Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200512
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200512.2

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
KERAS-SK, s.r.o., so sídlom Náměstí Přátelství 1518/2, Hostivař, 102 00 Praha 10, Česká republika,
IČO: 199 09 195, zast.: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská

Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101780115/2022 zo dňa 17.
júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“)
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie
apríl 2020, ktorá bola začatá dňa 11. augusta 2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č.
101129685/2020 zo dňa 6. júla 2020. O zisteniach v daňovej kontrole správca dane oboznámil žalobcu

zaslaním Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. 101111306/2021 zo dňa 28.
júna 2021. Následne správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101158712/2021 zo dňa
7. júla 2021 (ďalej ako „Protokol“), vrátane výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole.
Daňová kontrola bola ukončená dňa 12. júla 2021 doručením Protokolu. Žalobca doručil správcovi dane
dňa 23. augusta 2021 vyjadrenie k Protokolu, na základe ktorého správca dane doplnil dokazovanie vo
vyrubovacom konaní. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní vo veci prerokovania

pripomienok k Protokolu vo vyrubovacom konaní.

2. Správca dane následne vydal Rozhodnutie č. 100302936/2022 zo dňa 15. februára 2022 (ďalej ako
„rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi určil rozdiel dane v sume 41 800,00 eur na DPH za
zdaňovacie obdobie apríl 2020. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca vykonáva
pomocné stavebné, zemné práce a pomocné práce v logistike – manipulácia s balíkmi. Žalobca nemá

vlastné prevádzkové priestory, nakoľko práce sa vykonávajú priamo na prevádzke odberateľa alebo na
stavbe. Z dokladov predložených k predmetnej daňovej kontrole vyplynulo, že žalobca si okrem iných
dodávateľských faktúr v zdaňovacom období apríl 2020 uplatnil právo na odpočítanie DPH podľa § 49
v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „Zákon o DPH“) od dodávateľa Binaron s.r.o., so sídlom Pod Urpínom 3432/25, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 52165698, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. (ďalej ako „Binaron s.r.o.“) z nasledovných

dodávateľských faktúr:- faktúra č. 20VF00020 zo dňa 30. apríla2020, dátum dodania: 30. apríla 2020, s predmetom fakturácie:
„za faktoring sprostredkovanie a financovanie prác obsluha manipulačnej linky - manipulácia balíkov
na prevádzke Zvolen-DPD dohodnutú odmenu v celkovej sume 65 000,00 Eur bez DPH“; so základom

dane v sume: 65 000,00 eur, DPH 20 % v sume: 13 000,00 eur, v sume celkom: 78 000,00 eur;
- faktúra č. 20VF00021 zo dňa 30.04.2020, dátum dodania: 30. apríla 2020, s predmetom fakturácie: „za
faktoring sprostredkovanie a financovanie práce obsluha manipulačnej linky - manipulácia balíkov na
prevádzke Zvolen-Geis SK dohodnutú odmenu v celkovej sume 4 000,00 Eur bez DPH“; so základom
dane v sume: 4 000,00 eur, DPH 20 % v sume: 800,00 eur, v sume celkom: 4 800,00 eur;

- faktúra č. 20VF00022 zo dňa 30.04.2020, dátum dodania: 30. apríla 2020, s predmetom fakturácie:
„za faktoring sprostredkovanie a financovanie prác obsluha manipulačnej linky - manipulácia balíkov
na prevádzke Ivanka pri Dunaji mesiac 04/2020 dohodnutú odmenu v celkovej sume 82 000,00 Eur
bez DPH, Petržalka za mesiac 04/2020 v celkovej sume 13 500,00 Eur bez DPH a náklady spojené na
ochranu a dezinfekciu proti vírusu v období pandémie v celkovej dohodnutej sume 14.500,00 Eur bez
DPH“; so základom dane v sume: 110 000,00 eur, DPH 20 % v sume: 22 000,00 eur, v sume celkom:

132 000,00 eur;
- faktúra č. 20VF00023 zo dňa 30.04.2020, dátum dodania: 30. apríla 2020, s predmetom fakturácie:
„za faktoring sprostredkovanie a financovanie prác čistenie zliatkov na prevádzke Vlkanová dohodnutú
odmenu v celkovej sume 22 000,00 Eur bez DPH“; základ dane v sume: 22 000,00 eur, DPH 20 % v
sume: 4 400,00 eur, v sume celkom: 26 600,00 eur;

- faktúra č. 20VF00024 zo dňa 30.04.2020, dátum dodania: 30. apríla 2020, s predmetom fakturácie:
„za faktoring sprostredkovanie a financovanie prác opracovanie drevnej hmoty a výrobu komponentov
z dreva na prevádzke PPS - Detva dohodnutú odmenu v celkovej sume 8 000,00 Eur bez DPH“; základ
dane v sume: 8 000,00 eur, DPH 20 % v sume: 1 600,00 eur, v sume celkom 9 600,00 eur (uvedené
faktúry spolu ako „Faktúry“). Fakturované plnenia žalobca následne fakturoval svojim odberateľom

(spoločnostiam Sapphire trade s.r.o., LANTEL s.r.o., IDEA INVEST, spol s r.o., BRIXIAPRESS, s.r.o.,
Geis SK s.r.o., DPD SK s.r.o., LIGNUM MD s.r.o. a Slovak Parcel Service s.r.o.). U žalobcu boli správcom
dane vykonané daňové kontroly DPH aj za ďalšie zdaňovacie obdobia, a to za jún 2020 a august 2020.

3. Správca dane následne podrobne popísal skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania v priebehu

daňovejkontrolyaskonštatoval,žepreverovanímsprávcudanenebolopotvrdenéobstaranieanásledne
aj samotné dodanie plnení uvedených na Faktúrach. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy,
ktoré by preukázali, že k dodaniu došlo tak, ako je uvedené na Faktúrach. Preverovaním fakturovaných
plnení od dodávateľa Binaron s.r.o. správca dane zistil skutočnosti, ktoré spochybňujú samotné dodanie
plnení. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli reálne vykonané tak,

ako je deklarované na Faktúrach. Správca dane ďalej popísal zistenia z dokazovania vykonaného vo
vyrubovacom konaní, ktoré vykonal nazretím do spisov týkajúcich sa daňovej kontroly DPH u žalobcu
za zdaňovacie obdobie august 2020, kde spoločnosť Binaron s.r.o bola dodávateľom žalobcu, pričom
sa zároveň vysporiadal aj s vyjadrením žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole.

4. Správca dane na základe dôkazov vykonaných počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní
zistil, že žalobca síce formálne splnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH, ale neexistujú dôkazy,
že k dodaniu došlo tak ako je uvedené na Faktúrach. Dňa 24. mája 2021 zaslal správca dane žalobcovi
Výzvu na predloženie dokladov č. 100881964/2021, na základe ktorej požadoval od žalobcu okrem
dokladov aj vyjadrenie k obchodnej spolupráci so spoločnosťou Binaron s.r.o., pričom zásielka bola

prevzatá splnomocneným zástupcom žalobcu, avšak v termíne určenom v predmetnej výzve žalobca
správcovi dane nezaslal odpoveď a ani nepredložil žiadne doklady. Žalobca zmluvu s dodávateľom
Binaron s.r.o. o obchodnej spolupráci nepredložil počas celého výkonu daňovej kontroly. Správca dane
vykonalmiestnezisťovanienaadresesídlaspoločnostiBinarons.r.o.,keďžeuvedenýdodávateľžalobcu
na Výzvu správcu dane na predloženie dokladov č. 101514394/2020 nereagoval. Označenie spoločnosti

Binaron s.r.o. sa na adrese sídla nenachádzalo. Osoba, ktorá sa na adrese sídla nachádzala, nemala
vedomosť, že by spoločnosť Binaron s.r.o. mala sídlo v predmetnej nehnuteľnosti a vyjadrila sa, že
ju nepozná. Zásielka správcu dane s predvolaním B. A. C., konateľa spoločnosti Binaron s.r.o., sa
správcovi dane vrátila s poznámkou „adresát neznámy.“ Podľa Úradného záznamu č. 100507875/2021
zo dňa 30. marca 2021 správca dane získal zo spisu týkajúceho sa daňovej kontroly DPH u žalobcu

za zdaňovacie obdobie jún 2020 informácie, z ktorých vyplynulo, že bývalý konateľ spoločnosti Binaron
s.r.o.D.E.nevlastnížiadnedokumentytýkajúcesatejtofirmy.Spoločnosťnemalazamestnancovapráce
vykonávala subdodávateľsky. Spoločnosť Binaron s.r.o. si vo svojich podaných daňových priznaniach
neuplatňovala odpočítanie DPH zo žiadnych prijatých faktúr, t. j. nemohla mať vo svojom účtovníctvedošlé faktúry od iných obchodných partnerov, ktorí by jej fakturovali obchodnú činnosť. D. E. uviedol,
že spoločnosť Binaron s. r. o. dňa 2. júla 2020 odkúpil B. A. C.. Správca dane z informačného systému
finančnej správy získal informáciu o tom, že B. A. C. je zosnulý. Ako preberajúci bola v protokole o

prevzatí a odovzdaní účtovníctva spoločnosti Binaron s.r.o. uvedená spoločnosť DORNUT s.r.o., Príkop
843/4, 602 00 Brno-Zábrdovice, Česká republika, pričom jej konateľa, F. E., nebolo možné predvolať
na ústne pojednávanie, keďže zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“
a neúspešný bol aj pokus o predvedenie F. E., konateľa spoločnosti DORNUT s.r.o. prostredníctvom
colného úradu. Dňom 31. mája 2021 bola z úradnej moci zrušená registrácia pre DPH daňovému

subjektu Binaron s.r.o.

