Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2723200607
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2723200607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa matky: A. C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/
XX, E., zastúpená splnomocnencom: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava a otca:
F. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, H., o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. SI-11P/39/2023-117
zo dňa 07.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. m e n í tak, že od 19.05.2023 je otec povinný
prispievať na výživu maloletej bežným výživným vo výške 400,- eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa
toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky a sumou 150,- eur mesačne na tvorbu úspor maloletej, a to
vždy do 15-dňa toho ktorého mesiaca vopred, ktorú sumu je otec povinný poukazovať na osobitný účet
maloletej, zriadený matkou v peňažnom ústave. Matka je povinná v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku zriadiť maloletej účet v peňažnom ústave a oznámiť otcovi peňažný ústav a číslo účtu
maloletej, ktorý pre ňu zriadila. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.

Zročné výživné za obdobie od 19.05.2023 do 30.11.2024 v sume 7 267,70,- eur je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zročné výživné na tvorbu úspor za obdobie
od 19.05.2023 do 30.11.2024 v sume 2 762,92,- eur je otec povinný vložiť na osobitný účet maloletej,
oznámený matkou, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odvolacie konanie v časti odvolania matky voči výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie z a s t a
v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti
matky a určil, že každý z rodičov je oprávnený ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach
(výrok I.). Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej v období od 19.05.2023 do 31.08.2023
výživným vo výške 80,- eur mesačne, v období od 01.09.2023 naďalej výživným vo výške 100,- eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Dlh na splatnom výživnom
vzniknutý otcovi za obdobie od 19.05.2023 do 30.11.2023 vo výške 473,55,- eur povolil otcovi splácať

v splátkach po 40,- eur popri bežnom výživnom až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že nezaplatením
jednej splatnej splátky sa stáva splatným celý dlh (výrok III.). Návrh matky v časti uplatňovania daňového
bonusu a prídavku na dieťa zamietol (výrok IV.). Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 1, 5, § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,
2, 4 a 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, §76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“ alebo „Zákon o rodine“), § 1 ods. 1, a § 2 ods. 1 písm.
b), a § 10 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. zákona o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 33 ods. 1 prvá veta zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
a vecne tým, že boli splnené zákonné podmienky pre úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, keďže
rodičia spolu nežili a na tejto úprave sa nevedeli dohodnúť.

3. Zistil, že návrhom doručeným 19.05.2023 sa matka domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej
starostlivosti s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka. Súčasne žiadala určiť
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 400,- eur mesačne, a to vždy vopred do 15.
dňa mesiaca počnúc dňom podania návrhu. Styk otca s maloletou žiadala neupraviť, tento sa bude
realizovať podľa dohody rodičov. Súčasne sa domáhala toho, že daňový bonus a prídavky na maloletú

si bude uplatňovať matka. S otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od 2022. Matka žila spolu
s maloletou v mestskom 2-izbovom byte v E.. Nemala inú vyživovaciu povinnosť. Domácnosť bola
prispôsobená potrebám maloletej. Mesačné výdavky na domácnosť matka vyčíslila nasledovne: bývanie
255,91,- eur, elektrina 37,- eur, internet a mobil 60,- eur, starostlivosť o domácnosť 100,- eur, strava
v sume 334,58,- eur, hygiena 40,- eur, lieky/vitamíny 20,- eur, ošatenie a obuv 45,- eur, voľnočasové

aktivity 100,- eur mesačne. Rodičia jej prispievajú sumou 250,- eur mesačne. Matka bola v roku 2023
poberateľkou prídavku na dieťa v sume 60,- eur mesačne a rodičovského príspevku vo výške 412,60,-
eur mesačne. Nevlastnila motorové vozidlo. Rodičia maloletej boli podielovými spoluvlastníkmi (každý
po 1) ornej pôdy v k.ú. E.. Maloletá od 01.09.2023 navštevuje predškolské zariadenie v E.. Predtým
bola v celodennej starostlivosti matky. Jej zdravotný stav bol dobrý. Matka vyčíslila výdavky maloletej

v sume 718,83,- eur mesačne: strava 300,83,- eur, hygiena 30,- eur, lieky/výživové doplnky 30,- eur,
ošatenie a obuv 160,- eur, vzdelanie 98,- eur (škôlka školné a stravné 88,- eur a tanečný krúžok
10,- eur), voľnočasové aktivity 80,- eur, doprava 20,- eur. Otec bol podielovým spoluvlastníkom (v
podiele 1/8) dvojpodlažného rodinného domu a priľahlých pozemkov v H., kde žil so svojim otcom. Mal
ďalšiu vyživovaciu povinnosť (súdom určenú vo výške 110,- eur mesačne) k synovi F. G., narodenému

