Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010349
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2115010349.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Slivenskej a prísediacich

Petra Galanského a Ing. Martina Hložku, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému C. G., pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 10. 10. 2024, rozhodujúc o
uložení primeraného trestu po zániku trestnosti pri zbiehajúcich sa trestných činoch podľa § 405d ods.
2 Trestného poriadku, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku súd r u š í v dôsledku zániku trestnosti trestného činu
krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, ktorého trestnosť zanikla

podľa § 84 Trestného zákona, výrok o treste uložený odsúdenému C. G., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale
bytom F., G. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, v bode 8/ a 9/
rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/27/2015 zo dňa 06. 02. 2018, právoplatným dňa 06. 09.
2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/58/2018 zo dňa 06. 09. 2018, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

II. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa odsúdenému:

C. G. k , nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom F., G.
XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Leopoldov,

u k l a d á

v bode 9/ rozsudku

podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1
Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa odsúdený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 6T/153/2006 zo dňa 17. 07. 2007, právoplatným dňa 16. 10. 2008 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/15/2008 zo dňa 16. 10. 2008, a trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 6T/18/2007 zo dňa 07. 02. 2007, právoplatným dňa 06. 03. 2007, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20. 02. 2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na
obvineného C. G. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom.

Okresný súd Trnava rozsudkom, sp. zn. 2T/27/2015 zo dňa 06. 02. 2018, právoplatným dňa 06. 09.
2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/58/2018 zo dňa 06. 09. 2018, uznal
C. G. za vinného v bode 1/, 2/, 3/ a5/ rozsudku z pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 Trestného zákona, v bode 1/ a 2/ v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a

používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.
1 Trestného zákona, v bode 4/ rozsudku z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Trestného zákona, v bode 6/ rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona, v bode 7/ rozsudku z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 8/ rozsudku z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1

Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a v bode 9/ rozsudku zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že
1/ dňa 01. 06. 2013 v presne nezistenom čase okolo 23:00 hod. na R. ulici č. XX v F.: v byte patriacom
W. R., využil tú okolnosť, že W. R. spal a z vrecka riflí, ktoré mal položené na posteli, mu vybral čierne

púzdro na doklady a z neho zobral bankomatovú kreditnú kartu MasterCard č. XXXX XXXX XXXX XXXX
spoločnosti ČSOB, a. s., a bankomatovú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX spoločnosti ČSOB, a. s., obe
vydané na meno W. Baláž a následne kartou č. XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 02. 06. 2013 vykonal dve
platby na čerpacej stanici OMV v Trnave, jednu vo výške 3,40 Eur a druhú vo výške 217,50 Eur, ďalej
platbu v HM Tesco vo výške 74,07 Eur a bankomatovou kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXX dňa 02. 06.

2013 z bankomatu Slovenskej sporiteľne, a. s., na Beethovenovej ulici v Trnave uskutočnil neoprávnený
výberfinančnejhotovostivovýške10Eur,kdeponávratedobytuuvedenékartyvrátilnaspäťdočierneho
púzdra a toto vložil do bundy W. R., čím W. R., nar. XX. XX. XXXX, trv. bytom R. č. XXXX/XX, F., spôsobil
škodu vo výške 304,97Eur,
2/ v presne nezistenom čase od 17. 05. 2013 do 29. 05. 2013 v Trnave na R. ulici č. XX v byte patriacom

W. R., využil tú okolnosť, že W. R. spal a z vrecka riflí, ktoré mal položené na posteli, mu vybral čierne
púzdro na doklady a z neho zobral bankomatovú kreditnú kartu MasterCard č. XXXX XXXXXXXXXXXX
spoločnosti W., a. s., vydanú na meno W. R. a následne touto kartou z bankomatu Slovenskej sporiteľne
a. s., na Beethovenovej ulici v Trnave dňa 17. 05. 2013 uskutočnil dva neoprávnené výbery finančnej
hotovosti v celkovej výške 300 Eur, dňa 22. 05. 2013 uskutočnil dva neoprávnené výbery finančnej