5. Správca dane dňa 9. júna 2021 zaslal žalobcovi Výzvu č. 101011737/202 podľa § 46 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“), v ktorej vyzval žalobcu na vysvetlenie
nezrovnalostí a odstránenie pochybností, ktoré vznikli v priebehu výkonu daňovej kontroly. Žalobca na

danúvýzvureagovalpostanovenejlehotelenvyjadrenímbeztoho,abysprávcovidanepredložildoklady
preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Správca dane tak podľa § 24 Daňového
poriadku získal informácie nazretím do spisov týkajúcich sa daňových kontrol DPH u žalobcu za iné
zdaňovacie obdobia, pričom preveroval nielen odpočítanie DPH z fakturovaných plnení od spoločnosti
Binaron s.r.o., ale aj tuzemské dodania u odberateľov žalobcu. Z výpisov z účtu žalobcu bolo správcom

dane zistené, že Faktúry neboli uhradené. Na Faktúrach bol uvedený účet č. A. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, pričom v mesiaci apríl 2020 neboli na tento účet poukázané žiadne čiastky a nebol zistený
žiadny pohyb peňažných prostriedkov okrem platieb za vedenie účtu. Úhrady za faktúry od spoločnosti
Binaron s.r.o. neboli platené ani cez pokladňu. Z účtu žalobcu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
boli za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2020 poukázané nízke čiastky (vo výške 2 x 200,00 eur,

300,00 eur a 700,00 eur) na účet A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s poznámkou „Belecký“ a dňa
30. apríla 2020 bola na tento účet zaplatená čiastka 3 000,00 eur s poznámkou „BINARON s.r.o.“ Z
preverovania cez aplikáciu EKB (Elektronická komunikácia s bankami) správca dane zistil, že na účet
spoločnosti Binaron s.r.o. č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nebola poukázaná žiadna čiastka z
účtu žalobcu. Žalobca poukazoval finančné čiastky na osobný účet pána E. a nie na účet obchodného

partnera. Žalobca sa v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101299250/2020 zo dňa 12. augusta 2020
vyjadril, že v zdaňovacom období apríl 2020 mala spoločnosť žalobcu 190 pracovníkov na dohodu,
ktorých zoznam bol správcovi dane zaslaný dňa 6. októbra 2021, a to po jednotlivých zákazkách, na
ktorých títo pracovali. Tvrdenie žalobcu, že pre spoločnosť Binaron s.r.o. pracovali živnostníci, ktorých
táto spoločnosť vyplácala a zabezpečila, vyhodnotil správca dane ako účelové. Skutočnosť, že išlo o

pracovníkov – „dohodárov“ žalobcu potvrdil konateľ žalobcu F. G., keď sa vyjadril, že ľudí zabezpečoval
žalobca a zamestnanci pracovali na dohodu alebo na základe pracovných zmlúv. V Zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 100596819/2021 zo dňa 14. apríla 2021 sa konateľ žalobcu vyjadril, že manipulačné
a triediace práce vykonávali pracovníci žalobcu, ktorí mali pridelené aj scannery a nosili reflexné
vesty. Pracovné pomôcky pre svojich zamestnancov zabezpečoval žalobca. Bývalý konateľ dodávateľa

Binaron s.r.o. D. E. tvrdil, že mal pracovníkov, väčšinou brigádnikov a malých živnostníkov. Jeho tvrdenia
však vylučuje odpoveď zo Sociálnej poisťovne, na základe ktorej spoločnosť Binaron s.r.o. nebola v
mesiaci august 2020 evidovaná ako zamestnávateľ v registri zamestnávateľov Sociálnej poisťovne. Na
ústnom pojednávaní dňa 27. septembra 2021, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 101808145/2021, sa konateľ žalobcu F. G. vyjadril, že takmer na každej prevádzke bol zamestnanec

žalobcu na pracovný pomer alebo na dohodu, pričom dochádzku evidovali len v papierovej forme v
zošitoch, ktoré už s najväčšou pravdepodobnosťou nemá, nakoľko sa nearchivovali. Podľa písomného
vyjadrenia D. E. si evidencie o odpracovaných hodinách evidoval D. E. aj F. G., svoje tvrdenia však
nepodložili evidenciou pracovníkov a evidenciou odpracovaných hodín za kontrolované zdaňovacie
obdobie. Správca dane na žiadosť konateľa žalobcu F. G. vykonal výsluch svedkov (o čom získal

správca dane vo vyrubovacom konaní informácie v zmysle Úradného záznamu č. 102148354/2021 zo
dňa 5. novembra 2021), pričom svedok D. B. si nevedel spomenúť na žiadne mená, svedok H. H.
uviedol tri mená pracovníkov. Správca dane uviedol, že sa jednalo len o slovné vyjadrenia svedkov bez
predloženia relevantných dokladov a dôkazov, ktoré by obchodnú spoluprácu so spoločnosťou Binaron
s.r.o. preukazovali. Správca dane poukázal na rozpory v tvrdeniach konateľa žalobcu F. G., ktorý pri

začatí daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2020 tvrdil, že práce na jednotlivých zákazkách
vykonávali jeho pracovníci, z ktorých väčšina pracovala na dohodu o pracovnej činnosti, svoje tvrdenia
však zmenil po ukončenej daňovej kontrole za apríl 2020, keď v priebehu daňovej kontroly DPH za
zdaňovacie obdobie august 2020 začal tvrdiť, že práce vykonávali pracovníci zabezpečení spoločnosťouBinaron s.r.o. Správca dane preto skonštatoval, že konateľ žalobcu menil svoje vyjadrenia podľa toho,
ako správca dane viedol dokazovanie. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že reálna existencia prijatých
služieb od dodávateľa Binaron s.r.o. bola spochybnená aj tým, že odberatelia žalobcu sa vyjadrili, že

spoločnosť Binaron s.r.o. nepoznajú a neobchodovali s ňou, keďže pri preverovaných obchodných
prípadoch priamo jednali s žalobcom, ktorý zabezpečoval zákazky. Uvedené je v rozpore s tvrdením
konateľa žalobcu, že zákazky sprostredkovala spoločnosť Binaron s.r.o.

6. Správca dane skonštatoval, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný

stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Táto zásada prikazuje správcovi dane neprihliadať k
simulovaným právnym úkonom, keď sa tieto reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré
sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie DPH je preukázanie, že formálna deklarácia
predložených dokladov má aj povahu faktu, čo žalobca nepreukázal. Žalobca predložil Faktúry, ale
daňovou kontrolou a vo vyrubovacom konaní nebolo hodnoverne preukázané žiadnymi dokladmi, že
skutočne došlo k dodaniu zdaniteľných plnení tak, ako je uvedené na Faktúrach. Ku vzniku daňovej

povinnosti nedošlo. Faktúry neboli uhradené z účtu žalobcu a neboli poukázané na účet spoločnosti
Binaron s.r.o., ale na účet D. E., aj to len v malých čiastkach, ktoré nezodpovedajú sumám uvedeným na
Faktúrach. Pokiaľ si kontrolovaný daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu,
a to práve osobou uvedenou na faktúre. Predloženie faktúry od platiteľa vystavenej v zmysle § 71

Zákona o DPH je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania DPH. Ak vzniknú pochybnosti
o pravdivosti faktúry, je na platiteľovi, aby tieto pochybnosti odstránil. Daňový subjekt, ktorý si uplatní
odpočítanie DPH, musí predložiť dôkaz, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované
dodávateľom,ktorýjeuvedenýnafaktúre.SamotnáfaktúravystavenáplatiteľomDPHniejebezďalšieho
preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, je len tvrdením o nich.

Daňový subjekt by sa snažiť vo vlastnom záujme v reálnom čase uskutočňovania obchodov získavať
dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek
pochybnosti. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil na výzvy
správcu dane doklady a dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane a následné určenie rozdielu
DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2020. Žalobca podľa správcu dane neuniesol dôkazné

bremeno, keď nepreukázal obstaranie plnení uvedených na Faktúrach od dodávateľa v kontrolovanom
zdaňovacom období apríl 2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto správca dane odpočítanie DPH
žalobcovi za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2020 v zmysle ustanovenia § 49 v nadväznosti na
§ 51 Zákona o DPH neuznal.

7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím
č. 101780115/2022 zo dňa 17. júna 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal
obsah odvolania žalobcu, priebeh administratívneho konania a zhrnul obsah rozhodnutia správcu
dane. Uviedol, že závery správcu dane v prípade nepriznania odpočítania DPH z Faktúr vystavených

spoločnosťouBinarons.r.o.vytvárajúdostatočnéprávnevýchodiskáprevyslovenievýrokunapadnutého
rozhodnutia. Správcom dane boli v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistené také
objektívne skutočnosti, ktoré ho logicky viedli k záveru, ktorý prijal. Správca dane počas daňovej
kontroly postupoval v súlade s hmotno-právnym predpisom a dbal, aby skutočnosti pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej kontroly a

vyrubovacieho konania sú jednoznačným a dostatočným spôsobom uvedené v Protokole a v rozhodnutí
správcu dane. Správca dane podľa žalovaného všetky dôkazy získal zákonným spôsobom v zmysle § 24
ods. 4 Daňového poriadku. Z ustanovenia § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku vyplýva
dôkazná povinnosť daňovému subjektu, teda ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte.
Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti

predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré získal v rámci daňovej kontroly, ale vykonal
k tomuto účelu aj dokazovanie, pričom zaobstarané dôkazy hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej
súvislosti. Správca dane vykonal dokazovanie a vec posúdil na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom počas výkonu daňovej kontroly a následne na základe podaných vyjadrení žalobcu. Ďalej
vec posúdil aj podľa listinných dôkazov získaných z časti daňového spisu spoločnosti Binaron s.r.o.,

