Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Mariana Philadelphy

Legislation area – Trestné právoMajetok

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010064
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724010064.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphy, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

nar. XX.XX.XXXX C. D., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13.09.2024 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

A. B. D. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom E. XXX/XX, D., t. č. F. G. D. C.

j e v i n n ý ,

že

dňa 26.08.2022 v čase približne o 11:00 hod. v úmysle získať neoprávnený prospech uzatvoril
v kancelárii cestovnej agentúry H. I., situovanej na adrese D. I. J. X, K. zmluvu o zájazde číslo
XXXXXXXXX do destinácie Egypt- Marsa Alam a následne predstieral zaplatenie uvedeného zájazdu
prostredníctvom svojho mobilného telefónu, pričom na e-mail H. obratom zaslal fiktívne potvrdenie
o realizovaní platby vo výške 1.224,-Eur za zájazd z bankového účtu L.: G., BIC: D. vedeného
na meno A. B. v internetovej banke D., so sídlom H. XX, XXXXX B., D. v prospech účtu číslo
I. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX/XXXXXXXXX patriaceho cestovnej agentúre H. I., M. k realizácii

platby nedošlo a služby vyplývajúce z predmetnej zmluvy využil, čím poškodenej cestovnej agentúru H.
I., so sídlom D. I. J. X, K., L.: XXXXXXXX, zastúpenej konateľkou A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. H. J. XXXX/XX, K., spôsobil škodu vo výške 1.224,- Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona

Za to ho súd odsudzuje

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2, § 37 písmeno h), písmeno m), § 41 odsek
2, § 42 ods. 1, § 46 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona, súd z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 07.02.2024 právoplatného 23.02.2024, ktorým

bol obžalovanému A. B. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, za súčasného uloženia mu probačného
dohľadu a povinnosti nahradiť škodu poškodenej, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

OstatnévýrokyrozsudkuOkresnéhosúduZvolensp.zn.XX/XX/XXXXzodňa07.02.2024právoplatného
23.02.2024, ostávajú týmto nezmenené.

Podľa§287odsek1Trestnéhoporiadku,jeobžalovaný povinný nahradiťpoškodenejspôsobenú
škodu, a to: spoločnosti H. I., D. I. X, XXX XX K., L.: XXXXXXXX, zastúpenej konateľkou A. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K., E. H. J. XXXX/XX, vo výške 1 224,- € (jedentisícdvestodvadsaťštyri eur).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2 Pv 403/22/6611-36 dňa 01.02.2024 na Okresný
súd Zvolen obžalobu na obvineného A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., poškodenej A. H.
(za cestovnú kanceláriu H. I.) a výsluchom svedkov E. N. N. a E. N. A..

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd podľa § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku oboznámil
s nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Správa ZVJS /č.l. 280/, Správa od J. /č.l. 283/, Výpis z účtu J. /č.l.

285/, Správa od C. /č.l. 301/, Potvrdenie od Okresného súdu Banská Bystrica /č.l. 305/, Návrh na vydanie
platobného rozkazu /č.l. 306/, E-mail /č.l. 329/ a odpoveď na e-mail /č.l. 348/, Lustrácia ZVJS /č.l. 341/,
RozsudokMestskéhosúduBratislavaIsp.zn.0T/254/2024/č.l.345/,RT/č.l.23a38zprílohovejobálky/,
CESDAP /č.l. 24 z prílohovej obálky/, Lustrácia GP /č.l. 29 z prílohovej obálky/, Lustrácia REGOB /č.l.
35 z prílohovej obálky/, Lustrácia ZVJS /č.l. 36 a 51 z prílohovej obálky/, Spis Okresného súdu Zvolen