XX.XX.XXXX. Jeho zdravotný stav bol dobrý. Bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti G. I.
E., J.: XX XXX XXX (ďalej len „Spoločnosť“). Zisk Spoločnosti za rok 2022 bol v sume 10 268,- eur.
Otec deklaroval príjem z podnikania v sume približne 700,- eur mesačne, za posledné mesiace len
vo výške približne 100,- eur mesačne. Je vyučený autoopravár – elektrikár. Uvádzal, že v podnikaní
sa mu nedarilo, mal dlhy, zvažoval osobný bankrot. Mal úspory v sume 90,- eur. Nevlastnil žiadne

cennosti. Dovolenku v roku 2023 neabsolvoval. Bol na dovolenke v Dubaji v roku 2022 s matkou
maloletej v hodnote 5-6 tisíc eur. Hradil ju z financií zarobených v Spoločnosti. Jeho pravidelné mesačné
výdavky predstavovali: výživné na syna 110,- eur, telefón 80,- eur, spotrebiteľský úver v E. 210,- eur,
strava 200,- eur. Otcovi prispieval na bývanie sumou 130,- eur mesačne. Bol zároveň zamestnancom
Spoločnosti v pracovnej pozícii vodiča do 3,5t, pomocného pracovníka na stavbách s rozsahom práce

10 hodín týždenne za mzdu 100,- eur brutto mesačne. Ako fyzická osoba od roku 2021 vlastnil celkovo
56 motorových vozidiel, z ktorých ku dňu rozhodnutia bol vlastníkom len jediného, a to: BMW X5, r.v.
2008. Spoločnosť za totožné obdobie vlastnila celkovo 17 motorových vozidiel, ku dňu rozhodnutia
bez vlastníctva motorového vozidla. Rodičia sa dohodli na zverení maloletej matke, nedohodli sa na
výživnom, styk otca s maloletou nežiadali upraviť. Šetrením bolo zistené, že u otca neboli vytvorené

podmienky pre starostlivosť o maloletú. Maloletá u otca ešte nespala, otec o ňu začal prejavovať väčší
záujem po podaní návrhu. Otec uvádzal, že má s maloletou výborný vzťah a že už jej v domácnosti
zariadil izbu. Zároveň však spochybnil svoje otcovstvo. Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do
osobnej starostlivosti matky, aby sa styk otca s maloletou ponechal na vzájomnej dohode rodičov a aby
bola výška výživného určená primerane potrebám maloletej a finančným možnostiam a schopnostiam

otca.

4. Dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, kde
mala maloletá vytvorené vhodné podmienky pre jej starostlivosť. Keďže otec nebol obmedzený vo
výkone jeho rodičovských práv, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok zveril obom rodičom.

O styku otca s maloletou nerozhodoval, keďže tento rodičia nežiadali upraviť. Vo vzťahu k úprave
vyživovacej povinnosti sa zameral na skúmanie odôvodnených potrieb maloletej a schopnosti, možnosti
a majetkové pomery oboch rodičov. Matkou vyčíslené výdavky na maloletú považoval za nadhodnotené,
neprimerané jej životnej úrovni, a to v položke na stravu, vitamíny a lieky, hygienu. Poukázal na to, ževýdavok na voľnočasové aktivity by mal zodpovedať životnej úrovni rodičov. Mal za to, že v súvislosti
so začiatkom návštevy materskej školy sa zvýšili výdavky maloletej o 100,- eur mesačne, preto rozlíšil
rozsah vyživovacej povinnosti na obdobie, kedy bola maloletá v celodennej starostlivosti matky a na

obdobie od septembra 2023, odkedy maloletá navštevuje materskú školu. U otca skúmal príjmy z jeho
podnikateľskej činnosti. Keďže otec predložil súdu daňové priznanie Spoločnosti, účtovné závierky
i výpis z jeho osobného účtu, nebol daný dôvod pre aplikáciu zákonnej domnienky v § 63 ods. 1 ZoR.
Nakoľko otec bol výlučným spoločníkom Spoločnosti, tak potom táto celá suma jej zisku vo výške
10 268,- eur predstavuje jeho podiel na zisku (dividendu), teda majetkové právo, ktoré bolo súdom

považované za jeho príjem, resp. potencionálny príjem. Súd potom po odrátaní zrážkovej dane vo
výške 7 % (zákon č. 595/2003 Z.z.) dospel k sume 9 549,24,- eur za rok 2022 ako ročného príjmu
otca, čo po prepočte predstavuje jeho čistý mesačný príjem vo výške 795,77,- eur. K tejto sume súd
prirátal aj príjem vyplývajúci z jeho pracovnej zmluvy v sume 100,- eur, a teda ustálil príjem otca vo
výške 895,- eur mesačne. Takto ustálený príjem zodpovedá aj výdavkom otca, ktoré zisťoval z účtu
otca od mája do augusta 2023. Pri takomto príjme otca tak rozsah jeho vyživovacej povinnosti v zmysle

