedna či druhá strana bola oprávnená vec predložiť súdu až po
prejednaní pred KRS.

2. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37Up/803/2021 zo dňa 30.08.2021
podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že všetky nároky, na ktoré poukázali žalobcovia boli
stavebnému dozoru predložené a uplatnené už v roku 2015, pričom všetky boli stavebným dozorom
zamietnuté. Nárok č. 76b, ktorý bol pred jeho rozdelením uplatňovaný ako nárok č. 76, bol žalobcami

stavebnému dozoru doručený dňa 30.10.2015. Keďže stavebný dozor nemal za preukázanú dôvodnosť
nároku, listom zo dňa 29.01.2016 vyzval žalobcov na preukázanie nárokov. Žalobcovia následne dňa
09.09.2016 predložili stavebnému dozoru v súlade s podčl. 20.1. FIDIC nárok č. 76b, ktorý stavený dozor
listom zo dňa 17.10.2016 neodsúhlasil a zamietol. Žalovaný poukázal na to, že obdobná situácia nastala
ajprinárokuč.100,ktorýboluplatnenýustavebnéhodozoružalobcamidňa06.11.2015.Keďžestavebný
dozor nemal preukázanú dôvodnosť a oprávnenosť tohto nároku, vyzval listom zo dňa 29.01.2016 na

jeho bližšie preukázanie. Žalobcovia následne listom zo dňa 09.09.2016 predložili stavebnému dozoru v
súlade s podčl. 20.1. FIDIC nárok č. 100b, ktorý stavebný dozor listom zo dňa 17.10.2016 neodsúhlasil a
zamietol. K nároku č. 101 žalovaný uviedol, že tento bol žalobcami predložený stavebnému dozoru dňa
21.10.2015, pričom žalovaný listom zo dňa 18.12.2015 neudelil súhlas stavebnému dozoru k vydaniu
pokynu na zmenu č. 101, a to z dôvodu zodpovednosti zhotoviteľa za zmenu podpernej konštrukcie

mosta, čím fakticky zamietol nárok 101. Žalovaný poukázal na to, že keďže všetky nároky stavebný
dozor zamietol a neodsúhlasil, bolo zrejmé, že žalobcom nároky nebudú uhradené. Žalovaný zároveň
poukázal na to, že nároky boli žalobcami uplatnené už v roku 2015, pričom k prevzatiu diela došlo dňa
12.11.2015 a týmto dňom bolo dielo ukončené a vykonané, čo potvrdzuje list stavebného dozoru č.
1978/15/002 vydaný v nadväznosti na žiadosť žalobcov zo dňa 05.11.2015.

Žalovaný ďalej uviedol, že nároky žalobcov považuje za nedôvodné a neoprávnené. Podľa žalovaného
žalobcamipredloženéprehlásenieodokončenídielazodňa15.08.2017apriebežnéplatobnépotvrdenie
č. 59 nepreukazujú dôvodnosť nárokov, pričom tieto nároky nijak nesúvisia s faktúrou č. XXXXXXXXX,
ktorá bola žalovaným v plnom rozsahu uhradená. Priebežné platobné potvrdenie obsahuje hodnotu

všetkých práv vykonaných v súlade so zmluvou a nároky žalobcov, ktoré boli žalovaným a stavebným
dozorom zamietnuté už v roku 2015 resp. 2016 a pri ktorých bolo absolútne zrejmé, že išlo o
neodsúhlasené nároky. Tieto nároky navyše žalobcovia nijak nepreukázali a žalovaný ich ani neeviduje
vo svojom účtovníctve. Žalovaný mal za to, že konanie pred KRS v danom čase už nemalo význam
a žalobca sa mal o ochranu a výkon svojich práv zaujímať skôr a uplatňovať ich s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou. Poukázal pritom na podčl. 20.6 osobitných zmluvných podmienok,
podľa ktorých pokiaľ spor nebude mimosúdne urovnaný, s konečnou platnosťou ho vyrieši príslušný
súd SR. KRS navyše podľa žalovaného nie je žiadnym orgánom verejnej moci a jeho rozhodnutie nie
je exekučným titulom, pričom ide len o istú formu alternatívneho riešenia sporov, preto otázka či bol
spor predložený KRS nie je rozhodujúca pre začatie plynutia premlčacej doby. Keďže žalobcovia svoje

nároky vyčíslili už v roku 2015 a v roku 2016 vedeli, že boli posúdené ako nedôvodné, mal žalovaný
za to, že žalobou uplatňovaný nárok je v celom rozsahu premlčaný. Žalovaný poukázal na § 391 ods. 1
Obchodného zákonníka, ktorý vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, a to dňom, kedy sa právo
mohlo uplatniť po prvýkrát. Žalobcovia pritom najneskôr v októbri 2016 mali vedomosť o tom, stavebný
dozor neodsúhlasil/zamietol nároky č. 76b a 100b. Nárok č. 101 bol neodsúhlasený už 18.12.2015.

3. Žalobcovia v replike uviedli, že námietku premlčania považujú za nesprávnu a bezpredmetnú. Podľa
žalobcov žalovaný nedodržal mechanizmus KRS dohodnutý zmluvnými podmienkami FIDIC a úmyselne
zdržiaval prísľubmi a rokovaniami žalobcov s uplatnením nárokov, s úmyslom docieliť ich premlčanie.
Žalobcovia malo za to, že takto vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a súd by

na ňu vôbec nemal prihliadať. Podľa dohodnutých zmluvných podmienok žalobcovia nemohli vystaviť
faktúru bez súhlasu stavebného dozoru, pričom tieto mohol stavebný dozor odsúhlasiť v zmysle podčl.
14.11 FIDIC až do vydania záverečného prehlásenia žalobcov. Keďže medzi stranami sporu nedošlo k
dohodeospornýchnárokoch,nemohlodôjsťkvydaniuzáverečnéhoprehláseniaastavebnýdozormusel
v zmysle podčl. 14.11 FIDIC dňa 20.08.2017 vydať priebežné platobné potvrdenie č. 59 pre odsúhlasené