sp. zn. 1T 13/2023, spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 41/2023, Správa z Okresného súdu Nitra /
č.l. 371/.
SúdsaoboznámilajslistinnýmimateriálmiodinternetovejbankyN26/č.l.61-85/aslistinnýmimateriálmi
poskytnutými A. H. /č.l. 86-102/.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, teda že
je nevinný. K veci uviedol, že za objednaný zájazd zaplatil priamo pred očami poškodenej v cestovnej
kancelárii cez internet banking. Hneď po príchode domov zaslal poškodenej aj potvrdenie o zúčtovaní
transakcie v PDF súbore. O niekoľko dní ho kontaktovala poškodená, najprv telefonicky a potom aj e-
mailom s tým, že na účet cestovnej kancelárie neboli pripísané žiadne finančné prostriedky. Obžalovaný

si bol istý, že peniaze poslal, čo mu potvrdila aj jeho banka, z ktorého dôvodu odmietol za zájazd
opakovane zaplatiť. Vzhľadom k tomu, že poškodená na neho neustále naliehala, spolu so svedkyňou E.
N. sa snažili zaslať peniaze z jej bankového účtu. Ani z tohto účtu sa to však nepodarilo. Na zahraničnú
banku D., z ktorej zasielal platbu, nepodal trestné oznámenie, avšak podal sťažnosť D. B. I.. Toto mu
poradila jeho terajšia priateľka A. N. A.. Pokiaľ v e-mailovej správe zo dňa 06.09.2022 /č.l. 100/ oznamuje

poškodenej, že sa mu platba vrátila na jeho účet, k tomu uviedol, že v tom čase si myslel, že ide o vrátené
finančné prostriedky, avšak išlo o úplne iné prostriedky. Určite nemal v úmysle za zájazd nezaplatiť.
V rámci záverečnej reči sa obžalovaný k spáchaniu skutku priznal, svoje konanie oľutoval a vyhlásil,
že v rámci svojich možností uhradí poškodenej aj vzniknutú škodu. Uvedené však neurobil v rámci
vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, preto súd nemohol predmetné vyhlásenie prijať.

Svedkyňa E. N. N. vypovedala, že obžalovaného pozná. Je to jej bývalý priateľ. Na dovolenke, ktorá je
predmetom tohto trestného konania sa zúčastnila spolu s obžalovaným. Všetky veci ohľadne dovolenky
riešil obžalovaný. O tom, že táto dovolenka nebola zaplatená, nemala žiadnu vedomosť. Dozvedela sa
o tom až keď bola vypočutá na polícii. Keď obžalovaného následne dotazovala, tvrdil, že všetko uhradí.

Obžalovanýjunikdynežiadal,abyplatbaprebehlaprostredníctvomjejbankovéhoúčtu.Preddovolenkoumal obžalovaný prístup k jej bankovým účtom. Vyberal jej všetky peniaze, z ktorého dôvodu jej z účtu
neodchádzali pravidelné platby a vzniklo jej viacero podlžností. Po dovolenke už obžalovaný prístup
k účtom nemal. Svedkyňa tiež poznamenala, že asi pol roka po tejto dovolenke v O. sa dozvedela, že

obžalovaný rovnako postupoval aj pri ich predchádzajúcej dovolenke na Maldivách, ktorú absolvovali
asi 2 roky predtým. O tomto sa dozvedela na základe prebiehajúcej exekúcie, ktorá bola vedená na nich
oboch. Predmetnú dovolenku nakoniec uhradila ona.

Svedkyňa E. N. A. uviedla, že obžalovaného pozná, sú bývalí partneri. Rozišli sa v priebehu vedenia

tohto trestného konania. O skutku sa dozvedela od svedkyne E. N. N., s ktorou bola v kontakte. Keď
sa na to obžalovaného pýtala, všetko popieral. Zdôraznila, že obžalovaný má tendenciu si vymýšľať.
Aj počas ich vzťahu ju uvádzal do omylu a klamal jej, čo sa dozvedela až následne. Nie je pravdou,
že má titul JUDr., rovnako ako nie je pravdou, že obžalovanému spisovala sťažnosť na D., resp. že by
ho zastupovala v nejakom konaní. Po jednom z hlavných pojednávaní v tejto veci, ju fyzicky napadol
a vyhrážal sa jej, z dôvodu ktorého podala trestné oznámenie, bol vzatý do väzby a následne odsúdený

na nepodmienečný trest odňatia slobody.

