Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/140/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120225586
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120225586.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa,
a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383
408, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8,
811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX

XX C., zastúpeného advokátom: JUDr. Ľuba Berezňaninová, PhD., so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov,
IČO: 42 249 384, o zaplatenie sumy 1.729,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/159/2021-143 zo dňa 20. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

ZrušujerozsudokOkresnéhosúduPrešov,č.k.21Cb/159/2021-143zodňa20.októbra2022avecvracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 21Cb/159/2021-143 zo dňa 20.
októbra 2022 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade (KOČIŠ s.r.o.)
a žalovanému v 2. rade (v súčasnosti už ako jedinému žalovanému) povinnosť zaplatiť mu zo strany
každého žalovaného sumu 1.729,38 eur a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.729,38 eura od
13.8.2018 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká

povinnosť plniť ostatných, ako aj nahradiť trovy konania.

2.1. Dôvodil, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril dňa 22.12.2016 poistnú zmluvu č. 610/358225 – 1
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Dňa 20.9.2017 došlo zavinením žalovaného v 2. rade k poistnej udalosti. Žalobca poškodenému zaplatil
poistné plnenie v celkovej výške 3.458,76 eur. Žalovaní porušili svoju povinnosť oznámiť vznik poistnej

udalosti v lehote podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o PZP“). Žalobca si uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12
ods. 1 písm. g) zákona o PZP voči žalovanému v 1. rade vo výške 1.729,38 eur a podľa § 12 ods.
2 písm. g) zákona o PZP voči žalovanému v 2. rade vo výške 1.729,38 eur. Žalovanému v 1. rade
žalobca pred podaním žaloby doručil výzvu na zaplatenie 1.729,38 eur. Voči každému žalovanému si

žalobca žalobou uplatnil len 50 % vyplateného poisteného plnenia napriek tomu, že v zmysle citovaných
ustanovení zákona o PZP, má podľa neho nárok na úhradu celej sumy voči žalovanému v 1. rade alebovoči žalovanému v 2. rade. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne a to až od dňa
posledného pokusu žalobcu o mimosúdne vyriešenie veci, a to realizovania posledného listu (urgencie)
na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia (13.08.2018).

3. Žalovaný v 1. rade voči platobnému rozkazu odpor nepodal, v dôsledku čoho voči nemu platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť. Žalovaný v 2. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že
nemal a nemá so žalobcom žiaden zmluvný ani iný právny vzťah. Pri výkone svojho povolania spôsobil
dňa 20.09.2017 dopravnú nehodu, o ktorej bol spísaný záznam. V čase nehody bol žalovaný v 2.

rade zamestnancom žalovaného v 1. rade, ktorému poskytol všetky údaje a podklady za účelom
splnenia jeho povinnosti včas a riadne ohlásiť škodovú udalosť žalobcovi. Z príloh návrhu na vydanie
platobného rozkazu vyplýva, že žalovaný v 1. rade písomne oznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti
až listom datovaným ku dňu 06.02.2018, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na splnenie tejto povinnosti.
Žalovaný v 2. rade mal v čase nehody uzavretú poistnú zmluvu pokrývajúcu poistenie zodpovednosti
za škodu pri výkone povolania, a to v Komunálnej poisťovni, a.s., ktorej oznámil vznik poistnej udalosti.

Komunálna poisťovňa, a.s. ho listom zo dňa 05.03.2019 vyzvala na doloženie podkladov potrebných
na likvidáciu poistnej udalosti, ktoré poisťovni riadne predložil. Zároveň listami zo dňa 06.03.2019,
08.04.2019 a 23.04.2019 táto poisťovňa vyzvala žalovaného v 1. rade na doloženie tam uvedených
dokladov. Žalovaný v 1. rade zrejme na tieto výzvy nereagoval, nakoľko ani žalovaný v 2. rade sa s ním
nevie skontaktovať na známych telefónnych číslach. Žalovaný v 1. rade nikdy od žalovaného v 2. rade

nepožadoval náhradu škody, ktorá vznikla z danej škodovej udalosti. Ak by aj žalovaný v 1. rade takéto
plnenie od žalovaného v 2. rade požadoval, bolo možné ho uhradiť z poistnej zmluvy, ktorú mal žalovaný
v 2. rade uzavretú s Komunálnou poisťovňou, a.s. Ani tejto poisťovni však žalovaný v 1. rade neposkytol
potrebnú súčinnosť, a teda nemohlo dôjsť k riadnej likvidácii poistnej udalosti a ukončeniu poistného
šetrenia. Žalobca pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu nijakým spôsobom žalovaného