súdnej praxe pri dvoch maloletých deťoch vo veku 3 a 7 rokov pri sadzbe 22 % predstavuje suma cca.
200 ,- eur mesačne na obe deti. U oboch detí sa jedná o deti nízkeho veku, kedy je potrebné rátať
s tým, že výživné na nich sa bude časom zvyšovať. Príjem vo výške 895,- eur mesačne podľa súdu
nie je v danom prípade takým, ktorý by bol zjavne v rozpore so schopnosťami a možnosťami otca, pri
zohľadnení jeho vzdelania (vyučený autoopravár – elektrikár). Taktiež majetkové pomery otca neboli

súdomvyhodnotenéakonadpriemerné,napriekznačnémumnožstvuvlastníctva(prevodov)motorových
vozidiel,vsúčasnostibolvlastníkomlenjedinéhomotorovéhovozidla.Nazákladeuvedenéhootcoviurčil
povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 80,- eur mesačne od podania návrhu a od
01.09.2023, kedy maloletá nastúpila do materskej školy, čo je v zásade považované za takú objektívnu
skutočnosť, s ktorou súvisí zvýšenie nákladov na zabezpečenie starostlivosti, výživným vo výške 100,-

eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Takto učené výživné je v
súlade aj s vyživovacími povinnosťami určovanými súdmi v obdobných prípadoch, zohľadňujúc pritom
vek dieťaťa, počet vyživovacích povinností, zdravotný stav dieťaťa a rodičov. Vzhľadom k tomu, že súd
určil vyživovaciu povinnosť otca odo dňa podania návrhu, otcovi vznikol dlh na výživnom, ktorý súd
vypočítal v sume špecifikovanej v odseku 1 tohto rozhodnutia. Započítal sumu výživného uhradenú

otcom v máji 2023 v sume 100,- eur. S prihliadnutím na pomery otca a výšku dlhu povolil otcovi dlh
splácať v splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok tak, aby bol dlh
splatený najdlhšie do jedného roka. Čo sa týka návrhu matky v časti, ktorým sa domáhala toho, aby
daňový bonus na maloleté dieťa a prídavky na maloleté dieťa si uplatňovala ona, súd tento návrh posúdil
ako nedôvodný, keďže otázka poberania daňového bonusu je komplexne riešená zákonom č. 595/2003

Z.z., keď v zmysle § 33 ods. 1 prvá veta tohto zákona č. 595/2003 Z.z. si môže uplatniť daňový bonus
na každé vyživované dieťa ten daňovník, s ktorým žije toto dieťa v domácnosti, čo je v danom prípade
matka. Taktiež otázka poberania prídavku na dieťa je riešená osobitnou právnou úpravou, a to zákonom
č. 600/2003 Z.z., v zmysle ktorého je podľa § 2 ods. 1 písm. b) tohto zákona oprávnenou osobou na
uplatnenie nároku na prídavok rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe

rozhodnutia súdu, čo je taktiež v tomto prípade matka. Podľa súdu tak neboli dané právne dôvody na
rozhodovanie súdu o daňovom bonuse ako i prídavku na maloletú tak ako to žiadala matka, preto jej
návrh bol súdom v tejto časti zamietnutý ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku, voči výrokom II. až IV. podala odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej

inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“). Matka namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil
výdavky maloletej a určené výživné nezodpovedá jej odôvodneným potrebám, ktoré matka vyčíslila
na sumu 718,33,- eur mesačne. Celá osobná starostlivosť je na pleciach matky, ktorá bola počas

celého konania na rodičovskej dovolenke. Otec sa o maloletú vôbec nezaujímal, dokonca výživné
prestal platiť úplne. Napriek podstatne vyššej životnej úrovni otca, súd prenechal aj bremeno finančnej
zodpovednosti na matke. Pritom otcovi nebráni jeho zdravotný stav, či iné okolnosti, aby dosahoval
primeraný príjem na zabezpečenie potrieb maloletej. Otec deklaroval príjem v sume 700,- eur, neskôr
100,- eur mesačne. Z dokazovania ale vyplynulo, že buď ako fyzická osoba, resp. v rámci Spoločnosti

prevádzal motorové vozidlá, čo súd prvej inštancie nezohľadnil v prospech maloletej, ale priklonil sa
k zjavne účelovým tvrdeniam otca. Ustálený príjem otca tak nezodpovedá schopnostiam a možnostiam
otca a jeho majetkovým pomerom. Súd prvej inštancie nerozhodol v záujme maloletej, čím poprel
význam vnútroštátnej i medzinárodnej právnej úpravy a súdnej praxe, na ktorú matka poukázala.Navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a v tejto časti vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že navrhol, aby odvolací súd určil výživné
primerane potrebám maloletej a finančným možnostiam a schopnostiam otca.