PoškodenáA.H.vypovedala,žejemajiteľkoucestovnejkancelárieH.I.,L.:XXXXXXXX.Obžalovaného
pozná len v súvislosti so zakúpeným zájazdom. Dňa 26.08.2022 prišiel obžalovaný do cestovnej
kancelárie a žiadal informácie ohľadom dovoleniek v Egypte. Všetky informácie mu boli poskytnuté, na

základe čoho si vybral dovolenku a bola s ním podpísaná zmluva o zájazde. Dohodli sa, že za zájazd
zaplatí obratom. Obžalovaný zaslal svedkyni na e-mail potvrdenie o úhrade, ktoré sa javilo byť pravé.
Vzhľadom k tomu, že platba na účet cestovnej kancelárie neprišla ani niekoľko dní po údajnej úhrade,
svedkyňa obžalovaného kontaktovala. Tento prisľúbil, že po návrate z dovolenky príde za zájazd zaplatiť
v hotovosti. Po návrate z dovolenky jej prostredníctvom e-mailu zaslal potvrdenie o úhrade. Išlo o banku

P. B.. Peniaze však na účet cestovnej kancelárie neprišli. Následne obžalovaný prestal komunikovať.
Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.224,- Eur.

Zo Správy J. /č.l. 283/ vyplýva, že svedkyňa E. N. N. má v J. vedený bežný osobný účet, pričom
v období od 01.08. – 31.12.2022 boli realizované dve transakcie. Dňa 15.11.2022 platba vo výške

855,- Eur (hypotéka) a dňa 29.11.2022 platba vo výške 90,- Eur (bez popisu). Dispozičné oprávnenie
k elektronickému bankovníctvu mala iba E. N. a počas vedenia účtu neboli menené prístupové
oprávnenia. Od 31.08.2010 je disponentom na účte L. M. N. ( jej otec a iba písomne).

Z Výpisu účtu J. /č.l. 285/ súd zistil, že od 01.08.2022 do 31.12.2022 nebola z účtu svedkyne E. N. N.

realizovaná žiadna platba na účet poškodenej.

Zo Správy od C. /č.l. 301/ je zrejmé, že svedkyňa E. N. N. má v predmetnej banke založený bežný účet.
K účtu má oprávnenie pristupovať cez internet banking a mobil banking len E. N. N., ktorá v období
od 01.08.2022 do 31.12.2022 nezadávala žiadne operácie cez internet banking. Na účte neevidujú za

uvedené obdobie platbu vo výške 1.224,- Eur pre Q. H. I..

Z Potvrdenia od Okresného súdu Banská Bystrica /č.l. 305/ vyplýva, že na súde bolo pod sp. zn. XXXX/
XXX/XXXX vedené upomínacie konanie vo veci žalobcu I. R. S. proti A. B. a I., o zaplatenie 3.948,-
Eur s príslušenstvom.

Z Návrhu na vydanie platobného rozkazu /č.l. 306/ súd zistil, že obžalovaný spolu so svedkyňou E.
N. N. si prostredníctvom internetovej stránky žalobcu – I. R. S. objednali zájazd do destinácie E. T. I.
SiyamOlhuveli so stravou Allinclusive, pričom cena zájazdu bola stanovená vo výške 4.588,- Eur. Zájazd
bol zrealizovaný v súlade so Zmluvou v termíne od 01.09.2021 do 09.09.2021. K splnenie platobnej

povinnosti nedošlo, keď bola uhradená len suma vo výške 500,- Eur. Ku dňu podania návrhu bola dlžná
suma na istine vo výške 3.948,- Eur.