časti návrhu záverečného prehlásenia. Až toto potvrdenie bolo podľa žalobcov právnym úkonom, od
ktorého bolo možné odvíjať vznik práva na zriadenie KRS a následne aj domáhať sa nárokov na súde,
pričom až týmto právnym úkonom došlo k ustáleniu výšky neuznaných nárokov.4. Žalovaný v duplike zo dňa 30.11.2021 uviedol, že podľa podčl 20.6 Osobitných zmluvných
podmienok platilo, že pokiaľ spor nebude vyriešený mimosúdnym urovnaním, s konečnou platnosťou
ho vyrieši príslušný súd SR, pričom tento článok nestanovoval ako predpoklad predloženia veci súdu

predchádzajúce iniciovanie sporu pre KRS. Žalobcovia navyše KRS iniciovali až päť a pol roka po
prevzatí diela, resp. po zamietavom stanovisku stavebného dozoru. Žalovaný odmietol akékoľvek
tvrdenia žalobcov o úmyselnom zdržiavaní mimosúdnych rokovaní, ktoré považoval za nepreukázané.
Žalovaný potvrdil, že od roku 2019 prebiehali rokovania medzi stranami sporu, avšak jediným úmyslom
žalovanéhobolozvážiťalternatívnucestumimosúdnehoriešeniaapotencionálnehovyriešeniasporných

nárokov mimosúdnou cestou, k čomu však nedošlo. V prípade ak mali žalobcovia záujem riešiť nároky
pred KRS, prípadne pred príslušným súdom, mali tak učiniť už v roku 2015, prípadne najneskôr v
roku 2016, a to aj s prihliadnutím na fakt, že dielo bolo prevzaté žalovaným ako objednávateľom dňa
12.11.2015. Žalovaný opätovne poukázal na to, že stavebný dozor nebol oprávnený uznať nárok č.
101, nakoľko žalovaný listom zo dňa 18.12.2015 neudelil súhlas stavebnému dozoru k vydaniu pokynu
na zmenu č. 101, čím samotný žalovaný zamietol daný nárok. Nároky č. 76b a 100b stavebný dozor

zamietol sám v roku 2016, preto nemal žiaden dôvod na dodatočné uznávanie už zamietnutých nárokov.

5. Žalobcovia na pojednávaniach a v následných písomných vyjadreniach uviedli, že v dodatkoch 3 a
5 k zmluve o dielo nebolo riešené akékoľvek finančné vysporiadanie nákladov súvisiacich s predĺžením
lehotyvýstavby.Vpríloheč.1kdodatkuč.5,ktoroujezápisnicazpriamehorokovaniazodňa24.03.2015

bolo uvedené, že náklady spojené s predĺžením doby výstavby budú hradené do výšky ekonomicky
oprávnených nákladov. Žalobcovia definovali nárok 76b, ktorý vznikol oddelením časti pôvodného
nároku č. 76 a ide o dodatočné náklady spôsobené predĺžením lehoty výstavby o 195 dní za obdobie od
18.12.2013 do 30.06.2014 a náklady vzniknuté počas prerušenia prác na stavbe, ktoré nariadil stavebný
dozor od 04.11.2012 do 06.12.2012. Nárok 76b bol uplatnený vo výške 906.056,41 eura v rozsahu:

a) Prestoje zamestnancov po dobu prerušenia prác vo výške 9.687,43 eura
b) Ostatné náklady - mzdy THP vo výške 410.344,69 eura
c) Zmarený nákup klincov TOP GEO vo výške 22.828,- eur
d) Vyvolané investície - obaľovačka asfaltových zmesí vo výške 463.196,29 eura
Žalobcovia poukázali na to, že prerušenie prác a následné predĺženie lehoty výstavby nastalo z dôvodov

na strane žalovaného a preto im mal vzniknúť nárok na úhradu dodatočne vzniknutých nákladov. Pri
časti a) ide o prerušenie prác od 04.11.2012 do 06.12.2012, ktoré bolo nariadené stavebným dozorom a
na túto situáciu sa mal uplatniť ust. podčl. 8.9 FIDIC, ktoré žalobcom priamo priznáva nárok na úhradu
všetkých nákladov spojených s prerušením prác na diele. Pri časti b) ide o náklady, ktoré vznikli za
obdobie predĺženej lehoty výstavby od 18.12.2013 do 30.06.2014, pričom oznámenie o predĺžení lehoty

výstavby z 914 dní na 1109 dní doručil stavebný dozor žalobcom listom dňa 12.07.2013. Žalobcovia na
to listom, ktorý stavebný dozor prebral dňa 01.08.2013 uplatnili svoj nárok podľa podčl. 20.1 FIDIC za
naviac náklady spojené s predĺžením lehoty výstavby (a teda včas, pred uplynutím 28 dňovej lehoty).Pri
časti c) sa jednalo o náklady, ktoré vznikli žalobcom z dôvodu zmeny dokumentácie žalovaným. Ešte
pred tým, ako žalovaný doručil žalobcom novú dokumentáciu, si žalobcovia uplatnili nárok na úhradu

všetkých nákladov na materiál, ktorý nebude použitý a nákladov spojených so zmarenými prípravnými
prácami, prestojmi, a to listom zo dňa 29.11.2012 a v oznámení o nároku zo dňa 15.05.2013. Lehota 28
dní v zmysle podčl. 20.1 FIDIC tak bola dodržaná.

Žalobcovia tiež definovali nárok 100b, ktorý vznikol oddelením časti pôvodného nároku č. 100 a

uplatnili si ním dodatočné náklady spôsobené predĺžením lehoty výstavby o 503 dní od 01.07.2014 do
15.11.2015. Nárok 100b bol uplatnený vo výške 990.811,35 eura v rozsahu:
a) Zariadenia staveniska - prevádzka betonárky vo výške 38.287,97 eura
b) Ostatné náklady- mzdy THP pracovníkov vo výške 952.523,38 eura.
Aj v tomto prípade žalobcovia poukázali na to, že k predĺženiu lehoty výstavby došlo z dôvodov na strane

žalovaného a žalobcom tak vznikli dodatočné náklady na predĺženú prevádzku betonárky a ostatné
náklady - mzdy pracovníkov. Podľa žalobcov sa jedná o nárok vyplývajúci z podčl. 13.3 FIDIC, nakoľko
k predĺženiu lehoty výstavby podľa dodatku č. 5 došlo výlučne z dôvodov doplnenia prác, ktoré neboli
pôvodne predmetom zmluvy o dielo. Žalovaný prostredníctvom stavebného dozoru doručil žalobcom list
zo 28.11.2014, označený ako zaslanie pokynu SD č. 50 na zmenu č. 90, ktorého prílohou bol pokyn

stavebného dozoru č. 50 na zmenu č. 90 a protokol o prerokovaní návrhu na zmenu zo dňa 13.11.2014.
Týmto pokynom nariadil stavebný dozor vykonať zmenu v zmysle podčl. 13.3 FIDIC, pričom v zmysle
tohto článku tak vznikol žalobcom nárok na platby v súlade s ostatnými ust. zmluvy. Pre úhradu prác
tak nie je podmienkou uplatnenie si nároku v zmysle podčl. 20.1 FIDIC a tento výklad je súladný aj soznením § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka. V danom prípade tak nemohlo dôjsť k preklúzii práva na
úhradu ceny za vykonané práce.