v 2. rade nekontaktoval a neuplatnil si proti nemu žiaden postih, a to z dôvodu, že takýto nárok mu voči
žalovanému v 2. rade nikdy nemohol vzniknúť. Priamy nárok na náhradu škody, ktorá žalovanému v
1. rade zavineným konaním žalovaného v 2. rade vznikla v rozsahu, v ktorom nebola krytá poistným
plnením, mohol voči žalovanému v 2. rade uplatniť výlučne žalovaný v 1. rade, ktorý bol v čase, keď
k nehode došlo, zamestnávateľom žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade by však musel preukázať

splnenie všetkých hmotnoprávnych predpokladov náhrady škody podľa Zákonníka práce. Takýto nárok
žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade je už premlčaný. V prejednávanej veci žalovaný
v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Takéto jeho postavenie mu nevyplýva zo
žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia platných všeobecne záväzných právnych predpisov a nemožno
ho odvodiť ani z procesných pravidiel civilného sporového konania upravujúcich procesné spoločenstvo.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: Žalobca ako poisťovateľ
uzavrel so spoločnosťou KOČIŠ s.r.o ako poistníkom, poistnú zmluvu č. 610/358225-1 o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa
20.09.2017 došlo na mieste Trutnov (Česko) k stretu poisteného motorového vozidla typ Mercedes Benz

s motorovým vozidlom poškodeného. Vodičom kamiónu bol zamestnanec spoločnosti KOČIŠ s.r.o. –
žalovaný.Žalobcanazákladeuzatvorenejpoistnejzmluvyuhradilpoškodenémuškodu,ktorávdôsledku
toho vznikla, spolu vo výške 1.920,94 eur dňa 15.02.2018 (poistné plnenie) a poškodenému oznámil
výšku poistného plnenia listom zo dňa 15.02.2018 a vo výške 1.594,06 eura dňa 20.02.2018 (poistné
plnenie) a poškodenému oznámil výšku poistného plnenia listom zo dňa 09.04.2018. Keďže spoločnosť

KOČIŠ s.r.o. neoznámila vznik poistnej udalosti do 30 dní od jej vzniku, žalobca uplatnil v súlade §
12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP voči tejto spoločnosti nárok na náhradu poistného plnenia vo výške
1.729,38 eura. Tento nárok uplatnil žalobca z rovnakého dôvodu a v rovnakej výške aj voči žalovanému,
a to v súlade s § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP. Listom zo dňa 09.04.2018 a opätovne listom zo dňa
09.07.2018 a 13.08.2018 žalobca vyzval spoločnosť KOČIŠ na zaplatenie sumy vo výške 1.729,38 eur,

ktorá však k dnešnému dňu svoj peňažný záväzok voči žalobcovi nesplnila. Nárok na náhradu poistného
plnenia vo výške 1.729,38 eur, ktorý uplatnil žalobca aj voči žalovanému, žalovaný žalobcovi doposiaľ
neuhradil.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1 až 3, § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 429,

§ 430 ods. 1, § 431, § 788 ods. 1, § 794 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 2 písm. d), e), f), g), § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, § 12
ods. 1 a 2 zákona o PZP.6. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške
1.729,38 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom.

Takéto jeho postavenie mu nevyplýva zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia platných všeobecne
záväzných právnych predpisov a nemožno ho odvodiť ani z procesných pravidiel civilného sporového
konania upravujúcich procesné spoločenstvo. Táto právna úprava totiž rovnako predpokladá existenciu
hmotnoprávneho oprávnenia na strane všetkých subjektov procesného spoločenstva. Žalovaný nie je
účastníkom právneho vzťahu založeného predmetnou poistnou zmluvou č. 610/358225-1 o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú uzavreli
len žalobca a spoločnosť KOČIŠ s.r.o. Povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu poistného plnenia
v uplatnenej výške nevyplýva žalovanému ani priamo zo zákonných ustanovení. Podľa § 12 ods. 1
a 2 zákona PZP má totiž poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia len voči poistníkovi (ten
kto zmluvu uzavrel s poisťovateľom a má povinnosť platiť poistné a je zároveň tým subjektom, v
ktorého prospech bola zmluva uzatvorená-prevádzkovateľ motorového vozidla) alebo voči poistenému