z časti daňového spisu žalobcu za iné zdaňovacie obdobia a z časti daňového spisu spoločnosti
LIGNUM MS s.r.o. Správca dane vyzval žalobcu Výzvou na predloženie dokladov č. 100881964/2021
zo dňa 24. mája 2021 a Výzvou č. 101011737/2021 zo dňa 9. júna 2021 z dôvodu pochybnosti o
správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajovv nich uvedených za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2020, aby žalobca predložil dôkazy
preukazujúce oprávnenosť uplatnenia odpočítania DPH z dodávateľských Faktúr od dodávateľa Binaron
s.r.o. Žalovaný uviedol, že správcovi dane v stanovených lehotách neboli žalobcom predložené žiadne

konkrétne preveriteľné dôkazy o tom, že formálna deklarácia Faktúr má aj povahu faktu, teda že
plnenia, ktoré sú uvedené na faktúrach, boli skutočne jednoznačne a preukázateľne dodané práve
a presne poskytovateľom uvedeným na Faktúrach. Správcovi dane bolo až po uplynutí lehoty podľa
Výzvy č. 101011737/2021 zo dňa 9. júna 2021 doručené podanie žalobcu, ktoré však nijakým spôsobom
nepreukazovalo existenciu obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Binaron s.r.o. Žalovaný

uviedol, že nakoľko žalobcom nebolo preukázané reálne dodanie fakturovaných služieb deklarovaným
dodávateľom – spoločnosťou Binaron s.r.o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle §
19 Zákona o DPH a právo žalobcu na odpočítanie DPH podľa § 49 Zákona o DPH. Žalovaný dodal,
že na základe všetkých uvedených skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu správca dane
neuznal žalobcovi v zdaňovacom období apríl 2020 odpočítanie dane v celkovej sume 41 800,00 eur
z Faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom Binaron s.r.o. z dôvodu, že nebolo preukázané, že

fakturované služby boli žalobcovi skutočne dodané práve dodávateľom Binaron s.r.o., a že mu z titulu
ich dodania vznikla daňová povinnosť. Podľa žalovaného správca dane konštatoval, že deklarované
obchodné transakcie sa neuskutočnili tak, ako je uvedené na Faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej
kontroly žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaného dodávateľa
ako základnej podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH. Podľa žalovaného uvedené

znamená, že žalobca nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Žalovaný
skonštatoval, že správca dane v celom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, dostatočne zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa ustanovení Zákona o DPH. Zistenia z
vykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku a na základe
vyhodnoteného skutkového stavu dospel k záveru, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalobca ani

v podanom odvolaní nepreukázal skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole
zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane.

8. K námietke žalobcu, v ktorej namietal nezákonnosť Protokolu, rozhodnutia správcu dane a daňovej
kontroly ako takej, pričom nezákonnosť mala zapríčiniť absencia náležitostí, nakoľko Protokol a ani

rozhodnutie správcu dane neobsahujú číslo konania, a k námietke, že správca dane v rozpore s
Vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy
registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu a § 23 ods. 2 a § 33 Daňového poriadku neevidoval
k predmetnému konaniu spis, žalovaný uviedol, že povinnosť vedenia spisu a náležitosti spisu sú
internou záležitosťou správcu dane. Správca dane sa riadi registratúrnym poriadkom, metodickými a

internými predpismi orgánov finančnej správy. Správca dane vedie spisový materiál, do ktorého možno
nazrieť, vydať rovnopis alebo vyhotoviť fotokópie alebo listinnú podobu elektronického dokumentu.
Správca dane uviedol na Protokole podľa ustanovenia § 47 písm. b) Daňového poriadku číslo konania,
ktorým je číslo dokumentu, ktoré je uvedené na prvej strane Protokolu. Rozhodnutie správcu dane
obsahuje číslo a dátum podľa § 63 ods. 3 cit. písm. b) Daňového poriadku. Podľa žalovaného nie je

v právomoci daňového subjektu alebo splnomocneného zástupcu, aby ovplyvňoval, resp. nariaďoval
správcovi dane postup pri vytváraní a číslovaní jednotlivých dokumentov v rámci daňovej kontroly, príp.
vyrubovacieho konania. Všetky dokumenty vypracované z vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania sú súčasťou spisu týkajúceho sa žalobcu. Žalovaný konštatoval, že Protokol, ani rozhodnutie
správcu dane netrpia žiadnymi vadami. Názory splnomocneného zástupcu na postup správcu dane,

vystavovanie dokumentov z daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a vedenie spisu kontrolovaného
daňového subjektu sú neopodstatnené a nemajú žiadny vplyv na výkon daňovej kontroly, vyrubovacieho
konania a samotný výsledok, t. j. vyčíslenie rozdielu DPH vo výške 41 800,00 eur. Žalovaný zdôraznil,
že žalobca nepožiadal o nazretie do spisu ani počas výkonu daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho
konania. Žalovaný dodal, že Daňový poriadok pojem „spis“ nedefinuje. Správca dane postupoval v

zmysle Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu
správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu, k čomu žalovaný uviedol, že povinnosť
vedenia spisu a náležitosti spisu sú internou záležitosťou správcu dane. Správca dane riadne viedol
spis, ktorý je tvorený jednotlivými očíslovanými dokumentmi z vykonanej daňovej kontroly a vykonaného
vyrubovacieho konania.

9. K námietke žalobcu, že podľa zistenia správcu dane formálne splnil zákonné podmienky pre
odpočítanie DPH, ale právo odpočítať DPH žalobcovi správca dane nepriznal, žalovaný uviedol, že
pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúrdodávateľom uvedeným na faktúre, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli
uskutočnené a dodané služby boli ním použité na jeho podnikanie ako platiteľa. V danom prípade
nepostačuje pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH z Faktúr iba ich predloženie, hoci tieto obsahujú

všetky formálno-právne náležitosti, ale je potrebné preukázať, že údaje v nich uvedené zodpovedajú
skutočnosti. Na preukázanie hodnovernosti dodania služieb nie je postačujúce doloženie faktúr a
ostatných písomností, ale aj preukázanie, že služby boli skutočne dodané v deklarovanom rozsahu, a
to práve dodávateľom Binaron s.r.o. Podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca preukazoval nárok na
odpočítanie DPH Faktúrami od dodávateľa Binaron s.r.o. ešte neznamená, že v skutočnosti dodanie

služieb aj uskutočnil a vznikla mu v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť.
Dodávateľská spoločnosť Binaron s.r.o. nepotvrdila dodanie deklarovaných služieb uvedených na
Faktúrach. Nakoľko žalobcom nebolo preukázané reálne dodanie fakturovaných služieb deklarovaným
dodávateľom Binaron s.r.o., nebol u neho preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 Zákona o
DPH a žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

10. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane do napadnutého rozhodnutia prevzal vyjadrenie
žalovaného k Protokolu, ale jeho obsahom sa v skutočnosti vôbec nezaoberal, žalovaný uviedol,
že správca dane sa predmetným vyjadrením k Protokolu zaoberal, nakoľko na jeho základe vo
vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a získal informácie nazretím do častí spisov žalobcu (daňovej
kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2020), ktoré následne v napadnutom rozhodnutí aj

vyhodnotil. O nazretí do časti spisu žalobcu boli počas vyrubovacieho konania spísané Úradné
záznamy č. 10126424/2021 zo dňa 13. októbra 2021, č. 102148354/2021 zo dňa 5. novembra 2021, č.
102299372/2021 zo dňa 18. novembra 2021 a č. 102536027/2021 zo dňa 10. decembra 2021. Správca
dane sa s pripomienkami uvedenými vo vyjadrení žalobcu k Protokolu vysporiadal na stranách 29 až
51 napadnutého rozhodnutia.

11. Ohľadom námietky chybného vedenia dokazovania správcom dane žalovaný uviedol, že žalobca
nebol v priebehu daňovej kontroly obmedzený vo svojom práve preukázať skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie a vyrubenie dane a predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho
tvrdenia. Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa ich obsahu a dostatočne na prijatie záveru, ktorý je

uvedený v Protokole a v napadnutom rozhodnutí správcu dane. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,
pretože obsahuje skutkové zistenia, ku ktorým správca dane počas daňovej kontroly, resp. daňového
konania dospel. Podľa žalovaného odôvodnenie rozhodnutia správcu dane obsahuje všetky skutočnosti,
ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na

pripomienky, návrhy a vyjadrenia žalobcu a nie je v rozpore s administratívnym spisom. Nakoľko nebolo
preukázané, že došlo k dodaniu tovarov a služieb tak, ako je uvedené na faktúrach, tzn. že nebolo
preukázané, že dodávateľovi – spoločnosti Binaron s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.
2 Zákona o DPH, následne nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie DPH. Faktúra a skutočnosť, že
doklady vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že

sa dodanie tovarov a služieb uskutočnilo. Daňový subjekt je povinný preukázať a správca dane je
oprávnený preveriť, kým a ako sa plnenie uskutočnilo.

12. K poukazu žalobcu na vybrané rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie žalovaný uviedol, že pre
správne posúdenie veci nie je podstatné „množstvo judikátov,“ ktoré účastník cituje, ale rozhodujúce je

to, čo z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je možné aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým
právnym záverom s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v
tam riešenom prípade dospel, a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/16/2017). V danom prípade správca
dane overoval oprávnenosť odpočítania dane z Faktúr od dodávateľa Binaron s.r.o. a na základe

zistených skutočností prijal záver, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
stanovené v § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Nešlo teda o plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane, keďže
neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet DPH upravené v Zákone
o DPH. Žalovaný zdôraznil, že predmetom skúmania správcu dane nebolo podvodné konanie účastníka
obchodného vzťahu.

13. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane nelogicky a v rozpore s právnymi predpismi
neurobil žiadny záznam o tom, že daňová povinnosť spoločnosti Binaron s.r.o. vo výške 41 800,00 eur
bola uhradená dňa 26. októbra 2020, pričom túto skutočnosť neuviedol v Protokole a ani vo svojomrozhodnutí, žalovaný uviedol, že základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane je kalendárny mesiac
v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o DPH, pričom daň, ktorú je povinný platiť platiteľ, je splatná do 25
dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu.