Pre oba tieto nároky žalobcovia uviedli, že z ust. zmluvy o dielo a FIDIC je zrejmé, že cena diela bola
určená podľa rozpočtu a v danom prípade je potrebné postupovať podľa § 547 ods. 3 Obchodného
zákonníka, kedy sa môže zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny diela o sumu, o ktorú
nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu. V dôsledku
dlhšej realizácie výstavby diela je prirodzené a logické, že došlo aj k navýšeniu uvedených nákladov.

K nároku č. 101 žalobcovia uviedli, že ide o návrh na zmenu v zmysle podčl. 13 FIDIC, predmetom
ktorého bola zmena položky podpernej konštrukcie mosta vo výške 657.732,19 eura. Poukázali na
to, že žalovaný listom zo dňa 05.11.2012 zakázal žalobcom používať podpernú skruž pre betonáž
mostov typu WEISE, avšak trval na pokračovaní realizácie diela, a tak žalobcovia museli pristúpiť k
zmene technického riešenia tak, že pôvodná podperná skruž bola nahradená novou typu PIŽMO a

pre realizáciu skruže bola vybraná spoločnosť Technická obnova a ochrana železníc, a.s. Túto zmenu
schválil stavebný dozor listom zo dňa 29.04.2013. Bez ohľadu na dôvody zmeny, bola zmena skruže
nariadená žalovaným a žalobcom nebola daná možnosť výberu, ale bolo im nariadené čo a ako
majú spraviť. Na túto zmenu, ktorá nastala z dôvodov na strane žalovaného a ktorá nebola súčasťou
zazmluvnenéhotechnickéhoriešenia,sapodľažalobcovvzťahovaloust.čl.13FIDIC,pričomtátozmena

si vyžadovala uzatvorenie dodatku, ktorý by upravil aj finančné vysporiadania, čo však žalovaný v
rozpore s FIDIC odmietol. Zmenu navyše nariadil samotný žalovaný, a to listom zo dňa 05.11.2012,
kedy zakázal žalobcom používať skruž typu WEISE. Aj v danom prípade sa tak jedná o zmenu v zmysle
podčl. 13.3 FIDIC, a teda nemohlo dôjsť k jeho preklúzii.

Žalobcovia opätovne poukázali na to, že podľa nich iniciovanie KRS je právnym úkonom podliehajúcim
premlčaniu a premlčacia doba začala plynúť po tom, ako boli nároky označené žalovaným za sporné v
priebežnom platobnom potvrdení č. 59 - návrhu záverečného platobného potvrdenia zo dňa 20.08.2017.
Žalobcovia pritom oznámili žalovanému úmysel vec predložiť KRS listom zo dňa 13.04.2021, na ktorý im
žalovanýodpovedaldňa07.06.2021tak,žezriadenieKRSužvdanomčasepovažovalzanehospodárne

a neefektívne, keďže domnelé nároky boli vzhľadom na čas ich vzniku premlčané. Keďže k prejednaniu
sporných nárokov pred KRS nedošlo, premlčacia doba podľa žalobcov ani nezačala plynúť a moment
začatia jej plynutie je podľa žalobcov list žalovaného zo dňa 07.06.2021, ktorým zmaril prejednanie
nárokov pred KRS.

Žalobcovia ďalej uviedli, že s poukazom na § 583 Občianskeho zákonníka, je možné konštatovať, že
prekluzívna povaha lehoty podľa podčl. 20.1 FIDIC sa nemôže aplikovať na konkrétne prípady nárokov
č. 76b, 100b a 101 z dôvodu, že by odporovala kogentnému ustanoveniu zákona a nespadá pod výnimku
upravenú v § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka. Poukázal tiež na to, že nároky 76b a 100b boli
odčlenené od pôvodných nárokov, aby časť, ktorá bola nesporná, mohla byť vysporiadaná skôr. Tieto

nároky by tak nemali byť považované za zaniknuté pre nesplnenie 28 dňovej lehoty na oznámenie
nároku. Podľa žalobcov bola navyše medzi stranami sporu zavedená odlišná prax, keď sa dodržiavanie
28 dňovej lehoty na oznamovanie nárokov počas realizácie diela od žalobcov nevyžadovalo. Preto
dovolávanie sa preklúzie zo strany žalovaného je podľa žalobcov v rozpore s praxou, ktorú medzi sebou
strany zaviedli.

Podľa žalobcov tak premlčanie ako ani preklúzia nárokov neboli preukázané. Žalobcovia pôsobili na
stavbe a diele dlhší čas ako bolo zmluvne dohodnuté a tým im vznikli vyššie náklady na realizáciu diela,
ktoré žalovaný odmieta uhradiť.

6. Žalovaný na pojednávaniach a v následných písomných vyjadreniach uviedol, že žalobcovia
nepreukázali dôvodnosť, oprávnenosť a výšku uplatnených nárokov. Žalovaný poukázal na to, že
stavebný dozor listom zo dňa 17.10.2016 zamietol tak nárok 76b ako aj 100b. K nároku č. 101
žalovaný uviedol, že listom zo dňa 05.11.2012 zakázal používať podpernú skruž WEISE, a to z dôvodu
eliminácie prípadných škôd súvisiacich s použitím uvedeného typu. Tento zákaz bol vydaný v súvislosti

s mimoriadnou udalosťou - zrútením betónového diaľničného mosta vo výstavbe dňa 02.11.2012,
pričom príčinou pádu malo byť povolenie tzv. podpornej konštrukcie, ktorú pre subdodávateľa žalobcov
realizovala spoločnosť Skruže WEISE SK, k.s. Podľa žalovaného boli žalobcovia v zmysle podčl. 4.1
FIDIC zodpovední za primeranosť, stabilitu a bezpečnosť všetkých úkonov a postupov, a zároveňboli zodpovední aj za podpernú skruž predstavujúcu dočasné dielo (podľa podčl. 1.1.5, bod 1.1.5.7
FIDIC). Žalovaný poukázal aj na podčl. 17.2 FIDIC, podľa ktorého zhotoviteľ bude plne zodpovedný za
starostlivosť o dielo a vybavenie od dátumu začatia prác, až do doby vydania preberacieho protokolu