Z Rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/254/2024 zo dňa 05.06.2024 /č.l. 345/ je zrejmé,
že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia ( vo vzťahu k poškodenej
svedkyni E. N. A. ).Z Odpisu Registra trestov vyplýva /č.l. 23 a 38 z prílohovej obálky/, že obžalovaný bol doposiaľ 6-
krát súdne trestaný. Naposledy rozsudkom Mestského súd Bratislava I sp. zn. 0T/254/2024 zo dňa
05.06.2024, a to za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

V dvoch prípadoch sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov /č.l. 24 z prílohovej obálky/ súd zistil, že
obžalovaný má 4 záznamy, z toho troch priestupkov sa dopustil pred viac ako piatimi rokmi. V roku 2022
sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia v podobe pokarhania.

Z Lustrácie ZVJS /č.l. 36 a 51 z prílohovej obálky/ je zrejmé, že obžalovaný od 08.04.2024 vykonáva trest
odňatia slobody uložený mu vo veci Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/254/2024 a predpokladaný
dátum prepustenia je 08.02.2025.

Zo Spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/13/2023 vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo
dňa 21.04.2023 uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a prečinu
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Zo Spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/41/2023 je zrejmé, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa
07.02.2024 uznaný za vinného zo zločinu krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3
písm. f) Tr. zákona s poukazom na ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona, § 127 ods. 4 Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3

roky, výkon ktorého bol podmienečne odložený s probačným dohľadom a bola mu ustanovená skúšobná
doba 5 rokov. Zároveň bol zrušený výrok o treste z Trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn.
1T/13/2023 zo dňa 21.04.2023.

Zo Správy Okresného súdu Nitra /č.l. 371/ súd zistil, že obžalovaný do dnešného dňa nevykonal trest

povinnej práce vo výmere 200 hodín, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok
sp. zn. 1T/79/2018 zo dňa 08.01.2019 a vo veci ešte nebol nariadený termín verejného zasadnutia, na
ktorom sa bude rozhodovať o premene trestu povinnej práce.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie

niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to

predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je
rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, tento
je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Súd

vychádzal najmä zo skutočnosti, že obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal, svoje konanie oľutoval
a prejavil aj snahu nahradiť spôsobenú škodu. Uvedené vyhlásenie obžalovaný síce urobil až v rámci
záverečnej reči, to však nič nemení na skutočnosti, že súd môže na toto jeho vyhlásenie v rámci
vyhodnocovania dôkazov prihliadať.
Okrem toho však súd poznamenáva, že aj bez priznania sa obžalovaného, nebolo v konaní sporné, že

obžalovaný bol dňa 26.08.2022 v kancelárii cestovnej agentúry H. I., kde uzatvoril zmluvu o zájazde č.
218050702dodestinácieEgypt-MarsaAlam.Rovnakonebolosporné,žeobžalovanýslužbyvyplývajúce
z predmetnej zmluvy využil, čo v konečnom dôsledku sám potvrdil a uvedené skutočnosti boli
preukázané aj z listinných dôkazov. Bolo však potrebné dokazovať, či obžalovaný v otázke zaplatenia
za predmetný zájazd, uviedol poškodenú do omylu a či takýmto konaním naplnil skutkovú podstatu

niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Tr. zákona.

Obžalovaný spočiatku namietal akékoľvek podvodné konanie, a to s odkazom na potvrdenie o úhrade
zo zahraničnej banky N26, ktoré poškodenej obratom, po podpísaní zmluvy o zájazde, zaslal. V tejtosúvislosti tvrdil, že svoju povinnosť zaplatiť za zájazd si riadne splnil, z ktorého dôvodu ak neboli peňažné
prostriedky pripísané na účet poškodenej, chyba musela nastať na strane banky.