hotovosti v celkovej výške 300 Eur a dňa 29. 05. 2013 uskutočnil dva neoprávnené výbery finančnej
hotovosti v celkovej výške 300 Eur, vždy, keď sa potom vrátil späť do bytu, tak uvedenú kartu vrátil
naspäť do čierneho púzdra a toto vložil do bundy W. R., čím W. R., nar. 02. XX. XXXX, trv. bytom R. č.
XXXX/XX, F., spôsobil škodu vo výške 900 Eur,
3/ v čase od 17:15 hod. dňa 29. 05. 2013 do 00:05 hod. dňa 01. 06. 2013 odcudzil bez použitia násilia

z obývacej izby v byte W. R., v ktorom bol ubytovaný, televízor zn. LG, nezisteného typu a výrobného
čísla, čiernej farby, čím spôsobil W. R., nar. 02. 01. 1951, trv. bytom Trnava, ul. R. č. XXXX/XX, škodu
vo výške 150 Eur, pričom za obdobný čin bol v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, a to dňa 28.
05. 2013 za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, za ktorý mu bola udelená bloková pokuta nezaplatená na mieste č. bloku:

12006053 vo výške 30 Eur,
4/ dňa 09. 08. 2013 v čase o 08:30 hod. v Trnave na ulici J. Sambucusa č. 8 preliezol vstupnú bránu
oplotenia rodinného domu, vnikol na dvor rodinného domu a následne cez otvorené okno na dome bez
použitia násilia vnikol do spálne rodinného domu patriaceho K. I., nar. XX. XX. XXXX, trv. bytom J. E.
č. X v opatere dcéry Q. D., nar. XX. XX. XXXX, trv. bytom F., ul. O. č. 9, kde prešiel cez izby do ďalšej

spálne a tu neoprávnene zotrval až kým nebol spozorovaný Q. D. a následne z domu odišiel vchodovými
dverami na neznáme miesto,
5/ dňa 07. 06.2 013 v čase od 17:00 hod. do 17:10 hod. v Trnave na ul. R. č 27 odcudzil bez použitia
násilia z detskej izby v byte na prízemí, na posteli voľne položený notebook zn. HP 4535s, neznámeho
výrobného čísla, čierno striebornej farby spolu s napájaním do el. siete, čím takto svojím konaním

spôsobil majiteľovi C. T., nar. XX. XX. XXXX, trv. bytom ul. gen. I. č. XX, škodu vo výške 469 Eur,6/ v presne nezistenom čase v obedňajších hodinách dňa 19. 11. 2013 v ubytovni na V. č. XX v Trnave, v
areáli bývalej TAZ Trnava, odcudzil z neuzamknutej izby, kde bol predtým návšteve, bez použitia násilia
1 ks tabletu zn. Prestigio, PMP5580C DU s koženým puzdrom čiernej farby, čím tak svojim konaním

spôsobil majiteľovi veci C. D., nar. XX. XX. XXXX, trv. bytom Trnava, ul. T. F. č. XX, škodu vo výške
80 Eur, napriek tomu, že v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava, č. k. 0T/206/13 zo dňa 26. 10. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.
10. 2013, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a za obdobný čin bol v
predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, a to za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona

SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov a bola mu dňa 28. 05. 2013
uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste číslo bloku 12006053 vo výške 30 Eur,
7/ napriek tomu, že si ako odsúdený dňa 26. 10. 2013 proti svojmu podpisu prevzal výzvu Okresného
súdu 0T/206/2013 v Trnave k nastúpeniu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody do Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, ku ktorému bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu v Trnave, č. k. 0T/206/2013 zo dňa 26. 10. 2013, právoplatným dňa 26. 10. 2013, a po výzve mu bol

určený termín nástupu do výkonu trestu najneskoršie v priebehu do 8 dní od prevzatia výzvy na nástup
trestu, do výkonu bez vážneho dôvodu nenastúpil, čím podstatne sťažil výkon rozhodnutia,
8/ dňa 28. 04. 2005 v čase medzi 13:00 hod. a 13:20 hod. na Starohájskej ulici č. 11 v Trnave, prišiel do
neuzamknutého kaderníckeho salónu M-Studia, kde zo sociálnej miestnosti odcudzil z voľne odloženej
kabelky hnedú koženú peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 8.000,-Sk, (265,55 Eur), kartu