7. Otec sa k odvolaniu matky a vyjadreniu kolízneho opatrovníka nevyjadril.

8. V následnom vyjadrení matka poukázala na skutočnosť, že otec si vôbec neplní svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej, čím je priamo ohrozený rozvoj maloletej.

9. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, po zopakovaní a doplnení
dokazovania podľa § 68 CMP na nariadenom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,

že odvolanie matky je dôvodné.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v tej časti, ktorou určil otcovi povinnosť platiť na maloletú výživné 80,- eur od podania návrhu (od
19.05.2023) do 31.08.2023 a 100,- eur mesačne od 01.09.2023 so splatnosťou do 15-teho dňa v mesiaci

vopred k rukám matky, určil povinnosť splatiť dlh na výživnom od 19.05.2023 do 30.11.2023 v sume
473,55,- eur v splátkach po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok a
návrh matky v časti uplatňovania daňového bonusu a prídavku na dieťa zamietol.

11. Odvolací súd vyzval otca maloletej, aby doplnil dokazovanie preukázaním svojich príjmov

a majetkových pomerov, a to predložením daňového priznania Spoločnosti za rok 2023, účtovných
denníkov Spoločnosti za rok 2022 a 2023, potvrdenia o príjme zo závislej činnosti od 01.12.2023 do
súčasnosti,vrátanepoberaniaštátnychpríspevkovaprídavkovaabyuviedolakúkoľvekzmenupomerov
od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie do súčasnosti. Zároveň, aby predložil listinné dôkazy
preukazujúce predaj motorových vozidiel, ktoré vlastnil ako fyzická osoba v rokoch 2021 až 2023, t.j.

kúpne zmluvy, resp. iné dôkazy preukazujúce kúpnu cenu vozidiel a aby sa vyjadril k tejto činnosti, t.j.
čo bolo dôvodom pre vlastníctvo a následný predaj vozidiel. Napriek tomu, že výzva sa považuje za
doručenú otcovi dňom 01.11.2024, na túto do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu nereagoval.

12. Matka v písomnom vyjadrení v rámci odvolacieho konania uviedla, že od 01.06.2024 je zamestnaná

v spoločnosti K. L. E.. Mala za zo, že otec nepreukázal relevantným a hodnoverným spôsobom svoje
príjmy, preto by mal odvolací súd postupovať v zmysle § 63 ods. 1 ZoR.

13. Za účelom zistenia skutočného a úplného stavu veci odvolací súd nariadil pojednávanie na deň
10.12.2024. Predvolanie na pojednávanie bolo otcovi doručené dňa 24.11.2024. Na pojednávanie sa

nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.

14. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

15. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

16. Na pojednávaní dňa 10.12.2024 odvolací súd zistil, že otec sa napriek včasnému predvolaniu
na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto odvolací súd rozhodol, že bude
pojednávať v neprítomnosti otca, keďže nebol daný dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

17. Matka v rámci výsluchu pred odvolacím súdom uviedla, že od podania návrhu otec zaplatil na
výživnom iba sumu 100,- eur, a to v máji 2023. Mesačné výdavky na maloletú uvádzané v priebehu
konania (na č.l. 22) korigovala nasledovne: strava 150,- eur, hygiena 30,- eur, lekár, vitamíny 30,- eur,
oblečenie 100,- eur s tým, že maloletá nosí barefoot topánky, voľný čas 80,- eur, doprava 20,- eur,bývanie - mestský byt / nájomné je 316,- eur od 01.05.2024, výdavky spojené s návštevou materskej
školy 100,- eur (školné 35,- eur a stravné 57,- eur, dvakrát do roka ZRPŠ t.j. 50,- eur ročne). Uviedla, že
v spoločnej domácnosti s otcom žila od septembra 2020 do augusta 2022. Ich životnú úroveň v danom

čase ohodnotila slovom „super“. Boli na spoločnej dovolenke v Dubaji. Do práce chodil otec maloletej
každý deň, robil STK, kupoval a predával autá na Slovensku, aj ich opravoval u svojho otca v dielni. Mal
kamaráta, ktorý mu s tým pomáhal. Mal prenajatý byt v E., platil cca 450-500,- eur mesačne, platil stravu,
chvíľu tam žili aj spolu, najskôr bývali u jeho otca, potom v tom byte a potom išla k rodičom a on išiel s
ňou, ale s tým, že celú dobu mal ten byt. Mal syna, s ktorým chodieval do toho bytu a zvyšok chodieval za