pre dielo. Ak počas obdobia, kedy za starostlivosť zodpovedá zhotoviteľ, dielo, vybavenie, materiály
alebo dokumentácia zhotoviteľa utrpí akúkoľvek stratu alebo poškodenie z akýchkoľvek dôvodov, ktoré
nie sú uvedené v podčl. 17.3 (riziká objednávateľa), zhotoviteľ stratu alebo poškodenie napraví na
vlastné riziko a náklady tak, aby dielo, materiály, vybavenie a dokumentácia zhotoviteľa zodpovedali
zmluve. K používaniu odlišnej podpernej skruže typu PIŽMO došlo zo strany žalobcov už v roku 2013,

a to napriek tomu, že stavebný dozor v tom čase nevydal žiaden pokyn na zmenu, alebo by takúto
zmenu schválil. Podľa žalovaného je nepravdivé tvrdenie, že by stavebný dozor schválil zmenu listom
zo dňa 29.04.2013, keďže stavebný dozor iba schválil podzhotoviteľa na dodávku, montáž a demontáž
podpernej konštrukcie PIŽMO, a to v nadväznosti na žiadosť žalobcov zo dňa 19.03.2013. Stavebný
dozor tak listom zo dňa 29.04.2013 neschválil zmenu, ale výlučne podzhotoviteľa, a to postupom podľa
podčl. 4.4 FIDIC v znení osobitných zmluvných podmienok. Žalovaný mal za to, že ak mali žalobcovia

za to, že im vznikol nárok na akúkoľvek dodatočnú platbu, mali postupom podľa podčl. 20.1 FIDIC
oznámiť svoj nárok na dodatočnú platbu, a to do 28 dní po tom, čo si uvedomili alebo mali uvedomiť
vznik okolnosti zakladajúci ich domnelý nárok. Takéto oznámenie však žalovaný od žalobcov neeviduje.
Ak mali žalobcovia v roku 2012, prípadne 2013 za to, že je potrebné postupovať podľa podčl. 13 FIDIC,
mali tento proces podľa žalovaného iniciovať bezodkladne, a to ešte pre samotnou zmenou podpernej

konštrukcie. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia až viac ako po dvoch rokoch od reálnej zmeny
podpernej konštrukcie predložili návrh na zmenu, avšak žalovaný listom zo dňa 18.12.2015 súhlas k
vydaniu pokynu stavebného dozoru na zmenu neudelil.

Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania všetkých nárokov, keď najneskôr v roku 2016 bolo

zrejmé, že medzi stranami sporu existuje spor, nakoľko nároky uplatnené žalobcami boli stavebným
dozorom a žalovaným zamietnuté, pričom zmluva umožňovala žalobcom predložiť spor KRS alebo
uplatniť právo na súde. Žalovaný mal zároveň za to, že zmluva nestanovuje ako predpoklad predloženia
veci na súd iniciovanie sporu pred KRS. Podľa žalovaného zároveň nie je pre posúdenie premlčania
rozhodujúca otázka či bol spor preložený KRS alebo nie. Navyše iniciovanie KRS päť a pol roka po

prevzatí diela, resp. takmer päť rokov po zamietavom stanovisku stavebného dozoru k uplatneným
nárokom, nemalo podľa žalovaného žiadne opodstatnenie a význam, a to tak z pohľadu hospodárnosti
ako aj efektívnosti. Poukázal pri tom na ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré vymedzuje
začiatok plynutia premlčacej doby. Predmetné ust. zákona objektívne vymedzuje začiatok plynutia
premlčacejlehotyodslovamohlo,nieodslovamohol,pričomtentookamihjedanýobjektívneanezávisle

na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Podľa žalovaného
všetkynároky,ktoréžalobcoviauplatňujúvtomtokonaní,bolizichstranyuplatnenéužvroku2015aužv
tomčaseichpovažovalizasplatné.Žalovanýpoukázalajnato,žedielobolovsúladespodčl.10.1FIDIC
prevzaté dňa 12.11.2015 a protokol o vyhotovení diela bol vydaný v zmysle podčl. 11.9 FIDIC v znení
osobitných zmluvných podmienok dňa 05.06.2017. Aj v prípade aplikácie ust. § 548 ods. 1 Obchodného

zákonníka, by tak boli všetky nároky premlčané, keďže žaloba bola na súde podaná až 23.07.2021.

Žalovaný mal tiež za to, že minimálne časť nárokov je prekludovaná. Žalovaný poukázal na podčl.
20.1 FIDIC, podľa ktorého v prípade ak mali žalobcovia nárok na predĺženie lehoty alebo na akúkoľvek
dodatočnú platbu, boli povinní vydať stavebnému dozoru o tom oznámenie, a to čo najskôr, nie neskôr

ako 28 dní po tom, čo si uvedomili alebo mali uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti. Poukázal pri tom
zároveň na ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktoré je striktnejším ako nimi dohodnutá zmluvná
úprava. Vzhľadom na uvedené, mal žalovaný za to, že nárok č. 100b je prekludovaný a zanikol, keďže
k jeho oznámeniu došlo až po 28 dňovej lehote. Žalovaný poukázal na list stavebného dozoru zo dňa
28.11.2014, označený ako pokyn SD č. 50 na zmenu č. 90, v zmysle ktorého si žalobcovia museli byť

najneskôr koncom roka vedomí vzniku udalosti a okolnosti vyvolávajúcich nárok na dodatočnú platbu v
dôsledku predĺženia lehoty výstavby, avšak k oznámeniu nároku č. 100 došlo až po cca 8 mesiacoch
listom zo dňa 03.08.2015. Zároveň mal za to, že prekludovaný je aj nárok 76b časť a), keď k prerušeniu
prác došlo v čase od 04.11.2012 do 06.12.2012 a nárok v zmysle čl. 20.1 FIDIC žalobcovia oznámili
až dňa 31.07.2013. Podľa žalovaného zároveň zanikol aj nárok č. 101, keď v danom prípade žalovaný

neeviduje vôbec oznámenie o nároku na dodatočnú platbu, a to napriek tomu, že udalosť zakladajúca
domnelýnároknastalavroku2012,prípadnenajneskôrvroku2013.Podľažalovanéhovdanomprípade
žalobcovia pristúpili k používaniu odlišnej podpernej skruže napriek tomu, že by stavebný dozor vydal
akýkoľvek pokyn na zmenu, či zmenu schválil. Ak žalobcovia pristúpili k takejto zmene a mali za to,že nastala udalosť vyvolávajúca nárok na dodatočnú platbu, mali postupom podľa podčl. 20.1 FIDIC
oznámiť svoj nárok do 28 dní po tom, čo si uvedomili, alebo mali uvedomiť vznik okolnosti alebo udalosti
zakladajúci domnelý nárok.