Každý platiteľ, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť
platiť daň, je povinný podať daňové priznanie v lehote do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho
obdobia. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Binaron s.r.o. bola povinná priznať daň a aj ju odviesť
za zdaňovacie obdobie apríl 2020 v lehote do 25. mája 2020. Spoločnosť Binaron s.r.o. podala daňové
priznanie DPH dňa 25. mája 2020, ale k úhrade daňovej povinnosti došlo až dňa 26. októbra 2020,

teda v čase, keď už prebiehala daňová kontrola u žalobcu. Žalovaný tiež dodal, že v čase uskutočnenia
hromadného príkazu v peňažnom ústave UniCredit Bank bol jediným konateľom spoločnosti Binaron
s.r.o. B. A. C., ktorý bol v tom čase zosnulý. Úhradu daňovej povinnosti spoločnosti Binaron s.r.o. v
zmysle podaného riadneho daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020 preto považoval
žalovaný za účelové konanie.

Správna žaloba

14. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného a správcu dane z dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánmi
verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, vec bola nesprávne právne posúdená

a vo veci došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy. Žalobca
namietal, že orgány verejnej správy mu nezákonne neuznali právo na odpočet DPH z Faktúr prijatých od
spoločnosti Binaron s.r.o. Dôvody, na základe ktorých správca dane odoprel žalobcovi právo na odpočet
DPH, sú podľa žalobcu nezákonné a zákon takéto dôvody na odopretie tohto práva ani nepozná.

15. Žalobca v správnej žalobe poukázal na zásadu daňovej neutrality, ktorá sa podľa neho odráža
v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo
zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho
zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo
výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa uplatňuje na všetky

transakcievýrobyalebodistribúciepoodpočítanídane,ktoroubolipriamozaťaženéjednotlivénákladové
prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí byť sama predmetom
vyhodnotenia nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (Rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-267/15 Gemeente Woerden). Z ustálenej judikatúry vyplýva,
že právo zdaniteľných osôb odpočítať si z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z

tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému
DPH zavedeného právom Európskej únie (najmä Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-78/00 z 25. októbra 2001, bod 28; vo veci C-25/07 z 10. júla 2008, bod 14 a vo veci C-274/10 z 28. júla
2011, bod 42). Žalovaný a správca dane podľa žalobcu svojím postupom a rozhodnutiami, v ktorých sa
premietlo nesprávne právne posúdenie, mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet DPH, čím by došlo

k porušeniu zásady neutrality DPH. Právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému
DPH, ktoré nemôže byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenie
uskutočnené na vstupe (Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-80/11 a C-142/11 I. J. K.,
body 37 a 38; vo veci C-285/11 Bonik, body 25 a 26, ako aj vo veci C-271/12 Petroma Transports, bod
22). Žalobca ďalej uviedol, že daňová povinnosť vo výške 41 800,00 eur bola uhradená spoločnosťou

Binaron s.r.o., pričom správca dane a žalovaný majú o tejto skutočnosti vedomosť. Štátnemu rozpočtu
podľa žalobcu žiadna ujma nevznikla a orgány verejnej správy dospeli k záverom odporujúcim logike.
Žalovaný sa podľa žalobcu vôbec nezaoberal skutočnosťou, že spoločnosť Binaron s.r.o. odviedla daň,
pričom tým, že potvrdil rozhodnutie správcu dane, vytvoril situáciu, keď by mala byť predmetná daň do
štátneho rozpočtu odvedená duplicitne.

16. Žalobca uviedol, že dôkazné bremeno je v daňovom konaní primerane rozložené medzi daňovníka
a správcu dane, pričom daňový subjekt má v daňovom konaní povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Žalobca si splnil povinnosť preukázať svoje tvrdenia v plnom rozsahu a predložil
všetky potrebné doklady, ako aj vysvetlenia k predmetnej kontrole, pričom v konaní navrhoval výsluchy

svedkov. Bývalý konateľ spoločnosti Binaron s.r.o. D. E. ako svedok potvrdil dodanie plnení zo strany
spoločnosti Binaron s.r.o. Výpovede svedkov správca dane podľa žalobcu odmietol akceptovať s tým,
že išlo len o slovné vyjadrenia svedkov bez predloženia relevantných dokladov a dôkazov, ktoré by
obchodnú spoluprácu so spoločnosťou Binaron s.r.o. preukázali. Žalobca tvrdil, že nemá vedomosť, akédokumenty správca dane a žalovaný očakávali od zamestnancov žalobcu. Správca dane podľa žalobcu
„musel z povahy veci vedieť, že zamestnanci žalobcu nemajú dôvod ani neexistuje spôsob akým by
disponovali fyzickými dôkazmi o plneniach spoločnosti BINARON.“ V prípade, ak orgány verejnej správy

„akceptujúlenfyzickédôkazyvpapierovejpodobe,takakotozichvyjadreniavyplýva,vykonalisvedecké
výpovede čisto z formalistického dôvodu.“

17. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo
dňa 15. marca 2011 a tvrdil, že má „nápadne podobné črty konania“ ako konanie, ktoré je predmetom

správnej žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje
existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a
ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na
preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša
dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému
subjektu,účasťnadokazovanímumusíbyťumožnená.Vdanomprípadesprávcadanepričítalžalobcovi

existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Podľa žalobcu
je z vyjadrenia žalovaného zjavné, že zo strany žalobcu považuje za nepreukázanú len skutočnosť,
že predmetné plnenia boli poskytnuté spoločnosťou Binaron s.r.o. Žalobca poukázal na Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o.
Žalobca namietal, že ak správca dane a aj žalovaný opakovane trvajú a kladú dôraz na skutočnosť,

že nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH, lebo nepovažujú za preukázané, že predmetné plnenia
dodala žalobcovi spoločnosť Binaron s.r.o., konali zjavne v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie. Žalobca s poukazom na Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 401/09-17 tvrdil, že riadne podal daňové priznanie (naplnil formálnu stránku dôkaznej povinnosti),
poskytol dokumenty na reálne preukázanie dodaných služieb (materiálna stránka dôkaznej povinnosti),

čím si splnil povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázania svojich tvrdení. Podľa žalobcu nemožno
prihliadnuť na argumentáciu správcu dane spochybňujúcu subdodávateľské dodávky od dodávateľov,
prípadne na dôkazné bremeno žalobcu ohľadne týchto vzťahov. Správca dane tiež podľa žalobcu
žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, že by predmetné služby neboli poskytnuté. Žalobca
ďalej uviedol, že je podnikateľským úsudkom každého podnikateľa, či dodá služby subdodávateľsky a či

vstúpi do obchodného vzťahu. Správca dane nemá dôvod zasahovať do zmluvnej voľnosti, keď únik na
dani nevznikol. Namietal, že správca dane a žalovaný mu nemôžu dávať za vinu, ak obchodní partneri
žalobcu so správcom dane nekomunikujú, prípadne nereagujú na jeho výzvy. Bývalý konateľ spoločnosti
Binaron s.r.o. D. E. jednoznačne potvrdil dodanie predmetných plnení.

18. Žalobca tvrdil, že vykonal všetky kroky ako riadny hospodár a zodpovedný podnikateľ voči svojim
dodávateľom a odberateľom, aby sa presvedčil o ich „právnej dokonalosti.“ V danom čase a danom
mieste nemal žalobca dôvod o obchodnom vzťahu pochybovať, nakoľko všetky informácie preukazovali
relevanciu obchodných partnerov. Žalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-277/14 (L.:L.:M.:XXXX:XXX) PPUH Stehcemp, v spojených veciach C-80/11 (Mahagében Kft)

a C-142/11 (B. K.) a vo veci C-439/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Podľa žalobcu z uvedených
rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ak aj došlo k pochybeniu obchodných
partnerov kontrolovaného subjektu, nemôže mu to byť kladené za vinu. Správca dane a žalovaný
tak nemôžu žalobcovi odoprieť nárok na odpočet DPH bez toho, aby preukázali vedomosť žalobcu
o pochybeniach jeho obchodných partnerov. Žalobca o prípadných pochybeniach obchodných partnerov

nemal vedomosť.

19. Žalobca namietal, že vzhľadom na požiadavku zákonnosti je neprijateľné, aby správca dane svoje
rozhodnutie odôvodnil skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, ale len z jeho tvrdení a
z úkonov, na ktorých bolo znemožnené žalobcovi participovať. Takto nie je možné preveriť vierohodnosť

správcom dane tvrdených zistení, hoci získaných pri výkone jeho činnosti v rámci správy daní, ani
zákonnosť postupu pri vykonaní „predmetného dôkazu.“ Podľa žalobcu Protokol, rozhodnutie správcu
dane a aj rozhodnutie žalovaného trpia vadou nezákonnosti v otázke dôkazného bremena žalobcu a sú
taktiež v rozpore s konštantou judikatúrou najvyšších súdnych autorít.

20. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že Protokol neobsahuje číslo konania, nakoľko číslo
101158712/2021, ktoré je uvedené na Protokole, nie je číslom konania. Ide o unikátne číslo, zrejme
vygenerované len pre daný dokument, ktoré sa nenachádza na žiadnom inom dokumente z predmetnej
daňovej kontroly. Rovnako rozhodnutie správcu dane podľa žalobcu neobsahuje číslo konania, nakoľkočíslo 100302936/2022 nie je číslom konania, ale rovnako ako v prípade Protokolu ide o unikátne číslo,
zrejme vygenerované len pre daný dokument, ktoré sa nenachádza na žiadnom inom dokumente z
predmetnej daňovej kontroly. Žalobca tvrdil, že číslo konania ani neexistuje, a teda konanie nemôže

byť vedené a ani skončené. Žalovaný porušenie Daňového poriadku podľa žalobcu sám nepriamo
potvrdzuje na strane 33 a 34 napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ak číslo uvedené v záhlaví
jednotlivých dokumentov spisu nie je označením spisu, správca dane tak netvorí z daňovej kontroly
žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym spôsobom
označené a evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane podľa žalobcu konal v rozpore

s § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku. Správca dane a ani žalovaný nemohli
na základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu záveru a ak áno, tento záver je podľa žalobcu
nepreskúmateľný. Podľa Stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 6. októbra 2021
(ktoré žalobca bližšie neidentifkoval a ani nepriložil k správnej žalobe, pozn. správneho súdu) je správca
dane povinný viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný. Ak správca dane nemal spis, nemožno považovať
celé konanie od počiatku za zákonné. Ak spis v čase podania správnej žaloby existuje, nemôže byť

podľa žalobu datovaný a žurnalizovaný od začiatku daňovej kontroly a „Rozhodnutie“ je na základe
týchto skutočností nepreskúmateľné.