ňou k jej rodičom. K súčasných majetkovým pomerom otca a jeho životnej úrovni sa nevedela vyjadriť.
Od vyhlásenia rozsudku sa otec neozýval, nekontaktoval ich. Až teraz mesiac, resp. dva týždne pred
súdom zavolal, že ako sa má malá a na Mikuláša jej priniesol balíček. Pokiaľ sa nestretli na ulici, keď
išla zo škôlky s jej matkou alebo s ňou, tak sa ani nevideli, teda až teraz na Mikuláša a potom, čo
majú ešte spoločný pozemok, hneď vedľa majú jej starí rodičia pozemok, takže tam chodievajú vždy
cez leto, tak tam prišiel na 10 min. Nemala vedomosť o tom, že by podal návrh na zapretie otcovstva.

K svojim majetkovým pomerom uviedla, že nemá žiaden finančný majetok, resp. úspory na účtoch.
Matka v zastúpení splnomocnencom navrhla, aby odvolací súd s ohľadom na vykonané dokazovanie
priznal vyššie výživné, ako bolo pôvodne navrhované, a to sumu 550,- eur mesačne od podania návrhu.
Kolízny opatrovník ponechal určenie výšky výživného na úvahe odvolacieho súdu. Ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania účastníci nemali.

18. S poukazom na § 68 CMP odvolací doplnil a zopakoval dokazovanie na pojednávaní dňa 10.12.2024
aj oboznámením listinných dôkazov, a to: výpis spoločnosti G. I. E. na č.l. 20 a 21, výdavky maloletej
a matky na č.l. 22 až 24, potvrdenie o poberaní prídavkov a rodičovského príspevku matkou v roku
2023 na č.l. 25 a 26, prehľad vlastníctva motorových vozidiel otcom, resp. spoločnosťou G. I. E. na č.l.

61 až 62, pracovná zmluva otca na č.l. 66 až 67, výpis z účtu otca na č.l. 71 až 91, daňové priznanie
spoločnosti G. I. E. za rok 2022 na č.l. 92 až 100, odpoveď na výzvu odvolacieho súdu – Daňový úrad
Trnava, vrátane daňového priznania spoločnosti G. I. E. za rok 2023 na č.l. 157 až 166, potvrdenie
ÚPSVaR Senica o evidencii matky ako uchádzačky o zamestnanie a o poberaní prídavkov v r. 2023 až
r. 2024 na č.l. 173 až 174, potvrdenie o príjme matky zo závislej činnosti v r. 2024 na č.l. 175, potvrdenie

Sociálnej poisťovne o poberaní dávky v nezamestnanosti matkou v roku r. 2024 na č.l. 182.

19. Preberajúc súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, otec bol jediným spoločníkom a konateľom
Spoločnosti a zároveň zamestnancom Spoločnosti. Je vyučený autoopravár – elektrikár. Spočiatku
deklaroval príjmy z podnikania v sume 700,- eur mesačne, neskôr 100,- eur mesačne. Ako fyzická osoba

otec od roku 2021 vlastnil celkovo 56 motorových vozidiel, z ktorých ku dňu rozhodnutia bol vlastníkom
len jediného, a to: BMW X5, r.v. 2008. Spoločnosť za totožné obdobie vlastnila celkovo 17 motorových
vozidiel, ku dňu rozhodnutia nevlastnila žiadne motorové vozidlo. Matka bola počas konania na súde
prvej inštancie na rodičovskej dovolenke s príjmom pozostávajúcim z rodičovského príspevku v sume
412,60,- eur a prídavkov na dieťa v sume 60,- eur mesačne.

20. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica vyplýva, že matka bola od 24.12.2023 do
31.05.2024 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V roku 2023 a od januára do októbra 2024
poberala prídavky na dieťa v sume 60,- eur mesačne.

21. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že v období od januára do mája 2024 matka poberala
dávku v nezamestnanosti v celkovej sume 3 528,90,- eur. Z potvrdenia o príjme matky od spoločnosti
K. L. E. vyplýva, že v apríli až máji 2024 mala matka príjem z dohody o pracovnej činnosti v celkovej
sume 158,38,- eur. Od júna do septembra 2024 mala priemerný príjem v sume 3 071,96,- eur a poberala
daňový bonus v sume 280,- eur. Z uvedeného bolo zistené, že od januára do septembra 2024 bol čistý

príjem matky v sume 7 039,24,- eur, t.j. v priemere 782,14,- eur mesačne.