Žalovaný mal za to, že medzi stranami sporu nikdy nedošlo k zavedeniu praxe spočívajúcej vo
vylúčení preklúzie v dôsledku neuplatneniu nároku v 28 dňovej lehote. Podčlánok 20.1. FIDIC bol
vždy súčasťou zmluvy a bol uplatňovaný, čo však nevylučuje prípady, kedy zamestnanci žalovaného,
prípadne stavebný dozor v dôsledku vyhodnocovania množstva iných informácií, opomenuli vyhodnotiť

dodržanie prekluzívnej lehoty k oznámeniu nároku. Stavebný dozor a žalovaný však nikdy neuznali
nároky uplatňované v tomto súdnom konaní a v čase pre iniciovaním sporu nemali dôvod sa preklúziou
zaoberať, či ju namietať. Ak raz nárok zanikol, bolo irelevantné sa ním následne zaoberať.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to:
prehlásenie o dokončení diela zo dňa 15.08.2017 (č.l.14 spisu), priebežné platobné potvrdenie č. 59 -

návrh záverečného prehlásenia zo dňa 20.08.2017 (č.l. 15), list žalobcov zo dňa 10.11.2020 - výzva na
uzavretie dohody o urovnaní (č.l. 16), list žalobcov zo dňa 13.04.2021 - oznámenie o úmysle predložiť
spor KRS v súlade s podčlánkom 20.2 (č.l. 17), list žalovaného zo dňa 07.06.2021 - nároky zhotoviteľa
č. 76b, 100b a 101 -KRS (č.l. 18), faktúra č. XXXXXXXXX (č.l. 19), list žalobcov zo dňa 07.10.2015 -
nárok zhotoviteľa č. 76 - odovzdávací protokol (č.l. 35), nárok zhotoviteľa č. 76 (č.l. 36), list stavebného

dozoru zo dňa 29.01.2016 - stanovisko stavebného dozoru k nároku č. 76 (č.l. 36), list stavebného
dozoru zo dňa 17.10.2016 - stanovisko stavebného dozoru k nároku č. 76b (č.l. 37), list žalobcov zo dňa
04.11.2015 - nárok zhotoviteľa č. 100 - odovzdávací protokol (č.l. 38), nárok zhotoviteľa č. 100 (č.l. 39),
list stavebného dozoru zo dňa 18.10.2016 - stanovisko stavebného dozoru k nároku č. 100b (č.l. 40),
list žalovaného zo dňa 18.12.2015 - odpoveď na návrh na zmenu č. 101 - žiadosť o súhlas k vydaniu

pokynu SD (č.l. 41), list stavebného dozoru zo dňa 12.01.2016 - oznámenie SD č. 106 k zmene č. 101
(č.l. 41), list stavebného dozoru zo dňa 12.11.2015 - potvrdenie o prevzatí diela v zmysle podčl. 10.1
OZP (č.l. 42), list žalobcov zo dňa 05.11.2015 - žiadosť zhotoviteľa o vydanie preberacieho protokolu
pre dielo (č.l. 42), bankový výpis zo dňa 28.09.2017 (č.l. 43), zmluva o dielo D1 Jánovce - Jablonov,
I. úsek (č.l. 44), osobitné zmluvné podmienky (č.l. 46), články z médií (č.l. 63), dodatok č. 3 k zmluve

o dielo (č.l. 107), protokol o prerokovaní pokynu na zmenu č. 19 zo dňa 03.12.2012 (č.l. 112), návrh
- pokyn na zmenu č. 19 zo dňa 03.12.2012 (č.l. 113), protokol o prerokovaní pokynu na zmenu č. 20
zo dňa 27.12.2012 (č.l. 114), návrh - pokyn na zmenu č. 20 zo dňa 27.12.2012 (č.l. 114), protokol o
prerokovaní pokynu na zmenu č. 21 zo dňa 27.12.2012 (č.l. 115), návrh na pokyn na zmenu č. 21 zo
dňa 27.12.2012 (č.l. 116), protokol o prerokovaní pokynu na zmenu č. 22 zo dňa 27.12.2012 (č.l. 117),

návrh na pokyn na zmenu č. 22 zo dňa 27.12.2012 (č.l. 117), protokol o prerokovaní pokynu na zmenu
č. 23 zo dňa 27.12.2012 (č.l. 118), návrh - pokyn na zmenu č. 23 zo dňa 27.12.2012 (č.l. 119), protokol
o prerokovaní na zmenu č. 24 zo dňa 27.12.2012 (č.l. 120), návrh na pokyn na zmenu č. 24 zo dňa
27.12.2012 (č.l. 120), protokol o prerokovaní na zmenu č. 25 zo dňa 27.12.2012 (č.l. 121), návrh na
pokyn na zmenu č. 25 zo dňa 27.12.2012 (č.l. 122), dodatok č. 5 k zmluve o dielo (č.l. 123), zápisnica z

priameho rokovacieho konania zo dňa 25.03.2015 (č.l. 125), súhrnný rozpočet diela (č.l. 127-129), nárok
zhotoviteľa č. 76b (č.l. 130), list stavebného dozoru zo dňa 10.07.2013 - predĺženie lehoty výstavby a
posunutie termínu plnenia III. milníka (č.l. 135), list žalovaného zo dňa 26.06.2013 - stanovisko k nároku
zhotoviteľa podľa podčl. 20.1 (č.l. 135), rozpočet k doplneným nárokom č. 76b (č.l. 136), rozbory ceny
(č.l. 137-138), list žalobcov zo dňa 31.07.2013 - oznámenie o nároku podľa podčl. 20.1 VZP (č.l. 139),