21. Žalobca v správnej žalobe napadol aj zákonnosť Protokolu, ktorý žiadal preskúmať podľa § 27 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).

Žalobca považoval Protokol za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré podlieha súdnemu prieskumu
podľa § 27 ods. 1 SSP a žiadal správny súd, aby ho zrušil podľa § 191 ods. 1 psím. g) SSP. Protokol
podľažalobcunadobudolpovahunezákonnezískanéhodôkaznéhoprostriedku,ktorývdaňovomkonaní
nemožno použiť a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Zo strany správcu dane došlo
v rámci daňovej kontroly k viacerým pochybeniam a správca dane nemal vôbec vydať Protokol za

okolností, ktoré nastali v predmetnej daňovej kontrole.

22. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu
s rozhodnutím správcu dane zrušil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 100 %.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

23. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania,
podstatný obsah rozhodnutí správcu dane a žalovaného a obsah správnej žaloby. Podľa názoru

žalovaného správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé
dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 3
Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný preto považoval
žalobné námietky žalobcu za nedôvodné a v plnom rozsahu zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia.

24. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nepostačuje pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z
dodávateľských Faktúr iba ich predloženie, hoci tieto obsahujú všetky formálno-právne náležitosti. Musí
sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Skutočnosť, že žalobca
preukazoval nárok na odpočítanie DPH Faktúrami od dodávateľa Binaron s.r.o. ešte neznamená, že

tento platiteľ v skutočnosti dodanie služieb aj uskutočnil a vznikla mu v zmysle ustanovenia § 19 ods.
1 a 2 Zákona o DPH aj daňová povinnosť. Správca dane a následne aj žalovaný poukázali na to, že
daňové konanie sa neriadi zásadou vyhľadávacou, ale zásadou prejednávacou a dôkazné bremeno
spočíva na daňovníkovi. Správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom období apríl 2020 odpočítanie
DPH v celkovej sume 41 800,00 eur z Faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom Binaron s.r.o.

z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturované služby boli skutočne dodané dodávateľom Binaron
s.r.o. (resp. inou zdaniteľnou osobu), a že mu z titulu ich dodania vznikla daňová povinnosť. Žalobca
podľa žalovaného nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Ako vyplýva
z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, preukázanie hmotnoprávnej podmienky, že tovar/
služby boli dodané zdaniteľnou osobou, prislúcha daňovému subjektu, ktorý si uplatňuje právo na

odpočítanie DPH. Zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe
priznalo len vtedy, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky. Na druhej strane opomenutie niektorých
formálnych podmienok (napr. aj neuvedenie skutočného dodávateľa na faktúre) nemusí byť dôvodom
na odmietnutie priznania odpočtu DPH, ak bolo preukázateľne dokázané splnenie hmotnoprávnychpodmienok (Rozsudok vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, bod 30-32), čo v danom prípade
nebolo. Tým, že správca dane preukázal, že spoločnosť Binaron s.r.o. nemohla dodať žalobcovi služby
tak, ako to bolo deklarované na Faktúrach, spochybnil jednu z hmotnoprávnych podmienok, a to

postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby (platiteľa dane). Správca dane počas daňovej kontroly,
ako aj vyrubovacieho konania požadoval od žalobcu preukázanie priameho dodávateľa, čo je jeho
zákonnou povinnosťou. Kontrolovaný daňový subjekt mohol označiť počas výkonu daňovej kontroly
a následného vyrubovacieho konania ako priameho dodávateľa akúkoľvek inú zdaniteľnú osobu, čo
však žalobca neurobil a zotrval na stanovisku, že priamym dodávateľom bola spoločnosť Binaron s.r.o.

Predloženie Faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Binaron s.r.o., nie je dôkazom toho,
že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako bol žalobcom deklarovaný.

25. K námietke žalobcu, že si povinnosť preukázať svoje tvrdenia splnil a navrhoval výsluchy svedkov,
žalovaný uviedol, že výsluchy svedkov navrhoval žalobca v inom konaní, pričom správca dane nazrel
do časti daňového spisu žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2020 a predmetné informácie získal, o

čom bol spísaný Úradný záznam č. 102148354/2021 zo dňa 5. novembra 2021. D. E. vo vyjadrení, ktoré
uvádza žalobca, odpovedal na otázky správcu dane týkajúce sa zdaňovacích období apríl 2020, jún
2020 a august 2020, pričom nijakým spôsobom nepotvrdil reálne dodanie služieb spoločnosťou Binaron
s.r.o. Dodávateľská spoločnosť Binaron s.r.o. nepotvrdila dodanie deklarovaných služieb uvedených na
Faktúrach. Konateľ spoločnosti Binaron s.r.o. v rozhodnom období D. E. predložil správcovi dane len

protokol o odovzdaní daňových a účtovných dokladov. Správca dane vyzýval žalobcu, aby sa vyjadril k
zdaniteľnýmobchodomsospoločnosťouBinarons.r.o.anáslednehovyzýval,abyodstránilpochybnosti,
ktoré vznikli u správcu dane. Správca dane tak preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, avšak ten
na výzvu nereagoval v lehote stanovenej správcom dane. Žalobca elektronicky zaslal svoje písomné
vyjadrenie k výzve na odstránenie pochybností, ktoré ale nepodporil žiadnymi dôkazmi. Žalobca k

daňovej kontrole nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré by dostatočne
a vierohodne preukázali dodanie deklarovaných služieb v zmysle preverovaných Faktúr, čím žalobca
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

26. Žalovaný ďalej uviedol, že z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že je potrebné

rozlišovať medzi preukázaním hmotnoprávnej požiadavky práva na odpočítanie DPH na jednej strane
a určením existencie podvodného konania na DPH na druhej strane. Nebolo povinnosťou správcu
dane preukazovať účasť žalobcu na podvodnom konaní, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno
pri preukazovaní hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie DPH.

27. K námietke žalobcu, že správca dane ako aj žalovaný mali vedomosť o skutočnosti, že daňová
povinnosť spoločnosti Binaron s.r.o. vo výške 41 800,00 eur bola uhradená dňa 26. októbra 2020 a
štátnemu rozpočtu tak nevznikla žiadna ujma, žalovaný uviedol, že základným zdaňovacím obdobím
platiteľa dane je kalendárny mesiac v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o DPH. Daň, ktorú je povinný platiť
platiteľ, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo

zdaniteľného obchodu. Spoločnosť Binaron s.r.o. bola povinná priznať daň a aj ju odviesť za zdaňovacie
obdobie apríl 2020 v lehote do 25. mája 2020. K úhrade daňovej povinnosti došlo až dňa 26. októbra
2020. Skutočnosť, že spoločnosť Binaron s.r.o. zaplatila vlastnú daňovú povinnosť v zmysle § 78 ods.
2 Zákona o DPH nemá vplyv na splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie DPH
žalobcom.

28. K námietke žalobcu vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti Protokolu a vedenia konania správcom dane
v dôsledku absencie čísla konania, žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom
v napadnutom rozhodnutí a ďalej dodal, že žalobca nepožiadal o nazretie do spisu počas výkonu
daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho, či odvolacieho konania. Daňový poriadok pojem „spis“

nedefinuje. Správca dane postupoval v zmysle Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu.
Povinnosť vedenia spisu a náležitosti spisu sú internou záležitosťou správcu dane, pričom predmetný
spis je tvorený jednotlivými očíslovanými dokumentmi z vykonanej daňovej kontroly a vykonaného
vyrubovacieho konania. Protokol je zákonne získaným dôkazným prostriedkom, ktorý bolo možné použiť

ako podklad pre vydanie rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

29. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval správnu žalobu za nedôvodnú a žiadal správny súd, aby
ju zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.30. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

31. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna

2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v
Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie
pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/70/2022 sa vedie na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/70/2022.

32. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom

pojednávaní dňa 14. novembra 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s
§ 108 ods. 2 SSP v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo
dňa 13. novembra 2024 a v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
podaním zo dňa 11. novembra 2024. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s
rozhodnutím správcu dane z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že

správna žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na neúčasť účastníkov konania na pojednávaní bol rozsudok
verejne vyhlásený, pričom skrátené znenie rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu
dňa 14. novembra 2024 po dobu 14 dní podľa § 137 ods. 3 SSP.

33.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je

ustanovené inak.

35. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

36. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

37. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len

„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

38. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

39. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

41. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý

ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie
rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca
musí v zákonom stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych

skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné, a to v zmysle
§ 182 ods. 1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší
žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje).
Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav

veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza
ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej
správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi
a procesnými predpismi.

43. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí správcu
dane a žalovaného. Správca dane napadnutým rozhodnutím žalobcovi vyrubil rozdiel DPH v sume
41 800,00 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2020 z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH,

konkrétne neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal obstaranie plnení uvedených na Faktúrach
od dodávateľa v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto správca dane odpočítanie DPH žalobcovi za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2020 neuznal.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom správcu dane a rozhodnutie správcu dane
potvrdil.