(prevádzkovateľ motorového vozidla, v ktorého prospech bola poistná zmluva uzatvorená). V danom
konkrétnom prípade žalovaný nie je ani poistníkom ani poisteným. Žalovaný nie je ani tým subjektom,
ktorý by použil dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, pričom uvedené nebolo
v priebehu konania preukázané. Preukázané bolo len to, že predmetný dopravný prostriedok použil
žalovanýakozamestnanecprevádzkovateľapredmetnéhomotorovéhovozidla,atolenpriplnenísvojich

pracovných povinnosti. V danom prípade je zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi vylúčená aj s
poukazom na § 420 ods. 2 OZ. Žalovaný nezodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 427 až 431 OZ). V danom konkrétnom prípade je daná len jeho
prípadná zodpovednosť voči spoločnosti KOČIŠ s.r.o. za škodu spôsobenú pri plnení jeho pracovných
povinnosti, a to len podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) podľa pomeru úspechu
strán vo veci a priznal ich v konaní úspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

8. Proti obom výrokom rozsudku podal žalobca včas odvolanie, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d) a h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

8.1. K nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie uviedol, že má za to, že žalovaný
ako vodič poisteného motorového vozidla je poisteným, a preto bol povinný oznámiť vznik poistnej

udalosti do 30 dní odo dňa jej vzniku, ak vznikla mimo územia SR. Tým je daná pasívna legitimácia
žalovaného. Poukázal pritom najmä na znenie § 2 písm. f) a § 4 ods. 1 zákona o PZP, ako aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 32/2014. Zákon o PZP
ako špeciálny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku samostatne reguluje vzťahy všetkých
subjektov z povinného zmluvného poistenia, a to nielen vlastníka resp. držiteľa motorového vozidla,

ktorý má zákonnú povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale aj vodiča motorového vozidla odlišného
od jeho vlastníka, prípadne ďalších subjektov ako sú napr. poškodený. Vodič motorového vozidla
ako poistený, má rovnakú povinnosť ako poistník, osoba ktorá uzatvorila poistnú zmluvu, oznámiť
na písomnom tlačive vznik poistnej udalosti, ktorá by hoc len potenciálne mohla viesť k poskytnutiu

poistného plnenia, predstavujúceho náhradu škody z povinného zmluvného poistenia. Obidva tieto
subjekty (poistník a poistený) majú povinnosť nezávisle od seba nahlásiť poistnú udalosť do 30 dní,
ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Skutočnosť, či tak urobí jeden alebo druhý, závisle
alebo nezávisle na sebe, nemá vplyv na splnenie ich samostatnej povinnosti. Oznamovacia povinnosť
poisteného má pre činnosť poisťovne osobitný význam. Náhradu škody poškodenému môže poisťovňa

priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti
môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. V dôsledku toho,
že poisťovňa v čase uplatnenia náhrady škody o poistnej udalosti nemá vedomosť, nemôže efektívne
reagovať a v primeranom čase posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. Negatívnym následkom je
nevyhnutnosť vykonať ďalšie osobitné šetrenia za účelom objasnenia poistnej udalosti a súvisiacich

nárokov, oddialenie poistného plnenia, čo poškodzuje predovšetkým samotnú obeť dopravnej nehody,
zvýšené reputačného riziko na strane poisťovne, ktorá sa núteným odkladom poistného plnenia
vystavuje znevýhodneniu v konkurenčnom boji a sťaženie tvorby rezerv na poistné plnenie. Žalobca si
neuplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ, ale priamo zo Zákona o PZP.Keďže žalobca si neuplatňuje nárok na náhradu škody, ale nárok na náhradu poskytnutého poistného
plnenia t.j. postihové právo, je bez významu, či vzniknutá škoda bola spôsobená v rámci plnenia
pracovných úloh, alebo pri akejkoľvek inej prevádzke motorového vozidla. Pre posúdenie dôvodnosti

uplatneného nároku žalobcu je podstatné iba to, či došlo k vyplateniu poistného plnenia, či toto poistné
plnenie bolo vyplatené ako náhrada škody, ktorú spôsobil žalovaný ako vodič poisteného motorového
vozidla a či žalovaný ako poistený si splnil zo zákona vyplývajúcu povinnosť oznámiť vznik poistnej
udalosti poisťovateľovi v stanovenej lehote. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.3.2011, sp. zn. 3Cdo/257/2009, v zmysle ktorého „uplatnenie práva poisťovateľa

na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. je opodstatnené
a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre
poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej
nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu
sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému.“

