Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4Er/509/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408205430
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6408205430.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast.: JUDr. Martin Mačaj, so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 31 815 138 proti povinnému: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B. XXX/X, XXX XX
C. D., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30,
811 01 Bratislava, (nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.), o vymoženie 973,25

Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n a z a s t a v u j e j u .

II. O t r o v á c h exekúcie súd rozhodne s a m o s t a t n ý m uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený návrhom zo dňa 08. 05. 2008 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR
9423/07 zo dňa 03.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 02. 2008 a vykonateľnosť dňa 14.
02. 2008. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poverením zo dňa 12. 6. 2008 poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 973,25 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania

230,00 Eur a trov exekúcie.

2. Dňa 15. 04. 2024 povinná doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že ide
o starú exekúciu z roku 2008 a napĺňa znaky úžery. Dňa 18. 03. 2023 Slovenská komora exekútorov
vydalaDekrétourčenínástupcupredchádzajúcehoexekútoraajednoduchoprečíslovalastarú,uždávno
zákonom zastavenú exekúciu. Príkaz na začatie exekúcie už bol vydaný pod novým číslom dňa 16. 01.

2024, hneď na druhý deň ako sa povinná zamestnala.

3. K návrhu sa vyjadril oprávnený aj súdny exekútor. Oprávnený uviedol, že jeho pohľadávka nie je
do dnešného dňa v plnom rozsahu uhradená. Podľa oprávneného návrh povinnej nespĺňa zákonom
ustanovené podmienky na zastavenie exekúcie, a preto nie je dôvod, aby súd dané exekučné konanie
zastavil. Na výzvu súdu oprávnený predložil Zmluvu o úvere zo dňa 16. 07. 2007, ktorú uzatvoril

s povinnou a tiež súdu predložil Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súdny exekútor uviedol, že
dané exekučné konanie nespĺňa podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z.
o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súdny exekútor
poslal rozpis platieb v prospech predmetnej exekúcie nasledovne: platba zo dňa 20. 12. 2019 v sume
15,00 Eur, platba zo dňa 17. 06. 2021 v sume 15,60 Eur a platba zo dňa 27. 07. 2023 v sume 16,00 Eur.

4. V súvislosti s uvedeným, okresný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že Stály
rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmluvy o úvere č. 6371294 zodňa 16. 07. 2007, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 331,94 Eur
(10.000 Sk), pričom povinný sa zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách. V zmluve je
označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, čiže svojimi osobnými údajmi a súčasne

ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, zapísaný v živnostenskom registri
pod č. 613-6799, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci
jej podnikania. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“)
vyhotovené oprávneným ako formulár. V článku 19. VPPÚ je obsiahnutá dohoda účastníkov o tom, že
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa všetky právne vzťahy budú spravovať Obchodným

zákonníkom. V článku 17. VPPÚ je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá znie: Všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným

súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Vzhľadom na to, že povinný ako dlžník si svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil riadne a včas,
obrátil sa oprávnený na rozhodcovský súd v zmysle rozhodcovskej doložky tvoriacej súčasť VPPÚ.

5. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Súd preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma či
exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje
Zákon o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor

s právom, t. j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Exekučný súd uvádza, že je vždy
povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným
titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie,
túto podmienku je povinný skúmať ex officio. Exekučný súd má tak právo skúmať rozhodcovskú
doložku a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára prekážku rozhodnutej veci. Uvedené opätovne

konštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo
135/2012: „ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak
teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný
súd má povinnosť, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný

orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na
jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí

právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd
skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.“

8. Súd v zmysle vyššie citovaného preskúmal exekučný titul a zmluvu o úvere spolu s obchodnými
podmienkami pre úver, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné

vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Súd sa zaoberal otázkou, či zmluva o úvere má spotrebiteľský charakter alebo bola uzatvorená
s fyzickou osobou podnikateľom, nakoľko v zmluve je povinný označený osobnými údajmi ako aj údajmi,
ktoré ho označujú ako podnikateľský subjekt. Za týmto účelom súd vyzval oprávneného, aby súdu
preukázal, za akým účelom bol úver povinnému poskytnutý, či za účelom podnikania alebo ako fyzickejosobe. Oprávnený na výzvu súdu nereagoval. Preskúmaním zmluvy o úvere nemal súd preukázané,
že by zmluva obsahovala vyhlásenie povinného, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté za účelom
podnikania. Z uvedeného dôvodu okresný súd zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a

na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem Všeobecných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie
rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

11. Podľa § 2 písmeno a), b) zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 52 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13.Podľa§52odsek4Občianskehozákonníka,spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 54 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15.To,ževzmluve,ktorúuzatvoriloprávnenýspovinnýmboladojednanározhodcovskádoložkavyplýva

zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, konkrétne v bode 17 a aj zo
samotného rozhodcovského rozsudku, ktorý túto skutočnosť konštatuje vo svojom odôvodnení.

16. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k.
6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je

ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

17.Zaneprijateľnúpodmienkusapovažujepodmienka,ktorá1.jeobsiahnutávštandardnejformulárovej
zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť
v neprospech spotrebiteľa.

18. Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

19. Podľa čl. 6 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ichvnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

20. Podľa čl. 8 smernice, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné
so Zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.

21. Podľa čl. 2 písmeno a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

22. Podľa čl. 3 odsek 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

23. Podľa čl. 3 odsek 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

24. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS odsek 1 písmeno q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

25. Opieraním sa o znenie vyššie uvedenej smernice (ktorá bola implementovaná do nášho právneho

poriadku zákonom číslo 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník) sa nijako nepopiera
zásada, že smernica na rozdiel od nariadenia (ako právne akty orgánov Európskej únie), nemá priamu
právnu záväznosť; dôležitý je cieľ smernice a najmä kogentná povaha čl. 6 smernice Rady 93/13
EHS (čl. 51 rozsudku ASTURCOM). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM,
čl. 51 judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť

také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27. 6. 2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

27. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006 Elisa María Mostaza

Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

28. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na
základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/ES),
a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení
smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva
v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním

smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou – výkladom prostredníctvom
rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak ajvnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby
bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

29. V predmetnom právnom vzťahu rozhodcovský súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného
stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením.

30. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor
súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné podmienky pre úver. Povaha zmluvy je adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý

všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

31. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu
súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tomto prípade takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, a teda ide o výkon práv v

rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Súd zastaví exekúciu v
celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu,
ktorýsvojuprávomocodvodzovalzneprijateľnejrozhodcovskejdoložky(§39,§53odsek5Občianskeho

zákonníka, § 45 odsek 1 písmeno c), odsek 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 odsek 1 smernice
- postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky zmluvy nezaväzovali.

32. Na základe vyššie uvedených skutočnosti exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného
konania zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.