22. Z výpisu z bankového účtu otca na č.l. 71 až 91 odvolací súd zistil, že otec vložil peniaze, resp. prijal
peniaze od spoločnosti G. I. E. a od tretích subjektov (tzv. kreditné operácie) v období od septembra
2022 do augusta 2023 v sume 29 700,- eur.

23. Z daňového priznania Spoločnosti za rok 2022 vyplýva, že v uvedenom roku dosiahla zisk 12 997,50
eur, mala neuznané daňové výdavky v sume 5 200 eur a daň 2 729,63 eur, teda čistý zisk Spoločnosti
po prirátaní neuznaných daňových výdavkov bol 15 467,87 eur.24. Z oznámenia Daňového úradu Trnava zo dňa 22.10.2024 bolo zistené, že otec ako fyzická osoba
nepodal za roky 2021 až 2023 daňové priznania. Z daňového priznania Spoločnosti za rok 2023 vyplýva,

že Spoločnosť nedosiahla žiadne príjmy.

25. Podstatou odvolacích námietok matky voči rozsudku bolo to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil
príjem otca, ktorý najprv súd účelovo zavádzal a napokon svoje príjmy a majetkové pomery nepreukázal,
preto bol daný dôvod pre aplikáciu zákonnej domnienky príjmu podľa § 63 ods. 1 ZoR. Súdom

prvej inštancie určené výživné tak nezodpovedá možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom
a celkovej životnej úrovni otca, ktorá je podstatne vyššia ako matkina. Rovnako tak súd nezohľadnil
odôvodnené potreby maloletej a skutočnosť, že o maloletú sa stará výlučne matka, ktorá zabezpečuje
všetky jej potreby, keďže otec sa o maloletú neujíma a neplatí žiadne výživné.

26. V zmysle čl. 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je

právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

27. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. Podľa článku 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný,
mravný a sociálny rozvoj. Rodičia alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich
schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok

nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

29. Podľa článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

30. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,

ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a

s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

31. Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého

dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

32. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

33. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,

súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovaťa spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

34. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Podľa § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

36. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

37. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

38. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

39. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

40. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

41. Podľa § 232 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

42. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že námietka matky o splnení
podmienok pre aplikáciu zákonnej domnienky podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine vo vzťahu k ustáleniu
príjmu otca je dôvodná.

43. V súlade s právami dieťaťa Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude
možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča. V ustanovení §
63 ods. 1 Zákona o rodine sa argumentuje snaha zabezpečiť dieťaťu jeho práva a viaže použitie
právnej domnienky len na prípady, kedy rodič so špekulatívnych dôvodov vôbec nepredloží podklady

na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní. Nie je tým
však dotknuté oprávnenie súdu vyžiadať si podklady aj od tretích subjektov, z vlastného podnetu, keďže
konanie starostlivosti o maloletých je ovládané vyhľadávacou zásadou.44. Ak rodič, majúci príjmy z inej než závislej činnosti, predloží súdu doklady za účelom preukázania
jeho príjmov a súd tieto podklady nepovažuje za úplné, a teda postačujúce, súd vyzve rodiča k doplneniu
dokazovania. Ak si povinný rodič uvedenú povinnosť nesplní, nastupuje domnienka, resp. fikcia príjmu

povinného obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití, ani nie je povinný upozorňovať
povinného na hmotno-právne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia
povinnosť v zmysle § 160 CSP sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

45. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6

Cdo/107/2022, v zmysle ktorého vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu domnienku
podľa § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine o výške priemerného mesačného príjmu rodiča nielen
vtedy, keď rodič nepredloží súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež
vtedy, keď síce formálne splní svoju edičnú povinnosť (napr. predložením priznania k dani z príjmov),
hodnoverne ale nepreukáže celý svoj skutočný príjem.

46. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec bol v období od 2021 až 2023 ako fyzická osoba
vlastníkom 56 vozidiel, pričom ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bol vlastníkom už iba
jedného vozidla. V uvedenom období bola Spoločnosť vlastníkom 17 vozidiel a ku dňu rozhodnutia
žiadneho. Z výpisu zo súkromného bankového účtu otca za obdobie od septembra 2022 do augusta
2023 bolo zistené, že otec na účet vložil, resp. prijal úhrady od tretích osôb v sume 29 700,- eur. Ako

fyzická osoba nepodal daňové priznanie za roky 2021 až 2023. Z daňového priznania Spoločnosti za rok
2023 nevyplýva žiaden zisk, otec podal tzv. „nulové“ priznanie. Otec maloletej je vyučený autoopravár
– elektrikár. Aj z výsluchu matky pred odvolacím súdom vyplynulo, že počas spolužitia chodil do práce
každý deň, kupoval a predával autá, aj ich opravoval u svojho otca v dielni. Hodnotiac jednotlivé dôkazy
každý samostatne i vo vzájomnej súvislosti odvolací súd nepovažoval tvrdenie otca o mesačnom príjme