Súd uvedenej obhajobe obžalovaného neuveril. Túto považoval za účelovú, urobenú v snahe vyhnúť
sa trestnému stíhaniu. Súd má za to, že obhajobu obžalovaného vyvracajú nižšie uvedené dôkazy
vykonané v trestnom konaní a v neposlednom rade aj jeho priznanie sa v rámci záverečnej reči.
VprvomradesúdpoukazujenavýpiszbankyD.,zktoréhonevyplýva,žebyobžalovanýdňa26.08.2022,
resp. v niektorý z nasledujúcich dní realizoval platbu vo výške 1.224,- Eur na účet poškodenej. Okrem

toho neušlo pozornosti súdu, že obžalovaný poškodenú zavádzal od samého začiatku, keď najprv
tvrdil, že za zájazd zaplatil hneď pri objednávke v cestovnej kancelárii, na preukázanie čoho jej zaslal
aj potvrdenie o úhrade z banky N26, následne, keď finančné prostriedky neboli na účet poškodenej
pripísané ani po niekoľkých dňoch, tejto argumentoval, že platba zo zahraničnej banky môže trvať aj viac
ako 5 dní. Po neustálom urgovaní obžalovaný poškodenej uviedol, že sa mu finančné prostriedky vrátili
na účet, z ktorého dôvodu jej tieto opätovne prepošle. Obžalovaný síce zaslal poškodenej potvrdenie

o úhrade sumy 1.224,- Eur z P. B., avšak toto súd vyhodnotil ako fiktívne, pretože finančné prostriedky
reálnenebolinaúčetpoškodenejpripísané,pričomzoznámeniauvedenejbankyvyplýva,žeobžalovaný
ani nebol jej klientom.
Nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaný v konaní argumentoval, že spolu so svedkyňou E. N.
N. sa snažili za dovolenku zaplatiť aj prostredníctvom jej účtu vedeného vo C. B., avšak ani uvedená

transakcia nebola úspešná. Táto obhajoba obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní vyvrátená
samotnou svedkyňou, ktorá poprela, že by za zájazd platila ona, pričom tak nemohol urobiť ani
obžalovaný, pretože k jej účtu nemal dispozičné právo, čo vyplýva aj zo správy C. B.. Svedkyňa sa
o konaní obžalovaného dozvedela až v rámci tohto trestného konania, pričom potvrdila, že obžalovaný
už v minulosti konal obdobným spôsobom, keď nezaplatil za dovolenku na Maldivách, ktorú následne

musela pod hrozbou exekúcie zaplatiť ona.
Súd zdôrazňuje, že ako nepravdivé sa napokon ukázali aj tvrdenia obžalovaného o tom, že uvedenú
situáciu riešil prostredníctvom sťažnosti na D. B. I., keď svedkyňa E. N. A., ktorá údajne mala
obžalovaného v uvedenej veci zastupovať, tieto tvrdenia poprela.
Okremtohoobesvedkynenahlavnompojednávanívypovedali,žeobžalovanýmátendenciusivymýšľať

a počas trvania ich vzťahu sa niekoľkokrát stalo, že ich oklamal.

S poukazom na vyššie uvedené, po dôkladnom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov samostatne
ako aj v ich súhrne a po starostlivom uvážení všetkých okolností, súd dospel k jednoznačnému záveru
o tom, že skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia sa stal a spáchal ho práve obžalovaný.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto

vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako to ustanovuje Trestný
zákon.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle § 34 Tr. zákona prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný skutkom spáchal jeden trestný čin, avšak tento spáchal skôr, ako bol vyhlásený rozsudok
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/41/2024 zo dňa 07.02.2024, ktorým bol obžalovaný uznaný za
vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zákona
s poukazom na ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, § 127 ods.
4 Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu musel súd obžalovanému ukladať súhrnný trest v zmysle § 42