list žalovaného zo dňa 22.05.2013 (č.l. 140), listy žalobcov zo dňa 15.05.2013 - oznámenie o nároku
podľa podčl. 20.1 VZP (č.l. 144 , 146 a 148), list žalovaného zo dňa 05.12.2012 - vydanie pokynu na
pokračovanie prác na diele s výnimkou SO 206-00 (č.l. 150), list žalobcov zo dňa 03.12.2012 - žiadosť
o vydanie pokynu na pokračovanie prác na diele s výnimkou SO 206-00 (č.l. 151), čestné prehlásenie
zo dňa 16.02.2016 (č.l. 152), nárok zhotoviteľa č. 100b (č.l. 153), list žalobcov zo dňa 03.08.2015 -

oznámenie o nároku č. 100 (č.l. 154), list stavebného dozoru zo dňa 28.11.2014 - zaslanie pokynu SD
č. 50 na zmenu č. 90 (č.l. 159), pokyn SD č. 50 na zmenu č. 90 zo dňa 28.11.2014 (č.l. 159), protokol
o prerokovaní návrhu - pokynu na zmenu č. 90 (č.l. 160), rozpočet k doplneným nárokom č. 100b (č.l.
160), rozbor ceny (č.l. 161), oznámenie žalovaného zo dňa 05.11.2012 (č.l. 163), návrh na zmenu č.
101 (č.l. 164), rozpočet - návrh na zmenu č. 101 (č.l. 165), predbežný harmonogram prác (príloha B2)

(č.l. 194), protokol o prerokovaní návrhu - pokyn na zmenu č. 90 (č.l. 204), návrh pokynu na zmenu č.
90 (č.l. 204), zmluvné podmienky FIDIC (č.l. 254), návrh dohody o urovnaní (č.l. 345), list žalobcov zo
dňa 11.03.2024 - návrh na rokovanie o mimosúdnom riešení sporu (č.l. 351).8. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcami - návrh na vykonanie znaleckého posudku na
vyčíslenie daného nároku, nakoľko žalobu zamietol z dôvodu premlčania nárokov, preto s ohľadom
na hospodárnosť konania dokazovanie ohľadom samotnej výšku nárokov prostredníctvom znaleckého

posudku nevykonal.

9. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Žalobcovia ako zhotovitelia a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 16.06.2011 zmluvu o dielo,

predmetomktorejbolavýstavbadiaľniceD1-Jánovce-Jablonov,I.úsek.Zmluvasariadilavšeobecnými
zmluvnými podmienkami FIDIC - červená kniha (ďalej len FIDIC) a dohodnutými osobitnými zmluvnými
podmienkami k zmluve o dielo (OZP). Na základe dodatkov č. 3 a 5 k zmluve o dielo bola predĺžená
lehoty výstavby diela celkovo z 914 dní na 1.612 dní, pričom v súvislosti s predĺžením lehoty výstavby
došlo aj k zvýšeniu ceny diela. Medzi stranami sporu ostali sporné tri nároky žalobcov ako zhotoviteľov,
ktoré súviseli s predĺžením lehoty výstavby, a to nároky č. 76b, 100b a 101, spolu vo výške 2.554.599,95

eura. Keďže nároky boli spornými a žalovaný ich žalobcom neuhradil, iniciovali žalobcovia zriadenie
Komisie pre riešenie sporov (KRS) v zmysle podčl. 20.6 FIDIC, a to listom zo dňa 13.04.2024. Žalovaný
listom zo dňa 07.06.2021 oznámil žalobcom, že vzhľadom na plynutie času zriadenie KRS by nebolo
hospodárne a efektívne, keďže ich nároky považoval v celom rozsahu za premlčané. Žalobca si preto
uvedené nároky uplatnil žalobou na súde.

10. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 536 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a

na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu

dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 547 ods. 1, 2, 3 a 6 Obchodného zákonníka, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená

na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia
zmluvy.

Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje
jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví

potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia
zmluvy.

Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa
zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne

vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.

Zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu
prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom,
čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.Podľa § 549 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení
rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu

primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť
cenu primerane zvýšenú.

Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je
objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej

činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.

Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený
požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného
odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 583 Občianskeho zákonníka, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 16.06.2011 uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej

bola výstavba diaľnice D1 - Jánovce - Jablonov, I. úsek, v znení dodatkov, pričom sporný nebol ani
fakt, že lehota výstavby bola predĺžená na 1.612 dní. Sporné medzi stranami sporu bolo, či žalobcom
vznikol nárok na úhradu žalovanej sumy - nárokov vzniknutých následkom zvýšenia ceny súvisiacej s
predĺžením lehoty výstavby diela a či uplatnené nároky sú premlčané, prípadne prekludované.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba nebola žalobcami podaná
dôvodne. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania sa súd primárne zaoberal tým, či
uplatnené nároky žalobcov sú alebo nie sú premlčané. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ustáliť od
akého času je potrebné počítať štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 397 Obchodného zákonníka.

13. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že by premlčacia doba začala plynúť až dňa 07.06.2021,
kedy žalovaný listom zmaril prejednanie nárokov prostredníctvom komisie pre riešenie sporov (KRS)
(č.l. 18), pričom mal za to, že žalovaný v rozpore s jeho záväzkami zo zmluvy a všeobecnými zmluvnými
podmienkami FIDIC nedodržal mechanizmus KRS. V zmysle podčl. 20.2 FIDIC síce vyplýva, že spory
mala posudzovať KRS v súlade s podčl. 20.4 FIDIC, avšak podčl. 20.4 uvádza riešenie samotného

sporu len ako možnosť predloženia sporu KRS. Z podčl. 20.6 osobitných zmluvných podmienok (OZP)
navyše vyplýva, že v prípade ak spor nebude mimosúdne urovnaný, s konečnou platnosťou ho vyrieši
príslušný súd SR. Súd má za to, že riešenie sporov pred KRS je len jedna z možností mimosúdneho
riešenia prípadného sporu, pričom jej zriadenie nepovažuje súd za záväzné. V danom prípade KRS
nie je orgánom verejnej moci a jej rozhodnutie nie je exekučným titulom, pričom ide len o istú formu

alternatívneho riešenia sporov, preto otázku či bol spor predložený na riešenie KRS nepovažoval za
rozhodujúcu pre začatie plynutia premlčacej doby.