44. Žalobca v úvode správnej žaloby vo všeobecnosti namietal, že rozhodnutia správcu dane
a žalovaného vychádzajú z nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy pre
riadne posúdenie veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci a ďalej namietal, že v konaní došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok

vydanie nezákonných rozhodnutí. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy mu nezákonne neuznali
právo na odpočet DPH z Faktúr prijatých od spoločnosti Binaron s.r.o. Dôvody, na základe ktorých
správca dane odoprel žalobcovi právo na odpočet DPH, sú podľa žalobcu nezákonné a zákon takéto
dôvody na odopretie tohto práva ani nepozná. Správny súd uvádza, že uvedené tvrdenia žalovaného
nepredstavujú relevantné žalobné námietky vzhľadom na ich všeobecnosť a nekonkrétnosť, keďže

žalobca len konštatuje, že vzhliada nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP.

45. Námietka žalobcu, že žalovaný a správca dane svojím postupom a rozhodnutiami, ktoré vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci, mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet DPH, čím

by došlo k porušeniu zásady neutrality DPH, je nedôvodná. Predmetnú žalobnú námietku žalobca
formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum
napadnutých rozhodní žalovaného a správcu dane. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca
v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byťzrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne
tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie
toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu
verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP
je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto
musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich

tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto
žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný
prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už

nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom
rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5
ods.2SSP,podľaktorej„konaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladnýchľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania,“ ale
predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci

konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v
lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
„Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by
správnysúdzažalobcusámdopĺňalvšeobecneuplatnenéžalobnédôvody,resp.ichsámkonkretizovala

proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov
orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp
materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým súdna moc. Taktiež
možno konštatovať, že podľa § 178 ods. 1 SSP je potrebné považovať za osobitnú náležitosť správnej
žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí
iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. že žalobca sa so záverom orgánu verejnej správy
nestotožňuje. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie
zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal orgán
verejnej správy porušiť, a rovnako ani poukaz, resp. citáciu rozhodnutí súdov bez toho, aby závery

vyplývajúce z citovaných rozhodnutí súdov boli konkretizované na daný prípad s jasnou a zrozumiteľnou
argumentáciou vychádzajúcou z celkového kontextu citovaných rozhodnutí súdov (nemožno teda
považovať za prípustné vytrhávať z kontextu rozhodnutí súdov len vybrané vety, ktoré sa samé o sebe
môžu žalobcovi argumentačne hodiť, ak je celkový kontext poukazovaného rozhodnutia iný).

46. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe jasným a zrozumiteľným spôsobom
sformulovať, z akých dôvodov a v akej skutkovej alebo právnej otázke sa orgán verejnej správy mýli s
uvedením konkrétneho následku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo v danom prípade žalobca
neurobil. Žalobca len všeobecne a nekonkrétne skonštatoval, že napadnuté rozhodnutia žalovaného
a správcu dane trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia, pričom orgány verejnej správy mali

za cieľ zbaviť žalobcu práva na odpočet DPH, čím by došlo k porušeniu zásady neutrality DPH.
Takto formulovaná žalobná námietka neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum zákonnosti
napadnutých rozhodnutí žalobcu a správcu dane. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca
uviedol viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa zásady neutrality DPH, s ktorými
sa správny súd môže len stotožniť, avšak bez toho, aby závery z nich vyplývajúce konkretizoval na

okolnosti daného prípadu, nie je možné na ne prihliadnuť. Navyše, pokiaľ žalobca namietal, že orgány
verejnej správy „mali za cieľ“ zbaviť žalobcu práva na odpočet DPH, takéto konštatovanie je len ničím
nepodložený dohad, resp. názor žalobcu, ktorý nie je spôsobilý spochybniť zákonnosť napadnutých
rozhodní správcu dane a žalovaného.

47. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že daňová povinnosť vo výške 41 800,00 eur
bola uhradená spoločnosťou Binaron s.r.o., pričom štátnemu rozpočtu žiadna ujma nevznikla a orgány
verejnej správy dospeli k záverom odporujúcim logike (tým, že žalovaný sa podľa žalobcu vôbec
nezaoberal skutočnosťou, že spoločnosť Binaron s.r.o. odviedla daň, a teda predmetná daň mala byťdo štátneho rozpočtu odvedená duplicitne), správny súd uvádza, že s úhradou daňovej povinnosti
spoločnosťou Binaron s.r.o. sa žalovaný riadne vysporiadal na str. 37 napadnutého rozhodnutia.
Skutočnosť, či spoločnosť Binaron s.r.o. zaplatila daň a kedy, nemá žiadny vplyv na povinnosti žalobcu

podľa Zákona o DPH. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona
o DPH, ako aj z ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“), keďže DPH je harmonizovaná na úrovni Európskej
únie, vyplýva, že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia tzv. hmotnoprávnych
a formálnych podmienok. Hmotnoprávnymi, resp. materiálnymi podmienkami pre priznanie práva na

odpočet DPH (§ 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH.; čl. 168 písm. a) Smernice) sú požiadavky, aby (1.) tovar
alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH), (2.) tovar alebo služby, na ktorých zakladá
právo na odpočítanie dane, musia byť skutočne dodané a nesmie ísť o fiktívne dodanie (tzv. materiálna
existencia plnenia) a (3.) požiadavka, aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Formálnou podmienkou priznania práva na

odpočet DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa (§ 51 ods. 1 Zákona o DPH; čl. 178 písm. a)
Smernice). Preukázanie naplnenia uvedených podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje
podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje
(napr. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020
a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019). V prípade, ak žalobca žiada o odpočet DPH zo

zdaniteľných obchodov, je povinný samostatne preukázať, že na odpočítanie DPH má nárok splnením
hmotnoprávnych podmienok pre vznik práva na odpočet DPH, a to bez ohľadu na skutočnosť, či jeho
dodávateľ DPH zaplatil alebo nie. Plnenie daňových povinností inými subjektmi, než je daňový subjekt
uplatňujúci si právo na odpočet DPH, nemá pre tento daňový subjekt žiadny význam. Hmotnoprávnou
podmienkou na priznanie práva na odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH nie je zaplatenie dane

dodávateľom žalobcu. Orgány verejnej správy preto v danom prípade, keď žalobcovi nepriznali právo na
odpočetDPHzpredmetnýchodchodovsospoločnosťouBinarons.r.o.,nerozhodlinezákonne.Napokon,
žalobca v správnej žalobe ani neuviedol, ktoré ustanovenie zákona orgány verejnej správy mali porušiť,
ale len vyjadril svoj nesúhlas s ich rozhodnutím prezentáciou vlastných záverov, čo nie je dôvodom pre
zrušenie napadnutých rozhodnutí.

48. K námietke žalobcu, že si splnil povinnosť preukázať svoje tvrdenia v plnom rozsahu a predložil
všetky potrebné doklady, ako aj vysvetlenia k predmetnej daňovej kontrole, správny súd konštatuje,
že nie je dôvodná. Skutočnosť, že došlo k takému poskytnutiu plnenia, s ktorým je spojená daňová
povinnosť a v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH aj právo na odpočítanie DPH jej platiteľom, je povinný

preukázať platiteľ dane, teda žalobca. Nevyhnutným predpokladom pre vznik práva na odpočet DPH
je materiálna, t. j. skutočná existencia takého plnenia (dodania služby), s ktorým je spojená daňová
povinnosť. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje platiteľa dane a normatívne
je vyjadrené v ustanovení § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto
súvislosti v Uznesení sp. zn. III. ÚS 401/2009 zo dňa 16. decembra 2009 uviedol, že „Daňový subjekt

má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové
priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je
podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje

povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.“ Pre unesenie dôkazného bremena platiteľa
dane však nestačí len formálne predloženie dokladov, ale tieto doklady musia byť obrazom reálneho
plnenia. Keďže uskutočňovanie zdaniteľných plnení je vlastnou ekonomickou činnosťou daňového
subjektu, je to práve platiteľ DPH uplatňujúci si nárok na jej odpočet, kto má možnosť a aj povinnosť
zaobstarať si všetky potrebné dôkazy, ktoré zabezpečia, že zdaniteľné plnenie bude môcť správcovi

dane spoľahlivo preukázať. Žalobca predložil správcovi dane Faktúry, čo však bez predloženia ďalších
dokladov, ktoré preukazujú, že fakturované služby boli skutočne dodané, nepostačuje. Ako vyplýva
zobsahuadministratívnehospisuaajnapadnutýchrozhodnutísprávcudaneažalovaného,dňa24.mája
2021 zaslal správca dane žalobcovi Výzvu na predloženie dokladov č. 100881964/2021, na základe
ktorej požadoval od žalobcu okrem dokladov aj vyjadrenie k obchodnej spolupráci so spoločnosťou

Binaron s.r.o., pričom zásielka bola prevzatá splnomocneným zástupcom žalobcu, avšak v termíne
určenom v predmetnej výzve žalobca správcovi dane nezaslal odpoveď a ani nepredložil žiadne doklady.
Zisťovanie vykonané správcom dane popísané v Protokole ako aj v napadnutom rozhodnutí viedlo ku
vzniku pochybností správcu dane o skutočnom splnení podmienok pre vznik práva na odpočet DPH,pričom správca dane dňa 9. júna 2021 zaslal žalobcovi Výzvu č. 101011737/202 podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku, v ktorej vyzval žalobcu na vysvetlenie nezrovnalostí a odstránenie pochybností,
ktoré vznikli v priebehu výkonu daňovej kontroly. Doručením oboznámenia s pochybnosťami správcu

dane s výzvou podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi tak došlo opäť k presunu dôkazného
bremena na žalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. III. ÚS 401/2009 zo dňa 16.
decembra 2009 uviedol: „Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci
aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov
predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú

povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
kpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujepraktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ Dôkazné
bremeno na vyvrátenie pochybností správcu dane tak po doručení predmetnej výzvy prešlo na žalobcu.