ods. 1 Tr. zákona. Keďže súhrnný trest sa ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, bolo
nevyhnutné obžalovanému uložiť trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný
čin najprísnejšie trestný. Vzhľadom k tomu, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Tr. zákona
(zákon č. 40/2024 Z. z.), bolo potrebné tiež posúdiť, ktoré znenie zákona je pre páchateľa priaznivejšie.V predmetnom prípade súd posudzoval trestnú sadzbu pri trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 1
Tr. zákona, podľa ktorej je obžalovanému možné uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky (podľa novely

tiež 2 roky) a s poukazom na ukladanie súhrnného trestu posudzoval aj trestnú sadzbu pri trestnom
čine krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, kde je táto upravená vo výmere 3 až 10 rokov (podľa
novely 2 až 8 rokov). Súd bez akýchkoľvek pochybností ustálil, že za najprísnejšie trestný je v uvedenom
prípade nevyhnutné považovať práve trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona a podľa trestnej
sadzby uvedenej v tomto ustanovení (s prihliadnutím na novelu Tr. zákona, ktorá je pre obžalovaného

priaznivejšia) je potom potrebné obžalovanému uložiť súhrnný trest.

Pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bolo potrebné aplikovať asperačnú zásadu upravenú v ust. § 41
ods.2Tr.zákona,nakoľkoobžalovanýsadopustilviacerýchúmyselnýchtrestnýchčinov,zktorýchaspoň
jeden je zločinom a tieto trestné činy spáchal viacerými skutkami. Z uvedeného dôvodu potom došlo
k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu a takto upravená trestá sadzba predstavuje

rozpätie 3 roky až 9 rokov a 8 mesiacov ( 2 roky až 10 rokov pri posudzovaní podľa novely ).

Pri ukladaní trestu súd v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona ďalej prihliadal na existenciu poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. Súd u obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce
okolnosti v zmysle ust. § 37 písm. h/ Tr. zákona (spáchal viac trestných činov) a § 37 písm. m/ Tr. zákona

(bol už za trestný čin odsúdený). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol tak v pomere 0:2.

S poukazom na uvedené, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na prevýchovu
obžalovaného je nevyhnutne potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

S prihliadnutím na okolnosti spáchania trestného činu, pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy,
prihliadajúc najmä na priznanie a oľutovanie spáchania skutku obžalovaným, ktoré nebolo možné
premietnuť do vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, považuje súd trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky ( s prihliadnutím na posudzovanie trestu podľa novely ), teda na samej spodnej hranici, za
trest uložený zákonne, trest primeraný okolnostiam spáchaného skutku, jeho následkom, ako aj osobe

obžalovaného a napokon súd ho považuje aj za trest spravodlivý, zohľadňujúci hľadiská individuálnej
a generálnej prevencie.

O výkone trestu v podmienkach minimálneho stupňa stráženia súd rozhodol podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zákona, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním daného trestného činu nebol vo

výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom k tomu, že súd predmetným rozsudkom ukladal obžalovanému súhrnný trest, v zmysle § 42
ods. 2 Tr. zákona zrušil zároveň výrok o trestne uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 1T/41/2023 zo dňa 07.02.2024, právoplatného 23.02.2024, ktorým bol obžalovanému A.

B. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 5 rokov, za súčasného uloženia mu probačného dohľadu a povinnosti nahradiť škodu
poškodenej, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V ostatnom zostali výroky rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/41/2023 zo
dňa 07.02.2024, právoplatného dňa 23.02.2024, nezmenené.

Vzhľadom k tomu, že trestným činom došlo k vzniku škody na strane poškodenej spoločnosti H. I., D.
I. X, XXX XX K., IČO: XXXXXXXX, zastúpenej konateľkou A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.,

E. H. J. XXXX/XX, ktorá si škodu v trestnom konaní uplatnila riadne a včas, pričom uplatnenú výšku
škody mal súd preukázanú, súd obžalovanému v zmysle ust. § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil povinnosť
nahradiť poškodenej spôsobenú škodu vo výške 1.224,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d, § 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.