v sume 100,- eur mesačne za hodnoverné, preto za účelom zistenia skutočného stavu (§ 35 v spojení
s článkom 6 CMP) vyzval otca k doplneniu dokazovania a umožnil otcovi vyjadriť sa k charakteru činnosti
ohľadne predaja vozidiel v značnom počte v období od 2021 do 2023. Otec nesplnil výzvu súdu a
na pojednávanie pred odvolacím súdom sa bez ospravedlnenia nedostavil. Tým, že otec vkladal na
súkromný účet, resp. prijímal od tretích osôb finančné prostriedky, ako fyzická osoba nepodal daňové

priznania za roky 2021 až 2023, za Spoločnosť ako konateľ podal „nulové“ daňové priznanie Spoločnosti
za rok 2023 a ani iným spôsobom súdu nepreukázal svoje skutočné príjmy, a to napriek výzve súdu
na ich preukázanie, zo špekulatívnych dôvodov znemožnil súdu zhodnotenie jeho príjmov a tým aj
zhodnotenie jeho schopností prispievať na výživu maloletej.

47. Za takýchto okolností je podľa odvolacieho súdu namieste aplikácia § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
Vychádzajúc zo sumy dvadsaťnásobku sumy životného minima v období od 01.07.2022 do 30.06.2023
(obdobie, ktoré predchádzalo roku, v ktorom bol podaný návrh na určenie výživného) bol tak podľa
zákonnej domnienky priemerný mesačný príjem otca v sume 4 688,40- eur. Použitie tejto nevyvrátiteľnej
právnej domnienky vylučuje súčasnú modifikáciu výpočtu príjmu povinného ktorýmkoľvek smerom.

48.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

49. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú
dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a početiných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči
týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné

poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež
starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

50. Na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti bola medzičasom uverejnená Metodika „Rodičovské
kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá
je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe
súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (ďalej len „Metodika“). Metodika vychádza z premisy,
že výška výživného rodičov k deťom by mala byť v skutkovo obdobných prípadoch obdobná, bez
ohľadu na skutočnosť, ktorý súd a v ktorom regióne o výške výživného rozhoduje. Z možných spôsobov

objektivizácie výživného bol ako najvyhovujúcejší spôsob stanovený výpočet pevným percentom, v
závislosti od výšky príjmu rodiča, životnej etapy dieťaťa a celkového počtu vyživovacích povinností
rodiča. Uvedené skutočnosti sú premietnuté do tabuľky, ktorá má výlučne odporúčací charakter. Súd má
zároveň obligatórnu povinnosť skúmať, či a v akej miere sa povinný rodič o dieťa stará alebo nestará,
lebo osobná starostlivosť môže do istej miery nahradiť aj výživné v peňažnej forme.

51. V danom prípade bola maloletá v čase podania návrhu v predškolskom veku, v celodennej
starostlivosti matky a od septembra 2023 navštevuje materskú školu. Otec má zároveň vyživovaciu
povinnosť voči synovi F., ktorý navštevoval i naďalej navštevuje prvý stupeň základnej školy. Podľa
tabuľky pre výpočet výživného rodičov sa tak vo vzťahu k maloletej uplatní 12 % podiel z čistého príjmu

povinného rodiča, čo predstavuje sumu 562,61,- eur mesačne.

52. Mesačné výdavky na maloletú matka pred odvolacím súdom vyčíslila nasledovne: strava 150,- eur,
hygiena 30,- eur, lekár, vitamíny 30,- eur, oblečenie 100,- eur, voľný čas 80,- eur, doprava 20,- eur,
bývanie - mestský byt / nájomné je 316,- eur od 01.05.2024, výdavky spojené s návštevou materskej

školy 100,- eur. V čase podania návrhu bolo nájomné v sume 255,91,- eur (1/2 predstavuje 127,96,-
eur). Na základe uvedeného tak mesačné výdavky maloletej v čase podania návrhu, kedy maloletá ešte
nenavštevovalamaterskúškolubolivovýške(pozaokrúhlení)538,-eurmesačne,odnávštevymaterskej
školy v sume 638,- eur s tým, že od mája 2024 došlo k miernemu zvýšeniu nájomného. Takto vyčíslené
výdavky odvolací súd nepovažoval za nadhodnotené. V zmysle aktuálnej právnej úpravy má dieťa totiž

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie
možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Vyššia životná úroveň umožňuje
napĺňaťodôvodnenépotrebyvoväčšejmiere.Dieťasamôževenovaťviacerýmvoľnočasovýmaktivitám,
môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie oblečenie.