Žalobca však na danú výzvu reagoval po uplynutí stanovenej lehoty len vyjadrením bez predloženia
dôkazov preukazujúcich oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Napriek skutočnosti, že žalobca
v danom vyjadrení prisľúbil správcovi dane predložiť zmluvu o obchodnej spolupráci s dodávateľom
Binaron s.r.o., túto zmluvu a ani iné relevantné doklady žalobca nepredložil správcovi dane počas celého
výkonu daňovej kontroly. Žalobca ani následne nepredložil správcovi dane žiadne také dôkazy, z ktorých

by bolo možné vyvodiť záver, že došlo k dodaniu plnení podľa Faktúr. Správca dane preto podľa § 24
ods. 4 Daňového poriadku získal informácie nazretím do spisov týkajúcich sa daňových kontrol DPH
u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia, pričom preveroval nielen odpočítanie DPH z fakturovaných plnení
od spoločnosti Binaron s.r.o., ale aj tuzemské dodania u odberateľov žalobcu. Žalobca do vydania
Protokolu a ani následne vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce

skutočné dodanie fakturovaných plnení. Správca dane vo vyrubovacom konaní vychádzal z výpovedí
konateľa žalobcu, bývalého konateľa spoločnosti Binaron s.r.o. D. E. a ďalších svedkov, ktoré vzhľadom
na nedostatok súčinnosti žalobcu získal podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku nahliadnutím do spisov
žalobcu týkajúcich sa iných zdaňovacích období, o čom spísal príslušné úradné záznamy. Správca dane
preto správne skonštatoval, že žalobca síce predložil Faktúry, však daňovou kontrolou a v následnom

vyrubovacom konaní nebolo preukázané žiadnymi dokladmi, že skutočne došlo k dodaniu zdaniteľných
plnení tak, ako je uvedené na Faktúrach, z čoho vyplýva záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že správca dane odmietol akceptovať výpovede
svedkov (predovšetkým bývalého konateľa spoločnosti Binaron s.r.o. D. E., ktorý potvrdil dodanie plnení
zo strany danej spoločnosti) s tým, že išlo len o slovné vyjadrenia svedkov bez predloženia relevantných

dokladov a dôkazov, ktoré by obchodnú spoluprácu so spoločnosťou Binaron s.r.o. preukázali, je
len prezentáciou vlastného hodnotenia týchto výpovedí zo strany žalobcu a jeho nesúhlasu s ich
vyhodnotením správcom dane, čo samé osebe nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých
rozhodnutí. Taktiež tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť, aké dokumenty správca dane a žalovaný
očakávali od zamestnancov žalobcu, nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, ktorá by umožňovala

správnemu súdu vykonať súdny prieskum. Pre úplnosť ale správny súd dodáva, že správca dane nemá
povinnosťusmerňovaťžalobcupriplneníjehodôkaznejpovinnostipodľa§24ods.1Daňovéhoporiadku,
nakoľko predloženie takých dokladov, ktoré preukážu, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a boli
splnené podmienky podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH, je povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu
uplatňujúceho si právo na odpočet DPH. Je preto na uvážení žalobcu akými dokladmi bude preukazovať

skutočnosť, že mu vzniklo právo na odpočet DPH z deklarovaných dodaní, pričom ak svoje dôkazné
bremeno neunesie, správca dane mu právo na odpočet DPH neprizná.

49. Námietka žalobcu, že správca dane mu pričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností,
ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, pričom poukázal na závery Rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011 a Rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o., je nedôvodná. Žalobca
tvrdil, že správca dane a žalovaný mu nepriznali právo na odpočet DPH z predmetných dodaní,
lebo nepovažovali za preukázané, že zdaniteľné plnenia dodala žalobcovi spoločnosť Binaron s.r.o.
Uvedené tvrdenia žalobcu sú však v rozpore s odôvodnením rozhodnutia správcu dane. Správca

dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH z deklarovaných zdaniteľných plnení z dôvodu,
že žalobca nepreukázal, že k predmetným zdaniteľným plneniam vôbec došlo a nejde o plnenia
len fiktívne deklarované, teda z dôvodu, že nebola preukázaná materiálna existencia plnenia (druhá
hmotnoprávna podmienka pre vznik práva na odpočet DPH, ako je uvedené v bode 47. tohto rozsudku).Správca dane v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca predložil Faktúry, ale daňovou
kontrolou a vo vyrubovacom konaní nebolo hodnoverne preukázané žiadnymi dokladmi, že skutočne
došlo k dodaniu zdaniteľných plnení tak, ako je uvedené na Faktúrach. Taktiež skonštatoval, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal obstaranie plnení uvedených na Faktúrach od
dodávateľa v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2020. V prípade, ak nie je preukázaná skutočná
(materiálna) existencia zdaniteľného plnenia, nie je možné daňovému subjektu (žalobcovi) priznať
právo na odpočet DPH. Je povinnosťou daňového subjektu uplatňujúceho si právo na odpočet DPH
preukázať správcovi dane, že k deklarovanému plneniu skutočne došlo, a to predložením relevantných

dôkazov,zktorýchnepochybnevyplyniezáver,žedeklarovanézdaniteľnéplnenieboloskutočnedodané
a nebolo len fiktívne. Žalobca však aj napriek zreteľne formulovaným pochybnostiam správcu dane,
s ktorými bol preukázateľne oboznámený, nepredložil správcovi dane žiadne také dôkazy, z ktorých by
splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky na vznik práva na odpočet DPH vyplynulo. Správca dane
Výzvou č. 11011737/2021 zo dňa 9. júna 2021 podľa § 45 ods. 6 Daňového poriadku, ktorá bola
žalobcovi doručená dňa 14. júna 2021, vyzval žalobcu na predloženie dokladov, na základe ktorých

mu boli spoločnosťou Binaron s.r.o. vystavené Faktúry, na opísanie priebehu financovania, predmetu
sprostredkovania spoločnosťou Binaron s.r.o. a na predloženie zmluvy o obchodnej spolupráci so
spoločnosťou Binaron s.r.o., a to z dôvodu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených za zdaňovacie obdobie apríl
2020. Správca dane nepožadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, ktoré by netvorili jeho

dôkazné bremeno, alebo ktoré sú výlučne na strane dodávateľa Binaron s.r.o., ako to žalobca tvrdí
v správnej žalobe. V Protokole správa dane tiež výslovne skonštatoval, že „Kontrolovaným daňovým
subjektombolipredloženédodávateľskéfaktúry,alepridaňovejkontrolenebolohodnovernepreukázané
žiadnymi dokladmi a dôkazmi, že došlo skutočne k dodaniu zdaniteľných plnení platiteľom tak, ak je
uvedené na faktúrach.“ Tvrdenie žalobcu, že správca dane spochybňoval subdodávateľské dodávky od

dodávateľov žalobcu a prenášal dôkazné bremeno na žalobcu ohľadom subdodávateľských vzťahov,
je v rozpore s administratívnym spisom a rovnako aj odôvodneniami napadnutých rozhodnutí. Taktiež
tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že správca dane relevantným spôsobom nespochybnil, že by
predmetné služby neboli dodané, nezodpovedá skutočnosti, keďže, naopak, žalobca žiadnymi dokladmi
nepreukázal, že k dodaniu fakturovaných služieb skutočne došlo (bod 48. tohto rozsudku). Poukaz

žalobcu na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011
je nenáležitý, keďže daný rozsudok sa vzťahuje na iné skutkové a právne okolnosti, teda na prípad, keď
daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou dodaného plnenia a daňové orgány mu nepriznajú
odpočet DPH z dôvodov výlučne na strane dodávateľa, ktoré daňový subjekt nemôže ovplyvniť,
a preukázanie ktorých nemožno od daňového subjektu spravodlivo požadovať. Obdobne aj odkazovaný

Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie
s. r. o. nie je aplikovateľný na predmetnú vec, keďže v danom prípade nebola sporná existencia
fakturovaného plnenia, ale identita skutočného dodávateľa, teda reálne existujúce plnenie nedodal
subjekt uvedený na faktúre, ale iný subjekt. Právo na odpočet DPH z takého dodania nemožno nepriznať
len z titulu spochybnenia tzv. deklarovaného dodávateľa. Nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi

v predmetnom prípade správca dane nezaložil na spochybnení statusu deklarovaného dodávateľa, ako
to tvrdí žalobca v správnej žalobe, ale na nepreukázaní skutočnej (materiálnej) existencie fakturovaného
plnenia,čoniejevrozporesjudikatúrouvyššíchsúdnychautorít,vrátaneSúdnehodvoraEurópskejúnie.
Pokiaľ správca dane v Protokole a následne aj v napadnutom rozhodnutí uviedol, že spoločnosť Binaron
s.r.o. ako dodávateľ žalobcu bola nekontaktná a so správcom dane nekomunikovala, túto skutočnosť

nekládol za vinu žalobcovi a nevyžadoval od žalobcu preukázanie skutočností na strane spoločnosti
Binarons.r.o.Kargumentáciiuvedenejvodôvodnenírozhodnutiažalovanéhosprávnysúdďalejdodáva,
že pokiaľ aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol viackrát konštatovanie, že bolo spochybnené, že
plnenia uvedené na Faktúrach boli skutočne dodané práve a len dodávateľom uvedeným na Faktúrach,
čo by samé osebe mohlo nasvedčovať, že žalovaný založil svoju argumentáciu na spochybnení statusu

tzv. deklarovaného dodávateľa, čo v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a súdov
Slovenskej republiky nie je dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH, nemožno považovať
rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom
správcu dane, ktorý nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi odôvodnil nepreukázaním materiálnej
existencie fakturovaného plnenia, a výslovne uviedol, že závery správcu dane v prípade nepriznania

odpočítania DPH z Faktúr vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozhodnutia správcu dane. Pokiaľ teda žalovaný popri závere, že žalobca nepreukázal materiálnu
existenciu fakturovaného plnenia (druhá hmotnoprávna podmienka pre priznanie nároku na odpočet
DPH) doplnil navyše argumentáciu o konštatovanie spochybňujúce spoločnosť Binaron s.r.o. akodeklarovanéhododávateľavzmysleFaktúr,uvedenéniejepodľasprávnehosúdudôvodomprezrušenie
napadnutého rozhodnutia, keďže postačí, ak je rozhodnutie založené na nepreukázaní materiálnej
existencie fakturovaného plnenia. Uvedenie doplňujúcej argumentácie o spochybnení spoločnosti

Binaron s.r.o. ako deklarovaného dodávateľa v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nič nemení na
skutočnosti, že ak žalobca nepreukázal splnenie podmienky skutočnej existencie fakturovaného plnenia,
s čím sa stotožnil aj žalovaný, nemožno žalobcovi priznať právo na odpočet DPH, keďže podmienky
podľa § 49 Zákona o DPH musia byť splnené.