Eurotel klubu a kartu zliav fy. Domoss, obidve vystavené na meno G. T., čím uvedeným konaním spôsobil
G. T., nar. XX. XX. XXXX, trv. bytom H. L., ul. P. C. č. XXX/XX, škodu vo výške 282,15 Eur,
9/ XX. XX. XXXX v čase medzi 09:30 až 10:00 hod. na ul. Zelený kríček v Trnave, na začiatku
Bernolákového sadu pri Galérii C. Koniarka fyzicky napadol 85-ročného H. R., a to takým spôsobom, že
k nemu zozadu pristúpil v úmysle mu vybrať peňaženku zo zadného vrecka nohavíc, v dôsledku čoho

sa H. R. začal brániť, no jemu sa podarilo ho zhodiť na zem a zo zadného vrecka nohavíc mu vytiahol
koženú peňaženku kávovej farby, v ktorej mal hotovosť 400,- Sk, čím H.ovi R.ovi, nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. O. č. XX, spôsobil škodu vo výške 18,28 Eur, k zraneniu poškodeného neprišlo,
za čo mu bol uložený v bode 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ rozsudku úhrnný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
2 (dva) roky 6 (šesť) mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 0T/206/2013 zo dňa 26. 10. 2013, právoplatným dňa 26. 10. 2013, ako aj všetkých
ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad; v bodoch 6/ a 7/ rozsudku úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť)
mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

a v bodoch 8/ a 9/ rozsudku úhrnný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov 8 (osem)
mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za
súčasného zrušenia výroku o treste uloženého rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/153/2006
zo dňa 17. 07. 2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/15/2008 zo dňa 16.
10. 2008, a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/18/2007 zo dňa 16. 02. 2007, ako aj

všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Šetrením súdu bolo pritom zistené, že odsúdený aktuálne (od 12. 09. 2022 do 12. 11. 2027) vykonáva
trest uložený mu rozsudkom, sp. zn. 2T/27/2015 zo dňa 06. 02. 2018, v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trnave, sp. zn. 5To/58/2018 zo dňa 06. 09. 2018, vo výmere 8 (osem) rokov 8 (osem) mesiacov,
trest vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov odsúdený vykonával v období od 12. 05. 2021 do 12. 09. 2022
a trest vo výmere 2 (dva) roky 6 (šesť) mesiacov odsúdený vykonal v období od 12. 10. 2019 do 12.
05. 2021 (viď lustrácia ZVJS z č. l. 874).

Skutok, ktorý odsúdený spáchal v bode 8/ rozsudku, mal v čase spáchania činu znaky trestného činu
krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, avšak zverejnením Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 3/2024 v Zbierke zákonov pod číslom 215/2024 Z. z. dňom
06. 08. 2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z. z., v zmysle ktorej
došlo k úprave výšky škody, a tým k zániku trestnosti činu.

Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie
takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84
Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný

čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.

Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného
činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa

jej zmocní a
a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,
c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,

e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, alebo
f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní, a spôsobí tak škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným
trestom, alebo prepadnutím veci.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 škodou malou sa rozumie škoda

prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.

Podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 škodou nie nepatrnou sa rozumie
škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a
škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa

použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Vzhľadom k tomu, že v dôsledku zmeny Trestného zákona účinnej od 06. 08. 2024 zanikla trestnosť
činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, súd v zmysle ustanovenia
§ 405a ods. 1 Trestného poriadku preskúmal právoplatné rozhodnutie súdu v danej veci a zistil, že

odsúdený doposiaľ uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov 8 (osem) mesiacov
nevykonal, preto vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktorého predmetom bolo uloženie primeraného
trestu za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/18/2007, predovšetkým z trestného rozkazu, sp.

zn. 6T/18/2007 zo dňa 07. 02. 2007, právoplatného dňa 06. 03. 2007, vyplýva, že Ján Ďalák bol uznaný
vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok,

pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/153/2006, predovšetkým z rozsudku, sp. zn.
6T/153/2006 zo dňa 17. 07. 2007, právoplatného dňa 16. 10. 2008 v spojení s uznesením Krajskéhosúdu v Trnave, sp. zn. 5To/15/2008 zo dňa 16. 10. 2008, vyplýva, že C.K. bol uznaný vinným v bode 1/
a 2/ rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákon, z toho v bode 1/
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a v bode 1/ rozsudku v jednočinnom

súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ rozsudku v jednočinnom súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a v bode 3/ rozsudku z
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu podľa § 219 ods. 1

Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona bol uložený súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/18/2007 zo dňa 07. 02. 2007.