8.2. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP uviedol, že súd
prvej inštancie svoje odôvodnenie obmedzil iba na jeden odsek (ods. 33), pričom takto radikálne
zjednodušené odôvodnenie nemôže spĺňať elementárne zákonné požiadavky na riadne odôvodnené
rozhodnutie. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie prezentované v predchádzajúcej
časti odvolania majú zároveň za následok prekvapivosť súdneho rozhodnutia. Absencia riadneho

a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých súvislostiach má za následok
jeho nepreskúmateľnosť, čo vyplýva aj zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikovaného pod R 2/2016. Poukázal na súvisiace judikáty:
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 2.4.2009 sp. zn. IV. ÚS 110/2009 publikovaného
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 93/2009, nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 30.8.2010 sp. zn. IV. ÚS 197/2010, nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 1.3.2012 sp. zn. I. ÚS 327/2010 publikovaný v ZSP pod č. 13/2012, III. ÚS 328/05, III. ÚS 107/07,
III. ÚS 116/06, IV. ÚS 57/2014.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne

správny a riadne odôvodnený, potvrdiť. Trvá na tom, že si svoju oznamovaciu povinnosť riadne splnil,
a to tým, že ako zamestnanec riadne oznámil žalovanému v 1. rade ako svojmu zamestnávateľovi
všetky potrebné údaje a skutočnosti týkajúce sa dopravnej nehody. Rovnako žalovanému v 1. rade
predložil všetky relevantné podklady na to, aby tento následne včas a riadne oznámil žalobcovi vznik
škodovej udalosti a poskytol mu všetku potrebnú súčinnosť. Až do doručenia platobného rozkazu vôbec

netušil, že žalovaný v 1. rade ako poistený a poistník si nesplnil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť.
Za porušenie tejto zákonnej povinnosti zodpovedá výlučne žalovaný v 1. rade. Odvolateľ mal v čase
dopravnej nehody uzavreté osobitné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania
ako vodič nákladného vozidla pre žalovaného v 1. rade a to v Komunálnej poisťovni, a.s., voči ktorej
mal zákonnú oznamovaciu povinnosť. Vo vzťahu k žalobcovi nikdy nevystupoval v pozícii poisteného

v zmysle Zákona o PZP.

10. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

12. Odvolateľom uvedené odvolacie dôvody sú prípustné v zmysle § 365 ods. 1 CSP, preto odvolací
súd meritórne odvolanie prejednal.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.14.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSPjedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15. Odvolací súd dospel vzhľadom na nižšie uvedené skutočnosti k záveru, že je daný žalobcom
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

16. V prejednávanom spore bolo predmetom právneho posúdenia tzv. postihové právo žalobcu voči
žalovanému podľa Zákona o PZP. Nebolo sporu o tom, že žalovaný nebol poistníkom (§ 2 písm. e)
Zákona o PZP účinného v čase vzniku poistnej udalosti a v čase podania žaloby, resp. účinného až do
31.7.2024). Sporným však bolo, či žalovaný spĺňa definíciu poisteného podľa § 2 písm. f) CSP a či voči

nemu žalobca má postihové právo z dôvodu, že žalovaný neoznámil žalobcovi vznik poistnej udalosti
(§ 10 ods. 1 písm. b) a § 12 ods. 2 písm. g) Zákona o PZP).

17. Podľa § 2 písm. e) Zákona o PZP, na účely tohto zákona sa rozumie
poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná

zmluva“).

18. Podľa § 2 písm. f) Zákona o PZP, na účely tohto zákona sa rozumie
poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

19. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) Zákona o PZP, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

20. Podľa § 12 ods. 2 písm. g) Zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

21. Súd prvej inštancie, napriek tomu, že v napadnutom rozsudku správne citoval dotknuté ustanovenia
OZ a Zákona o PZP, vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že žalovaný nie je pasívne vecne

legitimovaný.

22. Zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. augusta 2010, sp. zn.
4Cdo/54/2009, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 2/2014, ktorý je aplikovateľný na prejednávaný prípad, vyplýva, že nárok poisťovateľa na

náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) až h) Zákona o PZP, je daný nielen voči osobe,
ktorá uzavrela zmluvu o poistení zodpovednosti, alebo aj proti inej osobe, čomu zodpovedá znenie § 4
ods. 1 Zákona o PZP, v zmysle ktorého poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. V tejto súvislosti
je irelevantné, či daná osoba zodpovedá na základe objektívnej alebo subjektívnej zodpovednosti.

Poisťovňa má teda právo postihu okrem poistníka aj proti každému, kto za škodu zodpovedná a za koho
plnila. Uvedený názor vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/181/2018 zo dňa 25.09.2019.

23. V prejednávanom spore súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané (vyplýva

to z bodu 10. odôvodnenia rozsudku), že žalobca vzniknutú škodu poškodenému vyplatil. Rovnako bolo
v konaní preukázané, resp. uvedené ani nebolo medzi stranami sporné, že škodu spôsobil žalovaný
a zodpovedá za ňu. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že žalovaného je potrebné pre účely § 10ods. 1 a § 12 ods. 2 písm. g) Zákona o PZP považovať za poisteného. Záver súdu prvej inštancie o tom,
že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, bol nesprávny.