53. Vzhľadom na výdavky maloletej odvolací súd považoval za odôvodnené určiť spotrebné výživné
na maloletú v sume 400,- eur mesačne, t.j. v súlade s pôvodným návrhom matky, keďže príjem matky
v sume 412,60,- eur jej umožňoval podieľať sa na výžive maloletej aj finančnou formou. Pokiaľ otec
prispeje na výživu maloletej sumou 400,- eur, časť výdavkov bude pokrytá z prídavkov na dieťa v sume
60,- eur a matka prispeje čiastkou 78,- eur, budú tak pokryté odôvodnené potreby maloletej v sume 538,-

eur mesačne. Takýto podiel matky na výživnom zodpovedá aj Metodike, keďže pri jednej vyživovacej
povinnosti voči dieťaťu v predškolskom veku sa uplatní 18 % podiel z čistého príjmu povinného rodiča
(18% z 412,60 = 74,27).

54. Odvolací súd nepristúpil k rozlíšeniu určenia (resp. k zvýšeniu) vyživovacej povinnosti otca od času,

odkedy maloletá navštevuje materskú školu s výdavkami v sume 638,- eur mesačne, keďže Metodika
vývojové štádium v rámci predškolského veku nerozlišuje a zároveň sa matke od januára 2024 zvýšil
príjem na sumu 782,14,- eur mesačne. Vyššia životná úroveň matky jej tak umožní podieľať sa vo vyššej
finančnej miere na potrebách maloletej.

55. Keďže príjem otca podľa Metodiky umožňuje prispievať maloletej aj na tvorbu úspor, odvolací
súd považoval za odôvodnenú potrebu maloletej aj tvorbu úspor, ktorá predstavuje zruba rozdiel medzi
výslednou sumou podľa Metodiky a bežným výživným, t.j. sumou 150,- eur mesačne. Za podstatnú
skutočnosť v tomto smere považoval odvolací súd nezáujem otca o maloletú, o jej aktuálne prežívanie,potreby, z čoho je možné vyvodiť aj jeho aktuálny nezáujem o jej budúcnosť. Sumu výživného určenú
na tvorbu úspor je otec povinný poukazovať na osobitný účet maloletej, ktorý zriadi matka v peňažnom
ústave. Odvolací súd jej určil povinnosť zriadiť maloletej účet v peňažnom ústave v lehote 10 dní odo dňa

právoplatnostitohtorozsudkuaoznámiťotcovipeňažnýústavačísloúčtumaloletej,ktorýpreňuzriadila.
Odvolací súd matku zároveň poučil, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej je potrebný
súhlas súdu.

56. Od podania návrhu otec zaplatil k rukám matky na výživu maloletej sumu 100 eur v máji 2023.

Z uvedeného dôvodu otcovi vznikol nedoplatok na spotrebnom výživnom od 19.05.2023 do 30.11.2024
v sume 7 267,70,- eur (5/23 – 13 dní x 12,90 = 167,70, 6-12/23 – 400 x 7 = 2 800, 2024 – 400 x 11 =
4 400, mínus 100). Vzhľadom na výšku dlhu odvolací súd povolil otcovi splatiť tento dlh v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Otec, ktorý neplatil žiadne výživné si musel byť vedomý svojho narastajúceho
dlhu. Splatnosť dlhu je určená primerane k ustálenému mesačnému príjmu otca v sume 4 688,40- eur,
a teda ročnému príjmu 56 260,80,- eur, keďže v záujme maloletej je, aby sa táto suma dostala do jej

sféry v čo v najkratšom čase. Zročné výživné na tvorbu úspor za obdobie od 19.05.2023 do 30.11.2024
v sume 2 762,92,- eur (5/23 – 13 dní x 4,84 = 62,92, 6-12/23 – 150 x 7 = 1 050, 2024 – 150 x 11 = 1 650)
je otec povinný vložiť na osobitný účet maloletej, oznámený matkou, a to do 90 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. V danom prípade odvolací súd určil dlhšiu lehotu k splateniu dlhu z dôvodu, že tieto
prostriedky sú určené na tvorbu úspor, teda nie na úhradu aktuálnych, bežných potrieb maloletej.

57. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci bolo potrebné zmeniť
(§ 388 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. tak ako to vyplýva z výroku I. tohto
rozsudku.

58. Podľa 369 ods. 1 až 4 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie

konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.

59. Na pojednávaní dňa 10.12.2024 zobrala matka odvolanie voči výroku IV. rozsudku súdu prvej
inštancie späť, preto odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie zastavil.

60. O trovách konania odvolací súd rozhodol za použitia § 52 CMP v spojení s § 58 ods. 1 CMP a §
396 ods. 1 a 2 CSP.

61. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.