V prejednávanej trestnej veci prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods.
1 Trestného zákona vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
6T/18/2007 zo dňa 07. 02. 2007, a vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
6T/153/2006 zo dňa 17. 08. 2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/15/2008
zo dňa 16. 10. 2008. V kontexte uvedeného je zrejmé, že trestné činy, za ktoré bol C. G. v konaní

vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 6T/18/2007 a pod sp. zn. 6T/153/2006 odsúdený a tu
prejednávaný trestný čin sú vo viacčinnom súbehu (§ 41 ods. 1 Trestného zákona).

Súhrnný trest (§ 42 ods. 1 Trestného zákona) nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak
páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom

konaní. Pri súhrnnom treste musí byť páchateľ v rovnakej situácii, ako v prípade úhrnného trestu, t.
j. akoby sa o všetkých spáchaných trestných činoch rozhodlo v jednom konaní. Súhrnný trest je pre
páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ
sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom, týkajúcim sa
skoršieho trestného činu. Preto možno súhrnný trest uložiť len vtedy, ak medzi týmito trestnými činmi

existuje viacčinný súbeh.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Rovnako súd kládol dôraz na to, aby trest postihol iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného

zákona.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu

ukladaťrôznedruhytrestov,keďžepodľa§34ods.2aods.6Trestnéhozákonapáchateľovimožnouložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona).

Pretože C. G. spáchal viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden bol zločinom, súd mu
ukladaltrestodňatiaslobodyvsúlades§41ods.2Trestnéhozákona,atopodľazákonnéhoustanovenia
§ 188 ods. 2 Trestného zákona.Trestnýčinlúpežepodľa§188ods.2Trestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchaniaskutkujeúmyselným
trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody na sedem

rokov až 12 rokov, t. j. ide o zločin.

U C. G. súd vzhliadol prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti, a to podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona, keďže bol už za trestný čin odsúdený (bez priznania priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona oproti pôvodnému rozsudku vzhľadom na ukladanie trestu podľa § 41 ods. 2

Trestného zákona), bez vzhliadnutia priťažujúcej okolnosti. K zmene pomeru poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností v danom prípade neprišlo.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona,
t. j. pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ale tiež s prihliadnutím
na ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom

stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, preto súd ukladal trest v rámci zákonne zvýšenej
ustanovenej trestnej sadzby, teda v rozmedzí 8 (osem) rokov 8 (osem) mesiacov - 16 (šestnásť) rokov.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ukladaný trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka

trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov
humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje,
že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu

k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,
teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí v
zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu.

Keďže odsúdenému bol pôvodne uložený trest vo výmere 8 (osem) rokov 8 (osem) mesiacov, teda na
samej spodnej hranici zákonne upravenej trestnej sadzby, súd nemal priestor na prípadné znižovanie
trestu oproti pôvodne uloženému, a preto odsúdenému opätovne uložil trest vo výmere 8 (osem) rokov
8 (osem) mesiacov. Uloženie trestu odňatia slobody podľa zásad pre ukladanie trestov ustanovených
Trestným zákonom účinným od 06. 08. 2004, keď pomer priťažujúcich okolností nemá za následok

zvýšeniespodnejhranicetrestnejsadzby,tak,akotonavrhovalaobhajoba,atedauloženietrestuodňatia
slobody vo výmere 7 rokov, je neprípustné.

Z dôvodu uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody súd zaradil C. G. pre výkon trestu do ústavu
navýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,pretožepredspáchanímtrestnéhočinubolužvovýkone

trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Keďže súd ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, pretože C. G. prejednával
za viaceré trestné činy, postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona rozhodol súd o zrušení výroku
o treste uloženého rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/153/2006 zo dňa 17. 07. 2007,

právoplatným dňa 16. 10. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/15/2008
zo dňa 16. 10. 2008, a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/18/2007 zo dňa 07.
02. 2007, právoplatným dňa 06. 03. 2007, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo
nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí by zároveň odôvodnené

tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh.
Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými

v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.