50. K námietke žalobcu, že vykonal všetky kroky ako riadny hospodár a zodpovedný podnikateľ
voči svojim dodávateľom a odberateľom, aby sa presvedčil o ich „právnej dokonalosti,“ pričom
nemal dôvod o obchodnom vzťahu pochybovať, nakoľko všetky informácie preukazovali relevanciu
obchodných partnerov, správny súd uvádza, že predmetné tvrdenie žalobcu je vzhľadom na dôvod
nepriznania práva na odpočet DPH zo strany orgánov verejnej správy irelevantné. Orgány verejnej
správy nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH nie z dôvodu účasti žalobcu na podvode, ale na

nesplnení hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 Zákona o DPH. Ak nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH, skúmanie prípadnej účasti žalobcu na daňovom
podvodezhľadiskatzv.vedomostnejzložkyjebezpredmetnéaorgányverejnejsprávysvojerozhodnutia
na tejto skutočnosti ani nezaložili. Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe poukázal na rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-277/14 (L.:L.:M.:XXXX:XXX) PPUH Stehcemp, v spojených veciach

C-80/11 (Mahagében Kft) a C-142/11 (Péter Dávid) a vo veci C-439/04 Axel Kittel a Recolta Recycling,
ktoré sú relevantné z hľadiska preukázania účasti daňového subjektu na daňovom podvode, čo zaťažuje
dôkazným bremenom správcu dane, takýto poukaz žalobcu je bezpredmetný. Správca dane a ani
žalovaný neodopreli žalobcovi odpočet DPH pre pochybenia jeho obchodných partnerov, ale z dôvodu,
že žalobca nepreukázal, že k fakturovanému dodaniu skutočne došlo a nie je len fiktívne.

51. Ku tvrdeniam žalobcu v správnej žalobe, že vzhľadom na požiadavku zákonnosti je neprijateľné, aby
správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, ale
len z jeho tvrdení a z úkonov, na ktorých bolo znemožnené žalobcovi participovať, pričom takto nie je
možné preveriť vierohodnosť správcom dane tvrdených zistení, hoci získaných pri výkone jeho činnosti

v rámci správy daní, ani zákonnosť postupu pri vykonaní „predmetného dôkazu,“ správny súd uvádza,
že vzhľadom na všeobecnosť a nekonkrétnosť týchto tvrdení ich nemožno považovať za relevantné
žalobné námietky, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov
verejnej správy. Pokiaľ žalobca mienil namietať nezákonnosť v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej
správy, mal povinnosť vzhľadom na § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť konkrétne dôvody nezákonnosti,

teda v čom orgány verejnej správy porušili zákon a aký to malo vplyv na práva a právom chránené
záujmy žalobcu. Nestačí len všeobecne konštatovať nespokojnosť s rozhodovaním a postupom orgánov
verejnej správy. Dôvody nezákonnosti, ako už bolo uvedené vyššie, nemôže správny súd namiesto
žalobcu sám vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
správy a ani všeobecné námietky sám konkretizovať. Rovnako nekonkrétne je aj tvrdenie žalobu, že

Protokol, rozhodnutie správcu dane a aj rozhodnutie žalovaného trpia vadou nezákonnosti v otázke
dôkazného bremena žalobcu a sú taktiež v rozpore s konštantou judikatúrou najvyšších súdnych
autorít. Otázkou rozloženia dôkazného bremena žalobcu sa navyše orgány verejnej správy vo svojich
rozhodnutiach vysporiadali a správny súd odkazuje v tomto ohľade na bod 48. tohto rozsudku.

52. K námietke žalobcu v správnej žalobe, že Protokol a rozhodnutie správcu dane neobsahujú číslo
konania, pričom číslo konania ani neexistuje, a teda konanie nemôže byť vedené a ani skončené, pričom
správca dane podľa žalobcu konal v rozpore s § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku,
správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom predloženého
administratívneho spisu správcu dane, ktorý bol úplný a riadne žurnalizovný. Podľa § 47 písm. b)

Daňovéhoporiadku„Protokolmusíobsahovaťčíslokonania.“Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,
že predmetný Protokol číslo konania obsahuje, a to „101158712/2021,“ a teda Protokol má zákonnú
náležitosť podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku. Podľa § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku
„Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať číslo a dátum
rozhodnutia.“ Rovnako aj rozhodnutie správu dane túto zákonnú náležitosť spĺňa, nakoľko je označené

číslomrozhodnutia,atoč.„100302936/2022,“pričomobsahujeajdátumjehovydania,ato„15.02.2022.“
Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že všetky jednotlivé dokumenty, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu,
musia byť označené jednotným číslom pre celé daňové konanie, keďže takáto povinnosť správcovi dane
z Daňového poriadku nevyplýva. Ak teda správca dane označí jednotlivé dokumenty v administratívnomspise unikátnym číslom vygenerovaným pre daný dokument v súlade s jeho internými predpismi
upravujúcimi podrobnosti o tvorbe spisu a zaraďovaní registratúrnych záznamov, neporuší tým žiadne
ustanovenie zákona a z tohto dôvodu nemožno konštatovať nezákonnosť postupu správcu dane.

Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že správca dane neviedol žurnalizovaný spis, v dôsledku čoho
nemožno považovať celé konanie od počiatku za zákonné, je len vyjadrením subjektívneho názoru
žalobcu, ktoré samé osebe nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodovania a postupu správcu
dane. Správny súd podotýka, že podľa § 6 ods. 1 SSP preskúmava na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom. Na to, aby žalobca úspešne uplatnil žalobnú námietku, musí tvrdiť,
že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo postup orgánu verejnej správy vedúci k jeho
vydaniu, sú nezákonné, pričom v dôsledku danej nezákonnosti došlo k ujme na právach alebo právom
chránených záujmoch žalobcu. Žalobca síce tvrdil, že správca dane porušil § 47 písm. b) a § 63 ods. 3
písm. b) Daňového poriadku, avšak správny súd nezákonnosť v tomto ohľade v rozhodovaní a postupe

správcu dane nezistil. Žalobca navyše neuviedol v súlade s § 178 ods. 1 SSP ako bol ukrátený na
svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd preto nemohol vyhodnotiť predmetnú
žalobnú námietku ako dôvodnú.

53. K návrhu žalobcu na preskúmanie zákonnosti Protokolu ako opatrenia orgánu verejnej správy podľa

§ 27 ods. 1 SSP správny súd uvádza, že nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 27 ods.
1 SSP. Správny súd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj opatrenia orgánu verejnej
správy, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, avšak len za splnenia podmienok podľa § 27 SSP,
v zmysle ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na návrh
žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané

rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo
samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Z uvedeného vyplýva, že na
spôsobilosť opatrenia orgánu verejnej správy byť predmetom súdneho prieskumu správnym súdom
musia byť súčasne splnené štyri podmienky, a to a) návrh žalobcu, b) preskúmavané rozhodnutie
musí vychádzať z predmetného skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, c) predmetné skôr

vydané opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre preskúmavané rozhodnutie záväzné a d) nie
je možné ho samostatne preskúmať správnym súdom. V prípade Protokolu je splnená podmienka, že
ho nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom, keďže je len podkladom pre rozhodnutie
správcu dane a nemá povahu opatrenia priamo sa dotýkajúceho práv, právom chránených záujmov
alebo povinností žalobcu. Rozhodnutie správcu dane vychádza z Protokolu, avšak nie výlučne, keďže

pre správcu dane predstavuje protokol z daňovej kontroly len jeden z pokladov rozhodnutia. Správca
dane môže pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj iné dôkazy a podklady, predovšetkým dôkazy vykonané
vo vyrubovacom konaní. Rozhodne nie je splnená podmienka uvedená vyššie pod písm. c), teda že
Protokol by bol pre rozhodnutie správcu dane záväzný. Záväznosť protokolu z daňovej kontroly pre
správcu dane a jeho rozhodovanie nevyplýva z ustanovení Daňového poriadku a ani žiadneho iného

všeobecne-záväzného právneho predpisu. Správca dane pri rozhodovaní nezohľadňuje len protokol
z daňovej kontroly, keďže podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správca dane môže vykonať dokazovanie aj vo
vyrubovacomkonaní,pričomvýsledkyvykonanéhodokazovaniamôžudopĺňaťalebomodifikovaťzávery
obsiahnuté v protokole z daňovej kontroly. Nemožno preto konštatovať, že je Protokol je záväzný pre
rozhodnutie správcu dane. Keďže všetky podmienky podľa § 27 ods. 1 SSP musia byť na to, aby správny

súd mohol preskúmať zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, splnené súčasne,
pričom nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok nemožnosť takéhoto prieskumu, správny súd
na predmetný návrh žalobcu nemohol prihliadnuť.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí

správcu dane a žalovaného, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane z dôvodov uvedených v správnych žalobách nie je
možné zrušiť, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania

nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo

podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho

súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.