14. Súd sa zároveň nestotožnil ani s tvrdením žalobcov, že premlčacia doba mala začať plynúť až po
vydaní prehlásenia zhotoviteľa o dokončení diela podľa podč. 14.11 FIDIC, pričom toto mohol stavebný

dozor odsúhlasiť až do vydania záverečného prehlásenia žalobcov. Je pravdou, že stavebný dozor
vydal priebežné platobné potvrdenia č. 59 až dňa 20.08.2017, avšak ako je na ňom uvedené, týka sa
odsúhlasených častí návrhu záverečného prehlásenia. Žalobcom v danom čase však už bolo známe,
že stavebný dozor ich uplatnené nároky 76b a 100b neodsúhlasil. Nárok 76b bol žalobcami uplatnený
v zmysle podčl. 20.1 FIDIC listom zo dňa 09.09.2016 (č.l. 130), pričom z tohto listu vyplýva aj výška

nároku na dodatočnú platbu vo výške 906.056,41 eura. O tomto nároku rozhodol stavebný dozor listom
zo dňa 17.10.2016 (č.l. 37), keď predložený nárok neodsúhlasil, nakoľko žalobcovia ako zhotovitelia
nepreukázali oprávnenosť nákladov. Rovnako tak bol žalobcami v zmysle podč. 20.1 FIDIC listom zo dňa
09.09.2016(č.l.153)predloženýajnárokč.100b,pričomztohtolistuvyplývavýškanárokunadodatočnúplatbu vo výške 990.811,35 eura. O tomto nároku rozhodol stavebný dozor listom zo dňa 17.10.2016 (č.l.
40), keď predložený nárok neodsúhlasil, nakoľko žalobcovia ako zhotovitelia nepreukázali oprávnenosť
nákladov. Nároky č. 76b a 100b tak stavebný dozor zamietol ešte v roku 2016, preto nemal žiaden dôvod

na ďalšie dodatočné uznávanie už raz neodsúhlasených nárokov. Z uvedeného vyplýva, že o nárokoch
žalobcov, ktoré sú predmetom tohto sporu, stavebný dozor žalovaného rozhodol v zmysle zmluvných
podmienok už v mesiaci 10/2016, pričom v prípade, ak mali žalobcovia za to, že ide o sporné nároky a
trvajú na ich úhrade, mohli a mali už vtedy iniciovať kreovanie KRS, ako možnosť alternatívneho riešenia
vzniknutých sporov.

15. Súdzároveňpoukazujenafakt,ktorýmedzistranaminebolsporný,žedieloboloprevzatéžalovaným
dňa 12.11.2015, kedy bolo zároveň vyhotovené potvrdenie o prevzatí diela v zmysle podčl. 10.1 OZP
(č.l. 42). V zmysle § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka tak vznikol nárok na zaplatenie ceny diela dňom
vykonania diela, a teda 12.11.2015.

16. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia si mohli svoje nároky uplatniť už na konci roka 2015, resp.
najneskôr po tom, čo sa dozvedeli, že stavebný dozor ich nároky č. 76b a 100b, postupom podľa
zmluvných podmienok FIDIC, neodsúhlasil (t.j. 17.10.2016). Premlčacia doba, kedy si mohli žalobcovia
svoje nároky uplatniť prvýkrát na súde, tak v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka začala
plynúť najneskôr dňa 18.10.2016 a uplynula najneskôr 18.10.2020. Žaloba na upomínacom súde bola

žalobcami podaná až 07.08.2021, a teda po uplynutí premlčacej lehoty.

17. Súd v danom prípade považoval za účelové tvrdenia žalobcov, že nároky 76b a 100b mali byť
uplatňované v zmysle iných podčlánkov FIDIC, keďže z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva,
že tieto si uplatnili v zmysle podčl. 20.1 FIDIC. Rovnako tak považoval za účelové tvrdenia, o tom,

že žalovaný v rozpore s dobrými mravmi, s úmyslom privodiť premlčanie nárokov, zdržiaval kreovanie
KRS, či zavádzal žalobcov o možnostiach mimosúdnej dohody. V konaní nebolo preukázané takéto
konanie žalovaného, pričom žalobcom nič nebránilo napriek prebiehajúcim mimosúdnym rokovaniam
iniciovať kreovanie KRS, prípadne podanie žaloby na súd včas, počas plynutia premlčacej doby. Súd
tiež poukazuje na to, že žalobcovia pri všetkých troch nárokoch vedeli o tom, že neboli akceptované

ich návrhy na zvýšenie ceny diela, a teda si museli byť vedomí, že nebudú mať nárok na ďalšie
dodatočnéplatby,napriektomuvčasneiniciovalizriadenieKRS,prípadnesivčasneuplatnilisvojenároky
na súde. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

18. Súd považoval za premlčaný aj nárok č. 101, uplatnený žalobcami vo výške 657.732,19 eura. Tento
nárok však súd považuje zároveň aj za prekludovaný, a to tak v zmysle § 547 ods. 6 Obchodného
zákonníka, ako aj podčlánku 20.1 FIDIC. Pri danom nároku, rovnako ako pri nárokoch 76b a 100b,

začalapremlčaciadobaplynúťdňomodovzdaniadiela,teda12.11.2015.Ajvprípadekebynebolomožné
považovať tento deň za začatie plynutia premlčacej lehoty, táto by začala plynúť najneskôr v januári
2016, kedy sa žalobcovia dozvedeli, že tak žalovaný ako ani stavebný dozor nesúhlasia s návrhom na
zmenu č. 101 (listy z č.l. 41) a nepovažujú ho za dôvodný a oprávnený.