24. Nad rámec uvedeného však odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia § 12 ods. 2 písm.
g) Zákona o PZP (v znení účinnom do 31.7.2024) vyplýva, že postihové právo pri porušení § 10 ods.
1 písm. b) Zákona o PZP vzniká poisťovateľovi len v prípade, ak poistený porušil danú povinnosť bez
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd sa preto pri rozhodovaní o takomto nároku musí vysporiadať
aj so skutočnosťou, či v danom prípade poistený porušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. b) Zákona

o PZP bez dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo takéto dôvody u žalovaného boli dané. V takom
prípade je povinný súd uvedené dôvody špecifikovať.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.
ÚS 90/2021 zo dňa 30. novembra 2021, z ktorého vyplýva, že súd nesmie opomenúť dôvody hodné
osobitného zreteľa, ako aj, že nielen poisťovateľ, ale aj súd je oprávnený určiť, prípadne znížiť výšku

nároku podľa § 12 Zákona o PZP.

26. K samotnému účelu postihového práva a výšky regresného nároku odvolací súd poukazuje na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 377/2018 zo dňa 31.1.2019, z ktorého vyplýva, že
regresnánáhradamáplniťvýchovnýanielikvidačnýúčel.Primeranosťnáhradymožnoustáliťskúmaním

výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia, zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež
skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť
k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov – výšky plnenia a miery
jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode – nie je dostatočným podkladom
pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.

j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady.
Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby
plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka
– keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.

27.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušil,keďženebolisplnené
podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom), vrátane závislého výroku o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie

podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore.

28. Vzhľadom na uvedené bude v ďalšom konaní a v novom rozhodnutí úlohou súdu prvej inštancie
opätovne rozhodnúť o žalobe a zohľadniť ustálenú súdnu prax k tejto otázke. Najmä sa súd prvej
inštancie v ďalšom konaní vysporiada s otázkou danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa pri

porušení povinnosti podľa § 10 ods. 1 Zákona o PZP zo strany žalovaného, ako aj, či žalobcom
uplatňovaná náhrada spĺňa podmienku primeranosti. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľným
a presvedčivým spôsobom vysvetlí svoje posúdenie a to tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo
všetky náležitosti v rozsahu podľa § 220 ods. 2 CSP.

29. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

30. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že s účinnosťou od 01.08.2024 došlo k novelizácii Zákona
o PZP, pričom zákonom č. 177/2024 Z. z. došlo práve aj k zmene právnej úpravy obsiahnutej v §

12 Zákona o PZP. Z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu Zákona o PZP vyplýva, že spory
o náhrade poistného plnenia patria medzi veľmi časté súdne spory, pri ktorých sa jedná častokrát
o značné finančné postihy, ktoré môžu pre poisteného byť až likvidačné, „prioritou postihového práva
by mala byť skôr preventívna funkcia, ako represívna, ktorá neprihliada na princíp primeranosti.“,
„V súčasnej právnej úprave absentuje aj kauzalita medzi poistným plnením poisťovateľa a porušením

právnej povinnosti poisteného, ktorá je obsiahnutá v navrhovanej právnej úprave tým, že poistený si
nesplní povinnosť bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a poisťovateľ preukáže, že to bolo dôvodom
sťaženia alebo znemožnenia riadneho prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie.“, „Ak by poisťovateľ uplatňoval vždy postih v plnej výške vyplatených súm,PZP by stratilo svoj zmysel, to znamená, že poisťovateľ by mal svoje postihové právo primerane znížiť
v závislosti od osobných, zárobkových a majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých
došlo ku škode.“ Uvedená skutočnosť (rešpektujúc účinnosť uvedenej právnej úpravy až od 01.08.2024,

vzhľadom na čo sa na prejednávanú vec priamo neaplikuje) podľa názoru odvolacieho súdu potvrdzuje,
že aj zákonodarca dospel k záveru, že uplatnenie postihového práva proti poistenému podlieha určitým
špecifikám, z dôvodu ktorého vyhodnotil danú právnu úpravu ako nevyhovujúcu a vyžadujúcu zmenu.
Aj uvedené však podľa odvolacieho súdu potvrdzuje vyššie uvedené závery, v zmysle ktorých je súd
povinný zohľadniť pri rozhodovaní v prejednávanej veci primeranosť náhrady poistného plnenia voči

poistenému, ako aj prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s porušením
povinnosti poisteného.

31. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust.§ 77 (ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).