19. Nárok č. 101 súd zároveň považuje za prekludovaný, a to vzhľadom na fakt, že k jeho uplatneniu
v zmysle podčl. 20.1 FIDIC zo strany žalobcov vôbec nedošlo, napriek tomu, že prakticky od roku
2012 si museli byť vedomí okolností a udalostí, na základe ktorých bude potrebná dodatočná platba,
viď list žalovaného zo dňa 05.11.2012 (č.l. 163), ktorým bolo zakázané používanie podperných skruží
WEISSE na všetkých stavbách. Následne v 10/2015 podali žalobcovia návrh na zmenu č. 101 v

zmysle podčl. 13.3 FIDIC, pričom v tomto návrhu vyčíslili aj vplyv na cenu dielo, a to na 657.732,19
eura (č.l. 164). Žalobcovia zároveň sami v tomto návrhu uviedli, odkedy vedeli o zákaze používania
skruže WEISSE, ako aj to, že používanie náhradnej skruže PIŽMO bolo schválené stavebným dozorom
listom zo dňa 29.04.2013. Tento návrh na zmenu bol však tak žalovaným ako aj stavebným dozorom
neodsúhlasený, a to listami zo dňa 18.12.2015 a 12.01.2016 (č.l.41). Keďže žalovaný a stavebný

dozor nesúhlasili s návrhom na zmenu č. 101 a žalobcovia sa domnievali, že nastala udalosť alebo
okolnosť, ktorá vyvolala nárok na dodatočnú platbu, mali postupovať v zmysle podčl. 20.1 FIDIC. Podľa
podčl. 20.1 FIDIC boli žalobcovia povinní, v prípade ak sa domnievali, že im vznikol nárok na úhradu
dodatočnej platby, oznámiť túto skutočnosť stavebnému dozoru, a to v lehote 28 dní odo dňa, kedysa o dozvedeli alebo mohli dozvedieť o vzniku udalostí alebo okolností, ktoré by mohli tento ich nárok
zakladať. Sankciou za nedodržanie tohto postupu bol zánik nároku na dodatočnú platbu. Žalobcovia
navyše nijak nepopreli, že si nárok č. 101 v lehote a spôsobom upraveným v zmluvných podmienkach

FIDIC neuplatnili, avšak uviedli, že na tento nárok sa podčl. 20.1 FIDIC nevzťahuje. Tento argument
žalobcov je však v priamom rozpore so znením podčl. 20.1 FIDIC, v zmysle ktorého sa mechanizmus
uplatnenia dodatočných nárokov vzťahuje na dodatočné platby uplatňované podľa akéhokoľvek článku
zmluvných podmienok, teda aj na úhradu prác naviac a navyše platieb, ktorých potreba vyplynula
aj z prípadných pokynov na zmenu. Žalobcovia ako zhotovitelia vedeli alebo minimálne mali vedieť

o skutočnosti, že zmenou dodávateľa podperných skruží dôjde k navýšeniu nákladov. Nakoľko si
ale svoj nárok na dodatočnú platbu neuplatnili v zmysle uvedených zmluvných podmienok FIDIC v
lehote do 28 dní od kedy si uvedomili, resp. mali uvedomiť vznik okolností, ktoré vyvolali tento nárok,
tento v dôsledku preklúzie zanikol. Súd má tiež za to, že toto právo zaniklo taktiež aj v zmysle §
547 ods. 6 Obchodného zákonníka, keď žalobcovia neoznámili potrebu prekročenia rozpočtovanej
sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je

nevyhnutné prekročenie tejto ceny. V danom prípade je pojem bez zbytočného odkladu potrebné
rozumieť ako kratší časový úsek, ako bolo všeobecnými zmluvnými podmienkami stanovených 28 dní.
Právo žalobcov na dodatočnú platbu pritom zodpovedá ich povinnosti oznámiť predmetné zvýšenie
ceny diela bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie pôvodne
dohodnutej ceny o presne špecifikované zvýšenie ceny diela. Zákon s nesplnením tejto notifikačnej

povinnosti zo strany zhotoviteľov spája zánik jeho nároku na zvýšenie ceny diela. Osobitne súd považuje
za nevyhnutné zdôrazniť, že obsah predmetného dispozitívneho zákonného ustanovenia je nevyhnutné
vykladať práve v spojení so zmluvným dojednaním a zmluvnými podmienkami, keď v článku 20.1
všeobecných zmluvných podmienok FIDIC bol jednoznačným a nepochybným spôsobom dojednaný
postup, akým sa má riešiť situácia, ak nastane udalosť alebo okolnosť vyvolávajúca dodatočné platby,

ktoré neboli predpokladané v zmluve. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobcovia tento postup v
prípade dodatočného nároku nedodržali, bez zbytočného odkladu a ani v lehote 28 dní od kedy sa
mali, resp. mohli dozvedieť o skutočnosti odôvodňujúcej ich nárok, nenotifikovali stavebnému dozoru
či žalovanému potrebu navýšenia ceny za dielo, preto ich nárok č. 101 zanikol. Súd má zároveň za to,
že nie je možné prihliadnuť ani na námietku žalobcov, ktorý uviedli, že v danom prípade išlo o zmenové

konanie v zmysle čl. 13 FIDIC, kde nie je stanovená žiadna prekluzívna lehota. Súd má za to, že aj keby
boli navrhované zmeny schválené, svoj nárok by žalobcovia museli aj tak uplatniť v zmysle článku 20.1
FIDIC, keďže by v danom prípade išlo o dodatočnú platbu. Keďže k uvedenému postupu nedošlo, nárok
č. 101 v celom rozsahu v zmysle ust. podčl. 20.1 FIDIC ako aj § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka
zanikol.

20. Súd sa zároveň nestotožnil s tvrdením žalobcov, že by sa prekluzívna povaha lehoty podľa podčl.
20.1 FIDIC nemohla aplikovať na konkrétne prípady z dôvodu, že by odporovala § 583 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade ide medzi stranami sporu o obchodnoprávny spor, pričom zmluvné
podmienky FIDIC - červená kniha je možné považovať za obchodné podmienky v zmysle § 273

Obchodného zákonníka. Sporové strany podpisom zmluvy o dielo vyjadrili vôľu, aby sa ich vzájomné
vzťahy spravovali Obchodným zákonníkom a zmluvnými podmienkami FIDIC, pričom práve Obchodný
zákonník a zmluvné podmienky FIDIC upravujú aj to, za akých podmienok sa mohol a môže zhotoviteľ
domáhať zaplatenia dodatočnej ceny diela, resp. navýšenia ceny diela.

21. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žaloba nebola podaná dôvodne, keď žalovaný preukázal,
že žalobou uplatňované nároky sú premlčané a nárok č. 101 zároveň celý zanikol aj v dôsledku
preklúzie. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania všetkých uplatnených nárokov, ako aj
preklúzie nároku č. 101, z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal navrhované dokazovanie, ktoré by
smerovalo k preukazovaniu samotnej výšky uplatnených nárokov a zároveň nepovažoval za účelné vo

veci rozhodovať medzitímnym rozsudkom v zmysle § 214 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ako to
navrhovali žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 30.11.2023.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
podľa ktorého žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech, má nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však

žalovanému v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III, do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.